Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_14Csp-58-2017.pdf
PDF · 90.57 KB
Case nature
Area
Subarea
14Csp/58/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobkyne: Ľ. Č., F.. XX.XX.XXXX, T. G. XXX, XXX XX K., právne zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, advokátska kancelária, ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., skrátený názov VÚB, a.s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpený: ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., so sídlom Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, IČO: 36 857 513, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia 1.726,30 EUR, takto
rozhodol:
I. žalobu z a m i e t a ,
II. p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Žalobou súdu podanou dňa 23.02.2017 navrhla žalobkyňa, aby súd uložil žalovanému povinnosť vydať jej bezdôvodné obohatenie vo výške 1.726,30 EUR, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od druhého dňa po dni doručenia žaloby žalovanému, do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania. V rámci žaloby žalobkyňa poukázala na to, že na základe zmluvy o vydaní a používaní „pôžičkovej karty Quatro PREMIUM“ zo dňa 28.06.2004 jej žalovaný poskytol úverový rámec vo výške 18.000,- Sk (597,49 EUR) s mesačnou splátkou 600,- Sk (19,92 EUR). Z predmetnej karty žalobkyňa doposiaľ vyčerpala sumu 3.227,12 EUR a poukázala platby vo výške 4.953,42 EUR. Zo žaloby ďalej vyplýva, že predmetná zmluva musí obsahovať náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., a to sumu, počet a termíny splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov, adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť a ročnú percentuálnu mieru nákladov, ktorej absencia spôsobuje, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Z tohto dôvodu si žalobkyňa uplatnila sumu 1.726,30 EUR, ako rozdiel medzi čerpanými finančnými prostriedkami v sume 3.227,17 EUR a ňou zaplatenou sumou vo výške 4.953,42 EUR. Zo žaloby vyplýva, že žalobkyňa sa o skutočnosti, že žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne obohatil dozvedela od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS dňa 23.01.2017. V súvislosti s objektívnou premlčacou lehotou, žalobkyňa poukázala na to, že súdy opakovane posúdili konanie dodávateľov, ktorý porušujú spotrebiteľské právo ako úmyselné konanie vedúce k ich bezdôvodnému obohateniu na úkor spotrebiteľov, čo má za následok 10 ročnú objektívnu premlčaciu dobu (rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 21Co/72/2014 zo dňa 19.03.2015).
2. Žalovaný v rámci svojich vyjadrení k žalobe poukázal na to, že zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti, a teda nemožno uplatniť sankciu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Žalovaný taktiež vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku a v tomto ohľade poukázal na právoplatný rozsudok
OS Prešov, sp. zn. 25C/56/2016 zo dňa 24.04.2017, ako aj rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/149/2017 zo dňa 10.01.2018.
3. Na základe „zmluvy o vydaní a používaní Pôžičkovej karty Quatro PREMIUM“, poskytol žalovaný žalobkyni úverový rámec vo výške 18.000,- Sk, s výškou pevnej mesačnej splátky 600,- Sk. Z predložených výpisov z účtu vyplýva, že žalobkyňa celkovo čerpala sumu 3.227,12 EUR a žalovanému zaplatila celkovo sumu 4.953,42 EUR.
4. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
5. Z predložených listinných dôkazov mal súd za nepochybne preukázané, že predmetná zmluva neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN), čo má za následok, že úver sa považuje za bezúročný, bez poplatkov. Údaj o RPMN možno považovať za najdôležitejší údaj pre spotrebiteľa, nakoľko zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a teda je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti, či nevýhodnosti úveru. Súd zastáva názor, že aj pri revolvingovom úvere je možné vypočítať RPMN podľa počiatočných základných údajov v zmluve podľa rovnice obsiahnutej v prílohe k zákonu č. 258/2001 Z.z. Táto rovnica vyjadruje ekvivalent úveru na jednej strane a splátok a poplatkov na strane druhej. Základná rovnica o výpočte RPMN zodpovedá na ročnom základe celkovej súčasnej hodnote čerpania na jednej strane a celkovej súčasnej hodnote splátok a platieb poplatkov na druhej strane. Pri výpočte RPMN pri revolvingovom úvere prostredníctvom kreditnej karty sa použije predpoklad, že revolvingový úver sa poskytuje na obdobie jedného roka a splatí sa v 12 rovnakých splátkach v mesačných intervaloch. Tento postup vyplýva z pokynov k vyplňovaniu hlásenia o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch zverejnených na stránke ministerstva financií SR. To, že RPMN sa dá vypočítať aj pri úveroch poskytnutých kreditnou kartou a že sa tak aj vypočítava napokon je zrejmé aj zo štatistických údajov zverejňovaných opäť na stránke ministerstva financií SR, kde sa uvádza priemerná hodnota RPMN aj pri úveroch poskytovaných prostredníctvom kreditnej karty. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na absenciu ďalších náležitosti, tak ich absencia nespôsobuje bezúročnosť, resp. bezpoplatkovosť úveru, navyše zo zákona č. 258/2001 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy nevyplýva náležitosť uvedenia adresy predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, pričom táto náležitosť ani nijako nesúvisí s nárokom žalobcu. Súd taktiež poukazuje na to, že zmluva neobsahuje úrok, ani úrokovú sadzbu, pričom s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 5, zákona č. 258/2001 Z.z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
6. Keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, súd sa zaoberal posúdením dôvodnosti tejto námietky. Z prehľadu splácania úveru, ktorý súdu predložila samotná žalobkyňa, nepochybne vyplýva, že táto uhradila poslednú platbu dňa 16.02.2012 a žalobu v tejto veci podala súdu až dňa 23.02.2017, preto je nárok žalobkyne premlčaný, keďže už uplynula 3 ročná objektívna premlčacia lehota v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu preto súd žalobu zamietol.
7. Žalobkyňa v rámci žaloby poukázala na to, že na daný právny vzťah je potrebné aplikovať 10- ročnú objektívnu premlčaciu lehotu, keďže súdy opakovane posúdili konanie dodávateľov, ktorí porušujú spotrebiteľské právo ako úmyselné konanie. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že dôkazné bremeno ohľadom preukázania úmyslu je v danom prípade na žalobkyni. Podľa názoru súdu v podstate ani nie je možné preukázať, aby žalovaný konal formou priameho úmyslu a o nepriamy úmysel ide vtedy, ak sa žalovaný nechcel priamo bezdôvodne obohatiť, ale pre prípad, že k tomu dôjde bol s tým uzrozumený. Žalobkyňa v rámci odôvodnenia žaloby poukázala na to, že úver sa má považovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu absencie viacerých náležitostí zmluvy, pričom súd vyhodnotil, že v zmluve síce absentuje RPMN, čo má za následok, že úver je bezúročný a bezpoplatkový, ale v tejto súvislosti
zároveň poukazuje na to, že súdy v minulosti, pri posúdení absencie RPMN, rozhodovali tak, že pri opakujúcom (revolvingovom) úvere, nemožno určiť RPMN, a teda neuvedenie tejto náležitosti, nemožno hodnotiť ako úmysel zo strany žalovaného, pričom žalovaný by v podstate takýmto spôsobom išiel sám proti sebe v tom zmysle, že pokiaľ neuvedie určité náležitosti, hrozí mu to riziko, že úver môže byť vyhlásený za bezúročný a bez poplatkov a v takomto prípade z poskytnutého úveru nebude žiadnym spôsobom profitovať, čo je základným princípom poskytovania úverov na finančnom trhu. Ako už ale bolo konštatované, dôkazné bremeno ohľadom preukázania úmyslu žalovaného je na žalobkyni, ktorá v tomto ohľade, podľa názoru súdu neuniesla dôkazné bremeno.
8. Subjektívna lehota v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia plynie od doby, kedy sa oprávnený subjekt dozvedel o bezdôvodnom obohatení, teda o jeho výške, ako aj o tom, kto sa na jeho úkor obohatil. V tomto ohľade je nepochybné, kto má byť povinným subjektom, teda subjektom, ktorý sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil a že výška bezdôvodného obohatenia predstavuje uplatnený nárok. Podstatnou okolnosťou je skutočnosť, kedy sa právo mohlo vykonať prvý raz, teda v danom prípade kedy sa žalobkyňa dozvedela o bezdôvodnom obohatení, pričom túto vedomosť je potrebné odvíjať od toho, kedy žalobkyňa získala vedomosť o skutkových okolnostiach, z ktorých možno vyvodiť toto bezdôvodné obohatenie, pričom v tomto ohľade nie sú podstatné jej právne znalosti, teda či vedela o príslušnej právnej úprave, resp. judikatúre súdov. Vyššie uvedený záver je v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR, napr. rozhodnutia sp. zn. 26Cdo/785/2011, 1Cdo/67/2011, 28Cdo/685/2011, 28Cdo/3977/2007, 33Odo/306/2005, 33Odo/528/2006, osobitne súd zvýrazňuje rozhodnutie 3Cdo 169/2017 zo dňa 10.1.2018. Z týchto rozhodnutí okrem iného vyplýva, že vedomosťou podľa § 107 ods. 1 OZ sa nemyslí znalosť právnej kvalifikácie, ale skutkových okolností, z ktorých možno vyvodiť zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie. Nie je teda významné, či oprávnený má také znalosti, aby bol subjektívne schopný posúdiť uvedené skutkové okolnosti. Súd poukazuje na to, že počiatok plynutia objektívnej premlčacej lehoty je potrebné taktiež odvíjať osobitne od zaplatenia jednotlivých splátok, pričom v danom prípade žalobkyňa uhrádzala splátky do 16.02.2012 a žaloba v tejto veci bola súdu podaná dňa 23.02.2017, preto je nárok žalobkyne premlčaný aj z dôvodu uplynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty, bez ohľadu na to či by táto plynula v rámci 3 resp. 10 ročnej objektívnej lehoty.
9. Totožný záver zaujal napr. aj Krajský súd v Banskej Bystrici (13Co/90/2015, 14Co/1128/2014, 17Co/968/2013), resp. Krajského súdu v Prešove (15Co/207/2015). Obdobný záver vyplýva napr. aj z rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/302/2016 zo dňa 9.11.2016, z ktorého, okrem iného vyplýva aj nasledovné: „Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. To, kedy sa oprávnený dozvedel, ako takýto jeho nárok, vyplývajúci z týchto skutkových okolností, možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1Cdo/67/2011). V súdenej veci viazať začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby od dňa, kedy sa žalobkyňa od svojho právneho zástupcu dozvedela o tom, že povinný sa mal na jej úkor obohatiť a kedy žalobkyňa svojmu právnemu zástupcovi udelila plnú moc na zastupovanie, aj za situácie, že v osobe žalobkyne nejde o právne znalú osobu, je neprimeranou ochranou práva, vybočujúcou z účelu a právneho významu ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Informovanie klienta advokátom v rámci právnej porady o existencii (neexistencii) porušenia práva je bezpochyby momentom, kedy sa oprávnená dozvedela, ako takýto jej nárok, vyplývajúci z existujúcich skutkových okolností možno právne kvalifikovať, čo nie je pri posudzovaní okamihu začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné. Okolnosti, za ktorých sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov sú uvedené priamo v zákone (vo vzťahu k prejednávanému prípadu zákon č. 258/2001Z.z.). Vedomosť žalobkyne ako spotrebiteľa o bezúročnosti a bezpoplatkovosti jej úveru je potrebné preto spájať s touto skutočnosťou, t. j. vedomosťou o existencii citovaného zákona. Nemožno z tohto dôvodu začiatok plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby viazať k dátumu prvej porady s právnym zástupcom, keď tento mal preštudovať zmluvy“... „Poukazovanie na rozhodnutie najvyššieho súdu SR 6 MCdo 9/2012 nemá v tomto prípade opodstatnenie, nakoľko v danom prípade sa jednalo o skúmanie exekučného súdu v spotrebiteľskej veci, či existuje riadny exekučný titul na vydanie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonávanie exekúcie. Už v tomto rozhodnutí sa konštatuje, že princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych okolností) ustupuje dôležitejšiemu
princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. V preskúmavanej veci však bola žalovaným vznesená hmotnoprávna námietka premlčania, na ktorú je súd povinný prihliadnuť. Nie je možné pripustiť, aj pokiaľ ide o spotrebiteľa, aby tento žiadal vydať bezdôvodné obohatenie aj po niekoľkých rokoch po uplynutí premlčacej lehoty (v danom prípade po 4 rokoch) ak druhá strana oprávnene vznesie námietku premlčania“.
10. Ako už bolo konštatované za zásadné rozhodnutie najvyššej súdnej autority (Najvyššieho súdu SR), ktoré vzhľadom na princíp právnej istoty, ktorý patrí medzi najdôležitejšie princípy právneho štátu a teda vyžaduje si aplikáciu súdmi nižšej inštancie, je potrebné považovať uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 169/17 zo dňa 10.1.2018, ktorým bolo odmietnuté dovolanie spotrebiteľky v obdobnej veci, keď súdy zamietli jej žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia pre uplynutie subjektívnej premlčacej doby. Jednalo sa o už vyššie citované rozhodnutie Krajského súdu v Žiline 7Co/302/2016. Dovolanie žalobkyne ako spotrebiteľky bolo odmietnuté pre jeho neprípustnosť, keďže právna otázka, ktorú nastolila dovolateľka, ohľadom posúdenia začiatku plynutia subjektívnej premlčacej lehoty, už bola dovolacím súdom vyriešená v rozhodnutí NS SR sp. zn. 1Cdo/67/2011. Najvyšší súd sa vyjadril aj k argumentácii dovolateľky poukazujúcej na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 6MCdo 9/12, v ktorom bol vyslovený názor, že zásada „neznalosť zákona neospravedlňuje“ ustupuje dôležitejšiemu princípu ochrany práv spotrebiteľa, a uviedol, že tento názor bol vydaný v skutkovo a právne odlišnej, exekučnej veci. V nej Najvyšší súd poukázal na uvedený princíp v súvislosti s riešením procesnej otázky oprávnenia exekučného súdu skúmať právomoc rozhodcovského súdu vydať rozhodcovský rozsudok. V danom prípade však dovolateľka tento princíp vzťahuje na riešenie hmotnoprávnej otázky.
11. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
12. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení a úspešnému žalovanému priznal voči neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).