Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/153/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členov senátu JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Andreja Šalatu v spore žalobcu VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o., so sídlom v Bratislave, Vajnorská 98, IČO: 31 341 438, zastúpeného NITSCHNEIDER & PARTNERS, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Cintorínska 3/ A proti žalovanému O. P., J.. XX.XX.XXXX, G. I. H., H. X, o zaplatenie 681,14 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 7. septembra 2016 č.k. 29C/178/2014-136 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v jeho vyhovujúcom výroku.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a vec v rozsahu zrušenia v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom žalovanému uložil povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi istinu 681,14 eur spoločne s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne odo dňa 30.3.2013 do zaplatenia, konanie v časti zaplatenia sumy 8,54 eur zastavil a vyslovil, že žalobcovi priznáva právo na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení poukázal na tvrdenie žalobcu, že dňa XX.XX.XXXX uzatvoril so žalovaným zmluvu o M. č. XXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému na kúpu motorového vozidla Škoda Octavia Classic účelový úver vo výške 9.600 eur s dobou splatnosti 60 mesiacov, pri RPMN 24,71 %, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať mesačnými splátkami vo výške 280,17 eur, vrátane DPH, svoju povinnosť ale žalovaný nesplnil, úver nesplácal, preto žalobca listom zo dňa XX.X.XXXX vyhlásil splatnosť celého úveru a žalovaného vyzval na zaplatenie dlžnej sumy vyčíslenej vo finančnom vyrovnaní vystaveného žalobcom dňa XX.X.XXXX, a to z: 1/ dlžnej sumy 804,21 eur ku dňu stanovenia úveru, 2/ nesplatenej časti istiny 6.606,50 eur, 3/ zmluvnej pokuty v sume 562,35 eur za predčasné ukončenie zmluvy, 4/ čiastky 680,48 eur titulom nákladov žalobcu spojených so zaistením vozidla a realizáciou jeho predaja, 5/ iných nákladov v čiastke 137,85 eur (oprava, servis vozidla bez DPH) a sumy 1.629,25 eur, DPH z ceny predmetu financovania, spolu 10.456,64 eur, s tým, že po odpočítaní výnosu 9.775,50 eur z predaja predmetu financovania, celkovo dlh činil 681,14 eur. Súd poukázal takisto aj na obranu žalovaného vo vyjadrení k žalobe zo dňa 18.12.2014 spočívajúcu na argumente, že pôvodná cena motorového vozidla bola 16.000,- eur, vozidlo bolo odpredané, po roku ale nemohla jeho cena klesnúť na 10.000,- eur.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že strany sporu dňa XX.XX.XXXX uzatvorili písomne zmluvu o M. Č.. XXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 9.600 eur za účelom kúpy motorového vozidla Škoda Octavia Classic, rok výroby 2010, ktorý sa žalovaný

zaviazal splácať v 60- mesačných splátkach vo výške 206,34 eur vždy do 5. dňa v mesiaci, počnúc J. XXXX M. H. O. X.XX.XXXX splatnosťou poslednej šesťdesiatej splátky. Zistil tiež, že zmluvné strany dohodli škoda poistenie za poistné vo výške 73,83 eur, ako i že dňa XX.XX.XXXX uzatvorili žalobca a žalovaný zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, na základe ktorej žalovaný ako dlžník previedol na žalobcu ako veriteľa vlastnícke právo k označenému motorovému vozidlu s tým, že žalobca bol oprávnený vlastnícke právo k motorovému vozidlu uplatniť a realizovať najskôr dňom, keď nastane podľa zmluvy prípad defaultu alebo dôjde k zániku zmluvy, prípadne ak žalovaný poruší svoje povinnosti podľa zmluvy o M. Č.. XXXXXX. Ďalej súd prvej inštancie zistil, že žalovaný neuhrádzal splátky úveru včas a riadne, dostal sa do omeškania, a preto žalobca využil svoje právo podľa všeobecných zmluvných podmienok zmluvy o M. Č.. XXXXXX, vyhlásil predčasnú splatnosť úveru z dôvodu, že žalovaný neuhradil splátky úveru splatné za mesiac jún až august 2012 a zároveň žalobca žalovaného vyzval na úhradu sumy 8.903,55 eur najneskôr do XX.X.XXXX s upozornením, že ak žalovaný v stanovenej lehote dlžnú sumu neuhradí, žalobca v súlade s čl. III. ods. 5 zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva pristúpi k jej realizácii. Pretože žalovaný dlžnú sumu neuhradil, žalobca uplatnenie a začatie výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva oznámil žalovanému listom zo dňa XX.X.XXXX, ktorý žalovaný prevzal XX.X.XXXX. Z výsluchu žalovaného súd prvej inštancie zistil, že so žalobcom uzatvoril zmluvu o AutoKredite, na základe ktorej kupoval motorové vozidlo Škoda Nová Octavia Classic v sume 16.100,- eur, pričom uhradil kúpnu cenu 6.500,- eur a na úhradu zvyšku kúpnej ceny si vzal úver 9.600,- eur za podmienok uvedených v zmluve, pričom podľa tvrdenia žalovaného celkovo zaplatil žalobcovi sumu 13.000,- eur tak, že najprv uhradil dvanásť splátok, potom sa auto pokazilo a následne žalovaný splácal ďalšie splátky.

4. Ďalej súd vychádzal zo zistenia, že žalovaná pohľadávka žalobcu pozostáva: 1/ zo sumy 840,21 eur (3 x 280,17 eur) - ide o 23. a 25. splátku, 2/ z nesplatenej časti istiny, keďže celkovo bol poskytnutý úver 9.600,- eur, žalovaný splatil do predčasného ukončenia zmluvy sumu 2.993,50 eur, zostatok predstavuje 6.606,50 eur, 3/ zmluvnej pokuty vo výške 1.124,63 eur za predčasné ukončenie zmluvy, písomne dojednanej v čl. 7 bodu 5 všeobecných zmluvných podmienok zmluvy o AutoKredite, podpísaných žalovaným, z ktorú žalobca uplatnil v rozsahu 562,35 eur, 4/ sumy 159,34 eur titulom nákladov žalobcu spojených so zaistením vozidla a realizáciou predaja odhlásením, uhradená spoločnosti Lubra s.r.o., Košice za odobratie motorového vozidla, 5/ sumy 303,48 eur za ukončenie lízingu a odhlásenie motorového vozidla na dopravnom inšpektoráte v prospech spoločnosti OVER-LEASE s.r.o., Bratislava, 6/ sumy 180,56 eur, vyplatená znalcovi Ing. Hermanovi za vypracovanie znaleckého posudku a 7/ sumy 808,79 eur vynaložených ostatných nákladov (na opravu, servis vozidla, na znalecký posudok znalca Ing. Hermana), 8/ sumy 1.629,25 eur DPH z ceny predmetu financovania, spolu v sume 10.456,64 eur, pričom po odpredaji predmetu financovania, t.j. motorového vozidla za sumu 9.775,50 eur v prospech spoločnosti Mobil Star s.r.o. Košice, pohľadávka žalobcu predstavuje sumu vo výške 681,14 eur.

5. Vec súd prvej inštancie právne posúdil súd podľa § 497, § 499, § 502 ods. 1, § 365, § 369 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 1 a 2, § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 52 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka, ako aj podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, t.j. ku dňu XX.XX.XXXX. Konštatoval, že špecifikácia jednotlivých dielčích nárokov žalobcu zo zmluvy o AutoKredite a o zabezpečovacom prevode práva bola zo strany žalobcu predložená dôkazmi, ktoré zo strany žalovaného popreté neboli, preto ich súd považoval za nesporné a uzavrel, že žaloba žalobcu je dôvodná. Dôvodil, žalovaný v konaní ničím nepreukázal svoje tvrdenie, že titulom zmluvy o AutoKredite uhradil spolu istinu 13.000,- eur, a preto súd na tieto skutkové tvrdenia žalovaného neprihliadal a pokiaľ žalovaný namietal cenu, za ktorú bolo označené motorové vozidlo odpredané, a teda popieral v tejto časti skutkové tvrdenie žalobcu, ktoré žalobca preukazoval vypracovaným znaleckým posudkom č. 88/2012 vypracovaným znalcom Ing. Jozefom Hermanom, podľa ktorého všeobecná hodnota motorového vozidla Škoda Octavia ku dňu XX.XX.XXXX činila 9.461 eur vrátane DPH, považoval v zmysle § 151 ods. 2 toto popretie žalovaného za neúčinné, lebo žalovaný neuviedol žiadne vlastné tvrdenia o reálnej cene označeného motorového vozidla. Z tohto dôvodu prvoinštančný súd nevykonal žalovaným navrhovaný dôkaz - audit celého ekonomického a technického stavu motorového vozidla. Poukazom na nález Ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS 64/97 zo dňa 8.10.1997 uviedol, že vykonanie uvedeného dôkazu by bolo neúčinné a nehospodárne a neprispelo by k riadnemu objasneniu veci a dodal, že súd nie je povinný vykonať všetky dôkaz navrhnuté stranami sporu, pretože princíp voľného hodnotenia dôkazov v konaní pred súdmi, spojený so

zásadou spravodlivého rozhodnutia veci, umožňuje vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa uváženia súdu k takému rozhodnutiu vedú.

6. Výrok o príslušenstve priznanej peňažnej pohľadávky odôvodnil súd prvej inštancie aplikáciou § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka a nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. a vychádzajúc zo zistenia, že žalobca vo finančnom vyporiadaní zo dňa XX.X.XXXX vyzval žalovaného na úhradu sumy 681,14 eur do 14.3.2013, usúdil, že žalovaný sa dostal do omeškania počnúc dňom 15.3.2013. Nakoľko žalobca žiadal priznať úrok počnúc dňom 30.3.2013, rozhodol v súlade so žalobnou požiadavkou žalobcu a žalobcovi priznal úrok z omeškania počnúc dňom 30.3.2013.

7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 tak, že priznal žalobcovi náhradu trov konania podľa úspechu vo veci v plnej výške. Výrok o zastavení konania odôvodnil aplikáciou § 144, § 145 ods. 1 a 2 a skutočnosťou, že žalobca vzal žalobu v časti zaplatenia sumy 8,54 eur späť a žalovaný so späťvzatím v tejto časti súhlasil.

8. Proti vyhovujúcemu výroku rozsudku proti výroku o trovách konania podal včas odvolanie žalovaný. Podľa obsahu navrhol zmeniť rozsudok v jeho napadnutej časti, žalobu žalobcu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Žalovaný v odvolaní tvrdil, že celú vec pokladá za podvod, ktorý ho vyšiel na 13.000,- eur, čoho dôkazom je aj fakt, že žalobca znížil cenu auta Škoda Octavia „nová“, predajca stanovil cenu 16.000,- eur a znalec po roku stanovil cenu vozidla 9.775,05 eur, čo je viac ako 40 % z ceny vozidla po 1,5 ročnej prevádzke. Zopakoval, že spoločnosti Auto Porsche Košice zaplatil zálohou 1.000,- eur a následne prevodom do pokladne 7.000,- eur, spolu zaplatil do pokladne 8.000,- eur, ktoré platby bolo možné zistiť, keby súd prvej inštancie mal o vec záujem. Ďalej žalovaný doplnil, že „potom nasledovali splátky“, ktoré dvakrát prerušil pre poruchy vozidla. Mal totiž pochybnosti o tom, či je auto ako predmet zmluvy v poriadku. Preto žalovaný trval na tom, aby „súd vykonal dokazovanie komplexne formou auditu, ktorý vyhodnotí technický stav a cenu“, ktorú mal žalovaný zaplatiť, lebo podľa žalovaného znalca v odbore cestná doprava automobilová zaplatil totiž žalobcovi priveľa. Platil mesačne 280 eur. Žalovaný opätovne zdôraznil, že žiada vykonať dokazovanie súdom preto, lebo doklady neposkytli ani žalovanému a ani jeho znalcovi, ktorého požiadal o posúdenie Auto Porsche Košice na Nerudovej ulici, a žalovanému jeho doklady ukradli. Napokon žalovaný dodal, že predajcu Porsche Košice medzičasom v priebehu sporu zlikvidovali. Z uvedeného žalovaný vyvodil, že sa jednoznačne jedná o korupciu.

9. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol odmietnuť odvolanie žalobcu ako nespĺňajúce náležitosti odvolania v zmysle ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, pretože žalovaný v ňom neuviedol žiaden z odvolacích dôvodov uvedených v ustanovení § 365 a žiadal odvolací súd, aby rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 7.9.2016 č.k. 29C/178/2014-136 ponechal v platnosti. Žalobca k odvolaniu žalovaného okrem toho uviedol, že pokiaľ žalovaný vo svojom odvolaní tvrdil, že došlo k podvodu a ak pritom namietal najmä výšku predajnej ceny motorového vozidla, ktoré bolo predmetom financovania zmluvy o úvere zo dňa XX.XX.XXXX, stanovenú znaleckým posudkom zo dňa 3.11.2012 a tvrdil, že dôkazom podvodu je skutočnosť, že cena predmetu financovania bola oproti kúpnej cene po 1,5 roku znížená o viac ako 40 %, žalobca podčiarkol, že bližšie podrobnosti žalovaný vo svojom odvolaní odmietol uviesť. V tejto súvislosti žalobca doplnil, že znalec vykonávajúci posudok je erudovaným odborníkom na výkon znaleckého posudku, pričom v posudku je podrobne uvedený technický stav predmetu financovania, v dôsledku ktorého bola stanovená jeho hodnota a žalobca nemá vedomosť o tom, že by žalovaný podal trestné oznámenie v predmetnej veci. Pokiaľ žalovaný vo svojom odvolaní uviedol, že spoločnosti Porsche Inter Auto Slovakia spol. s r.o. uhradil 8.000,- eur, podľa zmluvy o úvere bol žalovaný povinný splácať úver žalobcovi, spoločnosť Porsche Inter Auto Slovakia spol. s r.o. nebola účastníkom zmluvy o úvere a prípadnou úhradou sumy 8.000,- eur tejto spoločnosti žalovaným, a teda nesprávnemu veriteľovi, voči žalobcovi si žalovaný svoju povinnosť riadne nesplnil a navyše žalovaný o úhrade uvedenej sumy nepredložil v priebehu sporu žiadne dôkazy. Napokon žalobca zdôraznil, že ak žalovaný v odvolaní uviedol, že splátky prestal hradiť v dôsledku chybovosti predmetu financovania, lebo mal pochybnosti o tom, či je predmet financovania v poriadku, samotná domnienka žalovaného, že predmet financovania vykazuje vady, nie je podľa žalobcu právnym dôvodom, ktorý žalovaného oprávňuje porušiť svoje zmluvné povinnosti, a síce prestať hradiť splátky. Neplnením splátok žalovaný porušil svoje povinnosti, v dôsledku čoho sa dostal do omeškania.

10. Odvolací súd (§ 34 prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.

11. V podanom odvolaní žalovaný v podstate spochybňuje hodnotenie vykonaných dôkazov súdom prvej inštancie a súdu vytýka, že nevykonal ním navrhnutý dôkaz „auditom“, potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, t.j. uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP.

12. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutej časti rozsudku odvolací súd konštatuje, že tento žalovaným uplatnený odvolací dôvod nie je naplnený.

13. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného, v ktorej namietal okolnosť, že prvoinštančný súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal všetky navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, je treba ako prvoradé uviesť, že dokazovanie je možno vymedziť ako osobitnú činnosť súdu zameranú na získavanie poznatkov o veci, ktorá je predmetom súdneho konania. Povinnosť navrhnúť alebo označiť dôkazné prostriedky je v civilnom sporovom konaní povinnosťou strán sporu, ktorá im je všeobecne uložená v ust. § 132 ods. 1 CSP. Ide o povinnosť tej strany sporu, ktorá tvrdí skutočnosť, ktorá má byť v konaní preukázaná. Povinnosť sporových strán tvrdiť určité potrebné skutočnosti v sporovom konaní ovládanom prejednávacou zásadou sa nazýva povinnosť tvrdenia a vzťahuje sa vždy na konkrétnu skutočnosť stranou sporu uvádzanou. V prípade, že ju strana sporu splnila, platí, že uniesla bremeno tvrdenia. Existencia tvrdenej skutočnosti podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti, teda povinnosti strany označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazným bremenom sa rozumie zodpovednosť strany za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.

14. Zmyslom dôkazného bremena (rozumie sa ním procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v priebehu konania neboli preukázané jej tvrdenia a z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech) je totiž umožniť súdu rozhodnúť o veci samej v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola preukázaná pre nečinnosť strany (v dôsledku nesplnenia povinnosti uloženej strane) alebo vôbec (objektívne vzaté) nemohla byť preukázaná a kedy teda výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, a ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností pritom leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje priaznivé právne dôsledky a ktorá existenciu takej skutočnosti tiež tvrdí.

15. Prvoinštančný súd pri rozhodovaní o uplatnených nárokoch žalobcu postupoval plne v súlade s označenými procesnými ustanoveniami a judikatórnymi závermi.

16. Vo vzťahu k námietke nevykonania všetkých dôkazov relevantných pre správne právne posúdenie veci odvolací súd poznamenáva, že k procesným právam strany sporu nepatrí, aby bol súdom vykonaný každý ním navrhnutý dôkaz. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou strany sporu, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná.

17. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy sporových strán na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný.

18. V okolnostiach posudzovaného sporu všeobecná a bližšie nekonkretizovaná požiadavka žalovaného na vykonanie dôkazu tak „aby bola celá zmluva, ako aj motorové vozidlo posúdené znalcom z odboru cestná doprava, ktorý by sa mal vyjadriť k tomu, či bolo motorové vozidlo ako predmet zmluvy v poriadku a či zmluvné ceny boli v poriadku“ (č.l. 100 súdneho spisu, prednes žalovaného na pojednávaní dňa 11.1.2006) a ak aj vo svojom odvolaní žalovaný len bez ďalšieho žiadal vykonať dokazovanie „komplexne, formou auditu, ktorý vyhodnotí technický stav a cenu, ktorú mal zaplatiť“, nemôže obstáť predovšetkým s ohľadom na predmet sporu, ktorou je peňažná pohľadávka žalobcu vyplývajúca zo zmluvy o M. Č.. XXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému žalobcom poskytnutý účelový úver na kúpu motorového vozidla, uplatnená žalobcom voči žalovanému potom, ako žalovaný nesplatil úver

riadne a včas, v súlade s dohodnutými zmluvnými podmienkami. Z obsahu odôvodnenia napadnutej časti rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že súd prvej inštancie nevykonanie tohto dôkazného návrhu žalovaného riadne a logickým spôsobom odôvodnil. Táto jeho myšlienková operácia k dôkaznému konaniu sa zakladá na racionálnej argumentácii a je reflexiou kautely nezávislého súdneho rozhodnutia.

19. Pri tvrdení žalovaného, že žalobcovi peňažný dlh splnil, je pojmovo vylúčené, aby žalobca preukazoval, že táto právna skutočnosť tvrdená žalovaným, ktorá mala nastať, nenastala. V tomto smere preto dochádza k presunu dôkazného bremena na žalovaného, ktorý tvrdí právne významnú skutočnosť (splnenie dlhu), nie na žalobcu, ktorý vznik takejto skutočnosti popiera (por. napr. Polišenská, P., Přehled judikatury ve věcech dokazování. Praha: Wolters Kluwer ČR, a.s., 2010, s. 48).

20. Pokiaľ preto žalovaný súdu prvej inštancie vytkol, že neprihliadol k jeho tvrdeniu, že zaplatil sumu 8.000,- eur spoločnosti Porsche Inter Auto Slovakia spol. s r.o. (ďalej len „predajca“), ktorej uhradil 8.000,- eur, ako i že súd prvej inštancie nezisťoval tieto úhrady u predajcu, ktorý v priebehu sporu zanikol likvidáciou, a neprihliadol na fakt, že tento predajca mu odmietol vydať doklady o úhrade tejto sumy, pretože on sám svoje listinné dôkazy o úhrade sumy 8.000,- eur tomuto predajcovi nemá k dispozícii, pretože mu tieto ukradli, ani v tomto smere nemožno súdu prvej inštancie vytknúť žiadne pochybenie, ak súd uzavrel, že žalovaný svoje tvrdenia nepreukázal, a preto k nim pri rozhodovaní nemohol prihliadnuť.

21. Na tomto mieste v okolnostiach súdenej veci je potrebné prisvedčiť žalobcovi v jeho vyjadrení k odvolaniu žalovaného v tom, že podľa zmluvy o úvere bol žalovaný povinný splácať úver žalobcovi a predajca (spoločnosť Porsche Inter Auto Slovakia spol. s r.o.) nebol účastníkom zmluvy o úvere, a preto ani prípadná úhrada sumy 8.000,- eur predajcovi, a teda nesprávnemu veriteľovi nemôže spochybniť správnosť napadnutého vyhovujúceho výroku súdu prvej inštancie, predovšetkým jeho úsudok, že žalovaný si svoju povinnosť zo zmluvy o AutoKredite riadne nesplnil voči žalobcovi. Rovnako právnym dôvodom, ktorý podľa žalovaného ho oprávňoval porušiť zmluvné povinnosti zo zmluvy o úvere a síce prestať hradiť splátky, nie je ani žalovaným namietaný fakt, že predmet financovania - predmet kúpy - motorové vozidlo Škoda Octavia, vykazoval vady.

22. Vo väzbe na uvedené nebol naplnený žiaden relevantný dôvod, z ktorého by mohol byť vyvodený záver, že neakceptovanie dôkazného návrhu žalovaného znamená v okolnostiach súdenej veci nesprávnu realizáciu dôkazného konania, v danom prípade, ktorý by mal za následok porušenie základných práv a slobôd v zmysle dotknutia postulátu spravodlivého procesu. Návrh žalovaného na vykonanie dôkazu auditom bol adekvátne odôvodnený v napadnutom rozsudku. Súd výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil na základe akceptovateľného racionálneho, logického základu. Neboli zistené ani vady v zmysle § 365 ods. 1 písm. a) a b) CSP, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie v spore, ktoré žalovaný vo svojom odvolaní súdu prvej inštancie vytýkal len paušálne, bez bližšej konkretizácie, ak len bez ďalšieho tvrdil, že došlo k podvodu, či korupcii. Nemožno preto uzavrieť, že by súd prvej inštancie nedostal postulátu plynúcemu z princípu zákazu svojvôle, v súlade s ktorým je zhoda medzi deklarovaným právnym pravidlom a postupom súdu nevyhnutnou podmienkou transparentnosti súdneho rozhodnutia usilujúceho o to, aby proces ako celok mohol byť chápaný ako spravodlivý a dôveru v právo upevňujúci.

23. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd konštatuje, že žalovaný odvolaním nedôvodne napadol vecne správny vyhovujúci výrok rozsudku súdu prvej inštancie, a keďže v konaní neboli zistené vady, pre ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcom výroku potvrdil podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny.

24. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia výroku o trovách konania dospel odvolací súd k záveru, že nie sú splnené podmienky pre potvrdenie ani zmenu napadnutého rozsudku v tejto časti. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, pretože súd prvej inštancie svojim nesprávnym postupom znemožnil žalobcovi i žalovanému realizáciu procesných práv priznaných im v civilnom sporovom konaní za účelom ochrany práv a to v takej miere, že tým došlo k porušeniu práva žalobcu i žalovaného na spravodlivý proces, ku ktorej vade je povinný prihliadať odvolací súd z úradnej povinnosti. Zároveň súd prvej inštancie založil rozhodnutie o trovách konania sporových strán na nesprávnom právnom názore, keď pri svojom rozhodovaní vychádzal z nesprávneho zákonného ustanovenia, ak napriek tomu, že konanie v časti zastavil, opomenul túto skutočnosť a o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a následne výrok o trovách konania

odôvodnil bez ďalšieho len konštatovaním, že žalobcovi priznal náhradu trov konania podľa úspechu vo veci, t.j. v plnej výške a bez toho, aby sa zaoberal možnosťou aplikácie ust. § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, a to vzhľadom na obsah spisu, z ktorého plynie, že žalovaný v priebehu sporu poukazoval na svoju nepriaznivú situáciu, exekučné konanie vedené voči nemu ako povinnej osobe a žiadal o ustanovenie právneho zástupcu (č.l. 83 súdneho spisu).

25. S poukazom na tieto podstatné dôvody odvolaciemu súdu neostávalo preto iné, ako rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) a vec v rozsahu zrušenia vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 .

26. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť o trovách konania po všetkých stránkach preskúmateľným rozhodnutím a pri rozhodovaní sa vysporiadať so všetkými právne významnými okolnosťami, na ktoré poukazuje odvolací súd v tomto zrušujúcom rozhodnutí. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom oboch sporových strán a vziať pritom do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale aj dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery oprávnenej strany sporu, na postoj sporových strán v priebehu konania a pod.

27.V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 .

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .