Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-42-2017.pdf
PDF · 104.16 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/42/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Bielikovou v právnej veci žalobcu : Q. L., H.. XX.XX.XXXX, Š.R. XX, XXX XX H. zastúpený: JUDr. Pavol Gráčik, advokát, so sídlom Farská 40, 949 01 Nitra proti žalovanému: Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62, Bratislava IČO: 35 763 469 o zaplatenie 48.372,61 € s príslušenstvom takto,
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 03.07.2017 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 48.372,61 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 48.372,61 € od 01.07.2017 do zaplatenia titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Žalovaný sa mal na úkor žalobcu obohatiť tým, že užíva majetok žalobcu. Žalobca ako prostriedok procesného útoku použil skutkové tvrdenia, že je vlastníkom nehnuteľností, konkrétne stavebných pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území T., obec H., vedených na F. XXXX a to parc.č. XXXX/XX o výmere 18.893 m2 a parc.č. XXXX/XX o výmere 3332 m2. Žalovaný má neoprávnene užívať pozemky vo vlastníctve žalobcu, ktoré sú v územnom pláne mesta Nitra určené celé na zastavanie do šiestich nadzemných podlaží. Tým, že na týchto pozemkoch sú umiestnené telekomunikačné káble DOK Bratislava- Nitra a DOK Nitra- Topoľčany má žalobca nárok na náhradu za takéto užívanie svojho majetku zo strany žalovaného. Žalobca zároveň zdôraznil, že v dôsledku umiestnenia káblov na jeho pozemkoch je obmedzený na užívaní svojich pozemkov, keďže tieto zariadenia majú v zmysle zákona prislúchajúce ochranné pásmo v rámci ktorého nie je možné na pozemku realizovať stavby a tieto následne využívať ako stavebné pozemky. Čo sa týka uplatnenej výšky bezdôvodného obohatenia žalobca vychádzal z ceny obvyklého nájmu, určeného znaleckým posudkom č. XXXXXXXXXXXX, ktorý ohodnocoval predmetné pozemky ako aj výšku obvyklého nájmu ku dňu 01.07.2015, pričom si uplatňuje nárok za obdobie od 01.07.2015 do 30.06.2017. 2. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 04.08.2017. Nárok žalobu odmietol ako nedôvodný v celom rozsahu, pričom ako procesnú obranu použil skutkové tvrdenia, že nepopiera, že na vyššie uvedených pozemkoch žalobcu sú umiestnené štyri podzemné vedenia verejnej elektronickej komunikačnej siete žalovaného. Konkrétne sa jedná o 4 HDPE rúry, v ktorých sa nachádzajú optické káble. Tri HDPE rúry boli vybudované v rokoch 1993-1994 právnym predchodcom žalovaného v rámci stavby ,, DOK Bratislava - Nitra“ na základe územného rozhodnutia č. Ž.-XXXX/XXX/ UR/XX-K., ktoré vydal dňa 07.01.1993 Obvodný úrad životného prostredia Pezinok a ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.03.1993. Štvrtá HDPE rúra bola vybudovaná v rokoch 1996-1997 právnym predchodcom žalovaného v rámci stavby ,, DOK Nitra - Topoľčany na základe územného rozhodnutia č. V. XXX/XXXX-D., ktoré vydal dňa 13.05.1996 Obvodný úrad životného prostredia Topoľčany a
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.06.1996. Žalovaný umiestnenie vedenia na pozemku žalobcu odvodzuje od zákonného vecného bremena, ktoré mu vzniklo v zmysle § 12 zák.č. 110/1964 Zb. o elektronických komunikáciách a ktoré akceptovali aj stavebné úrady pri vydávaní vyššie uvedených územných rozhodnutí. Žalovaný zároveň poukázal na žalobu, ktorú podal žalobca proti žalovanému na Okresnom súde v Nitre a ktorou sa domáhal od žalovaného odstránenia uvedených vedení z predmetných pozemkov. Zdôraznil, že v čase výstavby vedení v rokoch 1993 až 1997 platil zákon č.110/1964 Zb. o telekomunikáciách, ktorý organizácii spojov priznával vo verejnom záujme právo zriaďovať a prevádzkovať na cudzích nehnuteľnostiach telekomunikačné nadzemné a podzemné vedenia včítane potrebných oporných a vytyčovacích bodov. Za podstatnú považuje žalovaný taktiež skutočnosť, že predmetné pozemky sú po celý čas využívané ako poľnohospodárske pozemky a žalobca doposiaľ ničím nepreukázal svoje tvrdenia týkajúce sa obmedzenia jeho vlastníckych práv. Z uvedeného má teda žalovaný za to, že mu v zmysle § 12 zák.č. 110/1964 Zb. vzniklo k predmetným pozemkom zákonné vecné bremeno, ktoré predstavuje právny titul na užívanie predmetných pozemkov žalobcu. Toto zákonné vecné bremeno sa neeviduje v katastri nehnuteľností a trvá do dnešného dňa ( § 78 ods.7 zák.č. 351/2011 Z.z.). Žalovaný taktiež uviedol, že pozemky žalobcu boli v rozhodnom období t.j. od 01.07.2015 do 30.6.2017 využívané na poľnohospodárske účely a preto ich nebolo možné v rozhodnom období využívať na nepoľnohospodárskej účely to znamená nemohli byť považované za stavebné pozemky. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť v celom rozsahu. 3. Žalobca sa v rámci repliky zo dňa 18.09.2017 vyjadril k podaniu žalovaného. Vo vyjadrení uviedol, že s návrhom žalovaného na prerušenie konania až do právoplatného rozhodnutia stavebného úradu, ktorý má rozhodnúť o tom, či sú telekomunikačné vedenia na pozemkoch žalobcu vybudované oprávnene alebo nie, nesúhlasí. Má za to, že táto otázka vzhľadom k samotnému žalobnému nároku nie je relevantná. Zároveň však žalobca odmietol argumentáciu žalovaného, že predmetné telekomunikačné vedenia má žalovaný na pozemku žalobcu vybudované oprávnene. Zdôraznil, že keby tomu aj tak bolo nič to nemení na veci, že žalovaný je povinný platiť náhradu za takéto vecné bremeno, pričom nie je možné vychádzať len z nejakej jednorázovej náhrady. Poukázal na rozhodnutie Pléna Ústavného súdu SR Nález sp.zn. S. Ú. XX/XXXX, ktorým je judikované, že za nútené obmedzenie vlastníckeho práva v podobe zákonného vecného bremena prináleží z hľadiska primeranosti priebežná náhrada - opakovaná renta. 4. Súd vo veci nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, listinami založenými v súdnom spise ( Znalecký posudok č. XXXXXXXXXXXX zo dňa 20.06.2017, čiastočný výpis z LV č. 3719, Výpis z OR SR žalovaného, Uznesenie Krajského súdu Nitra č.k. X L. XXXX/XXXX-XXX, Rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia Pezinok zo dňa 07.01.1993, Rozhodnutie Obvodného úradu Topoľčany zo dňa 13.05.1996) pričom zistil nasledovný skutkový stav: 5. Z výpisu z LV č. XXXX Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, katastrálne územie T. súd zistil, že žalobca je okrem iných parciel, výlučným vlastníkom parc. č. XXXX/XX - orná pôda vo výmere 18893 m2 a parc. č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 3332 m2. 6. Rozhodnutím Okresného úradu životného prostredia Pezinok, zo dňa 07.01.1993 č.j. Ž.-XXXX-XXX/ ÚR/XX-K. bolo rozhodnuté o umiestnení stavby, Stavba: ,, Diaľkový optický kábel Bratislava- Nitra“. Z obsahu rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľ, ktorým bola Správa pôšt a telekomunikácií š.p. podala návrh na umiestnenie stavby Diaľkový optický kábel Bratislava- Nitra. 7. Rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia Topoľčany- oddelenie územného rozvoja a štátnej stavebnej správy č.k. Ú. - XXX/XXXX-D. zo dňa 13.05.1996 bolo rozhodnuté o umiestení stavby,,Diaľkový optický kábel Nitra - Topoľčany“ ako líniovej stavby v katastrálnom území Zohor. Z bodu 1 predmetného rozhodnutia taktiež vyplýva, že stavba ,, Diaľkový optický kábel Nitra - Topoľčany“ bude umiestnená podľa predloženého návrhu overeného v územnom konaní. Súčasťou rozhodnutia sú polohopisné plány. 8. Z výpovede žalobcu súd zistil, že pozemky parcely č. XXXX/XX B. XXXX/XX v k. ú. T. kupoval zhruba v rokoch 2002- 2007, išlo o veľké výmery pozemkov, v predmetnej lokalite vlastní 30 ha pozemkov, pričom predávajúci ho neupozornil, že cez predmetný pozemok je vedený optický kábel. 9. Z Uznesenia Krajského súdu v Nitre č.k. X L. XXXX/XXXX-XXX zo dňa 30.11.2016 vyplýva, že súd rozhodnutie Okresného súdu Nitra č.k. XXC XXX/XXXX-XXX zo dňa 19.10.2015, ktorým súd rozhodol, že žalovaný je povinný odstrániť diaľkové káble trasy,, DOK Bratislava - Nitra“ a trasy ,, DOK Nitra - Topoľčany zrušil a konanie vo veci zastavil. Z odôvodnenia rozhodnutia z bodu 31 vyplýva, že súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods.1 písm. a) CSP zrušiť, konanie zastaviť a vec postúpiť orgánu, do právomoci ktorého patrí rozhodovať o odstránení
elektronických komunikačných sietí. Žalovaný podal proti rozhodnutiu Krajského súdu v Nitre X L. XXXX/ XXXX-XXX dovolanie o ktorom ešte súd nerozhodol. 10. Na pojednávaní nariadenom na 06.06.2018 tunajší súd návrh žalovaného na prerušenie konania až do právoplatného rozhodnutia stavebného úradu o odstránení stavby zamietol z dôvodu, že predmetné rozhodnutie stavebného úradu nemá význam pre rozhodnutie súdu o nároku uplatňovanom v tomto konaní. 11. Právny zástupca žalobcu v rámci svojho prednesu na pojednávaní zotrval na skutkových tvrdeniach uvedených v podanej žalobe, pričom opätovne zdôraznil, že ak má žalovaný právo využívať predmetné pozemky titulom zákonného vecného bremena je pri ústavne konformnom výklade povinný znášať povinnosť platiť náhradu za takto užívané pozemky resp. ich časti z titulu náhrady za nútené obmedzenie vlastníckeho práva. K argumentácii žalovaného s odvolaním sa na § 12 zák. č. 110/1964 Zb. o telekomunikáciách uviedol, že je nutné, aby sa k danej veci vyjadril Ústavný súd SR postupom podľa článku 144 ods.2 Ústavy SR. Preto navrhol, aby sa tunajší súd obrátil na ÚS SR ohľadom posúdenia ústavnosti predmetného zákonného ustanovenia t.j. § 12 zák. č. 110/1964 Zb. o telekomunikáciách a tak konanie podľa § 162 ods.1 písm. b) Civilného sporového poriadku ( ďalej len CSP) prerušil. Súd konanie podľa § 162 ods.1 písm.b) CSP neprerušil, nakoľko nedospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov pred Ústavným súdom SR. 12. Žalovaný návrh žalobcu na prerušenie konania podľa § 162 ods.1 písm. b) CSP odmietol, pričom poukázal na skutočnosť, že Ústavný súd SR by musel posudzovať už zrušený predpis. K Nálezu ÚS SR XX/XXXX žalovaný uviedol, že tento nie je možné aplikovať plošne na prípadné náhrady v zmysle zákona o elektronických komunikáciách. 13. Súd konanie podľa § 162 ods.1 písm.b) CSP neprerušil, nakoľko nedospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov pred Ústavným súdom SR.
14. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodné obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 15. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. 16. Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe. 17. Podľa § 12 ods.1 zák. č. 110/1964 Zb. o telekomunikáciách organizáciám spojov prislúchajú vo verejnom záujme oprávnenia: a) zriaďovať a prevádzkovať na cudzích nehnuteľnostiach telekomunikačné nadzemné a podzemné vedenia včítane potrebných oporných a vytyčovacích bodov, b) vstupovať a vchádzať v nevyhnutne potrebnom rozsahu pri projektovaní, zriaďovaní, prevádzke, opravách, zmenách alebo odstraňovaní telekomunikačného zariadenia na cudzie nehnuteľnosti, c) vykonávať nevyhnutné úpravy pôdy a jej porastu, najmä odstraňovať a okliešťovať stromy prekážajúce telekomunikačnému vedeniu.
18. Podľa § 12 ods.2 zák. č. 110/1964 Zb. o telekomunikáciách organizácia spojov je povinná pred začatím výkonu oprávnenia podľa predchádzajúceho odseku bez meškania upovedomiť vlastníkov alebo užívateľov dotknutých nehnuteľností. Ak medzi vlastníkmi alebo užívateľmi dotknutých nehnuteľností a organizáciou spojov dôjde k sporu o rozsahu oprávnenia, predloží organizácia spojov spor na rozhodnutie stavebnému úradu.
19. Podľa § 12 ods. 3 zák.č. 110/194 Zb. o telekomunikáciách oprávnenia podľa odseku 1 sú vecnými bremenami viaznúcimi na dotknutých nehnuteľnostiach a nezapisujú sa do evidencie nehnuteľností.
20. Podľa § 12 ods. 4 zák. č. 110/1964 Zb. o telekomunikáciách, pokiaľ je výkonom oprávnení podľa odseku 1 obmedzené užívanie nehnuteľnosti, poskytne sa jej vlastníkovi alebo užívateľovi primeraná náhrada.
21. Podľa § 12 ods.5 a 6 zák. č. 110/1964 Zb. o telekomunikáciách, ak medzi vlastníkom alebo nájomcom a organizáciou spojov nedôjde k dohode o náhrade podľa odseku 4, rozhodne na základe jeho žiadosti súd. Žiadosť podľa odseku 5 sa musí podať do 12 mesiacov odo dňa, keď k obmedzeniu užívania nehnuteľnosti došlo, inak nárok zaniká.
22. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca je vlastníkom pozemkov parc.č. XXXX/XX a parc.č. XXXX/XX zapísaných na LV č. XXXX. Sporná taktiež nebola skutočnosť, že pod vyššie uvedenými pozemkami sú umiestnené štyri podzemné vedenia verejnej elektronickej komunikačnej siete žalovaného.
23. Žalobca sa podanou žalobou domáha vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie predmetných pozemkov žalovaným, pričom svoj nárok opiera o ustanovenie § 451 ods.1 a 2 OZ ako aj o Nález Ústavného súdu SR PL ÚS č. XX/XXXX, na základe ktorého by mu mala prislúchať opakovaná renta
- priebežná náhrada za nútené obmedzenie vlastníckeho práva. Výšku uplatneného bezdôvodného obohatenia žalobca odvodzuje z ceny obvyklého nájmu za 1 m2 ustáleného Znaleckým posudkom č. XXXXXXXXXXXX, ktorý určoval výšku nájmu k dátumu 01.07.2015.
24. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že všetky štyri podzemné vedenia verejnej elektronickej komunikačnej siete žalovaného, ktoré sa nachádzajú na pozemkoch resp. pod povrchom pozemkov vo vlastníctve žalobcu boli vybudované na základe právoplatných rozhodnutí o umiestnení stavby ( rozhodnutie č.j. Ž.-XXXX-XXX/ Ú.Q. - K. zo dňa 07.01.1993 a rozhodnutia Ú.-XXX/XXXX- D. zo dňa 13.05.1996. Je preto zrejmé, že žalovaný ako organizácia spojov podľa vtedy platného zákona o telekomunikáciách bol oprávnený vo verejnom záujme zriaďovať a prevádzkovať na cudzích nehnuteľnostiach telekomunikačné nadzemné a podzemné vedenia včítane potrebných oporných a vytyčovacích bodov. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovanému resp. jeho právnemu predchodcovi vzniklo v zmysle § 12 ods. 3 vtedy platného zákona č. 110/1964 Zb. o telekomunikáciách zákonné vecné bremeno, ktoré predstavuje právny titul na užívanie predmetných pozemkov. Toto vecné bremeno trvá až do dnešného dňa, pričom žalobca nadobudol predmetné pozemky do vlastníctva bez vedomosti o existencii tohto vecného bremena, ktoré sa do katastra nehnuteľností nezapisuje. Nič však nemení na veci to, že nárok na primeranú náhradu za obmedzené užívanie nehnuteľností mal vlastník alebo užívateľ nehnuteľností v čase kedy k tomuto obmedzeniu došlo. Súd preto zastáva názor, že v prejednávanej veci nie sú splnené zákonné predpoklady pre priznanie nároku z titulu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka.
25. O plnenie bez právneho dôvodu v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka ide v prípade užívania bez nájomnej či inej zmluvy, alebo iného titulu oprávňujúceho tieto nehnuteľnosti užívať. Je nesporné, že pod povrchom pozemkov vo vlastníctve žalobcu sú umiestnené podzemné vedenia verejnej elektronickej komunikačnej siete. Žalobca nerozporoval tvrdenia žalovaného, že v rozhodnom období za ktoré sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia t.j. 01.07.2015 do 30.06.2017 predmetné pozemky využíval na poľnohospodárske účely. Podľa názoru súdu iba samotným umiestneným stavby pod zemským povrchom nemôže automaticky dochádzať k obmedzeniu vlastníckeho práva v takom rozsahu ako uvádza žalobca. Keby aj súd zobral do úvahy tvrdenia žalobcu , že by v budúcnosti mohli byť predmetné pozemky právne prekvalifikované na stavebné pozemky, táto skutočnosť ešte nezakladá právo na náhradu za užívanie pozemkov vo výške obvyklého nájmu.
26. K Nálezu Ústavného súdu SR PL ÚS XX/XXXX zo dňa 12.10.2016 súd uvádza, že tento sa vyjadroval k zákonným vecným bremenám a za ne prislúchajúcej jednorazovej náhrade v zmysle zák.č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike. Ústavný súd SR v ňom posudzoval súlad niektorých ustanovení zák. č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike s článkom 20 ods.4 Ústavy SR. Z bodu 15 vyššie uvedeného nálezu okrem iného vyplýva, že z ustanovení § 151n ods.3 Občianskeho zákonníka vyplýva, že nositeľ oprávnení z vecného bremena je povinný znášať primerané náklady na zachovanie ( údržbu) veci zaťaženej vecným bremenom a na jej opravu. Zásadne teda nemožno užívať vecné bremeno celkom bezplatne, ale za odplatu, ktorá zahŕňa výdavky spojené so zachovaním veci a jej opravami ( porovnaj Nález Ústavného súdu ČR spis.zn. S. Ú. XX/XX zo dňa 25.01.2005).
27. S poukazom na vyššie uvedené podľa názoru súdu neobstojí argumentácia žalobcu, ktorý sa domáha náhrady za nútené obmedzenie vlastníckeho práva za vymedzené časové obdobie. Je nesporné, že k vzniku zákonného bremena vo vzťahu k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu došlo, avšak nie v čase vlastníctva žalobcu, ale v čase jeho právneho predchodcu. S poukazom na tieto skutočnosti je teda zrejmé, že odplata za vzniknuté vecné bremeno bola len jednorazová a prináležala právnemu predchodcovi žalobcu. Podľa názoru súdu Rozhodnutie Ústavného súdu SR S. Ú. XX/XXXX z 12.10.2016 nie je v tomto prípade aplikovateľné na prejednávanú vec, pretože ÚS SR rozhodoval o
protiústavnosti iných právnych predpisov. Súd vidí podstatný rozdiel medzi právnou otázkou, ktorú pri kontrole ústavnosti posudzoval ústavný súd a otázkou v predmetnom spore. Ústavný súd posudzoval súlad znenia zákona o jednorazovej náhrade s ústavou Slovenskej republiky. Je preto logické, že jednorazová náhrada v dikcii zákona (tepelná energetika) nezodpovedá všetkým možným zásahom do vlastníctva osoby, ktoré môžu v budúcnosti nastať a že takéto zovšeobecnenie jednorazovej náhrady v zákone môže spôsobiť pri rozmanitostiach života a nepredvídateľných situáciách úplne nevyvážené a nespravodlivé stavy.
28. Ak by aj súd pripustil argument, že by žalobcovi prináležala určitá náhrada malo by ísť podľa názoru súdu o náhradu vo forme nákladov spojených s údržbou predmetných pozemkov, prípadne nákladov spojených s preložením vedenia z dôvodu výstavby na predmetných nehnuteľnostiach.
29. Okrajovo súd poznamenáva, že vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka by bolo podľa názoru súdu nielen v rozpore so zákonom, ale tiež v rozpore s dobrými mravmi. Lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia uplynula vlastníkovi, ktorému bolo zasiahnuté do jeho vlastníckych práv už pred rokom 2015 a nie je možné aplikovať túto skutočnosť, že všetky práva a povinnosti prešli zo zákona uzavretím kúpnej zmluvy na žalobcu.
30. Súd preto vzhľadom na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenia žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
31. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko si v konaní úspešný žalovaný náhradu trov konania neuplatnil a z obsahu spisu mu žiadne trovy nevyplývajú, súd mu ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 Civilného sporového poriadku nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva a spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 373 ods. 4 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.
Podľa § 263 ods. 1 ,2 Civilného sporového poriadku, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta. Ak bola v konaní úspešná strana zastúpená viacerými advokátmi, súd určí za prijímateľa náhrady trov konania jedného z nich.
Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového o výške náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podľa § 376 ods. 1 Civilného sporového poriadku podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (personálna exekúcia). Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).