Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/18/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v právnej veci navrhovateľky: L., a manžela: L., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletej Y., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny P., na odvolanie manžela proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 13. decembra 2017, č.k. 13P/44/2017-56, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozviedol manželstvo účastníkov konania, maloletú Y. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach. Otcovi maloletej Y. uložil povinnosť platiť na jej výživu sumu 300 eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku s tým, že sumu 200 eur mesačne je povinný platiť k rukám matky najneskôr do posledného dňa v mesiaci, ktorý predchádza mesiacu, za ktorý sa výživné poskytuje ako bežné výživné a sumu 100 eur mesačne je povinný platiť na účet vedený na maloletú Y., ktorý matka zriadi do 5 dní od právoplatnosti rozsudku, a ktorého číslo oznámi otcovi do 3 dní od zriadenia účtu, na ktorý je otec povinný platiť najneskôr do posledného dňa v mesiaci, ktorý predchádza mesiacu, za ktorý sa výživné poskytuje na tvorbu úspor pre maloletú Y.. Zároveň súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia vo veci samej súd prvej inštancie uviedol, že výsledky vykonaného dokazovania posúdil podľa § 23 ods. 1, § 24 ods. 1, 4, § 25 ods. 2, § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že manželstvo účastníkov je hlboko a vážne rozvrátené, manželstvo si neplní svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia vzhľadom na absolútne negatívne stanovisko manželky. Príčinu rozvratu manželstva účastníkov súd videl v citovom odcudzení manželky od manžela, spôsobeného opakovanými neverami manžela. Na základe týchto skutočností súd manželstvo účastníkov rozviedol. Mal. Y. (keď druhá z dcér účastníkov - Y. je už plnoletá) na čas po rozvode súd zveril do osobnej starostlivosti matky, keď sa o túto osobne stará, pričom na zverení maloletej do jej starostlivosti sa rodičia dohodli, súhlasil s tým aj opatrovník a zároveň súd rozhodol, že obaja rodičia sú oprávnení maloletú Y. zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach. Pri rozhodovaní o výške výživného súd prihliadol najmä na vzájomné súhlasné vyjadrenia oboch rodičov a súhlasné stanovisko kolízneho opatrovníka. Vychádzal z príjmu manželky v sume 726,98 eur, z ktorého hradí všetky nevyhnutné výdavky domácnosti. Obaja rodičia majú taktiež vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére Y., ktorá študuje na vysokej škole v V. V.. Súd uviedol, že manžel pracuje ako SZČO v O., kde podľa vyjadrení účastníkov konania dosahuje dostatočné príjmy, cca 3.500 eur mesačne. Podľa názoru súdu odôvodneným potrebám mal. Y., ktorá v školskom

roku 2017/2018 navštevuje X. ročník základnej školy, má dobrý zdravotný stav, ako aj schopnostiam a možnostiam otca, zodpovedá výživné v sume 300 eur mesačne, z ktorého suma 100 eur bude určená na tvorbu úspor na osobitný účet maloletej. Stretávanie sa otca s maloletou súd neupravoval, keď rodičia a maloletá sa o tom vedia dohodnúť. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie manžel a žiadal rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, resp. návrh na rozvod zamietnuť, prípadne poskytnúť im čas na konsolidáciu manželského vzťahu prerušením konania. Považoval rozhodnutie za nesprávne z dôvodu, že súd neúplne zistil skutkový stav, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne posúdil. Nesúhlasil s konštatovaním súdu, že manželstvo neplní žiadnu zo spoločenských funkcií, manželia spolu nekomunikujú, o deti a domácnosť sa stará manželka a obnovenie manželského spolužitia nie je možné z dôvodu opakovaných nevier manžela tak v minulosti, ako aj v súčasnosti, v ktorých zisteniach súd poukázal na vykonané dokazovanie. Súd však ohľadne zisťovania dôvodov pre rozvod manželstva žiadne dokazovanie nevykonával a obmedzil sa len na vyjadrenie manželov a napriek zásadným nezrovnalostiam v ich vyjadreniach rozhodol na prvom pojednávaní. Bol toho názoru, že pokiaľ by súd dôslednejšie zisťoval skutkový stav, musel by dospieť k záveru, že ich manželstvo plní všetky spoločenské funkcie. Zdôraznil, že on s manželkou žili a žijú v spoločnej domácnosti, majú dobrý vzťah s deťmi, o ktoré sa spoločne starajú, spoločne uhrádzajú výdavky na domácnosť, aj pred rozvodom spolu strávili vianočné sviatky. Rozprávajú sa o dôsledkoch rozvodu na rodinu a myslí si, že ani manželka nie je s rozvodom stotožnená. Považuje ich manželstvo za normálne, bez zásadného narušenia ich vzťahov a aj jeho uzatvorením v kostole vyjadrili svoju túžbu a presvedčenie pre celoživotný zväzok. Ani deti si neželajú, aby sa ich rodina rozpadla. Zásadné problémy v manželstve vznikli v počiatkoch manželstva, keď ešte bývali u jeho rodičov. Spoločne sa vedeli vždy dohodnúť o hospodárení, spolu postavili rodinný dom, ktorý neustále dotvárajú.

3. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Bola toho názoru, že súd správne na základe vykonaného dokazovania rozhodol, vyhodnotiac ich výpovede ako účastníkov konania, pričom zistil, že manželstvo si neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií, keďže spolu nehospodária, nekomunikujú o podstatných veciach, ani intímne dlhšiu dobu spolu nežijú. Nesúhlasí preto s tvrdením manžela, že súd nevykonal žiadne dokazovanie na preukázanie tvrdení, že manželstvo si neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií. Obnovenie manželského spolužitia v danom prípade už nie je možné, keď aj na pojednávaní sa manžel priznal k dvom neverám. O manželových mimomanželských pomeroch svedčí aj ňou predložený dôkaz, ktorým bola písomná komunikácia s jeho vtedajšou známosťou U. F., ktorej písal „ľúbim ťa“, čo ona nepovažuje za bežnú komunikáciu s priateľom, ako manžel tvrdí. Hoci ako rodina spolu strávili vianočné sviatky, bolo to kvôli dcéram, pričom ich vzájomná komunikácia sa obmedzuje na nevyhnutné veci ohľadne domácnosti. Ich dobrý vzťah k dcéram nič nemení na skutočnosti, že manžel sa dopustil niekoľkonásobnej nevery, čo ona považuje za neprekonateľné prekážky pre obnovenie manželského spolužitia. Nie je pravdou, že nie je stotožnená s rozvodom. Po viacerých neverách manžela stratila záujem o spoločný život. Ľutuje, že k rozvodu nepristúpila už pri prvej a druhej nevere v roku 2000. Hoci si pri uzatváraní manželstve sľubovali vernosť, manžel ju porušil už rok po uzatvorení manželstva, tak nevie, prečo sa manžel odvoláva na manželstvo uzatvorené na celý život v kostole. Ona na rozdiel od manžela nepovažuje manželstvo za normálne, bez narušených vzťahov a akýchkoľvek problémov. Problém manžela s neverou sa snažili riešiť, no jediné riešenie vždy bolo odpustiť mu a čakať, či sa to zopakuje. Manžel mal dostatok času rozvrat manželstva riešiť tak, že sa nevery viac nedopustí a bude žiť usporiadaným životom v manželstve, avšak nestalo sa tak. Jeho tvrdenie, že problémy v manželstve považuje za riešiteľné a odstrániteľné, považuje za absurdné. Pokiaľ ide o výšku výživného, ktorú v danom prípade súd určil, táto bola dohodnutá medzi rodičmi a ona nevidí dôvod, pre ktorý by sa mala meniť, hoci manžel ani neuviedol, ako by sa mala výška výživného zmeniť.

4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu manžela písomne nevyjadril.

5. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdiť.

6. Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže

plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a § 19.

7. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach, sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

8. V danom prípade súd prvej inštancie na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnemu záveru, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvale rozvrátené, účastníci spoločne nehospodária a intímne sa nestýkajú. Manžel na pojednávaní dňa 30.11.2016 vyjadril súhlas s rozvodom manželstva.

9. Krajský súd, vychádzajúc z obsahu spisu po preskúmaní podaného odvolania, vyjadrenia k odvolaniu, dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď manželstvo účastníkov rozviedol. V zmysle § 1 ods. 1 Zákona o rodine je manželstvo zväzok muža a ženy vzniknutý na základe dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. Zákon o rodine síce manželstvo chápe ako trvalé životné spoločenstvo muža a ženy, no bezpodmienečne netrvá na jeho zachovaní. V odôvodnených prípadoch, za podmienok ním ustanovených, umožňuje pristúpiť k jeho zrušeniu.

10. Zhodne so súdom prvej inštancie bol aj odvolací súd toho názoru, že v danom prípade existujú zákonom stanovené dôvody zrušenia manželstva. Bolo preukázané, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvalo rozvrátené, pričom nie sú reálne predpoklady zlepšenia vzájomných manželských vzťahov a ďalšieho manželského spolužitia, a to predovšetkým s prihliadnutím na postoj navrhovateľky, ako i skutkové okolnosti danej veci, ktoré z vykonaného dokazovania vyplynuli. Súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že sa jedná o dlhodobý rozvrat, pričom príčinou vzniku a prehlbovania vážneho rozvratu manželstva boli predovšetkým nevery manžela, ktoré spôsobili citové odcudzenie navrhovateľky voči manželovi. V dôsledku uvedeného vznikla medzi účastníkmi situácia, v ktorej si manželstvo neplní svoj spoločenský účel, ktorý Zákon o rodine vidí vo vytváraní rodinného prostredia, kde manželia žijú vo vzájomnej zhode, citovom zblížení a poskytujú si navzájom podporu a pomoc. Manželstvo účastníkov si neplní žiadnu zo svojich základných funkcií - biologickú, ekonomickú, funkciu vzájomnej podpory a pomoci, čiastočne je zachovaná funkcia výchovná, ktorú realizujú manželia vo vzťahu k mal. Y. v podstate samostatne. Účastníci dlhodobo nevedú spoločnú domácnosť, aj keď manžel do domácnosti zo zahraničia dochádza, nehospodária spoločne, ani sa intímne nestýkajú. Navrhovateľka obnovenie manželského spolužitia s manželom odmieta.

11. Dôvody pre zamietnutie návrhu na rozvod manželstva, uvádzané manželom v jeho odvolaní, nie sú z právneho hľadiska v danej veci významné, nakoľko § 23 Zákona o rodine predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov, bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom, čo v prejednávanej veci bolo preukázané. Manžel nespochybnil vážnu krízu v manželstve účastníkov, žiadal, aby im bola poskytnutá lehota na konsolidáciu vzťahov, čo navrhovateľka v odvolacom konaní odmietla.

12. Rozvod manželstva nebude ani v rozpore so záujmami maloletej Y., ktorá má rada oboch rodičov, pričom uviedla, že ani rozvodom rodičov sa nič nezmení na tom, že bude naďalej bývať s mamou a s otcom sa bude stretávať, keď príde domov z práce zo zahraničia.

13. Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o rozvode manželstva ako vecne správny potvrdil.

14. S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov rodičov k ich maloletým deťom na čas po rozvode (§ 100 .

15. V danej veci bola maloletá Y. na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky s tým, že právo zastupovať ju a spravovať jej majetok budú vykonávať obaja rodičia, otcovi bola uložená povinnosť prispievať na jej výživu sumou 300 eur mesačne (z toho 100 eur na tvorbu úspor) k rukám matky dieťaťa, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva, styk otca s maloletou upravený nebol.

16. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím a so správnym a výstižným odôvodnením súdu prvej inštancie ohľadne úpravy práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletej Y., ktoré odvolaním manžela (otca) nebolo žiadnym spôsobom spochybnené.

17. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil aj ohľadne úpravy práv a povinností rodičov na čas po rozvode k mal. Y. a náhrady trov konania.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 52 a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu podľa § 370 a nasl. CMP.