Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Pc-1-2018.pdf
PDF · 91.12 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-5Pc/1/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín sudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci navrhovateľky - matky: X. A., L.. XX.XX.XXXX, D. P. G. K. T. - E. J., G. XXXX/X-XX, s uvedeným prechodným bydliskom Ú. A. G., Y. XX/XX, Č. O., označeného otca: M. O., L.. XX.XX.XXXX, J. L. XX, Č. O., a maloletého dieťaťa: D. A., L.. XX.XX.XXXX, maloletá bytom ako matka, zastúpená opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny K. T., v konaní o určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd konanie o určenie otcovstva k maloletej D. A., L.. XX.XX.XXXX, zastavuje.
Súd schvaľuje ohľadne úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej D. A. a ohľadne výživného na toto dieťa rodičovskú dohodu uzatvorenú dňa 6. júna 2018 v tomto znení:
Maloletá D. A., L.. XX.XX.XXXX, zostáva v osobnej starostlivosti matky dieťaťa, ktorá bude naďalej toto dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec maloletej D. sa zaväzuje platiť na jej výživu počnúc dňom XX.XX.XXXX po 3.000,- Kč mesačne vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa.
Otec maloletej D. sa zaväzuje uhradiť matke dieťaťa sumu 3.000,- Kč na úhradu nákladov spojených so zaobstaraním výbavičky pre maloletú D. do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Zameškané výživné za obdobie od 19.12.2017 do uzatvorenia dohody vo výške 10.677,- Kč sa otec maloletej D. zaväzuje splácať spolu s bežným výživným po 2.000,- Kč mesačne, počnúc mesiacom júl 2018 až do jeho úplného vyrovnania.
Otec je oprávnený stýkať sa s maloletou D. neobmedzene.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom z 24.01.2018, podaným na tunajší súd 24.01.2018, navrhovateľka žiadala, aby súd určil, že M. O., L.. XX.XX.XXXX (ďalej len „otec“), je otcom jej dcéry - mal. D. A., L.. XX.XX.XXXX (ďalej len „dieťa“). Zároveň žiadala zveriť dieťa do jej osobnej starostlivosti a otcovi uložiť povinnosť prispievať na jej výživu mesačne sumou 150,- eur splatnou 15. dňa každého mesiaca na účet navrhovateľky a povinnosť uhradiť navrhovateľke súdne náklady a náklady spojené s obstaraním výbavy pre dieťa.
2. Odôvodnila ho tým, že s otcom sa zoznámili koncom roka 2015. Asi po pol roku intenzívneho stretávania začali spolu bývať v G.. Koncom roka 2016 kúpila byt v Ú. A. G., kde začali spolu bývať a plánovať spoločnú rodinu a budúcnosť. Intenzívne sa pokúšali o dieťa, čo môžu potvrdiť jej kolegovia z práce, kde otec chodil pracovať ako brigádnik a netajil sa tým, že chcú spolu dieťa. V marci 2017 otehotnela a otec na to reagoval dosť negatívne. Nerozumela, prečo sa tak správa, keď to obaja chceli. Začal znova bývať u rodičov a k nej chodil len na návštevy. Odmietal sa ňou baviť o budúcnosti a o dieťati. V tej dobe s nikým iným nemala pohlavný styk, tak si je stopercentne istá, že otcom je on. Pracovala do 8. mesiaca tehotenstva. Otec jej nič finančne neprispieval, takže vedela, že výbavu pre dieťa si bude musieť obstarať sama. Rozhodla sa, že pôjde rodiť domov na D., kde jej rodičia poskytnú pomoc na začiatok a hlavne mala blízko k doktorom a do pôrodnice. Otec voči tomu neprotestoval. Pred odchodom na D. ho žiadala, aby jej podpísal otcovstvo na matrike, aby dieťa malo otca v rodnom liste, čo neurobil. Dieťa sa narodilo na D.. Otec ani po pôrode neprejavil záujem o dieťa. Tento pracuje vo firme G., D.. O.. M.., L. XX, kde poberá mzdu cca 17.000,- Kč.
3. Otec vo vyjadrení k návrhu danom podaním z 28.03.2018, doručenom súdu 05.04.2018, uviedol, že s navrhovateľkou sa zoznámil v novembri 2015 v G.. Dochádzal za ňou na víkendy a príležitostne v týždni. Koncom roku 2016 kúpila byt v Ú.E. A. G., kam naďalej dochádzal, ale v spoločnej domácnosti spolu nebývali. S navrhovateľkou uvažovali a nezáväzne sa bavili o spoločnom bývaní a budúcnosti. V januári 2017 zmenil zamestnanie a nemal toľko času ako prv. S navrhovateľkou si prestával rozumieť a mali odlišné názory. V dobe počatia ich vzťah nefungoval a už tam nechodil tak často. Po oznámení, že navrhovateľka je tehotná, reagoval prekvapene. Ale i naďalej do Ú. chodil a zostával i celý týždeň, ako mu pracovná vyťaženosť dovolila. V októbri 2017 boli na dovolenke, kde sa snažili vzťah zceliť, čo sa nepodarilo, naopak sa viac rozvrátil. Navrhovateľka mu po dovolenke oznámila, že odíde rodiť na D., aby jej rodičia pomohli prvé mesiace s dcérou. S navrhovateľkou je v písomnom styku, týmto spôsobom ho informuje o vývine dieťaťa, zasiela fotografie, atď. K dieťaťu - mal. D. A. priznáva otcovstvo v plnom rozsahu bez zapísania do rodného listu maloletej. Tiež uviedol, že s navrhovateľkou sa spoločne dohodli na výživnom 3.000,- Kč k 15. dňu v mesiaci na účet navrhovateľky. Dieťaťu v januári 2018 založil sporenie na jej meno s vedomím navrhovateľky, ktorú zmluvu pripojil. Súhlasil so zverením dieťaťa do výchovy navrhovateľky a aby mu bol určený styk s dieťaťom.
4. Navrhovateľka v následnom vyjadrení v podaní z 25.04.2018 uviedla, že otec priznal otcovstvo bez zápisu do rodného listu, s čím súhlasí. Sú v písomnom a telefonickom styku a informuje ho o dieťati a posiela mu fotky z vlastnej iniciatívy. V styku s dieťaťom mu nebráni. Práve naopak, stále čaká, kedy sa na ňu príde pozrieť, čo sa mu za 4 mesiace, čo je na svete, nepodarilo. Otcom predložená zmluva je zmluvou o životnej poistke, ktorá je bez sporenia, teda dieťaťu nič nesporí, len v prípade, že by sa jej niečo stalo, boli by z toho nejaké peniaze. Vedela, že ju založil, ale ona ho o to nežiadala, ani sa na tom nedohodli. Otec sa po doručení výzvy zo súdu snažil s ňou koncom marca dohodnúť o výživnom a chcel, aby sa dohodli na Českých korunách, keďže kurz je premenlivý. Sám jej navrhol, aby to zaokrúhlili na 4.000,- Kč a na jej otázku, kedy začne teda niečo posielať, jej tvrdil, že až ďalší mesiac, lebo tento mal výnimočné výdavky, ale v apríli zasa nič neposlal. Doteraz jej neposlal na dieťa ani korunu. Predpokladá, že pokiaľ nebude rozsudok, ani nič nezaplatí. Pokiaľ súd neurčí inak je ochotná akceptovať 3.000,- Kč mesačne a žiada, aby otec zaplatil výživné spätne od dátumu narodenia dieťaťa.
5. V spoločnom podaní navrhovateľky a otca zo 16.05.2018 títo o.i. uviedli, že žiadajú vo veci rozhodnúť základe ich dohody, ktorú uzavreli dňa 15.05.2018, kedy otec prišiel navštíviť dieťa. Dohodli sa, že bude prispievať na jej výživu sumou 3.000,- Kč mesačne k 15. dňu v danom mesiaci na jej účet, plus prispeje sumou 3.000,- Kč na výbavu dieťaťa. Tiež uviedli, že 16.05.2018 otec uhradil čiastku 6.000,- Kč na účet navrhovateľky, čo dokladovali potvrdením o prevode.
6. V danej veci ide o konanie s medzinárodným prvkom (otec je štátnym občanom žijúcim v Čechách, matka s dieťaťom v čase začatia tohto konania má obvyklý pobyt v Slovenskej republike, kde sa dieťa narodilo a od narodenia sa tu aj nepretržite zdržiava a má tú vedený spolu s matkou aj trvalý pobyt na adrese K. T., G. XXXX/X). Matka aj dieťa sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky. Právomoc tunajšieho súdu na konanie o určenie otcovstva je v danom prípade daná s poukazom na § 40 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších zmien (ďalej len „ZMPS“), nakoľko tunajší súd je všeobecným súdom navrhovateľky - matky dieťaťa, keďže otec dieťaťa nemá v Slovenskej republike všeobecný súd. Rozhodným hmotným právom je s poukazom na § 23 ods. 1 ZMPS opäť právny poriadok Slovenskej republiky, ktorého štátnym občanom sa dieťa stalo narodením.
7. Podľa § 109 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), ak počas konania o určenie otcovstva dôjde k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov alebo k osvojeniu dieťaťa, súd konanie zastaví.
8. Preto súd postupujúc podľa citovaného ustanovenia § 109 CMP konanie o určenie otcovstva k dieťaťu
- maloletej D. A. zastavil, nakoľko v priebehu konania došlo k určeniu otcovstva k nemu súhlasným vyhlásením rodičov (navrhovateľkou v návrhu označený otec uznal svoje otcovstvo k dieťaťu v podaní zmienenom pod bodom 3 doručenom súdu 05.04.2018), čím došlo k určeniu otcovstva k tomuto dieťaťu súhlasným vyhlásením jeho rodičov podľa § 90 a § 91 ods. 1, 2 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien (ďalej len „ZoR“). Potom súd vo veci ďalej konal len ohľadne úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k dieťaťu a o jeho výžive, ktoré konanie je s poukazom na § 110 CMP ex lege spojené s konaním o určenie otcovstva.
9. Právomoc tunajšieho súdu ohľadne rozhodovania o otázke výživného je daná podľa čl. 1 bod 1, čl. 3 písm. b) Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti z 18.12.2008 (ďalej len „nariadenie 4/2009“), nakoľko dieťa má obvyklý pobyt v Slovenskej republike a rozhodným právom je s poukazom na čl. 15 nariadenia 4/2009 v spojení s čl. 3 bod 1 Rozhodnutia Rady ES z 30.11.2009 o uzavretí Haagskeho protokolu z 23.11.2007 o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť Európskym spoločenstvom (2009/941/ ES), právny poriadok štátu obvyklého pobytu oprávneného - v tomto prípade dieťaťa, t.j. opäť právny poriadok Slovenskej republiky, a to ZoR. Rovnako je daná právomoc tunajšieho súdu ohľadne úpravy rodičovských práv a povinností k dieťaťu so zreteľom na jeho obvyklý pobyt, a to s poukazom na čl. 8 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 23.11.2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES)1347/2000, podľa ktorého súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
10. Navrhovateľka na pojednávaní 06.06.2018 uviedla, že poberala od nástupu na materskú dovolenku až do 31.05.2018 sumu cca 17.000,- Kč - kolísalo to podľa počtu dní v mesiaci. Teraz od 01.06.2018 už bude na rodičovskom príspevku, ktorý bude poberať vo výške 7.600,- Kč mesačne. Rodinné prídavky nepoberá vzhľadom na to, že rodičovský príspevok poberá z Čiech a ten je vyšší, ako by bol rodičovský príspevok na Slovensku. Iný príjem nemá. Býva v spoločnej domácnosti s jej rodičmi. Svojim rodičom prispieva na spoločnú domácnosť cca 200,- eur mesačne. Na materskú dovolenku nastúpila 01.11.2017. Dovtedy pracovala ako pokladníčka vo Fast Foode, kde zarábala v priemere 22.000,- Kč netto. Vlastní 1-izbový byt v G., na ktorý spláca hypotéku po 5.000,- Kč mesačne. Spláca to rok a hypotéka bola vo výške 1.000.000,- Kč. Nemá žiadne zdravotné problémy a zdravé je aj dieťa.
11. Otec dieťaťa na tomto pojednávaní uviedol, že nehnuteľný majetok nevlastní, vlastní osobný automobil Peugeot 307, rok výroby 2002. Žije v spoločnej domácnosti s jeho rodičmi a sestrou. Mesačne rodičom prispieva na spoločnú domácnosť po cca 5.000,- Kč. Netrpí nejakými zdravotnými problémami, pre ktoré by mal nejaké zvýšené náklady na výživu.
12. Na pojednávaní rodičia uzavreli rodičovskú dohodu, podľa ktorej mal. dieťa - D. A., L.. XX.XX.XXXX, zostáva v osobnej starostlivosti matky, ktorá bude naďalej toto dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec dieťaťa sa zaviazal platiť na jej výživu počnúc dňom XX.XX.XXXX po 3.000,- Kč mesačne vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa a tie sa zaviazal uhradiť matke dieťaťa sumu 3.000,- Kč na úhradu nákladov spojených so zaobstaraním výbavičky pre dieťa do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Zameškané výživné za obdobie od 19.12.2017 do uzatvorenia dohody vo výške 10.677,- Kč sa otec dieťaťa zaviazal splácať spolu s bežným výživným po 2.000,- Kč mesačne, počnúc mesiacom júl 2018 až do jeho úplného vyrovnania. Napokon sa rodičia dohodli, že otec je oprávnený stýkať sa s dieťaťom neobmedzene.
13. Kolízny opatrovník vyjadril súhlas s uzavretou rodičovskou dohodou, nakoľko táto neodporuje záujmom tohto dieťaťa.
14. Z potvrdenia zamestnávateľa otca súd zistil, že priemerný čistý mesačný príjem otca za obdobie 06/2017 až 04/2018 predstavoval 19.368,91 Kč. Ani jeden z rodičov nemá ďalšie vyživovacie povinnosti.
15. Podľa § 36 ods. 1 ZoR rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
16. Podľa § 24 ods. 1 ZoR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
17. Podľa § 24 ods. 3 ZoR rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
18. Podľa § 24 ods. 4 ZoR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
19. Podľa § 25 ods. 1 ZoR rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
20. Pretože medzi rodičmi došlo k dohode ohľadne úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k dieťaťu a ohľadne výživného na toto dieťa, s ktorou dohodou vyslovil súhlas aj kolízny opatrovník, súd uzavretú rodičovskú dohodu schválil, považujúc ju za takú, ktorá je v súlade so záujmami tohto dieťaťa, rešpektujúcou jeho práva v zmysle cit. ustanovenia § 24 ods. 4 ZoR.
21. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 58 CMP podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
Poučenie:
Proti výroku rozsudku, ktorým súd schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať odvolanie (§ 122 CMP).
Proti ostatným výrokom tohto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP).
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená peňažná povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP). Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je miestne príslušný súd, v obvode ktorého má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom (§ 371 ods. 1 CMP). Podľa tejto časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).