Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sa/4/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Evou Slávikovou v právnej veci žalobcu Y. V., bytom L. č. XXX/ XX, L., právne zastúpeného JUDr. Mariánom Ďurinom, advokátom, so sídlom Sibírska č. 4, Bratislava, proti žalovanému Generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.januára 2018 na základe správnej žaloby v sociálnych veciach takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. N e p r i z n á v a účastníkom nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

1. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že žalobca podal Sociálnej poisťovni, ústredie (ďalej len „prvostupňový správny orgán“), žiadosť zo dňa 05.11.2015, ktorou žiadal priznať starobný dôchodok k 16.03.2015. O žiadosti žalobcu rozhodol prvostupňový správny orgán skorším rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.02.2016, ktorým zamietol žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku. Citované rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo predmetom preskúmania v správnom konaní na Krajskom súde v Prešove podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p., ktorý rozsudkom č. k.: 6Sd/21/2016-56 zo dňa 14.09.2016 zrušil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. XXX. XXX XXXX X zo dňa 13.02.2016 a vrátil vec prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Uložil mu doplniť dokazovanie v tom smere, či štúdium v 1. a 2. ročníku na vojenskej strednej odbornej škole možno považovať podľa § 132 ods. 1 písm. b/ za ostatnú vojenskú službu, či toto štúdium v 1. a 2. ročníku je možné zaradiť do I. kategórie funkcií a za tým účelom si obstarať stanovisko od príslušného osobitného orgánu sociálneho zabezpečenia, prípadne iného orgánu verejnej správy a vo veci opätovne rozhodnúť. V rozhodnutí dostatočne objasniť, z akého dôvodu, na základe akých správnych úvah dospel k záveru, že žalobca nezískal potrebné obdobie dôchodkového poistenia, a teda ani vojenskej služby počas štúdia na vojenskej strednej odbornej škole v rozsahu zakladajúcom nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb..

2. V ďalšom konaní prvostupňový správny orgán požiadal Ministerstvo obrany Slovenskej republiky o zaujatie stanoviska k štúdiu žalobcu v 1. a 2. ročníku na vojenskej strednej odbornej škole. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky listom č. ÚFZ-40-79/2017 zo dňa 11.04.2017 prvostupňovému správnemu orgánu oznámilo, že štúdium v 1. a 2. ročníku vo vojenskej strednej odbornej škole ani štúdium na vojenskom gymnáziu nie je možné považovať za ostatnú vojenskú službu podľa § 132 ods. 1 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Činnosť, ktorú títo žiaci vykonávali pred nástupom na základnú vojenskú službu, nebola výkonom vojenskej služby. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 76/1959

Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov vojakmi z povolania sú práporčíci, dôstojníci a generáli, ktorí vykonávajú vojenskú službu ako svoje povolanie v služobnom pomere, do ktorého boli prijatí na vlastnú žiadosť po vykonaní základnej (náhradnej) služby. Z uvedeného vyplýva, že ani žiaci vojenskej strednej odbornej školy a vojenského gymnázia počas štúdia nemohli byť vojakmi z povolania, pretože do služobného pomeru mohli byť prijatí až po vykonaní základnej služby. Z uvedených dôvodov nie je možné štúdium v 1. a 2. ročníku vojenskej strednej odbornej školy a vojenského gymnázia zaradiť na účely dôchodkového zabezpečenia do I. (II.) kategórie funkcií.

3. Po doplnení dokazovania prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 08.09.2017, ktorým žalobcovi podľa § 65, § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) a podľa § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.) zamietol žiadosť žalobcu zo dňa 05.11.2015 o priznanie starobného dôchodku k 16.03.2015. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom opätovne namietal, že pre nárok na starobný dôchodok mu nebolo zhodnotené obdobie štúdia v 1. a 2. ročníku na vojenskej strednej odbornej škole od 01.09.1971 do 12.08.1973 I. kategórii funkcií. II.

4. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.01.2018, ktorým odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08.09.2017 potvrdil.

5. Rozhodnutie odôvodnil citovaním ustanovení § 218 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení, citoval výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, poukázal na odvolacie námietky žalobcu a konštatoval, že preskúmal napadnuté rozhodnutie a predloženú spisovú dokumentáciu žalobcu v celom rozsahu a dospel k záveru, že postup prvostupňového správneho orgánu bol správny, a preto napadnuté rozhodnutie je potrebné potvrdiť.

6. Uviedol, že zo spisovej dokumentácie žalobcu vyplýva, že rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k.: 6Sd/121/2016-56 (správne 6Sd/21/2016-56) zo dňa 14.09.2016 bolo zrušené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.02.2016 o zamietnutí žiadosti žalobcu zo dňa 05.11.2015 o priznanie starobného dôchodku k 16.03.2015 a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Podľa právneho názoru krajského súdu úlohou prvostupňového správneho orgánu v ďalšom konaní bolo potrebné doplniť dokazovanie v tom smere, či štúdium na vojenskej strednej odbornej škole možno považovať podľa § 132 ods. 1 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. za ostatnú vojenskú službu, či toto štúdium v 1. a 2. ročníku je možné zaradiť do I. kategórie funkcií a za tým účelom bolo potrebné zaobstarať stanovisko od príslušného orgánu sociálneho zabezpečenia, prípadného iného orgánu verejnej správy a vo veci opätovne rozhodnúť.

7. Poukázal na doplnenie dokazovania zo strany prvostupňového správneho orgánu a to potvrdenie Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. ÚFZ-XX-XX/XXXX zo dňa 11.04.2017, z ktorého vyplýva, že štúdium v 1. a 2. ročníku vojenskej strednej odbornej školy ale ani štúdium na vojenskom gymnáziu nie je možné považovať za ostatnú vojenskú službu podľa § 132 ods. 1 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb.. Činnosť, ktorú títo žiaci vykonávali pred nástupom na základnú vojenskú službu, nebola výkonom vojenskej služby. Zároveň citoval aj § 24 ods. 1 zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov, podľa ktorého vojakmi z povolania sú práporčíci, dôstojníci a generáli, ktorí vykonávajú vojenskú službu ako svoje povolanie v služobnom pomere, do ktorého boli prijatí na vlastnú žiadosť po vykonaní základnej (náhradnej) služby, z čoho vyplýva, že ani vojaci strednej odbornej školy a vojenského gymnázia počas štúdia nemohli byť vojakmi z povolania, pretože do služobného pomeru mohli byť prijatí až po vykonaní základnej služby. Z uvedených dôvodov nie je možné štúdium v 1. a 2. ročníka vojenskej strednej odbornej školy a vojenského gymnázia zaradiť na účely dôchodkového zabezpečenia do I. (II.) kategórie funkcií.

8. Dôvodil, že vzhľadom na závery vyplývajúce z predmetného potvrdenia Ministerstva obrany Slovenskej republiky zo dňa 11.04.2017 žalobcovi prvostupňový správny orgán na dôchodkové účely nehodnotil dobu štúdia na Vojenskej strednej odbornej škole v B. od 01.09.1971 do 12.08.1973 v I. pracovnej kategórii. K nezhodnoteniu tejto doby štúdia ďalej uviedol, že žiaci v 1. a 2. ročníku vojenskej

strednej odbornej školy sa štúdiom pripravovali na službu vojaka z povolania a neboli vojakmi v činnej službe. Vojenskú základnú službu vykonávali počas štúdia v 3. a 4. ročníku. Žiaci 1. až 4. ročníka vojenského gymnázia sa štúdiom pripravovali na štúdium na vysokých vojenských školách. Počas štúdia žiaci vojenského gymnázia neboli vojakmi v činnej službe, t.j. nevykonávali ani základnú (náhradnú) vojenskú službu. Prijatím žiaka na štúdium na vojenskej strednej odbornej škole alebo na vojenskom gymnáziu po skončení povinnej školskej dochádzky týmto žiakom v roku, v ktorom dovŕšili 17. rok veku, branná povinnosť vznikla podľa Branného zákona. Neboli však povolaní na výkon základnej (náhradnej) vojenskej služby. Vykazovanie doby základnej (náhradnej) služby poslucháčov a žiakov vojenských škôl z radov občianskej mládeže boli upravované v prílohe č. 3 smernice. Pri štúdiu na vojenskej strednej odbornej škole sa výkon základnej vojenskej služby evidoval 24 mesiacov odo dňa vyradenia žiakov, t.j. výkon základnej služby trval počas štúdia v 3. a 4. ročníku. Žiaci študujúci na vojenskom gymnáziu základnú vojenskú službu vykonávali až odo dňa nástupu na štúdium na vojenskú vysokú školu.

9. Ďalej uviedol, že štúdium po skončení povinnej školskej dochádzky sa v súlade so smernicou u žiakov vojenských škôl vykazovalo ako doba štúdia v I. a II. časti výkazu so zaradením tejto doby do III. pracovnej kategórie. Štúdium v 1. a 2. ročníku vojenskej strednej odbornej školy ale ani štúdium na vojenskom gymnáziu nie je možné považovať za ostatnú vojenskú službu podľa § 132 ods. 1 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb.. Činnosť, ktorú títo žiaci vykonávali pred nástupom na základnú vojenskú službu, nebola výkonom vojenskej služby. Do vojenskej činnej služby mohol byť zaradený iba ten, kto dosiahol vek 18 rokov. Podľa prílohy 3 smernice poslucháči (žiaci) vojenských škôl do dovŕšenia veku 17 rokov boli vo vojenských školách vedení ako chovanci a doba štúdia sa im započítava do nástupu vojenskej činnej služby ako doba potrebná k príprave na povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky (§ 10 ods. 1 písm. d/ zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení), t.j. v III. pracovnej kategórii.

10. Argumentoval, že z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, najmä z potvrdenia Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. U.-XX-XXX/XXXX zo dňa 05.09.0213 vyplýva, že žalobca vykonával vojenskú činnú službu od 13.08.1973 do 19.07.1975 v I. kategórii funkcií a od 20.07.1975 do 30.09.1987 bol zamestnaný ako vojak z povolania v I. a II. kategórii funkcií (v tom od 01.01.1980 do 31.12.1985 v II. kategórii funkcií). Poukázal na to, že prvostupňový správny orgán nie je oprávnený zaraďovať zamestnania do pracovných kategórií, ale toto oprávnenie patrilo do pôsobnosti zamestnávateľov na základe rezortných zoznamov.

11. Poukázal na ustanovenie § 168 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon č. 100/1988 Zb., podľa ktorého doba vojenskej činnej služby vykonávanej pred prijatím do služobného pomeru vojaka z povolania sa započítava v tej kategórii funkcií, do ktorej bol vojak z povolania prvý raz ustanovený. Toto ustanovenie však nie je možné aplikovať v prípade žalobcu, pretože v období od 01.09.1971 do 12.08.1973 nevykonával vojenskú činnú službu.

12. Citoval ustanovenie § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, § 21 ods. 1, § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. a argumentoval, že na účely zníženia dôchodkového veku postupom podľa § 21 ods. 1 písm. a/ až d/ zákona č. 100/1988 Zb. je možné hodnotiť len I. pracovnú kategóriu, resp. I. kategóriu funkcií. II. pracovná kategória, resp. II. kategória funkcií nemá vplyv na zníženie vekovej podmienky na dovŕšenie dôchodkového veku, zachovanie nárokov z nej plynúcich je iba postupom podľa § 22 zákona č. 100/1988 Zb., teda pri výpočte starobného dôchodku, na ktorý vznikol nárok. Zníženie vekovej podmienky v II. kategórii funkcií je možné iba postupom podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb., ktorý citoval. Zároveň poukázal aj na ustanovenie § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb..

13. Dôvodil, že podľa potvrdenia Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. U.-XX-X/XXXX zo dňa 08.01.2016 a podľa vyjadrenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia X. žalobca nie je poberateľom dávky sociálneho zabezpečenia (v tom ani výsluhového ani invalidného výsluhového dôchodku), teda nezískal obdobie výkonu štátnej služby profesionálneho vojaka v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečenie policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Na základe údajov uvedených v dokladoch Vojenského archívu - centrálnej registratúry O. a Vojenského ústředního archívu C., K. republika, žalobca od 13.08.1973 do 19.07.1975 vykonal základnú vojenskú službu vo vojenskej škole v I. kategórii funkcií a od 20.07.1975 do 30.09.1989 bol zamestnaný ako vojak z povolania v I. a II. kategórii funkcií. V I. kategórii funkcií žalobca vykonával službu 6 rokov a 142 dní a v II. kategórii funkcií 9 rokov a 276 dní, spolu 16 rokov a 53 dni.

14. Argumentoval, že zo zisteného a preukázaného skutkového stavu vyplýva, že žalobca v I. kategórii funkcií získal menej ako 20 rokov obdobia profesionálnej služby, preto nespĺňa podmienky uvedené v § 21 ods. 1 písm. c/ až d/ zákona č. 100/1988 Zb. a nárok na starobný dôchodok dovŕšením 55 ani 58 rokov veku mu nevznikol. Podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. nespĺňa preto, že zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie alebo doba trvania výkonu služby v I. a II. kategórii funkcií podľa § 14 ods. 1 písm. b/ až h/ zákona č. 100/1988 Zb. netrvalo k 31.12.1999. Žalobca výkon služby skončil 30.09.1989. Pretože nespĺňa ani jednu z podmienok nároku na starobný dôchodok, bola mu žiadosť o starobný dôchodok zo dňa 05.11.2015 zamietnutá správne.

III.

15. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a namietal, že žalovaný ani prvostupňový správny orgán nevykonali úplne a vyčerpávajúcim spôsobom dokazovanie a s jeho navrhnutými dôkazmi sa nezaoberali. Namietal, že od nástupu do Vojenskej strednej odbornej školy tankovej a automobilovej v B. dňa 01.09.1971 bol v nepretržitom služobnom pomere ako žiak vojenskej školy a to až do termínu nástupu na vojenskú základnú službu, ktorú nastúpil dňa 13.08.1973. Prekvapuje ho okolnosť, že jemu ako absolventovi štvorročnej vojenskej strednej odbornej školy ukončenej maturitou nie je priznaná I. kategória funkcií za štúdium na tejto vojenskej škole a Sociálna poisťovňa mu z tohto dôvodu vynechala odslúžené roky v službe I. kategórii funkcií od 01.09.1971 do 12.08.1973 a to z dôvodu, že predchádzajúci 1. a 2. ročník vojenskej školy mu do I. kategórii funkcií nechce zarátať, čo je v rozpore so zákonom č. 101/1964 Zb.. Sociálna poisťovňa musí predložiť oficiálny rezortný zoznam funkcií Ministerstva národnej obrany ČSSR platný v rozhodnom čase, ktorý by ju oprávňoval vylúčiť dobu jeho štúdia v 1. a 2. ročníku vojenskej školy z I. kategórie funkcií. V súčasnosti môže Sociálna poisťovňa vychádzať nielen zo subjektívnych údajov evidenčného listu vojaka, ale je povinná rešpektovať aj všetky prípustné dôkazné prostriedky preukazujúce vznik nároku na znížený dôchodkový vek a to čestné prehlásenia dvoch svedkov s úradne overeným podpisom, ktoré predložil. Poukázal na to, že žiaci na vojenskej strednej odbornej škole boli ešte maloletí, a preto žiadne údaje v evidenčných listoch podpisovať nemohli. Bolo by to pred zákonom neprípustné, a teda neplatné. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky ako aj Sociálna poisťovňa mu napriek jeho argumentácii nezapočítala a neposudzovala všetky odslúžené a odpracované obdobia. Z dokumentácie, ktorá je k dispozícii, niet pochýb o tom, že dňa 16.03.2011 dosiahol vek XX rokov, bol zamestnaný najmenej 6602 dní, t.j. 18 rokov a 32 dní v I. a II. kategórii funkcií a III. pracovnej kategórii.

16. Zdôraznil, že Sociálna poisťovňa pred vydaním rozhodnutia musí postupovať tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel obstará potrebné doklady na rozhodnutie. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe Sociálnej poisťovni z jej činnosti. Pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech účastníka konania. Je presvedčený o tom, že Sociálna poisťovňa nevykonala úplne a vyčerpávajúcim spôsobom dokazovanie a spoľahla sa len na neoverené a nehodnoverné názory jednotlivca z Ministerstva obrany Slovenskej republiky a nezaoberala sa ním navrhnutými dôkazmi.

17. Poukázal na prehľad zákonov o zbraniach a strelive platných od roku 1949, ktoré sa vzťahovali aj na osobu žalobcu a to zákon č. 162/1949 Zb. o zbraniach a strelive vydaný dňa 16.06.1949 § 13 ods. 1, vyhlášku Ministerstva vnútra ČSR č. 124/1961 Zb. zo dňa 07.11.1961 o strelných zbraniach a strelive účinnej od 01.01.1962, zákon Federálneho zhromaždenia ČSSR č. 147/1983 Zb. o zbraniach a strelive zo dňa 14.12.1983 účinný od 01.04.1983, zákon SNR č. 246/1993 Z.z. o zbraniach a strelive účinného od 28.09.1993 a § 56 ods. 3, zákon č. 190/2003 Z.z. o strelných zbraniach a strelive zo dňa 23.04.2003 a argumentoval, že všetko svedčí o tom, že podľa vyššie uvedených platných zákonov mohli so zbraňami a strelivami narábať iba vojenské osoby v činnej službe. Vzťahovalo sa to aj na všetkých žiakov vojenských stredných škôl, to znamená aj na žalobcu v plnom rozsahu.

18. Poukázal na to, že v jeho vojenskej knižke je toto obdobie zaznamenané ako vojenská činná služba, a preto túto službu je potrebné považovať za prípravu na výkon profesionálnej služby v ozbrojených silách. Vojenská knižka je totiž oficiálny úradný dokument rovnako ako občiansky preukaz. Podotkol, že

so žiakmi vojenských stredných škôl sa od začiatku nástupu do vojenskej strednej školy zaobchádzalo ako s vojakmi ČSĽA, pretože boli neoddeliteľnou súčasťou ozbrojených síl ČSSR. Poukázal pritom na povolávací rozkaz. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky v jednom zo svojich vyjadrení uvádza množstvo zákonov, ktoré platili v rezorte obrany. Zabúda však dodať, že všetky tieto ich zákony, aj ostatné vojenské smernice a rozkazy, sa rovnako vzťahovali aj na žiakov vojenských stredných škôl, vojakov z povolania a vojakov základnej služby bez výnimky. Ich nerešpektovanie a porušovanie sa tvrdo trestalo a vynucovalo. Podotkol, že dnes neexistuje v rezorte Ministerstva obrany Slovenskej republiky ani jeden oficiálny zoznam preferovaných kategórii funkcií, akými sa dnes Sociálna poisťovňa prezentuje. Trvá na požiadavke Krajského súdu v Prešove, aby žalovaný predložil takýto zoznam, kde by bolo výhradne rozhodnuté obdobie služby študentov vojenských stredných odborných škôl a ostatných vojenských stredných odborných škôl, ktorý by oficiálne vyčleňoval a vylučoval dobu štúdia v I. kategórii funkcií od veku 15. rokov.

19. Poukázal na to, že služba v I. a II. kategórii funkcií nebola závislá od nejakej vojenskej základnej služby, ale od skutočného konkrétneho vojenského výcviku, reálnej vojenskej prípravy, sústavného vojenského vzdelávania, vojenského drilu, náročného vojenského telocviku, vojenskej politickej prípravy a výchovy, vojenskej disciplíny a vojenskej zdvorilosti, vojenských zvykov a rituálov, ceremónií atď..

20. Poukázal aj na Nariadenie náčelníka Generálneho štábu ČSĽA č. XX zo dňa 02.08.1985, kde sa jednoznačne uvádza o I. kategórii funkcií, že cit.: „ostatní vojenská služba: v dílčích rubrikách součtu dob (roky, mesiace, dni) se uvede veškerá doba strávená ve vojenských školách při přípravě na službu vojaka z povolání před přijetím do služebního poměru vojaka z povolání nebo před přijetím do další služby. Veškerá služba ve vojenských školách před přijetím do služebního poměru (další služby) se vykáže v celkovým součtu (roky, mesiace, dni).“ Taktiež poukázal aj na nariadenie vlády ČSSR č. 118/1988 Zb. § 3 ods. 1 o zaraďovaní pracovníkov do I. a II. pracovnej kategórie.

21. Rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu považuje za nepresné a nezákonné, v dôsledku protiprávneho vyhodnotenia celkovej doby jeho zamestnania ako aj doby zamestnania v I., II. kategórii funkcií a III. pracovnej kategórii, čo ho dlhodobo diskriminuje a poškodzuje. Navrhol rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

IV.

22. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 14.03.2018, v ktorom uviedol, že námietky žalobcu uvedené v žalobe sú v zásade totožné s námietkami, ktoré sú uvedené v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, a preto zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia. Žalobu považuje za nedôvodnú a navrhuje ju zamietnuť.

23. K vyjadreniu žalovaného k žalobe sa vyjadril žalobca písomným podaním zo dňa 10.04.2018, v ktorom zotrval na dôvodoch uvedených v žalobe.

V.

24. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia - každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

25. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p. správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

26. Podľa § 178 ods. 1 S.s.p. žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

27. Podľa § 180 ods. 1 S.s.p. žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

28. Predmetom preskúmania v tomto konaní je rozhodnutie žalovaného, ktorý rozhodoval o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie, (prvostupňový správny orgán) č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08.09.2017, ktorým prvostupňový správny orgán zamietol žiadosť žalobcu zo dňa 05.11.2015 o priznanie starobného dôchodku k 16.03.2015 podľa zákona č. 461/2003 Z.z. a zákona č. 100/1988 Zb.. V predmetnom konaní je teda nesporné, že ide podľa § 199 a nasledujúcich ustanovení S.s.p. o správnu žalobu v sociálnych veciach, ktorou sa okrem iného rozumie aj rozhodovanie Sociálnej poisťovne podľa tohto ustanovenia.

29. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, vypočul účastníkov konania a dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

30. Na základe žalobných námietok žalobcu bolo potrebné posúdiť spornú otázku, či štúdium 1. a 2. ročníka vojenskej strednej odbornej školy u žalobcu od 01.09.1971 do 12.08.1973 je potrebné považovať za dobu zaradenú do I. pracovnej kategórie, a teda za obdobie dôchodkového poistenia, ktorým vznikne žalobcovi nárok na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 alebo § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., t.j. zníženie vekovej podmienky potrebnej na dovŕšenie dôchodkového veku.

31. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že žalobca podal prvostupňovému správnemu orgánu žiadosť o priznanie starobného dôchodku spísanú dňa 05.11.2011, ktorou žiadal priznať starobný dôchodok od 16.05.2015, t.j. dovŕšením XX rokov veku.

32. Podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.

33. Zníženie vekovej podmienky potrebnej pre dovŕšenie dôchodkového veku zákon umožňuje podľa ustanovenia § 274 ods. 1, podľa ktorého nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31.12.2023.

34. Podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31.decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/, prípadne 9,5 roka, ak ide o zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/, alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/, prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/, alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/, prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/, alebo 16 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií, alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/, prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až l/, alebo 15 rokov v službe I. kategórie funkcií.

35. Podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31.decembru 1999.

36. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň: a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/ alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/, ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v §12 ods. 3 písm. d/ a e/, c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/, d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i/ až l/, alebo e) 60 rokov.

37. Podľa § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch.

38. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1.januárom 2000 hodnotí doba služby vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 235/1992 Zb..

39. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že podľa potvrdenia Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Sekcia ekonomiky, odbor financovania a konsolidácie, č. U.-XX-X/XXXX zo dňa 18.01.2016 žalobca nie je poberateľom dávky výsluhového zabezpečenia ani výsluhového ani invalidného výsluhového dôchodku, teda nezískal obdobie výkonu štátnej služby profesionálneho vojaka v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa dokladov z Vojenského archívu - centrálnej registratúry O. a Vojenského ústredného archívu C., K. republika, žalobca od 13.08.1973 do 19.07.1975 vykonával základnú vojenskú službu vo vojenskej škole v I. kategórii a od 20.07.1975 do 30.08.1989 bol zamestnaný ako vojak z povolania v I., II. kategórii funkcií (v tom od 01.01.1980 do 30.09.1989 v II. kategórii funkcií). V období rokov od 01.09.1971 do 30.06.1975 študoval na Vojenskej strednej odbornej škole v B..

40. Podľa obsahu osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý tvorí prílohu odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, v I. kategórii funkcií bolo žalobcovi hodnotené obdobie od 13.08.1973 do 19.07.1975 ako doba štúdia a vojenskej základnej služby a od 20.07.1975 do 31.12.1979 ako doba služby vojaka. Doba štúdia na vojenskej strednej škole u žalobcu za 1. a 2. ročník od 01.09.1971 do 12.08.1973 ako I. kategória funkcií nebola hodnotená.

41. Podľa potvrdenia Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. E.-XX-XX/XXXX zo dňa 11.04.2017, ktoré tvorí obsah administratívneho spisu žalovaného, štúdium v I. a II. ročníku vojenskej strednej odbornej školy a ani štúdium na vojenskom gymnáziu sa nepovažuje za ostatnú vojenskú službu podľa § 132 ods. 1 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb.. Činnosť, ktorú títo žiaci vykonávali pred nástupom na základnú vojenskú službu, nebola výkonom vojenskej služby. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov vojakmi z povolania sú práporčíci, dôstojníci a generáli, ktorí vykonávajú vojenskú službu ako svoje povolenie v služobnom pomere, do ktorého boli prijatí na vlastnú žiadosť po vykonaní základnej (náhradnej) služby. Z uvedeného vyplýva, že ani žiaci vojenskej strednej odbornej školy a vojenského gymnázia počas štúdia nemohli byť vojakmi z povolania, pretože do služobného pomeru mohli byť prijatí až po vykonaní základnej služby.

42. Žalobca v I. kategórii funkcií vykonával teda službu 6 rokov a 142 dní a v II. kategórii funkcií 9 rokov a 276 dní, spolu 16 rokov a 53 dni. Z uvedeného vyplýva, že žalobca v I. kategórii funkcií získal menej ako 20 rokov obdobia profesionálnej služby, a preto nemohol splniť podmienky pre nárok na starobný dôchodok dovŕšením 55 ani 58 rokov veku podľa § 21 ods. 1 písm. c/ až d/. Rovnako nesplnil podmienky ani vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. z dôvodu, že zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie alebo doba trvania výkonu služby v I. a II. kategórie

funkcií podľa § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ zákona č. 100/1988 Zb. netrvala k 31.12.1999, pričom žalobca výkon služby ukončil 30.09.1989, teda nebola splnená podmienka uvedená v § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb..

43. Na základe vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že žalobca nesplnil ani jednu z podmienok uvedených v § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb., pre ktoré by bolo možné uznať zníženie vekovej podmienky potrebnej na dovŕšenie dôchodkového veku. V konaní bolo správnym orgánom preukázané, že obdobie štúdia v 1. a 2. ročníku vojenskej strednej odbornej školy sa nezaradzuje do I. kategórie funkcií, t.j. do doby zamestnania, ktorá je potrebná pre nárok na starobný dôchodok znížením vekovej podmienky podľa § 174 a § 21 zákona č. 100/1988 Zb..

44. Správny súd podotýka, že aj v prípade, ak by doba štúdia v 1. a 2. ročníku vojenskej strednej odbornej školy bola preukázateľne zaradená v I. kategórii funkcií, žalobca by aj napriek tomu nesplnil podmienku pre nárok na starobný dôchodok podľa § 21 ods.1 písm. c/ až d/ zákona č. 100/1988 Zb., t.j. 20 rokov obdobia profesionálnej služby. Ako je zrejmé podľa napadnutého rozhodnutia žalovaného, v I. a II. kategórii funkcií žalobca získal spolu 16 rokov a 53 dni. Pripočítaním obdobia štúdia 1. a 2. ročníka vojenskej strednej odbornej školy by žalobca nadobudol vo výkone služby 18 rokov a 35 dní, teda ani za takýchto okolností by podmienku zníženia vekovej hranice pre nárok na starobný dôchodok podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. nesplnil. Aplikácia ustanovenia § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. by neprichádzala do úvahy tak, ako bolo uvedené vyššie, z dôvodu, že zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie u žalobcu netrvalo k 31.12.1999 a výkon služby ukončil už 30.09.1989.

45. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd považoval rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu za vecne správne a zákonné a žalobu žalobcu podľa § 190 S.s.p. ako nedôvodnú zamietol.

46. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 S.s.p. v spojení s §168 ods. 1 S.s.p.. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu súd nárok na náhradu trov konania nepriznal. Vo vzťahu k žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, správny súd nezistil dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé požadovať po žalobcovi, aby nahradil žalovanému trovy konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom.