Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_29C-235-2016.pdf
PDF · 137.22 KB
Case nature
Area
Subarea
29C/235/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Lenkou Benčovou v spore žalobcu Horská záchranná služba, Horný Smokovec 52, 062 01 Vysoké Tatry, IČO: 378 796 93, právne zastúpeného JUDr. Janou Murárovou, advokátkou, 1. mája 19, 058 01 Poprad, proti žalovanému S. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., právne zastúpeného JUDr. Vitalijom Frankom, advokátom, Slovenská 69, 080 01 Prešov, o zaplatenie 2 004,84 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie o zaplatenie úroku z omeškania nad 5 % ročne zo sumy 2 004,84 eura od 04.04.2016 do zaplatenia z a s t a v u j e.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2 004,84 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 04.04.2016 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.09.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia 2 004,84 eura spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 5,05 % ročne od 04.04.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 28.01.2016 vykonal na základe žiadosti žalovaného záchrannú akciu v horskej oblasti Vysoké Tatry, lokalita Kriváň Z stena, miesto Škaredý žľab. Pri zostupe z Kriváňa sa žalovanému zlomila mačka a požiadal o zásah. Potrebu zásahu žalovaný oznámil 28.01.2016 o 15.10 hod. Záchrannú akciu vykonal vedúci zásahu V.. P. M. z oblasti Vysoké Tatry s ďalšími štyrmi záchranármi a z oblasti Západné Tatry vedúci zásahu C.. Y. Z. a ďalší dvaja záchranári. O vykonaní zásahu bol spísaný záznam o zásahu, ktorý žalovaný vlastnoručne podpísal. Pri zásahu bolo potrebné použiť leteckú techniku. Celkové náklady spojené so zásahom boli v súlade so zákonom č. 544/2002 Z.z. v súlade s cenníkom služieb žalobcu platným v čase vykonania zásahu fakturované žalovanému. Faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 3 332,71 eura so splatnosťou 3. 4. 2016 bola žalovanému riadne doručená. Touto faktúrou žalobca fakturoval náklady spojené s vykonaním záchrannej akcie. Dňa 5.5.2016 bola na účet žalobcu uhradená z poistenia žalovaného suma 3 319,39 eura. Neuhradený zostatok predstavuje sumu 13,32 eura. Faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 18. 2. 2016 na sumu 1 991,32 eura so splatnosťou 3. 4. 2016 boli žalovanému fakturované náklady spojené s použitím leteckej techniky. Faktúry boli žalovanému riadne doručené, v lehote splatnosti rozdiel z faktúry o vykonaní záchrannej akcie zaplatený nebol, neboli zaplatené náklady vzniknuté s použitím leteckej techniky.
3. Žalobca ako dôkazy označil: záznam o zásahu horskej základnej služby, informácia o zásahu, cenník činnosti Horskej záchrannej služby platný od 22. 2. 2014, podklad pre fakturáciu, faktúra č. XXXXXXXXXX, faktúra č. XXXXXXXXXX, faktúra AIR-TRANSPORT EUROPE č. XX-XX-XXX, výkaz práce pilota, technicky denník vrtuľníka č. XXX, upomienka č. 1 týkajúca sa faktúry č. XXXXXXXXXX, upomienka č. 1 týkajúca sa faktúry č. XXXXXXXXXX, list Allianz - Slovenská poisťovňa zo dňa 3. 5. 2016, výpis z účtu - Štátna pokladnica, predžalobná upomienka zo dňa 14. 5. 2016, e- mailová správa žalovaného, zvukový záznam zo zásahu, svedecká výpoveď svedkov U. M., V.. P. M., C.. C. Z..
4. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Namietal, že letecká záchranná služba pre neho nepriletela a on 6 hodín čakal na Horskú záchrannú službu, ktorej poslal koordináty GPS. Na základe týchto informácií prišli štyria členovia Horskej záchrannej služby zo strediska Starý Smokovec, ktorí mu poskytli pomoc a spoločne došli na Horskú záchrannú službu na Podbanskom, kde o záchrannej akcii spísali zápisnicu. Vrtuľník síce vzlietol, ale pre zlú viditeľnosť záchrannú akciu nevykonal. Z uvedeného dôvodu odmietol leteckej záchrannej službe zaplatiť požadovanú sumu. Uviedol, že ako člen slovenského horolezeckého spolku JAMES platí členské príspevky, v ktorých je zahrnuté aj poistné vo výške 3 030 eur. Okrem toho uviedol, že bol nezranený, dobre vystrojený, schopný samostatného zostupu, prípadne núdzovo prečkať noc v horách. Navyše druhé záchranné družstvo zo Západných Tatier dorazilo až vtedy, keď sa už nachádzali v blízkosti turistického chodníka označenom zelenou značkou vedúcou na Tri studničky. Takže k jeho záchrane takisto nijako neprispeli.
5. Žalobca v replike uviedol, že žalovaný bol nútený požiadať o záchrannú akciu, lebo jeho zdravie a život boli ohrozené a nebol schopný bezpečného zostupu. Tretí technický rozhovor v poradí obsahuje rozhovor dispečera strediska a postihnutého žalovaného, ktorý bol vyťažený na poveternostné podmienky a na otázku, či poveternostná situácia v oblasti, kde sa nachádza, dovoľuje použiť leteckú techniku, odpovedal kladne. Vzhľadom na žalobcom poskytnutú informáciu bol začatý letecky zásah. Vrtuľník leteckej záchrannej služby vzlietol do oblasti Kriváňa, avšak nemohol vysadiť záchranárov z dôvodu zlej poveternostnej situácie a pristal na Troch studničkách. Po nevydarenom pokuse leteckej záchrany bol vykonaný pozemný zásah. Žalovaný bol nájdený hlboko v žľabe štítu Kriváň, v oblasti ľadopádov, išlo o zložité horolezecké podmienky. Nebol schopný bezpečného zostupu zo štítu z dôvodu, že mal zlomenú mačku. Na bezpečný zostup z dôvodu zlomenej mačky nemal kompletnú výstroj. Žalobca nesúhlasil s názorom žalovaného, že mohol prečkať noc na štíte a za vidna zostupovať dole, lebo vzhľadom na nekompletnú výstroj bol jeho zostup veľmi rizikový s možnosťou ohrozenia zdravia a života. Napriek tomu, že žalovaný je členom JAMES, a je organizovaným horolezcom, porušil všeobecnú záväznú vyhlášku Krajského úradu v Prešove Č.. X/XXXX z XX. X. XXXX, Návštevný poriadok Tatranského národného parku, z ktorého je podľa prílohy č. 3 zrejmé, že od 1. 11. do 15. 6. je turistická uzávera v oblasti Kriváňa. Ďalej žalobca uviedol, že potrebu záchranárov určuje náčelník príslušnej horskej oblasti. U žalobcu je vydaný pokyn riaditeľa Horskej základnej služby zo dňa 4. 1. 2016 o organizovaní základných a pátracích akcií.
6. Žalovaný v duplike uviedol, že z miesta, kde sedel, nemal výhľad na južnú stranu Kriváňa, a preto nemohol objektívne zhodnotiť, či poveternostné podmienky sú priaznivé pre vzlietnutie vrtuľníka. Letecká záchranná služba mala k dispozícii presnú meteorologickú predpoveď, ako aj satelitné snímky, takže presne vedeli, aké poveternostné podmienky sú v tej - ktorej doline. Nesúhlasil s tvrdením, že svojim konaním porušil všeobecnú vyhlášku o návštevnom poriadku TANAPu a sezónnu turistickú uzáveru turistických chodníkov. Tá sa nevzťahuje na organizovaných horolezcov s platným horolezeckým preukazom, čo je jeho prípad.
7. Žalobca dňa 24.05.2017 vzal žalobu o zaplatenie úrokov z omeškania nad 5 % ročne z uplatnenej pohľadávky späť a žiadal v tejto časti konanie zastaviť.
8. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 1, 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
9. Vzhľadom k čiastočnému späťvzatiu žaloby v časti úrokov z omeškania vo výške nad 5 % ročne z uplatnenej istiny od 04.04.2016 do zaplatenia, súd konanie v tejto časti zastavil. Žalovaný nevyjadril nesúhlas s čiastočným späťvzatím žaloby.
10. Predmetom sporu tak zostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 2 004,84 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 04.04.2016 do zaplatenia.
11. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, záznamom o zásahu Horskej záchrannej služby, cenníkom činnosti Horskej záchrannej služby, podkladom pre fakturáciu, faktúrou č. XXXXXXXXXX, faktúrou č. XXXXXXXXXX, faktúrou č. XX-XX-XXX, výkazom práce, upomienkou č. X týkajúcu sa faktúry č. XXXXXXXXXX, upomienkou č. 1 týkajúcu sa faktúry č. XXXXXXXXXX, listom Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., výpisom z účtu, predžalobnou upomienkou, vyjadrením žalovaného, vyjadrením žalobcu, všeobecnou záväznou vyhláškou Krajského úradu v Prešove č. X/XXXX spolu s prílohami, Pokynom riaditeľa Horskej záchrannej služby, rámcovou zmluvou o poskytovaní leteckej techniky v horských oblastiach spolu s dodatkom č. 1, výpisom z obchodného registra spoločnosti AIR- TRANSPORT EUROPE, spol. s r.o. ako aj ostatným spisovým materiálnom, výsluchom žalovaného, výsluchom svedkov P. M., U. M., C. Z. a L. T., zvukovou nahrávkou zo zásahu a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
12. Dňa 28. 1. 2016 vykonala Horská záchranná služba (ďalej len „HZS“) záchrannú akciu v horskej oblasti za účelom lokalizácie a vyprostenia žalovaného v lokalite Kriváň - Z stena, Škaredý Žľab. Žalovaný nebol schopný samostatného zostupu z Kriváňa po tom ako sa mu zlomila mačka. Zo záznamu o zásahu HZS vyplýva, že hlásenie dostali o 15.10 hod. a akcia bola ukončená o 24.00 hod.. Žalovaný bol bez zranení, uvedená diagnóza: hypotermia. V zázname o zásahu HZS je uvedené, že príčinou zásahu bolo zablúdenie. Pri zostupe v silnom vetre a snežení žalovaný zostúpil do Škaredého žľabu, požiadal o zásah HZS. Záchranná akcia bola vykonaná dvoma pozemnými skupinami a za použitia leteckej techniky, pričom vrtuľník vykonal dva oblety a pre nepriazeň počasia vysadil záchranárov pri Troch studničkách, kde prišli záchranári vykonávajúci pozemný zásah služobným motorovým vozidlom. Vedúcim zásahu z oblasti Vysoké Tatry bol V.. P. M., ktorý zásah vykonal spolu s ďalšími tromi záchranármi. Vedúcim zásahu z oblasti Západné Tatry bol C.. Y. Z., ktorý zásah vykonal spolu s ďalšími tromi záchranármi. Podľa štatistických údajov o zásahu bola pri zásahu vykonaná doprava terénnym automobilom 92 km, osobným automobilom 64 km, pričom išlo o kombinovaný zásah (letecký + pozemný) za spolupráce s VZZS (Vrtuľníková záchranná zdravotná služba). Ako činnosť HZS je uvedené pátranie po zablúdených, vyprostenie - sprevádzanie, vyprostenie - spúšťanie. Údaje o teréne boli: teplota 0 stupňov Celzia, vietor do 20 m/s, smer vetra 27 - západný, oblačnosť - neuvedená, zrážky 0 mm, počasie 7- slabé sneženie, nadmorská výška 1 850 m.n.m., viditeľnosť 1 km, výška snehu 0 m, „predpoveď“ lavínový stupeň 2. Ďalšie údaje boli uvedené: MR NACA S: 0 - žiadna (podľa Zbierky pokynov riaditeľa HZS ide o osobu bez postihnutia), časová dostupnosť e - viac ako 60 minút, NACA L: G - steny a lezenie nad II. stupeň obtiažnosti, manažment rizík záchranárov - rizikový, dostupnosť leteckej techniky- s obmedzením (podľa Zbierky pokynov riaditeľa HZS v takom prípade nasadenie je vzhľadom na podmienky obmedzené, najčastejšie dochádza len k priblíženiu záchranárov a nie k priamemu zásahu), informácia o počasí - sneženie.
13. Podľa cenníka činnosti HZS platného od 22.02.2014 záchranná činnosť pre organizované činnosti cena za jednotku (hodina/osoba) za záchranára je 29,873 eura, príplatok za sťaženie prostredia A: 4,895 eura, príplatok za sťaženie prostredia B a C: 12,238 eura, príplatok za sťaženie prostredia D: 24,475 eura a príplatok za sťaženie prostredia E : 48,950 eura.
14. Faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.02.2016 splatnou dňa 03.04.2016 vyfakturoval žalobca žalovanému náklady spojené s výkonom záchrannej činnosti zo dňa 28.01.2016 v celkovej výške 3 332,71 eura, ktorá pozostávala z nákladov za záchranára vo výške 2 891,65 eura (83,170 x 34,768 eura), záchranár - príplatok za sťažené prostredie C vo výške 130,58 eura (10,670 x 12,238 eura), záchranár - príplatok za sťažené prostredie D vo výške 8,08 eura (0,330 x 24,475 eura), záchranár
- príplatok za sťažené prostredie E vo výške 195,80 eura (4 x 48,950 eura), terénny automobil vo výške 93,29 eura (92 km x 1,014 eura) a osobný automobil vo výške 13,31 eura (64 km x 0,208 eura). Vyúčtovanie bolo vykonané v súlade s podkladom pre fakturáciu zo dňa 18.02.2016. Z tejto faktúry uhradila Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. dňa 05.05.2016 sumu 3 319,39 eura, čo vyplýva z výpisu z účtu Štátnej pokladnice.
15. Faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.02.2016 splatnou dňa 03.04.2016 vyfakturoval žalobca žalovanému náklady spojené s použitím leteckej techniky pri vykonávaní záchrannej činnosti v oblasti Vysoké Tatry - Kriváň - Tri studničky dňa 28.01.2016 v celkovej výške 1 991,52 eura. Prílohou faktúry bola faktúra č. XX-XX-XXX vystavená dňa 28.01.2016 spoločnosťou AIR-TRANSPORT EUROPE, ktorá na základe Rámcovej zmluvy o poskytovaní leteckej techniky v horských oblastiach zo dňa 04.07.2006 fakturovala žalobcovi sumu 1 991,52 eura (40 min x 41,49 eura bez DPH) za vývoz členov HZS Vysoké Tatry - Kriváň vrtuľníkom A 109 K2 OM ATL po trase Poprad - Starý Smokovec - Tri Studničky. Podľa technického denníka vrtuľníka č. 422 typ A 109 K2 trval let od 16.03 do 16.43 hod.
16. Upomienkami zo dňa 22.04.2016 vyzval žalobca žalovaného na úhradu faktúr č. XXXXXXXXXX v sume 3 332,71 eura a č. XXXXXXXXXX v sume 1 991,52 eura.
17. Podľa čl. 2 bod 1 písm. d) Zbierky pokynov riaditeľa Horskej základnej služby, tiesňovou výzvou sa rozumie žiadosť, prosba alebo požiadavka o pomoc pre osobu, ktorá je uviaznutá.
18. Podľa čl. 7 ods. 1 Zbierky pokynov riaditeľa Horskej základnej služby (Podmienené vyťažovanie - potvrdenie tiesňovej výzvy), v prvom rade je príslušník povinný zistiť, či sa jedná o tiesňovú výzvu. Aj keď to vyplynulo zo spontánneho vyťažovania alebo z prijatia tiesňovej výzvy od zložiek IZS, príslušník sa opýta oznamovateľa: „Žiadate o pomoc?“. Ak je odpoveď „áno“, ods. 2 a 3 sa nepoužije.
19. Podľa čl. 7 ods. 2 Zbierky pokynov riaditeľa Horskej základnej služby, v prípade volaní, ak postihnutý žiada len od telefonickú pomoc a nie o nasedenie záchranárov, príslušník vykoná nasledujúce úkony: a) zistí, o akú pomoc postihnutý žiada, b) v rámci svojich možností poskytne volajúcemu telefonickú pomoc, v prípade potreby pri prijatí volania na OSTV, operátor vytvorí konferenčný hovor s dispečerom OS, c) ak je z tiesňového volania zrejmé, že ide o situáciu, kde hrozí poškodenie zdravia alebo strata života, musí postupovať tak, ako keby išlo o tiesňové volanie, napriek tomu, že volajúci nežiada o priame nasadenie záchranárov, d) požiada volajúceho o súčinnosť s tým, že v určených intervaloch, ktoré nesmú byť väčšie ako 1 hodina, prebehne medzi nimi telefonické spojenie za účelom zistenia aktuálneho stavu. Telefonické spojenia skončia až po vyhlásení volajúceho, že už telefonickú pomoc nepotrebuje a že je v bezpečí. Zároveň príslušník volajúceho upozorní, že v prípade uplynutia 1 hodiny po plánovanom spojení, ktoré sa nepodarilo nadviazať, bude príslušník konať tak, ako keby šlo o tiesňové volanie, čo aj v prípade nenadviazania dohodnutého spojenia vykoná, e) v prípade, že nie je v silách príslušníka volajúcemu telefonicky pomôcť, postupuje podľa ods. 1 s tým, že možnosť telefonickej pomoci už neposkytne.
20. V zmysle čl. 8 Zbierky pokynov riaditeľa Horskej základnej služby, príslušník zistí polohu postihnutého na základe spontánneho vyťažovania informácií od oznamovateľa alebo od operátorov IZS. Ak polohu nebolo možné zistiť podľa predchádzajúceho odseku, príslušník zistí polohu postihnutého prostredníctvom softvérového vybavenia na základe lokalizácie telefónneho prístroja, GPS súradníc od oznamovateľa, lokalizácie prostredníctvom polície Slovenskej republiky - pri nezvestných osobách a popisom miesta oznamovateľom.
21. V zmysle článku 9 Zbierky pokynov riaditeľa Horskej základnej služby, príslušník zistí zdravotný stav postihnutého na základe spontánneho vyťažovania informácií od oznamovateľa alebo od operátorov IZS. 22. V zmysle článku 10 Zbierky pokynov riaditeľa Horskej základnej služby, príslušník zistí poveternostné podmienky na základe spontánneho vyťažovania informácií od oznamovateľa alebo od operátorov IZS. Ak poveternostné podmienky nebolo možné zistiť podľa predchádzajúceho odseku, príslušník ich zistí a) prostredníctvom siete meteorologických staníc a webkamier, b) výstrah SHMU, c) opisom poveternostných podmienok oznamovateľom. Výsledkom podmieneného vyťažovania majú byť
informácie o poveternostných podmienkach a to: a) viditeľnosť, b) oblačnosť, c) sila a smer vetra, d) zrážky, e) výstrahy a iné.
23. Podľa článku 15 Zbierky pokynov riaditeľa Horskej základnej služby, operátor OSTV na základe určenia základných parametrov rozhodne podľa stanoveného algoritmu v nis.hzs.sk o nasadení zložiek, vyhlásení pohotovosti a o určení druhu zásahu (príloha č. 7). Operátor, dispečer ako aj vedúci zásahu neustále monitoruje parametre. V prípade, ak počas nasadenia zložiek dôjde k zmene parametrov, je nevyhnutné opakovať rozhodnutia a v prípade zmeny výsledku revidovať nasadenie zložiek a postup vedenia záchrannej alebo pátracej akcie.
24. V hlave V. Zbierky pokynov riaditeľa Horskej základnej služby je upravené nasadenie HZS v horskej oblasti. Podľa bodu 3 tohto bodu - Uviaznutie (NACA S MR: 0-7, NACA L MR : B-L, časová dostupnosť : a-e) službukonajúci na oblastnom dispečingu dáva dôraz na získanie čo najviac informácii o popise miesta, kde sa postihnutý nachádza a o stave postihnutého, zvolá záchranárov, určí vedúceho zásahu, ak to nie vopred riešené v rozdeľovníku služieb a dá pokyn na vykonanie zásahu.
25. V zmysle Rámcovej zmluvy o poskytovaní leteckej techniky v horských oblastiach uzatvorenej medzi spoločnosťou AIR - TRANSPORT EUROPE spol. s r.o. a HZS, predmetom zmluvy je poskytovanie leteckej techniky na základe požiadavky HZS pri vykonávaní činnosti HZS, ktoré vyplývajú zo zákona č. 544/2002 Z.z. o Horskej záchrannej službe, ako napr. pri hľadaní po nezvestných osobách, zablúdení, uviaznutí, lavínovej nehode, zvoze telesných pozostatkov v horských oblastiach. Poskytovanie leteckej techniky pri vykonávaní záchranných činností HZS sa vykonáva za úhradu. V zmysle bodu III. rámcovej zmluvy, HZS sa zaväzuje riadne a včas uhradiť náklady, ktoré vznikli v súvislosti s poskytovaním leteckej techniky a ktoré nesúvisia s poskytovaním zdravotnej starostlivosti vo výške 41,49 eura bez DPH/minúta letu za vrtuľník A 109 K2.
26. Z výpovede žalovaného vyplýva, že sa vybral na horolezeckú túru na Kriváň, pričom si zisťoval poveternostné podmienky, ktoré neboli ani dobré, ani zle. Asi 200 metrov pod vrcholom došlo k zlomeniu mačky, a preto nemohol zostupovať po trase ako nastupoval. Z uvedeného dôvodu zostúpil do Škaredého žľabu, kde však bol ľad a nevedel ďalej pokračovať v zostupe. Keďže sa nedalo nikam dovolať, kontaktoval 112, dovolal sa do Ružomberka. Chcel, aby kontaktovali Horskú záchrannú službu a povedali, čo sa stalo. Následne bol kontaktovaný Horskou záchrannou službou, kde im popísal svoj zdravotný stav s tým, že je zdravý, oblečený, že má teplý čaj. Bolo mu povedané, že pošlú po neho vrtuľník. Neznamená to však, že on si vyžiadal použitie leteckej techniky. Pýtali sa na viditeľnosť, pričom uviedol, že vidí Liptovské kopy, čo mohla byť vzdialenosť okolo 4 kilometrov. Uzatvorili to tým, že príde vrtuľník, ktorý neprišiel. Nevidel ani dôvod na použitie až ôsmich členov záchrannej služby, keďže nešlo o pátraciu akciu, nakoľko im poslal presné súradnice GPS, takže vedeli, kde sa nachádza. Záchranárom uviedol, že je v dobrom stave, bez zranení, nič mu nebolo, nemal omrzliny ani mu nebola zima. Má absolvovaný letný ako aj zimný horolezecký kurz a má platný horolezecký preukaz, je rekreačný horolezec registrovaný v slovenskom horolezeckom spolu JAMES. Na túre mal mačky, čakany, horolezecké topánky, vetrovku, termosku s čajom, všetko čo potreboval. Uviedol, že vzhľadom k tomu, že mal len jednu mačku, bezpečne nemohol zísť, mohol síce zostúpiť nebezpečne, teda na vlastné riziko. Pokiaľ by mal mačky, bol by zišiel sám. Letecká záchranná služba má vlastnú meteorologickú službu, teda nemôžu vychádzať z jeho tvrdení, či mohol alebo nemohol vrtuľník vzlietnuť. Podľa názoru žalovaného bola taká meteorologická predpoveď a také poveternostné podmienky, ktoré umožňovali vrtuľníku vzlietnuť, zrealizovať túto akciu. Nedošlo k tomu z dôvodu, že pilot nebol schopný túto akciu dokončiť, lebo piloti majú málo nalietané.
27. Svedok Pavol Kuna, ktorý bol vedúcim zásahu, uviedol, že išlo o záchrannú akciu. Najprv prišla správa z hlavného, neskôr z oblastného dispečingu. Zisťovali si letové podmienky a bola daná žiadosť o letecký zásah preto, lebo už bolo pred zotmením. Vo vrtuľníku bol s kolegom - záchranárom, pilotom a palubákom. Pilotom bol Ján Rušín, s ktorým realizoval množstvo leteckých zásahov. Prelietalo sa z oblasti Podbanské, Masív Kriváňa. V tom čase došlo k zvýšeniu oblačnosti. Boli zrealizované dva oblety terénu. Pilot vyhodnotil situáciu z jeho pohľadu tým, že nemôže ich vysadiť na miesto zásahu. Preto došlo k ich vysadeniu pri Troch studničkách, kde prišli kolegovia vykonávajúci pozemný zásah v služobnom motorovom vozidle. Žalovaného neinformovali o nemožnosti použitia leteckej techniky, pretože tam nebolo spojenie. Žalovaný sa nachádzal približne 400 metrov od sedla, ide o rozsiahlu oblasť Kriváňa, kde sa nachádza množstvo veľkých stien, žľabov, kosodrevín. Žalovaný mal iba jednu mačku, druhú
mal zlomenú. Museli použiť lezeckú výstroj - lano s tým, že schádzali jeden alebo dva ľadové prahy až po prostredný lovecký chodník, ktorý je veľmi ťažko nájsť a ktorý následne traverzovali až na turistický chodník. Bezpečný zostup len s jednou mačkou a bez lana by bol nemožný, bol by s veľkým rizikom ohrozenia zdravia. Podľa svedka žalovaný nemal dostatočnú horolezeckú výstroj, keďže mal iba jednu mačku, nemal lano a sedačku. Nie je štandardom, aby takéto horolezecké výstupy realizovali rekreační horolezci sami, spravidla výstupy realizujú vo dvojici alebo v skupinách. Počas zásahu neboli v spojení so žalovaným, toto spojenie bolo len prostredníctvom dispečingu. Nato, že bol január, žalovaný bol slabšie oblečený. V čase ich príchodu sa u neho začala rozvíjať hypotermia 1. stupňa a to celotelový tras. Družstvo, ktoré odchádzalo zo základne v Žiarskej doline do oblasti Kôprovej doliny malo význam v súvislosti s lokalizáciou prostredného loveckého chodníka, ktorý je veľmi ťažko nájsť, keďže sa nachádza v kosodrevine. Uvedené družstvo pomohlo tento chodník lokalizovať a dostať sa tak na letný turistický chodník. Záznam zo záchrannej akcie bol spísaný v Podbanskom a žalovaný nemal výhrady k použitiu leteckej techniky. Zásah leteckou záchrannou službou bol realizovaný vzhľadom na veľkosť lokality a tiež na časovú tieseň, keďže bolo pred zotmením a boli mínusové teploty.
28. Svedok U. M., ktorý bol v čase akcie na dispečingu, uviedol, že hlásenie o záchrannej akcii bolo prevzaté krátko pred zotmením s tým, že postihnutý sa nachádza niekde na západnej strane Kriváňa. Boli vyslané dve záchranné skupiny, taktiež vrtuľník, keď im po dotaze postihnutého bolo uvedené, že je dobrá viditeľnosť. Kontaktovali dobrovoľného záchranára p . Miškoviča, ktorý uviedol, že je vidieť západnú stranu Kriváňa, teda je letovo. Následne pilot po zhodnotení situácie zobral z heliportu v Starom Smokovci dvoch záchranárov a súčasne sa organizovala pozemná záchranná akcia s tým, že jedna časť záchranárov postupovala smerom od žľabov zhora a druhá skupina zo Západných Tatier od žľabov zdola, keďže nebolo možné postihnutého riadne lokalizovať. Letecký zásah odôvodnil tým, že pri použití leteckého zásahu bolo možné zabezpečiť transport postihnutého ešte pred zotmením. V tom čase sa už začala nasúvať ďalšia oblačnosť, ktorá mala za následok aj prerušenie leteckého zásahu. Išlo o zásah v zime počas víchrice v nulových teplotách v rozsiahlom teréne. Letecké predpisy sú veľmi prísne, teda meteorologickú situáciu si vyhodnotil pri leteckom zásahu aj samotný pilot. Je nepochybné, že ak by nebola vhodná, nedošlo by k vzletu ani by nebol pripustený vzlet vrtuľníka už zo samotného heliportu.
29. Svedok C. Z. (pracovník HZS) uviedol, že osobne pri uvedenej záchrannej akcii prítomný nebol. V prípade, že žalovaný mal k dispozícii iba jednu mačku, zostup v zimnom období by bol značne obtiažny.
30. Podľa svedka L. T., ktorý bol v minulosti aktívnym horolezcom, by žalovaný dokázal zísť dole aj pri zlomenej mačke, avšak bolo by to veľmi obtiažne. Osobne pri tom nebol. Výstroj žalovaného považoval za dostatočnú, stačili mu mačky a horolezecký čakan, lano ani sedačka neboli potrebné. Podľa jeho názoru bola táto záchranná akcia predimenzovaná, aj keď záchrana vrtuľníkom je tým najrýchlejším spôsobom. Podľa jeho názoru profesionálna záchranná služba vytlačila dobrovoľníkov z tatier, ani nie je jasné, na základe čoho majú svoje cenníky.
31. Zo zvukového záznamu uskutočneného medzi Horskou záchrannou službou a žalovaným vyplýva, že Horská záchranná služba dopytovala žalovaného na meteorologickú situáciu, pričom žalovaný uviedol, že hmla už ustúpila vyššie a žalovaný uviedol, že viditeľnosť je dobrá, na nejaké 3 až 4 kilometre, momentálne je jasno, teraz vidieť krásne (nahrávka č. 4). Žalovaný bol oboznámený s tým, že zásah bude realizovaný prostredníctvom leteckej záchrannej služby vrtuľníkom. Bol dopytovaný na to, či má nejaké reflexné oblečenie, v ktorom by ho bolo vidieť. Pri opätovnom spojení so žalovaným tento potvrdil, že viditeľnosť je dobrá, ale jedna ide hore a trošku sa zospodu nasúva, ale je dobre vidieť (nahrávka č. 9). Zároveň dispečer HZS informoval žalovaného o tom, že ak sa nepodarí letecký zásah za nejakú pol hodinu stihnúť, tak bude zásah realizovaný po zemi. Záchranári sa dostali k žalovanému o cca 20.00 hod. Zo zvukovej nahrávky nevyplýva, aby žalovaný odmietol, resp. spochybnil letecký zásah.
32. Podľa § 2 ods. 1, 2 zákona č. 544/2002 Z.z. o Horskej záchrannej službe účinnom v čase vykonania záchrannej akcie (ďalej len „Zákon o Horskej záchrannej službe“), zriaďuje sa horská služba ako štátna rozpočtová organizácia, ktorá na území vymedzenom týmto zákonom vykonáva záchrannú činnosť a plní ďalšie úlohy ustanovené týmto zákonom. Horská služba je zapojená finančnými vzťahmi na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"), ktoré vykonáva funkciu jej zriaďovateľa.
Podľa § 2a ods. 1 Zákona o Horskej záchrannej službe, záchranná činnosť na účely tohto zákona je vyhľadávanie a vyslobodzovanie osoby v tiesni, poskytovanie prvej pomoci osobe v tiesni a jej preprava k najbližšiemu dopravnému prostriedku zdravotníckeho zariadenia, prípadne do zdravotníckeho zariadenia.
Podľa § 4 ods. 1 Zákona o Horskej záchrannej službe, horská služba v horských oblastiach a jaskyniach najmä a) organizuje a vykonáva záchrannú činnosť, b) poskytuje informácie súvisiace s bezpečnosťou osôb, c) vykonáva preventívne opatrenia súvisiace s bezpečnosťou osôb, najmä pri ohrození lavínami, d) podieľa sa na pátraní po nezvestnej osobe, e) vyjadruje sa k vyznačovaniu trás a k ich označovaniu, f) zabezpečuje prevádzku záchranných a ohlasovacích staníc horskej služby, g) poskytuje zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu v súčinnosti so záchrannou zdravotnou službou.
Podľa § 11 ods. 2 Zákona o Horskej záchrannej službe, osoba, ktorá sa nachádza v horskej oblasti, je povinná a) dodržiavať pokyny horskej služby, riadiť sa výstražnými, informačnými a inými zariadeniami súvisiacimi s bezpečnosťou osôb v horskej oblasti, b) správať sa tak, aby neohrozovala vlastný život, zdravie a majetok alebo život, zdravie a majetok iných osôb, c) ohlásiť bezodkladne horskej službe poškodenie zdravia alebo nezvestnosť inej osoby v horskej oblasti a informácie súvisiace s poškodením zdravia alebo s nezvestnosťou inej osoby v horskej oblasti, d) zapísať sa pred začatím vychádzky, túry alebo výstupu do knihy vychádzok a výstupov, e) uhradiť horskej službe náklady spojené s výkonom záchrannej činnosti alebo s pátraním, ktoré sa jej týkajú; to neplatí, ak osoba nie je plnoletá, nemá spôsobilosť na právne úkony alebo ide o náklady po osobe, ktorá zomrela pred záchrannou činnosťou alebo počas nej, f) na vyzvanie príslušníka horskej služby alebo horského vodcu preukázať svoju totožnosť.
33. Podľa § 118 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z.z. o Hasičskom a záchrannom zbore, príslušníkovi, ktorý sa bezprostredne zúčastňuje na zdolávaní požiarov, na záchranných prácach v horskom teréne, pri povodniach a ostatných nežiaducich udalostiach a na miestach s ohrozením života a zdravia, patrí príplatok za každú hodinu tejto činnosti v sume, ktorou je 1% z platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy. Suma príplatku sa zaokrúhľuje na desať eurocentov smerom nahor.
Podľa § 118 ods. 3 zákona č. 315/2001 Z.z. o Hasičskom a záchrannom zbore, príslušníkovi za vykonávanie činností vo výške 10 metrov a viac nad zemou na nezabezpečených pracoviskách alebo nad voľnými hĺbkami alebo za vykonávanie záchrannej činnosti v horolezeckom teréne od II. stupňa obťažnosti vrátane do V. stupňa obťažnosti, v lavínovom teréne od III. stupňa lavínovej stupnice vrátane alebo za vykonávanie záchranných prác v podzemí alebo na úsekoch turisticky značkovaných chodníkov, ktoré sú zabezpečené umelými technickými pomôckami, najmä stúpačkami, kramľami a reťazami, patrí príplatok za každú hodinu tejto činnosti v sume, ktorou je 2,5% z platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy. Suma príplatku sa zaokrúhľuje na desať eurocentov smerom nahor.
Podľa § 118 ods. 4 zákona č. 315/2001 Z.z. o Hasičskom a záchrannom zbore, príslušníkovi za vykonávanie odborných prác pri záchrane ľudského života v horolezeckom teréne od V. stupňa obťažnosti vrátane alebo pri leteckej záchrane z podvesu pod vrtuľníkom a pri vysadzovaní z vrtuľníka alebo za vykonanie spustenia alebo vyťahovania na oceľovom lane alebo silonovom lane v dĺžke od 20 metrov do 100 metrov alebo za zlanenie s postihnutým patrí príplatok za každú hodinu tejto činnosti v sume, ktorou je 5% z platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy. Suma príplatku sa zaokrúhľuje na desať eurocentov smerom nahor.
34. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 28.01.2016 uskutočnila HZS na základe telefonického hovoru žalovaného záchrannú akciu, pri ktorej lokalizovala a následne vyprostila žalovaného z lokality Kriváň Z stena, miesto Škaredý žľab po tom ako sa žalovanému zlomila jedna mačka a sám nebol schopný bezpečného zostupu. Žalovaný sa dovolal na linku 112 (Ružomberok), kde
požiadal o to, aby o uvedenej situácii informovali Horskú záchrannú službu. Po spojení sa záchranárov so žalovaným tento bol dopytovaný na lokalizáciu a poveternostné podmienky, pričom žalovaný potvrdil, že je letovo. Veliteľ zásahu rozhodol o nasadení dvoch pozemných skupín a o nasadení leteckej techniky vzhľadom tomu, že išlo o záchrannú akciu v zimnom období pred zotmením a v rozľahlom teréne v nadmorskej výške cca 1 850 m.n.m.. Záchranná akcia sa napokon uskutočnila pozemnými zložkami, nakoľko pilot vrtuľníka rozhodol o tom, že nie je možné pristáť v mieste zásahu pre vzostupnú oblačnosť. Žalovanému boli dňa 18.02.2016 faktúrou č. XXXXXXXXXX vyfakturované v zmysle § 11 ods. 2 písm. e) Zákona o Horskej záchrannej službe náklady spojené s výkonom záchrannej činnosti vo výške 3 332,71 eura za pozemný zásah. Vyúčtovaná suma je v súlade s cenníkom činností HZS s tým, že príplatky za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí a na miestach s ohrozením života a zdravia sú v súlade s § 118 zákona č. 315/2001 Z.z.. Z tejto faktúry dňa 05.05.2016 uhradila spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. sumu 3 319,39 eura, teda nedoplatok predstavuje sumu 13,32 eura. V rovnaký deň, teda 18.02.2016, žalobca vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXXXXX za použitie leteckej techniky vo výške 1 991,52 eura, ktorej prílohou bola faktúra vystavená spoločnosťou AIR - TRANSPORT EUROPE spol. s r.o., ktorou bola táto suma vyfakturovaná žalobcovi na základe Rámcovej zmluvy o poskytovaní leteckej techniky v horských oblastiach. Skutočnosť, že žalobca uhradil tieto náklady spoločnosti AIR- TRANSPORT EUROPE spol. s r.o. žalovaným spochybňovaná nebola a teda súd mal za to, že ide o nespornú skutočnosť (§ 151 ods. 1 CSP: Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.). Z tejto faktúry žalovaný ani poisťovňa neuhradili žiadnu sumu.
35. Podľa názoru súdu je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 2 004,84 eura (13,32 eura + 1 991,52 eura) dôvodný nakoľko podľa názoru súdu žalobca vynaložil náklady v priamej súvislosti so záchrannou akciou týkajúcou sa žalovaného. V zmysle § 11 ods. 2 písm. e) Zákona o Horskej záchrannej službe, je osoba, ktorá sa nachádza v horskej oblasti, povinná uhradiť horskej službe náklady spojené s výkonom záchrannej činnosti, ktoré sa jej týkajú. Je nesporné, že v danom prípade žalobca uskutočnil záchrannú akciu žalovaného, ktorý sa nachádzal v ťažko prístupnom teréne pred zotmením a ktorý nebol schopný samostatného bezpečného zostupu, čo potvrdili viacerí svedkovia a napokon to priznal aj sám žalovaný. Tvrdenia, že ak by žalovaný mal obe mačky v poriadku, bol by sa bezpečne dostal dole, resp., tvrdenie o tom, že by noc mohol prečkať v horách a následne ráno zostúpiť, súd považuje za hypotézy žalovaného. Rovnako pokiaľ ide o to, že žalobca oznámil záchranárom, že bol v dobrom zdravotnom stave, nebol zranený, mal čaj s termoskou a bol náležite oblečený, v zásade uvedené tvrdenia neboli spochybňované, avšak faktom ostáva, že žalovaný sa nachádzal v zimnom období vo výške cca 1850 m.n.m. so zlomenou mačkou a sám nebol schopný bezpečného zostupu. Bez pomoci záchranárov bol v ohrození minimálne zdravia, ak nie samotného života. Napokon súd poukazuje na to, že žalovaný nijakým spôsobom nespochybňoval v priebehu akcie potrebu nasadenia leteckej techniky a ani neoznámil príslušníkom HZS, že je rekreačným horolezcom organizovaným v horolezeckom spolku.
36. Obrana žalovaného v tom zmysle, že on sám o letecký zásah nežiadal, nemôže obstáť a to z dôvodu, že nie postihnutý (v tom najširšom slova zmysle ako osoba, ktorej sa pomoc poskytuje, napr. ako uviaznutý, stratený, zranený..) nerozhoduje o nasadení techniky a personálnom zložení záchranných skupín, ale je ním vedúci zásahu. Žalobca ako jedna zo záchranných zložiek štátu nielen prijíma hlásenia o udalostiach a rozhoduje o záchranných akciách, ale za ne aj zodpovedá. Má teda nielen práva vo vzťahu k osobám nachádzajúcim sa v horskom prostrední, ale aj povinnosti a zodpovednosť za rozhodovanie. Súd poukazuje na čl. 7 ods. 2 písm. c) Zbierky pokynov riaditeľa Horskej záchrannej služby, v zmysle ktorého, ak je z tiesňového volania zrejmé, že ide o situáciu, kde hrozí poškodenie zdravia alebo strata života, musí sa postupovať tak, akoby išlo o tiesňové volanie napriek tomu, že volajúci nežiada o priame nasadenie záchranárov. V danom prípade, aj keď z predložených zvukových nahrávok priamo nevyplýva, že žalovaný žiadal o záchrannú akciu, z okolností prípadu a informácií, ktoré záchranári od žalovaného dostali, bolo zrejmé, že pomoc potrebuje, keďže sám bez pomoci nedokáže zostúpiť do bezpečia. Preto pokiaľ veliteľ zásahu rozhodol o nasadení leteckej techniky za účelom čo najrýchlejšej lokalizácie a vyprostenia žalovaného z rozsiahleho horského prostredia a za stavu, keď sa stmievalo, nemožno takémuto rozhodnutiu nič vyčítať, nakoľko to nebolo zjavne neprimerané okolnostiam prípadu. Pred nasadením leteckej techniky žalobca zisťoval poveternostné podmienky u žalovaného, ktorý ho viac-krát ubezpečoval, že viditeľnosť je dobrá (až 4 km). Skutočnosť, že v priebehu záchrannej akcie došlo k zmene počasia a pilot túto situáciu zhodnotil tak, že nie je možné pristáť v mieste zásahu, uvedené nie je možné vyhodnotiť tým spôsobom, že nešlo o náklady súvisiace so záchranou žalovaného. Vzhľadom k tomu, že v konaní bolo preukázané, že žalobca v súvislosti so
záchrannou akciou týkajúcou sa žalovaného vynaložil náklady, ktoré boli presne špecifikované a nie zjavne neúčelné, je žalovaný povinný tieto náklady žalobcovi nahradiť. Z týchto dôvodov súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.
37. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
38. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
39. Žalovaný sa so splnením svojho záväzku dostal do omeškania a tak mu vznikla povinnosť okrem dlžnej sumy zaplatiť žalobcovi i úroky z omeškania v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Zb. Žalovaný sa dostal do omeškania prvým dňom po lehote splatnosti faktúr, a tak je povinný okrem istiny 2 004,84 eura zaplatiť aj úroky z omeškania od nasledujúceho dňa po splatnosti faktúr. Výška uplatneného úroku z omeškania neprevyšuje zákonom stanovenú prípustnú výšku úroku z omeškania v zmysle Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., preto súd priznal žalobcovi ním požadované úroky z omeškania.
40. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
41. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému plnú náhradu trov konania. Zastavenie konania v časti úrokov z omeškania nad 5 % ročne súd považuje za nepatrný neúspech žalobcu (ktorý v tejto časti z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania), preto priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).