Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/30/2017

Zmenené rozhodnutím 17Co/262/2018
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore žalobkyne N. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. X, XXX XX M. G., proti žalovanému SMSCREDITS s. r. o. so sídlom Dlhá 95C, 010 09 Žilina, IČO: 44 769 911, zast. Hronček & Partners, s. r. o, so sídlom Kálov 1, 010 01 Žilina, IČO: 47 248 327, v konaní o zaplatenie 1 246,45 eura, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 12C/30/2017 - 93 zo dňa 06. júna 2018 ako súdu prvej inštancie, takto rozhodol: I. Rozsudok súdu prvej inštancie v prvom výroku o čiastočnom vyhovení žalobe p o t v r d z u j e. II. Rozsudok súdu prvej inštancie v treťom výroku o nároku na náhradu trov konania m e n í tak, že žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy prvoinštančného konania v rozsahu 65,70% do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania. III. Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému n e p r i z n á v a."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Margitou Žilkovou v spore žalobkyne N. H., T.. XX. XX. XXXX, H. U. D. M. G., M. X proti žalovanému SMSCREDITS, s. r. o. so sídlom v Žiline, Dlhá 95C, IČO 44 769 911, zast. HRONČEK&PARTNERS s. r. o. so sídlom v Žiline, Národná 10, IČO 47 248 327 o 1.246,45 eur s prísl. takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 1.032,66 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Pokiaľ sa žalobkyňa domáha na žalovanom zaplatenia ďalších 213,79 eur, žaloba sa zamieta.

Žalobkyni sa priznáva voči žalovanému náhrada trov konania v rozsahu 65,70%.

odôvodnenie:

1/ Žalobkyňa sa žalobou podanou na súd dňa 22. 09. 2017 domáhala na žalovanom (predtým obchodné meno River Euro s. r. o.) zaplatenia 1.246,45 eur ako vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobu odôvodnila tým, že medzi sebou komunikovali výlučne formou SMS správ. Dňa 24. 04. 2014 podala na internetovej stránke žalovaného žiadosť o registráciu a vyplnila registračný formulár so svojimi osobnými údajmi. Potom bola kontaktovaná SMS správou a bolo jej potvrdené schválenie žiadosti o registráciu. Dňa 25. 04. 2014 jej bola doručená zásielka, ktorá obsahovala kartu klienta č. XXXXXX a zmluvné podmienky. V období od 24. 04. 2014 do 18. 10. 2016 uzatvorila so žalovaným celkovo 18 zmlúv, ktorých predmetom bolo poskytnutie krátkodobých pôžičiek na dobu 15 dní. Žalovaný jej uviedol, že každý klient má do dátumu splatnosti dve možnosti, a to buď si uhradiť minimálny poplatok na predĺženie pôžičky alebo vyrovnať celú sumu pôžičky. Ak klient uhradí minimálny poplatok, pôžička mu bude predĺžená na rovnaké obdobie, na aké bola pôžička braná od nasledujúceho dňa po splatnosti a taktiež klient má možnosť pôžičku predlžovať po dobu troch mesiacov, následne ju nutné vyplatiť celú sumu pôžičky. Poskytnuté pôžičky uhradila až na poslednú, ktorá jej bola poskytnutá dňa 18. 10. 2016 vo výške 350,- eur, preto túto sumu odpočítava z bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo žalovanému tým, že zaplatila na poskytnuté pôžičky aj odplaty. I keď nešlo o spotrebiteľské úvery v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, musia obsahovať s poukazom na § 24 zákona o spotrebiteľských úveroch obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Absencia povinných náležitosti spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Podľa § 657 a 658 ods. 1 Obč. zák. pôžička je bezodplatná alebo odplatná, avšak odplata je možná len vo forme úrokov. V predmetnej zmluve sa však výslovne uvádza, že úver (hoci v skutočnosti ide o pôžičku) je bezúročný. Úroky si teda nedohodli a inú formu odplaty zákon pri zmluve o pôžičke neumožňuje, preto dohoda o odplate za poskytnutie pôžičky je absolútne neplatná pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Obč. zák. Žalovanú sumu vypočítala ako rozdiel medzi výškou poskytnutého úveru 5.250,- eur a zaplatenou sumou 6.8546,45 eur, čo činí 1.596,45 eur, z ktorej sumy odpočítala neplatený úver 350,- eur, teda uplatňovala vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.246,45 eur.

2/ Žalovaný sa na výzvu súdu k žalobe písomne vyjadril tak, že so žalobou nesúhlasí, túto považuje za nedôvodnú a rovnako nárok žalobkyne v celom rozsahu neuznáva, tento považuje za neoprávnený a ako taký neexistujúci, a preto žiadal žalobu zamietnuť. Pri uzatváraní jednotlivých zmlúv o pôžičkách so žalobkyňou splnil všetky podmienky v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z., všetky zmluvy obsahujú všetky náležitosti v zmysle tohto zákona. Pokiaľ ide o uplatnený nárok zo zmlúv z 25. 04. 2014, 19. 05. 2014, 03. 06. 2014, 16. 06. 2014, 18. 07. 2014, 11. 08. 2014 a 02. 09. 2014, vzniesol námietku premlčania, keďže nároky z týchto zmlúv aj keby existovali (čo popiera), sú už premlčané. Práve žalobkyňa požiadala o svoju registráciu ako jeho klienta. Aby mohla byť fyzická osoba zaregistrovaná ako jeho klient, musí spĺňať určité podmienky, ktoré posudzoval a plnil si povinnosť postupovať s potrebou odbornou starostlivosťou. Po úspešnej (schválenej) registrácii žalobkyne sa zásielka so všetkými príslušnými dokumentmi (zmluva o pôžičke, zmluvné podmienky, karta klienta a iné) doručila do vlastných rúk žalobkyne, čo žalobkyňa aj potvrdzuje v žalobe. Samotná žiadosť o pôžičku sa zasiela formou SMS správy z registrovaného telefónneho čísla s uvedením čísla karty klienta s uvedením počtu dní, na ktoré sa žiada pôžička poskytnúť a výška pôžičky, alebo prihlásením sa do profilu na jeho internetovej stránke. Po doručení žiadosti o pôžičku bola žalobkyňa kontaktovaná zaslaním SMS správy s ponukou, ktorá vždy obsahuje informáciu o maximálnej sume, ktorá môže byť poskytnutá, informáciu o splatnosti pôžičky a akú sumu celkom musí vrátiť. Zároveň jej bola v osobnom klientskom účte sprístupnený návrh zmluvy o pôžičke. Žalobkyňa na znak súhlasu s týmto návrhom a podmienkami zmluvy o pôžičke odoslala akceptačnú SMS a okamihom dôjdenia tento akceptačnej SMS bola zmluvy o pôžičke platne uzavretá a účinnosť nadobudla v deň, v ktorý boli peňažné prostriedky pôžičky pripísané v prospech bankového účtu žalobkyne. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pôžičke sú zmluvné podmienky spoločnosti River Euro, s. r. o. pre krátkodobé peňažné pôžičky dojednané prostredníctvom internetu a textových správ SMS, účinné od 17. 03. 2013. K tvrdeniu žalobkyne, že pôžička je buď bezodplatná alebo odplatná, pričom odplata je možná len vo forme úrokov uviedol, že všetky poskytnuté pôžičky žalobkyni sú bezúročné, čo však neznamená, že boli poskytované bezodplatne. Odplata je vo forme poplatkov, ktoré sú presne upravené a definované čo do druhu, výšky a vzniku nároku na ne presne špecifikované v zmluvných podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou všetkých zmlúv o pôžičkách. Zákon túto formu odplaty nevylučuje, ale ide o odplatu, na ktorú má nárok v zmysle ust. § 1 a § 1a nar. vl. č. 87/1995 Z. z. S výškou odplaty bola žalobkyňa oboznámená pri uzatváraní jednotlivých zmlúv a dopredu vedela sumu, akú je povinná vrátiť. Výška odplaty bola uvedená vždy v samostatnej SMS správe, cez ktorú sa zmluva uzatvárala a túto správu s ponukou a informáciou o celkovej sume, ktorú musí zaplatiť, klient - spotrebiteľ potvrdil zaslaním spätnej SMS. Jedinou formou požadovanej odplaty za finančné prostriedky bol vždy jednorazový poplatok, ktorý pokrýval jednak reálne náklady spojené s poskytnutím pôžičky (SMS správy, komunikácia, náklady na zamestnancov) a jednak tvorili odplatu za poskytnutie pôžičky, keďže poskytovanie finančných prostriedkov vykonával ako svoju podnikateľskú činnosť. Zmluvy obsahujú všetky náležitosti v zmysle zákona, a to buď jednak priamo v zmluvách, prípadne v zmluvných podmienkach. V zmluve je exaktne vyjadrené, že poskytnutie pôžičky je bezúročné, informácie o poplatkoch sa nijako neskrývali, priemerná hodnota RPMN bola uvedená v zmluvných podmienkach zo dňa 17. 03. 2013. V období, kedy nebola exaktne uvedená, bolo tak jedine z dôvodu, že tento údaj nebol pre krátkodobé pôžičky so splatnosťou do 15 dní vôbec zverejňovaný, a teda objektívne nemal ako tento údaj uviesť. Vždy je uvedený aj termín konečnej splatnosti (lehota splatnosti 15 dní). Namietal ďalej, že žalobkyňa podala určovaciu žalobu v zmysle ust. § 137 písm. c/ C. s. p., avšak žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmlúv a teda nie sú splnené podmienky k úspešnému podaniu určovacej žaloby.

3/ Na pojednávanie sa žalobkyňa ani zástupca žalovaného nedostavili, doručenie predvolania mali vykázané a svoju neprítomnosť žalobkyňa aj ospravedlnila a zástupca žalovaného požiadal o prejednanie veci v neprítomnosti žalovaného, preto súd pojednával v ich neprítomnosti.

4/ Súd vykonal dokazovanie oboznámením pohybov na bežnom účte žalobkyne, prílohy č. 1 k zmluve o pôžičke/dohody o zrážkach zo mzdy, zmlúv č. 1-10 - poskytnutie peňažných prostriedkov k zmluve o registrácii č. XXXXXX/XX. XX. XXXX, zmluvy o pôžičke č. XXXXXX/XX. XX. XXXX, zmluvy o pôžičke č. XXXXXX/XX. XX.. XXXX, zmluvných podmienok spoločnosti River Euro, s. r. o. pre krátkodobé peňažné pôžičky dojednané prostredníctvom internetu a textových správ SMS a špecifikácie pohľadávky a vec posúdil takto:

5/ Súd vzhľadom na námietku žalovaného, že nie sú splnené základné zákonom určené podmienky k úspešnému podaniu určovacej žaloby konštatuje, že nebola podaná určovacia žaloba v zmysle ust. § 137 písm. c/ C. s. p. (ako to tvrdí žalovaný), ale bola podaná žaloba na plnenie podľa § 137 písm. a/ C. s. p. ("žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti"), keď žalobkyňa podala žalobu o zaplatenie 1.246,45 eur, preto naliehavý právny záujem na podaní tejto žaloby sa ani neskúma.

6/ Keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania ohľadom platieb, ktoré boli viac ako 3 roky pred podaním žaloby na súd, teda pred 22. 09. 2014, súd sa prednostne zaoberal najprv touto námietkou vzhľadom na ust. § 100 ods. 1 Obč. zák.

7/ Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

8/ Podľa § 101 Obč. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

9/ Podľa § 107 ods. 1 Obč. zák. právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

10/ Podľa § 107 ods. 2 Obč. zák. najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

11/ Žalobkyňa podala žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia na súd dňa 22. 09. 2017, preto pokiaľ ide o uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia - platby v dňoch 06. 05. 2014 v sume 8,55 eur, 30. 05. 2014 v sume 25,05 eur, 11. 06. 2014 v sume 25,05 eur, 30. 06. 2014 v sume 42,30 eur, 29. 07. 2014 v sume 42,30 eur, 22. 08. 2014 v sume 42,30 eur a 16. 09. 2014 v sume 28,24 eur, spolu 213,79 eur, bola podaná žaloba po uplynutí objektívnej trojročnej lehoty, a preto keď žalovaný vzniesol námietku premlčania, súd podľa cit. ust. § 100 a nasl. Obč. zák. žalobu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia 213,79 eur zamietol.

12/ Ostalo takto rozhodnúť o uplatnenom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia zo zmluvy č. 2 zo dňa 30. 09. 2014 - požičaná suma 350,- eur - na vrátenie 378,24 eur, zo zmluvy č. 2 zo dňa 17. 10. 2014 - požičaná suma 350,- eur - na vrátenie 378,24 eur, zo zmluvy č. 2 zo dňa 16. 12. 2014 - požičaná suma 350,- eur - na vrátenie 378,24 eur, zo zmluvy č. 3 zo dňa 11. 03. 2015 - požičaná suma 350,- eur - na vrátenie 378,24 eur, zo zmluvy č. 4 zo dňa 09. 06. 2015 - požičaná suma 350,- eur - na vrátenie 378,24 eur, zo zmluvy č. 5 zo dňa 11. 08. 2015 - požičaná suma 350,- eur - na vrátenie 378,24 eur, zo zmluvy č. 6 zo dňa 05. 11. 2015 - požičaná suma 350,- eur - na vrátenie 378,24 eur, zo zmluvy č. 7 zo dňa 03. 02. 2016 - požičaná suma 350,- eur - na vrátenie 378,24 eur, zo zmluvy č. 8 zo dňa 02. 05. 2016 - požičaná suma 350,- eur - na vrátenie 378,24 eur, zo zmluvy č. 9 zo dňa 02. 08. 2016 - požičaná suma 350,- eur - na vrátenie 378,24 eur a zo zmluvy č. 10 zo dňa 18. 10. 2016

- požičaná suma 350,- eur - na vrátenie 378,24 eur, pričom všetky pôžičky mali byť vrátené do 15 dní od ich poskytnutia. Celkovo na ne zaplatila žalobkyňa nad rámec istiny sumu 1.032,66 eur, keďže v lehote na vrátenie pôžičky (vyjmúc pôžičky podľa zmluvy č.2 zo dňa 30. 09. 2014) zaplatila len odmenu a následne sa v zmysle bodu 1 uzavretých zmlúv predlžovala lehota splatnosti. Toto vyplýva aj z bodu 6 zmluvných podmienok žalovaného, že dlžníkovi môže byť predĺžená lehota splatnosti pôžičky o rovnakú lehotu splatnosti pôžičky, na ktorú mu bola pôžička poskytnutý, ak veriteľ v posledný deň splatnosti pôžičky neoznámi dlžníkovi v osobnom účte dlžníka na internetovej stránke alebo prostredníctvom SMS, že s predĺžením lehoty splatnosti pôžičky nesúhlasí, a zároveň ak dlžník zaplatí veriteľovi najneskôr v posledný deň pôvodnej lehoty splatnosti pôžičky príslušnú odplatu za pôvodnú lehotu splatnosti pôžičky alebo časť istiny pôžičky, ktorá musí byť najmenej v takej výške ako príslušná odplata za poskytnutie pôvodnej pôžičky. Medzi stranami nebolo sporné, že boli uzavreté predmetné zmluvy (vrátane spôsobu uzatvárania) a ani že žalobkyni bola celkovo poskytnutá pôžička vo výške 5.250,- eur a žalobkyňa na túto zaplatila (vzhľadom na viacnásobné platenie odplaty kvôli predĺženiu lehoty splatnosti) 6.846,45 eur (preukázané aj výpismi pohybov na bežnom účte),. Z rozdielu 1.596,45 eur medzi poskytnutou pôžičkou a vrátenou sumou si žalobkyňa uplatňuje len vrátenie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.246,45 eur.

13/ V prvom rade musel súd posúdiť, či sa v danom prípade jedná o spotrebiteľskú zmluvu na ktorú platná slovenská aj európska legislatíva kladie v časti ochrany "slabšej strany -spotrebiteľa" zvýšené nároky . Z predložených zmlúv je zrejmé, že žalovaný (ktorý má podľa výpisu z obchodného registra v predmete činnosti aj poskytovanie úverov alebo pôžičiek) v právnom vzťahu založenom predmetnými zmluvami vystupuje voči žalobkyni ako právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania poskytuje úvery resp. pôžičky. Na druhej strane tohto zmluvného vzťahu vystupuje žalobkyňa ako fyzická osoba, ktorá čerpala finančné prostriedky na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, keďže vo všetkých zmluvách je označená menom a priezviskom, číslom OP a rodným číslom a toto žalovaný ani nepopiera.

14/ Podľa § 52 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

15/ Podľa § 52 ods. 3 Obč. zák. dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

16/ Podľa § 52 ods. 4 Obč. zák. spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

17/ Na základe vyššie uvedeného preto súd predmetný právny vzťah medzi stranami konania charakterizuje ako vzťah spotrebiteľský, založený na uzavretých spotrebiteľských zmluvách.

18/ Predmetné zmluvy o pôžičke č. XXXXXX sú uzavreté podľa § 24 a nasl. zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení neskorších predpisov, Občianskeho zákonníka a zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, ako je to uvedené v úvodných častiach zmlúv.

19/ Podľa § 1 ods. 3 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení v čase uzatvárania zmlúv (ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch") spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

20/ Podľa § 24 ods. 1 zákona. o spotrebiteľských úveroch na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom sa vzťahujú (okrem iných) ustanovenia § 9 ods. 1, ods. 2 (v období do 31. 03. 2014) resp. v období od 01. 04. 2015 §9 ods. 1, ods. 2 písm. a/ - z/ a § 11.

21/ Žalovaný je iným veriteľom v zmysle ust. § 2 písm. c/ zákona o spotrebiteľských úveroch.

22/ V danom prípade teda ide o spotrebiteľský spor, predmetné pôžičky nie sú spotrebiteľským úverom, avšak musia obsahovať obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 1 a ods. 2 resp. § 9 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ - z/ (viď ods. 20 odôvodnenia).

23/ Z uzavretých zmlúv vyplýva, že žalovaný ako veriteľ poskytuje žalobkyni ako dlžníčke pôžičku vo výške ako je uvedená v zmluve, uvádza sa aj výška odplaty, lehota splatnosti 15 dní od poskytnutia pôžičky, výška aktuálnej ročnej percentuálnej miery nákladov, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len "RPMN"). Preto pokiaľ žalobkyňa namieta absenciu ročnej úrokovej sadzby, za pôžičku neboli dohodnuté úroky, preto nemôže absentovať údaj o ročnej úrokovej sadzbe a údaj o RPMN a priemernej RPMN predmetné zmluvy obsahujú. Formálne zmluva obsahuje obligatórne náležitosti. Inou otázkou už ale je dojednanie o odplate.

24/ Kým žalobkyňa namieta, že pri zmluve o pôžičke podľa § 657 Obč. zák. možno podľa § 658 ods. 1 Obč. zák. dohodnúť len úroky, nie odplatu, žalovaný argumentuje tým, že v § 1 a § 1a nar. vl. č. 87/1995 Z. z. sa výslovne uvádza, že odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Žalobkyňa bola s výškou odplaty vždy vopred oboznámená. Žalovaný ďalej uvádza v písomnom vyjadrení, že formou odplaty bol vždy jednorazový poplatok, ktorý pokrýval jednak

jeho reálne náklady spojené s poskytnutím pôžičky (SMS správy, náklady zamestnancov, správa zmlúv, kontrola bonity, náklady na bankové služby a iné so službou spojené) a keďže poskytovanie finančných prostriedkov vykonával ako svoju podnikateľskú činnosť, je zrejmé, že ju vykonával za účelom dosiahnutia zisku. Práve poskytovanie krátkodobých pôžičiek sa vyznačuje vyššou mierou rizikovosti a celková suma odplaty nedosahovala ani len 10 % z celkovej poskytnutej sumy pôžičky.

25/ Súd sa teda musel zaoberať otázkou, či požadovaná odplata podľa uzavretých zmlúv o pôžičkách je v súlade so zákonom a čo vlastne táto odplata predstavuje, lebo od toho sa odvíja posúdenie, či zo strany žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu, keď prijal tieto plnenia (odplaty) od žalobkyne.

26/ Podľa § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorým svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

27/ Podľa § 41 Obč. zák. ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

28/ Podľa § 451 ods. 1 a 2 Obč. zák. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať; bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

29/ Podľa § 457 Obč. zák. ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušený, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

30/ Podľa § 54 ods. 2 Obč. zák. v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

31/ Podľa § 191 ods. 1 C. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

32/ Súd na základe vyššie citovaných ustanovení vyhodnotil konanie žalovaného, ktorý pripravoval tzv. formulárové zmluvy (do textu týchto dlžníci nemajú možnosť zasahovať), podľa ktorých pôžičky sú bezúročné a dlžník má zaplatiť len (zdanlivo výhodnú) odplatu. Odplatu však podľa § 1 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo náklady. Žalovaný podľa jeho vyjadrenia úrok vôbec nežiadal a ako uviedol, podnikateľskú činnosť vykonával za účelom dosiahnutia zisku. Aj podľa zmluvných podmienok žalobcu podľa bodu 4/ "za poskytnutie pôžičky je dlžník povinný veriteľovi zaplatiť odplatu, ktorá zahŕňa náklady veriteľa vynaložené na spracovanie žiadosti o pôžičku a primeranú odmenu veriteľa za prenechanie peňažných prostriedkov pôžičky dlžníkov". Súd je toho názoru, že takáto odmena za prenechanie peňažných prostriedkov nespadá v celom rozsahu pod odplatu, ako je v ust. § 1 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov ale v časti ide len o skrytú formu požadovaných úrokov, keďže takto do zmluvy nie je potrebné uvádzať obligatórnu náležitosť, a to úrokovú sadzbu.

33/ Požadovanú odplatu vzhľadom k jej funkcii a špecifikácii v bode 4 zmluvných podmienok žalovaného je treba považovať za celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, tak ako ich definuje § 2 písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa tohto ustanovenia celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere.

34/ Žalovaný v zmluvách bližšie nešpecifikoval, z čoho pozostávajú celkové náklady a v zmluvných podmienkach je len všeobecne uvedené, čo je v nej obsiahnuté (náklady veriteľa vynaložené na spracovanie žiadosti o pôžičku a primeranú odmenu veriteľa za prenechanie peňažných prostriedkov pôžičky dlžníkovi). Keďže podľa zákona v tejto sume by mali byť aj úroky, pričom úroková sadzba spotrebiteľského úroku nie je v zmluve nikde uvedená, toto spôsobuje, že takýto úver (pôžička) sa v zmysle § 11 písm. b/ v spojení s ust. § 9 ods. 2 písm. i/ a § 24 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch

považuje za bezúročný a bez poplatkov. Aj v prípade, že by neplatilo, že úver (pôžička) sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, súd dospel k záveru, že by žalovanému právo na odplatu nevzniklo. Je pravdou, ako to uvádza žalovaný, že odplata nedosahuje ani 10 % z poskytnutej sumy pôžičky, avšak pri prepočte na ročné plnenie sú to vysoké sumy (napr. 350,- eur pôžičky na 15 dní - pri odplate 28,24 eur činí odplata na 1 rok v prepočte 687,17 eur, čo je 196,33 % ročne oproti poskytnutej sume pôžičky). Podľa zmlúv RPMN činí 560,72 % resp. u niektorých 936,22 % (u zmluvy z 11. 08. 2014, v ktorej časti však žaloba bola pre premlčanie zamietnutá, RPMN činí až 1.505,92 %). Podľa názoru súdu je takáto výška odplaty za poskytnutie úveru v rozpore s dobrými mravmi a z tohto dôvodu by zmluva bola v tejto časti, teda ohľadom dohodnutej odmeny, podľa § 39 a § 41 Obč. zák. neplatná.

35/ Pre posúdenie primeranosti výšky odplaty nie je podstatné, ako je táto nazvaná, podstatný je pomer jej výšky k výške poskytnutej sumy s prihliadnutím k lehote splatnosti. Súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 08. 12.2011 č. 16Co/71/2011, kde ten pri krátkodobom úvere s lehotou splatnosti 4 mesiace pri ktorom po prepočte výšky odplaty na ročné vyjadrenie činila cena úveru ročne 132 % konštatoval, že už len samotná skutočnosť, že cenu úveru vyjadruje trojciferné číslo je zarážajúca a odôvodňujúca zvýšenú pozornosť z hľadiska prvkov úžery a vadnosti právneho úkonu. Súd pripomína, že v tejto veci pri prepočte odplaty na ročné vyjadrenie cena úveru činí až takmer 200 % ročne.

36/ Podľa názoru súdu takto v odplate sú v skutočnosti zahrnuté aj úroky (i keď tak nie sú označené), pričom v zmluve absentuje úroková sadzba resp. v tejto časti (teda v časti dojednanej odplaty) možno považovať zmluvu za neplatnú. I keď súd nepopiera tú skutočnosť, že výška úrokov u nebankových subjektov, akým je aj žalovaný, je logicky vyššia ako obvyklé bankové úroky vzhľadom na ich vyššie podnikateľské riziko, to neznamená, že výška úrokov či inej odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov môže by neobmedzený, niekoľkonásobne presahujúca bankové úroky. Dohoda o výške úrokov či inej odplaty za poskytnutie úveru musí byť v súlade s ust. § 39 Obč. zák., teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd považuje dohodu o výške odplaty v predmetných zmluvách za absolútne neplatné, pretože sa prieči dobrým mravom. Ani rýchlosť poskytnutia pôžičky si špecifiká ich nebankového poskytovania nemôžu nič zmeniť na neprijateľnosti výšky danej odplaty.

37/ Žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia v žalovanej výške 1.032,66 eur je takto dôvodná, a preto súd podľa § 451 a nasl. Obč. zák. žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na vydanie tohto obohatenia žalovanej.

38/ O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého ak strana mala vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. V danom prípade mala v prevažujúcej mieste úspech žalobkyňa, keď žalovala zaplatenie 1.246,46 eur a žalobe bolo vyhovené ohľadom sumy 1.032,66 eur (82,85 %) a zamietnutá bola ohľadom sumy 213,79 eur (17,15 %). Žalobkyni takto súd priznal náhradu trov konania vo výške 65,70 % ako rozdielu medzi pomerom úspechu a neúspechu (82,85 % mínus 17,15 %).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Rimavská Sobota písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané) uviesť spisovú značku tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní v stanovenej lehote uloženú mu povinnosť, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.