Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29C/327/2014

Potvrdené rozhodnutím 19Co/141/2019
„Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobkyne: G. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. M. XXXX/XX, XXX XX O., zast. JUDr. Alojz Naništa, advokát, AK so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, proti žalovanej: M.. G. M., O.., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/X, XXX XX O., zast. JUDr. Branislav Kahanec, advokát, AK so sídlom Vajanského 33, 080 01 Prešov, o určenie neplatnosti právnych úkonov, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 29C/327/2014-176 zo dňa 26.09.2019 takto rozhodol: P o t v r d z u j e uznesenie. P r i z n á v a žalovanej voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Lenkou Benčovou v spore žalobkyne G. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. M. Č.. XXXX/XX, XXX XX O., právne zastúpenej JUDr. Alojzom Naništom, advokátom, Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, proti žalovanej M.. G. M., O.., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z.É. XXXX/ X, XXX XX O., právne zastúpenej JUDr. Branislavom Kahancom, advokátom, Vajanského 33, 080 01 Prešov, o určenie neplatnosti právnych úkonov, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.09.2014 sa žalobkyňa domáhala určenia, že zmluva o pôžičke uzatvorená dňa 28.06.2013 medzi žalobkyňou a žalovanou, vyhlásenie žalobkyne o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice zo dňa 28.06.2013 a vyhlásenie žalobkyne o uznaní dlhu zo dňa 28.06.2013, to všetko spísané do notárskej zápisnice napísanej JUDr. Vladimírou Muškovou, notárkou so sídlom Veľké Kapušany, Školská č.4/A dňa 28.06.2013 pod č. G. XX/XXXX, G. XXXXX/XXXX, G. XXXXX/XXXX sú neplatné právne úkony, ako aj náhrady trov konania. 2. V žalobe tvrdila, že žalobkyňa ako dlžníčka a povinná osoba a žalovaná ako veriteľka a oprávnená osoba uzatvorili dňa 28.06.2013 zmluvu o pôžičke spísanú do notárskej zápisnice spísanej JUDr. Vladimírou Muškovou č. G. XX/XXXX, G. XXXXX/XXXX, G. XXXXX/XXXX. Z čl. I bod 1. Zmluvy o pôžičke vyplýva, že žalovaná pred podpisom tejto notárskej zápisnice poskytla žalobkyni peňažnú pôžičku 6 000 eur. Neoddeliteľnou súčasťou notárskej zápisnice je vyhlásenie žalobkyne o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako vykonateľným titulom pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku a to na všetok jej hnuteľný a nehnuteľný majetok. Žalobkyňa do notárskej zápisnice zároveň vyhlásila uznanie dlhu, t.j. že zaplatí svoj záväzok vo výške 6 000 eur podľa zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 28.06.2013 v lehote do 31.07.2014. Žalobkyňa tvrdila, že k skutočnému odovzdaniu sumy 6 000 eur medzi žalobkyňou a žalovanou pred podpisom zmluvy o pôžičke nikdy nedošlo. Z tohto dôvodu je zmluva o pôžičke absolútne neplatným právnym úkonom a z dôvodu, že ide o hlavný vzťah medzi žalobkyňou a žalovanou, preto vyhlásenie žalobkyne o uznaní dlhu a jej súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako ďalšie právne úkony bezprostredne so zmluvou o pôžičke súvisiace, nemohli platne vzniknúť. Žalobkyňa odôvodnila svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti právnych úkonov tak, že bez takéhoto určenia by bol ohrozený výkon jej vlastníckych práv k celému hnuteľnému aj nehnuteľnému majetku. 3. Žalobkyňa ako dôkaz označila notársku zápisnicu spísanú JUDr. Vladimírou Muškovou č. G. XX/XXXX, G. XXXXX/XXXX, G. XXXXX/XXXX, žiadosť o poskytnutie hypotekárneho úveru zo dňa 15.03.2013 a zo dňa 19.06.2013, zmluvu o hypotekárnom úvere zo dňa 25.06.2013, platobný rozkaz č.

k. XXRo XXX/XXXX - XX, potvrdenie o občianskom preukaze, rozhodnutie Správy katastra Prešov zo dňa 02.08.2013, spis sp. zn. XXC XX/XXXX o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k bytu. 4. Žalovaná so žalobou nesúhlasila z dôvodu, že k reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov na základe zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovanou došlo. 5. Na prejednanie sporu nariadil súd pojednávania, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkýň M. O. a T. F. ako aj listinnými dôkazmi, a to oboznámením sa s notárskou zápisnicou zo dňa 28.06.2013, kúpnou zmluvou o prevode vlastníckeho práva zo dňa 02.07.2013, zápisnicou z domovej schôdze zo dňa 13.03.2013, žiadosťou o poskytnutie hypotekárneho úveru zo dňa 15.03.2013 a zo dňa 19.06.2013, zmluvou o hypotekárnom úvere zo dňa 25.06.2013, platobným rozkazom Okresného súdu Prešov sp. zn. XXRo XXX/XXXX, potvrdením o občianskom preukaze, rozhodnutím Správy katastra Prešov Z. XXXX/XX, výpisom sms komunikácie medzi žalobkyňou a žalovanou ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci: 6. Dňa 28.06.2013 bola na notárskom úrade notársky JUDr. Vladimíry Muškovej v Prešove na ulici Školská 4A spísaná notárska zápisnica č. G. XX/XXXX, G. XXXXX/XXXX, G. XXXXX/XXXX, z ktorej vyplýva, že veriteľ - oprávnená (v tomto konaní v procesnom postavení žalovanej) vyhlásila, že na základe požiadania dlžníka - povinnej pred podpisom notárskej zápisnice poskytla dlžníkovi - povinnej peňažnú pôžičku v sume 6 000 eur. Dlžník - povinná (v procesnom postavení žalobkyne v tomto konaní) vyhlásila, že jej veriteľ - oprávnená pred podpisom tejto notárskej zápisnice poskytla peňažnú pôžičku v sume 6 000 eur a svojim podpisom na tejto listine potvrdzuje prevzatie peňažných prostriedkov v sume 6 000 eur. Účastníci zhodne vyhlásili, že sa dohodli na tom, že predmetná pôžička bude poskytnutá bezúročne a súčasne, že pôžička bude vyplatená dlžníkom - povinnou v celkovej výške 6 000 eur v lehote do 31.07.2014 v hotovosti do rúk veriteľa - oprávnenej. V prípade omeškania dlžníka - povinnej s platením poskytnutej pôžičky je povinná zaplatiť veriteľovi - oprávnenej úroky z omeškania podľa zákona. Notárska zápisnica obsahuje právny záväzok, označenie oprávnenej osoby, označenie povinnej osoby, právny dôvod, predmet a čas plnenia. Povinná výslovne vyhlásila, že v prípade neplnenia záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 28.06.2013 súhlasí s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice. Na základe tohto výslovného súhlasu dlžníka - povinnej osoby sa táto notárska zápisnica stáva vykonateľným titulom pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku a to na všetok jej hnuteľný a nehnuteľný majetok. Zároveň povinná vyhlásila, že uznáva, že zaplatí svoj záväzok vo výške 6 000 eur podľa zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 28.06.2013 tak ako je uvedené v čl. I, bod 4. tejto notárskej zápisnice. V čl. II bod 9 notárskej zápisnice účastníci vyhlásili, že ich vôľa pri tomto právnom úkone bola slobodná, vážna, určitá a zrozumiteľná, prejav neuskutočnili v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok. 7. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že zo strany žalovanej ako jej sesternice nikdy nedošlo k poskytnutiu pôžičky. Podstata spočíva v tom, že po smrti ich starého otca, byt zdedila jej matka a otec žalovanej. Po smrti otca žalovanej, žalovaná a jej dvaja súrodenci žiadali od žalobkyne, aby im vyplatila polovicu uvedeného bytu. Žalobkyňa požiadala o poskytnutie hypotéky vo výške 34 000 eur, ale keďže bola dlhšiu dobu práceneschopná, uvedené malo za následok prehodnotenie výšky hypotéky, ktorá jej bola poskytnutá iba v sume 25 310 eur. V tom čase už mala byť podaná žaloba v súvislosti s dlhom na byte s hrozbou dražby a preto jej žalovaná oznámila, že nedôjde k prevodu ich spoluvlastníckeho podielu na byte v prospech žalobkyne, pokiaľ nebude podpísaná uvedená notárska zápisnica o výške poskytnutej pôžičky. Pôžička predstavovala sumu, o ktorú bola ponížená hypotéka. V tom čase sa žalobkyňa potrebovala prihlásiť na trvalý pobyt v byte, pričom žalovaná a jej súrodenci jej odmietli dať súhlas napriek tomu, že jej mama bola podielovou spoluvlastníčkou bytu v jednej polovici. 8. Žalovaná vo výpovedi uviedla, že je pravdou, že ich starý otec zomrel 04.03.2007, kedy aj posledný krát boli realizované na uvedenom byte platby inkasa a ďalších úhrad súvisiacich s užívaním bytu. Následne platby boli realizované niekedy až v priebehu rokov 2010-2011. Predmetný byt po smrti starého otca zdedil v 1 jej otec a v 1 matka žalobkyne. Po smrti otca žalovanej jeho podiel nadobudla žalovaná spolu s jej dvoma súrodencami. Napriek tomu, že boli podieloví spoluvlastníci bytu, nemali k nemu žiaden voľný vstup, keďže ho užívala žalobkyňa so svojou matkou, deťmi a bývalým manželom. Niekedy v roku 2012-2013 začali chodiť výzvy od spoločnosti Spavbytkomfort a dodávateľov energií s tým, že sú tam nedoplatky v pomerne vysokej sume. Dňa 25.01.2013 bol vydaný platobný rozkaz voči žalovanej a matke žalobkyne vo výške 3 455,25 eura. Práve žalobkyňa ju kontaktovala s tým, že má dlhy na predmetnom byte vo výške 9 600 - 9 700 eur a prejavila záujem uvedené riešiť. Pôžička, ktorú jej poskytla mala byť použitá na úhradu dlhov buď jej alebo matky za tým účelom, aby vôbec došlo k poskytnutiu hypotéky. Túto sumu jej odovzdala v ranných hodinách dňa 28.06.2013, kedy sa stretli na schodíkoch za hotelom Dukla pred podpisom notárskej zápisnice. K notárke ju odviezla kamarátka žalobkyne, realitná maklérka T.. Notárska zápisnica bola uzatvorená z dôvodu, že už vtedy mala pochybnosti o tom, či

dôjde k vráteniu finančných prostriedkov. K odovzdaniu peňazí nedošlo pred notárkou, ale skôr z toho dôvodu, že ju žalobkyňa o to požiadala, aby jej peniaze odovzdala hneď po stretnutí, pričom ona nemala žiadne pochybnosti, keďže išli podpísať notársku zápisnicu. Kúpna cena za spoluvlastnícky podiel jej nebola vyplatená vo výške, ktorá by zodpovedala cene spoluvlastníckeho podielu z dôvodu, že žalovaná vedela o tom, že žalobkyni nebola poskytnutá vyššia hypotéka. Chceli zachrániť byt pred dražbou a preto urobili taký ústupok, že sa uspokojili s nižšou kúpnou cenou, aby došlo aj k vyplateniu dlhu na byte. Ak by nedošlo k uhradeniu dlhu na byte, nedošlo by k uvoľneniu plomby a tým aj k prevodu vlastníckeho práva k bytu. Iniciatíva na poskytnutie pôžičky vyšla od žalobkyne, prvotná požiadavka bola na 3 000 eur, kedy jej sesternica poslala mail na túto sumu, neskôr to bolo ustálené na 6 000 eur. Následne komunikovali osobne a možno aj telefonicky. Poprela tvrdenia, že v prípade, ak nedôjde k vyplateniu náhrady za spoluvlastnícky podiel, sama sa pričiní o to, že byt pôjde do dražby a rovnako aj to, že povedala žalobkyni, že urobí všetky kroky proti tomu, aby sa mohla žalobkyňa prihlásiť k trvalému pobytu na uvedenom byte. Sama pomáhala žalobkyni pri vybavovaní trvalého pobytu. Vyriešiť otázku podielového spoluvlastníctva sa pokúšal už aj jej otec. Po tom, ako v priebehu rokov 2008 - 2009 mu prichádzali výzvy na úhradu nedoplatkov za byt, ktoré sa vyšplhali do výšky 4 000 - 5000 eur, nechal si vystaviť na mestskom úrade potvrdenie, že od roku 1970 má trvalý pobyt v A.. Keďže nedoplatky na byte rástli a urgencie na riešenie veci voči sestre ostali bez reakcie a k dohode nedošlo, v apríli 2011 otec žalovanej podal žalobu na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k bytu. Nakoľko dňa 17.05.2011 zomrel, táto otázka sa súdnou cestou ďalej neriešila a vyriešili ju až po konaní o dedičstve. 9. Svedkyňa M. O., matka žalobkyne a teta žalovanej, uviedla, že žalovaná jej ani jej dcére žiadnu sumu nikdy nepožičala. Problémy nastali po tom, ako jej dcére bola ponížená suma hypotekárneho úveru nakoľko rok predtým bola práceneschopná. Pôvodná dohoda so žalovanou a jej súrodencami bola, že bude vyplatená suma 22 500 eur, avšak keďže bola znížená suma hypotekárneho úveru, začali zo strany žalovanej vyhrážky, psychický nátlak v tom smere, že nechá žalobkyňu vyhodiť, že zastaví vodu. V čase, kedy sa vybavoval občiansky preukaz a zmena trvalého pobytu dcéry, bola tam prítomná žalovaná a jej súrodenci s tým, že súhlas s trvalým pobytom podmienili podpísaním nejakej listiny čo sa udialo 29.05.2013. Pani F. sa ponúkla, že vybaví ďalší úver s tým, že dôjde k výplate za spoluvlastnícky podiel žalovanej a jej súrodencov práve do sumy 22 500 eur. Pani F. jej povedal, že zoberie jej dcéru spolu so žalovanou k notárke, že urobia zápisnicu tak, aby do jedného roka tá suma 6 000 eur sa im mohla doplatiť, avšak už nebola žiadna zmienka o tom, že ide o zmluvu o pôžičke. Následne v auguste 2014 prišli dve smsky od žalovanej, niečo v tom zmysle, že mešká. Pred uzatvorením zmluvy o pôžičke a zmluvy o prevode spoluvlastníckych podielov sa rozprávala so žalovanou v tom smere, že pokiaľ ide o sumu 6 000 eur, urobia to tak, že to bude dobré a že im dcéra z úveru doplatí každému sumu 2 000 eur. Keď sa dcéra vrátila od notárky povedala jej, že tam bola okrem nej prítomná žalovaná, pani F. a notárka s tým, že mala podpísať papier v tom zmysle, že sumu 6 000 eur im do roka vráti z úveru. K vyplateniu jej náhrady za spoluvlastnícky podiel nedošlo, lebo dcéra nemala finančné prostriedky a bol jej poskytnutý znížený hypotekárny úver. 10. Svedkyňa T. F., ktorá bola sprostredkovateľkou úveru pre žalobkyňu, uviedla, že na podrobnosti sprostredkovania úveru si nepamätá. Vie len, že bola oslovená žalobkyňou na sprostredkovanie hypotekárneho úveru za účelom vyplatenia spoluvlastníckych podielov dedičov cez Tatra banku, bolo to asi v roku 2013. Išlo o hypotéku s úrokom pre mladých, výšku si nepamätala. Z úveru sa mal vyplatiť nejaký nedoplatok, pravdepodobne voči Spravbytu. Nespomínala si na to, že medzi stranami sporu sprostredkovala notárku, hoci potvrdila, že JUDr. Vladimíru Muškovú pozná osobne, nakoľko jej vypracováva kúpne zmluvy, ale vo vzťahu k stranám sporu nevedela uviesť žiadne skutočnosti. Určite dala stranám na ňu kontakt, ale čo bolo medzi nimi a o čo sa jednalo, to nevedela. 11. Zo zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov bytového domu na ul. U. M. Č.. XX-XX Z. O. zo dňa 13.03.2013 vyplýva, že dvojtretinovou väčšinou všetkých vlastníkov bytov v dome bol prijatý návrh, ktorým vlastníci udelili súhlas s poverením pre správcu, aby podal návrh na výkon smerujúci k dobrovoľnej dražbe bytu č. X na X. poschodí vchod č. XX v bytovom dome na U. M. XX-XX Z. O. z dôvodu neuhradenia platieb za užívanie bytu. O nedoplatkoch na byte svedčí platobný rozkaz Okresného súdu Prešov č.k. XXRo XXX/XXXX - XX zo dňa 25.01.2013, ktorým súd uložil žalovanej a matke žalobkyne povinnosť spoločne a nerozdielne do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatiť spoločnosti Spravbytkomfort, a.s. Prešov sumu 3 455,25 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 310,05 eura a nahradiť trovy konania vo výške 207 eur. 12. Žalobkyňa žiadosťou zo dňa 15.03.2013 žiadala o poskytnutie hypotekárneho úveru v Tatra banke vo výške 34 000 eur na kúpu bytu č. X na U. M. Č.. XX Z. O.. Ďalšou žiadosťou zo dňa 29.06.2013 požiadala žalobkyňa o hypotekárny úver na predmetný byt vo výške 32 700 eur. Napokon žalobkyni bol schválený hypotekárny úver vo výške 25 310 eur, ktorý jej bol poskytnutý na základe zmluvy o hypotekárnom úvere

č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.06.2013. Vklad vlastníckeho práva k bytu do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 02.08.2013 pod Z. XXXX/XX. 13. Dňa 02.07.2013 bola medzi predávajúcimi Š. V., rod. V., M.. G. M., O.., rod. V., B. U., rod. V. a M. O., rod. V. ako predávajúcimi a G. O., rod. O. ako kupujúcou uzatvorená kúpna zmluva, predmetom ktorej bol byt č. X na X. poschodí, vchod XX bytového domu súp. č. XXXX postaveného na parcele CKN XXXX v Prešove na ul. U. M. XX, kat. územie Prešov zapísanom na LV č. XXXX a podiel spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach tohto bytového domu vo veľkosti XX/XXXX -ín a spoluvlastníckeho podielu na parcele registra CKN parc. č. XXXX o výmere 941 m2 zastavané plochy a nádvoria kat. územie Prešov zapísanej na LV č. XXXX. Predávajúci a kupujúca sa dohodli na kúpnej cene za predmet prevodu vo výške 45 000 eur, ktorá mala byť uhradená takto: suma 5 463,34 eura v prospech predávajúceho Š. V. prostredníctvom hypotekárneho úveru najneskôr do 7 dní od podania návrhu na vklad vlastníckeho práva, suma 5 463,34 eura v prospech predávajúcej G. M. prostredníctvom hypotekárneho úveru najneskôr do 7 dní od podania návrhu na vklad vlastníckeho práva, suma 5 463,32 eura v prospech predávajúcej B. U. prostredníctvom hypotekárneho úveru najneskôr do 7 dní od podania návrhu na vklad vlastníckeho práva a suma 28 610 eur v prospech predávajúcej M. O., ktorá mala byť zaplatená tak, že časť z tejto kúpenej ceny 19 690 eur bola zaplatená na účet predávajúcej M. O. pred uzatvorením zmluvy a časť kúpnej ceny vo výške 8 920 eur mala kupujúca uhradiť prostredníctvom hypotekárneho úveru najneskôr do 7 dní od podania návrhu na vklad vlastníckeho práva v prospech správcu bytového domu Spravbytkomfort, a.s. Prešov. 14. Z výpisu sms komunikácie medzi žalobkyňou a žalovanou za obdobie od 13.03.2013 do 01.08.2013 vyplýva, že spoločne komunikovali ohľadom dlhu na Spravbyte, zmlúv vo vzťahu k bytu, kúpnej cene bytu, hypotéky. Právny zástupca žalobkyne poukázal na sms č. 3920 zo dňa 31.07.2013 v znení, cit: Nemusím. Už som ho predala, ešte nám dlžíš do kúpnej ceny dohodnutý zvyšok.“. 15. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Podľa § 490 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vznik zmlúv, ktorými sa zakladajú záväzky, sa spravuje ustanoveniami § 43 a nasl., pokiaľ ďalej nie je ustanovené inak. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 494 Občianskeho zákonníka, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať. Podľa § 558 veta prvá Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. 16. Podľa čl. 8 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Podľa § 132 ods. 1-3 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. 17. Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku účinného do 31.12.2014, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je

vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. 18. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobkyňa a žalovaná sú sesternice, pričom žalovaná spolu so svojimi dvoma súrodencami a matkou žalobkyne zdedili byt č. 6 na 2. poschodí na ul. Obrancov mieru č. 50 v Prešove. Žalovaná a jej súrodenci nadobudli byt v podiele 1/6 každý po svojom nebohom otcovi a matka žalobkyne zdedila byt v 1 po svojom otcovi. Byt užívali matka žalobkyne a žalobkyňa so svojou rodinou, pričom na byte vznikli nedoplatky, čo mal súd za preukázané vydaným platobným rozkazom sp. zn. XXRoXXX/XXXX v prospech spoločnosti Spravbytkomfort, a.s. Prešov ako aj zápisnicou o schôdzi vlastníkov bytov, z ktorej vyplýva, že bol daný súhlas s poverením pre správcu, aby podal návrh na výkon smerujúci k dobrovoľnej dražbe bytu z dôvodu neuhradenia platieb za užívanie bytu. Žalobkyňa pôvodne žiadala o poskytnutie hypotekárneho úveru vo výške 34 000 eur a 32 700 eur na kúpu bytu a vyplatenie podielových spoluvlastníkov, avšak napokon jej bol poskytnutý hypotekárny úver vo výške 25 310 eur zmluvou o hypotekárnom úvere zo dňa 24.06.2013. Uvedené skutočnosti neboli medzi stranami sporu sporné. 19. Dňa 28.06.2013 bola na notárskom úrade notárky JUDr. Vladimíry Muškovej spísaná medzi žalobkyňou ako dlžníčkou a povinnou osobou a žalovanou ako veriteľom a oprávnenou osobou zmluva o pôžičke vo forme notárskej zápisnice č. G. XX/XXXX, G. XXXXX/XXXX, G. XXXXX/XXXX, na základe ktorej žalovaná vyhlásila, že na základe požiadania žalobkyne pred podpisom notárskej zápisnice poskytla žalobkyni peňažnú pôžičku v sume 6 000 eur. Žalobkyňa v čl. I. bod 2. notárskej zápisnice vyhlásila, že žalovaná jej pred podpisom tejto notárskej zápisnice poskytla peňažnú pôžičku v sume 6 000 eur a svojim podpisom potvrdila prevzatie týchto peňažných prostriedkov. Notárska zápisnica súčasne obsahuje uznanie dlhu obsahujúce právny záväzok, označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právny dôvod, predmet a čas plnenia. Žalobkyňa v notárskej zápisnici súčasne výslovne vyhlásila, že v prípade neplnenia záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o pôžičke súhlasí s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice. Uvedenú notársku zápisnicu možno preto považovať za riadny exekučný titul v zmysle § 41 ods. 2 písm. c) vtedy účinného Exekučného poriadku. 20. Žalobkyňa nadobudla byt č. X. na X. poschodí bytového domu na ulici U. M. Č.. XX Z. O. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 02.07.2013, pričom kúpnu cenu vo výške 45 000 eur mala vyplatiť takto: žalovanej a jej dvom súrodencom každému po 5 463,34 eura prostredníctvom hypotekárneho úveru najneskôr do 7 dní od podania návrhu na vklad vlastníckeho práva a sumu 28 610 eur za spoluvlastnícky podiel svojej matky mala uhradiť vo výške 19 690 eur pred podpisom zmluvy, pričom z výsluchu matky žalobkyne vyplýva, že k odovzdaniu peňazí nedošlo, lebo dcére bol znížený úver a sumu 8 920 eur mala žalobkyňa vyplatiť prostredníctvom hypotekárneho úveru najneskôr do 7 od podania návrhu na vklad vlastníckeho práva v prospech spoločnosti Spravbytkomfort, a.s. Prešov. 21. V danom prípade notárska zápisnica ako bolo vyššie uvedené predstavuje exekučný titul, ktorý umožňuje, aby sa viedlo na základe nej exekučné konanie. V dôsledku tejto skutočnosti exekučnému konaniu nemusí predchádzať sporové konanie o splnenie zmluvnej povinnosti medzi stranami sporu s následným súdnym rozhodnutím. V zmysle súčasne účinného § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, sa preto súd najskôr zaoberal otázkou, či žalobkyňa osvedčila, že má naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Bez preukázania naliehavého právneho záujmu totiž nemôže súd pristúpiť k skúmaniu merita veci. Pokiaľ totiž žalobkyňa nepreukáže naliehavý právny záujem na požadovanom určení, súd musí bez ďalšieho žalobný návrh z procesných dôvodov zamietnuť. 22. Pri zodpovedaní otázky, či žalobkyňa má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, súd vychádzal z konštantnej judikatúry, podľa ktorej naliehavý právny záujem na určení, že určitý právny vzťah alebo právo tu je alebo nie je, je daný vtedy, ak autoritatívne určenie súdom odstráni ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu bez toho, aby ukladalo splnenie nejakej povinnosti. Preto sa pri určovacích žalobách, na rozdiel od žalôb na plnenie, zdôrazňuje ich preventívny charakter a význam. Určovacia žaloba však nesmie byť samoúčelná, musí vyriešiť sporný vzťah v jeho základoch, t.j. musí byť použiteľná v praktickom živote a nesmie len zbytočne vyvolávať súdne spory. Z toho vyplýva, že o naliehavý právny záujem môže zásadne ísť len vtedy, ak by bez súdom vysloveného určenia, že právny vzťah alebo právo neexistuje, resp. existuje, bolo buď ohrozené právo žalobcu alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým. V prípade určenia neplatnosti právneho úkonu sa vyžaduje, aby navrhovaný výrok súdu bol v zásade použiteľný v inom konaní (v súdnom, v správnom a pod.). Po posúdení týchto okolností je súd toho názoru, že v tejto časti žalobkyňa má naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Takéto určenie, by bolo podkladom v možnom exekučnom konaní. 23. Podstata argumentácie žalobkyne spočívala v tom, že k reálnemu odovzdaniu predmetu pôžičky nikdy nedošlo a táto suma pôžičky predstavuje tú sumu, o ktorú bola žalovanej a jej súrodencom vyplatená nižšia suma kúpnej ceny za byt, ktorá zodpovedala ich spoluvlastníckym podielom. Cena bytu

bola ohodnotená na 45 000 eur, teda v ich prospech by podľa žalobkyne mala pripadať suma 22 500 eur, ale reálne im bola vyplatená kúpna cena 16 390 eur po tom ako žalobkyni nebol poskytnutý hypotekárny úver vo výške, ktorý žiadala, ale iba vo výške 25 310 eur. Zvyšok hypotekárneho úveru 8 920 eur bol použitý na vyplatenie dlhu na byte. 24. Súd poukazuje na to, že zmluva o pôžičke je tzv. reálnym kontraktom. Veriteľ ňou prenecháva dlžníkovi na voľné nakladanie veci druhovo určené, t.j. veci zastupiteľné, najmä peniaze, pričom dlžník sa zaväzuje vrátiť mu po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Tento typ zmluvy môže byť odplatný aj bezodplatný, možno ju uzatvoriť výslovne, t.j. písomne alebo ústne, alebo nevýslovne, teda konkludentne faktickým správaním. Podstatnými pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke sú prenechanie druhovo určených vecí na voľné nakladanie, dočasnosť právneho vzťahu a povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu do doby, ktorej koniec môže byť určený aj neskôr, po vzniku záväzkového vzťahu. Zmluva o pôžičke vzniká odovzdaním požičaných vecí, a teda povinnosť dlžníka vrátiť požičané veci vzniká ich odovzdaním. Z reálnej povahy zmluvy o pôžičke vyplýva, že vznikom zmluvy nevzniká povinnosť veriteľa odovzdať predmet pôžičky dlžníkovi a dlžníkovi nevzniká nárok na poskytnutie predmetu pôžičky (tak je tomu v prípade zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka). Reálna zmluva, rovnako ako konsenzuálna zmluva, vyžaduje zmluvný konsenzus, ktorý však nespôsobuje vznik samotného zmluvného vzťahu, ale tento vzniká až v dôsledku ďalšieho úkonu a tento úkon spôsobuje jeho vznik. V danom prípade ide o odovzdanie predmetu pôžičky a nie podpis zmluvy. Písomná zmluva tak potom predstavuje vhodný dôkazný prostriedok o obsahu a vzniku záväzkového vzťahu. 25. Od zmluvy o pôžičke treba odlíšiť tzv. dlžobný úpis, ktorým dlžník písomne potvrdzuje, že dlhuje veriteľovi určitú sumu; tento úpis môže byť dlžníkom vydaný aj po uzavretí zmluvy a môžu byť s ním spojené i účinky uznania dlhu. Jeho existencia uľahčuje veriteľovi procesnú situáciu v tom, že dôkazné bremeno ohľadne dlhu v tej výške, na akú vyznieva dlžobný úpis, prechádza z veriteľa na dlžníka (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 55/1998). Uznanie dlhu je samostatným zabezpečovaním inštitútom, ktorý plní zabezpečovaciu funkciu tým, že zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase uznania. Uznanie dlhu nie je novým právnym titulom záväzku. Zakladá sa ním právna domnienka, že dlh v čase jeho uznania existoval, ktorá je však vyvrátiteľná dôkazom opaku. Znamená to, že skutočnosť, pre ktorú je v zákone stanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak. Procesným dôsledkom uznania dlhu je presun dôkazného bremena z veriteľa na dlžníka. Veriteľ má v prípade sporu uľahčenú situáciu tým, že nemusí dokazovať vznik dlhu a jeho výšku v čase jeho uznania. Na dlžníkovi naopak je, ak chce byť v spore úspešný, aby preukázal, že dlh nevznikol, že bol splnený alebo inak zanikol. Tieto skutočnosti sú totiž pravým opakom toho, čo uvádza domnienka, t.j. sú spôsobilé, ak vyjdú v konaní najavo, vyvrátiť obsah domnienky. (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 143/2008 z 29.01.2009). 26. Predloženým listinným dôkazom, a to notárskou zápisnicou bolo preukazované, že žalobkyňa ako dlžníčka uzatvorila so žalovanou ako veriteľom zmluvu o pôžičke a to tak, že pred podpisom notárskej zápisnice odovzdala žalovaná ako veriteľ sumu pôžičky vo výške 6 000 eur a žalobkyňa ako dlžníčka túto sumu prijala. V rovnakej listine, teda notárskej zápisnici žalobkyňa dlh z tejto zmluvy aj uznala. Z týchto listinných dôkazov vyplýva, že zmluva o pôžičke bola uzatvorená, vznikla a že dlh žalobkyne z tejto zmluvy, resp. z ňou založeného záväzkového vzťahu existoval. 27. Dôkazné bremeno ohľadne preukázania toho, že k reálnemu odovzdaniu predmetu pôžičky nedošlo spočívalo na žalobkyni. Dôkazným bremenom sa pritom rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba prijať iné právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. 28. Vychádzajúc z platnej právnej úpravy civilného sporového konania sa sporové veci na súdoch prejednávajú v zmysle zásady prejednacej a zásady kontradiktórnosti. Procesná zodpovednosť za zistenie skutkového stavu slúžiaceho v zmysle ust. § 215 ods. 1 pre rozhodnutie vo veci je na stranách sporu. Povinnosťou žalobkyne vyplývajúcej jej z ust. § 150 ods. 1 bolo pravdivo a úplne uviesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Povinnosťou žalobkyne bolo tiež označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva. Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že strana sporového civilného konania má povinnosť tvrdenia i povinnosť dôkaznú, medzi ktorými je úzka vzájomná väzba. Splnenie týchto povinností súd nemôže vynucovať a ich nesplnenie sankcionovať. Ich nesplnenie nie je ani nedostatkom, ktorý by bránil pokračovaniu v konaní. Preto jedinou sankciou za nesplnenie povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je neunesenie tzv. bremena tvrdenia a dôkazného bremena, čo má v sporových konaniach za následok stratu sporu pre tú stranu, ktorá tieto svoje procesné povinnosti

nesplnila. Na strane sporu teda je, aby dbala o ochranu svojich práv aj tým, že úplne a pravdivo opíše všetky skutočnosti rozhodujúce pre konanie vo veci (vigilantibus iura scripta sunt - bdelým patrí právo) a sama strana sporu je povinná starať sa o to, aby rozhodujúce skutočnosti boli súdu predložené, a aby aj označila a predložila dôkazy. 29. V danom prípade žalobkyňa dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu, že k reálnemu odovzdaniu predmetu pôžičky nedošlo, neuniesla. Pokiaľ ide o svedeckú výpoveď jej matky, z ktorej vyplýva, že jej dcéra od žalovanej nikdy pôžičku neobdŕžala, súd konštatuje, že matka žalobkyne má sprostredkované informácie od dcéry a nemohla byť pri každom jednom úkone žalobkyne. Rovnako aj výpis sms komunikácie medzi žalobkyňou a žalovanou nepreukazuje, že k reálnemu odovzdaniu predmetu pôžičky nedošlo. Je pravdou, že strany sporu spoločne komunikovali ohľadom bytu, zmlúv, dlhov, rôznych poplatkov, hypotéky, usporiadania vzájomných práv a povinností a žalovaná dňa 31.07.2013 zaslala žalobkyni sms, v ktorej uviedla, že jej dlží do kúpnej ceny, avšak uvedená sms ani žiadna iná sms nepreukazujú neodovzdanie peňazí. Z uvedenej sms nie je ani zrejmé, o akú sumu išlo a o akú kúpnu cenu sa jednalo. Preto z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobkyňou súd žalobu zamietol v časti o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke a v súvisiacom výroku o určenie neplatnosti vyhlásenia žalobkyne o uznaní dlhu. 30. Súd zamietol návrh žalobkyne na doplnenie dokazovania odborným vyjadrením, ktoré malo preukázať, z akého mobilu boli zasielané sms a ktorými sa mal zistiť ich obsah. V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. § 153 ods. 1, 2 CSP, podľa ktorého strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Podľa názoru súdu nič nebránilo žalobkyni predložiť navrhovaný dôkaz omnoho skôr a súd by v prípade pochybností o zákonnosti takéhoto dôkazného prostriedku rozhodol, či dôkaz pripustí alebo nie. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa nepredložila odborné vyjadrenie, resp. samotný mobil, v ktorom sa mali nachádzať smsky včas, súd návrh na doplnenie dokazovania zamietol. 31. Vo vzťahu k návrhu na určenie neplatnosti vyhlásenia žalobkyne o súhlase s vykonateľnosťou, súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 63/2009 zo dňa 25.11.2010, podľa ktorého, cit: „Povinnosť plnenia na základe notárskej zápisnice možno charakterizovať ako plnenie, ktoré má svoj základ v procesnom práve, teda bez vzťahu na hmotnoprávny titul. Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Aj pri posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Notárska zápisnica môže obsahovať aj samotný hmotnoprávny úkon. Dohoda oprávnenej osoby a povinnej osoby obsiahnutá v notárskej zápisnici, ktorá vyjadruje súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nemá hmotnoprávnu povahu; ide o jednu z náležitostí, ktorú musí notárska zápisnica obsahovať (§ 46 a nasl. Notárskeho poriadku), aby bola z materiálneho hľadiska vykonateľná (aby bola exekučným titulom). Táto dohoda oprávnenej a povinnej osoby teda nemá sama osebe za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností účastníkov právneho vzťahu. V prípade notárskej zápisnice so súhlasom s vykonateľnosťou treba mať na zreteli osobitné znaky tohto exekučného titulu v porovnaní s inými exekučnými titulmi. Takáto zápisnica nie je rozhodnutím (súdu alebo iného orgánu) a nemá ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája a nie je vybavená účinkami právoplatnosti ani záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány, ktoré majú napríklad rozhodnutia súdu vydané v občianskom súdnom konaní (§ 159 O.s.p.). Skutočnosť, že sa osoba povinná zaviazala poskytnúť oprávnenej osobe určité plnenie a dohoda o tom je uvedená v notárskej zápisnici so súhlasom s vykonateľnosťou, podľa názoru dovolacieho súdu celkom nevylučuje, aby v individuálnych prípadoch

- so zreteľom na osobitné okolnosti prejednávanej veci - sa povinná osoba domáhala návrhom na súde určenia, že nie je povinná plniť (resp. že neexistuje dlh, ktorý by mala plniť)....Je pravdou, že exekučný súd pri posudzovaní vykonateľnosti zápisnice posudzuje iba to, či sú dané formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti, a to bez zreteľa na hmotnoprávny základ. Otázku naplnenia formálnych a materiálnych predpokladov môže preto posudzovať iba exekučný súd. To napokon znamená, že

vykonateľná môže byť aj taká zápisnica, ktorá nemá svoj základ v hmotnom práve. Exekučný súd musí zobrať do úvahy prípadnú námietku povinného v exekučnom konaní týkajúcu sa platnosti procesného prejavu podľa § 41 Exekučného poriadku spočívajúcu napr. v tom, že ten kto prejav urobil, nemal spôsobilosť na právne úkony. Na druhej strane ale prejav povinnej osoby urobený v notárskej zápisnici, ktorý má mať procesné dôsledky (jeho súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice) nezbavuje povinnú osobu možnosti urobiť predmetom súdneho konania samotný hmotnoprávny vzťah (povinnosť z neho vyplývajúcu). To potom znamená, že v sporovom konaní je možné domáhať sa samostatným návrhom určenia neplatnosti právneho úkonu (v danej veci zmluvy o výpožičke), na ktorý bol v notárskej zápisnici odkaz v súvislosti s uznaním dlhu. Pokiaľ by prípadne súd takémuto návrhu vyhovel, notárska zápisnica zostáva exekučným titulom. Ak by v exekučnom konaní došlo k vymoženiu plnenia uvedeného v notárskej zápisnici a následne súd by v inom (sporovom) konaní určil, že hmotnoprávny základ nie je daný, išlo by u oprávneného o bezdôvodné obohatenie.“ 32. Súd teda žalobu zamietol pokiaľ ide o tú časť žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala vyslovenia neplatnosti vyhlásenia žalobkyne o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice z dôvodu, že sa nejedná o hmotnoprávny úkon, ale ide o jednu z obsahových náležitostí notárskej zápisnice ako exekučného titulu. 33. Z týchto dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 34. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 35. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom úspešná žalovaná má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči neúspešnej žalobkyni. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).