Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_10P-4-2018.pdf
PDF · 111.01 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/4/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa N. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R.P. XXX/X, XXX XX T., štátna občianka SR, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, dieťa rodičov matky Z. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R.P. XXX/X, XXX XX T., štátna občianka SR, zastúpená Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 40887481 a otca P. N., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom T., t.č. bytom L. B. XX S. X, L. U., U., S. F. S., E. X., štátny občan SR, o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa, takto
rozhodol:
Otec maloletej P. N., nar. XX.X.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej N. D., nar. XX.XX.XXXX od 1.4.2018 sumou 90,- € mesačne, a to tak, že výživné splatné na mesiac dopredu je otec povinný poukazovať k rukám matky vždy do prvého dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje.
Zameškané výživné za mesiac apríl, máj a jún 2018 vo výške 180,- €, ktoré predstavuje rozdiel medzi zvýšeným výživným a doterajším výživným je otec p o v i n n ý platiť v pravidelných splátkach spolu s bežným výživným po 10,- € mesačne, s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky riadne a včas, sa stane splatným celý dlh.
Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Zvolen zo dňa 11.9.2017 č.k.9P/7/2017-102 v časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti otca voči maloletej N. D..
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 27.3.2018 bol na tunajší súd doručený návrh matky maloletej zo dňa 13.3.2018, ktorým sa domáhala toho, aby súd zaviazal otca maloletej prispievať na jej výživu zvýšeným výživným mesačne sumou 50,- € vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom podania návrhu na zvýšenie výživného. Svoj návrh zdôvodnila tým, že v súčasnosti je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej upravená rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp.zn.9P/7/2017-102 zo dňa 11.9.2017. Uviedla, že otec si vyživovaciu povinnosť neplní, s tým, že osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečuje nepretržite a riadne ona. Maloletá navštevuje 2.ročník Gymnázia Mikuláša Kováča v Banskej Bystrici, študijný odbor slovensko-čínske bilingválne štúdium. Tiež poukázala na to, že má zvýšené výdavky ohľadne zdravotnej starostlivosti poskytovanej maloletej. Celkovo priemerné mesačné náklady na maloletú Veroniku vyčíslila na sumu 543,- € mesačne, kde zahrnula aj pomernú časť výdavkov súvisiacich s bývaním. Tiež poukázala na to, že otec maloletej je na invalidnom dôchodku, avšak je aj spoločníkom a konateľom v tam uvedených firmách. Podľa jej názoru si otec maloletej ponížil svoje príjmy účelovo, pričom je potrebné skúmať skutočnú životnú úroveň otca. Ona sama je nezamestnaná a finančne jej pomáhajú rodičia.
Pokiaľ ide o zmenu pomerov odôvodňujúcich podaný návrh na zvýšenie výživného, uviedla, že v súvisiacom konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností vedenom na tunajšom súde pod sp.zn.5P/182/2017 medzi otcom P. N., nar. XX.X.XXXX a matkou C. N. bola v rámci určenia výživného na druhé maloleté dieťa otca priznaná suma 50,- € mesačne. Podľa jej názoru by vyživovacia povinnosť otca voči obom deťom mala byť približne rovnaká, keďže dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
2. Podľa § 116 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného. Podľa § 116 ods. 2 C.s.p., ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Podľa § 106 ods. 3 C.s.p., ak fyzická osoba nemá adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky, doručuje súd písomnosti tejto fyzickej osobe oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Písomnosť sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
3. Súd postupoval analogicky podľa vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku, s tým, že z Registra obyvateľov SR bolo zistené, že otec maloletej má ako trvalý pobyt uvedené iba Mesto Zvolen, s tým, že z konania vedeného na tunajšom súde pod sp.zn.9P/7/2017 bolo konajúcemu súdu známe, že otec maloletej si na adrese uvedenej matkou maloletej v návrhu poštové zásielky nepreberá. V dôsledku toho súd zverejnil oznámenie o podanom návrhu na úradnej tabuli a webovej stránke súdu, s tým, že návrh sa dňom 31.5.2018 považuje za doručený otcovi maloletej.
4. Súd nariadil v tejto veci pojednávanie na deň 6.6.2018, na ktoré sa nedostavila navrhovateľka - matka maloletej, ktorej neprítomnosť ospravedlnil jej právny zástupca z dôvodu pracovného školenia, dostavil sa právny zástupca navrhovateľky, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Nedostavil sa otec maloletej, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané v súlade s § 106 ods. 3 C.s.p., keď súd doručoval otcovi maloletej predvolanie na pojednávanie spolu s poučením o jeho procesných právach a povinnostiach ako účastníka konania a tiež spolu s výzvou na vyjadrenie sa k návrhu oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu, s tým, že tieto písomnosti sa považujú za doručené adresátovi dňa 31.5.2018. Súd konštatuje, že otca maloletej predvolával aj telefonicky, keďže mal z konania vedeného na tunajšom súde pod sp.zn.9P/7/2017 vedomosť o jeho telefónnom čísle, s tým, že kontaktoval ho konkrétne dňa 25.5.2018 o 13.10 hod. tak, ako to vyplýva z úradného záznamu spísaného asistentkou senátu v ten istý deň (v spise na č.l.48), pričom otec maloletej uviedol, že sa pojednávania nechce zúčastniť. Taktiež zo správy zo šetrenia rodinných pomerov ÚPSVaR Zvolen zo dňa 30.5.2018 vyplýva, že otec maloletej bol oboznámený s termínom pojednávania, pričom uviedol, že sa ho nezúčastní. Na pojednávanie sa dostavil kolízny opatrovník maloletej prostredníctvom poverenej zamestnankyne, keď kolízny opatrovník mal doručenie predvolania na toto pojednávanie vykázané riadne a včas. Súd postupoval v súlade s § 180 C.s.p., keď vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľky - matky maloletej a otca maloletej.
5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré v priebehu konania predložili účastníci resp. ktoré si vyžiadal súd z úradnej moci a to: správu ÚPSVaR Zvolen, odd. služieb pre občana z č.l.41, informáciu Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen z č.l.44, pokladničné bloky z č.l.50-57, vyúčtovaciu faktúru za dodávku a distribúciu elektriny z č.l.58-60, potvrdenia z internetbankingu z č.l.61-64, pokladničný doklad z č.l.65, poistnú zmluvu z č.l.66-71, pokladničné doklady z č.l.72-74, správu zo šetrenia rodinných pomerov matky a otca z č.l.75, oboznámil sa s obsahom pripojeného spisu 9P/7/2017 a 5P/182/2017 Okresného súdu Zvolen a oboznámil sa s prednesom právneho zástupcu navrhovateľky, ako i s prednesom kolízneho opatrovníka maloletej na pojednávaní, pričom zistil tento skutkový stav. Zo správy ÚPSVaR Zvolen, odd. služieb pre občana zo dňa 18.5.2018 súd zistil, že matka maloletej poberá opakovanú sociálnu peňažnú dávku a to prídavok na dieťa od 1.7.2002 vo výške 23,68 €/1 kalendárny mesiac, s tým, že dotyčná nie je momentálne vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, z ktorej bola vyradená 18.6.2017 na vlastnú žiadosť. Otcovi maloletej nie je poskytovaná nijaká opakovaná sociálna peňažná dávka, ani dávka v hmotnej núdzi, s tým, že nie je vedený ani v evidencii uchádzačov o zamestnanie, z ktorej bol vyradený 31.12.1999 pre nástup do pracovného pomeru.
Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen zo dňa 15.5.2018 súd zistil, že matka maloletej nepoberá žiadne dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou a otec maloletej poberá od 8.11.2010 invalidný dôchodok vo výške 144,50 €. Z pokladničných dokladov súd zistil, že nimi matka maloletej preukazovala výdavky súvisiace s maloletou, predovšetkým na stravu, ale aj oblečenie, obuv, lieky a kozmetiku. Z poistnej zmluvy - môj život súd zistil, že dňa 20.10.2017 bola uzavretá zmluva o životnom poistení, kde ako poistená osoba je uvedená maloletá, poisťovateľ Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., poistník Ľ. D.. Zo správy zo šetrenia rodinných pomerov matky a otca ÚPSVaR Zvolen, odd. sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately zo dňa 30.5.2018 súd okrem iného zistil, že šetrením rodinných pomerov matky bolo zistené, že matka spolu s maloletou N. žijú v rodinnom dome, ktorý je v osobnom vlastníctve matky, pričom v čase šetrenia bola domácnosť na požadovanej úrovni a neboli zistené žiadne nedostatky, s tým, že konštatovali, že maloletá má u matky vytvorené vhodné bytové podmienky a tiež vytvorený priestor na plnenie školských povinností. Matka maloletej v súčasnosti pracuje od 2.10.2017 na živnosť ako finančný agent v spoločnosti Allianz, s tým, že je v procese zaškoľovania a 27.6.2018 má absolvovať skúšky. Podľa vyjadrenia matky od októbra 2017 zarobila spolu 1.200,- €. Podľa vyjadrenia matky si otec maloletej vyživovaciu povinnosť určenú súdom neplní, len v septembri a októbri roku 2017 prispel sumou 50,- €. Maloletá v súčasnosti nenavštevuje žiadne záujmové krúžky, predtým chodila na tenis, ale skončili z dôvodu nedostatku financií. Matka neavizovala žiadne výchovné problémy, okrem bežných spojených s vekom. Nad rámec skutočností uvedených v návrhu ešte matka maloletej uviedla, že maloletá mala ísť na študijný pobyt do Španielska, matka uhradila zálohu 200,- €, avšak doplatok bol 600,- €, na čo oslovila otca maloletej, avšak bez reakcie, preto museli pobyt zrušiť, ale záloha jej nebola vrátený. Styk dcéry s otcom je podľa vyjadrenia matky častý hlavne telefonicky, ale tiež sa aj navštevujú, intervaly sú rôzne, ale dcéra u otca nikdy nespí. Niekedy dcéra donesie od otca do domácnosti jedlo, ktoré navarí. Podľa vyjadrenia matky otec plánuje na leto odísť s dcérou na Kanárske ostrovy, ale nevedela to s istotou potvrdiť, keďže s otcom maloletej nekomunikuje. Ohľadne rodinných pomerov otca maloletej bolo pohovorom s ním na tunajšom úrade zistené, že podľa jeho vlastného vyjadrenia tento sa nezdržiava na Slovensku, ale žije v zahraničí na tam uvedenej adrese, kde má od roku 2013 v prenájme jednoizbový apartmán. Aktuálne je na Slovensku do 11.6.2018. Poberá invalidný dôchodok vo výške 140,- € a podľa jeho vyjadrenia chodí na brigády, kde zarobí okolo 500,- €. Ako svoje výdavky uviedol 20,- € telefón, 30,- € výživné na dcéru a 25,- € telefón dcére. Výživné podľa jeho vyjadrenia uhrádza riadne a načas a nad rámec toho dáva dcére financie podľa potreby. S dcérou sa stretáva, keď sa zdržiava na Slovensku, v kontakte sú každý deň, stretávajú sa v meste. Dcéra plánuje po 20.6.2018 ísť za otcom do zahraničia, kde chce asi aj ostať. Otec na záver uviedol, že sa pojednávania nezúčastní a s podaným návrhom nesúhlasí. Z pripojeného spisu Okresného súdu Zvolen sp.zn.5P/182/2017 súd okrem iného zistil, že v tomto konaní bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 31.10.2017 sp.zn.5P/182/2017-41, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.11.2017 a ktorým súd rozviedol manželstvo C. N., rod. C., nar. XX.X.XXXX a P. N., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX a zároveň súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej zveril maloletého Huga Vörösa, nar. 12.4.2015 na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 50,- € mesačne, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode. Styk otca s maloletým neupravil. Z pripojeného spisu Okresného súdu Zvolen sp.zn.9P/7/2017 súd okrem iného zistil, že v konaní bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 11.9.2017 sp.zn.9P/7/2017-102, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.9.2017 a ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej maloletú N. D., nar. XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky Z. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorá ju má zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach a otca P. N., nar. XX.X.XXXX zaviazal prispievať na výživu maloletej od 1.9.2017 mesačne sumou 30,- € tak, že výživné splatné na mesiac dopredu je otec povinný poukazovať k rukám matky vždy do 1.dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje. Zároveň umožnil otcovi zaplatiť zameškané výživné za mesiac september 2017 do 25.9.2017 k rukám matky. Styk otca s maloletou sa neupravoval. Z výsluchu otca na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 11.9.2017 súd zistil, že ako svoje aktuálne príjmy označil len invalidný dôchodok vo výške 140,- € mesačne, s tým, že na otázku súdu, či je vlastníkom alebo spoluvlastníkom nejakých nehnuteľností napr. bytu, rodinného domu, pozemku, uviedol, že nevlastní absolútne nič. Na otázku súdu, či je vlastníkom alebo držiteľom nejakého motorového vozidla, uviedol, že je na neho napísané jedno staré auto Ford Escort, ktoré je ale nepojazdné a pôjde do šrotu. Na otázku súdu, či a ak áno, v akých bankách má účty, uviedol, že žiadne účty v žiadnej banke nemá, všetko zrušil. Na otázku súdu, či vlastní nejaké cennosti, hodnotné veci, uviedol, že nie. Na otázku súdu, či je spoločníkom alebo konateľom v nejakých firmách a ak áno, či má z toho nejaký príjem, uviedol, že je spoločníkom resp. konateľom vo firme Sublease s.r.o., s tým, že
táto je nečinná a je v mínuse, rovnako ako firma Dubnica Property, kde je asi tiež zostatok - 1.300,- € a ešte minulý rok kúpil podiel vo firme NEVERS s.r.o., ale tam je tiež mínusový zostatok na účte. Vyhlásil, že žiaden iný príjem nemá. Z prednesu právneho zástupcu navrhovateľky na pojednávaní súd zistil, že zotrvali na podanom návrhu a nad rámec toho k veci uviedol, že s poukazom na vykonané dokazovanie najmä ohľadne správy zo šetrenia rodinných pomerov kolízneho opatrovníka by súd mohol prekročiť návrh matky na zvýšenie výživného a toto určiť sumou 100,- € mesačne, čo by bolo primeranejšie vo vzťahu k výdavkom maloletej a sledovalo by to jej záujmy. Z prednesu kolízneho opatrovníka maloletej na pojednávaní súd okrem iného zistil, že sa v celom rozsahu pridržali ich podanej písomnej správy zo šetrenia rodinných pomerov, pričom majú za to, že zvýšenie výživného je v záujme maloletej a toto navrhli zvýšiť, keď podľa ich názoru je v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu maloletej zvýšeným výživným s poukazom na jeho vyjadrenie. Konkrétnu výšku zvýšeného výživného ponechali na zvážení súdu, pričom na otázku súdu, či bol s otcom maloletej ňou vykonaný pohovor osobne na ich úrade, uviedla, že áno a na doplňujúcu otázku súdu, v akej súvislosti uvádzal otec maloletej, že má príjem z brigád mesačne cca 500,- €, kolízna opatrovníčka uviedla, že to bolo v podstate na jej otázku týkajúcu sa toho, z čoho kryje svoje výdavky súvisiace okrem iného aj s prenájmom apartmánu v zahraničí, keďže udával ako príjem iba invalidný dôchodok vo výške cca 140,- €.
6. Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C.m.p.“), rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 40 C.m.p., súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, aj vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu. Podľa § 232 ods. 3 C.s.p., lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Podľa § 232 ods. 4 C.s.p., ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
7. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že návrh navrhovateľky - matky maloletej bol v celom rozsahu dôvodný, a navyše nakoľko sa jednalo o konanie o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, ktoré je možné začať i bez návrhu, súd návrh navrhovateľky prekročil a ohľadne zvýšenia vyživovacej povinnosti na maloletú prisúdil viac než čoho sa pôvodne podaným návrhom domáhala matka maloletej v tomto súdnom konaní. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že naposledy súd o výške výživného pre maloletú rozhodol rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 11.9.2017, na základe ktorého bol otec maloletej povinný
prispievať na jej výživu sumou 30,- € mesačne, počnúc 1.septembrom 2017, pričom súd týmto rozsudkom schválil rodičovskú dohodu, ktorú uzavreli rodičia maloletej s poukazom na vtedajšie aktuálne príjmy otca, ktoré boli zistené z vykonaného dokazovania, vrátane jeho výsluchu na pojednávaní, pričom ako jediný príjem otca maloletej bol zistený len invalidný dôchodok vo výške cca 140,- € mesačne. Súd konštatuje, že na strane otca maloletej ako osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné, došlo jednoznačne odvtedy k zmene pomerov, keď došlo k podstatnému zvýšeniu jeho príjmu, vychádzajúc z vlastného vyjadrenia otca, ktorý pri pohovore s kolíznym opatrovníkom maloletej uviedol, že v súčasnosti má okrem invalidného dôchodku príjem aj z brigád, a to cca 500,- €. Na druhej strane súd skúmal aj odôvodnené potreby maloletej Veroniky ako oprávnenej, pričom zistil, že u nej k nejakej podstatnej zmene pomerov nedošlo, keďže od posledného rozhodnutia ohľadne výšky výživného vo vzťahu k nej uplynulo cca 9 mesiacov, s tým, že dotyčná stále navštevuje strednú školu, konkrétne bilingválne gymnázium v Banskej Bystrici, avšak súd konštatuje, že s poukazom na vek maloletej bola doposiaľ určená výška výživného vo vzťahu k potrebám maloletej absolútne nedostatočná a súd aj pri schvaľovaní rodičovskej dohody vychádzal výlučne z toho, že príjem otca vo forme iba invalidného dôchodku neumožnil zaviazať ho k plneniu vyživovacej povinnosti na maloletú vo väčšom rozsahu, hoci potrebám maloletej by jednoznačne zodpovedalo vyššie výživné. Pokiaľ ide o matku maloletej, u nej tiež možno konštatovať zmenu pomerov, keď táto tiež podľa vlastného vyjadrenia od októbra minulého roku začala pracovať na živnosť ako finančný agent, s tým, že od októbra minulého roku do mája tohto roku, t.j. za 8 mesiacov zarobila sumu 1.200,- € (po prepočte súdom v priemere 150,- € mesačne). V porovnaní so zmenou pomerov na strane otca však táto je podstatne nižšia. Súd v podstatnej miere vyhodnotil výdavky na maloletú ako opodstatnené a v zásade nevyhnutné, konkrétne v rozsahu výdavkov na stravu doma i v škole cca 120,- € mesačne (matkou uvádzané 130,- €), doprava do školy cca 30,- € (matkou uvádzané 40,- €), výdavky súvisiace s plnením školských povinností cca 20,- € mesačne, výdavky na oblečenie a obuv cca 40,- € mesačne (matkou uvádzané 50,- €), a za čiastočne opodstatnené súd považuje výdavky na hygienické potreby, kozmetiku, lieky a zdravotnú starostlivosť minimálne v sume 30,- € mesačne (matkou maloletej uvádzané vo výške 45,- € mesačne). Taktiež ako čiastočne dôvodný súd považoval výdavok uvádzaný matkou maloletej na internet a TV Magio konkrétne v časti internetu, keďže je súdu zrejmé, že internetové pripojenie je vyžadované aj vo vzťahu k maloletej pre prípravu do školy, a teda tento výdavok súd ustálil na čiastke 10,- € mesačne (matkou uvádzaná suma 20,- € mesačne). Výdavky súvisiace so splátkou mobilu resp. úhrady paušálu vo výške 25,- € mesačne a ohľadne sporenia vo výške 15,- € mesačne a vreckového 60,- € mesačne súd nepovažoval za nevyhnutné vo vzťahu k maloletej resp. pokiaľ ide o vreckové v tejto časti ako opodstatnený výdavok uznal čiastku 15,- € mesačne za účelom návštevy kina, divadla, koncertu, kúpaliska, plavárne a pod., keďže výdavky týkajúce sa maloletej súd vyhodnocoval v tých súvislostiach, že výživným pre maloleté dieťa sa v zmysle zákona o rodine má zabezpečovať obstarávanie všetkých jeho životných potrieb, teda nielen hmotných potrieb typu strava, ošatenie, ale má zahŕňať aj výdavky na všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa, čiže náklady na vzdelanie, zmysluplné trávenie voľného času a v neposlednom rade sa prihliada i na zdravotný stav dieťaťa. Čo sa týka výdavkov uvádzaných matkou na bývanie, tieto súd nezohľadňoval priamo, ale zohľadnil ich súvislostí so zákonným ustanovením § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, podľa ktorého pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Súd teda následne dospel k záveru, že zvýšenie výživného na maloletú je dôvodné, pričom súd toto výživné zvýšil zo sumy 30,- € mesačne na sumu 90,- € mesačne, keďže nebol viazaný návrhom a tento mohol prekročiť, nakoľko s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd ustálil priemerné mesačné výdavky na maloletú na sumu 265,- €, od ktorej odpočítal sumu prídavkov na dieťa, čím dospel k sume 240,- €, ktorú by z titulu výdavkov na maloleté dieťa mali minimálne uhrádzať jeho rodičia. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletej súd prihliadol k tomu, že tento má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi D., nar. XX.X.XXXX, na ktorého výživu má prispievať sumou 50,- € mesačne, avšak na druhej strane súd prihliadol k tomu, že otec maloletej starostlivosť o ňu zabezpečuje iba občasne podľa vlastného vyjadrenia, keď sa nachádza na území Slovenskej republiky, s tým, že vtedy sa stretávajú v meste, čiže otec nezabezpečuje starostlivosť o maloletú počas dlhších intervalov, keďže táto u neho ani neprespáva a pokiaľ uvádzal, že jej poskytuje financie aj nad rámec súdom určeného výživného, toto nijakým spôsobom nepreukázal a vo vzťahu k jeho tvrdeniu, že uhrádza dcére telefón 25,- € mesačne, súd tak, ako už bolo vyššie uvedené, tento výdavok považoval za nadštandardný a nie nevyhnutný, s tým, že v danom rozsahu by mohol tento výdavok použiť na úhradu základných potrieb, ktoré na maloletú musí vynakladať výlučne matka maloletej.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že je v schopnostiach a možnostiach otca maloletej prispievať na jej výživu súdom určenou sumou a pokiaľ ide o zameškané výživné za mesiace apríl, máj a jún 2018, ktoré predstavuje rozdiel medzi zvýšeným výživným a doterajším výživným v sume 180,- €, súd umožnil otcovi splácať v pravidelných splátkach spolu s bežným výživným po 10,- € mesačne pod hrozbou straty výhody splátok.
8. Podľa § 52 C.m.p., žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. O trovách konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta prvá CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
V súlade s § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 63 CMP), h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému alebo o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. CMP.