Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4To-84-2020.pdf
PDF · 89.88 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/84/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Ševčoviča a sudcov JUDr. Zuzany Homzovej a JUDr. Jaroslava Chleboviča, v trestnej veci proti obžalovanému A. F., pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 9.3.2020, sp. zn. 3T/84/2017, na verejnom zasadnutí konanom dňa 6. apríla 2022, takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.
Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovanému A. F. u k l a d á podľa § 276 ods. 3 Tr. zák., s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.
Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne o d k l a d á s probačným dohľadom.
Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. súd pri určení probačného dohľadu stanovuje skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov.
Obžalovanému súd podľa § 51 ods. 4 Tr. zák. u k l a d á povinnosť pravidelne sa dostavovať k probačnému a mediačnému úradníkovi Okresného súdu Košice II, v obvode ktorého má obžalovaný trvalý pobyt, a to podľa určenia porobačného a mediačného úradníka.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. u k l a d á trest zákazu činnosti výkonu podnikateľskej činnosti a výkonu funkcie štatutárneho orgánu a funkcie prokuristu právnickej osoby a akéhokoľvek podnikateľského subjektu v trvaní 3 (troch) rokov.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 9.3.2020, sp. zn. 3T/84/2017 bol obžalovaný A. F. uznaný vinným zločinom skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
ako konateľ spoločnosti P. F. X..H..E.., X. X. N. Č.. XX, XXX XX O. (od 8. 9. 2012 so sídlom W. XXX/., XXX XX), IČO: XX XXX XXX, DIČ: XXXXXXXXXX, podal dňa 2.4.2012 elektronicky Daňovému úradu O. daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie r. 2011, v ktorom zahrnul do daňových nákladov aj sumu 321.000,- eur na základe faktúr vystavených na zabezpečenie reklamných priestorov od dodávateľa O. X..H..E.., X. X. J.Á. X, XXX XX O., IČO: XX XXX XXX, a to faktúry:
- č. XXXX-XXXX zo dňa 28. 1. 2011 na sumu 57.600,- €, základ dane 48 000,- €
- č. XXXX-XXXX zo dňa 23. 2. 2011 na sumu 57.600,- €, základ dane 48 000,- €
- č. XXXX-XXXX zo dňa 25. 3. 2011 na sumu 70.800,- €, základ dane 59 000,- €
- č. XXXX-XXXX zo dňa 28. 3. 2011 na sumu 57.600,- €, základ dane 48 000,- €
- č. XXXX-XXXX zo dňa 30. 3. 2011 na sumu 70.800,- €, základ dane 59 000,- €
- č. XXXX-XXXX zo dňa 28. 4. 2011 na sumu 70.800,- €, základ dane 59 000,- €, pričom k dodaniu služieb od dodávateľa O. X..H..E.., podľa uvedených faktúr nedošlo, čím skrátil daň z príjmu právnickej osoby za rok 2011 vo výške 60.990,- €.
Za to okresný súd uložil obžalovanému podľa § 276 ods. 3, § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j) Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) roky.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. pre výkon trestu odňatia slobody ho zaradil do ÚVTOS s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. mu okresný súd uložil trest zákazu činnosti výkonu podnikateľskej činnosti a výkonu funkcie štatutárneho orgánu a funkcie prokuristu právnickej osoby a akéhokoľvek podnikateľského subjektu v trvaní 3 (tri) roky.
Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku zahlásil do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie obžalovaný, a to čo do výroku o vine a treste. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že podľa jeho názoru bolo v konaní preukázané, že služby, za ktoré boli faktúry zo strany spol. O., X..H..E.. vystavené, boli aj reálne vykonané. Predmetom uvedených zmlúv bol záväzok spol. O., X..H..E.. zabezpečiť reklamný priestor pre P. F., X..H..E.., pričom tento priestor nemal slúžiť jemu, ale na prezentáciu príslušného predstavenstva a reklamných partnerov predstavenia, kde organizátorom bola spol. I. T., X..H..E.. Vzhľadom k skutočnosti, že nemá právnické vzdelanie, došlo pri formulovaní predmetu zmluvy k nesprávnemu opísaniu predmetu záväzku, ktorým mal byť záväzok spol. O., X..H..E.. zabezpečiť pre jeho spol. P. F. X..H..E.. reklamný priestor, za účelom prezentácie podujatia a reklamných partnerov jeho spoločnosťou a nie za účelom prezentácie jeho spoločnosti ako reklamného partnera, ako to vyznelo v predmetných zmluvách. Okresný súd a prokurátor nevzali do úvahy reálnosť jeho obhajoby, a teda, že došlo k chybe pri formulovaní predmetu záväzku a nie k fiktívnym obchodom, pretože tie sa uskutočnili. Skutočnosť, že šlo o podujatie, ktoré zabezpečovala spol. I. T., X..H..E.. potvrdil aj svedok Q. S.Č., spoločník a konateľ spoločnosti. Záver o poskytnutí objednanej služby vyplýva aj z rozhodnutia Daňového úradu Košice č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 25.9.2015. Z uvedeného vyplýva, že jeho spoločnosť P. F. X..H..E.. nebola reklamným partnerom, ale dodávateľom reklamy, jej úlohou bolo zabezpečiť reklamu podujatia a reklamných partnerov (nie seba samého), a že objednanú reklamu dodala podľa objednávok a následne vystavených faktúr, a to tým spôsobom, že spoločnosť I. X..H..E.. dávala pokyn na to, čo bude obsahom reklamy, pričom jeho spoločnosť P. F. X..H..E.. zabezpečila reklamný priestor a vytvorila obsah podľa pokynov spol. I. X..H..E.. Tento reklamný priestor súvisel s objednanými reklamnými službami spol. I. X..H..E.. a zo strany jeho spoločnosti bol zabezpečovaný Zmluvami o zabezpečení reklamného priestoru. Vo vzťahu k výpovedi svedka D. W., spoločníka a konateľa spol. O., X..H..E.. uviedol, že jeho výpoveď je nevierohodná, pričom menovaný svedok ani nevedel, že je v obchodnom registri vedený ako spoločník a konateľ menovanej spoločnosti. Skutočnosť, že zmluvy o zabezpečení reklamného priestoru iba nesprávne zaznamenali skutočný obsah záväzkového vzťahu bolo možné zistiť aj bližším preskúmaním toho, ako vyzerala reklama, ktorej reklamný priestor zabezpečila spol. O., X..H..E.. pre jeho spol. P. F. X..H..E.., ktorý návrh mu bol však zamietnutý. Vzhľadom na uvedené má za to, že vec nebola náležite objasnená a navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie, alebo v prípade preukázania viny využitím mimoriadneho zníženia trestu (vzhľadom na jeho doterajší riadny a bezúhonný spôsob života, ako aj s ohľadom na uplynutie 11 rokov od momentu, kedy malo dôjsť ku skutku) mu uložil trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 1 roka.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov JUDr. U. M., Ing. P. O., Ing. Y. X., D. W., P. P., Ing. P. O., X. O., Q. S., U. S., prečítaním svedeckej výpovede G. C. P. a listinných dôkazov, na základe ktorých uznal obžalovaného A. F. za vinného zo zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 3 Tr. zák.
Svoj záver o vine obžalovaného oprel predovšetkým o výpoveď svedka D. W., ktorý vypovedal, že obžalovaného nepozná, stretol sa s ním len na daňovom úrade a na súde, od obžalovaného neprevzal žiadne peniaze za reklamné služby, pretože v tejto oblasti nikdy nepracoval. Má ukončenú učňovskú poľnohospodársku školu, v rokoch 2000 - 2009 bol deratizátorom, následne bol evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, t. č. si zarába brigádnicky. Bol v pohostinstve s kamarátmi, keď ho nejakí muži dvakrát kontaktovali, využili, že bol opitý a dali mu podpísať nejaké listiny. Nevie o tom, že by bol konateľom spol. O., X..H..E.., nepozná osoby X. O. a P. O., o výpoveď svedkýň Ing. P. O. a Ing. Y. X., ktoré sa podieľali na daňovej kontrole spol. P. F., X..H..E.., O., ako aj o listinné dôkazy predkladané a vykonané tak v prípravnom konaní, ako i na hlavnom pojednávaní.
Výsledky vykonaného dokazovania umožňujú bez akýchkoľvek pochybností vyvodiť záver, že obžalovaný ako konateľ spoločnosti P. F. X..H..E.. so sídlom N. Č.. XX, O. podal dňa 2.4.2012 elektronicky Daňovému úradu Košice daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie r. 2011, v ktorom zahrnul do daňových nákladov aj sumu 321.000,- eur na základe faktúr vystavených na zabezpečenie reklamných priestorov od dodávateľa O., X..H..E.. O., pričom k dodaniu služieb od dodávateľa O., X..H..E.. podľa faktúr citovaných vo výrokovej časti rozsudku nedošlo, čím skrátil daň z príjmu právnickej osoby za rok 2011 vo výške 60.990,- eur, čím svojím konaním po stránke subjektívnej aj objektívnej naplnil všetky zákonné znaky zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., keď v značnom rozsahu skrátil daň.
Odvolací súd zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného činu je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku, a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. Skutkové zistenia prvostupňového súdu, tak ako sú vyjadrené v napadnutom rozsudku, sú správne, úplné, a tieto zodpovedajú výsledkom dokazovania vykonávaného na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na to odvolací súd v otázke skutkových zistení odkazuje na dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne skutkové zistenia. Skutočnosť, že odvolateľ sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku (čo možno usúdiť z podaného odvolania), nemôže sama o sebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa. Súd prvého stupňa veľmi podrobne rozviedol dôkazy, ktoré usvedčujú obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku a jeho správne právne závery majú dostatočný skutkový základ v riadne vykonanom dokazovaní. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa. Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie namietaného rozsudku predstavuje dostatočný základ pre jeho výrok, lebo súd prvého stupňa v potrebnej miere vysvetlil, na základe akých právnych úvah rozhodol a jasne odôvodnil svoje skutkové zistenia a závery. Ak súd prvého stupňa postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., t.j. že ich hodnotil na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam, odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že sám na základe svojho presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. V takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu vadu v zmysle uvedeného ustanovenia (R 53/1992).
V prejednávanej veci odvolací súd ani sám na základe svojho presvedčenia nehodnotil tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom, ako tieto dôkazy hodnotil súd prvého stupňa. Hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa si odvolací súd v plnom rozsahu osvojil a v podrobnostiach naň
poukazuje. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov, a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov.
Odvolací súd sa však nestotožnil s rozhodnutím okresného súdu vo vzťahu k výroku o uloženom treste. Obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný, jeho predchádzajúci riadny život predstavuje poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák., priťažujúce okolnosti neboli zistené. Pri úvahe o druhu a výške trestu odvolací súd komplexne vyhodnocoval stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania obžalovaného pre spoločnosť, okolnosti, za akých bol skutok spáchaný, osobu obžalovaného (vzhľadom na jeho predchádzajúcu bezúhonnosť je zrejmé, že jeho konanie nepochybne predstavovalo exces z dovtedajšieho spôsobu života), mieru jeho zavinenia, možnosti jeho nápravy vplyvom výchovného trestu, a tiež v danom prípade mimoriadne dôležitú okolnosť dĺžku trestného konania.
Podľa názoru odvolacieho súdu boli v predmetnej trestnej veci splnené všetky podmienky pre použitie inštitútu mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody v zmysle ustanovenia § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Tr. zák., nakoľko použitie trestnej sadzby odňatia slobody ustanovenej Trestným zákonom by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania.
Za okolnosti je potrebné považovať všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na hodnotenie stupňa nebezpečnosti činu pre spoločnosť (ktorý sa plynutím času znižuje, rovnako ako sa znižuje potreba postihnutia páchateľa, pretože odstupom času sa míňa aj účel trestu), a tiež skutočnosti vyplývajúce na hodnotenie možnosti nápravy páchateľa. Primeranosť tejto dĺžky sa posudzuje vždy s prihliadnutím na skutkovú, právnu a procesnú zložitosť veci a správanie štátnych orgánov. V danom prípade od spáchania skutku uplynula doba 11 rokov a obžalovaný sa v tejto dobe nedopustil žiadneho protiprávneho konania. Dĺžku trestného konania odvolací súd, keďže nebola spôsobená zložitosťou prípadu ani prieťahmi a obštrukciami na strane obžalovaného považoval za neodôvodnenú a neprimeranú, a preto s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti postupom podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu a obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov, výkon ktorého mu podmienečne odložil s probačným dohľadom na skúšobnú dobu 5 rokov, za súčasného uloženia povinnosti pravidelne sa dostavovať k probačnému a mediačnému úradníkovi Okresného súdu Košice II, v obvode ktorého má obžalovaný trvalý pobyt, a to podľa určenia probačného a mediačného úradníka , ktorý trest považoval za dostatočný a primeraný, a ktorý splní účel trestu sledovaný individuálnou i generálnou prevenciou. Zároveň mu uložil aj trest zákazu činnosti výkonu podnikateľskej činnosti a výkonu funkcie štatutárneho orgánu a funkcie prokuristu právnickej osoby a akéhokoľvek podnikateľského subjektu v trvaní 3 rokov.
To boli dôvody, pre ktoré o odvolaní obžalovaného rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.