Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Cb/22/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom v spore žalobcu: Ing. Róbert Križan EUROCAR, Lipová 7, 949 01 Nitra, IČO: 33 958 751, zast.: URBAN FALATH GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o., advokátska kancelária, Zámocké schody 2/A, 811 01 Bratislava, IČO: 47 244 895, proti žalovaným: 1.) L. Š. STAV, s.r.o., Madáchova 8, 821 06 Bratislava, IČO: 43 821 596, zast.: JUDr. Beáta Kaprinayová, advokátka, Jašíkova 2, 821 03 Bratislava, 2.) X. Š., nar. XX.X.XXXX, S. X, XXX XX G., zast.: JUDr. Zuzana Reguli, advokátka, Čerešňova 5B, 900 25 Chorvátsky Grob, o zaplatenie 2.028,20 eur s prísl.

rozhodol:

I. Žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.028,20 eur, spolu s 9,05 %-ným ročným úrokom z omeškania od 24.6.2015 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalobcovi súd priznáva proti žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. III. Súd žalobu proti žalovanému v 2. rade zamieta. IV. Žalovanému v 2. rade súd priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 20.01.2016 domáhal od žalovaného (v 1. rade) zaplatenia sumy 2.028,20 eur s prísl. titulom nezaplatenia faktúry za opravu vozidla (č. P. zo dňa 09.06.2015 splatnej dňa 23.06.2015).

2. V podanom odpore žalovaný uviedol, že predmetné motorové vozidlo Mitsubishi Fuso s EČV: G. mu nepatrí, ani mu nikdy nepatrilo. A tiež že si opravu tohto vozidla neobjednal. Listom zo dňa 25.06.2015 faktúru reklamoval z dôvodu nesprávneho vystavenia.

3. Žalobca k vyjadreniu k odporu priložil objednávku žalovaného (zákazkový list), podľa ktorého auto na opravu odovzdal X. Š., vlastník predmetného vozidla (podľa osvedčenia o evidencii), rovnako tento vozidlo bez závad aj prevzal, pričom v hlavičke zákazkového listu je ako zákazník uvedená spoločnosť L. Š. Stav s.r.o. Bratislava.

4. Uznesením zo dňa 29.06.2016 súd pripustil, aby do konania na strane žalovaného pristúpil ako žalovaný v 2. rade X. Š., S.U. X, G. (keďže to žalobca z opatrnosti a na základe vyjadrení žalovaného navrhol).

5. Vo vyjadrení zo dňa 10.04.2017 žalovaný uviedol, že zákazkový list založený v spise preukazuje, že si opravu objednal žalovaný v 1. rade, čo vylučuje existenciu pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 2. rade. Poprel, že podpis na tejto liste je jeho.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, prednesom právnych zástupcov sporových strán, výsluchom svedkov a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci:

Žalobca vykonal opravu motorového vozidla Mitsubishi Fuso s EČV: G., na základe objednávky/ zákazkového listu č. Y., kde bol ako zákazník uvedený žalovaný v 1. rade. Po vykonaní opravy vystavil dňa 09.06.2015 žalovanému v 1. rade faktúru č. P. v sume 2.028,20 eur splatnú dňa 23.06.2015. Žalovaný v 1. rade predmetnú faktúru do dnešného dňa nezaplatil.

7. Na pojednávaní dňa 31.10.2017 svedok K. G., zamestnanec žalobcu, ktorý od žalovaného prebral vozidlo uviedol, že mu volal pán Š. s tým, že jeho vozidlo má závadu. Potom dopravil do servisu vozidlo a bolo zistené, že vo vzduchovom filtri, ako aj v palivovom systéme sa nachádza piesok. Ďalej bolo zistené, že palivové čerpadlo nemá dostatočne tlak, preto kontaktoval p. Š., že ho treba opraviť, resp. vymeniť. Oslovili firmu v Maďarsku BPOSCH, kde sa dalo čerpadlo prezrieť. Tam čerpadlo rozobrali, pričom predbežne vyčíslili opravu na sumu okolo 2000 eur. Na základe toho bola vypracovaná cenová ponuka a dala sa schváliť p. Š.. Ten opravu schválil a čerpadlo bolo opravené. Pri montáži opraveného čerpadla do vozidla bolo ďalej zistené, že rozvody sú zle nastavené a preto aj táto závada musela byť odstránená. Po oprave bolo vozidlo po vlastnej osi privezené p. Š. do Bratislavy. Pri odovzdaní vozidla p. Š. informoval o oprave, odovzdal mu zákazkový list, ktorý podpísal a s vodičom, s ktorým prišiel vozidlo prevzali a odišli preč. Medzitým sa doťahovali s p. Š. ohľadne dĺžky trvania opravy, za čo žalobca nemohol, keďže sa nejednalo o bežnú opravu. Taktiež bol problém so samotnou objednávkou, kde im bol doručený mail, v ktorom niekto objednával niečo v mene p. Š.. Taktiež sa dohadovali aj ohľadom zaplatenia za opravu, kde najskôr p. Š. nepožadoval žiadny doklad, čo však odmietli, potom hovoril, že to pôjde na FO, nakoniec sa rozhodol, že to pôjde na firmu, ktorú vlastní. K tomu mu predložil vizitku, kde boli všetky údaje na firmu, tieto si pozreli a tak vedeli urobiť zákazku. Vozidlo bolo prijaté do opravy medzi vianočnými sviatkami a odovzdané bolo približne v polovici marca. Čo sa týka tej palivovej sústavy, oprava bola riadne vykonaná, vyčistená bola jedna nádrž, jednotlivé potrubia, opravené bolo čerpadlo, vstrekovače boli opravované tak, že boli vymenené špičky a boli nastavené vstrekovače. Samotné čerpadlo bolo predo mnou poskladané a zároveň odskúšané tlakovými skúškami. Predmetom opravy bola palivová s, nakoľko vozidlo nemalo výkon a privezené bolo na kontajneri a dodatočne bolo zistené aj nesprávne nastavené rozvodov. Vozidlo bolo po oprave privezené po vlastnej osi a fungovalo bez problémov. Uviedol, že na uvedenom tlačive (č.l. 35 - zákazkový list) sa nachádzajú dva podpisy p. Š. a to pri odovzdaní vozidla a pri prevzatí vozidla. Zároveň je tam uvedené aj samotné meno Š..

8. Na pojednávaní dňa 07.06.2018 žalobca uviedol, že z predložených dôkazov, ako aj výpovedi svedka G. vyplýva, že oprava zo strany žalobcu bola vykonaná. Predmetom konania nie je posudzovanie reklamácie z hľadiska jej obsahu, ale nárok na zaplatenie ceny opravy. Žalovaný 1, resp. žalovaný 2 úskokmi sa snaží preukázať, že dielo si neobjednal ani ako konateľ, ani ako spoločnosť, aj keď ho osobne prevzal a preto z opatrnosti žalobca rozšíril žalobu aj na konateľa žalovaného v 1.rade. Žalobca určuje pasívnu vecnú legitimáciu už tým, že označí stranu sporu ako žalovaného a preto povinnosť tvrdenia, kto je v danom konaní stranou sporu na strane žalovaného, žalobca už uniesol tým, že to napísal do žaloby tak, že označil, kto je žalovaný. Otázka, či žalobca uniesol dôkazné bremeno o tom, kto je pasívne vecne legitimovaný sa v sporovom konaní rozhodne až v merite veci rozsudkom, kedy súd rozsudkom rozhodne, či žalobe žalobcu vyhovie, v akom rozsahu a voči ktorým žalovaným. Až v tomto momente, keď rozsudok nadobudne právoplatnosť je možné z procesného hľadiska hovoriť o tom, či žalobca uniesol dôkazné bremeno ohľadom otázky pasívnej vecnej legitimácie alebo nie.

9. Na pojednávaní dňa 07.06.2018 žalovaný v 1. rade uviedol, že faktúru, ktorú zaslal žalobca žalovanému v 1. rade nie je možné uhradiť a to z jednoduchého dôvodu, že bola adresovaná na spoločnosť L.Š. STAV s.r.o., teda žalovaného v 1.rade, pričom vozidlo patrilo fyzickej osobe, o čom súdu boli predložené dôkazy a boli známe tieto skutočnosti aj žalobcovi, čo bolo potvrdené aj pred týmto súdom na pojednávaní 31.10.2017, kedy bol vypočutý vo veci p. G. ako osoba, ktorá vlastne vybavovala za žalobcu túto zákazku. Čo sa týka namietnutia vady žaloby a to neexistencie alebo nesprávneho poňatia otázky alternatívneho petitu poukazujeme na to, že žalovaný v 2. rade je označovaný ako

konateľ spoločnosti, čo teda žalovaného dostáva do pozície žalovaného v 1.rade, pretože ako konateľ spoločnosti nie je zodpovedný vo vzťahu k tretím osobám tak, ako to poňal žalobca, ale žalovaná by musela byť napriek tomu spoločnosť.

10. Na pojednávaní dňa 07.06.2018 žalovaný v 2. rade uviedol, že ak žalobca žaluje žalovaného v 2. rade z procesnej opatrnosti tvrdiac, že je otázne, či ako konateľa žalovaného v 1. rade ako fyzickú osobu, alebo ako fyzickú osobu súkromnú, žalobca týmto svojim prejavom dáva jasne najavo, že evidentne pasívnu legitimáciu u žalovaného v 2. rade nevie tvrdiť, ani preukázať. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 150 CSP, podľa ktorého má strana povinnosť tvrdenia a to tak, že musí uviesť skutkové tvrdenia jasne, úplne a zreteľne. Pasívna legitimácia žalovaného v 2. rade v pozícii súkromnej osoby a pasívna legitimácia žalovaného v 2. rade z pozície konateľa spoločnosti sa navzájom vylučujú. Ak žalobca tvrdí, čo však nie je zrejmé z doterajších prejavov, že je daná pasívna legitimácia žalovaného v 2. rade ako fyzickej súkromnej osoby, samotné tvrdenie je v rozpore s tvrdením žalobcu o pasívnej legitimácie žalovaného v 1. rade. Nie je možné spájať tieto dva subjekty a konať o nich ako o jednom žalovanom, alternatívne rozhodovať o povinnosti plniť tak, ako to navrhuje žalobca. Poukázal na ust. § 20 a § 13 Obch. zák., z ktorých vyplýva, že právnickú osobu podnikateľa zaväzuje konanie osôb, ktoré vykonávajú pôsobnosť štatutárneho orgánu. Vzťah medzi spoločnosťou a konateľom sa riadi podľa ustanovenia § 261 odsek 3 písm. a) Obch. zák. a teda zodpovednosť konateľa pri výkone funkcie je daná voči spoločnosti a nie voči tretím osobám. Ak žalovaný v 2. rade konal ako konateľ, tak v zmysle citovaných ustanovení mal byť zaviazaný voči tretej osobe - žalobcovi žalovaný v 1. rade, teda spoločnosť. V tomto prípade mal za to, že žalobca nepreukázal a teda ani netvrdil pasívnu legitimáciu žalovaného v 2. rade. Zotrval na námietke pasívne legitimácie voči žalovanému v 2. rade, ak je žalovaný ako fyzická osoba z dôvodu jeho postavenia ako konateľa spoločnosti. Vzniesol aj námietku pasívnej legitimácie voči žalovanému v 2. rade, ak mal žalobca predstavu, že žalovaný v 2. rade je žalovaný ako súkromná fyzická osoba. Žalobca počas konania nepreukázal uzavretie zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným, či už v 1. rade alebo v 2. rade, ktorého predmetom by mala oprava motorového vozidla Mitsubischi Fuso, nepreukázal, že došlo k dojednaniam o podstatných častiach zmluvy o dielo podľa § 536 a nasl. Obch. zák., t.j. dojednaním o predmete zmluvy a cene za plnenie, ktorých dojednanie na vznik zmluvy sa vyžaduje v súlade s § 269 odsek 1 Obch. zák. Žalobca nepreukázal ani to, čo tvrdil, t. j. čo je vystavené na faktúre, nepreukázal že by vykonal opravu, ktorú si p. Š. u p. G. objednal. Poukázal na zmätočnosť vo vyjadreniach p. G., ktoré odporujú nielen tvrdeniu žalobcu v spôsobe uzavretia zmluvy a objednaní opravy vozidla, ale odporujú aj v predložených dôkazoch. Žalobca si sám pre seba neustálil, čo považuje za návrh na uzavretie zmluvy o dielo, či je to zákazkový list, alebo objednávka na základe emailu tretej osoby. V poslednom vyjadrení totiž žalobca opätovne poukazuje na to, že žalovaný si objednal opravu diela a potvrdil ho písomne emailom zo dňa 27.1.2015 od S. H., nevysvetlil, kto je S. H., ale je zrejmé, že to nie žalovaný v 1. ani v 2. rade. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že by mal žalovaný v 1. rade, resp. žalovaný v 2. rade vôľu uzavrieť zmluvu o dielo v takom rozsahu a na také plnenie za zmluvných podmienok a v cene, ako žalobca uvádza, v tejto súvislosti poukazujem na § 34 z ktorého vyplýva, že kde niet vôle a prejavu, niet ani právneho úkonu. Ak prejav vôle nespĺňa predpísané náležitosti, právny úkon nemôže byť platný. Poukázal na to, že žalovaný v 2. rade ako fyzická súkromná osoba preukázala, že závady na motorovom vozidle, ktorú opravu ktorých objednal u p. G., neboli ani po 3 mesiacoch odstránené a vozidlo malo také isté znaky nefunkčnosti ako pred odovzdaním vozidla p. G.. V tejto súvislosti bola predložená servisná dokumentácia autorizovaného servisu MOTOR-CAR Bratislava. Čo sa týka dôkaznej povinnosti žalovaného v 2. rade poukázal na negatívnu dôkaznú teóriu, ktorá vychádza z toho, že nemožno sporovú stranu spravodlivo žiadať, aby preukázala reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti, čiže nemožno od žalovaného či už v 1. alebo v 2. rade spravodlivo žiadať, aby preukázal, že mu neboli predložené cenové ponuky, nebol predložený návrh na uzavretie zmluvy, či už vo forme objednávky alebo zákazkového listu a neboli vykonané práce tak, ako boli vyfakturované v predloženej faktúre.

11. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.

Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. účinného od 01.01.2015, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v období od 10.09.2014 do 15.03.2016 bola 0,05 %.

Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

12. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenia a vyhodnotiac vykonané dokazovanie mal súd za preukázané, že žaloba je voči žalovanému v 1. rade dôvodná, preto žalovaného v 1. rade zaviazal na zaplatenie sumy 2.028,20 eur s prísl. a voči žalovanému v 2. rade je nedôvodná, preto ju voči nemu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Predmetom konania bolo zaplatenie ceny opravy motorového vozidla Mitsubishi Fuso s EČV: G., na základe objednávky/ zákazkového listu č. Y., kde bol ako zákazník uvedený žalovaný v 1. rade. Po vykonaní opravy vystavil žalobca dňa 09.06.2015 žalovanému v 1. rade faktúru č. P. v sume 2.028,20 eur splatnú dňa 23.06.2015. Z opatrnosti označil žalobca ako žalovaného v 2. rade konateľa spoločnosti žalovaného v 1. rade. Súd vychádzal z listinných dôkazov založených do spisu, predovšetkým zo zákazkového listu a výsluchu svedka. Súd mal zo zákazkového listu dostatočne za preukázané, že opravu vozidla si objednala spoločnosť žalovaného v 1. rade, čoho dôkazom je označenie spoločnosti L. Š. Stav s.r.o. Bratislava ako zákazníka v hlavičke tejto listiny. Žalobca pri vystavovaní zákazkového listu nemal odkiaľ poznať túto spoločnosť ako od samotného objednávateľa opravy vozidla, čo bol konateľ spoločnosti žalovaného v 1. rade, ktorý konal za žalovaného v 1. rade pri uzatváraní zmluvy o dielo. Súd k uvedenému dospel jednak zo zákazkového listu, ktorý je podpísaný X. Š. (konateľom) - automobil jednak žalobcovi odovzdal na opravu, ako aj následne prevzal a svojim podpisom potvrdil, že vozidlo pri preberaní bolo bez závad. Taktiež mal túto skutočnosť súd preukázanú aj z vyjadrenia svedka p. G., ktorý pri výsluchu výslovne potvrdil, že vozidlo na opravu odovzdal X. Š., aj si ho po oprave prevzal, pričom žiadal faktúru vystaviť na jeho firmu (žalovaný v 1. rade). Súd nemal pochybnosti ani o tom, že žalobca dielo riadne vykonal, pričom požadované opravy v zákazkovom liste korešpondujú s fakturovaným položkami v predmetnej faktúre. Svedok taktiež potvrdil, že vozidlo po oprave fungovalo bez problémov. Žalovaný v 1. rade v priebehu konania nijak nepreukázal, že by dielo nebolo vykonané riadne a bez vád, resp. že by pri prevzatí vozidla voči žalobcovi namietal/reklamoval vady diela. Skutočnosť, že si dal X. Š. opraviť vozidlo aj v apríli 2015 v spoločnosti Motor-Car Bratislava nie je dôkazom, že žalobca nevykonal opravu vozidla riadne a bez vád, nakoľko predmetom následnej opravy boli iné závady na vozidle - ako napr. nedostatočný výkon motora,

káblový zväzok motora, ako aj ďalší servis vozidla (test HHT, kontrola elektronickej inštalácie, RJ motora

- snímače). Listinné dôkazy týkajúce sa opravy v spoločnosti Motor-Car Bratislava preto súd nepovažuje za relevantné vzhľadom k predmetu konania, nakoľko nepreukazujú akékoľvek pochybenie žalobcu pri vykonávaní opravy na vozidle, zaplatenie ceny ktorej si uplatňuje v tomto konaní. Na druhej strane súd považuje za potrebné uviesť, že je absolútne irelevantné, či bol vlastníkom vozidla žalovaný v 1. rade alebo v 2. rade, nakoľko bolo v konaní dostatočne preukázané, že opravu vozidla si objednal žalovaný v 1. rade, pričom cenu za vykonanú opravu v zmysle uzavretej zmluvy o dielo je preto povinný zaplatiť žalovaný v 1. rade. Skutočnosť, že nie je vlastníkom vozidla ho nijak nezbavuje povinnosti splniť si svoj zmluvne dohodnutý záväzok voči žalobcovi. Taktiež nemôže byť na ujmu žalobcu, keď pri zadávaní objednávky konateľ žalovaného v 1. rade špekuloval a raz žiadal vystaviť faktúru na fyzickú osobu X. Š. a raz na jeho firmu (žalovaného v 1. rade). Podľa názoru súdu boli naplnené všetky podstatné náležitosti zmluvy o dielo, vrátane dohody o cene diela, čo na pojednávaní potvrdil aj vypočúvaný svedok. Výslovne uviedol, že oprava vozidla bola vyčíslená na sumu okolo 2.000,- eur, na základe čoho bola vypracovaná cenová ponuka, ktorá sa dala schváliť X. Š. (t.j. konateľovi žalovaného v 1. rade). V zmysle všetkých uvedených skutočností mal súd za dostatočne preukázané, že zmluva o dielo bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, preto žalobcovi vzniklo voči žalovanému v 1. rade právo na zaplatenie ceny opravy v zmysle predmetnej faktúry v sume 2.028,20 eur a keďže sa žalovaný v 1. rade dostal do omeškania s plnením svojej zmluvnej povinnosti, vznikol žalobcovi aj nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške 9,05 % ročne podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. z dlžnej sumy, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti predmetnej faktúry. Súd priznal žalobcovi aj paušálnu náhradu nákladov súvisiacich s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur v súlade s § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, keďže v konaní bolo preukázané omeškanie žalovaného v 1. rade s plnením jeho zmluvnej povinnosti. Pokiaľ ide o žalovaného v 2. rade, žalobca v konaní nijak nepreukázal, že žalovaný v 2. rade je nositeľom pasívnej vecnej legitimácie, t.j. že mu svedčí hmotnoprávna povinnosť vyplývajúca zo zmluvy o dielo zaplatiť žalobcovi cenu za opravu vozidla uplatnenú v tomto konaní. Súd preto žalobu proti žalovanému v 2. rade zamietol.

13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mal plný úspech voči žalovanému v 1. rade žalobca, súd mu priznal proti žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Keďže v tomto konaní nemal žalobca úspech voči žalovanému v 2. rade, súd priznal žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.