Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CoP-24-2018.pdf
PDF · 85.86 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/24/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku, v právnej veci starostlivosti súdu toho času plnoleté dieťa: Z. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom pri matke, do plnoletosti zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš ako kolíznym opatrovníkom, právne zastúpená: JUDr. Miloslav Hricko, advokát so sídlom R.., dieťa rodičov - matky: I. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. O., X. XX, a otca: F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, právne zastúpený: JUDr. Ľuboš Racko, PhD., advokát so sídlom V. XX, E. F., o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie Z., nar. XX.XX.XXXX proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 1P/40/2017-80 zo dňa 31. októbra 2017, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh otca na zníženie výživného na dcéru Z. G., nar. XX.XX.XXXX, zamieta.
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol o povinnosti otca prispievať na výživu dcéry Z. G., nar. XX.XX.XXXX výživným v sume 120 Eur mesačne k jej rukám, vždy do 15. dňa každého kalendárneho mesiaca vopred, počnúc právoplatnosťou výroku tohto rozsudku (výrok I.). Vo zvyšnej časti návrh otca na zníženie výživného zamietol (výrok II.). Konštatoval, že týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4C/102/2009-39 zo dňa 22.12.2009 v časti o určení výživného (výrok III.). Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok IV.).
2. Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že naposledy bolo o vyživovacej povinnosti otca rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 22.12.2009, kedy bola medzi rodičmi schválená rodičovská dohoda, ktorou sa otec zaviazal prispievať na výživu Z. G. a F. G. po 166 Eur mesačne. Od tejto úpravy výživného sa u otca zásadným spôsobom zmenili osobné pomery, keď sa mu dňa 05.05.2015 narodil syn T. G. s jeho terajšou partnerkou T. F.. Oproti minulosti mu plynie v súčasnosti zo zárobku do rodinného rozpočtu len príjem z príležitostných brigád. Ďalej mal okresný súd preukázané, že otec je v trvalej zdravotnej starostlivosti ortopéda pre nepriaznivý zdravotný stav s odporučením šetrenia pohybového aparátu. Rovnako zmenu pomerov oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu konštatoval okresný súd aj na strane Z. G.. Poukázal na to, že od posledného rozhodovania o vyživovacej povinnosti otca uplynulo viac ako 7 rokov, Z. v súčasnosti študuje na Strednej škole úžitkového výtvarníctva v Ružomberku. Došlo u nej k zvýšeniu výdavkov spojených s prípravou na výkon budúceho povolania, ako aj výdavkov súvisiacich so záujmovými aktivitami i s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Čo sa týka zmeny pomerov na strane matky, u nej konštatoval zvýšenie výdavkov aj na plnoletého syna F. G., ktorý študuje na vysokej škole v Prešove dennou formou. Vychádzajúc z
týchto zistení, okresný súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné predpoklady ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré odôvodňujú čiastočné zníženie doteraz určeného výživného otca. Pri rozhodovaní prihliadal aj na valorizačnú klauzulu, ktorá súdu ukladá, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov zohľadnil aj zmenu výšky životných nákladov dotknutých osôb. Za primárny dôvod zmeny výšky výživného považoval vznik ďalšej vyživovacej povinnosti otca k maloletému synovi T., ďalej zohľadnil to, že otec sa po výkone trestu odňatia slobody dostal do pozície nezamestnaného, uchádzača o zamestnanie, živnostenskú činnosť ukončil z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, ktorý mal preukázaný aj lekárskymi správami. Poukázal tiež na čiastočnú osobnú a materiálnu starostlivosť otca poskytovanú dcére pri pravidelných návštevách u neho počas víkendov každý druhý týždeň, na poskytovanie vreckového v sumách po cca 10 Eur jedenkrát až dvakrát do mesiaca. Zníženie výživného, akého sa domáhal otec, a to na 100 Eur mesačne, nepovažoval vzhľadom na zistené okolnosti za opodstatnené a vo zvyšku návrh otca na zníženie výživného zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP.
3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie dcéra Z. G. a žiadala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh otca v celom rozsahu zamietne. Namietala, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Skutkové zistenia o zmene pomerov mal preukázané iba na základe vyjadrení otca. Ten poukazoval na operáciu, ktorú mal v súvislosti so svojím zdravotným stavom absolvovať, žiadne listinné dôkazy však súdu nepredložil. Rovnako sú nesprávne skutkové zistenia o tom, že otec má príjem iba z brigád. Už na pojednávaní pred okresným súdom poukazovala na to, že náklady, ktoré otec mesačne uhrádza odôvodňujú záver, že má vyšší príjem ako deklaroval, najmä, ak si platí dve životné poistenia a poistenie domácnosti. Pre rozhodnutie o určení vyživovacej povinnosti sú rozhodujúce možnosti a schopnosti povinného rodiča, ktoré, ako preukázal za roky predtým, sú dostatočné na to, aby si zabezpečil príjem na riadne plnenie vyživovacej povinnosti. Nebolo vôbec zrejmé, či jeho nepriaznivý zdravotný stav ho obmedzuje v práci, v akom rozsahu a či kvôli takémuto zdravotnému stavu musel odmietnuť nejakú pracovnú príležitosť. Naopak, sám vo svojej výpovedi potvrdil, že si prácu aktívne nehľadá. Uviedla, že nespochybňuje zmenu pomerov na strane otca, ktorému pribudla vyživovacia povinnosť, do jeho majetkových pomerov to však nezasiahlo tak, aby to odôvodňovalo zníženie jeho vyživovacej povinnosti, najmä, ak naposledy bola jej výška upravená v roku 2009.
4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu Z. G. uviedol, že zníženie výživného nie je v jej záujme. Poukázal na to, že je študentkou 3. ročníka strednej odbornej školy a je nutné, aby si okrem bežných školských potrieb zabezpečovala aj špeciálne pomôcky. Preukázané boli výdavky v súvislosti s jej zdravotným stavom, ako aj s voľnočasovými aktivitami, ktoré je nutné podporovať.
5. Otec sa vo svojom vyjadrení k odvolaniu v celom rozsahu stotožnil s rozsudkom okresného súdu a označil ho za vecne správny a legitímny. Zdôraznil, že od posledného rozhodnutia o vyživovacej povinnosti došlo na jeho strane k podstatnej zmene pomerov tak, ako to konštatoval aj okresný súd. Poukázal na to, že si plní aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť na už plnoletého syna F. G. vo výške 166 Eur mesačne, na ktorú skutočnosť je tiež nutné prihliadať. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
6. Odvolateľka v replike k vyjadreniu otca opätovne poukázala na argumenty uvedené v odvolaní.
7. Otec v duplike k vyjadreniu odvolateľky opätovne zdôraznil zmenu pomerov, ktorá nastala u neho od času od posledného rozhodovania o jeho vyživovacej povinnosti.
8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu a z dôvodov daných ustanoveniami § 65, § 66 CMP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil.
9. Po preskúmaní veci krajský súd dospel k záveru, že odvolanie Z. je opodstatnené. Okresný súd pri rozhodovaní dostatočne zistil skutkový stav veci, ktorý však náležite právne nevyhodnotil.
10. Nespochybniteľne bolo preukázané, že naposledy bolo o vyživovacej povinnosti otca rozhodované v roku 2009. V tom čase mal otec dve vyživovacie povinnosti, a to k odvolateľke a synovi F., ktoré na
základe rodičovskej dohody platil vo výške 166 Eur mesačne. Rovnako je nepochybné, že otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k synovi T., nar. XX.XX.XXXX. Tiež nie je sporné, že vzhľadom na časové obdobie cca 9 rokov, kedy bolo naposledy určené výživné, došlo k zvýšeniu životných nákladov, či už na strane povinného otca, ako aj na strane odvolateľky. Pri zisťovaní osobných a majetkových pomerov otca mal okresný súd preukázané, že tento má aktuálny príjem z príležitostných brigád a pre trvale nepriaznivý zdravotný stav je v starostlivosti ortopéda. Ďalej zistil, že otec uhrádza mesačné poistné na maloletého syna T. vo výške 33 Eur mesačne, okrem toho platí životné poistenie vo výške 32,52 Eur mesačne a ďalšie štvrťročné poistenie vo výške 42,60 Eur . Okrem toho má uzavreté aj poistenie domu vo výške 151,12 Eur. Na strane partnerky otca zistil, že táto platí poistku za vozidlo rok výroby 1999 vo výške 110,63 Eur. Partnerka otca ani otec nie sú príjemcami pomoci v hmotnej núdzi a partnerka je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 213,20 Eur mesačne a prídavku na dieťa v sume 23,52 Eur mesačne. Obaja žijú v rodinnom dome, ktorý, podľa vyjadrení otca, nadobudol svojpomocne po rozvode a v čase, keď išiel do výkonu trestu odňatia slobody previedol vlastníctvo domu na svoju partnerku.
11. Takto zistenému skutkovému stavu nezodpovedá právny záver okresného súdu o naplnení zákonných predpoklad na zmenu doteraz určenej vyživovacej povinnosti otca. Možno prisvedčiť odvolateľke, že vychádzajúc z otcom deklarovaných mesačných výdavkov je zrejmé, že príjem otca dosahuje výšku, ktorá mu okrem úhrady základných životných nákladov umožňuje platiť aj ďalšie sumy, najmä pokiaľ ide o úhradu rôzneho druhu poistenia. Tiež možno súhlasiť s námietkou odvolateľky, že z okresným súdom zisteného aktuálneho zdravotného stavu otca nemožno dospieť k záveru, že sú jeho schopnosti a možnosti zamestnať sa týmto stavom obmedzené natoľko, aby si nenašiel zamestnanie. Otec v konaní netvrdil a ani nepreukázal žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné konštatovať, že mal možnosť „výhodnej“ pracovnej pozície, ktorú vzhľadom na svoj zdravotný stav nemohol vykonávať.
12. Vychádzajúc zo skutkového stavu tak, ako ho zistil okresný súd, dospel odvolací súd k opačnému právnemu záveru, a to, že nie sú splnené predpoklady pre rozhodnutie o znížení doteraz určenej vyživovacej povinnosti otca vo vzťahu k odvolateľke. Samotná skutočnosť, že u otca vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť, neodôvodňuje zníženie jeho doteraz určenej vyživovacej povinnosti. Krajský súd preto rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a návrh otca na zníženie výživného zamietol v celom rozsahu.
13. O trovách konania rozhodol podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov nárok na ich náhradu nepriznal.
14. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)