Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36Cb/75/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom, v právnej veci žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., IČO: 35 815 256, so sídlom Mlynské nivy 44/a, 825 11 Bratislava - Ružinov, proti žalovanému: Ing. Dušan Kováčik in Ceram - GMA brand, IČO: 33 435 456, s miestom podnikania Nitrianska 106, 920 01 Hlohovec, právne zastúpený: JUDr. Daniel Pavelka, advokát, Pribinova 46, 920 01 Hlohovec, o zaplatenie 9.474,58 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I.Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 9.474,58 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 9.474,58 od 14.5.2019 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní domáhal vydania rozhodnutia, v ktorom by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 9.474,58 eur spolu s úrokom z omeškania špecifikovaným v petite návrhu ako aj náhradu trov konania a to titulom náhrady škody za neoprávnený odber zemného plynu v zmysle o energetike na odbernom mieste žalovaného v období od 19.3.2018 - 27.11.2018. V návrhu uviedol, že podozrenie na neoprávnený odber na odbernom mieste žalovaného na ulici JE. bolo zistené dňa 27.11.2018 počas kontroly odberného miesta. Preverovanie zahŕňalo kontrolu overovacej a zabezpečovacej značky meradla, ktorá sa nachádza na číselníku. Nakoľko overovacia a zabezpečovacia značka meradla (plomba) na číselníku sa javila poškodená, meradlo bolo odmontované za prítomnosti žalovaného a vložené do riadne označenej krabice. V krabici bolo doručené znalcovi Ing..i, ktorý meradlo bez porušení prebral. Následne meradlo obhliadol a vyhotovil znalecký posudok č. 280/PL-2019 zo dňa 20.4.2019. Účelom znaleckého posudku bolo potvrdiť neoprávnený odber. Znalec v znaleckom posudku uviedol, že plomba meradla bola mechanicky poškodená, keď konštatoval „Plomba osadená v kryte číselníku bola mechanicky poškodená - predelená a následne zlepená“ Nakoľko na odbernom mieste dochádzalo k odberu a podľa znaleckého posudku došlo k porušeniu zabezpečenia, dochádza k neoprávnenému odberu podľa cit. . Predpokladom aplikácie vyhlášky je podľa cit. zákona, že nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých údajov. Nakoľko na odbernom mieste dochádzalo k odberu s meradlom s porušeným zabezpečením, tak v zmysle stanoviska Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR zo dňa 15.3.2017 sú tieto údaje nepoužiteľné. Objem neoprávnene odobratého plynu bol vypočítaný podľa vzorca upraveného

vyhláškou: NOP=D.P.HPs.. Konkrétny výpočet škody podľa vyhlášky bol predložený k návrhu ako listinný dôkaz.

2. Podľa o upomínacom konaní proti platobnému rozkazu môže žalovaný podať odpor, ktorý musí byť vecne odôvodnený. Podaním odporu sa platobný rozkaz zrušuje; to neplatí, ak bol odpor odmietnutý. Podaný odpor nemožno vziať späť.

3. Okresný súd Banská Bystrica vyhovel návrhu na vydanie platobného rozkazu a vydal dňa 7.8.2017 platobný rozkaz č.k. - 16.

4. Nakoľko žalovaný včas podal proti platobnému rozkazu odpor s odôvodnením, v zmysle sa platobný rozkaz zrušil a vec bola na návrh žalobcu postúpená tunajšiemu súdu na jej prejednanie.

5. Žalovaný v odpore (č.l. 33 spisu) uviedol, že žaloba nie je dôvodná, žalovaný neuznáva pohľadávku žalobcu, nakoľko žalobcovi žiadnu škodu nespôsobil a ani žalobcovi žiadna škoda v požadovanej výške nevznikla. Žalovaný nadobudol nehnuteľnosti na ulici Jarmočná 4 v Hlohovci v roku 2012, kde na základe zmluvy s ZSE Energia riadne odoberal plyn, za ktorý vždy riadne platil zálohové platby, ktoré mu dodávateľ na konci obdobia vždy riadne vyúčtoval. Žalovaný využíva odoberaný plyn na vykurovanie obchodných priestorov tromi zariadeniami „plynové agregáty umiestnené na stene - Lersen“. Dňa 27.11.2018 prišli na odberné miesto žalovaného JE.c zamestnanci z SPP-distribúcia, a.s., a oznámili zamestnancovi žalovaného, pánovi U., že realizujú výmenu plynomerov v rámci pravidelnej obmeny a vymenili meradlo na plyn č. XXXXXXXXYAXX za nové meradlo č. XXXXXXXXXXXXX. Po zabalení a zapečatení plynomera a vypísaní zápisu oznámili zamestnanci z SPP-distribúcia, a.s. pánovi U., že majú podozrenie na neoprávnený odber a meradlo posielajú znalcovi. Pán Švec bezodkladne informoval žalovaného, avšak vzhľadom k tomu, že meradlo už bolo zabalené nemal žalovaný možnosť skontrolovať ani odfotografovať plomby nachádzajúce sa na meradle v čase demontáže plynomera. Žalovaný dostal len možnosť doplniť do zápisu v kolónke vyjadrenie odberateľa, že pri výmene bol prítomný pán AN.Žalobca sa následne vo svojej žiadosti o posudok overovacej/zabezpečovacej značky zo dňa 28.11.2018 sugestívne pýtal znalca či má značka poškodenie, je lepená? Znalec vo svojom posudku č.280/PL-2019 uvádza, že pri pokuse o demontáž plomby zistil, že plomba je predelená. Z predloženého posudku nie je zrejmé ako túto závažnú skutočnosť zaznamenal, ani akým postupom alebo metódou sa dopracoval k uvedenému tvrdeniu. Napriek tomu, že obsahom znaleckého posudku je viacero fotografií, k preukázaniu tvrdení o tom, že plomba bola predelená nevyprodukoval ani jednu relevantnú fotografiu. Následne znalec uvádza, že na vnútornej strane zistil prítomnosť zaschnutej, pravdepodobne lepiacej hmoty. Za týmto účelom vyhotovil jedinú fotografiu č. 9, ktorá je zle čitateľná bez akejkoľvek výpovednej hodnoty. Avšak táto skutočnosť sama o sebe bez ďalšieho v žiadnom prípade nemôže byť dôkazom toho, že plomba bola predelená. Žalobca mal podozrenie, že značka je lepená hneď po demontáži, avšak znalec hovorí o pravdepodobnosti lepidla z vnútornej strany plomby. Ďalej poukazujem na rozpor v tom, že na fotke na číselníku meradla pred demontážou je iná hodnota (035744,70) ako na fotke v znaleckom posudku (035746,71). Taktiež na kryte číselníka v pravom hornom rohu je na fotke v čase demontáže vidieť prasklinu, avšak na fotke v znaleckom posudku je bez poškodenia. Plynomer bol zdemontovaný 27.11.2018 avšak znalecký posudok bol vyhotovený 20.4.2019. Nie je preukázané, kde sa plynomer nachádzal štyri mesiace a kto všetko s ním mohol prísť do kontaktu. Zo znaleckého posudku nie je možné overiť či znalec posudzoval plomby číselníka, ktoré boli demontované pri odobratí plynomera, keďže v posudku absentuje akékoľvek ich číselné označenie. Predložený znalecký posudok je nepreskúmateľný a nie je dostatočne presvedčivý. Závery znalca ako základ pre konštatovanie porušenia zákona zo strany žalovaného plynomerom, ktorým mala byť porušená plomba, sú len ničím nepreukázané a účelové. Znalec v posudku uvádza, že nezistil poškodenie krytu, ani meradla. Z uvedeného je preto veľmi sporné tvrdenie, že bolo manipulovanie, pretože na to neexistuje žiadny dôvod. Znalec uvádza, že odtlačky na plombe boli vytvorené tým istým nástrojom. Žalovaný ma za to, že sú pochybnosti ohľadne toho, či bola plomba vôbec predelená. Znalec nevysvetlil ako je technicky vôbec možné plombu predeliť bez poškodenia krytu a meradla. Žalobca nepreukázal, aká plomba sa na meradle nachádzala v čase montáže plynomeru.

Žalovaný nikdy nemal žiadny dôvod, akýmkoľvek spôsobom manipulovať s plynomerom. Plynomer sa nachádza na verejne prístupnom na pozemku, ktorý nepatrí žalovanému, pred cudzou budovou odhadom asi 25 m od nehnuteľnosti žalovaného. Čo sa týka rozdielnosti vývoja spotreby plynu v rôznych obdobiach, tak tieto zodpovedajú povahe zariadení využívaných na vykurovanie a taktiež, zodpovedajú tomu, že v roku 2017 skončil nájom v obchodnom priestore o rozlohe cca 1000 m2, v ktorom sú dve vykurovacie zariadenia z troch a tento priestor sa takmer rok nevykuroval, t.j. v prevádzke bolo len jedno z troch vykurovacích zariadení v druhom obchode - kúpeľňové štúdio. Po roku čo boli priestory prázdne, ich žalovaný znovu sprevádzkoval ako diskontnú predajňu dlažieb a obkladov a preto došlo k opätovnému nárastu spotreby na dvojnásobok, čo zodpovedá uvádzaným skutočnostiam. Žalovaný jeden priestor vo výmere cca 1000 m2 prenajímal inému podnikateľskému subjektu, ktorý v rámci nájomného uhrádzal náklady na kúrenie. Aj na základe uvedeného je zrejmé, že žalovaný nemal žiadny dôvod akýmkoľvek spôsobom zasahovať do meradla. Žalovaný rozporuje uplatnenie nároku na náhradu škody, pretože žalobca je tiež povinný preukázať skutočnosť, že mu vznikla škoda, keď samotný vznik škody nie je možné zamieňať so spôsobom určenia jej výšky. Žalobcom nebolo doposiaľ jednoznačne preukázané, že došlo k porušeniu zabezpečenia plynomeru proti neoprávnenej manipulácii a k neoprávnenému odberu plynu a ku vzniku škody a v akej výške. Žalobca nepreukázal predpoklady objektívnej zodpovednosti, keď neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, ani to že mu vznikla škoda a v akom rozsahu, teda nepreukázal ani protiprávny úkon, ani vznik škody. Žalobca vychádza len zo subjektívneho podozrenia na poškodenie plomby meradla, ktoré by podľa jeho názoru malo automaticky za následok neoprávnený odber plynu. K neoprávnenému odberu plynu malo dôjsť v období od 19.3.2018 do 27.11.2018, t.j. v prevažnom čase nevykurovacej sezóny. Vzhľadom k tomu, že žalovaný odoberal plyn výlučne na kúrenie, tak žalovaný nemohol mimo vykurovacej sezóny spôsobiť žiadnu škodu žalobcovi.

6. Žalobca vo vyjadrení k odporu zo dňa 28.10.2020 (č.l. 43 spisu) uviedol, že podozrenie na neoprávnený odber bolo zistené dňa 27.11.2018 počas kontroly odberného miesta. Zamestnanci nadobudli podozrenie, že zabezpečenie meradla bolo poškodené. Nakoľko zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii na číselníku meradla sa javilo poškodené, meradlo bolo odmontované za prítomnosti povereného zástupcu žalovaného a vložené do riadne označenej krabice. Z postupu demontáže meradla bol vyhotovený Zápis zo dňa 27.11.2018 a fotodokumentácia. Uvedený zápis obsahuje časť, v ktorej sa môže odberateľ vyjadriť ku skutočnostiam uvedeným v zápise. Žalovaný neuviedol v tejto relevantnej časti Zápisu zo dňa 27.11.2018 skutočnosti, ktoré by akokoľvek spochybňovali vierohodnosť postupu zamestnancov žalobcu. Meradlo bolo v uvedenej krabici doručené znalcovi Ing. T., znalec v odbere 490000 - Kriminalistika, odvetvie 490300 - Mechanoskopia a odbore 390000 - Strojárstvo, odvetvie 391100 - Mechanické zabezpečovacie systémy. Znalec Meradlo v krabici bez akýchkoľvek porušení prebral. Následne Meradlo obhliadol a vyhotovil znalecký posudok č. 280/ PL-2019 zo dňa 20.04.2019. Predložený Znalecký posudok predstavuje Súkromný znalecký posudok podľa . Z dôkazného hľadiska je potrebné zohľadniť, že bol vykonaný znalcom z príslušného odboru oprávneného na vyjadrenie sa k danej problematike, ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. Znalec v uvedenom Znaleckom posudku jednoznačne potvrdil, že „zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo prerušené - mechanicky poškodené.“ Znalec pri vyhotovovaní Znaleckého posudku riešil aj autenticitu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Vychádzal pritom z predložených kontrolných odtlačkov plombovacích klieští, konkrétne z označenia „12-M43“. K danému uvádza, že „Optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťami plombovacích klieští som zistil obsahovú zhodu, tvarovú a rozmerovú podobnosť špecifických znakov sporných a kontrolných odtlačkov.“ Autenticita zabezpečovacej značky meradla preto bola predmetom Znaleckého posudku, ktorý autenticitu potvrdil. Skutočnosť, že zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii meradla na odbernom mieste sa zhoduje s tým, ktoré bolo predmetom Znaleckého posudku vyplýva aj z vyhotovenej fotodokumentácie na odbernom mieste pri demontáži meradla. Zo Znaleckého posudku je zrejmé, že znalec svoje zistenia založil okrem iného na základe optického skúmania na „stereomikroskope NIKON VT - II. Obrázky č. 1 až 6 som zhotovil digitálnym fotoaparátom zn. KODAK Easy Share Z812IS obrázky č. 7 až 13 som zhotovil pomocou digitálnej mikroskopickej kamery zn. DNT DIGI MICRO 2.0 SCALE pri konštantnom 23 násobnom zväčšení.“ Skutočnosť, že zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo predelené bolo

zaznamenané na str. 4 a 5 Znaleckého posudku - fotografia 8, 9, 12. Uvedené zároveň znalec konštatuje na str. 6 Znaleckého posudku, „Plomba osadená v kryte číselníka bola mechanicky poškodená.“; „Plomba osadená v kryte číselníka bola mechanicky poškodená - predelená a následne zlepená.“ Je pravda, ako správne uvádza žalovaný, že na číselníku meradla, ktorý je odfotený v Znaleckom posudku je zaznamenaná hodnota spotreby 35.746,71 m3 a na fotografií vyhotovenej pri príležitosti demontáže meradla je uvedená hodnota 35.744,70 m3. Uvedené je však jednoducho odôvodnené tým, že fotografia vyhotovená pred demontážou meradla bola vyhotovená počas odberu plynu, až následne došlo k demontáži. Uvedené jednoznačne podporuje aj Zápis zo dňa 27.11.2018, ktorý uvádza rovnakú hodnotu 35.746,71 m3 ako je uvedená v Znaleckom posudku. Fotka číselníka meradla je zreteľne vyhotovená na str. 3 Znaleckého posudku (fotografia 3), ktorá sa zhoduje s fotografiou vyhotovenou pri demontáži meradla. Skutočnosť, ktorú uvádza žalovaný, že na fotografii vyhotovenej pri demontáži meradla existuje prasklina na číselníku, ktorá nie je na fotografii číselníku v Znaleckom posudku nekorešponduje so skutočným stavom veci, nakoľko ide o nečistotu. Ak by išlo o prasklinu, daná skutočnosť by bola zaznamenaná v Zápise zo dňa 27.11.2018. Aj na základe vyššie uvedeného nemôžu o správnosti Znaleckého posudku existovať akékoľvek dôvodné pochybnosti. Znalec sa presvedčivo a jednoznačne vysporiadal s preskúmaním toho, či došlo k poškodeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii meradla, ktoré bolo na predmetnom odbernom mieste. V prípade, ak by mal súd pochybnosti o správnosti záverov znalca, tak žalobca navrhol jeho vypočutie. Žalovaný sa na odbernom mieste dopustil neoprávneného odberu tým, že odoberal plyn s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V zmysle predmetných ustanovení o energetike a v takom prípade postačuje, pre vznik škody preukázanie toho, že na odbernom mieste došlo k odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Dané podporuje aj nedávny judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikovaný pod č. R 45/2019, ktorý uvádza: „Pri neoprávnenom odbere plynu s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, škoda vzniká samotným odberom plynu. Údaje z takéhoto meradla nie sú objektívnym a spoľahlivým podkladom pre vyčíslenie skutočne vzniknutej škody, preto treba pri jej vyčíslení použiť spôsob ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom.“ Nie je preto v tomto ohľade možné prihliadať na argumenty žalobcu, ktorý odôvodňuje výkyvy v spotrebe na odbernom mieste. Žalobca môže pri výpočte škody postupovať výlučne podľa Vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Predpokladom aplikácie Vyhlášky je podľa ZoE, že nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov. Predpoklady aplikácie Vyhlášky sú preto splnené, nakoľko na odbernom mieste dochádzalo k odberu s meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Dané podporuje aj Stanovisko - Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky (ďalej len „ÚNMS“) č. 2017/900/005842/01721 zo dňa 15.3.2017. Ďalšie skutočnosti tvrdené žalovaným, ako umiestnenie plynomeru a to, že k neoprávnenému odberu dochádzalo mimo vykurovacej sezóny nepovažujeme vzhľadom na aplikovateľnú právnu úpravu za relevantné pre rozhodnutie. Faktúra dodávateľa za obdobie neoprávneného odberu musela byť vynulovaná, vystavené storno, nakoľko žalobca dodávateľovi dané nefakturoval. Navyše v tomto prípade ide o preddavkové platby. Ako vyplynulo aj zo Znaleckého posudku, na odbernom mieste žalovaného dochádzalo k odberu plynu meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Nie je preto sporné, že žalovaný spôsobil žalobcovi škodu. Žalobca škodu riadne vyčíslil vo Výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu, ktorý tvoril prílohu Návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 25.8.2020.

7. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 28.10.2020 (č.l. 55 spisu) uviedol, že žalovaný aj naďalej popiera v celom rozsahu nárok žalobcu. Žalobca vykonal demontáž veľmi netransparentným a neobjektívnym spôsobom. Nie je pravdou, že by demontáž bola vykonaná za prítomnosti zástupcu žalovaného ako tvrdí žalobca. Samotný zápis vyhotovil zamestnanec SPP. Žalovaný nemal možnosť do zápisu vpisovať ani kontrolovať údaje, nakoľko keď sa dostavil žalovaný na miesto, plynomer bol už zabalený v krabici. Zamestnanci žalobcu žalovaného o žiadnom podozrení o neoprávnenom odbere neinformovali. Podpis zápisu žalovaným bol podmienkou zapojenia nového meradla. Výmena plynomera sa uskutočnila 27.11.2018 a žalovaný využíva plyn výhradne na kúrenie. Zamestnanci žalobcu boli na odbernom mieste žalovaného o 7:15 hod. o čom svedčia zhotovené fotografie, ktoré boli priložené k vyjadreniu žalobcu. Žalovaný svoju predajňu otvára až o 8:30 hod. Najmenej hodinu boli zamestnanci žalovaného pri plynomery sami a mali možnosť s ním akokoľvek manipulovať. Žalobca adresoval žalovanému

niekoľko výziev na náhradu škody. Žalovaný reagoval na každú výzvu s tým, že nárok žalobcu neuznáva. Napriek tomu žalobca pristúpil k svojpomocnému riešeniu, keď dňa 26.10.2019 sa na odberné miesto dostavili zamestnanci žalobcu s tým, že ak žalovaný neuhradí škodu, tak ho odpoja od plynu a to opäť na začiatku vykurovacej sezóny. Žalovaný škodu neuhradil. Žalobcovi demontáž neumožnil. Na miesto bola privolaná polícia, ktorá odkázala žalovaného na podanie návrhu na neodkladné opatrenie, ktorý aj podal a vo veci uspel. Žalobca vo svojom vyjadrení neobjasnil, kde sa predmetný plynomer po demontáži 5 mesiacov nachádzal. Všetky uvedené skutočnosti nasvedčujú k tomu, že žalobca využíva svoje dominantné postavenie. Všetky postupy voči odberateľovi sú agresívne a neobjektívne a jediným ich účelom je snaha o obohatenie sa na úkor odberateľa. Žalobca k svojmu vyjadreniu pripojil dve fotografie a uviedol, že z nich vyplýva podozrenie, že zabezpečenie meradla bolo poškodené. Nie je zrejmé, z čoho na priložených fotografiách vyplýva podozrenie o ktorom hovorí žalobca a o čo opiera svoje tvrdenie. Žalobca tvrdí, že na číselníku meradla bola nečistota. Žalovaný trvá na to, že sa jedná o prasklinu, ktorá však už na fotografiách v znaleckom posudku nie je a na základe toho vychádza záver, že s plynomerom bolo manipulované. Ohľadne tvrdenia znalca o tom, že plomba bola predelená poukazuje žalovaný na vyjadrenie v odpore. Znalec nijakým spôsobom nepreukázal svoj postup, ani neurobil žiadnu dokumentáciu, na základe ktorej by jeho záver bolo možné považovať za dôveryhodný a objektívny.

8. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 10.2.2021 (č.l. 62 spisu) reagoval na tvrdenia žalovaného dotýkajúce sa údajnej praskliny na číselníku plynomera, ktorá sa tam mala nachádzať pri demontáži meradla, ale na fotografiách v Znaleckom posudku už údajne nebola prítomná. Žalobca si pre odstránenia akýchkoľvek pochybností vyžiadal fotografie od znalca, z ktorej vyplýva, že na fotke meradla pri demontáží bola nečistota. Pre podporu tohto argumentu žalobca priložil fotografiu, z ktorej je zrejmé, že takýchto nečistôt bolo na meradle viacero (Príloha). Znalec uviedol, že to mohla byť drevená trieska - stružlina. Ďalej žalobca reagoval na tvrdenie žalovaného, že „Nie je zrejmé, z čoho na priložených fotografiách vyplýva podozrenie o ktorom hovorí žalobca a o čo opiera svoje tvrdenie.“. Žalovaný pravdepodobne reaguje na fotografie, ktoré tvoria prílohu č. 1. Na prvej z týchto fotografiách je zachytená plomba číselníku meradla na ktorej je vidieť, že plomba mohla byť lepená, ako konštatuje aj samotný Znalecký posudok. Zároveň nie je pravdou, že by zamestnanci žalobcu samostatne na mieste vykonávali akékoľvek zásahy do meradla.

9. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 28.5.2021 (č.l. 90 spisu) uviedol, že v priebehu konania žalovaný predložil súdu rozhodnutie Ústavného súdu SR -81 zo dňa 9.3.2021. Rozhodnutie ÚS SR je v prejednávanej veci neaplikovateľné. Rozhodnutie sa týka neoprávneného odberu zemného plynu, ktorý uskutočňovala fyzická osoba prostredníctvom meradla umiestnenom na jej pozemku. Išlo o tzv. odberateľa v domácnosti. Táto fyzická osoba využívala odoberaný plyn na osobnú spotrebu a nie na výkon podnikateľskej činnosti. Táto skutočnosť bola kľúčová pri posudzovaní Ústavným súdom SR. Ústavný súd SR v bode 49. Rozhodnutia ÚS uvádza „Zvýšenú opatrnosť a vyvažovanie vo vzájomnom strete stojacich záujmov odberateľov plynu a PDS vyžaduje aj zohľadnenie tej skutočnosti, že odberatelia plynu v domácnostiach majú zároveň postavenie spotrebiteľov, pričom tomuto ich postaveniu by mal zodpovedať aj ich vzťah k PDS“. Ďalej na inom mieste v bode 51. Rozhodnutia ÚS sa uvádza „Pokiaľ je odberateľom spotrebiteľ podľa , pričom jeho existujúce práva majú byť posilnené a zaručené, znamená to, že je nevyhnutné aj derivovaný vzťah medzi spotrebiteľom a PDS posudzovať optikou spotrebiteľského práva“. Opierajúc sa o spotrebiteľský náhľad na problematiku neoprávnených odberov následne Rozhodnutie ÚS prichádza k svojim právnym záverom. Vzhľadom na tieto závery, je zrejmé, že tieto sledujú záujem na ochrane slabšej strany, spotrebiteľa. Dané závery však v žiadnom prípade nie je možné vzťahovať na vzťah žalobcu a žalovaného, ktorý je podnikateľským subjektom. Ústavný súd SR nevylúčil aplikáciu ustanovení Vyhlášky, ale konštatoval, že aj v prípadoch určovania výšky škody podľa Vyhlášky treba preukázať rozhodujúce okolnosti, z ktorých bude vyplývať predpokladaná škoda. Takýmito rozhodujúcimi okolnosťami sú najmä údaje o spotrebičoch nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti, ktoré boli využívané na odber plynu a ich spotrebe a údaje o prevádzke týchto spotrebičov. Tieto skutočnosti Vyhláška zohľadňuje a sú zohľadnené aj žalobcom, keďže pri výpočte škody sa použili spotrebiče nachádzajúce sa na odbernom mieste, riadne zdokumentované pri kontrole odberného miesta a ich spotreby, ktoré sú zachytené vo fotodokumentácii, zápise a montážnom liste. Údaje o spotrebičoch nachádzajúcich sa na odbernom mieste žalovaného nie sú medzi stranami sporné. Do úvahy sa pri výpočte škody podľa vyhlášky berú len denné doby ich prevádzky stanovené Vyhláškou, ktoré však nie sú v trvaní 24 hodín denne. V tejto súvislosti teda neobstojí argumentácia uvedená v odôvodnení Rozhodnutia ÚS, v zmysle ktorého sa na základe

fiktívneho výpočtu dochádza k zisteniu maximálneho množstva odobratého plynu, pričom sa má vychádzať z maximálnych možných hodnôt odberu a jeho nepretržitého trvania. Takáto právna úprava platila v minulosti Českej republike no neplatí na Slovensku (pozn. na Slovensku platila len pri určitej kategórii odberateľov a iba do 31.08.2012). Nie je možné argumentovať ani tým, že sa majú od vypočítavanej výšky škody odpočítavať prijaté platby (napr. vo forme záloh), ktoré uhrádzal odberateľ v období neoprávneného odberu, pretože odberateľ zálohové platby neuhrádza a neuhrádzal žalobcovi, ale inému subjektu (pozn. jeho dodávateľovi zemného plynu) a teda od sumy predstavujúcej výšku spôsobenej škody nie je možné odpočítať platby, ktoré ten, kto za škodu zodpovedá, platil inému subjektu ako poškodenému. Argumentácia týkajúca sa nefunkčnosti meradla neobstojí a v tomto prípade je žiaľ nutné konštatovať, že sa Ústavný súd SR vôbec nezaoberal už existujúcou (a rozsiahlou) rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý sa s danou otázkou vysporiadal. Dôvodom je zrejme skutočnosť, že voči rozhodnutiu, v súvislosti s ktorým bol Rozhodnutie ÚS vydané, nebolo možné podať dovolanie a teda v spise absentovali informácie o rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu SR v skutkovo obdobných prípadoch. To, či meradlo zaznamenávalo spotrebu nesprávne alebo ju nezaznamenávalo vôbec, je pri odbere plynu podľa ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) ZoE, t.j. odbere plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, irelevantné, nakoľko v prípade odberu plynu meradlom, ktoré nezaznamenávalo, alebo nesprávne zaznamenávalo spotrebu zemného plynu (pozn. teda pri odbere podľa § 82 ods. 1 písm. c) ZoE), ide o samostatnú skutkovú podstatu neoprávneného odberu plynu, ktorá so skutkovou podstatou neoprávneného odberu plynu podľa ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) ZoE nesúvisí. Argumentácia obsiahnutá v bode 61. Rozhodnutia ÚS teda neobstojí a nie je použiteľná, keďže podľa nej by mali byť dve samostatné skutkové podstaty neoprávnených odberov plynu de facto spojené (t.j. okrem porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii by sa mala skúmať a preukazovať aj skutočnosť, že meradlo nesprávne zaznamenávalo odber plynu a takýmto spôsobom meraný/nemeraný odber bol vykonaný odberateľom), čo však odporuje zneniu ZoE.2 Vyššie uvedená argumentácia obsiahnutá v bode 61 Rozhodnutia ÚS zároveň odporuje odôvodneniu Rozhodnutia ÚS v inej jeho časti (pozn. body 46 a 48 odôvodnenia), v ktorých ÚS potvrdil objektívnu zodpovednosť odberateľa za škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu a teda to, že nie je potrebné preukazovať a skúmať, či porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii vykonal samotný odberateľ. Tak ako ÚS správne konštatoval, náhrada škody v prípadoch neoprávnených odberov plynu má plniť nielen funkciu kompenzačnú, ale aj funkciu preventívnu. Vzhľadom na nevyhnutné pôsobenie aj preventívnej funkcie náhrady škody, nie je možné určovať výšku škody podľa predošlých spotrieb na odbernom mieste odberateľa. Takýto údaj jednak nepredstavuje údaj skutočne odobratom množstve plynu odberateľom v období neoprávneného odberu plynu (viď opäť rozsiahla judikatúra NSSR) a jednak by aplikácia údajov o predošlých spotrebách na odbernom mieste v súvislosti s určením výšky škody absolútne poprela preventívnu funkciu náhrady škody v danom prípade. Ak by totiž odberateľ v prípade, ak je u neho neoprávnený odber plynu zistený, mal zaplatiť len za množstvo plynu, ktoré odobral v minulosti (pozn. pred obdobím neoprávneného odberu), nijakým spôsobom by to nepôsobilo preventívne a žiadneho odberateľa by to neodradilo od odberu plynu spôsobom, ktorý ZoE označuje za neoprávnený. V takom prípade by bolo naopak výhodné odoberať plyn neoprávnene (pozn. „ak mi na to prídu, zaplatím aj tak len priemernú spotrebu z minulosti“) a takýto prístup by v dôsledku „výhodnosti“ neoprávnených odberov, mohol viesť až k možnému kolapsu siete alebo jej časti, na riadnom fungovaní ktorej a riadnej distribúcii plynu, existuje verejný záujem. Konštantná rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR ustálila, že v prípade, ak dôjde na meradle k porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, je potrebné pristúpiť pri určení výšky škody k aplikácii Vyhlášky. Napríklad v rozhodnutí so sp. zn. zo dňa 29.11.2018 Najvyšší súd SR konštatuje „Pre určenie skutočne spôsobenej škody v zmysle množstva odobratého plynu v prípade neoprávnených odberov plynu by prevádzkovateľ distribučnej siete, z ktorej bol plyn neoprávenene odobratý, musel poznať presné množstvo takto odobratého zemného plynu. V zmysle ust. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov je možné určené meradlá používať na daný účel, len ak majú platné overenie, ak sa toto vyžaduje, teda záväzný (jednoznačný) údaj o spotrebe môže poskytnúť výučne plynomer s platným overením. Podľa tohto ustanovenia na určenie množstva odobratého plynu nie je možné použiť údaj z meradla, na ktorom bola porušená plomba (overovacia/ zabezpečovacia značka). Objektívnym a spoľahlivým podkladom, ktorý zákon v ods. 3 ustanovenia ZoE predpokladá, t.j. podkladom na základe ktorého by bolo možno presne zistiť odberateľom spotrebované množstvo plynu počas rozhodného obdobia (t.j. výšku skutočnej škody), nemôže byť ani údaj o spotrebe na odbernom mieste za predchádzajúce obdobie, keďže tento neznamená automaticky rovnaký odber za obdobie zisťované. Pokiaľ teda nie je možné určiť skutočne odobraté množstvo

plynu v rozhodnom období spôsobom, ktorý neodporuje zákonu, a teda nemožno spoľahlivo určiť výšku skutočne spôsobenej škody v prípade odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je potrebné túto výšku určiť spôsobom ustanoveným zákonom, a to za použitia na to vypracovaného podzákonného predpisu, ktorý zároveň zohľadňuje existenciu konkrétnych spotrebičov nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti, v ktorej k odberu plynu dochádzalo, a ich skutočnú spotrebu“. Tento právny názor je označený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR vo veci za „judikatúrou Najvyššieho súdu SR prijaté právne závery“. Žalobca preto trvá na tom, že pri vyčíslení výšky škody spôsobenej neoprávneným odberom je potrebné postupovať podľa Vyhlášky. Žalovaný dal do pozornosti súdu aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci , ktorý vylúčil pre účely zistenia skutočne vzniknutej škody možnosť vychádzať z údajov o množstve odobratého plynu za predchádzajúce obdobia ako aj možnosť zistiť skutočne vzniknutú škodu podľa znaleckého posudku (body 25 až 26 predmetného rozhodnutia).

10. Žalovaný vo vyjadrení z 19.8.2021 (č.l. 121) uviedol, že Ústavný súd vydal Nález najmä z dôvodu, že rozhodovacou praxou súdov v obdobných veciach boli porušované ústavné práva odberateľov plynu bez ohľadu na to či sa jednalo o fyzické osoby spotrebiteľov alebo podnikateľov. Aby vôbec došlo k vzniku objektívnej zodpovednosti, treba naplniť tri základné predpoklady: musí dôjsť k existencii neoprávneného odberu plynu, musí vzniknúť škoda na strane žalobcu a musí byť preukázaná príčinná súvislosť medzi neoprávneným odberom a vznikom škody. Preukazovanie týchto skutočností zaťažuje žalobcu, pričom zároveň musí mať odberateľ možnosť tieto skutočnosti vyvracať (najmä preukazovať, že k neoprávnenému odberu došlo), resp. preukazovať alebo podieľať sa na zisťovaní toho, k akej skutočnej škode došlo. Podľa názoru ústavného súdu nemožno len mechanicky aplikovať zákon, a preto treba zistenie neoprávneného odberu podrobiť povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti strán a záver o tom, že došlo k poškodeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii podložiť presvedčivými dôkazmi. Pri náhrade škody vyvolanej neoprávneným odberom plynu platí, že sa nahrádza v prvom rade skutočná škoda. Pokiaľ je možné na základe preukázaného dôkazného stavu skutkovo ustáliť množstvo odobratého plynu, nie je ne na mieste aplikovať § 82 ods. 3 a 4 zákona o energetike o náhradnom spôsobe určenia výšky škody (či už podľa vyhlášky alebo podľa typového diagramu dodávky), ktorých aplikácia prichádza do úvahy iba v prípade nemožnosti vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov. Náhradný spôsob určenia výšky škody sa má čo najviac blížiť k náhrade len skutočne vzniknutej škody. Preto aj v prípadoch určovania výšky škody podľa vyhlášky treba preukázať rozhodujúce okolnosti, z ktorých bude vyplývať predpokladaná škoda. Podľa uznesenia ústavného súdu č.k. zo 14.02.2018 uplatnenie občianskoprávneho inštitútu náhrady škody je založené na náhrade skutočnej škody, keďže náhrada škody plní kompenzačnú, a nie sankčnú funkciu. Ak by sa nahrádzala fiktívna škoda vypočítaná podľa vzorca bez ohľadu na skutkové okolnosti, došlo by k vychýleniu zo spravodlivej rovnováhy medzi legitímnym záujmom žalobcu na náhrade skutočnej škody a ochrane distribučnej siete a zásahom do majetkových práv neoprávneného odberateľa, ktorý by sa tak stal už zásahom neprimeraným. Pri posudzovaní tejto spravodlivej rovnováhy je nutné vychádzať z toho, že občianskoprávny inštitút náhrady škody plní funkciu kompenzačnú a preventívnu a výška škody nemôže byť akousi nadkompenzáciou poškodeného, či dokonca sankciou neoprávneného odberateľa za neoprávnený odber. V rámci občianskoprávnej zodpovednosti je nutné hradiť skutočnú škodu, teda ujmu na majetku poškodeného, a túto preto treba zisťovať. 11. Žalobca sa podanou žalobou domáha viac ako štvornásobku doposiaľ najväčšej ročnej spotreby žalovaného a to za obdobie necelého roka mimo hlavnej vykurovacej sezóny, pričom žalovaný má na odbernom mieste tri zariadenia na odber plynu, ktoré slúžia výlučne na vykurovanie. Na základe uvedeného a vzhľadom k tomu, že sa jedná o predajňu poukazujeme na to, že k spotrebe plynu v žalovanom období mohlo dôjsť v mesiaci marec, október a november. Pričom trváme na to, že žalobca vo veci odôvodnenia svojho nároku na náhradu škody vychádza len zo subjektívneho podozrenia na poškodenie plomby meradla, ktoré by podľa jeho názoru malo automaticky za následok neoprávnený odber plynu. Samotný údajný neoprávnený zásah do zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii ešte nemusí automaticky znamenať, že meradlo je nefunkčné a jeho merania je bez ďalšieho irelevantné. Žalobca musí v konaní preukázať nielen to, že došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, ale aj to, že v príčinnej súvislosti s tým došlo k škode. Znamená to teda, že žalobca musí v konaní tvrdiť a preukazovať, že došlo k nesprávnemu zaznamenávaniu odberu plynu a že takýmto spôsobom meraný (alebo nemeraný) odber plynu bol vykonaný odberateľom, čím vznikla žalobcovi škoda. Okrem zásahu do značky montážnika by tak bolo patričné zisťovať, či meradlo skutočne vykazuje odchýlku

oproti norme, či je pozmenené, doplnené prostriedkami na ovplyvňovanie alebo inak obídené. Bez týchto doplňujúcich zisťovaní nie je možné automaticky dospieť k záveru, že v prejednávanom prípade nie je možné ustáliť výšku škody na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, ktorými by mohli byť aj meranie vykázané určeným meradlom. Žalovaný je pripravený, tak ako deklaroval aj na pojednávaní a aj v predchádzajúcej korešpondencii zaplatiť žalobcovi za odber plynu, ktorý reálne spotreboval v predmetnom období a to v sume 1.135,32 eur.

12. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán, svedka znalca InJ.a, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým so zápisom zo dňa 27.11.2018, znaleckým posudkom č. 280/PL-2019 zo dňa 20.4.2019, stanoviskom Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR zo dňa 20.3.2017, výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:

13. Zástupca žalobcu v konaní uviedol, že žalobca žiada aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 9.474,58 eur s prísl. a to na tom skutkovom základe že počas kontroly na odbernom mieste žalovaného bolo zistené podozrenie z poškodenia overovacej a zabezpečovacej značky meradla. Meradlo bolo demontované a zaslané znalcovi na odborné posúdenie, či došlo k poškodeniu „plomby“ meradla alebo nie. Podľa záverov znaleckého skúmania plomba bola mechanicky na meradle poškodená a to tak, že mala byť predelená a následne zlepená. Vzhľadom k tomuto záveru má žalobca za to, že došlo k protiprávnemu úkonu zo strany žalovaného, neoprávnenému odberu a žalobca sa v danom konaní domáha zaplatenia vzniknutej škody. V podrobnostiach odkázal na písomné vyjadrenia už zaslané súdu. Vzhľadom k tomu že žalovaný popiera porušenie zabezpečenia, plomby, navrhol v konaní vypočuť znalca realizujúceho znalecké skúmanie Ing. Leška. Po výsluchu znaleca uviedol, že znalcovi sa podarilo pred súdom preukázať, že plomba na meradle bola porušená vierohodným spôsobom a znalec na pojednávaní názorne na demonštratívnom meradle ukázal aj to ako k tomuto záveru prišiel, pričom tento záver korešponduje s tým čo uviedol v samotnom znaleckom posudku. V konaní aj vzhľadom na vyjadrenia protistrany nie je sporné, že dochádzalo na odbernom mieste k odberu plynu s meradlom, na ktorom bolo zistené porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. K vyjadreniu žalovaného uviedol, že na meradle bola pri poslednej metrologickej kontrole osadená plomba, ktorú znalec skúmal a ktorú predložil k nahliadnutiu súdu aj účastníkom na pojednávaní, a ktorá bola získaná pri kontrole a znaleckom skúmaní v roku 2018. Je irelevantné si taktiež myslieť, že by zamestnanci používali lep pri montáži plomby. Plomba sa montuje a osadzuje nitovaním t.j. mechanickým stlačením s kliešťami. Aj v tomto prípade je evidentné, že k osadeniu plomby pri poslednej metrologickej kontrole došlo mechanickým stlačením a nie lepením z toho dôvodu že na spodnej ako aj vrchnej časti sa nachádza číselný odtlačok čeľustí plombovacích klieští, ktoré práve slúžia na stlačenie, nitovanie plomby. Zároveň vylučuje akúkoľvek motiváciu znalca vyhotoviť nesprávny alebo zaujatý znalecký posudok, nakoľko si je vedomý svojej trestnej zodpovednosti. Nie všetky znalecké posudky, ktoré vyhotoví znalec pre žalobcu konštatujú prerušenie plomby.

14. Právny zástupca žalovaného v konaní uviedol, že žalovaný pokladá žalobu za nedôvodnú. Meradlo sa nachádza na verejne prístupnom mieste na cudzom pozemku vo vzdialenosti asi 100 m od objektu žalovaného. Žalovaný nebol prítomný pri demontáži meradla, pracovník žalobcu ho zavolal až keď meradlo bolo zabalené v krabici pripravené na odoslanie. V znaleckom posudku č. 280/PL-2019 je uvedené, že znalec nezistil výrazné poškodenie krytu ani meradla. Z toho dôvodu žalovaný tvrdí, že pokiaľ by aj plomba bola nejakým spôsobom narušená, táto skutočnosť sama o sebe nebola spôsobilá spôsobiť žalobcovi škodu, ktorej sa domáha. Žalovaný má aj naďalej pochybnosti či plomba bola vôbec predelená. Zo znaleckého posudku resp. z fotografií to nie je možné zistiť. Do konania doložil Nález Ústavného súdu SR sp. zn. v ktorom ústavný súd konštatuje, že samotné narušenie plomby nie je dôvodom pre uplatňovanie škody tak ako si uplatňuje žalobca. U žalovaného nedošlo k poklesu odberov, ktoré by boli vznikli ak by sa zasiahlo do meradla. Pokles tam bol len minimálny, a len preto že nejakú dobu žalobca mal priestory prázdne. Čiastku, ktorá bola na meradle nameraná ako spotreba je žalovaný aj naďalej ochotný zaplatiť, dokonca táto čiastka cca 1.000 eur bola už dvakrát žalobcovi zaplatená, tento ju však vrátil. Aby mal žalobca platiť 10-násobok toho čo bola bežná spotreba u žalovaného je neprimeraná sankcia naviac ak v spornom období od marca do septembra roku 2018 nie je vôbec vykurovacia sezóna a žalovaný iné zariadenia ako na vykurovanie plyn nepoužíva. V priestoroch sú len tri vzdušné ventilátory. K znaleckému skúmaniu dodal, že v prípade ak bola plomba meradla naozaj predelená ako to tvrdí znalec, ktorý zároveň nevylúčil, že k predeleniu mohlo prísť aj pred

desiatimi rokmi tak žalovaný tvrdí, že plomba v takomto stave bola na plynomeri už v čase jeho montáže. Plynomer by mal byť vymieňaný v intervale 15 rokov. Nie je možné vylúčiť že lepiacu hmotu mohol na predelenú plombu a zaisťovací plech naniesť aj znalec alebo tam mohla byť od samého začiatku, keď sa plynomer namontoval.

15. Žalovaný Ing. H.ik v konaní nepoprel, že podnikám ako živnostník, fyzická osoba a prevádzkuje objekt na R., ktorý je odberným miestom žalobcu. Plyn odoberám výlučne len na kúrenie. Priestor využíva cca od roku 2012. Vždy riadne uhrádzal odplatu za dodávaný plyn, žiaden dlh nemal. Priestor prenajímal do roku 2017, preto došlo aj k poklesu spotreby v danom objekte. Nebytový priestor začal následne využívať sám na skladové účely bez potreby vykurovania. Vie o tom, že meradlo plynu je umiestnené mimo dispozície od objektu na verejne dostupnom mieste vzdialenom niekoľko desiatok metrov. Meradlo je umiestnené v klasickej plechovej skrini pred cudzou budovou, ktorá nie je osobitne uzamknutá napr. visiacim zámkom alebo iným zámkom. Je uzavretá len klasickým plynárenským kľúčom, ktorý je bežne dostupný. Nemal dôvod meradlo kontrolovať ani jeho funkčnosť ani zabezpečenie. Dňa 27.11.2018 mu volal kolega, že prišli plynári a už zdemontovali meradlo plynomeru. On urýchlene prišiel na miesto, zaujímal sa čo sa stalo, pričom mu zamestnanci žalobcu uviedli, že majú podozrenie na manipuláciu s meradlom. On nepredpokladal, že by sa naozaj akékoľvek podozrenie z poškodenia potvrdilo. Demontované meradlo mu už k nahliadnutiu dané nebolo. V čase keď prišiel už bolo zabalené v krabici a zaplombované. Pracovníci po odstránení meradla namontovali meradlo nové. Zamestnanci žalobcu mali už predpripravený zápis o vykonanej kontrole tak ako je uvedený na č.l. 8 spisu s tým, že on mal byť prítomný pri výmene čo však nebola pravda, preto aj do časti zápisu „vyjadrenie odberateľa“ uviedol, že pri výmene bol prítomný pán AN.c, ktorý u neho pracoval, to nepopiera. Podľa vyjadrenia pána U. tento nebol osobne prítomný počas celej demontáže meradla jeho výmeny a ani bližšie neskúmal a ani neoveroval zistenia zamestnancov žalobcu o prípadnom poškodení zabezpečenia. On mal svoje pracovné povinnosti. Následne s odstupom niekoľkých mesiacov mu prišlo písomné podanie zo strany žalobcu „Vyúčtovanie škody za odber zemného plynu“ zo dňa 25.4.2019 (č.l. 20 spisu), v ktorom žalobca už od neho žiadal úhradu sumy 9.474,58 eur. Zostal prekvapený a hneď sa obrátil na advokáta.

16. Svedok znalec IW. v konaní uviedol, že má vedomosť o tom, že v danom súdnom spore žalobca predložil ako listinný dôkaz súkromný znalecký posudok č. 280/PL-219, ktorý vypracoval. Predmetom znaleckého skúmania bolo posúdenie, či došlo alebo nedošlo k porušeniu zabezpečovacieho a overovacieho znaku, t.j. „plomby“ na meradle. Meradlo mu bolo doručené v zapečatenej krabici o čom vyhotovil fotografiu (Obrázok č. 1, str. 3 ). Následne krabicu otvoril, meradlo vybral a nafotil stav číselníka ako aj stav plomby tak ako je uvedený na fotkách v (obrázky č. 2 - 6). Pri pokuse o demontáž plomby zistil, že na zaisťovacom plechu sú nejaké mechanoskopické stopy t.j. je tam odstránená, poškodená, poškriabaná šedá farba náteru a taktiež zistil, že na zaisťovacom plechu sa nachádzajú nejaké biele škvrny, priehľadná hmota. Pri pozorovaní zatiaľ ešte neotvoreného meradla mal za to, že by mohlo ísť pravdepodobne o lepiacu hmotu. Na otázku súdu na základe čoho dospeli k záveru, že ide o lepiacu hmotu a nie napr. o znečistenie v okolí plomby, iné poškodenie, inú hmotu a či urobil nejaký chemický rozbor, zobral vzorku tejto hmoty znalec odpovedal, že vychádzal zo skúsenosti, že pri plombe, ktorá je nepoškodená, neporušená sa nenachádza žiadna cudzia hmota, látka, ktorá by tam bola od výrobcu prípadne metrologického strediska. Na otázku súdu či môže vylúčiť, že k takémuto znečisteniu mohlo prísť pri predošlej opakovanej manipulácii alebo iným spôsobom znalec uviedol, že je to možné vylúčiť, nie je dôvod, aby sa tam hmota, ktorú vyhodnotil ako lepiaca tam nachádzala. Na dotaz súdu, že na fotke v znaleckom posudku (obrázok č. 5) nie je zreteľne vidieť rozdiel medzi poškodeným náterom a hmotou ktorá by sa tam mala nachádzať a preto aby označil miesto kde má za to že tá hmota je, znalec predložil farebnú fotku (obrázku č. 5), na ktorej pred súdom vyznačil modrým perom hmotu, ktorá podľa neho na zaisťovacom plechu bola hmotou lepiacou, ide o dve škvrny majúce mať trocha iný odtieň ako zvyšok poškodenia. Znalec ďalej uviedol, že po tomto optickom zistení mal už podozrenie, že plomba by mohla byť lepená t.j. že bola zrejme aj predelená. Na otázku súdu, akým spôsobom si toto svoje podozrenie následne potvrdil znalec odpovedal, že postup a jednotlivé úkony vie pred súdom demonštrovať názorne na meradle a jeho číselníku, ktoré za týmto účelom priniesol na pojednávanie. Ďalej znalec uviedol, že v prípade ak by nemal podozrenie, že plomba by mohla byť predelená (ako bola v tomto prípade), tak by plombu sám predelil odlamovacím nožom. V tomto prípade však zobral šroubovák a vypáčil priehľadný plastový kryt v číselníku a pri tomto postupe horná časť plomby zostala na priehľadnom plastovom kryte číselníku ako je to znázornené na hornom obrázku pri farebnej fotke č. 3 (č.l. 151 spisu) a spodná časť plomby zostala na zaisťovacom plechu tak ako to je

vidieť na fotke č. 4. (č.l. 151 spisu). Na otázku súdu či dá sa vylúčiť že k predeleniu plomby došlo až pri manipulácii s meradlom pri znaleckom skúmaní znalec odpovedal, že to vylučuje nakoľko ako to pred súdom na meradle predviedol na pojednávaní ide o 6 mm hrubý nit plombu a pri spôsobe otvorenia krytu by ho nebolo možné takýmto spôsobom so šroubovákom ľahko vypáčiť musel by byť predtým narezaný nožom. O tom že bola plomba narezaná svedčí aj Obrázok č. 9 zo (strana 4 ), ktorý znázorňuje plombu zo spodnej časti zaisťovacieho plechu odfotenú však z opačnej strany ako je to pri fotke 4 (č.l. 151 spisu) a je možné pozorovať nielen narezanie, ale aj lepiacu hmotu. Na otázku súdu, či pri znaleckom skúmaní musí plombu najprv predeliť, aby otvoril číselník a ako vie, že už pred jeho predelením plomba nebola predelená znalec odpovedal, že ako už uviedol vyššie tak v prípade, že plomba bola ešte pred znaleckým skúmaním predelená a lepená, tak použil omnoho menšiu silu na otvorenie číselníka ako by tomu bolo keby plomba predelená nebola. Lep je krehký a nemá pevnosť neporušenej olovenej plomby. Na pojednávaní predložil k nahliadnutiu aj demontované nity (už predelenú plombu) zo skúmaného meradla. Na otázku advokáta žalovaného z akého dôvodu je podľa jeho názoru deformovaná časť plomby s označením 12 ktorá je na Obrázku 8 (strana 4 ), znalec odpovedal, že podľa jeho názoru je táto časť aj číslo zdeformované z dôvodu neodbornej demontáže. Rovnako neodbornou demontážou došlo podľa jeho názoru k odstráneniu (poškrabaniu) farby na zaisťovacom pliešku meradla. K zisteniu predelenia je možné dospieť iba pokusom plombu demontovať resp. otvoriť kryt číselníka. Keď to ide ľahko ako v tomto prípade tak je možné dospieť k záveru a potvrdeniu podozrenia o predelení. Do tohto úkonu samozrejme je možné mať iba podozrenie avšak nepotvrdené. Na otázku advokáta žalovaného aký má význam porušiť zabezpečenie, plombu keď meradlo ani kryt nie sú porušené znalec odpovedal, že to má vyznám. Ak poruším plombu, otvorím kryt a nemusím žiadnym spôsobom porušiť meradlo, vyberiem z neho číselník, ktorý počíta, zaznamenáva spotrebu a upravím si na ňom mechanicky stav alebo ho neupravím vôbec ponechám tam stav pôvodný a meradlo tak nebude nič zaznamenávať a tým pádom nebude vykazovať žiadny odber. Znalec zhrnul, že predelenie plomby zistil postupom ako už uviedol teda pri otváraní krytu a prítomnosť zaschnutej lepiacej hmoty zistil opticky pozorovaním. Obrazový filmový záznam zo znaleckého skúmania nevyhotovuje, pokladá ho za zbytočný a takéto poškodenie plomby je ojedinelé nie však výnimočné. Stretol sa s tým možno zo 100 ks v desiatich prípadoch, väčšinou sú poškodené odtlačky čeľustí plombovacích kliešťov. V tomto prípade nezistil, že by sporné odtlačky a kontrolné odtlačky boli vyrobené čeľusťami rôznych klieští. Na otázku súdu z akého dôvodu uviedol v , že zistil na povrchu plomby prítomnosť zaschnutej „pravdepodobne“ lepiacej hmoty a neuviedol toto zistenie s istotou, znalec odpovedal, že on je znalcom z odboru mechanoskopie a neviem s istotou potvrdiť, že pozorovaná hmota je s istotou lepiacu hmotu, a preto uviedol, že vzhľadom na okolnosti poškodenia a predovšetkým v súvislosti s jeho zistením o predelení plomby by mohlo ísť o lepiacu hmotu. Na otázku súdu z akého dôvodu má niekto záujem už raz rozdelenú plombu opätovne spojiť lepiacom hmotou a nie iným spôsobom znalec odpovedal, že plomba sa na meradlo osadzuje „za studena“, ide o nit, ktorý sa s kliešťami z jednej aj druhej strany stlačí pričom sa na ňom otlačí mechanická značka. Tento nit (plombu) po rozdelení je možné spojiť asi len zlepením, ide o najjednoduchší spôsob opätovného spojenia plomby, tepelne to nie je možné, keďže by došlo aj k deformácii číselného znaku na plombe. Kedy došlo k predeleniu plomby sa mechanickým jeho znaleckým skúmaním nedá určiť, mohlo to byť aj pred desiatimi rokmi.

17. Zo zápisu zo dňa 27.11.2018 (rub č.l. 8) vyplýva, že meradlo výrobné číslo XXXXXXX bolo demontované a zaslané na znalecké dokazovanie.

18. Zo znaleckého posudku č. 280/PL-2019 zo dňa 20.4.2019 (č.l. 12) súd zistil, že znalec InJ. po skúmaní meradla výrobné číslo XXXXXXX dospel k záveru, že plomba osadená v kryte číselníka bola mechanicky poškodená - predelená a následne zlepená. Na základe zistených skutočností potvrdil, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - mechanicky poškodené. Plomba osadená v kryte číselníka bola mechanicky poškodená. V nálezovej časti posudku znalec uviedol, že pri pokuse o demontáž plomby zistil, že plomba je predelená, kryt číselníka je možné demontovať bez dodatočného poškodenia plomby. Optickým skúmaním povrchu plomby zistil prítomnosť zaschnutej pravdepodobne lepiacej hmoty na spodnej časti plomby.

19. Zo stanoviska Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR zo dňa 20.3.2017 (č.l. 17 spisu) súd zistil, že predmetné meradlo je možné používať len s platným overením. Platnosť overenia zaniká meradla zaniká ak je poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia alebo zabezpečovacia značka. Meradlo nemožno používať ak nemá platné metrologické overenie, nakoľko nie je možné zaručiť správnosť nameraných hodnôt, resp. výsledkov.

20. Z listiny označenej ako Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu (č.l. 19) vyplýva žalobcom vyčíslená celková výška spôsobená neoprávneným odberom plynu 9.474,58 eur, z toho výška škody za odobratý plyn za celé obdobie neoprávneného odberu 9.110,77 eur, náklady spojené so zaisťovaním neoprávneného odberu 363,81 eur.

21. Z vyúčtovania škody za odber zemného plynu a výzvy na úhradu dlžnej čiastky zo dňa 26.4.2019 (č.l. 18 spisu) súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 9.474,58 eur, splatnosť 13.5.2019.

22. Podľa ustanovenia kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

23. Podľa ustanovenia škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

24. Podľa o energetike prevádzkovateľ distribučnej siete má právo nakupovať, uskladňovať a predávať plyn účastníkom trhu s plynom na účely zabezpečenia vyváženosti distribučnej siete a rovnováhy množstva plynu vstupujúceho a vystupujúceho z distribučnej siete,

25. Podľa § 82 ods. 1 písm. d) cit. zákona neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete,

26. Podľa § 82 ods. 2 cit. zákona odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

27. Podľa § 82 ods. 3 cit. zákona ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).

28. Podľa ust. vyhlášky MH SR č. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu „k škode spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa siete spojené so zisťovaním a s odstraňovaním neoprávneného odberu plynu.“

29. Podľa h) o metrológii, overovacou značkou značka určená na potvrdenie, že určené meradlo vyhovelo pri overení,

30. Podľa § 2 písm. aj) cit. zákona zabezpečovacou značkou značka určená na zabezpečenie určeného meradla proti neoprávnenému zásahu do určeného meradla, ktorý môže ovplyvniť jeho metrologické charakteristiky,

31. Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona určené meradlo je možné používať na účel podľa § 11 ods. 1, len ak má platné overenie, ak sa toto vyžaduje.

32. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) cit. zákona o zaradení meradla do skupiny určených meradiel rozhoduje účel jeho použitia a používanie pri meraní, ktoré súvisí s platbami,

33. Podľa § 25 ods. 12 písm. d) cit. zákona platnosť overenia určeného meradla zaniká, ak je poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia značka alebo zabezpečovacia značka

34. Podľa č.l. 8 strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

35. Podľa súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

36. Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

37. Podľa , prvá veta pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

38. Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže účastník v konaní plniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia účastníka s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého rozhodnutia súdu, ktoré vychádza so skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo dostatočne nesplnil svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom pritom rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta tomu účastníkovi, na ktorom podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

39. Žalobca sa v konaní domáhal od žalovaného náhrady škody za neoprávnený odber zemného plynu v zmysle o energetike na odbernom mieste žalovaného v období od 19.3.2018 - 27.11.2018, nakoľko znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že odber plynu bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Škoda vzniká v tomto prípade samotným odberom plynu. Ide o objektívnu zodpovednosť. Škodu nemožno vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých údajov a preto sa jej výška vypočíta na základe Vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. . Podľa konkrétneho výpočtu škody podľa vyhlášky táto predstavuje žalovanú sumu. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. V konaní predovšetkým spochybnil záver znalca o poškodený, porušení zabezpečenia (plomby), nakoľko zo znaleckého posudku nie je dostatočne zrejmé akým spôsobom, akým znaleckým postupom, metódou znalec k tomuto záveru dospel. Súd sa s predmetnou právnou obranou žalovaného stotožnil, a preto v konaní osobne vypočul znalca vyhotovujúceho znalecký posudok č. 280/PL-2019 zo dňa 20.4.2019 K. 40. Zo znaleckého posudku (č.l. 12) a osobnej výpovede znalca Ing. Leška má súd preukázané, že plomba osadená v kryte číselníka skúmaného meradla z odberného miesta žalovaného bola mechanicky poškodená - predelená a následne zlepená. Pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - mechanicky poškodené. Plomba osadená v kryte číselníka bola mechanicky poškodená. V nálezovej časti posudku znalec uviedol, že pri pokuse o demontáž plomby zistil, že plomba je predelená, kryt číselníka je možné demontovať bez dodatočného poškodenia plomby. Optickým skúmaním povrchu plomby zistil prítomnosť zaschnutej pravdepodobne lepiacej hmoty na spodnej časti plomby. Znalec na pojednávaní demonštratívnou ukážkou na obdobnom meradle dostatočne hodnoverne názorne preukázal, vysvetlil a objasnil znalecký postup akým dospel k zisteniu o porušení plomby - jej predelení, čo súd pokladá za dostatočné na preukázanie uvedenej skutočnosti. Znalecký posudok spolu s osobnou výpoveďou znalca možno preto považovať za hodnoverný a jeho závery za jednoznačné. Treba dodať, že žalovaným v konaní vznesené pochybnosti o záveroch znalca obsiahnutých v znaleckom posudku boli pri laickom vnímaní dôvodné. Preto aj súd z uvedeného dôvodu pristúpil k doplneniu dokazovania osobným výsluchom znalca na pojednávaní, ktorý však všetky pochybnosti pri svojej výpovedi odstránil, ozrejmil svoj odborný postup (jeho priebeh) pri znaleckom skúmaní a logicky, zrozumiteľne, jasne, presvedčivo vysvetlil svoje závery.

41. Podľa ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete (ods. 2).

42. V uznesení z 27. októbra 2009, sp. zn. najvyšší súd skonštatoval, že pri neoprávnenom odbere plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je daná objektívna zodpovednosť odberateľa plynu. V takom prípade odberateľ plynu zodpovedá už len za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek, teda porušenie zabezpečenie meradla proti neoprávnenej manipulácii nie je viazané len na odberateľa samotného, prípadne na iné osoby, ktoré, či už na podnet odberateľa plynu, alebo s jeho vedomím toto zabezpečenie meradla porušili. Rovnaký záver vyslovil najvyšší súd aj v rozsudku z 29. novembra 2011, sp. zn. .

43. V uznesení z 28. októbra 2009, sp. zn. najvyšší súd uzavrel, že ustanovenie o energetike (znenie uvedeného ustanovenia je totožné s ustanovením o energetike aplikovaného na rozhodovanú vec) obsahuje definíciu neoprávneného odberu plynu a ods. 2 právne dôsledky v súvislosti s neoprávneným odberom, t. j. povinnosť takéhoto odberateľa uhradiť dodávateľovi plynu škodu, ak vznikla. Zároveň najvyšší súd uviedol, že ak sú v súdnom konaní skutočne preukázané všetky znaky zodpovednosti za škodu, t. j. existencia protiprávneho úkonu (neoprávnený odber), škoda a príčinná súvislosť medzi existenciou protiprávneho úkonu a škodou, nie je žiaden dôvod pre neuloženie povinnosti škodu nahradiť. Totožný záver o charaktere zodpovednosti odberateľa plynu s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii ako objektívnej zodpovednosti (bez ohľadu na zavinenie) vyslovil najvyšší súd aj v uznesení z 12. marca 2015, sp. zn. 3Cdo/99/2012.29. V prípade žaloby o náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu je povinnosťou súdov dôsledne vychádzať z toho, podľa akej skutkovej podstaty uvedenej v ustanovení zákona o hodovanej veci si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu podľa zákona o energetike. Vychádzajúc z vyššie citovanej ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu je potrebné konštatovať, že podľa uvedeného zákonného ustanovenia je odberateľ plynu zodpovedný za neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bez ohľadu na zavinenie samotného odberateľa plynu. Zodpovednosť odberateľa plynu za neoprávnený odber plynu je objektívna a je daná vtedy, ak v rozhodnom období odoberal plyn, ktorý bol meraný meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Ak je v konaní preukázané, že odberateľ v rozhodnom období odoberal plyn meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii (t. j. dopustil sa neoprávneného odberu plynu), vznikla mu v súlade s zákona o energetike povinnosť nahradiť dodávateľovi plynu vzniknutú škodu, vrátane ušlého zisku.

44. Uvedené znamená, že za protiprávny úkon ako jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu považuje zákon neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V takom prípade je v zmysle § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike rozhodujúce samotné porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle. Pritom je irelevantné, či bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu, ktoré sú spolu so zavineným konaním odberateľa plynu podstatné pre naplnenie skutkovej podstaty neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. c/ zákona o energetike, podľa ktorej si však žalobca v rozhodovanej veci neuplatnil svoj nárok. Druhým predpokladom zodpovednosti za škodu (vznikom škody), ktorý pristupuje k neoprávnenému odberu plynu ako k protiprávnemu úkonu, je skutočnosť, že odberateľ plynu v rozhodnom období odoberal plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Tretím predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je potom príčinná súvislosti medzi neoprávneným odberom plynu definovaným zákonom o energetike a vznikom škody.

45. Tieto závery boli vyslovené v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR z 22. marca 2018 sp. zn. ako súdu dovolacieho, od ktorých nemá súd dôvod odkloniť sa a ktoré je tak potrebné považovať za ustálenú rozhodovaciu prax.

46. Z vykonaného dokazovania a ustáleného skutkového stavu zjavné, že bol urobený zásah do plomby číselníka meradla, pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené

- predelené (a s najväčšou pravdepodobnosťou následne opäť zlepené). Neobstojí tak právna argumentácia žalovaného, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní existencie protiprávneho úkonu (neoprávneného odberu), vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi nimi, keďže

nebolo preukázané, či v dôsledku porušenia plomby bolo meracie zariadenie nefunkčné a či žalovaný vykonal neoprávnený zásah do meradla neoprávnenou manipuláciou s ním, v dôsledku ktorého by následne nezaznamenávalo skutočný odber plynu.

47. Medzi stranami nie je sporné, že k odberu po poškodení plomby dochádzalo. Žalovaný sa v konaní bránil aj tvrdením, že nebolo preukázané, že bol vykonaný taký zásah do meradla, ktorý by spôsobil vznik škody. Takéto tvrdenie je v príkrom rozpore s logikou objektívnej zodpovednosti formulovanej rozhodujúcim predpisom aplikovaným v prejednávanej veci, zákonom o energetike. Ako bolo uvedené vyššie, rozhodujúce pre konštatovanie nástupu tohto druhu zodpovednosti je samotné porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle. Pritom je irelevantné, či bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu, ako aj to, či takýto zásah učinil samotný žalovaný.

48. Z charakteru spôsobu poskytovania prístupu k tejto komodite (zemnému plynu) v zmysle jeho distribúcie je jednoznačné, že zákon automaticky pri porušení zabezpečenia stavia konštrukciu vzniku škody na strane žalobcu, ak bol plyn zo siete odoberaný, keďže týmto momentom zaniká možnosť odberateľa odoberať plyn od svojho zmluvného dodávateľa, a to práve z dôvodu, že tento mu plyn môže dodávať a účtovať výlučne prostredníctvom zariadenia bez poškodeného zabezpečenia (t. j. spĺňajúceho kritériá oprávneného odberu).

49. Škodou, ktorú je prevádzkovateľ distribučnej siete oprávnený vymáhať, je škoda skutočná, t. j. spočívajúca v odstránení protizákonného stavu (oprava poškodenej plomby a súvisiace náklady), hodnota neoprávnene odobratého množstva zemného plynu, ako aj v nákladoch, ktoré žalobca musí v súvislostí s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré by mu nevznikli, ak by k neoprávnenému odberu plynu nedošlo. Nejde teda výlučne o hodnotu odobratého plynu. Navyše, hodnota takto odobratého plynu nemôže zodpovedať pôvodnej zmluvnej cene s poskytovateľom prístupu k distribučnej sieti, ktorý však v relevantnom období nemohol plyn podľa zmluvy žalovanému dodávať.

50. V konaní boli preukázané všetky znaky zodpovednosti za škodu, t. j. existencia protiprávneho úkonu (neoprávnený odber), škoda a príčinná súvislosť medzi existenciou protiprávneho úkonu a škodou a preto žalovanému vznikla povinnosť túto škodu žalobcovi zaplatiť.

51. V prípade odberu plynu meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, vzniká žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete škoda, keďže dochádza k zmenšeniu jeho majetku o hodnotu odobratého množstva zemného plynu žalovaným. Za skutočnú škodu je potrebné považovať aj náklady, ktoré žalobca musel v súvislosti s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré by mu inak nevznikli.

52. Pre prípad, kedy skutočnú škodu nie je možné určiť inými relevantnými prostriedkami, zákon splnomocnil príslušné ministerstvo, aby všeobecne záväzným predpisom určilo náhradný spôsob výpočtu výšky škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, a to vydalo vyhlášku Ministerstva hospodárstva SR č. , ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu.

53. Pre určenie skutočne spôsobenej škody v zmysle množstva odobratého plynu v prípade neoprávnených odberov plynu by prevádzkovateľ distribučnej siete, z ktorej bol plyn neoprávnene odobratý, musel poznať presné množstvo takto odobratého zemného plynu. V zmysle zákona o metrológii je možné určené meradlá používať na daný účel, len ak majú platné overenie, ak sa toto vyžaduje, teda záväzný (jednoznačný) údaj o spotrebe môže poskytnúť výlučne plynomer s platným overením. Podľa tohto ustanovenia na určenie množstva odobratého plynu nie je možné použiť údaj z meradla, na ktorom bola porušená plomba (overovacia/zabezpečovacia značka). Tento záver potvrdil vo svojom písomnom stanovisku aj Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR zo dňa 20.3.2017.

54. Objektívnym a spoľahlivým podkladom, ktorý zákon v odseku 3 ustanovenia § 82 cit. zákona predpokladá, t. j. podkladom na základe ktorého by bolo možno presne zistiť odberateľom spotrebované množstvo plynu počas rozhodného obdobia (t. j. výšku skutočnej škody), nemôže byť ani údaj o spotrebe

na odbernom mieste za predchádzajúce obdobie, keďže toto neznamená automaticky rovnaký odber za obdobie zisťované.

55. Pokiaľ teda nie je možné určiť skutočne odobraté množstvo plynu v rozhodnom období spôsobom, ktorý neodporuje zákonu, a teda nemožno spoľahlivo určiť výšku skutočne spôsobenej škody v prípade odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je potrebné túto výšku určiť spôsobom ustanoveným zákonom, a to za použitia na to vypracovaného podzákonného predpisu.

56. Súd dospel k záveru, že žalobca preukázal, že bol z jeho distribučnej siete odobratý jemu patriaci plyn, a to spôsobom označeným v zákone ako neoprávnený odber plynu. Týmto spôsobom došlo k zmenšeniu jeho majetku a za účelom vyčíslenia vzniknutej škody bolo potrebné použiť metodiku upravenú vo všeobecne záväznom právnom predpise, vyhláške Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. . Zo žalobcom predloženého písomného Výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu (č.l. 19) má súd preukázanú celkovú výšku škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu v sume 9.474,58 eur (výška škody za odobratý plyn za celé obdobie neoprávneného odberu 9.110,77 eur, náklady spojené so zaisťovaním neoprávneného odberu 363,81 eur), ktorú súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť.

57. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR aj Ústavného súdu SR vyplýva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia ().

58. Podľa je dlžník v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

59. Podľa ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

60. Podľa ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

61. Podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú ustanovenia a sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.

62. Nakoľko sa žalovaný dostal s plnením svojej povinnosti voči žalobcovi do omeškania, bolo potrebné v zmysle uložiť mu povinnosť zaplatiť úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 9.474, eur od 14.5.2019 (teda počnúc dňom nasledujúcim po dátume splatnosti uvedenej v písomnej výzve žalobcu zo dňa 26.4.2019, č.l. 18 spisu) do zaplatenia, keď výšku úrokov z omeškania ustanovuje vládne .

63. Podľa omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa , 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

64. Podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

65. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

66. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

67. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

68. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle v spojení s tak, že procesne plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu (za zaplatený súdny poplatok), uložil žalovanému povinnosť ich žalobcovi zaplatiť s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ). Súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne náhradu trov konania nepriznať ( ).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (, ) Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ). Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá ( ).

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd ( ), kauzálne príslušným je Okresný súd Banská Bystrica ( ).“