Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_9C-11-2021.pdf
PDF · 82.6 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/11/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Beatou Gešvantnerovou v právnej veci žalobcu: RO & JU, s.r.o., IČO: 44 478 127, Vinohradnícka 275/17A, 955 01 Topoľčany, zast.: JUDr. Vladimír Varga, IČO: 42 121 817, Škultétyho 654/1, 955 01 Topoľčany proti žalovanému: LAMINOV s.r.o., IČO: 50 830 929, B. Němcovej 414/77, 972 43 Zemianske Kostoľany, zast. Mgr. Ján Králik, G. Švéniho 2794/8B, Prievidza o zaplatenie 3600,00 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 3 600,00 Eur a úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 3 600,00 Eur od 22.08.2020 do zaplatenia. II. Žalobcovi súd priznáva nárok na náhradu trov konania od žalovaného v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou Okresnému súdu Banská Bystrica domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 3600 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že uzatvoril so žalovaným dňa 31.07.2018 nájomnú zmluvu, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal hradiť žalobcovi nájomné v sume 3000,00 EUR bez DPH mesačne, t. j. sumu 3600,00 EUR vrátane DPH mesačne. V mesiaci júl 2020 bola žalovaným zaslaná žalobcovi výpoveď z nájmu, pričom nájom sa skončil uplynutím dohodnutej dvojmesačnej výpovednej doby, t. j. 30.09.2020. Žalovaný do dnešného dňa neuhradil žalobcovi nájomné za mesiac 08/2020, t. j. doposiaľ neuhradil žalobcovi žalovanú sumu 3600,00 EUR vrátane DPH (viď dlžná faktúra v prílohe), a to ani po viacerých ústnych a telefonických výzvach žalobcu, ale ani po písomnom pokuse o mimosúdny zmier zo dňa 04.12.2020 zaslanom mu právnym zástupcom žalobcu. Súčasne si žalobca uplatňuje aj príslušenstvo, t.j. zákonný úrok z omeškania a náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz 14Up 120/2021 zo 16.2.2021, proti ktorému podal včas odpor žalovaný. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že podľa výpisu z Obchodného registra konajú konatelia za žalobcu spoločne. Počas trvania nájomno-právneho vzťahu si zmluvné strany (žalobca a žalovaný) vytvorili urči-tú mieru komunikácie, ktorá bola založená na dôvere v určitej bežnej komunikácii zmluvných strán, tzv. „obchodnú zvyklosť“. Táto zvyklosť bola vytvorená najmä s pánom Jurajom Mackom, konateľom spoločnosti (konateľom žalobcu). Mnohé veci riešil žalovaný (pán Smatana
- konateľ spoločnosti) s pánom J. a časom bola medzi nimi vytvorená určitá miera dôveryhodnosti a vzájomnej akceptovateľnosti dojednaných konaní (dojednaných právnych úkonov). Je pravdou, že obchodná zvyklosť v rámci Obchodného práva je v pravom slova zmysle postavená na vyplnenie určitej právnej medzery v zákone, t. j. má substitučnú funkciu. Je tak isto pravda, že nájomná zmluva v čl. V Záverečné ustanovenia ((nakoľko nájomná zmluva má dva články V. (Jeden čl. V. má označenie Práva a povinnosti zmluvných strán a druhý čl. V. má označenie Záverečné ustanovenia)) bod 4 a následne v spojení s bodom 2 poslednej vety uvedeného druhého článku V, vymedzujú spôsob zmeny, kde treba zahrnúť aj výpoveď predmetnej nájomnej zmluvy a to písomnou formou. Žalovaný sa ústnou formou s
pánom J. - konateľom spoločnosti (so žalobcom) dohodol, že na platné ukončenie nájomného vzťahu osobne nevyžaduje doručenú písomnú výpoveď, ktorá musí byť doručená najneskôr v posledný deň predchádzajúceho kalendárneho mesiaca podľa čl. IV bod 3 nájomnej zmluvy. Na základe tohto prejavu vôle jedného z konateľov prenajímateľa (žalobcu) postupoval žalovaný tak, že v dobrej viere tento prejav jedného z konateľov prenajímateľa považoval za platný a právne záväzný. Žalovaný si na základe tejto právnej skutočnosti (prejavu vôle konateľa prenajímateľa) vytvoril právnu domnienku platného právneho úkonu vo veci platného odstúpenia od zmluvy. Na strane žalovaného bolo vyššie uvedeným právnym úkonom jedného z konateľov prenajímateľa vytvorená právna fikcia spočívajúca v tom, že s takýmto úkonom (ústne podanou a dojednanou výpoveďou) súhlasí aj druhý z konateľov prenajímateľa. Nakoľko sa táto skutočnosť ukázala ako nepravdivá, žalovaný až na základe tohto doručoval žalobcovi písomnú výpoveď. Je samozrejmé, že tým došlo na strane žalovaného k zmeškaniu platne doručenej písomnej výpovede k poslednému dňu. Žalovaný má vzhľadom na vyššie uvedené právne skutočnosti za to, že bola dodržaná lehota na podanie výpovede a to práve pre podanú informáciu (pre právny úkon jedného z konateľov o súhlase i ústne podanej výpovedi). Nemožno v tejto veci opomenúť ani tú skutočnosť, že čl. III. Nájomné a služby vymedzuje len výšku nájomného aj jeho vysporiadanie (preplatky, nedoplatky a podobne). Uzavretá nájomná zmluva ale neobsahuje žiadne ustanovenia o tom, čo tvorí dojednané nájomné. Žalovaný má v tejto veci za to, že dojednaná výška nájomného v sebe nezahŕňa úhradu energií (elektrika, voda a plyn) a ani ich prípadné preplatky alebo nedoplatky. Žalobca túto otázku, ako aj otázku prípadných preplatkov na uvedených energiách, nemá do dnešného dňa zodpovedanú.
3. Vo vyjadrení žalobcu k odporu tento uviedol že v zmysle nájomnej zmluvy , jej čl. IV ods. 2 ale aj čl. V Práva a povinnosti zmluvných strán ods.3 a čl. V. Záverečné ustanovenia, ods. 2 výpoveď z nájmu musí byť písomná a doručená druhej strane, čo potvrdil aj žalovaný v odpore. Iná forma je neplatná. Ústne podanie výpovede voči jednému z konateľov, vyplývajúcu údajne z obchodnej zvyklosti, ktoré sám žalovaný smeruje na bežné so žalobcom komunikované veci, ktorou výpoveď z nájmu nie je, nemôže naradiť zmluvne dohodnutý spôsob skončenia nájmu. Tvrdenia žalovaného o domnienke platnosti ústnej výpovede sú irelevantné. Výpovedná doba začala plynúť až prvým dňom mesiaca, nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola riadna výpoveď doručená. Zo strany žalobcu nedošlo k prejavu vôle smerujúcemu k ukončeniu nájomného vzťahu. Pripustil, že mu prezentoval žalovaný možnosť skončenia nájmu. Žalobca netvrdil, že by akceptoval inú formu výpovede ako podľa zmluvy, ani taký postoj žalovanému neprezentoval. Platná bola výpoveď doručená žalobcovi až v júli 2020. Žalovaný uznal, že mu faktúra bola doručená a vedie ju vo svojej evidencii. Konateľka žalovaného v e-maily uviedla, že faktúra bude uhradená do konca augusta 2020 a uznala ju do dôvodu a výšky. Žalovaný si bol vedomý, že nájomné nezahŕňa energie.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na ktorom sa oboznámil s predloženými listinami, nájomnou zmluvou čl. 5 - 8, výpoveďou nájomnej zmluvy čl. 9, faktúrou čl. 10, výzvou čl. 11, mailovou komunikáciou čl. 37, vypočul žalobcu.
5. Žalobca uviedol, že nepopiera, že prebehol telefonát s p. Y., v ktorom mu oznámil, že budú musieť končiť v ich skladových priestoroch. Vyzval ho, aby mu to poslal mailom alebo písomne poštou. Od vtedy sa nedialo nič, až po výzve jeho kolegu, či budú končiť, keďže nebola písomná výpoveď, im bola doručená výpoveď zo strany žalovaného. Čo sa týka uvoľnenia skladov, tieto boli vypratané do 31.8.2020, stretnutie s p. Y. prebehlo ešte v septembri 2020, kedy si on bral od nich stroj, ktorý bol v priestoroch a odchádzal z areálu, odovzdal mu kľúče. Pri odchode si odfotil plynomer.
6. Právny zástupca žalovaného uviedol, že bolo zo strany žalovaného prejavené, že chce ukončiť nájom, toto bolo riešené ústne. Na strane žalobcu bolo povedané, že s tým súhlasí p. J. ako jeden z konateľov. Následne bolo tlmočené zo strany druhého konateľa, že on s takýmto prejavom nesúhlasí a treba výpoveď doručiť písomne, ako je uvedené v nájomnej zmluve. Táto výpoveď bola doručená zo strany nájomcu, ale už to prešlo do ďalšieho mesiaca. Ak jeden konateľ prejavil vôľu, že sa môžu ústne dohodnúť o skončení nájomného vzťahu, tak nájomca ako žalovaný mal za to, že tento úkon je platný a že prenajímateľ je viazaný ústnym prejavom. V zmluve sa nehovorí, že nie je možné ústne sa dohodnúť na skončení nájomného, aby to bolo sankcionované neplatnosťou v takom prípade. Žiadali vyúčtovanie o spotrebe plynu, lebo prenajímateľ nepredložil do dnešného dňa nájomcovi stav o spotrebe plynu. Nájomca má za to, že spotreba plynu nebola taká, aby tam nevznikol preplatok.
7. Právny zástupca žalobcu zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.
8. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva").
Podľa § 7 zákona č. 116/1990 Zb. ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.
9. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o nájme nebytových priestorov) ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
10. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh je podaný dôvodne. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že účastníci uzavreli zmluvu o nájme nebytových priestorov, na základe ktorej vzniklo žalovanému oprávnenie užívať nebytové priestory patriace žalobcovi určené v zmluve, ale aj povinnosť platiť dohodnuté nájomné. Bolo tiež preukázané, že žalovaný neuhradil žalobcovi v lehote splatnosti nájom za mesiac august 2020. V konaní bolo zistené, že nájom medzi účastníkmi bol uzatvorený na dobu neurčitú, zo strany žalovaného podľa názoru súdu nedošlo k platnému ukončeniu nájomnej zmluvy, ktorá musí mať písomnú formu, písomnú výpoveď predpokladá i ustanovenie § 9 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov a aj samotná nájomná zmluva. Až po zaslaní výpovede z nájmu žalovaným v mesiaci júl 2020, čo nebolo sporné, došlo k ukončeniu nájmu výpoveďou vo výpovednej dvojmesačnej lehote k 30.9.2020. Z uvedeného je teda zrejmé, že nájomný vzťah medzi účastníkmi v mesiaci august 2020 trval a žalovaný bol povinný žalobcovi nájomné za tento mesiac v lehote splatnosti uhradiť. Keďže si svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu neplnil riadne a včas, dostal sa s plnením do omeškania a žalobcovi vznikol v súlade s ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka nárok na zaplatenie úroku z omeškania.
11. Žalobca si voči žalovanému uplatnil nárok na úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sum 3 600,00 Eur od 22.08.2020 do zaplatenia, v súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..
12. Súd teda vo veci rozhodol tak, že žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 3 600,00 Eur a úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 3 600,00 Eur od 22.08.2020 (deň nasledujúci po splatnosti nájomného) do zaplatenia.
13. O trovách konania sporových strán rozhodol súd v zmysle podľa § 255 ods. 1,2 , § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 veta druhá C.s.p., v zmysle ktorého vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne. Z cit. ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. vyplýva, že súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnej veci bol žalobca v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania voči žalovanému, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku, čo sa ním sleduje a podpis), označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1,2 CSP.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení o výkone rozhodnutia Civilného sporového poriadku a Exekučného poriadku.