Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/5/2018

Potvrdené rozhodnutím 13Co/309/2018
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov senátu Mgr. Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, v právnej žalobcov 1/ J. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. L., P. XX, a 2/ C. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. L., P. XX, v konaní oboch zastúpených JUDr. Ing. Mgr. Lenkou Pacalajovou Kováčovou, advokátom, so sídlom Banská Bystrica, Sládkovičova 94, proti žalovanému Tatra banka, a. s., so sídlom Bratislava, Hodžovo námestie 3, IČO: 00 686 930, o určenie neexistencie záložného práva, o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 19C/5/2018 - 109 zo dňa 06. 06. 2018, takto rozhodol: I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. II. Žalobcovia 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica konajúc sudcom JUDr. Barborou Sopkovou v právnej veci žalobcu v 1. rade J. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XX, L. L., a žalobcu v 2. rade C. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. 72, L. L., v konaní obaja zastúpení JUDr. Ing. Mgr. Lenkou Pacalajovou Kováčovou, advokátom, so sídlom Sládkovičova 94, Banská Bystrica, IČO: 46 675 329, proti žalovanému Tatra banka, a. s., so sídlom Hodžovo námestie 3, Bratislava, IČO: 00 686 930, o určenie neexistencie záložného práva, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcom vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 16. 01. 2018 domáhali určenia, že záložné právo k nehnuteľnostiam v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov ako záložcov, a to stavbe - rodinnému domu so súpisným číslom XXXX, postavenom na pozemku registra „C“ par. č. XXXX, o výmere 157 m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemku registra „C“ par. č. XXXX, o výmere 157 m2, zastavané plochy a nádvoria a pozemku registra „C“ par. č. XXXX/X, o výmere 435 m2, záhrady, vedených v katastri nehnuteľnosti Okresného úradu Banská Bystrica, katastrálnom odbore, zapísaných na LV č. XXX, okres Banská Bystrica, obec Banská Bystrica, katastrálne územie Banská Bystrica (ďalej len „nehnuteľnosti“), zapísané ako „na par. č. XXXX, XXXX/X, č. s. XXXX na par. č. XXXX: záložné právo pre pohľadávku Tatra banky, a. s., Hodžovo nám. 3, Bratislava, IČO: 00 686 930, č. zml. V XXXX/XXXX zo dňa 13. 5. 2005 - XXX/XXXX“ v prospech žalovaného ako záložného veriteľa nevzniklo a právny vzťah z tohto záložného práva medzi žalobcami a žalovaným nie je daný. V žalobe uviedli, že dňa 13. 05. 2005 bola medzi žalobcami a žalovaným uzavretá zmluva o záložnom práve (ďalej len „zmluva“), v zmysle ktorej bolo na nehnuteľnosti žalobcom zriadené záložné právo v prospech žalovaného. Nehnuteľnosti žalobcovia stále užívajú. Dôvodom zriadenia záložného práva v zmysle čl. I bodu 1.3 zmluvy bolo uzatvorenie zmlúv medzi žalovaným a dlžníkom H. D., obsahujúcich záväzok žalovaného:

- poskytnúť dlžníkovi po splnení dohodnutých podmienok na základe zmluvy o hypotekárnou úvere č. XXXXXXXXXX v znení jej prípadných neskorších dodatkov úver vo výške 2 000 000,00 Sk a/alebo,

- poskytnúť dlžníkovi a/alebo žalobcom ako záložným ručiteľom kontokorentný a/alebo splátkový úver napr. na základe zmluvy o úvere v znení všetkých dodatkov a/alebo,

- poskytnúť dlžníkovi a/alebo žalobcom ako záložným ručiteľom povolené prečerpanie n jeho bežnom účte na základe zmluvy o bežnom účte fyzickej osoby v SK a o poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu v znení všetkých dodatkov a/alebo,

- odkúpiť pohľadávky dlžníka a/alebo žalobcov ako záložných ručiteľov, napr. na základe a podľa podmienok zmluvy kúpe alebo postúpení pohľadávok v znení všetkých dodatkov. Dlžník uzavrel so žalovaným zmluvu o hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 13. 05. 2005, na základe ktorej bol dlžníkovi poskytnutý úver vo výške 2 000 000,00 Sk za účelom kúpy a údržby

rodinného domu so súpisným číslom XX, postaveného na pozemku registra „C“ par. č. XXX, zapísanom na LV č. XXX, pre okres Banská Bystrica, obec Horná Mičiná, katastrálne územie Horná Mičiná, avšak ku kúpe uvedenej nehnuteľnosti zo strany dlžníka nedošlo. Žalobcovia sa domnievajú, že v danom období dlžník nadobudol inú nehnuteľnosť - rodinný dom so súpisným číslom XXX, postaveného na pozemku registra „C“ par. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 1 224 m2, garáže so súpisným číslom XXXX, postavenú na pozemku registra „C“ par. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 430 m2, pozemku registra „C“ par. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 1 224 m2, pozemku registra „C“ par. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 430 m2, zapísanom na LV č. XXX, pre okres Banská Bystrica, obec Brusno, katastrálne územie Brusno. O tejto skutočnosti informoval žalobcov dlžník. Napriek uvedenému žalobcovia doteraz neboli zo strany žalovaného požiadaní o úpravu alebo aktualizáciu zmluvy o záložnom práve. Až následne boli žalobcovia kontaktovaní zo strany dražobnej spoločnosti C. R. s. r. o., so sídlom F. XX, Bratislava, IČO: XX XXX XXX za účelom sprístupnenia nehnuteľnosti z dôvodu vypracovania znaleckého posudku , ktorý bude podkladom pre uskutočnenie dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti. Žalobcovia takto zistili, že na LV č. XXX, že listom zo dňa 05. 06. 2017 žalovaný oznámil Okresnému úradu Banská Bystrica, katastrálny odbor, začatie výkonu záložného práva. Žalobcovia o tejto skutočnosti zo strany žalovaného informovaní neboli. Žalobcovi v 1. rade bol doručený znalecký posudok č. XXX/XXXX zo dňa 18. 10. 2017, ktorý bol vypracovaný za účelom výkonu dobrovoľnej dražby. Zo strany žalovaného došlo k viacerým pochybeniam, ktoré však nemôžu byť na ťarchu žalobcov. Jednak žalobcovia pri uzavretí zmluvy o záložnom práve mali za to, že dlžníkovi je poskytnutý úver na nadobudnutie nehnuteľnosti v Hornej Mičinej, k čomu však nedošlo, a preto považujú žalobcovia zmluvu o záložnom práve za absolútne neplatný právny úkon. Žalovaný neoznámil žalobcom začatie výkonu záložného práva a taktiež spochybňujú postup žalovaného, keď tento primárne nemal záujem uspokojiť si svoju pohľadávku od dlžníka, ale zvolil postup vykonávať záložné právo voči žalobcom. Žalobcovia sú bez právneho dôvodu vystavení výlučne svojvôli žalovaného, pretože ak nevzniklo záložné právo, potom ani povinnosti záložcu vyplývajúce zo záložnej zmluvy nemohli prejsť na žalobcov a právne úkony žalovaného nie sú a nemôžu byť voči žalobcom právne účinné. Žalobcom, hoci nemajú postavenie dlžníka, bezprostredne hrozí, že ich majetok im bude bez právneho dôvodu odňatý, navyše prostredníctvom inštitútu dobrovoľnej dražby bez existencie exekučného titulu. Poukázali aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. XXCdo XXX/XXXX a sp. zn. XXCdo XXX/XXXX. Naliehavý právny záujem žalobcov na určení neexistencie záložného práva je daný aj z toho dôvodu, že takéto súdne rozhodnutie je podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľnosti záznamom a túto listinu je kataster povinný akceptovať. K žalobe pripojili listinné dôkazy - zmluvu o záložnom práve, výpis z LV č. XXX, zmluvu o hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX, čestné prehlásenie dlžníka, oznámenie o začatí výkonu záložného práva, znalecký posudok č. XXX/XXXX, objednávku vypracovania znaleckého posudku a navrhli výsluch žalobcov a svedka - dlžníka.

2. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Namietal nedostatok aktívnej legitimácie žalobcov a z opatrnosti vzniesol aj námietku premlčania, keďže zmluva o záložnom práve bola uzavretá dňa 13. 05. 2005. K veci samej uviedol, že žalobcovia nespochybnili platnosť zmluvy o záložnom práve, a teda nespochybnili platné zriadenie záložného práva. Viac ako 12 rokov zotrvávali v právnom vzťahu, ktorý považovali za platne uzavretý. Záložné právo bolo zapísané aj rozhodnutím príslušnej správy katastra v konaní pod V - XXXX/XXXX o povolení vkladu záložného práva. Tak hmotnoprávne, ako aj procesnoprávne podmienky pre platnú existenciu záložného práva boli splnené a sú medzi stranami nesporné. Jediným žalobcami formulovaným právnym dôvodom pre požadovanie určenie, že právny vzťah nie je daný, je skutočnosť, že dlžník úver použil na inú nehnuteľnosť než bola uvedená v zmluve o hypotekárnom úvere. Táto skutočnosť je nesporná, ale nemá žiadny vplyv na platné zriadenie a vznik záložného práva, keďže úver bol dlžníkovi poskytnutý a pohľadávka žalovaného zabezpečená záložným právom vznikla a úver doteraz nebol splatený, preto trvá aj záložné právo. Účelové určenie poskytnutia úveru je právnym vzťahom medzi dlžníkom a veriteľom a nie je predmetom záložnej zmluvy, preto nie je žiadny právny vzťah medzi splnením účelu úveru zo strany dlžníka a existenciou záložného práva. Záložná zmluva identifikuje zabezpečovanú pohľadávku ako pohľadávku zo zmluvy o hypotekárnom úvere č. XXXXXXXX zo dňa 13. 05. 2005. Záložné právo nebolo zriadené s podmienkou pre jeho vznik alebo zánik, ktorá by zakladala oprávnenie žalobcom požadovať určenie podľa žaloby. Navyše žalovaný s dlžníkom dňa 17. 06. 2005 uzavreli dodatok k zmluve o hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorým upravujú účel úveru. Žalobcovia o zmene účelu úveru vedieť mali a mohli, keďže osoba im blízka takúto vykonala bezprostredne po uzavretí záložnej zmluvy. Žalovaný, dlžník a žalobca v 2. rade uzavreli dňa 06. 04. 2009 uzavreli zmluvu o pristúpení k záväzku, ktorou žalobca v 2. rade pristupuje k záväzku dlžníka a v zmluvnom vzťahu sa tak spoločne a nerozdielne zaväzuje popri dlžníkovi na splnenie

zabezpečeného záväzku. Takéto postavenie žalobcu v 2. rade vylučuje naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keďže sa nemení postavenie tohto žalobcu. Žalobca v 2. rade vedel počas celej doby o existencii pohľadávky, o platnom zriadení a vzniku záložného práva ako aj o plnení účelu. K vyjadreniu pripojil listinné dôkazy - dodatok č. 1 k zmluve o hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX, dodatok zo dňa 16. 04. 2009 k zmluve o hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX a zmluvu o pristúpení k záväzku.

3. Žalobcovia v replike uviedli, že už prvý predpoklad existencie záložného práva - právny dôvod nebol naplnený, pretože zmluva o záložnom práve je absolútne neplatná. Obligatórnou náležitosťou zmluvy o záložnom práve je určenie zabezpečenej pohľadávky, ktoré vrátane určitého a nezameniteľného opisu pohľadávky musí obsahovať aj uvedenie právneho dôvodu pohľadávky. Keďže hypotekárny úver bol poskytnutý za účelom nadobudnutia nehnuteľnosti v Hornej Mičinej a k tomuto nikdy nedošlo, je podľa názoru žalobcov zabezpečovaná pohľadávka špecifikovaná vadne, nakoľko v skutočnosti sú obsahom pohľadávky žalovaného odlišné vzájomné plnenia než plnenia vyplývajúce zo zabezpečovanej pohľadávky záložnou zmluvou. Žalovaný odvodzuje svoje záložné právo vo vzťahu k zabezpečovanej pohľadávke, ktorej obsah, t. j. vzájomné práva a povinnosti nekorešpondujú s reálnym skutkovým stavom. Záložná zmluva je tak neplatná pre absenciu vôle a skutočne sledovaného zámeru zmluvnými stranami. Žalobcovia nemali vedomosť o existencii dodatku č. 1 k zmluve o hypotekárnom úvere a namietali jeho pravosť a pravdivosť. Tiež poukázali na to, že žalovaný vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy nemôže uspokojiť svoje nároky priamym predajom zálohu, čo však záložná zmluva obsahuje. Keďže záložná zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, je záložná zmluva absolútne neplatná.

4. Pred pojednávaním požiadal právny zástupca dvakrát o odročenie pojednávania z dôvodu, že žalobca v 1. rade je hospitalizovaný a žalobca v 2. rade je jeho blízkou osobou, ktorá mu poskytuje starostlivosť. Zároveň žalobcovia nesúhlasili s tým, aby sa pojednávalo v ich neprítomnosti. Právny zástupca žalobcov takisto požiadal o odročenie pojednávania, pretože ani on sa nemôže zúčastniť pojednávania, keďže nemá pokyny od svojich klientov. Navyše trvá na výsluchu žalobcov a konanie pojednávania v ich neprítomnosti by bolo nehospodárne.

5. Súd ani jednu zo žiadostí právneho zástupcu žalobcov neakceptoval a pojednávanie neodročil. Súd ospravedlnil neúčasť žalobcov na pojednávaní, avšak u právneho zástupcu žalobcov nebol daný žiadny dôležitý dôvod, pre ktorý by mohlo byť odročené pojednávanie. Výsluch strán sporu je dôkazným prostriedkom a ich účasť je nevyhnutná len vtedy, ak je to potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. Súd nemal za preukázané, že by vo veci nemohol konať a rozhodnúť aj bez prítomnosti žalobcov.

6. Postupom podľa § 180 C. s. p. súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcov, vykonal dokazovanie a zistil:

7. Za nesporné súd na základe tvrdení strán a na základe vykonaného dokazovania považuje to, že žalobcovia podpísali so žalovaný dňa 13. 05. 2005 zmluvu o záložnom práve, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva za účelom zabezpečenia pohľadávky špecifikovanej v čl. I bode 1.3 zmluvy, t. j. pohľadávky zo zmluvy o hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX v znení jej prípadných neskorších dodatkov s úverom vo výške 2 000 000,00 Sk. Žalobcovia boli v postavení záložcov (záložných ručiteľov), nakoľko dlžníkom zo zmluvy o hypotekárnom úvere bola dcéra žalobcov H. D.. Dlžník uzavrel zmluvu o hypotekárnom úvere za účelom nadobudnutia nehnuteľnosti.

8. Spornou skutočnosťou je, či špecifikácia pohľadávky v čl. I bode 1.3 zmluvy o záložnom práve spĺňa zákonom predpokladané náležitosti vo vzťahu k určeniu pohľadávky v zmysle § 151b ods. 2 Občianskeho zákonníka, a teda či zmluva o záložnom práve je platná a spôsobila vznik a existenciu záložného práva.

9. Právny zástupca žalobcov zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu. Nebolo možné uskutočniť stretnutie so žalobcami, nakoľko sa nachádzajú v Levoči, preto nemá od nich žiadne pokyny a informácie. Navrhol, aby súd pojednávanie odročil. Nie je možné chrániť takto ich záujmy v konaní. Na výsluchu žalobcov trvá, keďže majú záujem uviesť relevantné skutočnosti ku konaniu. Navrhol, aby žalovanému bola uložená povinnosť predložiť originály dodatku k zmluve o hypotekárnom úvere, zmluvy o pristúpení k záväzku a dodatku k zmluve zo dňa 16. 04. 2009, aby žalobca v 2. rade mohol zistiť, či sa jedná o jeho

podpis. Len na pojednávaní uviedol, že žalobcovia boli pri podpise zmluvy o záložnom práve uvedení do omylu a dlžník by mal vypovedať k spornosti pohľadávky voči žalovanému, pretože túto spochybňuje.

10. Žalovaný trval na písomnom vyjadrení a žalobu by mal súd zamietnuť. Doloženie dodatku č. 1 k zmluve o hypotekárnom úvere je bezpredmetné, lebo nemá žiadny súvis so záložnou zmluvou. Pre existenciu záložného práva je podstatný platný vznik pohľadávky, k čomu došlo. Zmluva o záložnom práve spĺňa všetky náležitosti vrátane riadneho určenia pohľadávky. Bola uzavretá v písomnej forme, obsahuje označenie strán či predmetu zálohu. Je platná a nie je naplnený žiadny zo zákonných predpokladov pre učenie neplatnosti zmluvy o záložnom práve. Záložné právo bolo zapísané aj v katastri nehnuteľností. Výsluch strán a svedka je pre konanie irelevantný. Právny zástupca neuviedol, do akého omylu by mali byť žalobcovia pri podpise zmluvy o záložnom práve uvedení. Určenie účelu úveru je pre zmluvu o zriadení záložného práva nepodstatný a nie je náležitosťou takejto zmluvy. Nemá vedomosť o tom, že by bolo vedené nejaké konanie o spornosť samotnej pohľadávky zo zmluvy o hypotekárnom úvere. Má vedomosť len o tom, že bol požiadaný o vyčíslenie pohľadávky. Výkon záložného práva realizuje formou dobrovoľnej dražby a ak by aj súd dospel k záveru, že zmluvná podmienka o spôsobe výkonu záložného práva je neplatná, tak to nezakladá neplatnosť celej zmluvy, ale môže byť neplatné len toto ustanovenie.

11. Podľa § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.

12. Podľa § 151b ods. 2 Občianskeho zákonníka v zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh.

13. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

14. Podstatnou náležitosťou určovacej žaloby je preukázanie naliehavého právneho záujmu. Súd mal za preukázané, že žalobcovia majú na určení, že (záložné) právo nie je, naliehavý právny záujem. Ich postavenie je v dôsledku tohto tvrdenia neisté, keďže žalovaný začal výkon záložného práva.

15. V praxi sa záložné právo najčastejšie zriaďuje na základe záložnej zmluvy. Ide o zmluvné záložné právo, ktoré predpokladá uzavretie písomnej záložnej zmluvy. Podstatnou náležitosťou každej záložnej zmluvy bude určenie pohľadávky, ktorá sa záložným právom zabezpečuje. Žalobcovia tvrdili, že pohľadávka nie je v zmluve o záložnom práve v čl. I bode 1.3 špecifikovaná a spôsobuje to absolútnu neplatnosť tejto zmluvy, v dôsledku čoho podľa nich ani nevzniklo (a teda ani neexistuje) záložné právo. Tvrdili, že skutočnosť, že dlžník poskytnutý hypotekárny úver nepoužil na nadobudnutie nehnuteľnosti Horná Mičiná (účel použitia hypotekárneho úveru č. XXXXXXXXXX) ale na nadobudnutie nehnuteľnosti v Brusne, je nedostatkom označenia pohľadávky. V dôsledku toho absentuje nezameniteľné označenie pohľadávky ako podstatnej náležitosti zmluvy o záložnom práve.

16. S vyššie uvedenými tvrdeniami žalobcov nemožno súhlasiť. Občiansky zákonník pre platnosť zmluvy o záložnom práve vyžaduje označenie pohľadávky. Pohľadávka je v posudzovanej zmluve označená jej názvom (zmluva o hypotekárnom úvere), číslom (XXXXXXXXXX) a výškou (2 000 0000,00 Sk). Pohľadávku predstavoval úver, t. j. peňažné prostriedky. Zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom a pre jej platnosť (okrem písomnej formy) vyžaduje len určenie výšky poskytnutých peňažných prostriedkov. Účel zmluvy o úvere nie je podstatnou náležitosťou zmluvy, preto jeho neuvedenie (neoznačenie) v inom súvisiacom právnom úkone nemôže spôsobovať jeho neplatnosť. Navyše v tomto prípade bol účel zmluvy (nadobudnutie nehnuteľnosti) zmenený v písomnej forme, a teda v súlade s podmienkami zmluvy o úvere a takisto ide o vzťah medzi veriteľom a dlžníkom a nie o vzťah medzi veriteľom a záložcami. Bez ohľadu na to, však znova súd uvádza, že vymedzenie účelu zmluvy o úvere nie je tou skutočnosťou, ktorá by zakladala platnosť/neplatnosť zmluvy o záložnom práve. A už vôbec nie jeho absolútnu neplatnosť.

17. Ostatné náležitosti a forma zmluvy o záložnom práve neboli sporné, preto sa súd k nim ani nemá dôvod vyjadrovať, no možno len prisvedčiť tvrdeniu žalovaného, že záložné právo vyžaduje splnenie hmotnoprávnych a procesných podmienok. Keďže súd dospel k záveru, že zmluva o záložnom práve obsahuje určenie pohľadávky, nie je neplatná, boli splnené hmotnoprávne podmienky vzniku záložného práva. Zapísaním záložného práva do katastri nehnuteľností boli splnené aj procesnoprávne podmienky jeho vzniku a existencie. Preto záložné právo na základe zmluvy o záložnom práve zo dňa 13. 05. 2005 vzniklo.

18. Žalobcovia po dobu viac ako 12 rokov akceptovali stav, že sú záložnými ručiteľmi (záložcami) a v podstate ručili za dcérin dlh svojou nehnuteľnosťou. Právny zástupca žalobcov až na pojednávaní tvrdil, že žalobcovia mali byť uvedení do omylu pri uzatváraní zmluvy o záložnom práve, no omyl nešpecifikoval a ani neuviedol, čo tento omyl mal spôsobiť. Všeobecné tvrdenie, že žalobcovia podpísali zmluvu o záložnom práve v omyle, lebo až neskôr zistili, ktorú nehnuteľnosť ich dcéra nadobudla, nemôže obstáť. Je takmer vylúčené, aby až v čase začatia výkonu záložného práva v roku 2017 sa žalobcovia dozvedeli, kde ich dcéra vlastne býva. Pritom je súdu z jeho činnosti dokonca známa aj skutočnosť (konanie sp. zn. XXC/XX/XXXX), že žalobcovia mali záujem pohľadávku vyplatiť, aby nedošlo k výkonu záložného práva. Z toho potom plynie len ten záver, že žalobcovia nekonali pri podpise zmluvy o záložnom práve v omyle.

19. Nedôvodná je aj námietka, že žalovaný vykonáva záložné právo v rozpore s § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka, a teda že by žalovaný vykonával záložné právo inak ako predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov. Je pravdou, že zmluva o záložnom práve obsahuje ustanovenie (čl. II bod 2.4.1), v zmysle ktorého by mohlo k realizácii záložného práva dôjsť aj inak ako predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe, ale ani žalobcovia nemôžu poprieť, že žalovaný vykonáva záložné právo v súlade s § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka. A tvrdenie, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy o záložnom práve, je nielen v rozpore s Občianskym zákonníkom (§ 53 ods. 5), ale aj s ustálenou súdnou praxou, kedy platí, že nie je zástancom teórie zneplatňovania zmlúv ale naopak teórie zachovania platnosti zmlúv v záujme právnej istoty účastníkov zmluvy. To znamená, že v praxi má prednosť vyslovenie neplatnosti len časti zmluvy a až vo výnimočných prípadoch vyslovenie neplatnosti zmluvy ako celku. Za žiadnych okolností teda zmluvná podmienka podľa čl. II bod 2.4.1 záložnej zmluvy nespôsobuje jej absolútnu neplatnosť a nie je ani neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože nezakladá žiadnu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

20. Pre posúdenie vzniku a existencie záložného práva na základe písomnej zmluvy nemá význam ani to, že žalovaný, ako tvrdia žalobcovia, im začatie jeho výkonu písomne neoznámil. Takéto konanie žalovaného môže mať vplyv z hľadiska posúdenia, či prípadným vykonaním záložného práva nedôjde napr. k vzniku škody v dôsledku porušenia povinností alebo či bol dodržaný postup pri dobrovoľnej dražbe. Avšak toto nemôže mať žiadny vplyv na posúdenie platnosti zmluvy. Ide o skutočnosti, ktoré nastali po jej platnom uzavretí.

21. Výsluch žalobcov a dlžníka ako aj zisťovanie, či kópie dodatkov k zmluve o hypotekárnom úvere sú pravdivé a či podpis žalobcu v 2. rade na zmluve o pristúpení k záväzku je pravý by mali výzvam vtedy, ak by súd dospel k záveru, že už zmluva o záložnom práve je aspoň sčasti neplatná, a teda ak by vykonanie týchto dôkazov malo pre rozhodnutie vo veci význam. Otázka platnosti alebo neplatnosti zmluvy o záložnom práve z hľadiska posudzovania jej náležitostí a dodržania formy je viac otázkou právnou ako skutkovou, preto súd navrhnuté dôkazy ani nevykonával, pretože by to bolo neúčelné, neefektívne a nehospodárne.

22. Súd sa takisto nezaoberal námietkami žalovaného o nedostatkoch žaloby, keď tvrdil, že súd by mal konanie zastaviť, pretože ide o zjavne nedôvodnú žalobu alebo, že sa žalobcovia nemôžu domáhať určenia, že záložné právo nevzniklo, pretože boli nedôvodné. Rovnako nedôvodná a neodôvodnená bola aj námietka premlčania, pretože záložné právo sa nemôže premlčať skôr ako pohľadávka, ktorú zabezpečuje.

23. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosti „relevantne“

tvrdiť (uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce) má pre strany sporu procesnoprávnu sankciu, konkrétne v podobe prehry sporu. Prejaví sa teda v meritórnom rozhodnutí veci. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu a riadi sa zásadou formálnej pravdy

24. Ako už bolo uvedené, žalobcovia nepreukázali a neuniesli dôkazné bremeno v tom smere, že záložné právo zo zmluvy zo dňa 13. 05. 2005 nevzniklo. Ich tvrdenie, že zmluva neobsahuje určenie pohľadávky, nebolo v konaní preukázané a po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení veci súd dospel k záveru, že zmluva o záložnom práve je platná a spôsobila vznik záložného práva v prospech žalovaného. Vzhľadom na uvedené súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

25. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 C. s. p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní bol úspešný žalovaný, pretože sa voči podanej žalobe dôvodne bránil, čo sa prejavilo zamietnutím žaloby v celom rozsahu. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v štyroch vyhotoveniach na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C. s. p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie treba predložiť v štyroch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.