Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-11S/1/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie, sudkyňa JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: E.. O. X., S.. XX.X.XXXX, N. M. C. XXX/X, P., zast.: JUDr. Ladislav Pirovits, advokát, so sídlom Ľ. Štúra 29, Kráľovský Chlmec proti žalovanej: GUBEK, Moldavský automatický mlyn, s.r.o., IČO: 31 655 203, so sídlom Rožňavská cesta 2, Moldava nad Bodvou, zast.: AK GOREJ legal, s.r.o., so sídlom Krmanova 14, Košice v konaní o vyslovenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia takto

rozhodol:

Žaloba sa zamieta.

Žalovaná má voči žalobcovi právo na plnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou, podanou dňa 21.7.2009 domáhal, aby súd vyslovil neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia (ďalej len VZ) spoločnosti GUBEK, Moldavský automatický mlyn - spoločnosť s ručením obmedzeným, prijatého dňa 20.7.2009 a to v celom jeho rozsahu.

2. Žalobu podal jeden deň po konaní valného zhromaždenia spoločnosti dňa 20.7.2009 t.j. v čase, keď nedisponoval písomným vyhotovením zápisnice z tohto VZ. Napriek tomu skutkovo predmet žaloby vymedzil tvrdeniami, že: a/ neb. F. P. disponoval v spoločnosti podielom 49,36%, jeho manželka X. P. vo výške 2,9% a Š.N. P. 1,01%. F. P. zomrel dňa 20.4.2009 a jeho majetok, vrátane obchodného podielu žalovanej spoločnosti, nadobudla jeho manželka X., ktorá však dňa 20.6.2009 tiež zomrela a ako dedičia po nej prichádzali do úvahy žalobca, X.. O. M. rod. X., a F. X.. Aj Š.N. P. zomrel a dedičom po nej sa stala U. Z.. b/ na deň 20.7.2009 bolo zvolané VZ žalovanej spoločnosti a to na základe pozvánky spoločníka - PD Klatov, majúceho 17% podiel na základom imaní, s hlavnými bodmi rokovania:

- prorokovanie obchodného podielu zomrelých spoločníkov,

- menovanie nových konateľov

- prerokovanie zmeny spoločenskej zmluvy Napriek námietkam žalobcu bolo skonštatované, že VZ je uznášaniaschopné s tým, že obchodné podiely zomrelých spoločníkov sú voľné a napriek námietkam žalobcu, ktoré žalobca predložil aj písomne, bolo dané hlasovať o tom, či VZ súhlasí s prechodom obchodných podielov po zomrelých spoločníkov na dedičov. VZ „en block“ bez nejakého odôvodnenia s prechodom obchodných podielov nesúhlasilo. c/ následne bolo rozhodnuté o menovaní nových konateľov - E.. X. A. a E.. Q. A. X.., a taktiež boli vymenovaní noví členovia volebnej komisie

3. Žalobca tvrdil, že VZ konané dňa 20.7.2009 sa konalo v rozpore so zákonom a spoločenskou zmluvou, že nebolo uznášaniaschopné a navyše rozhodovalo o otázke (súhlas/nesúhlas s prechodom obchodných podielov), ktorá nepatrí do dispozície a pôsobnosti valného zhromaždenia .

4. Pripustil, že v čase konania VZ nebolo dedičské konanie po neb. spoločníkoch ukončené, no malo sa tak stať v najbližšej budúcnosti. Napriek uvedenému žalobca mal za to, že v čase konania VZ pred ukončením dedičského konania neboli ich obchodné podiely voľné a nebolo oprávnené s nimi vôbec nakladať.

5. Argumentačne poukázal na znenie § 116 účinného od 1.1.2002, podľa ktorého dedič už nemá právo rozhodovať o tom, či podá/nepodá prihlášku o účasť v spoločnosti, pretože dedením prechádza obchodný podiel na dediča zo zákona a svojej účasti by sa mohol domôcť iba rozhodnutím súdu v prípade, ak jeho účasť v spoločnosti nemožno spravodlivo očakávať. Od 1.1.2002 môže dedenie spoločenská zmluva iba vylúčiť, nie obmedziť. Dokonca ani dedič sa v rámci dedičského konania nemôže s úspechom vzdať „časti dedičstva v rozsahu obchodného podielu“ vzhľadom na to, že na dedičstvo sa hľadí ako na celok.

6. S poukazom na tieto okolnosti navrhol, že vzhľadom na to, že VZ dňa 20.7.2009 nebolo uznášaniaschopné a rozhodovalo o otázke, ktorá je zákonom vylúčená z jeho rozhodovania, navrhol, aby súd rozsudkom určil, že uznesenie VZ žalovaného zo dňa 20.7.2009 je neplatné.

7. Dňa 30.7.2009 (č.l. 46) žalobca písomne súdu oznámil, že mu bola doručená ftc, notárskej zápisnice z VZ dňa 20.7.20009 S. XX/XXXX, S. XXXXX/XXXX, S. XXXXX/XXXX notára F.. Q. W., ktorú ako prílohu k tomuto podaniu pripojil.

8. Dňa 20.8.2009 (č.l. 73) žalobca doručil doplnenie pôvodného návrhu dôvodiac, že ako jeden zo stávajúcich spoločníkov, sa titulom ukončeného dedičského konania stal väčšinovým spoločníkom žalovanej spoločnosti, keď po neb. F. P. dedila obchodný podiel jeho manželka X. P. a to rozhodnutím XXD/XX/XXXX, U. XX/XXXX (č.l. 39, právoplatným 16.6.2009, pozn.), a po smrti X. P., zomr. 20.6.2009 zdedil obchodný podiel po nej (a teda aj po F.) žalobca rozhodnutím XXD/XXX/XXXX, U. XXX/XXXX, právoplatným 21.7.2009 (č.l. 79). Žalobca preto uviedol, že VZ dňa 20.7.2009, na ktorom bolo prijaté uznesenie, ktoré podľa § 131 ods. 1 napadol návrhom, na ktorom trvá, žiadal vysloviť neplatnosť tohto uznesenia podľa petitu žaloby. Zároveň poukázal na neplatnosť aj z viacerých iných dôvodov, ktoré už ale s prejednávanou vecou nemajú súvis.

10. Na pojednávaní dňa 8.2.2010 žalobca o.i. uviedol, že vzhľadom na to, že v dobe písania žaloby v tejto veci nemal zápisnicu z VZ konaného dňa 20.7.2009 k dispozícii, a že po tom, ako ju dostal, ju doručil aj súdu. Keďže na VZ dňa 20.7.2009 bolo prijaté uznesenie a v rámci neho niekoľko rozhodnutí, upravil znenie žalobného petitu (č.l. 151 a č.l. 154) tak, že žiada, aby súd vydal rozsudok, ktorým vysloví, že uznesenie VZ spoločnosti Gubek - Moldavský automatický mlyn, spol s r.o. so sídlom v Moldave n/ Bodvou zo dňa 20.7.2009, osvedčené notárskou zápisnicou F.. Q. W. S. XX/XXXX, S. XXXXX/XXXX, S. XXXXX/XXXX v bodoch a 1 - 3 tejto zápisnice je neplatné, a že žalobca má právo na náhradu trov konania.

11. Za účelom preukázania svojich tvrdení žalobca predložil A/ notársku zápisnicu F.. Q. W. S. XX/XXXX, S. XXXXX/XXXX, S. XXXXX/XXXX zo dňa 21.7.2009 (č.l. 48 - 52), ktorým sa osvedčoval priebeh valného zhromaždenia žalovanej spoločnosti s programom: 1/ - otvorenie 2/ - prerokovanie obchodného podielu zomrelých spoločníkov 3/ - menovanie konateľov spoločnosti 4/ - prerokovanie zmeny spoločenskej zmluvy 5/ - diskusia 6/ - návrh na uznesenie 7/ - záver Aa) Z dôvodu vecnosti k prejednávanému predmetu konania súd poukáže iba na tie časti, ktoré majú v súčasnosti význam: Ako vyplynulo zo zápisu, týkajúceho sa bodu 2/ programu, predsedajúci tomuto VZ odcitoval príslušné znenie spoločenskej zmluvy, a to článok 33 písm. e) a článok 35 s tým, že dal hlasovať, aby VZ neodsúhlasilo prechod obchodných podielov po zomrelých spoločníkoch. „Za“

nesúhlas hlasovalo 62,24%, „proti“ 35,28% s tým, že prehlasovaní spoločníci, medzi nimi aj žalobca, opustili rokovaciu miestnosť. Ako vyplýva z obsahu bodu 1 zápisnice, je zrejmé, že už v tomto štádiu žalobca predložil svoje písomné stanovisko, ktoré tvorí súčasť zápisnice.

Ab/ Ako je zrejmé, VZ, konané dňa 20.7.2009 po tom, ako odišli viacerí spoločností, v rámci rokovania o jednotlivých bodoch programu pristúpilo k tomu, že - viď zápis k bodu 6. programu: predseda VZ na základe návrhu návrhovej komisie prečítal „návrh uznesenia“ z konania VZ v tomto znení: 1. valné zhromaždenie vyslovilo nesúhlas s prevodom obchodných podielov zosnulých spoločníkov F. P.L., zomr. 12.1.2009, X. P., zomr. 20.6.2009 a Š. P., zomr. 10.11.2008 na ich dedičov, stávajú sa voľné a dedičom vzniká nárok na vyporiadací podiel 2. valné zhromaždenie menovalo do funkcie konateľov: E.. X. A. a E.. Q. A. 3. valné zhromaždenie schválilo odvolanie predstavenstva, doterajších členov revíznej komisie a menovalo novú revíznu komisiu v tomto znení: - predseda: XY, členovia: YZ, ZZ... Hlasovanie: „ZA“ 62,24% hlasov, nehlasovalo 37,76% hlasov - návrh bol schválený väčšinou prítomných hlasov

B/ písomné stanovisko žalobcu zo dňa 20.7.2009 ako prílohu k tejto zápisnici (č.l. 54), z obsahu ktorého možno zistiť, že vo vzťahu k programu ohľadom prejednávania dedenia - prechodu obchodného podielu po zomrelých spoločníkoch na dedičov, vecne vyargumentoval presne totožne ako v žalobe a to všetko s poukazom na znenie § 116 ods. 2 účinné od 1.1.2002

C/ dedičské rozhodnutie po neb. F. P., po ktorom dedila obchodný podiel jeho manželka X. P. a to rozhodnutím XXD/XX/XXXX, U. XX/XXXX (č.l. 39, právoplatným 16.6.2009, pozn.), a po smrti X. P., zomr. 20.6.2009 zdedil obchodný podiel po nej (a teda aj po F.) žalobca rozhodnutím XXD/XXX/XXXX, U. XXX/XXXX, právoplatným 21.7.2009 (č.l. 79).

12. Z uvedeného plynie, že žalobca sa domáhal vyslovenia neplatnosti uznesenia, ktoré bolo na VZ žalovaného prijaté dňa 20.7.2009, ktorým:

- VZ vyslovilo nesúhlas s prevodom obchodného podielu zosnulých spoločníkov na nich dedičov že ich obchodné podiely sú voľné

- menovalo do funkcie nových konateľov spoločnosti

- schválilo odvolanie doterajších členov revíznej komisie a vymenovalo nových členov. Ako dôvod neplatnosti prijatých rozhodnutí uviedol aj to, že VZ dňa 20.7.2009 nebolo uznášaniaschopné, ďalej že nebola legálnym spôsobom spísaná zápisnica o jeho priebehu, že neprebiehalo v súlade s programom na pozvánke a o zmene programu sa nedalo hlasovať.

13. Prvým rozsudkom procesného súdu zo dňa 26.2.2010 bolo o veci, v ktorej ako žalovaná v 2. rade vystupovala tiež F.. L. Q. rozhodnuté tak, že súd

prvým výrokom žalobu sa vo vzťahu k vtedajšej žalobkyni v 2. rade zamietol,

druhým výrokom vo vzťahu k žalobcovi (vtedy v 1. rade) súd určil, že uznesenie z valného zhromaždenia spoločnosti GUBEK, Moldavský automatický mlyn - spoločnosť s ručením obmedzeným, IČO: 31655203, prijaté dňa 20.7.2009 formou notárskej zápisnice F.. Q. W. S. XX/XXXX, S. XXXXX/ XXXX, S. XXXXX/XXXX vo výroku, ktorým valné zhromaždenie vyslovilo nesúhlas s prechodom obchodných podielov zosnulých spoločníkov F. P., zomr. 12.1.2009, X. P., rodenej X., zomr. 20.6.2009 a Š. P., zomr. 10.11.2008 na ich dedičov j e n e p l a t n é .

tretím výrokom v prevyšujúcom rozsahu žalobu zamietol a

štvrtým výrokom rozhodol o náhrade trov konania.

13.1. Súd pri svojom rozhodovaní dňa 26.2.2010 vychádzal z toho, že (súd uvádza stručne), v danej právnej veci sa bolo treba zaoberať dvoma rovinami, ktoré mohli mať na platnosť uznesenia z 20.7.2009 vplyv a to a) z pohľadu, či VZ konané tohto dňa bolo uznášaniaschopné a ak áno, či

b) platnosť /neplatnosť prijatého rozhodnutia mohla vyplynúť z iného dôvodu

13.2. Pri posudzovaní uznášaniaschopnosti VZ dňa 20.7.2009 súd skonštatoval, že súčet hlasov nebohých spoločníkov predstavoval viac než 50% a za tejto situácie by spoločnosť by nemohla konať valné zhromaždenie, pretože hlasy zostávajúcich spoločníkov by nestačili na dosiahnutie uznášaniaschopnosti. Za tohto stavu 100% hlasov predstavuje súčet hlasov všetkých žijúcich spoločníkov, čo je 80,58%.

13.3. Vo vzťahu k tým bodom programu, ktoré nepodliehali režimu § 125 písm. a), c), d), e) a i) vyslovil názor, že na prijatie rozhodnutí postačovala podľa spoločenskej zmluvy nadpolovičná väčšina prítomných hlasov, ktorá sa aj dosiahla a preto s uzavrel, že keďže ohľadom bodu 4 programu (zmena spoločenskej zmluvy) nebolo na VZ prijaté žiadne rozhodnutie; a na prijatie rozhodnutia o ostatných bodoch postačovala nadpolovičná väčšina, rozhodnutia, ktoré boli dňa 20.7.2009 prijaté, nie sú neplatné pre nedostatok hlasov.

13.4. Ohľadom rozhodnutia, ktorým VZ vyslovilo nesúhlas s prevodom obchodného podielu zosnulých spoločníkov a nich dedičov a že ich obchodné podiely sú voľné súd skonštatoval, že podľa doterajšieho znenia čl. 35 spoločenskej zmluvy: 1. úmrtím spoločníka zaniká jeho účasť v spoločnosti a jeho obchodný podiel prejde na dediča, len pokiaľ s tým vysloví súhlas Valného zhromaždenia a dedič sa do 1 mesiaca písomne prihlási u konateľa spoločnosti o svoju účasť v spoločnosti 2. Obchodný podiel zomrelého spoločníka, ktorý neprešiel na dediča, sa stáva voľným a dedičovi vzniká právo na vyrovnací podiel. 3. rozdeliť obchodný podiel zomrelého spoločníka medzi dedičov možno len s prechádzajúcim súhlasom valného zhromaždenia, pričom znenie tohto článku zostalo bez zmeny od doby založenia spoločnosti a nebola v zmysle prechodných ustanovení dodržaná lehota 1 roka na úpravu spoločenskej zmluvy, nie je v súlade s právnou úpravou platnou od 1.1.2002, že ak ani pôvodná úprava v spoločenskej zmluve dedenie ako také nevylučovala no podmieňovala ho súhlasom, dňom 1.1.2002 táto úprava stratila svoju platnosť, že od 1.1.2002 už nebolo možné dedenie nijako podmieňovať a preto možno ustáliť, že dňom 1.1.2002 vo vzťahu k dedeniu, upravenému v čl. 35 spoločenskej zmluvy platí zákonná úprava. S poukazom na § 768c ods. 14) účinné od 1.1.2002 - prechodné ustanovenia, podľa ktorého: Spoločnosti sú povinné spoločenské zmluvy a stanovy uviesť do súladu s týmto zákonom do 1. januára 2003, ak z ustanovení tohto zákona nevyplýva niečo iné; inak môže súd aj bez návrhu spoločnosť zrušiť a nariadiť jej likvidáciu; ako aj odsek 15 cit. ust.: Ak tento zákon neustanovuje inak, ustanovenia spoločenských zmlúv a stanov upravujúcich práva a povinnosti spoločníkov alebo spoločnosti v rozpore s donucujúcimi ustanoveniami tohto zákona strácajú platnosť 1. januára 2002.

13.5. Súd mal za to, že na rozdiel od právnej úpravy do 31.12.2001 sa podľa právnej úpravy účinnej od 1. januára 2002 obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným v prípade smrti spoločníka dedí zo zákona (§ 116 ods. 2 a nie je teda potrebné, aby spoločenská zmluva prechod obchodného podielu na právneho nástupcu alebo na dediča výslovne pripúšťala a svojím výrokom v rozsudku zo dňa 26.2.2009 určil, že nesúhlas VZ dňa 20.7.2009 s prevodom obchodného podielu zosnulých spoločníkov na nich dedičov je neplatné.

14. Na základe odvolania, podaného žalovaným proti rozsudku súdu zo dňa 26.2.2010 vo výroku o vyhovení žalobe a o odvolaní žalobcu proti výroku o zamietnutí žaloby voči nemu a proti výroku o trovách konania Krajský súd Košice svojím rozsudkom XCob/XX/XXXX - XXX zo dňa XX.X.XXXX rozhodol tak, že

a) potvrdil rozsudok vo výroku, ktorým v prevyšujúcom rozsahu žalobu zamietol, b) zmenil rozsudok vo výroku, ktorým vo vzťahu k žalobcovi v 1/rade súd určil, že uznesenie z valného zhromaždenia spoločnosti GUBEK, Moldavský automatický mlyn - spoločnosť s ručením obmedzeným, IČO: 31 655 203, prijaté dňa 20.7.2009 formou notárskej zápisnice F.. Q. W. S. XX/XXXX, S. XXXXX/ XXXX, S. vo výroku, ktorým valné zhromaždenie vyslovilo nesúhlas s prechodom obchodných podielov zosnulých spoločníkov F. P., zomr. 12.1.2009, X. P., rodenej, X.Ü.H., zomr. 20.6.2009 a Š. P., zomr. 10.11.2008 na ich dedičov je neplatné tak, že žalobu z a m i e t a,

c) zmenil výrok o trovách konania a náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania žiadnemu z účastníkom nepriznal.

15. Krajský súd v Košiciach v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že čo sa týka žalobkyne v 2. rade (JUDr. L. Q.), tak vzhľadom na to, že proti rozsudku okresného súdu nepodala odvolanie, uvedený výrok rozsudku je právoplatný, a preto odvolací súd v rámci odvolacieho konania sa uvedeným výrokom rozsudku nezaoberal. Skonštatoval ale, že ak právoplatné rozhodnutie súdu podľa § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka je záväzné pre každého a žalobkyňa v 2/ rade nepodala odvolanie, privodila stav, že aj vo vzťahu k žalobcovi v 1/ rade iný výrok rozhodnutia v tomto štádiu konania už ani nie je možný, a že zamietnutie žaloby vo vzťahu k žalobkyni v 2/ rade bez záväznosti pre každého, by prichádzalo v úvahu len v prípade, ak by táto nebola aktívne legitimovaná na podanie návrhu na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v 1/ rade a dospel k záveru, že súd prvého stupňa na základe vyššie uvedeného správne rozhodol, ak v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a toto rozhodnutie aj náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil.

15.1. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa v prevyšujúcom rozsahu žalobu zamietol a ohľadom tohto výroku rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

15.2. Vo vzťahu k odvolaniu žalovaného proti výroku, ktorým súd žalobe vyhovel (t.j. že VZ vyslovilo nesúhlas s prevodom obchodného podielu zosnulých spoločníkov na nich dedičov, pozn) však krajský súd ustálil, že odvolanie je dôvodné. Citoval ust. § 131 ods. 1 a § 131 ods. 2 a poukázal na to, že

- valné zhromaždenie spoločnosti s ručením obmedzeným je najvyšším a zvrchovaným orgánom obchodnej spoločnosti a rozhoduje o jej záležitostiach, že právnym prostriedkom ako neplatné uznesenie napadnúť je návrh, aby súd vyslovil jeho neplatnosť, pričom návrh na vyslovenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti má povahu určovacej žaloby podľa § 80 O.s.p. predmetom ktorej je tá právna skutočnosť, že žaloba má svoje opodstatnenie v zmysle § 131a Obchodného zákonníka

- že žalobca nemusí preukazovať právny záujem na určenie neplatnosti uznesenia, lebo tento je zrejmý z povahy veci samej

- že spoločenská zmluva a stanovy obchodnej spoločnosti sú normami, ktorými právnické osoby celkom autonómne upravujú svoje vnútorné záležitosti a že rozpor uznesenia valného zhromaždenia, nemá za následok absolútnu neplatnosť uznesenia VZ, keďže nejde o rozpor so všeobecne záväznými právnymi predpismi ale o relatívnu neplatnosť, ktorú môže vysloviť súd na návrh osoby k tomuto legitimovanej.

- že dôkazné bremeno v danom prípade je na strane žalobcu a nie na strane žalovaného, ako sa to nesprávne domnieva žalobca v 1/ rade.

15.3. Odvolací súd poukázal ďalej na to,

- že z obsahu návrhu na začatie konania - bod IV. vyplýva, že valné zhromaždenie, ktoré sa konalo dňa 20.7.2009, bolo zvolené v rozpore so spoločenskou zmluvou, nebolo uznášaniaschopné a rozhodovalo o otázke, ktorá je zo zákona vylúčená z jeho rozhodovania. Z týchto zásadných hľadísk mal preto súd prvého stupňa posúdiť, či žalobcom uvedené dôvody majú vplyv na platnosť uznesenia valného zhromaždenia. Pri rozhodovaní o neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia je súd viazaný návrhom na začatie konania a právny predpis neukladá súdu povinnosť vyhľadávaciu, t.j. vyhľadať aj iné dôvody, ktoré by mali za následok neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, okrem tých, ktoré v návrhu na začatie uviedol žalobca, a to aj vzhľadom na prekluzívny charakter lehoty na podanie návrhu na začatie konania o určení neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia

- a že z obsahu návrhu na začatie konania nie sú zrejmé dôvody, na základe ktorých žalobca dospel k záveru, že valné zhromaždenie bolo zvolané v rozpore so spoločenskou zmluvou. Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 8.2.2010 vyplýva, že samotný žalobca v 1/ rade do zápisnice uviedol, že čo sa týka procedurálneho postupu zvolania valného zhromaždenia, tento bol v poriadku, pretože tak deň aj program bol všetkým spoločníkom doručený v súlade s úpravou v spoločenskej zmluve. Ďalej z uvedenej zápisnice o pojednávaní vyplýva, že za predsedajúceho bol so súhlasom všetkých prítomných zvolený E.. Q. A. - osoba, ktorá síce nie je spoločníkom, ale na základe písomnej plnej moci zastupoval spoločníka E.. X. A..

15.4. Zaoberal sa aj ďalším dôvodom neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia keď žalobca uviedol, že valné zhromaždenie nebolo uznášaniaschopné a skonštatoval, že valné zhromaždenie bolo uznášaniaschopné a preto sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa.

15.5. K dôvodom neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spočívajúcim podľa žalobcu v 1. rade v tom, že valné zhromaždenie rozhodovalo o otázke, ktorá je zo zákona vylúčená z jeho rozhodovania uviedol, že pokiaľ podľa § 125 ods. 1 Obchodného zákonníka, valné zhromaždenie spoločníkov je najvyšším orgánom spoločnosti, do pôsobnosti ktorého podľa § 125 ods. 1 písm. k/ patrí: ďalšie otázky, ktoré do pôsobnosti valného zhromaždenia zveruje zákon, osobitný zákon, spoločenská zmluva alebo stanovy spoločnosti a podľa čl. 11 ods. 2 písm. g/ a písm. i/ Spoločenskej zmluvy žalovanej obchodnej spoločnosti: valné zhromaždenie rozhoduje o udelení súhlasu na prevod obchodného podielu a spôsobe nakladania s obchodným podielom, tak z uvedeného teda nepochybne vyplýva, že valné zhromaždenie, ktoré sa konalo dňa 20.7.2009 nerozhodovalo o otázke, ktorá je vylúčená z rozhodovania valného zhromaždenia, ako sa to mylne domnieva žalobca v 1. rade a žalobcom v 1. rade (správne malo byť žalovaným, pozn.) napadnutý výrok súdu prvého stupňa zmenil tak, že ako je uvedené vo výroku rozhodnutia t.j. žalobu zamietol. Rozsudok krajského súdu sa stal právoplatným vo všetkých jeho výrokoch dňa 23.5.2011.

16. Žalobca podal proti rozhodnutiu krajského súdu podal dovolanie proti výroku odvolacieho súdu, v ktorom poukázal na to, že podaním zo dňa 7. augusta 2009, ktoré súdu prvého stupňa doručil 20. augusta 2009 ( teda v lehote trojmesačnej ), doplnil o ďalšie dôvody a námietky súvisiace s každým jednotlivým bodom uznesenia, zhodne ako to napadla aj navrhovateľka v rade 2. a že je zaujímavé, že odvolací súd s týmto podaním a dôvodmi, ktoré uviedol aj do odvolania a vyjadrenia k odvolaniu žalovaného, sa vôbec nezaoberá, čo má za dôsledok nepreskúmateľnosť rozsudku pre nedostatok dôvodov.

16.1. Žalobca poukázal v dovolaní na to, že (súd uvádza stručne) svoj návrh podrobne odôvodnil s akcentom na skutočnosti: a/ otázku v súvislosti s uznášania schopnosťou valného zhromaždenia; b/ formu notárskej zápisnice, keďže zapisovateľ pre VZ dňa 20.07.2009 nebol zvolený ani osoba navrhnutá, napriek tomu, že program v pozvánke to obsahuje, c/ k pozvánke a programu rokovania VZ uviedol, že pozvánka obsahujúca program VZ sa nemôže meniť najmä v bodoch, ktoré sú zásadného významu (zmena orgánov spoločnosti, zmena spoločenskej zmluvy, dedenie obchodného podielu a pod ); a k zmene programu však došlo v priebehu VZ, bez schválenia spoločníkmi o to viac, že podľa ustálenej judikatúry záležitosti, ktoré nie sú uvedené v pozvánke, nemožno prejednať bez súhlasu všetkých spoločníkov; d/ k priebehu valného zhromaždenia som uviedol námietky podľa jednotlivých bodov; e/ k otvoreniu zasadnutia, voľbe pracovných komisií, predsedajúceho, zapisovateľa a overovateľov o. i. uviedol, že z notárskej zápisnice je zrejmé, že VZ otvoril zástupca zvolávateľa E.. J. A., ktorý odovzdal slovo E.. Q. A. X.. a napriek tomu, že Q.. A. X.. nebol zvolený za predsedu, ujal sa funkcie predsedu, ktorý nie je ani spoločníkom spoločnosti, že zapisovateľ a overovatelia neboli zvolení; podľa čl. 14 ods. 2 spoločenskej zmluvy valnému zhromaždeniu predsedá vždy spoločník, zvolená valným zhromaždením f/ k prerokovaniu obchodného podielu zomrelých spoločníkov; bolo schválené, že dedičia nemajú právo na obchodný podiel nebohých spoločníkov (viď not. zápisnica) a vzhľadom na to, že neplatnosť uznesenia VZ z uvedeného dôvodu je predmetom žaloby ako aj odvolania, protizákonnosť tohto uznesenia v tejto časti nebude rozoberať g/ k menovaniu konateľov uviedol, že vzhľadom na to, že VZ nebolo uznášaniaschopné, aj tento bod programu považuje za neplatný; h/ k prerokovaniu zmeny spoločenskej zmluvy uviedol, že nebola predložená navrhovaná zmena a od ktorého bodu napriek tomu, že bol schválený program ako celok sa upustilo; a že je dôležitejšie to, že napriek schváleniu programu nebolo vykonané hlasovanie o jeho zmene, a že tento bod programu zrejme po poučení notárom o dedičskom práve bol bez odsúhlasenia stiahnutý z rokovania. ch/ ďalej VZ však nehlasovalo ani o zaradení do programu - odvolanie predstavenstva, členov revíznej komisie a menovanie členov revíznej komisie, ktorý bod programu nebol uvedený v pozvánke a nebol zaradený na prerokovanie na začiatku VZ

i/ k návrhu na uznesenie som uviedol, že uznesenie VZ je neplatné nielen vtedy, keď svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza ale aj vtedy, keď sa prieči dobrým mravom (contra bonus mores).

16.2. Žalobca v dovolaní namietal, že ani súd prvého stupňa a ani odvolací sa nevysporiadali so všetkými dôvodmi a argumentmi, ktoré mohli mať vplyv na neplatnosť jednotlivých výrokov uznesenia a najmä neposúdili konanie valného zhromaždenia vo všetkých jeho súvislostiach a pri hodnotení dôkazov a posúdení veci práve vo vzťahu k uznášaniu schopnosti nevzal do úvahy okolností za akých došlo k zvolaniu valného zhromaždenia a či tieto majú dopad na ich neplatnosť.

16.3. Žalobca poukázal na to, že Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. XCob/XX/XXXX - XXX z XX. L. XXXX potvrdil rozsudok Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 26.02.2010, č. k. XXCb/XXX/XXXX- XXX, vo výroku, ktorým v prevyšujúcom rozsahu žalobu zamietol, zmenil rozsudok vo výroku, ktorým vo vzťahu k žalobcovi v 1/ rade súd určil, že uznesenie z valného zhromaždenia prijaté dňa 20.07.2009 vo výroku, ktorým valné zhromaždenie vyslovilo nesúhlas s prechodom obchodných podielov zosnulých spoločníkov F.Á. P., zomr. 12.1.2009, X. P., rodenej X., zomr. 20.6.2009 a Š. P., zomr. 10.11.2008 na ich dedičov je neplatné tak, že žalobu zamietol a zmenil rozsudok vo výroku o náhrade trov konania tak, že náhradu trov konania, i odvolacieho, účastníkom nepriznal.

16.4. Akcentoval, že odvolací súd odôvodňuje svoje rozhodnutie na stranách 9 až 11 rozsudku, ktoré je však v časti rozporné a nezrozumiteľné, zmätočné a nepreskúmateľné aj z dôvodu, že väčšinou iba sa odvoláva na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa a na odvolanie žalovaného, ktoré si osvojil a že v tomto smere odôvodnenie obsahuje iba citáciu niektorých ustanovení zákona no väčšinu podstatných odvolacích dôvodov ani vo vzťahu výroku, ktorým zmenil výrok súdu prvého stupňa svojim odôvodnením vôbec nedotkol a s právnymi argumentáciami sa vôbec nevysporiadal. Žalobca mal za to, že rozsudkom odvolacieho súdu bolo porušené jeho základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a naše právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a že týmto svojvoľným postupom a následným arbitrárnym rozhodnutím odvolacieho súdu došlo k oslabeniu zákonnej ochrany jeho dedičského práva a vlastníckeho práva k nadobudnutému obchodnému podielu.

16.5. Žalobca, vychádzajúc z odvolania a odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu bol toho názoru, že odvolací súd v rozsudku nedal žiadnu, nie to ešte ústavne akceptovateľnú odpoveď na jeho odvolacie dôvody, ani na to, čo uviedol vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného, a ktoré uvádza a v tomto dovolaní. Tvrdil, že odvolací súd aj zo správnych skutkových zistení vyvodil nesprávny právny záver a že oproti súdu prvého stupňa, ktorý svoj výrok, ktorým našej žalobe vyhovel riadne právne odôvodnil, odvolací súd zmenil tento výrok bez toho, že by túto zmenu náležite právne odôvodnil.

17. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len NS SR) uznesením 1 J. XX/XXXX - XXX zo dňa 30.4.2013 dovolanie žalobcu v časti, smerujúcej proti potvrdzujúcemu výroku odvolacieho súdu, odmietol. Vo výroku, ktorým odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa určujúci neplatnosť časti uznesenia VZ, ktorým vyslovilo nesúhlas s prechodom obchodných podielov zomrelých členov spoločnosti na žalobcu v 1. rade a výroky o trovách konania zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

17.1. Z odôvodnenia uznesenia NS SR vyplynulo, že pri posudzovaní obsahu a rozsahu dovolania žalobcom bolo treba zistiť, či ho podal včas účastník konania a či sa ním napáda rozhodnutie, proti ktorému je dovolanie prípustné a po citácii ustanovení Obč. súdneho poriadku ustálil, že kým potvrdzujúcou časťou rozsudku odvolacieho súdu nebol naplnený dôvod zakladajúci prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f) a nebol zistený ani iný dôvod prípustnosti dovolania (§ 242 ods. 1OSP), bolo dovolanie v tejto časti odmietnuté ako dovolanie, smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému tento opravný prostriedok nie je prípustný.

17.2. Vo vzťahu k výroku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený výrok rozsudku súdu prvého stupňa určujúci neplatnosť časti uznesenia VZ, ktorým vyslovilo nesúhlas s prechodom obchodných podielov zomrelých členov spoločnosti na žalobcu v 1. však rozsudok odvolacieho súdu, vrátane výroku o trovách konania, krajskému súdu zrušil a vrátil na ďalšie konanie.

17.3. NS SR ohľadom tohto rozhodnutia, berúc do úvahy argumentáciu a dovolacie dôvody žalobcu ustálil, že dovolanie je dôvodné. Poukázal na to, že je opodstatnené dovolanie žalobcu keď tvrdil, že znenie spoločenskej zmluvy v jej čl. 35 podľa ktorého je prechod obchodného podielu zomrelého spoločníka na jeho dedičov podmienený súhlasom VZ, neplatné pre rozpor s ust. § 116 ods. 2 účinného od 1.1.2002.

17.4. NS SR prisvedčil odvolaciemu súdu, že orgány právnických osôb môžu autonómne upravovať svoje vnútorné záležitosti v spoločenskej zmluve a stanovách, čo však neznamená, že môžu prijímať dokumenty, ktoré svojím obsahom odporujú všeobecne záväzným predpisom. V tejto súvislosti je treba pripomenúť, že ust. § 262 a 263 OBZ, ktoré vyjadrujú zmluvnú voľnosť v obchodných veciach, sa vzťahujú len na záväzkovú časť OBZ. Ustanovenia v časti, ktorá upravuje obchodné spoločnosti a družstvá, majú však kogentný charakter a odchýliť od nich sa možno len vtedy, ak to umožňujú.

17.5. NS SR odcitoval pôvodné znenie § 116 ods. 2 v znení do 31.12.2001 a následne jeho znenie, prijaté novelou zákonom č. 500/2001 Z.z., ktorý s účinnosťou od 1.1.2002 princíp prechodu obchodného podielu zomrelého spoločníka - fyzickej osoby, zmenil. Dedič nadobúda podiel zo zákona a bez toho, aby musel urobiť akýkoľvek úkon vyjadrujúci súhlas alebo záujem o jeho nadobudnutie (nerátajúc odmietnutie dedičstva podľa § 463 a nasl. . Z uvedeného plynie, že na rozdiel od predchádzajúcej úpravy podmienkou dedenia podielu v obchodnej spoločnosti nie je pripustenie tejto možnosti spoločenskou zmluvou, ale naopak, jeho vylúčenie.

17.6. NS SR poukázal aj na prechodné ustanovenia OBZ, ktoré uložili spoločnostiam povinnosť do 1.1.2003 uviesť spoločenské zmluvy a stanovy do súhlasu s novou úpravou, ak z ustanovení tohto zákona nevyplýva niečo iné s tým, že ak nie je ustanovené inak, ustanovenia spoločenských zmlúv a stanovy, upravujúcich práva a povinnosti spoločníkov alebo spoločnosti v rozpore s donucujúcimi ustanoveniami tohto zákona strácajú platnosť 1.1.2002. Poukázal tiež na to, že aktuálne znenie § 116 ods. 2 umožňuje, aby spoločenská zmluva vylúčila dedenie obchodného podielu a ak áno, je treba pripustiť aj možnosť, že dedenie bude obmedzené na určitú skupinu dedičov popr. len na dedičov zo zákona alebo naopak, určitú skupinu dedičov z možnosti dedenia podielu vylúčiť. Tieto obmedzenia však musia byť vopred stanovené objektívnymi a jednoznačnými kritériami, upravenými v spoločenskej zmluve.

17.7. Je vylúčené, aby tom, či konkrétny dedič poručiteľa podiel v spoločnosti nadobudne, rozhodoval akýkoľvek orgán spoločnosti individuálnym rozhodovacím úkonom (súhlas, schválenie apod.). Za stavu, že znenie článku 35 spoločenskej zmluvy, viaže prechod obchodného podielu na dedičov len so súhlasom VZ, nepochybne odporuje záväznej úprave dedenia v § 116 od. 2 a je preto podľa § 786c ods. 15 neplatné. Na základe týchto skutočností NS SR skonštatoval, že rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a preto dovolací súd jeho rozhodnutie zrušil a vrátil na ďalšie konanie.

18. Po vrátení veci z NS SR Krajský súd Košice uznesením XCob/XXX/XXXX - XXX zo dňa 31.1.2014 rozsudok, ktorým okresný súd vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade určil, že uznesenie z valného zhromaždenia spoločnosti - GUBEK, Moldavský automatický mlyn - spoločnosť s ručením obmedzeným, Moldava nad Bodvou, IČO: 31 655 203 prijaté dňa 20.7.2009 formou notárskej zápisnice F.. Q. W. S. XX/ XXXX, S. XXXXX/XXXX, S. - XXXXX/XXXX vo výroku, ktorým: valné zhromaždenie vyslovilo nesúhlas s prechodom obchodných podielov zosnulých spoločníkov F. P., zomr. 12.1.2009, X. P., rodenej X., zomr. 20.6.2009 a Š. P., zomr. 10.11.2008 na ich dedičov je neplatným a vo výroku o náhrade trov konania zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie.

18.1. Z odôvodnenia uznesenia krajského súdu, v ktorom je stručne popísaný priebeh a výsledky doterajšieho konania, vrátane rozhodnutia NS SR, ktorým bol zrušený jeho rozsudok v dotknutom výroku, pokračoval v odvolacom konaní a o.i. skonštatoval, že prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné vo výrokoch, ktoré nie sú právoplatné zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

18.2. S poukazom na § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., zistil, že (súd uvádza stručne) z obsahu návrhu na začatie konania, ktorým je súd zásadne viazaný vyplýva, že žalobca navrhol, aby súd v predmetnej veci

vydal tento rozsudok: „Uznesenie Valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti GUBEK, Moldavský automatický mlyn, spoločnosť s ručením obmedzeným so sídlom v Moldave zo dňa 20.7.2009 je neplatné. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“ Konštatoval, že napriek tomu, že v priebehu konania na súde prvého stupňa nedošlo k zmene návrhu na začatie konania, súd prvého stupňa rozhodol, že: a) Žalobu sa vo vzťahu k žalobkyni v 2/ rade z a m i e t o l . b)Vo vzťahu k žalobcovi v 1/ rade súd u r č i l, že uznesenie z valného zhromaždenia spoločnosti GUBEK, Moldavský automatický mlyn - spoločnosť s ručením obmedzeným, IČO:31 655 203, prijaté dňa 20.7.2009 formou notárskej zápisnice F.. Q. W. S. XX/XXXX, S. XXXXX/XXXX, S. XXXXX/XXXX vo výroku, ktorým: valné zhromaždenie vyslovilo nesúhlas s prechodom obchodných podielov zosnulých spoločníkov F.S. P., zomr. 12.1.2009, X. P., R. X.Ü., zomr. 20.6.2009 a Š. P., zomr. 10.11.2008 na ich dedičov j e n e p l a t n é a

c) V prevyšujúcom rozsahu sa žaloba z a m i e t a

d) rozhodol o trovách konania.

19. Odvolací súd v uznesení XCob/XXX/XXXX uviedol, že mu nie je zrejmé, na základe čoho súd prvého stupňa rozhodol v rozpore s návrhom na začatie konania. Poukázal na skutočnosť, že

- v spise sa nenachádza uznesenie valného zhromaždenia prijaté na valnom zhromaždení dňa 20.7.2009, ale len notárska zápisnica napísaná dňa 21.7.2009, v ktorej je popísaný len priebeh valného zhromaždenia

- že podľa návrhu na uznesenie predseda VZ na základe návrhu návrhovej komisie prečítal návrh uznesenia z tohto VZ v tomto znení: 1. valné zhromaždenie vyslovilo nesúhlas s prevodom obchodných podielov zosnulých spoločníkov: F. P., zomr. 12.1.2009, X. P., R.. X.H., zomr. 20.6.2009 a Š. P., zomr. 10.11.2008 na ich dedičov. Obchodný podiel zomrelého spoločníka, ktorý neprešiel na dediča sa stáva voľný a dedičovi vzniká nárok na vyporiadavací podiel v zmysle čl. 37 Spoločenskej zmluvy; 2. valné zhromaždenie menovalo do funkcie konateľov spoločnosti: -E.. X. A., S.. XX.X.XXXX, R..Č.. XXXXXX/XXXX, M. Z. XXXX/XX, X. S. M. -E.. Q. A., S.. XX.X.XXXX, R..Č.. XXXXXX/XXXX, M.: Z. XX, X. S. M. 3. valné zhromaždenie schválilo odvolanie predstavenstva, doterajších členov revíznej komisie a menovalo novú revíznu komisiu v tomto znení: -predseda: E.. L. Q., S.. X.X.XXXX, M.: Z., Č. XX -členovia: E.. Q. A., S.. X.X.XXXX, M.: A. X, X. S. M.; F. M., S.. X.X.XXXX, M.: W. Z. XXX.

19.1. Podľa názoru krajského súdu žaloba žalobcu nespĺňa požiadavky podľa § 79 ods. 1 - 3 OSP, keď sa navrhovateľ „určenia neplatnosti uznesenia Valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti GUBEK, Moldavský automatický mlyn, spoločnosť s ručením obmedzeným so sídlom v Moldave zo dňa 20.7.2009“. S poukazom na to, že už o uvedenom návrhu žalobcu bolo čiastočne právoplatne rozhodnuté, z doterajšieho obsahu spisu nie je možné zistiť, čo je teraz predmetom konania, keďže zatiaľ nie je ani zrejmé aké právo žalobca uplatňuje, preto nie je možné ani dospieť k záveru, či toto právo bolo predloženými dôkazmi preukázané.

19.2. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa vo veci rozhodol predčasne bez riadneho zistenia skutkového stavu a uložil súdu prvého stupňa doplniť dokazovanie koľko uznesení bolo prijatých na VZ a zistiť ich presný obsah vzhľadom na to, že žalobca uvádza, že na valnom zhromaždení, ktorého platnosť je predmetom tohto súdneho konania, bolo prijatých niekoľko uznesení. Súdu tiež uložil, aby v novom konaní žalobca upresnil návrh na začatie konania tak, že súd vyzve účastníka konania - žalobcu, aby návrh doplnil - prípadne zmenil tak, aby súd mohol o takto upravenom návrhu aj po právoplatnosti niektorých výrokov rozhodnúť.

20. Procesný súd, súc viazaný pokynmi odvolacieho súdu, uznesením zo dňa 4.5.2015 (čl. 333) vyzval žalobcu, aby v lehote do 10 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia odstránil vady žaloby zo dňa 21.7.2009 a uviedol

- koľko uznesení valné zhromaždenie žalovanej dňa 20.7.2009 prijalo a s akým obsahom

- ktoré z týchto uznesení valného zhromaždenia zo dňa 20.7.2009 a v čom je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou popr. stanovami (ak ich spoločnosť má)

- aby o doplnených resp. skutočnostiach predložil súdu dôkazy, a aby upravil znenie žalobného petitu tak, aby súd mohol o doplnenom resp. zmenenom návrhu rozhodnúť.

21. Podaním zo dňa 20.5.2015, doručený súd dňa 22.5.2015 (čl. 335) žalobca uviedol, že žiada vydať rozhodnutie, ktorý súd určuje, že uznesenie z valného zhromaždenia spoločnosti GUBEK, Moldavský automatický mlyn - spoločnosť s ručením obmedzeným, IČO: 31655203, prijaté dňa 20.07.2009 a napísané formou notárskej zápisnice F.. Q. W. S. XX/XXXX, S. XXXXX/XXXX, S. XXXXX/XXXX vo výroku, ktorým 1. valné zhromaždenie vyslovilo nesúhlas s prevodom obchodných podielov zosnulých spoločníkov: F. P., zomr. 12.01.2009, X. P., R.. X., zomr. 20.06.2009 a Š.N. P., zomr. 10.11.2008 na ich dedičov; 2. valné zhromaždenie menovalo do funkcie konateľov spoločnosti:

- E.. X. A., S.. XX.XX.XXXX, R..Č.. XXXXXX/XXXX, M. Z. XXXX/XX, X. S. M.

- Ing. Peter Hudák, nar. 15.06.1969, r.č. 690615/8765, bytom Kalvínska 20, Moldava nad Bodvou; 3. valné zhromaždenie schválilo odvolanie predstavenstva, doterajších členov revíznej komisie a menovalo novú revíznu komisiu v tomto znení:

- predseda: E.. L. Q., S.. XX.XX.XXXX, M. Z., Č. XX

- členovia: E.. Q. A., S.. XX.XX.XXXX, M. A. X, X. S. M., F. M., S.. XX.XX.XXXX, M. W. Z. XXX, je neplatné.

21.1. Vzhľadom na právoplatnosť výrokov v bode 2. a 3. uznesenia ostáva iba prvá časť uznesenia, ktorým sa vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade určuje, že uznesenie z valného zhromaždenia spoločnosti GUBEK, Moldavský automatický mlyn - spoločnosť s ručením obmedzeným, IČO: 31655203, prijaté dňa 20.07.2009 a napísané formou notárskej zápisnice F.. Q. W. S. XX/XXXX, S. XXXXX/XXXX, S. XXXXX/ XXXX vo výroku, ktorým valné zhromaždenie vyslovilo nesúhlas s prevodom obchodných podielov zosnulých spoločníkov: F. P., zomr. 12.01.2009, X. P., R.. X., zomr. 20.06.2009 a Š. P., zomr. 10.11.2008 na ich dedičov je neplatné.

21.2. Vo vzťahu k odvolacím súdom vytýkaným vadám žaloby žalobca o.i. uviedol, že uviesť, že jeho návrh na začatie konania neobsahoval žiadne vady, keďže ho podal na druhý deň valného zhromaždenia t.j. 21. júla 2009 a tento návrh podaním zo dňa 28. júla 2009 doplnil o notársku zápisnicu. Ako to vyplýva z návrhu, navrhol uznesenie vyhlásiť za neplatné ako celok v znení uznesenia podľa notárskej zápisnice a návrh doplnil o ďalšie zdôvodnenie dňa 20.08.2009. Poukázal navyše aj na to, že na pojednávaní 8.2.2010 jeho návrh bol upresnený v znení uznesenie podľa notárskej zápisnice a navrhol celé prijaté uznesenie vyhlásiť za neplatné. Na tomto pojednávaní, na ktorom sa zúčastnil aj žalovaný, uznesenie zo zápisnice bolo prečítané, teda špecifikované.

22. Žalovaná k podaniu žalobcu z 20.5.2015 reagovala písomným vyjadrením zo dňa 7.9.2015 tak, že právny názor, vyjadrený ohľadom prejednávanej veci súdom prvého stupňa vo svojom rozsudku považuje za arbitrárny a jeho arbitrárnosť spočíva v extrémne interpretácii ust. § 116 ods. 2 a § 786c ods. 15 OBZ. Formalistickým prístupom okresného ale aj odvolacieho súdu v danej veci bol marený základný zmysel a účel žalovanou požadovanej súdnej ochrany a v tejto súvislosti odcitovala časť nálezu Ústavného súdu I.ÚS 306/2010 z 8.12.2010, podľa ktorého: orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom nemožno tolerovať pri interpretácii zákonných ustanovení prílišný formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť, pokiaľ to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov teda nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách a vetách toho-ktorého zákonného predpisu, ale i v základných princípoch právneho štátu

22.1. Žalovaná poukázala na to, že v zmysle aktuálneho znenia § 116 ods. 2 sa obchodný podiel dedí, a že spoločenská zmluva môže dedenie vylúčiť, ak nejde o spoločnosť s jediným spoločníkom. Zastávala názor, že v súlade s princípom univerzálnej sukcesie prechádza v prípade smrti spoločníka - fyzickej osoby obchodný podiel na dedičov a že tento princíp je prelomený vtedy, ak spoločenská zmluva prechod na dediča vylúči - vtedy je obchodný podiel voľný a dedič má nárok na vyporiadací podiel.

22.2. Mala za to, že pokiaľ v znení článku 35 spoločenskej zmluvy valné zhromaždenie dňa 20.7.2009 vyslovilo nesúhlas s prechodom obchodných podielov, deklarovalo tým vylúčenie dedenia dotknutých obchodných podielov, ktoré rozhodnutie nie je v rozpore s cieľom a účelom platnej právnej úpravy.

22.3. Vyslovila názor, že spoločenská zmluva obchodnej spoločnosti je prejavom vôle jej spoločníkov a teda, ak spoločenská zmluva výslovne nevylučovala dedenie obchodného podielu a v súlade s jej znením k jeho vylúčeniu došlo so súhlasom spoločníkov ich hlasovaním na ZV, nemôže byť takýto prejav spoločníkov neplatný iba z dôvodu, že to zo spoločenskej zmluvy striktne nevyplýva. Po konštatovaní, že VZ dňa 20.7.2009 bolo uznášaniaschopné, je aj prijaté rozhodnutie platné. Zároveň súhlasila s názorom krajského súdu v tom smere, že nie je zrejmé, aké právo žalobca v tomto konaní uplatňuje a preto nie je možné dospieť ani k záveru, toto právo bolo podložené dôkazmi.

23. Žalobca v podaní zo dňa 18.9.2015 (čl. 344), ktorým na vyjadrenie žalovanej reagoval, zotrval na doterajších tvrdeniach a názoroch, prezentovaných v priebehu konania a preto súd skutočnosti, uvádzané v tomto podaní, nemá za potrebu analyzovať.

24. Na pojednávaní dňa 28.6.2016 došlo k zhodnému tvrdeniu oboch procesných strán v tom smere, že uvedená vec čo do skutkových okolností bola zistená spoľahlivo a teda aktuálne je postavená už iba na právnom posúdení.

24.1. Žalobca zotrval na podanej žalobe v znení jej procesnej úpravy podaním zo dňa 20.5.2015 a navrhol, aby uznesenie z valného zhromaždenia spoločnosti GUBEK Moldavský automatický mlyn s.r.o. prijaté dňa 20.7.2009 vo výroku, ktorým toto valné zhromaždenie vyslovilo nesúhlas s prevodom obchodných podielov zo zosnulých spoločníkov F. P., X. P. a Š. P. na ich dedičov, je neplatné. V kontexte s celým vývojom situácie dal do pozornosti súdu, že uvedená záležitosť vo svojej pôvodnej verzii tkvela na tej skutočnosti, že žalobca podal túto žalobu, ktorou sa ohradil voči prijatiu niektorých uznesení v čase bezprostredne nasledujúcom po konaní valného zhromaždenia. Vzhľadom na tú skutočnosť, že zápisnica z tohto valného zhromaždenia nebola vykonávaná poverenými členmi, resp. poverenou osobou za týmto úkonom, ale bola robená formou notárskej zápisnice, tak je zjavné, že notár, ktorý bol osobne prítomný na tomto valnom zhromaždení, osobne sledoval jej priebeh a to so všetkými detailmi ju aj zaznamenal. V aktuálnom čase však ešte nebola k dispozícii písomná verzia, t.j. písomné vyhotovenie notárskej zápisnice o celom priebehu valného zhromaždenia, a apriori ani uznesení, ktoré na tomto valnom zhromaždení boli prijaté, a vzhľadom na tú skutočnosť, že zápisnica z valného zhromaždenia bola až na výslovnú žiadosť žalobcu mu doručená až v čase, keď ňou disponovala žalovaná, až následne mohol v znení tak, ako bolo toto uznesenie prijaté, upraviť žalobný petit.

24.2. Poukázal tú skutočnosť, že v zmysle takto prijatého a zapísaného uznesenia valného zhromaždenia došlo k procesnej úprave žalobného petitu hneď na prvom pojednávaní po začatí tohto konania, pričom ako je zrejmé z rozhodnutia súd I. stupňa a následne aj rozhodnutia krajského súdu, tento sa v 2 výrokoch prvostupňového rozsudku stotožnil s rozhodnutím okresného súdu, a iba výrok, ktorým bolo žalobe vyhovené, t.j. tomu výroku, ktorý je predmetom konania, bol zmenený a žalobu zamietol. Akcentoval na to, že tak, ako tomto rozhodnutí, ani najvyšším súdom nebola žiadna procesná vada v zmysle zle znejúceho alebo nesprávne žalovaného nároku či nesprávne uvedeného petitu, nebola ani raz vytknutá. S poukazom na túto skutočnosť, že žalobca bol vyzvaný na úpravu žalobného petitu, táto bola vykonaná procesnou úpravou v podaní z 20.5.2015 a vzhľadom na to, že celá vec sa už vôbec netýka skutkových okolností žiadal, aby na základe všetkých tých argumentov, ktoré boli použité v doterajších prednesoch a stanoviskách, rozhodol súd rovnakým spôsobom, t.j. aby jej vyhovel.

25. Žalovaný prezentoval, že napriek tomu, k akým záverom súdy došli v priebehu tohto konania, a napriek rôznorodému osudu tejto veci zaujal stanovisko k riešenej problematike a súhlasil s konštatovaním v tom smere, že daná vec je v skutočnosti položená iba do roviny právnej, pretože skutkové okolnosti boli už dávno vyriešené.

25.1. Pri komparácii rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vydaného v tejto konkrétnej upriamil pozornosť súdu na rozhodnutie, ktoré prijal Najvyšší súd ČR, kde za absolútne totožnej skutkovej situácie a dokonca aj znenia ustanovení spoločenskej zmluvy a tento súd došiel k absolútne opačnému právnemu názoru. Dokonca po prijatí tohto rozhodnutia NS ČR prijal rovnaký právny názor v obdobných porovnateľných veciach aj v ďalších dvoch kauzách, z čoho vyplýva, že predložené rozhodnutie je považované za ustálenú rozhodovaciu prax. Tvrdil, že v čase vzniku Obchodného zákonníka a v čase blízkom po jeho prijatí bol normou, ktorá mala na území oboch štátov absolútne rovnaké a totožné znenie, a až následne došlo k určitej zmene. Dokonca v čase prijatia novely ust. § 116

ods. 2 v tejto veci konkrétne možno konštatovať, že zmena v Obchodnom zákonníku v SR bola dokonca prijatá o rok neskôr, pričom paragrafové znenie týchto ustanovení bolo v Obchodnom zákonníku ČR a SR absolútne totožné a to vrátane prechodných a záverečných ustanovení.

25.2. Predložil súdu rozhodnutie NS ČR sp. zn. 29Odo 573/2006 z 22.8.2007 v zmysle ktorého najvyšší súd konštatoval, že aj v prípade ak je dedenie obchodných podielov viazané na súhlas valného zhromaždenia, napriek existencii platnej právnej úpravy nejedná sa o neplatné dojednanie a to vzhľadom na to, že NS ČR tvrdí, že § 116 ods. 2 nie je kogentné ale dispozitívne ustanovenie a dokonca, že odlišné dojednanie dedenia oproti zákonnému zneniu § 116 ods. 2 nie je v neprospech dedičov. Jedná sa v podstate o teleologický výklad spočívajúci v tom smere, že pri komparácii spoločnosti s ručením obmedzeným a akciovej spoločnosti, ktorá je spoločnosťou otvorenou, pri s.r.o. ide o uzavretú spoločnosť, kde stávajúci spoločníci vzhľadom na možnosti svojho vnútorného fungovania majú právo rozhodnúť sa, či niekoho z radu dedičov vôbec, alebo poprípade koho medzi seba ako spoločníka príjmu.

25.3. Poukázal na záver, že ako vyplýva aj z rozhodnutia NS ČR 29Odo vo svojej podstate najvyšší súd čl. 35 spoločenskej zmluvy, ktorý kopíroval dovtedajšiu t.j. starú právnu úpravu dedenia na dve časti. Prvá časť bola tá časť, v ktorej čl. 35 hovoril o tom, že dediť možno iba obchodný podiel so súhlasom valného zhromaždenia, a druhou časťou bola tá, v ktorej spoločenská zmluva upravovala lehotu a spôsob, akým sa dedičia mali o svoj dedičský podiel, t.j. účasť v spoločnosti prihlásiť. NS ČR vyslovil, že prvá časť, t.j. tá, ktorou bolo dedenie obchodného podielu viazané na súhlas valného zhromaždenia nestratila účinnosť, resp. nestala sa neplatnou po prijatí novely ust. § 116 ods. 2 ObZ., pretože je to dispozitívny ustanovenie, avšak čo sa týka druhej časti, t.j. spôsobu a lehoty, v ktorej sa dedičia mali o takto nadobudnuté dedičstvo prihlásiť evidentne v súlade s prechodnými a záverečnými ustanoveniami v rozpore so zákonom je. Týmto spôsobom chcel poukázať na to, že pokiaľ spoločenská zmluva žalovaného má túto nezmenenú úpravu doposiaľ, v podstate na svojej účinnosti nič nestratila, a podľa predloženého stanoviska NS ČR nie je ani neplatná.

26. Žalobca po oboznámení sa s obsahom predloženého rozhodnutia NS ČR oponoval tvrdeniam žalovaného a to tým, že poprel, že sa jedná o absolútne totožné skutkové okolnosti. Súhlasil s tým, že v spoločenskej zmluve zásadne možno odlišne upraviť otázku dedenia oproti právnej úprave podľa zákona, avšak dal do pozornosti tú skutočnosť, že v tomto danom prípade po tom ako bola prijatá novela Obchodného zákonníka, ktorým sa upravil § 116 ods. 2, žalovaný nielenže túto možnosť nevyužil, ale dodnes nevykonal a teda nevyužil možnosť zmeny tohto článku a ak sa aj pripustí, že toto ustanovenie má dispozitívny charakter, neupravil si otázku dedenia podľa vlastných predstáv vo vnútri spoločnosti. Za tejto situácie preto pokiaľ nedošlo k žiadnej zmene, tak v tom znení, ako je v spoločenskej zmluve čl. 35 obsiahnutý doposiaľ, je pre rozpor § 116 ods. 2 neplatný.

26.1. Poukázal tiež na spôsob, akým valné zhromaždenie o dedení obchodného podielu nebohých spoločníkov rozhodlo, a ktoré je výrazne v neprospech žalobcu vzhľadom na to, že on sa nemal stať spoločníkom titulom dedenia po svojich nebohých predkoch, ale on už bol niekoľko rokov spoločníkom v tejto spoločnosti už v čase, keď jeho príbuzní ešte žili. Stručne preto zhrnul, že za stavu pokiaľ žalovaná nevyužila v zákonom stanovenej lehote oprávnenie a možnosť upraviť si otázku dedenia v prípade, ak chcela dedenia vylúčiť, poprípade prijať akékoľvek modifikácie v tomto smere, mohla tak urobiť v zákonom stanovenej lehote čo, a to opakoval, neurobila doposiaľ a preto v znení, v akom existuje čl. 35 spoločenskej zmluvy žalovanej doposiaľ, nemôže právne obstáť.

26.2. Zdôraznil, že všetky zmeny spoločenskej zmluvy ohľadom dedenia, o ktorých sa zmieňoval, musia byť vykonané tak, aby sa zmluvná úprava v dedenia spoločenskej zmluve vykonala skôr, ako ten ktorý spoločník v spoločnosti zomrie. Právny zástupca žalobcu uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by na prejednávaný prípad bola nejaká hromadná judikatúrna činnosť najvyššieho súdu, a pokiaľ existuje viacero rozhodnutí NS ČR obdobného charakteru, pripustil, že v ČR môžu zastávať iný právny názor. Dal do pozornosti skutočnosť, že v tejto prejednávanej veci žalobca, ktorý bol jedným zo zakladajúcich spoločníkov, dňa 20.7.2009 keď valné zhromaždenie prijalo rozhodnutie o tom, že nepripúšťa prechod obchodného podielu na dedičov, ho prijalo v čase, kedy žalobca už v podstate bol vlastníkom majetku po svojich predkoch dedičskými rozhodnutiami a túto skutočnosť nemôže zvrátiť predsa žiaden individuálne prijatý akt orgánu spoločnosti.

27. Po zhrnutí všetkých vyššie uvedený skutočností súd prvej inštancie rozhodol v poradí druhým rozsudkom a to dňa 28.6.2016, v ktorom o.i. konštatoval, že v zmysle procesnej úpravy žalobného petitu, učineného prejavom žalobcu na pojednávaní dňa 8.2.2010, a ktorým navrhol, aby okrem iného aj uznesenie z valného zhromaždenia spoločnosti GUBEK, Moldavský automatický mlyn - spoločnosť s ručením obmedzeným, IČO: 31655203, prijaté dňa 20.07.2009 a napísané formou notárskej zápisnice F.. Q. W. S. XX/XXXX, S. XXXXX/XXXX, S. XXXXX/XXXX, ktorým valné zhromaždenie vyslovilo nesúhlas s prevodom obchodných podielov zosnulých spoločníkov: F. P., zomr. 12.01.2009, X. P., R.. X., zomr. 20.06.2009 a Š. P., zomr. 10.11.2008 na ich dedičov je neplatné, žalobe vyhovel.

27.1. V tomto rozsudku súd vychádzal zo všetkých dovtedy vykonaných dôkazov t.j. z listín a prednesov učinených aj v počiatočnom štádiu konania a totožným spôsobom aj právne vec vyhodnotil.

28. Pri svojom rozhodovaní vzal do úvahy všetky dokazovaním zistené skutkové okolnosti no najmä opätovne vec právne posúdil a uzavrel, že uznesenie, prijaté na VZ dňa 20.7.2009 bolo prijaté zjavne v rozpore so zákonom, keď práva žalobcu ako jedného zo spoločníkov žalovanej spoločnosti bolo týmto rozhodnutím výrazne obmedzené, keď mu nebolo umožnené vstúpiť do výkonu práv a povinností spoločníkov v rozsahu obchodných podielov, v akom ich nadobudol právoplatným dedičskými rozhodnutiami

29. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie dňa 4.8.2016 podala odvolanie žalovaná , v ktorom argumentovala tým, že základnou právnou otázkou, ktorá v tomto konaní vyvstála bolo, či čl. 35 spoločenskej zmluvy stratil platnosť k 1.1.2002, t.j. či právna úprava dedenia v § 116 ods. 2 Obchodného zákonníka je kogentná, prípadne, či je čl. 35 spoločenskej zmluvy žalovanej v rozpore s touto úpravou. Mala za to, že kogentnosť § 116 ods. 2 tak prvostupňový súd v napádanom rozhodnutí ako aj Najvyšší súd SR v uznesení sp.zn. XObdo/XX/XXXX ustálili bez toho, aby tento svoj právny záver akokoľvek odôvodnili, pritom riešenie tejto otázky má pre rozhodnutie vo veci rozhodujúci význam.

29.1. Zdôraznila, že česká a slovenská právna úprava boli v rozhodnom totožné, pričom česká právna úprava bola vzorom pre slovenskú právnu úpravu (nadobudla účinnosť o jeden rok skôr a slovenský zákonodarca ju doslovne prevzal). Poukázala na závery období uznesenia Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 29Odo/573/2006 ktorý dospel k záveru, že stanovenie podmienok pre dedenie obchodného podielu spočívajúce v súhlase valného zhromaždenia s dedením možno zahrnúť pod dispozitívnu úpravu § 116 ods. 2 Obchodného zákonníka, a preto na toto ustanovenie nedopadá ustanovenie článku VIII bodu 21. Zák. č. 370/2000 Sb. (obdoba nášho ust. § 768c ods. 15 Obchodného zákonníka), podľa ktorého účinnosťou novely strácajú platnosť všetky ustanovenia spoločenskej zmluvy upravujúce práva a povinnosti spoločníkov alebo spoločnosti v rozpore s donucujúcimi ustanoveniami tohto zákona. Žalovaná sa s právnym záverom Najvyššieho súdu ČR Stotožňuje a v konkurencií s absolútne neodôvodneným opačným záverom súdu prvej inštancie ho považuje v celom rozsahu za správny a s poukazom na uvedené skutočnosti s odkazom na ust. § 390 navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok Okresného súdu Košice-okolie, č.k.: XXCb/XXX/XXXX-XXX zo dňa 28.6.2016 v napadnutom rozsahu tak, že žalobu zamietne.

30. Krajský súd v Košiciach uznesením XCob/XXX/XXXX zo dňa 27.1.2017 rozsudok súd prvej inštancie zo dňa 28.6.2016 zrušil a vrátil na nové konanie.

30.1. Odvolací súd poukázal na to, že v uznesení Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.1.2014, č.k. XCob/XXX/XXXX (bod 9. tohto odôvodnenia, pozn.) odvolací súd uložil súdu prvej inštancie riadne sa vysporiadať so žalobcom navrhovanými úpravami, resp. znením návrhu na začatie konania, no súd prvej inštancie sa uspokojil len s tzv. ozrejmením žalobného petitu žalobcom, čo je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia súdu, pretože tu existuje vada konania, ktorá sa prejavila v tom, že nesprávnym procesným postupom súdu tento znemožnil strane, aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a toto procesné pochybenie nie je možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

30.2. Odvolací súd považoval opätovne za potrebné uviesť, že súd je zásadne viazaný návrhom na začatie konania, že platná právna úprava v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (O.s.p.) ani nová právna úprava C.s.p. nepozná pojem „ozrejmenie“ žalobného petitu. Ak súd prvej inštancie nerozhodol o navrhovanej zmene žalobného návrhu, procesne pochybil. Ak by sa v konaní pripustilo, že súd

môže rozhodnúť o zmene petitu žalobného návrhu bez rozhodnutia podľa § 95 O.s.p. len na základe „ozrejmenia petitu žalobného návrhu,“ malo by to dopad na plynutie lehôt pre podanie žalôb v intenciách podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Žalobu o vyslovenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti nemožno úspešne doplniť o ďalšie dôvody neplatnosti po uplynutí troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia ako aj to, že po uplynutí troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia nie je možné upravovať petit žalobného návrhu týkajúci sa neplatnosti prijatých uznesení.

30.3. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a podľa vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, a uložil mu v ďalšom konaní vysporiadať s návrhmi žalobcu na zmenu petitu žaloby, a to v intenciách podľa ust. § 142 ods.1 C.s.p., pričom prihliadne ex offo na hmotnoprávnu lehotu podľa § 131 ods.1 Obchodného zákonníka. Akcentoval, že odvolanie sa advokáta za to, že žalobu podal, resp. vypracoval v čase, keď nemal k dispozícií notársku zápisnicu o priebehu konania VZ je právne irelevantné, pretože podľa § 131 Obchodného zákonníka hmotno-právna lehota na podanie takejto žaloby je tri mesiace odo dňa konania VZ.

31. K uzneseniu krajského súdu podal žalobca písomné vyjadrenie zo dňa 27.3.2017, doručené súdu dňa 27.3.2017 (č.l. 503), v ktorom vo vzťahu k bodu 36 žalobca uviedol, že vzhľadom na to, že doposiaľ nedošlo k žiadnej kvalitatívnej ani kvantitatívnej zmene žaloby po tom, ako sa predmetom konania stal iba návrh na určenie neplatnosti jedného z uznesení, pričom o ostatných bolo už právoplatne rozhodnuté. Mal za to, že petit žaloby bol formulovaný ako návrh na určenie neplatnosti uznesenia VZ žalovanej zo dňa 20.7.2009 v znení konkrétne označenej notárskej zápisnice a nebol založený vecný ani logický rozpor medzi odôvodnením návrhu a návrhom a keďže sa v danej veci nejednalo o žiadnu zmenu žaloby, a nešlo ani o vadu žaloby, a návrh zodpovedal požiadavkám § 42 OSP v spojení s §79 ods. 1 OSP, návrh bol podaný riadne aj vo vzťahu k Obch. zákonníku a bol uplatnený včas.

32. Na pojednávaní dňa 16.4.2018 doplnil, že bezo zmeny trvá na podanej žalobe v nezmenenom rozsahu oproti poslednej procesne vykonanej úprave v tejto veci. Napriek tomu, že Krajský súd uložil súdu I. inštancie vykonať uložené procesné úpravy poukázal na to, že sám Krajský súd v Košiciach už vo svojom prvom rozhodnutí rozhodoval o žalobcom uplatnených nárokoch a pritom uvedené nedostatky nezistil, rovnako tak ani NS SR v rámci konania o dovolaní. Je treba vychádzať z reality a z toho, že v danej veci notárska zápisnica, ktorá zachytávala priebeh valného zhromaždenia žalovanej spoločnosti, prijala iba jedno jediné uznesenie, avšak to pozostávalo z troch osobitných a samostatných rozhodnutí, a teda inú možnosť ako rozdeliť pri rozhodovaní o žalobe žalobcu, ktorým žiadal vyhlásiť toto uznesenie za neplatné ako celok, neprichádzalo do úvahy. Ak by súd hodlal priznať menej, čo sa aj stalo, vyšpecifikoval to v zmysle znenia výroku. Poukázal aj na procesný postup krajského súdu pri rozhodovaní o rozsudku súdu I. inštancie, keď konajúc o troch častiach prijatého uznesenia na valnom zhromaždení, on sám v zmysle návrhov žalobcu rozhodol tak, že potvrdil rozsudok súdu, ktorým bola v týchto častiach žaloba zamietnutá, a uvedenú okolnosť nevytkol ani NS SR. S ohľadom na skutočnosť, že znenie zostávajúceho t.j. v súčasnosti prejednávaného predmetu sporu z hľadiska jeho rozsahu a obsahu nedošlo absolútne k žiadnej kvalitatívnej ani kvantitatívnej zmene v takom rozsahu, aby bolo treba rozhodovať o akejsi zmene žaloby, čo sme precizovali už v našom písomnom podaní z 05/2015.

33. Akcentoval, že pôvodný návrh žalobcu, podaný hneď na druhý deň po konaní valného zhromaždenia v čase, keď ešte nedisponoval s obsahom notárskej zápisnice, bola žaloba podaná na toto uznesenie ako celok a vzhľadom na to, že súd oproti žalobcom uplatneného nároku priznal menej, nezostávalo nič iné, ako o predmete konanie rozhodovať už iba o prvom výroku prijatého uznesenia vzhľadom na zamietnutie žaloby v jej ostatných dvoch častiach. Čo sa týka včasnosti precizovania uplatnených nárokov, aj toto už bolo riešené súdom I. inštancie, pričom po tom, ako žalobca už disponoval obsahom notárskej zápisnice, k špecifikácii a rozboru samotných námietok žalobcu voči prijatým častiam uznesenia bolo vykonané už podaním zo dňa 7.8.2009, t.j. v zákonnej lehote. S poukazom na tieto skutočnosti preto navrhujem, aby súd rozhodol identicky ako na poslednom pojednávaní v roku 2016.

34. Žalovaný žiadal, aby súd zohľadnil všetky ním produkované stanoviská a názory či už v ústnej alebo písomnej forme.

35. Vzhľadom na to, že strany žiadne ďalšie dôkazy nenavrhli vykonať, súd na pojednávaní dňa 16.4.2018 dokazovanie ukončil a nariadil termín vyhlásenia rozsudku na deň 15.5.2018. Následne ale,

po zvážení všetkých atribútov súd zistil, že nebol prezentovaný predbežný právny názor, že boli zistené ďalšie okolnosti, na základe ktorých nie je možné definitívne túto vec uzavrieť a že ich bude treba ozrejmiť za súčinnosti oboch procesných strán, samozrejme s právom strán vyjadriť sa k tomu sa strany majú právo k tomu vyjadriť. Z uvedeného dôvodu na úkone, konanom dňa 15.5.2018 súd uznesenie o ukončení dokazovania zrušil, dôvody prítomnému žalobcovi stručne uviedol, a žalovanému, ktorý nebol účastný, boli doručené písomne. Zároveň bol vo veci nariadené pojednávanie na deň 5.6.2018, ktorého sa tentokrát zúčastnila iba žalovaná.

36. Na pojednávaní dňa 5.6.2018 sudca oboznámil strany s tým, že posledné pojednávanie bolo odročené za účelom doručenia rozhodnutia, avšak pri opätovnom a dôkladnom prehodnotení skutkových okolností, ako aj procesných súvislostí sa na túto vec viažúce, došlo zo strany súdu k zmene posúdenia danej veci a za tým účelom hodlá prejaviť svoj predbežný právny názor, a v tom kontexte dať potom priestor obom procesným stranám na zaujatie svojho stanoviska.

36.1. Súd (súd uvádza stručne to podstatné ) poukázal na to, že pozornosť bola sústredená na právnu úpravu k právneho nástupníctva dedičov po zosnulých spoluvlastníkoch spoločníkov v spoločnosti s s.r.o.., a na základe čoho súd prvej inštancie už dvakrát rozhodol identickým spôsobom. Dal však do pozornosti už prvé zrušujúce rozhodnutie, ktorým uložil, aby súd prvej inštancie venoval pozornosť na samotný obsah žaloby, a aby teda ujasnil, 1/ čo je predmet konania, 2/ proti ktorým rozhodnutiam vlastne žalobca podáva žalobu, 3/ čo bolo ich obsahom a 4/ dal do pozornosti aj to, že v zápisnici, ktorú písal notár o priebehu valného zhromaždenia, je zachytaný len jej priebeh a iba návrh na uznesenie. Práve týmto okolnostiam nebola venovaná zo strany súdu dostatočná pozornosť, preto mal súd tentokrát za to, že je potrebné venovať pozornosť práve týmto otázkam.

37. Po vyslovení právneho názoru súd vyzval strany na podanie vyjadrenia, k čomu žalovaná uviedla, (súd uvádza stručne), že sa v rámci prípravy na pojednávanie sústredil na iné okolnosti. Po vyjadrení právneho názoru súdu valné zhromaždenie sa uskutočnilo, no z pohľadu formálneho to ani valné zhromaždenie nebolo a rozhodnutia neprijalo. Za danej situácie preto súd nerozhoduje o neplatnosti uznesení, keďže žaloba nesmeruje proti uzneseniam a za stavu, ak okrem tej notárskej zápisnice neexistuje nejaký iný úkon, ktorý by s tým súvisel, tak nezostáva nič iné, než žalobu zamietnuť.

37. Žalobca z úkonu, nariadeného na deň 5.6.2018 svoju neúčasť ospravedlnil, no doručil súdu písomné vyjadrenie, ktoré bolo krátkou cestou doručené žalovanej, v ktorej (súd uvádza stručne) poukázal na to, že on nevidel dôvody na zrušenie uznesenia o ukončení dokazovania, keďže nedošlo k takým najavo nové skutočnosti, dôkazy a právne posúdenie súd vyhodnotí v rozhodnutí. V ďalšom texte sa žalobca zaoberá okolnosťami, uvádzanými odvolacím súdom v uznesení XCob/XXX/XXXX zo dňa 27.1.2017, a smerujúcimi k procesným otázkam zameraným na zmenu žaloby a hmotnoprávne lehoty žaloby podľa § 131 ObZ. Zopakoval v podstate skutočnosti, ním prezentované v celom doterajšom priebehu sporu s akcentom na súdne konanie, ktoré má byť zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie, že prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov súdneho konania a nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov, ktoré nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu.

37.1. Zdôraznil, že v tomto konaní (vo vzťahu k bodu 31. uznesenia krajského súdu) žalobu doplnil ďalším podaním zo 7.8.2009, osobne doručené na súd 20.8.2009 spolu s dedičským rozhodnutím a zároveň doplnil pôvodný návrh o ďalšie odôvodnenie vo svetle zápisnice o priebehu VZ. Žaloba bola riadne odôvodnená a doplnená dôkazmi, z ktorých vyplynuli nezákonnosti priebehu VZ. Ohľadom „odstraňovania vád podania“ poukázal na rozsudok KS Košice 4Cob/75/2010, ktorým bolo po podaní odvolania žalovanou meritórne vo veci rozhodnuté a mal za to, ak by existovali procesné nedostatky, nemohol by podľa § 104 ods. 2 OSP vydať konečné rozhodnutie.

37.2. Ďalej žalobca rozoberá otázky, na ktoré priebežne zaujímal vlastný názor, a tiež poukázal na uznesenie NS SR XObdo/XX/XXXX z 30.4.2013, kde najvyšší súd vyslovil názor, že podľa § 116 ods. 2 sa obchodný podiel dedí a pre nesprávny právny názor bol rozsudok odvolacieho súdu v zmenenej časti jeho rozsudku zrušený a krajskému súdu vrátený na ďalšie konanie, pričom bol krajský súd týmto názorom viazaný.

37.3. Záverom poukázal na to, že pokiaľ bol žalobný petit formulovaný na určenie neplatnosti uznesenia VZ žalovanej zo dňa 20.7.2009 v znení konkrétnej notárskej zápisnice, a nebol založený logický a vecný rozpor medzi odôvodnením návrhu a návrhom, nešlo o vadu žaloby a ani hocijaká následná úprava žalobného petitu by nemala dopad na prekluzívnu lehotu podľa ObZ. Navrhol preto rozhodnúť v zmysle žaloby.

38. Podľa § 131 ObZ: (1) Každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť. (2) Súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha. (5) Právoplatné rozhodnutie súdu podľa odseku 1 je záväzné pre každého.

39. Nad všetky pochybnosti bolo v tomto konaní preukázané, že na deň 20. júla 2009 bolo zvolané valné zhromaždenie žalovanej spoločnosti s programom: 1/ - otvorenie 2/ - prerokovanie obchodného podielu zomrelých spoločníkov 3/ - menovanie konateľov spoločnosti 4/ - prerokovanie zmeny spoločenskej zmluvy 5/ - diskusia 6/ - návrh na uznesenie 7/ - záver, a že jeho priebeh bol zaznamenávaný notárom, o čom bola spísaná notárska zápisnica F.. Q. W. S. XX/ XXXX, S. XXXXX/XXXX, S. XXXXX/XXXX U. XX.X.XXXX (č.l. 48 - 52) , ktorým sa osvedčoval priebeh valného zhromaždenia .

39.1. Uvedená notárska zápisnica zachytáva priebeh jednania v slede programových bodov, a vo vzťahu k bodu 2/ programu, predsedajúci tomuto VZ odcitoval príslušné znenie spoločenskej zmluvy, a to článok 33 písm. e) a článok 35. Následne dal hlasovať, aby VZ neodsúhlasilo prechod obchodných podielov po zomrelých spoločníkoch. „Za“ nesúhlas hlasovalo 62,24%, „proti“ 35,28% s tým, že prehlasovaní spoločníci, medzi nimi aj žalobca, opustili rokovaciu miestnosť. Ako je zrejmé, VZ, konané dňa 20.7.2009 po tom, ako odišli viacerí spoločností, v rámci rokovania o jednotlivých bodoch programu pristúpilo k tomu, že - viď zápis k bodu 6. programu: predseda VZ na základe návrhu návrhovej komisie prečítal „návrh uznesenia“ z konania VZ v tomto znení: 1. valné zhromaždenie vyslovilo nesúhlas s prevodom obchodných podielov zosnulých spoločníkov F. P., zomr. 12.1.2009, X. P., zomr. 20.6.2009 a Š. P., zomr. 10.11.2008 na ich dedičov, stávajú sa voľné a dedičom vzniká nárok na vyporiadací podiel 2. valné zhromaždenie menovalo do funkcie konateľov: E.. X. A. a E.. Q. A. 3. valné zhromaždenie schválilo odvolanie predstavenstva, doterajších členov revíznej komisie a menovalo novú revíznu komisiu v tomto znení: - predseda: XY, členovia: YZ, ZZ... Hlasovanie: „ZA“ 62,24% hlasov, nehlasovalo 37,76% hlasov - návrh bol schválený väčšinou prítomných hlasov

39.2. Súdu z práve uvedeného vyšlo, že pokiaľ predseda VZ dal hlasovať o návrhu na prijatie uznesenia o troch, na sebe nezávislých skutočnostiach, ale následne: 1/ už žiadne hlasovanie či už v podobe jedného uznesenia pozostávajúceho z troch výrokov, alebo v podobe troch osobitných uznesení o každom bode návrhu, neprebehlo a teda 2/ žiadne uznesenie či už „hromadné“ alebo individuálne, prijaté nebolo

40. Podľa názoru súdu preto výsledkom z rokovania valného zhromaždenia, konaného dňa 20.7.2009 nie je absolútne žiadne uznesenie či rozhodnutie, ktoré by toto VZ prijalo ako záväzný akt najvyššieho orgánu spoločnosti.

41. Uvedené v konečnom dôsledku znamená, že keďže neexistuje žiadne „uznesenie“ či „rozhodnutie“ valného zhromaždenia (na pojmosloví nezáleží), tak: 1/ niet to čo žalobou napadnúť na súde a zároveň 2/ nesúhlas s prechodom obchodných podielov na dedičov nemá právne účinky 3/ Ing. Marián Hudák a Ing. Peter Hudák sa nestali konateľmi žalovaného 4/ osoby, menované do novej revíznej komisie sa nestali jej členmi

42. Keďže VZ dňa 20.7.2009 žiadne uznesenie neprijalo, súd žalobu zamietol. Vzhľadom na záver súdu uvedený v bode 33. sa preto žalobca v súlade s ust. 116 ods. 2 ObZ, berúc do úvahy aj právny názor NS SR v uznesení XObdo/XX/XXXX z 30.4.2013, stal zo zákona spoločníkom žalovanej spoločnosti, vlastniacim aj podiely po zosnulých spoločníkoch.

43. Vzhľadom na výsledok tohto konania súd žalovanej podľa § 255 ods. 1 priznal proti žalobcovi plnú náhradu trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 3 rovnopisov s prílohami. U p o z o r n e n i e : Ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví na náklady odvolateľa.