Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-16T/7/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany, samosudcom Mgr. Pavlom Macháčom, v trestnej veci obžalovaného C. W., pre zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 odsek 1, odsek 2 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom 6. júna 2018, takto

rozhodol:

O b ž a l o v a n ý

C. W., narodený XX.XX.XXXX v D., trvalé bydlisko D., prechodne C. XX, D., toho času vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby M.,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

v presne nezistenom čase asi o 11:00 hod. dňa 10.11.2017 v D. E. K. v D. na T. Z. číslo XX, po tom ako jeho bývalá družka E. D. vošla za ním do prenajatej izby penziónu, následne v izbe zamkol vstupné dvere, chytil ju za plecia, sotil ju na posteľ, kde ju pridržiaval takým spôsobom, že si sadol na oblasť jej trupu obkročmo, držal jej ruky vedľa hlavy, vulgárne jej nadával, že je handra a kurva a opakovane na ňu kričal, že ak nebude s ním, tak ju zabije, ak nebude s ním, tak nebude s nikým a pravou rukou jej dal facku po tvári, na čo sa E. D. rozplakala a podarilo sa jej dostať z jeho zovretia a postaviť sa z postele, pričom ju stále ťahal späť a bránil jej v odchode z izby, po tom, čo kričala o pomoc sa jej podarilo odomknúť dvere a z ubytovne utiecť, čím u nej vzbudil dôvodnú obavu o život a zdravie, t e d a

- inému bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu,

- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, pričom taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - na chránenej osobe - blízkej osobe - bývalej družke,

č í m s p á c h a l

- prečin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona a § 127 odsek 5 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

podľa § 183 odsek 1 Trestného zákona, za použitia § 37 písmeno h), písmeno m), § 38 odsek 4, § 41 odsek 1 Trestného zákona, na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky nepodmienečne. Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Okresná prokuratúra Piešťany podala na tunajší súd 26. januára 2018 obžalobu sp. zn. Pv 648/17/2204 (ďalej len obžaloba) na C. W. (ďalej len obžalovaný) pre skutok opísaný v obžalobe právne kvalifikovaný ako zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 odsek 1, odsek 2 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona. K dokazovaniu Obžalovaný pri výsluchu na hlavom pojednávaní uviedol, že vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 Trestného poriadku robiť nebude. To, čo sa mu kladie za vinu v obžalobe, je pravda, až na niektoré veci. Nesúhlasí s tým, že poškodená bola v čase skutku jeho družka, v tej dobe už nič k nemu necítila. Dva alebo tri mesiace pred tým ako sa to stalo z jej správania vycítil, že s ním nechce nič mať. Tak isto nesúhlasí s tým, že by s poškodenou spolu žili v spoločnej domácnosti, ich vzťah bol čisto milenecký. Poškodenú do izby penziónu nevylákal, ale išla sama po vzájomnej dohode. Vstupné dvere na izbe nezamykal. Je pravda, že sedeli na posteli a vulgárne jej nadával, chytil ju za plecia a držal ju, ale nesedel na nej obkročmo. Tak isto jej nedal facku, ani sa jej nijako nevyhrážal zabitím. Po tom ako mu povedala, aby ju pustil, tak ju pustil a v odchode z izby jej nebránil. Je mu to ľúto, že sa takto správal, keby nemal vypité, tak sa to určite nestane. Sám nevie, prečo to spravil. Ako už pred tým uviedol, ona oňho nejavila záujem a v opitosti sa s tým nechcel zmieriť. To je všetko čo chce k veci uviesť a ďalej využíva svoje právo a vypovedať nebude. K osobným a majetkovým pomerom sa tiež vyjadrovať nebude. Nakoľko obžalovaný využil svoje právo a odmietol k veci vypovedať, súd na návrh prokurátora postupom podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku prečítal výpoveď obžalovaného z prípravného konania z 13.11.2017. V tejto výpovedi obžalovaný k svojej osobe uviedol, že je rozvedený, má jedno nemanželské dieťa F. G., s ktorým nežije. So E. D. žil ako druh a družka asi dva roky. Žije v Meste D. u matky K. W. na adrese C. XX, kde táto adresa je aj jeho korešpondenčnou adresou. Pred zadržaním pracoval ako operátor výroby v spoločnosti U. v Č. s mesačným príjmom 700 Eur. Čo sa týka predošlých trestov, bol 12-krát súdne trestaný za majetkovú trestnú činnosť. K zdravotnému stavu uviedol, že netrpí žiadnou závažnou chorobou, čo sa týka psychického stavu, nikdy sa neliečil na žiadnu duševnú chorobu, ani poruchu, nikdy nebol pre takéto ochorenie hospitalizovaný, neberie žiadne psychofarmaká. Nie je závislý od alkoholu, ani od omamných a psychotropných látok, na závislosť sa nikdy neliečil. Alkohol požíva príležitostne. Čo sa týka omamných a psychotropných látok, tieto nikdy neskúšal. Ku skutku uviedol, že XX.XX.XXXX ho prišla poškodená ostrihať na ubytovňu, kde v tom čase býval. Vtedy ešte nevedel, že sa s ním rozišla, ona mu to do tej doby nepovedala. Ona bola aj kolegyňou v práci, do vtedy boli v každodennom kontakte. Bolo asi XX,XX hod., prišla na izbu, kde jej vynadal kvôli tomu, že ho klamala, myslel si, že ho podvádza, čo sa dozvedel predtým deň v práci. Vynadal jej, že je kurva, handra. Keď jej nadával, už mal vypité asi pol fľaše whisky. Ako jej nadával tak poškodená to popierala. Ostrihala ho aj napriek tomu, pričom chcela ísť preč z kúpeľne, kde sa spolu nachádzali. Prešla z kúpeľne do izby a brala si kabelku a vyzeralo to, že naozaj odchádza, čomu chcel zabrániť, tak sa postavil na chodbu pred vchodové dvere a povedal jej, že či bude taká dobrá, či ho ostrihá a na to ona povedala, že jedna urážka a ide preč. Tak sa spoločne vrátili do kúpeľne, kde ho dostrihala. Z kúpeľne prešli do obývačky spojenej s kuchyňou, kde sa s ňou chcel zase rozprávať a povedal jej, že či to je pravda, nechcel ju pustiť, schmatol ju za ruku pri kuchynskej linke a posadil ju vedľa seba na posteľ a prevalil ju až do poloľahu a tak ju zadržiaval za ramená a hovoril jej do tváre, že ju miluje, že chce počuť pravdu s tým M., že či ho podvádza a ona mu povedala, že „pusti ma“ a on ju na to opľul do tváre a povedal jej, aby vypadla. Držal ju tak, že bol váhou tela na nej zvalený, následne ju pustil a ona vyšla von. Na otázku prokurátora uviedol, že nezadržiaval ju tak, že by na nej sedel obkročmo. Predtým vo výpovedi pripustil možnosť, že na nej sedel obkročmo, ale teraz si spomína po dvoch dňoch v cele policajného zaistenia, že ju držal za ramená a tak váhou tela tlačil o posteľ a pýtal sa jej to čo už uviedol. Celé to trvalo pár sekúnd - možno minútu. Pri tom ako ju zadržiaval za ramená sedel vedľa nej pri posteli. Bol nahnevaný riadne, to je pravda, možno mal aj zvýšený hlas, neviem či až kričal, nepamätám si. Poškodená odišla po tom, čo jej povedal, aby vypadla. Po príchode poškodenej do izby dvere neboli zamknuté, ani zatvorené, boli počas celého skutku pootvorené. Bolo to tak, že si svoje osobné problémy na ubytovni riešili pri otvorených dverách. Po odchode poškodenej asi po dvoch až troch hodinách šiel ku nej domov do D. taxíkom. Medzitým ešte vypil asi 0,2 až 0,5 l tvrdého alkoholu. V D. jej zabúchal, otvorila mu a povedala, že sa nechce rozprávať a tak odišiel, tam bol pár sekúnd.

V D. poškodenej nenadával, nevyhrážal sa jej nijako. Odišiel z D. späť na ubytovňu do D.. Ešte raz išiel v ten deň za poškodenou do roboty ju prosiť asi v čase o 19,00 hod. alebo koľko bolo, lebo mala poobednú takže tam šiel zase taxíkom do Č. do firmy U. E., E..A..O.. (ďalej len U.) a dal si ju zavolať cez vrátničku. Poškodená za ním prišla na vrátnicu, prosil ju nech mu odpustí za to, že ju tak ponížil na tej ubytovni a chcel jej to vysvetliť a nakoniec jej dal tam na vrátnici facku po tvári, také slabé zaucho. V čase medzi návratom z D. a odchodom do Č. už nič nepil. Poškodenej sa nikdy nevyhrážal, okrem tej facky ju nikdy fyzicky nenapadol, tú facku jej dal v afekte. Poškodenej nebol dlžný peniaze, on za ňu splácal pôžičku. Na otázku prokurátora, prečo poškodenej napísal 10.11.2017 v čase o 11,11 hod. SMS správu s textom „nikdy by som ti neublížil“ obžalovaný uviedol, že preto to napísal, keď tak utekala od neho z tej ubytovne. Na otázku prokurátora prečo od neho z ubytovne teda utekala, prečo si to mala myslieť aký dôvod mala, obžalovaný uviedol, že asi preto, že jej tak nadával a ponižoval ju a preto, aby si nemyslela, že jej niekedy ublíži, on ju miluje. On ju nefackal, dal jej len jednu facku a ponižoval ju z dôvodu, že mu bola neverná. Na otázku prokurátora prečo poškodenej napísal 11.11.2017 v čase o 12,39 hod. SMS správu s textom „tá facka ma mrzí, sám tomu neverím, to bol amok, nedá sa to ovládať“ uviedol, že ten amok sa nedá ovládať, teda ten skrat. Poškodená pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedla, že dôvodom, pre ktorý za obžalovaným na ubytovňu prišla bolo, že ju k tomu stále vyzýval cez SMS a telefón. Ona to odmietala, lebo mala v práci poobednú zmenu, čo on veľmi dobre vedel, tlačil na ňu, aby prišla, inak s ňou komunikovať nebude. Išlo tam o peniaze. V piatok po výzvach typu „prídi, lebo tie peniaze miniem“, sa rozhodla, že za ním pôjde. Prišla na ubytovňu v D., presný názov ulice nevie, nebol tam, volala mu, povedal jej, že musí počkať, lebo ešte všetko neprehral. Prišiel po nejakých 15 minútach, zavolal ju hore, prosil ju, či by ho neostrihala s tým, že sa potrebuje aj porozprávať. Poškodená súhlasila, išli do kúpeľne, obžalovaný si vyzliekol tričko, zohol sa nad umývadlo a ona ho začala strihať. Vzápätí začal s urážkami, prosila ho nech prestane, lebo nič z toho nie je opodstatnené. Stále pokračoval, tak za chvíľu tú mašinku pustila do umývadla a vybehla von, dvere neboli zamknuté, zbehla dolu schodmi, dostala sa k autu, sadla si, ale dvere nestihla zatvoriť, už bol pri nej, pridržal jej dvere od auta a prosil ju, aby išla naspäť, že on s tým už prestane, že sa s ňou potrebuje rozprávať. Poškodená tam počula upratovačku, ktorá mala pustený vysávač ešte keď tam bola prvý krát. Obžalovaný mal dosť vypité, čo uňho nepoznala. S vedomím, že tam nebudú sami išla poškodená späť, keď vošli do izby, hovoril jej, že nech si sadne. Všimla si jednu prázdnu fľašku od alkoholu na chladničke, otvoril chladničku vybral ďalšiu fľašu, nalial si a ponúkal jej, čo odmietla. Následne zase začal s urážkami, pochopila, že normálny rozhovor asi nebude možný, zobrala kabelku a chcela odísť. On sa jej postavil do cesty a zhodil ju na posteľ, ktorá bola za ňou, sadol si na ňu, držal jej ruky pri hlave a chcel, aby mu dala pusu, čo ona po tom všetkom nechcela, tak ju opľul a kričal, že keď nebude s ním, tak s nikým a či vie, na čo ju tam zavolal. Keď nebude s ním, tak ju zabije. Potom jej dal facku, pri tom došlo k poškodeniu náušnice. Bola to len bižutéria, bola tam taká perličková gulička, ktorá sa uvoľnila a dodnes deň som ju nevidela. V živote ho takého nevidela, nikdy predtým jej neublížil, bol agresívny, zatínal zuby, vyhrážal sa, z jeho správania mala strach. Poškodená si všimla, že je tam otvorená ventilačka, tak mu povedala, nech prestane, lebo začne kričať. Poškodená sa pustila do plaču, tak možno aj preto uvoľnil to zovretie. Postavila sa, zobrala tašku a chcela odísť, pri dverách zistila, že sú zamknuté, obžalovaný držal kľučku. Dva krát buchla do dverí, lebo počula dva ženské hlasy, že sa rozprávajú na schodoch. Zakričala „pomôžte mi“. Asi ich počul aj obžalovaný, tak pustil tú kľučku a ona vybehla von. Nevedela, že sú dvere zamknuté až kým nestlačila kľučku, odomkla si sama, kľúčik bol vo dverách. Pokiaľ obžalovaný tvrdí, že dvere boli celý čas pootvorené, tak klame. Oni tam vonku na ňu pozerali, tú pani, ktorá má ubytovňu pozná, povedala jej, nech sa nehnevá, ale že obžalovaný je strašne opitý. Zbehla dolu k autu, ani nevie ako a odišla. Celé to na izbe trvalo asi 5 minút Hneď jej začal pípať telefón, SMS, že aby sa vrátila, na čo reagovala jedinou správou, že nikdy. Po ceste domov ho zablokovala v telefóne, takže on jej ešte písal nejaké správy, ale to už nevedela. Prišla domov do D. a už bol čas sa chystať do roboty, tak si spravila kávu, išla s ňou na dvor. Za chvíľku počula, že sa pristavilo auto, ona cez bránu nevidela, počula len bežať motor a kroky k bráne. Keď otvorila, tak tam stál obžalovaný, hovoril, že sa jej chce ospravedlniť, že ju miluje. Ona mu povedala, že ju to nezaujíma. On sa jej na to opýtal, či to je koniec, povedala mu, že áno a on odišiel. Potom odišla na poobednú a asi po 16:00 hod. prišla pre ňu pracovníčka SBS, že má na vrátnici návštevu, čo jej bolo divné, lebo keby bol doma problém s deťmi, tak oni volajú alebo píšu. Povedali jej, že je to obžalovaný, poznajú ho tam, lebo tam tiež pracoval. Najskôr nechcela ísť, povedala, že nejde, potom poprosila pracovníčku SBS, že ak tam s ňou zostane, tak pôjde s čím pracovníčka SBS súhlasila. Prišli do vestibulu, pracovníčka SBS tam zostala pri nej stáť a obžalovaný opakoval, že ju miluje, že ho to mrzí, ospravedlňoval sa a ona mu povedala, že ju to nezaujíma. Tak on zase, že či to je koniec, čo potvrdila. Potom jej dal facku.

Tá pracovníčka SBS medzi tým odišla, lebo obžalovaný povedal, že pokiaľ tam bude stáť, tak on nič nepovie. Pracovníčka SBS si nechala pootvorené dvere, asi počula plesk, tak prišla za ňou, ale obžalovaný tam už nebol. On medzi tým odišiel. Vie, že vonku stál ešte nejaký muž, čo bol taxikár. Poškodená sa žien na vrátnici pýtala, kto bol ten druhý muž a bolo jej divné, že taxikár vystupuje z auta. Pracovníčky SBS majú asi povinnosť nahlásiť niečo takéto keď sa odohrá v práci svojim nadriadeným, tak ma tam posadili na vrátnicu, zatelefonovali čo sa stalo a pýtali sa jej, či chce zavolať políciu, keď si toto dovolil na verejnosti. Poškodená sa už bála, že sa zastaví znova aj u nich doma, lebo takúto agresivitu u obžalovaného ešte nezažila. Zavolali hliadku, lenže mali nejaký výjazd, tak tam čakala nejakú hodinu a potom ju zobrali do U.T. G. U. H. na výsluch. Ku vzťahu s obžalovaným uviedla, že sa s ním spoznala asi na jar 2016 v práci vo firme U. v Č.. Robili spolu na jednej hale, potom sa začali stretávať a ani nie tri mesiace spolu žili v podnájme v U. G. U. H. od mája do júla 2016. Malo to veľmi rýchly koniec, pretože poškodená má 8 ročnú dcéru, na ktorú obžalovaný vybehol, ona sa ho začala báť, tak ho z podnájmu poslala preč a vrátila sa späť do D. do rodičovského domu, ktorý si prerobila, hoci je stále písaný na rodičov. Viac spolu v jednej domácnosti nežili. Po čase sa tie vzťahy utriasli, stretávali sa v D.. Vzťah s obžalovaným poškodená nepovažuje za blízky, bolo to o tom stretávaní. V rámci stretávaní sa intímne nie vždy stýkali, lebo niekedy mala so sebou dcéru, vtedy išli na prechádzku. Ani sa v podstate nemali kde stretávať lebo obžalovaný býval u matky a jej rodičia nechceli, aby k nim do D. chodil, čo rešpektovala. Jej rodičia nechceli, aby sa vôbec s obžalovaným stýkala, lebo sa o ňom dozvedeli nejaké veci. V roku 2017 to bolo čisto o tom stretávaní. Na tej ubytovni boli spolu týždeň, keď mali dovolenku, preto aj tú pani z tej ubytovne pozná. Stretávali sa podľa možností, nemala toľko priestoru, aby sa mu mohla venovať tak, ako si on predstavoval, má tri deti, jedna je dospelá a dve vo veku 17 a 8 rokov. Jeden čas bol obžalovaný ubytovaný aj v Č. na ubytovni, mal to blízko do roboty. Tak tam za ním dva krát do týždňa išla, priniesla mu niečo jesť, oprať veci a podobne. Neskôr, asi mesiac pred konfliktom, sa stretávali už iba v práci. U obžalovaného sa začali objavovať hráčske záujmy, čo by ona netolerovala, nakoľko už mala partnera, ktorý hral a vie, čo to obnáša. Poškodená obžalovanému oficiálne nepovedala, že sa rozišli, ale dúfala, že to pochopil. Nemalo to žiadnu perspektívu. V septembri 2017 nechal celú výplatu v automate, nosila mu preto jesť do práce, prespával u matky. V októbri 2017 sa stretli iba raz a to boli aj s mamou obžalovaného na huby. K vzťahu s obžalovaným poškodená uviedla, že ich vzťah začal v roku 2016, zoznámili sa v práci. Zamilovala sa, chceli žiť spoločne, zobrali si podnájom v U. G. U. H. asi od polovice mája 2016 do polovice augusta 2016, ale spolužitie im nešlo. Príčin bolo viacero, jednak peniaze, ale aj to, že ona má deti a hlavne staršia dcéra si s obžalovaným nerozumela. Keď išli do podnájmu nemali finančnú hotovosť. Keď nakupovali potraviny, tak zaplatil nákup aj on, lebo sa stravoval tiež. Ten podnájom hradili spoločne. Okrem toho obdobia kedy spolu boli v podnájme jej neprispieval na bežné výdavky. Skôr ona jemu kupovala potraviny, cigarety, nosila mu jesť do práce. Potom už s obžalovaným spoločne nežili, len sa stretávali v práci, i mimo nej. Obžalovaný aj plánoval opäť nejaký byt do prenájmu od leta 2017, čo poškodenú tlačilo do kúta, lebo vedela, že do prenájmu s ním kvôli dcére už nepôjde. Vedela, že ich vzťah nemá perspektívu, ukončila ho v októbri 2017, rozišli sa. Obžalovanému to otvorene nepovedala, myslela si z jeho správania, že to pochopil. Ten koniec vzťahu bol hektický, obžalovaný sa rozpísal, mesiac pred skutkom denne písal emaily, SMS. Ona na tie správy extra nereagovala. Síce mu písala, že ho ľúbi, lebo dúfala, že sa to utrasie, až kým to nezačalo s automatmi. Cítila to tak, ale vedela, že to nemá perspektívu a bála sa mu to otvorene povedať. Potom už písal urážky, lebo v októbri bola na pohrebe známeho, na ktorého obžalovaný žiarlil, hoci nemal dôvod. Keď v skoršej výpovedi uvádzala, že žiali ako druh a družka 2 roky, nemyslela to tak, podľa poškodenej ľudia žijú ako druh a družka, keď žijú v spoločnej domácnosti, oni s obžalovaným v takej nežili, preto to vnímala ako priateľský vzťah a nie ako vzťah druha a družky. Nikdy svoj vzťah neboli nikam nahlásiť na úrade. Asi aj obžalovaný to tak vnímal, asi ako keď niekto s niekým chodí, ako druh a družka to nevnímal. Zvlášť po tom, ako to v U. G. U. H. tak rýchlo skončilo. Boli si dosť blízky, ona sa mu zdôverovala, on jej nehovoril pravdu, čo zistila časom. V posledných správach riešili už len finančné záležitosti. Čo sa týka financií, vo februári 2017 zostala v zlej finančnej situácií, nakoľko musela vrátiť náhradné výživné, nemala toľko peňazí, tak požiadala obžalovaného, aby jej pomohol, aby si na seba zobral pôžičku, že keď poškodená refinancuje úver tak mu to vráti. Bolo to okolo 800 Eur. Potom sa začal taký kolotoč, obžalovaný jej povedal, že mu nikto pôžičku nedá, že existuje pôžičkomat, tak si tú pôžičku zobrala a potom dokola sa riešili splátky dlhu. Potom kvôli tomu nepochodila v banke, lebo jej vyšla vysoká splátka, nemalo to koniec. Nakoniec si vzali pôžičku z Y. 1.8.2017 vo výške 300 Eur, tam bola splátka 50 Eur mesačne, takže to bolo na pol roka. Povedal jej, že bude splácať, no už pri prvej splátke nedodržal sľub a vôbec sa o to nezajímal. Z

W. bola spoločná pôžička, obžalovaný v tom čase nemal peniaze, lebo tvrdil, že po nočnej zaspal na lavičke v meste a tam ho okradli o celú výplatu. Bol to august 2017, išlo o výplatu za júl. V októbri 2017 telefonovala pani R., či by ho neubytovala, lebo vedela, že obžalovaný nebude mať kde byť, lebo jeho mama odchádzala z rodinného domu na zimu do jednoizbového bytu. V dome bola len cez leto. Keď to prvý krát objednávala, tak mala úmysel za ním chodiť. To bolo ešte v októbri. Ale nakoľko septembrovú výplatu v októbri do poslednej koruny prehra, tak sa s vedomím, že v novembri dostane ďalšiu výplatu, mu objednala ubytovanie, lebo vedela, že nebude mať kde byť. On tam išiel sám. Obžalovaný sa jej za svoje správanie listom z väzby ospravedlnil, ospravedlnil sa jej aj priamo po konflikte. Poškodená to s odstupom času celé vníma tak, že ako jej to písal obžalovaný, že to bolo v afekte, ona to teraz aj chápe, pretože mu priamo nepovedala, že je koniec a z jej správania to možno nevyplynulo. Nikdy pred tým nič také nespravil. Ono to časom vyprchalo, nechcela ísť k tým policajtom, aby ho dostala do väzenia, jej by stačil papier, aby sa k nej nepribližoval, ale nevie ako takéto veci chodia. Z rodiny obžalovaného s nikým v kontakte nebola. Súdne trestaná alebo priestupkovo riešená nebola. K výpovedi poškodenej sa obžalovaný vyjadriť nechcel, priestor využil na to, aby sa poškodenej ospravedlnil. Zároveň sa odmietol s poškodenou konfrontovať za účelom odstránenia rozporov v ich výpovediach, ktorý úkon navrhol prokurátor. Svedkyňa N. R. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedla, že necelý rok s priateľkou vlastní malý penzión na T. XX, D., volá sa E. K.. Izby prenajímajú väčšinou osobám mimo D.. Obžalovaný s poškodenou boli u nich tretí krát, všetko prebehlo úplne v poriadku, žiadne hádky, nič. Ani v minulosti s nimi nebol žiaden problém. Predtým si objednávali 3 izbový apartmán, boli tam aj s deťmi. Teraz naposledy poškodená objednala garsónku, vravela, že chce niečo lacnejšie. Ubytovanie vždy objednávala poškodená cez portál R..V., platila kartou. Ten posledný krát odovzdávala svedkyňa kľúče obžalovanému, všetko bolo v pohode. Vtedy išla kúpiť upratovačke čistiace prostriedky, vrátila sa a išla za upratovačkou, rozprávali sa vonku 10 - 15 minút. Svedkyňa bola od prenajatého bytu max. 3 metre, sú tam normálne interiérové dvere, nie sú tapacírované, je normálne počuť. Na WC a na kúpeľni je vždy otvorené okno na vetranie a to spája tú terasu. To by bolo počuť krik alebo bitku. Svedkyňa nepočula nič, žiadny krik. Poškodená vyletela z izby, či odomykala dvere, to svedkyňa nepostrehla. Nezdalo sa, že by s tými dverami bojovala. Poškodená kričala že, on ju ubil, že sa pohádali, že to jednoducho takto nejde, že je zúfalá. Rozprávala to v pokoji, nekričala, neplakala. Nebola ani uplakaná, ani ubitá, ani nemala červené líce. Svedkyňa stála blízko pri nej, obžalovaný v ten deň vôbec nevidela. S poškodenou sa stretla keď vyšla z izby, viac nie. Svedkyňa ju upozornila, že chce mať pokoj v penzióne, aby sa to neopakovalo, lebo to nestrpí. Potom to začalo, policajti a výsluchy. Poškodená nebola uplakaná, ani dobitá, na nej nebolo nič vidieť, ona len vyletela z tej izby. Svedkyňa potom obžalovanému volala, že čo sa tam stalo, keď svedkyňu naháňajú policajti na výsluch, on povedal, že sa pohádali s poškodenou a ide za ňou, že sa to urovná. Obžalovaný bol vždy pokojný, tichý, nič jej vtedy nehovoril. Nevidela ho piť alkohol. Žiadna agresivita, hovoril, že poškodenú ľúbi. Čo sa stalo nevie, nevie, či to je vôbec pravda. Nezdá sa jej, keď sa v obžalobe píše, že do izby bola poškodená vylákaná. Poškodenú osobne pozná asi rok, od kedy k nej chodí, no z počutia aj skôr, je z vedľajšej obce, nemala dobrú povesť v ich dedine. Neskôr sa od pani A. dozvedela, že poškodená aj s deťmi chodila do domu pani A., keď táto nebola doma, to je scestné. Neskôr jej poškodená volala a ospravedlňovala sa za problémy. S obžalovaným naposledy komunikovala telefonicky, keď ho hľadali policajti, volala mu, že čo sa deje, že si to neželá, aby sa tam diali také veci, lebo je to slušný penzión. Volali spolu asi 2 minút, odvtedy s obžalovaným nekomunikovala. Izbu po nich upratovala svedkyňa so synom, či tam našli fľaše od alkoholu si nepamätá, nebolo tam ani špinavo, len prezliekala posteľné prádlo. Svedkyňa H. H. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedla, že pani R. ako kamarátke vôbec prvý krát pomáhala upratovať v penzióne, inak robí v zahraničí. Kedy presne do penziónu prišla, nevie, väčšinou chodí na 10:00 hod. kým odídu hostia. Ešte čakala na pani R. kvôli čistiacim prostriedkom, skôr ako pani R. prišla, svedkyňa upratovala kúpeľňu, vysávala na poschodí, kde je izba, z ktorej mala vyjsť poškodená. Poškodenú nevidela do izby prichádzať. V kritickom čase upratovala, nepočula žiadne hádky, ani zvuky. Potom prišla pani R., priniesla čistiace prostriedky, chvíľu sa rozprávali, išli dole schodiskom a poškodená vychádzala z dverí a povedala niečo, že „pomôžte mi“. Ony tam stáli, pýtali sa jej čo potrebuje, ona povedala, že nič, zanadávala, použila vulgarizmus na adresu obžalovaného, že ten ko... je ožratý a odišla preč. Viac sa nebavili. To boli tri minúty. Nič na poškodenej nebolo vidieť, že by plakala. Nebolo počuť ani búchanie dverami, ani nič. Nevyzerala ani rozrušená, odišla normálnou chôdzou, pokojným normálnym spôsobom. Žiadne výjavy hystérie ani plaču. Normálne zišla dole schodmi, ani nebežala. Akým spôsobom povedala „pomôžte mi“, to si svedkyňa už nepamätá, normálne to povedala, nekričala. Dvere sa otvorili normálne. Klasické otvorenie dverí, že niekto ide von. Ony boli o poschodie nižšie, sú to točité schody, nebolo tam vidieť. Rozhodne tam nič nebuchlo, nebolo

počuť buchot. Poškodená nevybehla v hystérii, preto bola svedkyňa prekvapená, že sa niečo takéto stalo. Odomykanie alebo zamykanie dverí nepočula, to sa ani nedá počuť, lebo je to na poschodí, ony boli dole. Čo sa dialo vnútri v izbe, svedkyňa nevie. Izbu po nich neupratovala, poškodenú ani obžalovaného nikdy predtým nevidela, obžalovaného v ten deň nevidela, v penzióne zostala možné ešte pol hodinu, kým sa doupratovalo. Na druhý deň sa dozvedela, že ju volá polícia, to už bola svedkyňa späť v zahraničí. Svedkyňa C. A. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedla, že sa s obžalovaným pozná od roku 2008, kedy bol vo výkone trestu, ona za ním často do výkonu trestu chodievala na návštevy, mali blízky vzťah a spoločné plány po jeho prepustení. Celých 6 rokov, čo si písali a chodila za ním, tak ju prosil, že ak sa vráti z výkonu trestu, tak chce už normálne žiť, aby mu s tým pomáhala. Po výkone trestu v novembri 2013 sa mu podarilo normálne slušne žiť, zakaždým si našiel prácu, staral sa o rodinu, prispieval do spoločnej domácnosti a mal veľmi blízky vzťah k jej synovi, ktorý má svalovú dystrofiu, takže mu robil aj osobného asistenta a veľmi v tomto pomáhal. Mali spoločný sen odsťahovať sa na G., chvíľu tam žili, obžalovaný tam mal ťažkú prácu, no museli sa vrátiť. Po návrate z G. si našli spoločný byt na X. X v D., kde žijú dodnes v podnájme. V U. robil tiež ťažkú robotu pri peci, bral vždy zmeny navyše, ťahal aj za druhých. Nikdy nemal problémy s alkoholom. Za 4 roky čo reálne spolu žili ho ani raz nevidela opitého. Tak isto nemal problémy s nejakými automatmi ani nič podobné. Keď robil asistenta synovi, mohla sa naňho vždy v tomto smere na 100% spoľahnúť. Syn si našiel veľmi blízky vzťah k nemu. V roku 2016 začali mať problémy vo vzťahu, chodil neskoro domov, alebo vôbec, mala tušenie že sa niečo deje. Vtedy začali medzi nimi prvé hádky. Zrejme kríza po 7 rokoch ako sa hovorí, tak sa dohodli, že si dajú od seba oddych, že si na pár týždňov nájde nejaké ubytovanie v Č., aby si od seba oddýchli. To bolo v apríl 2016. Nič sa nezmenilo v tom, že bol doma, pretože sa staral o syna, robil mu asistenta spolu so svokrou. Asi v júli 2016 sa svedkyni priznal, že si našiel nejakú ženu na príležitostný sex. Nahnevalo ju to, ale neprekvapilo, lebo videla, že sa niečo deje. Na druhej strane to chápala, pretože ona všetku svoju energiu dávala synovi, obžalovanému sa nevenovala. Obžalovaný jej tvrdil, že preto jej to hovorí, že tie sexuálne úlety boli, ale skončilo to. Asi v septembri 2016 svedkyňa zistila, že to neskončilo, náhodou sa dostala ku emailovej komunikácii obžalovaného. Neskôr našla prádlo poškodenej aj u seba v byte. Povedala to aj svojim dospelým deťom, ktoré mali na Vianoce prísť, boli odhodlaní navštíviť pani D. a rozprávať sa s ňou, či vážne nemá žiadne morálne ani etické zábrany voči tomu postihnutému synovi. Bola veľmi hustá atmosféra, bolo to pred Vianocami, tak obžalovaný povedal, že medzi tými Vianocami si zase nájde nejaké ubytovanie v Č., aby neprišlo k výmene názorov medzi jej deťmi a obžalovaným, ani by sa tam do bytu všetci nezmestili, tak odišiel na penzión na sviatky. Dohodli sa, že budú fungovať ďalej, ale nebude s ním spať, budú ako kamaráti, to bolo na Vianoce 2016. Kým spolu žili, tak prispieval na domácnosť, dával jej celú výplatu. Dával jej vždy kartu, má ju aj teraz v peňaženke. Dával jej ju do mája 2017, kým mu nezobrala kľúče. Potom už žil u matky v rodinnom dome na W., mohol tam v pohode bývať celoročne, aj keď jeho matka sa na zimu sťahuje do jednoizbového bytu, je to pre ňu výhodnejšie ako byť dome a platiť všetky energie. Naposledy svedkyňa s obžalovaným spala niekedy v tom čase, v roku 2017 už nie. Po Vianociach k nim chodil a normálne všetko fungovalo. Chodil každý deň, syn má 9 hodín denne asistenciu. Niekedy sa stalo, že prišiel obdeň, striedali sa s matkou obžalovaného, s ktorou má od začiatku dobrý vzťah, aj on robí synovi asistentku od januára 2015. V marci 2017 sa skontaktovali aj s poškodenou a vtedy jej od jedu povedala o celej minulosti obžalovaného. Ona o ničom nevedela, takže vtedy svedkyni došlo, že medzi nimi nič vážne nie je, ide asi len čisto o sex. Potom svedkyni ešte obžalovaný ukázal mail, ktorý písal, že to chce ukončiť a zostať iba ako priateľ. Obžalovaný potom so svedkyňou normálne žil asi do mája 2017. V máji alebo v júni si zase našla suveníry od poškodenej v byte, takže mu povedala, aby jej dal kľúče. Odvtedy žil obžalovaný u svokry a stretli sa až v októbri, prišiel, že to s poškodenou všetko definitívne skončilo a že ho to všetko mrzí. Asi o 2 týždne potom boli vybavovať veci na úrade v F., asi 3 dni chodili po úradoch, tak mali veľa času rozprávať sa osamote. To bolo 2.11.2017. Chceli znovu začať spolu žiť, to sa už ale nestalo. Po 10.11.2017 jej volal z polície, že je zadržaný, že aby išla zobrať jeho veci a upratať do penziónu. Izba vyzerala normálne, nikto ju predtým neupratoval. Nemal popostielanú posteľ, na zemi boli ponožky, mobil na nabíjačke. Bola tam jedna plná fľaša alkoholu, štvorcového tvaru, ktorú vzala. Predtým volala pani R., že to príde upratať a pani R. sa rozčuľovala veľmi do telefónu na poškodenú, na druhý deň R. znovu volala, že chce kľúče a svedkyňa sa spýtala, čo sa vlastne stalo, lebo dovtedy to nevedela. Začala sa znovu rozčuľovať na poškodenú, že ona iba vyšla z izby a prehodila, že je ožratý. A že ju kvôli tomu vláčia po výsluchoch, bola najedovaná, hovorila, že ani dvere neboli zamknuté. Svedkyňa uviedla, že obžalovanému odpustila, ľúbi ho a potrebuje ho. Celú aférku s poškodenou považuje za sexuálny úlet, čo je čiastočne aj jej chyba. Bola za ním na väzbe 5 krát. S poškodenou sa nebavila, nemusí ju. Nikdy v živote si na ňom nevšimla sklony k agresivite, nikdy ho nevidela hrať automaty. Raz mali spolu konflikt, zavolala policajtov, on dostal pokutu za priestupok, mala to vtedy riešiť

inak. Osobne pochybuje, že sa to na tom penzióne stalo. Na záver uviedla, že žiada súd, aby mu uložil čo najnižší trest, lebo zostala na syna v podstate sama a zdvíhať 18 ročného chalana, ktorý je v podstate bezvládny, je náročné. Tiež žije z minimálnej mzdy a plat obžalovaného im pomôže. Z výpovede svedkyne G. O., ktorú súd so súhlasom strán na hlavnom pojednávaní prečítal, vyplynulo, že svedkyňa pracuje v objekte U. E. H. Č. ako pracovník bezpečnostnej služby pre externú firmu. Obžalovaného a poškodenú pozná z videnia ako zamestnancov spoločnosti U., bližšie sa nebavili. Dňa 10.11.2017 pracovala na 12-hodinovej pracovnej zmene a v čase okolo 15:45 hod. prišiel do prevádzky za poškodenou na taxíku obžalovaný, keďže nebol v práci nemohla ho pustiť do firmy, čakal na vrátnici. Chcel hovoriť s poškodenou, tak ju bola ohlásiť. Spolu išli za ním na vrátnicu, vtedy jej poškodená hovorila, že tam nechce ísť, že sa ho bojí, ale teda že ide, lebo jej dlží peniaze. Svedkyňa jej povedala, že keď sa bojí, že bude stáť pri nej. Keď prišli spolu na vrátnicu, obžalovaný povedal poškodenej, že v prítomnosti svedkyne sa s ňou nebude baviť, že má zmiznúť. Svedkyňa sa preto vzdialila, no periférne sledovala a počúvala, čo sa bude diať. Obžalovaný sa pýtal poškodenej, či s ním končí, tá mu povedala, že áno, aby jej dal pokoj, na to sa jej obžalovaný opýtal, či to myslí vážne, či je to posledné slovo, poškodená povedal, že áno. Potom započula strašný náraz, ako keby jej obžalovaný strašne pleskol, bolo to dosť počuť. Na to sa svedkyňa otočila, vyšla spoza rohu k obžalovanému, ten jej povedal, že všetko je v poriadku a odišiel späť do taxíka. Následne sa vrátila k poškodenej, ktorá kvočala na zemi, držala si tvár a plakala. Svedkyňa sa nepýtala, či ju obžalovaný fackoval, bolo to na nej vidieť, mala červené líco. Spýtala sa jej, či potrebuje pomoc, povedala, že nepotrebuje, ale že chce asi zavolať policajtov, tak ich svedkyňa zavolala a tí s poškodenou odišli na policajnú stanicu. Neskôr bola vypovedať ako svedok. Z výpovede svedkyne A. T., ktorú súd so súhlasom strán na hlavnom pojednávaní prečítal, vyplynulo, že ku skutku sa nevie vyjadriť, nebola pri tom. Pred 25 rokmi bola vydatá za obžalovaného, hneď po svadbe odišiel a viac ho nevidela, potom zistila, že je v base, tak sa s ním rozviedla. Viac ho nevidela. Kým s ním žila, bol by sa pre ňu rozdal, agresívny nebol, len nebol rodinne založený typ. Zo záverov znaleckého posudku číslo XX/XXXX vypracovaného 15.12.2017 znalkyňou z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, D.. Q. R., ktorý posudok súd na hlavnom pojednávaní so súhlasom strán prečítal, vyplynulo, že osobnosť poškodenej je simplexná, málo štruktúrovaná, primerane sebavedomá s dobrým sebahodnotenim, s primeranou úrovňou sociálnych vzťahov, no vo vzťahu k druhému pohlaviu sú prítomné ambivalencie - na jednej strane je vidieť závislosť a na strane druhej snaha o dominanciu pri mierne uvoľnených konvenciách. Je psychosomaticky nenarušená, neagresívna, ovládajúca sa, otvorená, sebakritická, so sklonmi k introverzii. Prítomné sú pocity menejcennosti a viny, aktuálne je plachá, nadmerne sa kontrolujúca až unikajúca najmä v interpersonálnych vzťahoch. Je zdržanlivá, rezervovaná, so slabou vôľou, s pocitmi neistoty a s pocitmi straty pôdy pod nohami. Má potrebu navonok sa správať uhladene so zmyslom pre formu, prispôsobovať sa so zachovaním dobrého dojmu. Ak sa jej situácia vymkne z rúk má tendenciu unikať do sveta fantázie pri nerešpektovaní reality. Psychopatologickú symptomatológiu v zmysle duševného ochorenia ani zvýšený neuroticizmus v štruktúre osobnosti znalkyňa nezistila. Intelektový výkon poškodenej je v rámci populačnej normy, je na hornej hranici pásma priemeru, pri miernej prevahe vo verbálnej zložke nad performačnou s nevýznamnými deterioračnými zmenami. Poškodená je schopná správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať vzniknuté javy a vonkajšie podnety. Mnestické schopnosti poškodenej dosahujú hornú hranicu pásma populačného priemeru jej vekového obdobia. Na základe vyššie uvedenej štruktúry intelektu a osobnosti poškodenej znalkyňa usudzuje, že jej výpovede nesú pozitívne znaky všeobecnej a špecifickej vierohodnosti, preto ich zo psychologického hľadiska môžeme považovať za vierohodné. V myslení poškodenej nezisťujeme fabulačné, konfabulačné či iné patologické obsahy vo všeobecnosti, ani vo vzťahu k predmetu vyšetrovania. Zo zápisnice o vydaní veci z 12.12.2017 vyplynulo, že poškodená dobrovoľne vydala OČTK svoju mailovú a SMS komunikáciu s obžalovaným z obdobia pred skutkom a po skutku. Z obsahu zabezpečených SMS správ, facebookovej a mailovej komunikácie, ktorú vydala poškodená polícií dňa 11.11.2017 okrem iného vyplýva, že obžalovaný bol s poškodenou v častom písomnom kontakte, písali si obojstranne. Obžalovaný zaslal poškodenej desiatky správ, ktoré sa týkali toho, že aby sa vrátila, že ju miluje, v týchto je však zároveň vulgárne nadáva a hovorí, že sa zabije, že ho to mrzí, že jej nechcel ublížiť, že jej nechcel dať facku, že to bolo v amoku a podobne. Dňa 10.11.2017 písal poškodenej v ranných hodinách, či ho príde ostrihať, následne jej písal, že vie, že je to koniec a že má iného, či volala s frajerom, že si je istý. Na toto mu poškodená odpísala, že nemá nikoho a toho podozrievania má plné zuby. Následne jej v čase o 8:51 hodine píše SMS správu „OK skap", že má dosť jej ojebávok a je to, čo sa hovorí, že sa ona priznáva že je kurva a že to všetkým povie. Následne mu na naliehanie poškodená uviedla, že o desiatej príde,

ale že ešte jedna urážka a už sa jej nedovolá. Po tomto jej písal, že sa môže kurviť s kým chce, on jej nebráni, ale nech jej platí dlhy ten, kto ju jebe. V čase 9:04 hodine tohto dňa jej napísal SMS správu „Mám ťa v piči ako ty mňa skap je mi to jedno po tomto si mi ukázala tvoju tvár". Komunikácia pokračuje v čase o 11:09 hodine toho istého dňa, kedy jej napísal SMS s textom „Vráť sa", v čase o 11:12 hodine napísal SMS správu s obsahom "Je mi to luto", v čase o 11:14 hodine s textom „tak zbohom", „nechcel som ti ublížit", a v čase o 11:19 hodine opäť SMS správu s textom „nechcel som ti ublížiť". V čase o 11:20 hodine jej napísal SMS správu s textom „Ty vieš že by som ti neublížil miluje ťa". Následne jej písal v podstate nepretržite SMS správy o tom, ako ju miluje, že je jeho všetko, že mu to je ľúto, v čase o 11:24 hodine opätovne napísal SMS s textom „nikdy by som ti neublížil" a v čase o 11 :25 hodine napísal SMS s textom „Milujem ta za teba zomriem". Následne jej napísal že zbohom, že má druhých a podobne. Dňa 11.11.2017 v čase o 12:39 hodine obvinený napísal mail poškodenej, že „Tá facka ma mrzí sám tomu neverím to bol amok. Nedá sa to ovládať. To asi preto, že ju stratil koli inému ...." Z rozkazu o uložení sankcie za priestupok číslo O.-U.-O.-XXXX/XXXXXX z 9.3.2018 vydaného Okresným úradom U. G. U. H., odborom všeobecnej vnútornej správy, vyplynulo, že obžalovaný bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ust. § 49 ods. 1 písm. d) zákona SNR Č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého sa dopustil úmyselným narušením občianskeho spolunažívania iným hrubým správaním na tom skutkovom základe, že dňa 10.11.2017 v čase 15:45 hod. v Č. na ulici G. vo vestibule vrátnice v areáli spoločnosti U. E. E..A..O., sa prišiel menovaný ospravedlniť E. D. po predchádzajúcom incidente, na čo menovaná reagovala tak, že ju to nezaujíma a na otázku C. W. či je koniec odpovedala áno, ju následne menovaný udrel otvorenou dlaňou na líce. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b) v spojení s ust. § 49 ods. 2 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov za spáchaný priestupok mu bola uložená sankcia 30 Eur. Rozhodnutie je právoplatné 3.4.2018 a vykonateľné 18.4.2018. Z potvrdenia Slovenskej sporiteľne, a.s. z 28.5.2018 vyplynulo, že C. A. za obžalovaného túto sankciu uhradila. Z čestného vyhlásenia C. A. z 5.2.2018 vyplynulo, že C. A. na svoju česť vyhlasuje, že od roku 2013 žije v spoločnej domácnosti ako druha a družka s obžalovaným. K dokazovaniu vo vzťahu k výrok o treste a ochrannom opatrení Z registra trestov GP SR vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ 12-krát súdne trestaný pre majetkovú trestnú činnosť. Opakovane bol vo výkone trestu odňatia slobody, naposledy mal pevný výstup 28.11.2013, kedy vykonal úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov nepodmienečne v II. NVS vo veci Okresného súdu Trnava sp. zn. 5T/90/2006 za trestné činy krádeže podľa § 247 odsek 1 Trestného zákona a porušovania domovej slobody podľa § 238 odsek 1 Trestného zákona. Výkon tohto trestu nadväzoval plynule na výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 64 mesiacov v ústave na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia vo veci Okresného súdu Trnava sp. zn. 7T/27/2007 za trestný čin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 odsek 1, odsek 4 písmeno c/ Trestného zákona. Z lustrácie v systéme AVÍZO vyplynulo, že sa proti obžalovanému iné trestné stíhanie aktuálne nevedie. Z lustrácie v databáze súdov a STA vyplynulo, že sa aktuálne na súdoch iné trestné konanie proti nemu nevedie. Z lustrácie v Registri priestupkov MV SR a tiež z rozkazu o uložení sankcie za priestupok Okresného úradu D., odboru všeobecnej vnútornej správy číslo O.-D.-O.-XXXX/XXXXXX z 21.04.2017, právoplatného 9.6.2017, vyplynulo, že obžalovaný bol dosiaľ jeden krát priestupkovo postihnutý za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 odsek 1 písmeno d) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že 19.3.2017 písal C. A. správy, kde jej vulgárne nadával. Za to mu bola uložená sankcia 10 Eur. Z lustrácie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky vyplynulo, že obžalovaný nie je vlastníkom nehnuteľností na území Slovenskej republiky. Z evidenčnej karty vodiča a evidencie vozidiel vyplynulo, že obžalovaný nie je držiteľom vodičského oprávnenia a taktiež nie je evidovaný ako vlastník resp. držiteľ motorového vozidla. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny D. vyplynulo, že obžalovaný bol naposledy vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie do 29.1.2015 a ku dňu 11.12.2017 nepoberá dávky vyplácané týmto úradom. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne vyplynulo, že obžalovaný bol naposledy evidovaný od 1.7.2015 ako zamestnanec spoločnosti U. E., E..A..O.., Č.. Zároveň bol vedený ako SZČO od 1.6.2016 do 30.11.2017. Z potvrdenia odbor živnostenského podnikania Okresného úradu D. vyplynulo, že obžalovaný nie je k 6.12.2017 vedený ako živnostník.

Zo správy o povesti vypracovanej Mestským úradom D. sa uvádza, že obžalovaný má trvalý pobyt mesto D. a to od roku 2007. Dovtedy mal vedený trvalý pobyt na adrese C. XX H. D., kde býva jeho matka, ktorú príležitostne navštevuje. Iné skutočnosti o ňom im nie sú známe. Zo záverov znaleckého posudku číslo XX/XXXX vypracovaného znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, G.. Ľ. O. 11.12.2017, ktorý posudok súd na hlavnom pojednávaní so súhlasom strán prečítal, vyplynulo, že obžalovaný je konzumentom alkoholu, ale v jeho prípade sa nedá v tomto štádiu konštatovať syndróm závislosti, hovoríme len o tzv. abúze, škodlivom užívaní alkoholu. Omamné a psychotropné látky obžalovaný neužíva, v roku 1988 absolvoval súdom nariadenú ústavnú a ambulantnú protitoxikomanickú liečbu, odvtedy abstinuje. S ohľadom na skutočnosť, že nie je závislý od alkoholu, znalkyňa mu nenavrhuje uložiť žiadne ochranné liečebné opatrenie. Gamblerstvo - závislosť od výherných hracích automatov znalkyňa taktiež nezistila. Pri skúmaní závislosti znalkyňa nezistila skutočnosti, ktoré by odôvodňovali skúmanie duševného stavu obžalovaného. V čase skutku, teda 10.11.2017 sa obžalovaný nachádzal v stave jednoduchej (simplexnej) opitosti. Z forenzného hľadiska dôležitejší ako stupeň je typ alkoholickej opitosti. V tomto prípade sa jednalo o opitosť jednoduchú (simplexnú), nie patickú. V opitosti býva obžalovaný slovne a aj fyzicky agresívny, nakoľko v opitosti sa mu uvoľnia prirodzené brzdiace mechanizmy. Účinky alkoholu na svoj organizmus a psychiku obžalovaný ale veľmi dobre pozná, pozná a opitosť si privodil napriek tomu opakovane a vlastným pričinením. Skutok si pamätá, udalosti popisuje súvisle, chronologicky, hoci ponúka svoju verziu priebehu skutku. Nakoľko od alkoholu nie je závislý, ak by chcel, mohol by pitie zastaviť resp. svoje pitie kontrolovať. Z hodnotiacej správy ÚVV M. vyplýva, že vo výkone väzby sa obžalovaný v tejto trestnej veci nachádza od 14.11.2017 a je umiestnený na oddiele so zmierneným režimom výkonu väzby. Vzhľadom na krátkosť času ho nemožno komplexnejšie hodnotiť, no možno konštatovať, že počas obdobia výkonu väzby nemal problémy s adaptáciou na jej podmienky. Jeho správanie a vystupovanie je na požadovanej úrovni. Príkazy a nariadenia príslušníkov plní a rešpektuje. Konfliktné situácie medzi obvinenými nevyvoláva. Vo svojich osobných veciach si poriadok udržiava na požadovanej úrovni. Doposiaľ nebol disciplinárne potrestaný, ani odmenený. Kontakt s príbuznými udržiava prostredníctvom korešpondencie a telefonovania. Napriek skutočnosti, že mu bola ponúknutá možnosť zaradenia do práce na pracovisko „Ručné šitie obuvi", túto ponuku zatiaľ nevyužil. K hodnoteniu dôkazov Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán (tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov). Prihliadol pritom len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Z vykonaného dokazovania mal súd bez pochybností za preukázané, že skutok uvedený v skutkovej vete výroku o vine sa stal a že ho spáchal obžalovaný. Zo spáchania skutku ho jednoznačne usvedčuje svojou výpoveďou poškodená, ktorá veľmi podrobne popísala nielen priebeh skutku, ale aj priebeh spolužitia s obžalovaným. Vypovedala v podstate zhodne tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní. Jej výpoveď aj v kontexte s inými vykonaným dôkazmi súd vyhodnotil ako pravdivú a vierohodnú. Súdom neboli zistené žiadne skutočnosti, pre ktoré by poškodená mala snahu svoju výpoveďou obžalovanému škodiť. Tendencie u poškodenej v tomto smere nepotvrdil ani vypracovaný znalecký posudok na poškodenú, ktorý potvrdil, že jej výpovede nesú pozitívne znaky všeobecnej a špecifickej vierohodnosti, preto ich zo psychologického hľadiska možno považovať za vierohodné. Naopak, porovnávajúc výpovede obžalovaného z prípravného konania a z hlavného pojednávana je zrejmé, že tento postupne mení výpovede, je badateľná tendenčnosť v podobe zmierňovania svojho konania s cieľom zbaviť sa v trestnej zodpovednosti. Faktom, ktorý obžalovaný nepopieral, je to, že v čase skutku bol pod vplyvom alkoholu. Podľa znalkyne práve alkohol u obžalovaného odbúrava prirodzené brzdiace mechanizmy, býva pod jeho vplyvom verbálne i brachiálne agresívny, čo podporuje tvrdenia poškodenej o útoku na jej osobu. Že obžalovanému vulgarizmy v partnerskom vzťahu nie sú cudzie svedčí okrem zabezpečenej emailovej a SMS komunikácie aj právoplatné priestupkové postihnutie z marca 2017, kedy týmito „častoval“ družku C. A.. Nakoniec ani možnosť konfrontovať sa s poškodenou za účelom odstránenia rozporov obžalovaný nevyužil, chcel sa jej len za svoje „nevhodné“ správanie ospravedlniť. Jeho výpovedi preto súd neuveril. Výpoveď poškodenej pritom nie je jediným usvedčujúcim dôkazom. Pokiaľ súd uvádza, že výpoveď poškodenej hodnotil v kontexte s inými vykonanými dôkazmi, tak treba poukázať na to, že pravdivosti jej výpovede nasvedčuje fotodokumentácia jej náušnice, z ktorej sa pri útoku v izbe po facke na tvár časť odlúpila, ale taktiež aj SMS-ky obžalovaného poslané krátko po čine, kde píše poškodenej, aby sa

vrátila, že mu je to ľúto, nechcel jej ublížiť, nikdy by jej neublížil, na čo mu poškodená rázne odpovedala, že nikdy. Uvedené svedčí pravdivosti tvrdenia poškodenej, že medzi nimi došlo ku konfliktu, po ktorom mala z obžalovaného strach. Že bol v ten deň obžalovaný neoblomný, dotieravý, svedčí jeho následná návšteva taxíkom u poškodenej doma v D. krátko po skutku, kedy ho poškodená odoslala preč. O fakte, že bol v ten deň voči poškodenej aj násilný, o tom svedčí jeho ďalší fyzický útok na poškodenú na vrátnici vo firme U. Č. o pár hodín po skutku, za ktorý bol právoplatne priestupkovo postihnutý. Pracovníčka SBS svedkyňa O. taktiež potvrdila, že jej poškodená cestou za obžalovaným vravela, že má z obžalovaného strach, že sa ho bojí, je teda zrejmé, že z konania obžalovaného už vtedy pociťovala strach resp. obavy. Pokiaľ obhajoba namietala, že svedkyne H. a R., ktoré boli v tom čase v penzióne nepočuli žiaden krik, hádku, k tomu treba uviesť, že skutok sa odohral za zatvorenými dverami - medzi štyrmi očami, z tohto dôvodu komunikácia medzi poškodenou a obžalovaným nemusela byť počuť až k nim na chodbu. I keď svedkyňa R. uvádzala, že dvere sú obyčajné, istú mieru súkromia v penzióne z logiky veci predsa len poskytovať musia. Pokiaľ poškodená uvádzala, že obžalovaný na ňu kričal, treba uviesť, že vnímanie kriku je subjektívne, poškodená ako sama uviedla sa s takým „správaním“ obžalovaného dovtedy nikdy nestretla, preto aj len objektívne zvýšený hlas obžalovaného mohla subjektívne vnímať ako jeho krik. Ona sama nekričala, len obžalovanému pohrozila, keď zbadala otvorenú ventilačku, že bude kričať, keď ju nepustí. Z tohto dôvodu obe svedkyne krik v objektívnom ponímaní počuť nemuseli. Navyše z výpovede svedkyne H. vyplynulo, že spolu so svedkyňou R. boli na prízemí, tam odomykanie ani zamykanie z izby na poschodí nie je počuť. Nehovoriac o tom, že svedkyňa H. predtým na poschodí aj vysávala, z tohto dôvodu ani časť hádky nemusela počuť. Pokiaľ obe svedkyne uvádzali, že poškodená nebežala, odchádzala normálnym krokom, tak po východe z izby šla poškodená na prízemie po točitých schodoch, nemohla utekať, aby sa na nich nezranila. Zhodne obe svedkyne potvrdili, že ich poškodená o pomoc žiadala, no keď sa jej spýtali, čo sa deje, tak už len zanadávala na obžalovaného, povedala že je opitý a odišla preč. Predsa nemala povinnosť ostať stáť a rozprávať prítomným, čo sa jej práve stalo. Treba uviesť, že poškodená chcela byť vnímaná v dobrom svetle, keďže si tam opakovane prenajímala izbu a prenajímateľka svedkyňa R. ju hneď „schladila“ slovami, že v penzióne žiadne „scény“ nestrpí. Zrejme preto s nimi poškodená viac nechcela rozoberať prežité udalosti. Poškodená nakoniec sama uvádzala, že pokiaľ v penzióne boli aj iní ľudia, cítila sa bezpečnejšie, preto sa aj po prvej hádke s obžalovaným do izby znova od auta vrátila. Tento jej druhý príchod do izby, tesne pred skutkom, ale žiadna zo svedkýň nepostrehla, je teda zrejmé, že svedkyne vstúpili do dejovej línie až v jej neskoršej

- konečnej fáze.

Tu je potrebné zdôrazniť, že poškodená tento útok v penzióne nešla ihneď nahlásiť na políciu. Ak by si to mala celé vymyslieť s cieľom škodiť obžalovanému, ako tvrdí obhajoba, urobila by tak ihneď po čine. Oznámiť všetko na políciu poškodenú prinútil až ďalší útok obžalovaného na vrátnici vo firme U. v Č., kedy už podľa vlastných slov poškodená nevedela, čo má robiť a na radu svedkyne O. išla útok nahlásiť. Pôvodne len chcela, aby sa k nej viacej obžalovaný nepribližoval, nevedela ako to chodí, čo z toho bude, nikdy predtým také veci neriešila. S poukazom na uvedené vyznieva tvrdenie obhajoby o vymyslenom útoku ako nepravdivé, produkované v snahe zbaviť obžalovaného trestnej zodpovednosti. Čo sa týka vzájomného vzťahu obžalovaného a poškodenej súd dospel k záveru, že v prípade poškodenej išlo o bývalú družku obžalovaného. Ich pomer druha a družky vznikol v čase, kedy spolu spoločne žili v podnájme v U. G. U. H. v lete 2016, lebo vtedy spolu žili v životnom spoločenstve, bývali spolu a spoločne aj uhrádzali náklady na domácnosť. Predmetné spolužitie im však nevydržalo a toto ukončili v auguste 2016. Vtedy obžalovaný a poškodená už v pomere druha a družky nežili, ich pomer je možné od toho momentu hodnotiť ako pomer bývalého druha a družky, ktorí udržiavajú už len milenecký vzťah, kedy sa príležitostne stretávali za účelom sexu. Nikdy potom už neobnovili spoločnú domácnosť, nebývali spolu viac ako pár dní, nehospodárili spoločne s financiami. Obžalovaný sa v tom čase vrátil k svojej pôvodnej družke C. A., s ktorou bol s prestávkami až do mája 2017, kedy ho táto vyhodila z bytu resp. mu vzala kľúče. Síce sa s ním C. A. od Vianoc 2016 už intímne nestýkala, stále ale žili spolu pod jednou strechou a obžalovaný jej dával svoju výplatu resp. prispieval na domácnosť, doteraz má svedkyňa jeho bankomatovú kartu, čo svedčí o dôvere obžalovaného voči nej. Naproti tomu poškodenej bankomatovú kartu nedal, ani jej nijakým spôsobom finančne neprispieval. Chcela po ňom, aby si vzal pôžičku a tým jej vypomohol, aj s tým bol problém a vyvolalo to len hádky medzi nimi. Od mája 2017 až do spáchania skutku už s poškodenou spoločne nežil, pričom posledný mesiac pred skutkom sa už podľa vyjadrenia poškodenej rozchádzali, čo nechcel obžalovaný akceptovať a ona sa mu bála otvorene povedať, ale cítila, že to vie. Obžalovaný sám vo výpovedi potvrdil, že posledné 2 - 3 mesiace už tušil, že ich vzťah je na konci. Okrem práce sa v októbri 2017 stretli už len raz, keď išli aj s matkou obžalovaného do lesa na huby, pričom poškodená obžalovanému len z ľútosti pomáhala, lebo ostatné mesiace pred skutkom už bol v zlej finančnej situácii, v podstate bez peňazí.

K právnej kvalifikácii skutku Podľa § 183 odsek 1 Trestného zákona, kto inému bez oprávnenia bráni užívať osobnú slobodu, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky. Podľa § 183 odsek 2 Trestného zákona, odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) závažnejším spôsobom konania, b) z osobitného motívu, c) ako verejný činiteľ, d) na chránenej osobe, alebo e) a spôsobí ním väčšiu škodu. Podľa § 138 písmeno d) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu násilím, hrozbou bezprostredného násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy Podľa § 122 odsek 7 Trestného zákona, trestný čin je spáchaný násilím, ak páchateľ na jeho spáchanie použije fyzické násilie proti telesnej integrite inej osoby, alebo ak je spáchaný na osobe, ktorú páchateľ uviedol do stavu bezbrannosti ľsťou, alebo ak páchateľ použil násilie proti veci iného. Podľa § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona, chránenou osobou sa rozumie blízka osoba. Podľa § 127 odsek 4 Trestného zákona, blízkou osobou sa na účely tohto zákona rozumie príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú. Podľa § 127 odsek 5 Trestného zákona, blízkou osobou sa na účely trestných činov vydierania podľa § 189, znásilnenia podľa § 199 ods. 2, sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 2, sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 2, týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208, nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 2, nebezpečného prenasledovania podľa § 360a alebo financovania terorizmu podľa § 419c ods. 2 rozumie aj bývalý manžel, druh, bývalý druh, rodič spoločného dieťaťa a osoba, ktorá je vo vzťahu k nim blízkou osobou podľa odseku 4, ako aj osoba, ktorá s páchateľom žije alebo žila v spoločnej domácnosti. Objektom tohto trestného činu je osobná sloboda v zmysle slobody pohybu. Týmto ustanovením je chránená sloboda každého človeka, teda i toho, koho sloboda pohybu je na základe zákona obmedzená, ak obmedzovanie prekračuje dovolenú mieru. Objektívna stránka spočíva v tom, že páchateľ bráni inému užívať slobodu pohybu, hoci iba na krátku dobu, ak je bránenie ťažko prekonateľné. Dĺžka obmedzenia osobnej slobody nie je rozhodujúca, význam má len v súvislosti s trestným činom pozbavenia osobnej slobody podľa § 182 TZ, pretože pri bránení trvajúcom dlhšiu dobu ide už o pozbavenie osobnej slobody v zmysle § 182 TZ. Bránenie v užívaní osobnej slobody je zásah do osobnej slobody, ktorým sa znemožňuje alebo obmedzuje voľný pohyb človeka a zároveň sa mu zabraňuje o svojom pohybe slobodne rozhodovať. Bránenie v užívaní osobnej slobody musí byť ťažko prekonateľné. Môže ísť o uzatvorenie v miestnosti alebo v budove, znemožnenie pohybu zviazaním, zvieraním v náruči, ním za ruky alebo o iné uchopenie a zadržiavanie, alebo zabránenie poškodeného vystúpiť z dopravného prostriedku v dôsledku rýchlej jazdy, alebo uzamknutie dverí, alebo ak páchateľ zbaví telesne postihnutú osobu pomôcok, bez ktorých by nebola schopná sa sama pohybovať a pod. (k tomu porovnaj R 1/1980). K bráneniu užívania osobnej slobody musí dôjsť neoprávnene. V zmysle čl. 17 ods. 2 Ústavy SR nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Oprávnene v tomto prípade môžu konať predovšetkým orgány činné v trestnom konaní pri obmedzení osobnej slobody za účelom trestného stíhania. Trestný čin obmedzovania osobnej slobody je trvácim trestným činom. Trestný čin je dokonaný už prvotným obmedzením osobnej slobody iného človeka. Páchateľ môže obmedziť osobnú slobodu iného vlastným konaním a tento stav ďalej udržiavať (vyvolanie a udržiavanie protiprávneho stavu) alebo obmedzenie osobnej slobody uskutočnené treťou osobou len ďalej udržiava (udržiavanie protiprávneho stavu). Trestný čin je síce dokonaný prvotným obmedzením osobnej slobody, avšak trvá dovtedy, kým páchateľ tento protiprávny stav neodstráni alebo nebude inak odstránené a toto konanie sa považuje za jeden trestný čin obmedzovania osobnej slobody. Podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona, prečinu nebezpečného vyhrážania sa dopustí ten, kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu. Za to sa potrestá odňatím slobody až na jeden rok. Podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona, odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a/ závažnejším spôsobom konania, b/ na chránenej osobe, c/ preto, aby inému zmaril alebo sťažil uplatnenie jeho základných práv a slobôd, d/ z osobitného motívu, alebo e/ verejne. Podľa § 139 odsek 1 písmeno c/, písmeno e/, písmeno f/ Trestného zákona, chránenou osobou sa rozumie blízka osoba, osoba vyššieho veku a chorá osoba. Podľa § 127 odsek 4 Trestného zákona blízkou osobou sa na účely tohto zákona rozumie príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú. Podľa § 127 odsek 5 Trestného zákona, blízkou osobou sa na účely trestných činov vydierania podľa § 189, znásilnenia podľa § 199 ods. 2, sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 2, sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 2, týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208, nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 2, nebezpečného prenasledovania podľa § 360a alebo financovania terorizmu podľa § 419c ods. 2 rozumie aj bývalý manžel, druh, bývalý druh, rodič spoločného dieťaťa a osoba, ktorá je vo vzťahu k nim blízkou osobou podľa odseku 4, ako aj osoba, ktorá s páchateľom žije alebo žila v spoločnej domácnosti.

Objektívna stránka trestného činu nebezpečného vyhrážania spočíva vo vyhrážkach páchateľa inej osobe smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou, a to takým spôsobom, že to u takejto osoby môže vzbudiť dôvodnú obavu z ich uskutočnenia. Vyhrážanie sa inou ťažkou ujmou musí byť svojou povahou a závažnosťou na úrovni vyhrážok smrťou alebo ťažkou ujmou na zdraví. Pritom vždy treba brať do úvahy okolnosti konkrétneho prípadu a prihliadať aj na to, ako subjektívne pociťuje ujmu ten, voči ktorému vyhrážka smeruje. V kontexte tohto stručného právneho rozboru je zrejmé, že skutok uvedený v skutkovej vete výroku o vine rozsudku napĺňa zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 odsek 1 Trestného zákona, lebo obžalovaný poškodenej bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu tým, že ju v izbe zamkol a následne ju na posteli prisadol, čím jej znemožnil, hoci len na krátku dobu, slobodne rozhodovať o voľnom pohybe. Násilie /prisadnutie poškodenej/, ktoré pri tom použil, nepovažoval súd za osobitný kvalifikačný znak, nakoľko podľa názoru súdu predmetné násilie je inkorporované už v základnej skutkovej podstate tohto trestného činu. Že poškodená bola bývalá družka obžalovaného, to súd ustálil v rámci svojich skutkových zistení, čo je odôvodnené vyššie v texte. Pri trestnom čine obmedzovania osobnej slobody bývalá družka nemá status chránenej osoby, čo je evidentne zrejmé z ust. § 127 odsek 5 Trestného zákona. Ak by zákonodarca chcel rozšíriť okruh chránených osôb aj pre tento trestný čin, výslovne by to v cit. ust. vyjadril. Ak by súd pripustil iný výklad, išlo by o neprípustnú analogiu legis v neprospech obžalovaného. Vo vzťahu k bývalej družke ako blízkej osobe je však iná situácia pri prečine nebezpečného vyhrážania, ktorého sa obžalovaný dopustil v jednočinnom súbehu s prečinom obmedzovania osobnej slobody, keďže sa poškodenej pri útoku vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to u nej mohlo vzbudiť dôvodnú obavu. Existenciu dôvodnej obavy potvrdili nielen samotná poškodená, ale sprostredkovane i svedkyňa O.. Tento prečin je v ust. § 127 odsek 5 Trestného zákona výslovne uvedený, preto súd konanie obžalovaného v tomto smere právne kvalifikoval ako spáchaný závažnejším spôsobom konania - na chránenej osobe - blízkej osobe - bývalej družke, teda ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona a § 127 odsek 5 Trestného zákona. Obžalovaný konal v priamom úmysle podľa § 15 písmeno a) Trestného zákona, lebo chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom. Z vyššie prezentovaných právnych záverov je zrejmé, prečo súd skutok právne kvalifikoval inak oproti obžalobe. Na záver treba uviesť, že vyvodeniu trestnej zodpovednosti obžalovaného nebránil ani tzv. materiálny korektív uvedený v § 10 odsek 2 Trestného zákona. Zo spôsobu vykonania činov a jeho následku, okolností, za ktorých bol spáchaný, miere zavinenia a pohnútky obžalovaného, po objektívnom vyhodnotení týchto kritérií, je evidentne zrejmé, že stupeň závažnosti činov bol vyšší ako nepatrný a konanie tak bolo treba definovať ako vyššie spomínané prečiny. Obzvlášť, ak obžalovaný svojim konaním naplnil aj kvalifikovanú skutkovú podstatu jedného zo žalovaných prečinov. K námietke obhajoby, že celý útok až po incident na vrátnici v U. v Č. predstavoval jeden skutok, kde za čiastkový útok - incident na vrátnici - už bol obžalovaný právoplatne priestupkovo postihnutý, preto nie

je možné aktuálne súdený skutok viac prejednávať pred súdom (zásada ne bis in idem), treba uviesť, že táto námietka nie je dôvodná. Jednotlivé akty obžalovaného spája do jedného skutku a zároveň umožňuje deliť jeho správanie na samostatné skutky trestnoprávne relevantný následok. Tento následok ako znak objektívnej stránky skutkovej podstaty nastal už pri konaní obžalovaného v izbe penziónu, kde svojim konaním naplnil všetky zákonné znaky žalovaných prečinov resp. inak povedané tieto prečiny dokonal. Incident na vrátnici odohrávajúci sa s odstupom viac ako 4 hodín bol samostatným skutkom, ktorý nenapĺňal znaky žiadneho trestného činu, správne bol preto odstúpený na samostatné prejednanie ako priestupok. K výroku o treste Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. § 34 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd v súlade s ust. § 34 odsek 4 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich. V stručnosti treba uviesť, že princíp ukladania úhrnného trestu podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona spočíva v tom, že páchateľovi dvoch alebo viacerých trestných činov je ukladaný trest v rámci trestnej sadzby činu najprísnejšie trestného, pričom sa musí v tomto výroku odraziť aj skutočnosť, že nejde iba o trest za tento trestný čin, ale i za ďalšie, zbiehajúce sa trestné činy. To sa premietne v priznaní priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, teda že páchateľ spáchal viac trestných činov. To ale neplatí, ak súd ukladá úhrnný trest podľa tzv. asperačnej zásady upravenej v § 41 odsek 2 Trestného zákona. Zároveň platí, že ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich. V tomto prípade je u oboch zbiehajúcich sa prečinov trestná sadzba zhodná - 6 mesiacov až 3 roky, no najprísnejšie trestný je prečin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 odsek 1 Trestného zákona, lebo uvedenú trestnú sadzbu ustanovuje už v základnej skutkovej podstate. Pri ukladaní trestu obžalovanému súd taktiež obligatórne prihliadol podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. V prípade obžalovaného súd poľahčujúce okolnosti nezistil. Obžalovanému priťažovalo, že spáchal viac trestných činov (§ 37 písmeno h) Trestného zákona) a že už bol v minulosti odsúdený (§ 37 písmeno m) Trestného zákona). V konečnom súčte u obžalovaného prevažoval pomer priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi (0:2), preto v súlade s ust. § 38 odsek 4 Trestného zákona došlo k modifikácii základnej trestnej sadzby zvýšením dolnej hranice o jednu tretinu. Súd tak ukladal trest v modifikovanej trestnej sadzbe od 1 roka a 4 mesiacov (16 mesiacov) do 3 rokov. Pri určovaní druhu trestu dospel súd k záveru, že je namieste obžalovanému uložiť trest odňatia slobody, nakoľko alternatívne spôsoby trestania by zjavne neviedli k dosiahnutiu účelu trestu. Rovnako dospel k záveru, že účel trestu by v tomto prípade nebol dosiahnuteľný bez jeho výkonu, preto uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody. V tomto smere súd poukazuje na osobnosť obžalovaného, najmä jeho trestnú minulosť, kde z odpisu registra trestov je zrejmé, že v minulosti vykonal radu nepodmienečných trestov odňatia slobody, ktoré ho evidentne od páchania ďalšej trestnej činnosti neodradili. Niet dôvodu sa preto domnievať, že by iný ako nepodmienečný trest odňatia slobody splnil svoj účel. Pri určovaní výmery trestu v rámci rozpätia od 16 (šestnásť) mesiacov do 3 (troch) rokov mu súd uložil trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky, teda v strede modifikovanej trestnej sadzby, ktorý považoval súd primeraný, spravodlivý a tiež dostatočný tak na nápravu obžalovaného, ako aj na ochranu spoločnosti. Zároveň podľa názoru súdu uložený trest zodpovedá potrebám generálnej, ako aj individuálnej prevencie a bude dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu, ako ho má na mysli . O náhrade škody súd nerozhodoval, nakoľko si poškodená nárok na náhradu škody neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Piešťany, rozhodovať o ňom bude Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok. V písomne (trojmo) podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.