Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-217-2015.pdf
PDF · 95.7 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-4C/217/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v spore žalobcu DOMBYT Čadca, U Kyzka 751, 022 04 Čadca, IČO: 35 658 312, zast. Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s.r.o., Potočná 2835/1 A, 022 01 Čadca, IČO: 36 866 849, proti žalovaným 1/ O. L., G.. XX.XX.XXXX, M. Č., XXX XX Č., X/ C. W., G.. XX.XX.XXXX, Z. C. XX, XXX XX E., v konaní o zaplatenie 956,56 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaní 1/, 2/ s ú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 956,56 € s 0,5 ‰ poplatkom z omeškania denne od 31.7.2015 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že zaplatením dlhu jedným žalovaným zaniká v rozsahu platby povinnosť druhého žalovaného.
II. Žalovaní 1/, 2/ s ú p o v i n n í nahradiť žalobcovi spoločne a nerozdielne trovy konania v rozsahu 100 %, vo výške, ktorá bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku VSÚ prvostupňového súdu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia VSÚ s tým, že zaplatením dlhu jedným dlžníkom zaniká v rozsahu platby povinnosť druhého dlžníka.
odôvodnenie:
Podľa § 220 ods. 4 CSP súd arabskými číslicami označuje jednotlivé odseky odôvodnenia rozsudku, ktoré zodpovedajú podstatným náležitostiam odôvodnenia rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP:
1. Čo tvorilo záväzný predmet sporu, čím sa súd cítil byť viazaný: Súd je viazaný nielen predmetom sporu, ale aj skutkovým základom uplatneného nároku, teda rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami. Žalobca v žalobe žiadal zaplatiť nájomné a služby spojené s užívaním bytu v celkovej výške 956,56 € s 0,5 ‰ z dlžnej sumy denne od 31.7.2015 do zaplatenia. Také rozhodujúce skutkové tvrdenia zodpovedali hypotéze právnej normy, že žalobca žiada zaplatiť nájomné. Právnou kvalifikáciou nároku súd nie je viazaný (v žalobe žalobca uvádzal § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ale z rozhodujúcich skutkových tvrdení vyplýva, že žiada zaplatiť nájomné a služby spojené s užívaním bytu). Zo žaloby nevyplývalo ani to, za ktoré časové obdobie žiada zaplatiť žalobca nájomné vo výške 956,56 € istiny s príslušenstvom. Uvedený rozhodujúci skutkový stav zodpovedá hypotéze právnej normy na zaplatenie nájomného podľa § 685 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone. Podľa § 696 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis.
Podľa § 696 ods. 2 Občianskeho zákonníka úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak. Podľa § 697 Občianskeho zákonníka ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania. Podľa § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať. V prvom rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 4C/217/2015-33 zo dňa 16.6.2016 súd proti žalovanému 1/ O. L. konanie zastavil v nadväznosti na § 19 vtedajšieho OSP, § 20, § 107 ods. 1 vtedajšieho OSP. Mal za to, že ide o neexistujúci subjekt ku dňu podania žaloby. Z registrov mal zistené, že neexistuje v žalobe označený O. L., G.. X.X.XXXX. Existuje len O. L., G.. XX.XX.XXXX, čo je úplne iný subjekt, iná fyzická osoba než označený neexistujúci žalovaný. Takisto z nájomnej zmluvy zo dňa 13.2.2015 čl. 7 vyplývalo, že bola uzavretá s neexistujúcim subjektom O. L., G.. X.X.XXXX. V tomto smere sa súd ďalej cítil byť viazaný záväzným právnym názorom odvolacieho súdu v uznesení č. k. 10Co/273/2016-49 zo dňa 31.1.2017 bod 14 odôvodnenia rozhodnutia, kde odvolací súd uviedol, že nejde o neexistujúci subjekt, ale len nesprávnosť v označení dátumu narodenia žalovaného 1/. Namiesto nesprávneho dátumu narodenia 6.3.1978 žalobca správne označil dátum narodenia na 16.10.1980. Cítiac sa viazaný záväzným právnym názorom súdu súd ďalej pokračoval v konaní so žalovaným 1/ O. L., G.. XX.XX.XXXX ako s existujúcim subjektom. Čo do viazanosti predmetom sporu súd vychádzal aj z nálezu Ústavného súdu SR č. 122/2012 z 3.10.2012, z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 3M Cdo/6/2010 zo dňa 22.9.2010, z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 3Obdo/31/2009 zo dňa 24.3.2010.
2. Čo tvrdil žalobca v žalobe: V žalobe žalobca uviedol, že žalovaní 1/, 2/ sú užívateľmi bytu č. X Z. Č., U. F., K. V. Č.. XXXX na základe zmluvy o nájme bytu, ktorá bola uzavretá medzi žalovanými 1/, 2/ zo dňa 13.2.2015 do 31.5.2016. Povinnosťou nájomcov bolo mesačne uhrádzať sumu 239,14 € titulom nájomného. Uvedené povinnosti neplnili, čo viedlo k naakumulovaniu nedoplatkov v uplatnenej výške 956,56 €, pričom žalobca neuviedol, za aké časové obdobie. Žiadal, aby žalovaní 1/, 2/ spoločne a nerozdielne zaplatili sumu 956,56 € s poplatkom z omeškania vo výške 0,5 ‰ z dlžnej sumy za každý deň omeškania od 31.7.2015 do zaplatenia a nahradili trovy konania. Ku dňu vydania prvého rozsudku č. k. 4C/217/2015-33 zo dňa 16.6.2016 žalobca nepreukázal sporné obdobie, za ktoré žiadal sumu 956,56 € nájomné a služby spojené s užívaním bytu a nepreukázal platnú nájomnú zmluvu aj so žalovanou 2/ W. C.. Zo zmluvy o nájme bytu zo dňa 13.2.2015 nevyplývalo, že zmluva bola uzavretá nielen so žalovaným 1/ O. L., ale aj so žalovanou 2/ - družkou C.G. W.. Zo zmluvy o nájme nevyplývalo, či táto nájomná zmluva bola podpísaná aj družkou nájomcu, alebo nie. Také tvrdenia a dôkazy žalobca vo svojej žalobe ku dňu vydania prvého rozsudku v poradí neprodukoval. Ku dňu vydania prvého rozsudku v poradí nepreukázal platný zmluvný vzťah medzi žalobcom a družkou C. W. - žalovanou 2/. Žalobca svoje tvrdenia doplnil na pojednávaní dňa 7.6.2018. Nájomné vo výške 956,56 € (mesačne 239,14 €) 2-7/2015. Pokiaľ prvostupňový súd v prvom rozsudku v poradí uviedol, že žalobca nepreukázal ku dňu vydania prvého rozsudku v poradí platný zmluvný vzťah s C. W. - žalovanou 2/, aj odvolací súd v uznesení č. k. 10Co/273/2016-49 zo dňa 31.1.2017 bod 15 odôvodnenia rozhodnutia uviedol, že: „Generálna plná moc pre B.. K. ako nesprávne tvrdí odvolateľ - súčasťou žalobného návrhu nebola, nie je (žalobný návrh neobsahoval ani len tvrdenia o zastupovaní pri podpise).“ Až na pojednávaní dňa 7.6.2018 právna zástupkyňa žalobcu produkovala rozhodujúce skutkové tvrdenia o tom, že žalovaní 1/, 2/ pri uzatváraní nájomnej zmluvy boli zastúpení B.. K. na základe plnej moci, ktorú taktiež predložila až 7.6.2018, teda 3 roky po podaní žaloby.
3. Dôkazy, ktoré žalobca k žalobe pripojil a skutkový stav, ktorý súd mal z predložených dôkazov preukázaný: Zo zmluvy o nájme bytu zo dňa 13.2.2015 čl. 7 vyplýva, že predmetom nájmu bol byt č. X, K.Ý. V. Č.. XXXX, U. F. Z. Č., LV XXXXX, kat. úz. Č.. Nájomnou zmluvou taktiež súd mal preukázané, že bola uzavretá s nájomcom - O. L., G.. X.X.XXXX (podľa záväzného právneho názoru odvolacieho súdu správne XX.XX.XXXX). Aj keď v nájomnej zmluve je uvedená len družka W. C.Í., G.. XX.XX.XXXX, súd mal za to, že nájomná zmluva bola uzavretá aj so žalovanou 2/ W. C., čo vyplýva z dôkazu, ktorý predložil právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 7.6.2018 a týmto dôkazom je generálna plná moc zo dňa 13.2.2015, ktorou žalovaná 2/ splnomocnila B.. M. K. na všetky právne úkony a generálna plná moc zo dňa 4.2.2015, ktorou O. L. splnomocnil B.. M. K. na všetky právne úkony. Zo zmluvy o nájme bytu čl. 7 vyplýva, že B.. K. v mene obidvoch nájomcov O. L., C. W. v zastúpení aj vlastnoručne podpísala. Tým mal súd po skutkovej stránke preukázané, že medzi žalobcom a žalovanými 1/, 2/ vznikol
platný právny úkon, platná nájomná zmluva. Na čl. 11 je zálohový predpis na sporný byt, sporné časové obdobie a na čl. 12 je konto nájomníkov za sporné časové obdobie. V žalobe čl. 2 však žalobca uviedol len: „čo viedlo k naakumulovaniu nedoplatkov v nami uplatňovanej výške 956,56 €“, bez toho, že by konkretizoval, aký nedoplatok je za každý jednotlivý mesiac toho-ktorého roku a aký nárok predstavuje. Podľa § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Súd nie je povinný z pripojených dôkazov sám zostavovať rozhodujúce skutkové tvrdenia namiesto žalobcu, právne zastúpeného. Na pojednávaní dňa 7.6.2018 právna zástupkyňa žalobcu tento nedostatok odstránila konkretizovaním, že suma 239,14 € mesačne predstavuje nárok na zaplatenie nájomného v celom rozsahu a celková suma 956,56 € je nájomné za mesiace 2-7/2015.
4. Aké tvrdenia produkoval žalovaný 1/, aké dôkazy predložil: Žaloba, dôkazy a uznesenie k vyjadreniu v lehote 15 dní boli žalovanému 1/ doručené oznámením o doručovaní písomností podľa § 106 ods. 3 CSP čl. 97. Na úradnej tabuli a webovej stránke súdu oznámenie o doručení bolo vyvesené dňa 10.4.2018, zvesené dňa 26.4.2018. Písomnosti v tomto oznámení uvedené sa považujú po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručené, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Pre doručenie oznámením o doručovaní písomností podľa § 106 ods. 3 CSP boli vytvorené zákonné podmienky, čo vyplýva z doručovacej tabuľky na čl. 96. Na adresu v žalobe U. XXXX/X, Č. nebolo možné doručiť (čl. 56). Z lustrácie v Regob súd zistil adresu U. XXXX/XC, Č., zásielka sa na čl. 64 vrátila ako nedoručiteľná. Z občianskeho preukazu z registra čl. 60 vyplýva adresa U. XXXX/XC, Č. s nemožnosťou doručiť (čl. 64). Dopytom v ZVJS čl. 59 súd zistil, že sa vo výkone trestu žalovaný 1/ nenachádza. Lustráciou v Sociálnej poisťovni čl. 58 nezistil adresu zamestnávateľa, resp. adresu, na ktorej by preberal dávky sociálneho poistenia. Nezistil adresu podľa výpisu z obchodného registra, živnostenského registra (čl. 65, 66, 77, 89 - 91). Dopytom čl. 62 na OO PZ sa nepodarilo doručiť žalovanému 1/ (čl. 64). Dopytom na obec - mesto Čadca súd nezistil inú adresu, ani nedoručil (čl. 87, 95). Od príbuzných podľa lustrácie Regob čl. 68, 70, 71 zistil len telefonický kontakt na žalovaného 1/. Žalovaný 1/ však na daný telefonát nereagoval, čo vyplýva z úradného záznamu asistentky sudkyne čl. 72. Súd nezistil adresu žalovaného 1/ ani cez cudzineckú políciu ČR, nemá evidovaný pobyt cudzinca na území ČR (čl. 78, 83). Cez ÚPSVaR čl. 76 zistil pôvodnú adresu U. XXXX/XC, Č., kde sa nepodarilo doručiť (čl. 80). Preto súd pristúpil k doručeniu oznámením podľa § 106 ods. 3 CSP. Termín pojednávania na deň 7.6.2018 čl. 49a považoval súd za doručený náhradným spôsobom. Bol doručený na mesto Č..
5. Aké tvrdenia produkovala žalovaná 2/, aké dôkazy predložila, aký skutkový stav mal súd preukázaný z predložených dôkazov: Na pojednávaní dňa 7.6.2018 žalovaná 2/ uviedla, že fakticky v byte nikdy nebývala. Bola predvolaná na Mestský úrad v Čadci z dôvodu, že v spornom byte č. X, bytový dom U. F. XXXX, bol hluk. Z iniciatívy pracovníkov mesta Čadca podpísala čestné vyhlásenie 2.11.2015, že v byte nikdy nebývala a žiada, aby nebola ďalej vedená na nájomnej zmluve. Rovnaké čestné vyhlásenie dal O. L. zo dňa 30.12.2015, kde vyhlásil s overeným podpisom, že žalovaná 2/ nikdy nebývala v byte a žiada, aby nebola uvedená v nájomnej zmluve. Po skutkovej stránke súd mal preukázané, že nájomná zmluva bola platne uzavretá 13.2.2015 aj v mene žalovanej 2/, v mene ktorej nájomnú zmluvu podpísal splnomocnený zástupca B.. K.. Čestné vyhlásenie žalovanej 2/ je zo dňa 2.11.2015 a odovzdala toto čestné vyhlásenie aj mestu Čadca, aj žalobcovi. Keďže tento úkon odovzdala aj žalobcovi, súd posúdil úkon žalovanej 2/ ako výpoveď z nájmu, zvlášť keď bola podpísaná a odobrená aj žalovaným 1/. Po skutkovej stránke však minimálne za čas od 13.2.2015 do 2.11.2015 existoval platný nájomný vzťah. Predmetom tohto sporu je nájomné počas platného nájomného vzťahu za mesiace 2-7/2015. Predmetom sporu nie je nájomné po uplynutí nájomného vzťahu. Na základe platného nájomného vzťahu sú nájomcovia povinní platiť nájomné bez ohľadu na to, či v byte bývajú, alebo nebývajú. Faktické bývanie je rozhodujúce len vtedy, ak nejde o platný nájomný vzťah a ide o vydanie bezdôvodného obohatenia, čo nie je tento prípad. Žalobca v žalobe žiada zaplatenie nájomného na základe platnej nájomnej zmluvy. Iné tvrdenia a iné dôkazy žalovaná 2/ nepredložila.
6. Skutkové a právne vyhodnotenie sporu: V nadväznosti na § 488, § 489 a § 494 Občianskeho zákonníka vznikol medzi žalobcom a žalovanými 1/, 2/ platný právny vzťah - nájomná zmluva podľa § 671 Občianskeho zákonníka a táto zmluva o nájme bytu vznikla platným spôsobom dňa 13.2.2015, pričom v mene obidvoch nájomníkov - žalovaných 1/, 2/ bola podpísaná B.. K. na základe generálnej plnej moci. Vo vzťahu k žalovanej 2/ platný nájomný vzťah trval minimálne do 2.11.2015, kedy doručila žalobcovi čestné vyhlásenie, že nechce byť zmluvnou stranou v nájomnej zmluve, pretože fakticky byt nikdy neužívala, čo súd vyhodnotil ako výpoveď z nájmu. Na základe platného právneho vzťahu - nájomnej zmluvy, ktorá ako platný právny úkon bola vyhodnotená od 13.2.2015 a vo vzťahu k žalovanej
2/ minimálne do 2.11.2015, vznikla žalovaným 1/, 2/ ako nájomcom v nadväznosti na § 494 Občianskeho zákonníka a § 697 Občianskeho zákonníka poskytnúť plnenie, a to nájomné a úhrady spojené s užívaním bytu s tým, že podľa § 4 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. pri omeškaní im zároveň vznikla povinnosť zaplatiť poplatok z omeškania za každý deň omeškania 0,5 ‰ z dlžnej sumy, najmenej 0,83 € za každý začatý mesiac omeškania. Z uvedených dôvodov súd zaviazal žalovaných 1/, 2/ ako nájomcov, aby na základe platného právneho úkonu, platnej nájomnej zmluvy, zaplatili za sporné časové obdobie počas platnosti nájomnej zmluvy (za mesiace 2-7/2015) nezaplatené nájomné vo výške 956,56 € (239,14 € mesačne). Pri existencii platného právneho úkonu, platnej nájomnej zmluvy za sporné časové obdobie má právo dožadovať sa platenia nájomného na základe platnej zmluvy od nájomcov a nie od osôb, ktoré fakticky v byte bývali. Takú povinnosť by mal žalobca len vtedy, ak by nemal platný nájomný vzťah a žiadal by vydať bezdôvodné obohatenie. V tomto konkrétnom prípade však žiada zaplatiť zmluvný nárok na základe platného právneho úkonu - nájomnej zmluvy. Táto povinnosť platiť nájomné vyplýva z platného nájomného vzťahu, z platnej nájomnej zmluvy, ktorú žalovaní 1/, 2/ uzavreli, bod IV. nájomnej zmluvy zo dňa 13.2.2015 čl. 8: „Nájomca sa zaväzuje uhrádzať nájomné za užívanie mesačne. Podrobný rozpis výšky nájomného obsahuje výpočtový list, ktorý tvorí neoddeliteľnú prílohu tejto zmluvy. Nájomca sa zaväzuje uhrádzať náklady za služby spojené s užívaním bytu, ktoré pozostávajú z úhrad nákladov na: dodávku vodné a stočné, osvetlenie spoločných priestorov v dome, ostatné služby, dažďová voda, čistenie komínov.“ V nadväznosti na § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka zaviazal súd, aby nájomné, poplatok z omeškania i trovy konania zaplatili podľa uvedeného ustanovenia spoločne a nerozdielne, teda zaplatením dlhu jedným dlžníkom zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého dlžníka. Veriteľ - žalobca je oprávnený požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek dlžníka a dlžník je povinný poskytnúť celé plnenie veriteľovi - žalobcovi. Dlžník, ktorý sám dlh zaplatil, má právo od druhého dlžníka žiadať náhradu za toto plnenie, prípadne dlžník (dlžníci) majú právo žiadať plnenie zaplateného dlhu od osôb, ktoré fakticky v byte bývali a byt užívali. Vo vzťahu k žalobcovi však na základe platnej nájomnej zmluvy je zodpovedným subjektom nájomca a nie osoba, ktorá fakticky v byte bývala.
7. Trovy konania: Úspešnou stranou konania je žalobca. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Výška bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku VSÚ prvostupňového súdu. Vo vyčíslení budú zohľadnené účelne vynaložené úkony právnej pomoci.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (Podľa položky 21 sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch, ak nebude odvolanie doručené v potrebnom počte, súd bez ďalšej výzvy vyhotoví kópie odvolania na náklady odvolateľa vo výške 0,50 €/1 strana.)
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.