Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Cpr-10-2016.pdf
PDF · 95.39 KB
Case nature
Area
Subarea
15Cpr/10/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom JUDr. Mariánom Kurincom, v spore žalobcu: F. O., nar.: XX.XX.XXXX, bytom: W. - F., adresa na doručovanie: W. XX, W., a žalovaného: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., IČO: 35 815 256, so sídlom: Mlynské Nivy 44/a, Bratislava, zastúpený: MGA Iuris, s.r.o., IČO:47 233 028, so sídlom: Pri Starej prachárni 10, Bratislava, o vyplatenie cieľovej odmeny takto
rozhodol:
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou došlou súdu dňa 07.09.2016 sa žalobca domáhal aby súd zaviazal žalovaného na vyplatenie cieľovej odmeny celkovo v sume 683,79 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne odo dňa 11.09.2008.
2. Svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že so žalovaným dňa 03.11.2004 uzavrel pracovnú zmluvu. Žalovaný dňa 02.11.2007 doručil žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru na základe ktorej, mal pracovný pomer žalobcu skončiť dňa 31.01.2008. Žalobca napadol túto výpoveď žalobou dňa 04.03.2008, na okresnom súde Bratislava II. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 11.09.2014, č.k. R./XX/XXXX-XXX v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.05.2016, č.k. R./XXX/ XXXX, oba právoplatné dňa 30.07.2016, tak, že výpoveď určil za neplatnú a rozhodol, že pracovný pomer naďalej trvá. Žalobca žiadosťou zo dňa 01.08.2016 žiadal od žalovaného vyplatiť odmenu za rok 2007 a to na základe časti IV čl. 16 bod 8 Kolektívnej zmluvy platnej na rok 2007 a to vo výške základnej mzdy dosiahnutej k 31.12.2007. Žalovaný listom zo dňa 10.08.2016 oznámil žalobcovi, že cieľovú odmenu mu nevyplatí z dôvodu premlčania nároku. Žalobca sa však už 02.03.2009 obrátil na žalovaného so žiadosťou o vyplatenie cieľovej odmeny. Žalovaný v odpovedi na žiadosť žalobcu uviedol, že cieľovú odmenu mu vyplatiť nemôže z dôvodu, že pracovný pomer netrval ku dňu 01.08.2008, čo je podmienka nevyhnutná na vyplatenie odmeny. Žalobca nesúhlasí s argumentáciou žalovaného, že predmetný nárok je premlčaný, keďže takýto nárok si nemohol úspešne uplatniť na súde , keďže podľa názoru žalobcu by súd musel takúto žalobu zamietnuť pre nedostatok vecných dôvodov, keďže toho času pracovný pomer k 01.08.2008 netrval. Až právoplatnosťou rozhodnutia o neplatnom skončení pracovného pomeru žalobcu u žalovaného je bez pochýb zrejmé že pracovný pomer trval aj ku dňu 01.08.2008. Podľa žalobcu sa nárok stáva žalovateľným až po právoplatnosti rozhodnutia o neplatnom skončení pracovného pomeru, preto nemôže byť premlčaným nárokom.
3. Podľa § 167 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „ C.s.p.“) ak súd neodmietol žalobu podľa § 129 alebo nerozhodol o zastavení konania, doručí žalobu spolu s prílohami žalovanému do vlastných rúk.
4. Podľa § 167 ods. 2 C.s.p. spolu s doručením žaloby súd žalovaného vyzve, aby sa v lehote určenej súdom k žalobe písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
5. Podľa § 106 ods. 1 písm. a) C.s.p. ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca,
6. Súd doručoval žalobu spolu s prílohami a výzvou na vyjadrenie sa k nej žalovanému, prostredníctvom poštového podniku. Žalovaný písomnosti prevzal dňa 06.02.2017, čo má súd za preukázané poštovou doručenkou.
7. Dňa 17.02.2017 bolo súdu došlé vyjadrenie žalovaného k žalobe, v ktorom uviedol, že so žalobou nesúhlasí v celom rozsahu, uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva. Vo svojom vyjadrení vzniesol námietku premlčania. Právo na cieľovú odmenu je jedným zo mzdových nárokov zamestnancov, ktoré zamestnancovi vzniká za podmienok uvedených v kolektívnej zmluve. Cieľová odmena bola splatná dňa 10.09.2008, teda svoje právo na súde mohol uplatniť od 11.09.2008, pričom premlčacia doba tohto nároku začala plynúť týmto dňom a uplynula dňom 11.09.2011, preto žalovaný vznáša námietku premlčania. Žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza, že tá skutočnosť, že na súde prebiehalo konanie o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, žiadnym spôsobom nebránila žalobcovi v tom, aby uplatnil svoje právo na cieľovú odmenu. Žalovaný sa tiež vyjadruje k výške nároku na cieľovú odmenu a to tak že nakoľko sa nedosiahol plánovaný prevádzkový hospodársky výsledok na 100%, ale iba na 84,5% cieľová odmena bude vyplatená len v tejto výške základnej mzdy zamestnanca.
8. Podľa § 167 ods. 3 C.s.p. Ak žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná alebo súd neurobí iné vhodné opatrenia, súd doručí vyjadrenie žalovaného žalobcovi do vlastných rúk a umožní mu vyjadriť sa v lehote určenej súdom. Žalobca uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučí žalobcu o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.
9. Dňa 11.05.2017 bola súdu došlá replika žalobcu v ktorej uviedol že považuje námietku premlčania vznesenú žalovaným za bezdôvodnú, pričom túto bližšie opisuje a vyjadruje sa k nej.
10. Podľa § 167 ods. 4 C.s.p. Ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, doručí vyjadrenie žalobcu podľa odseku 3 žalovanému do vlastných rúk a umožní mu, aby sa k nemu vyjadril v lehote určenej súdom. Žalovaný uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na svoju obranu; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučí žalovaného o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.
11. Dňa 22.06.2017 bola súdu došlá duplika žalovaného, v ktorej uvádza, pre aké skutočnosti nesúhlasí s tvrdením žalobcu v replike ohľadom vznesenej námietku premlčania a má ju aj naďalej za dôvodnú.
12. Podľa § 297 prvej vety C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.
13. Podľa § 180 C.s.p. po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.
14. Súd nariadil pojednávanie na deň 06.06.2018, na ktoré mali strany sporu doručenie predvolania vykázané riadne a včas a obe sporové strany sa na toto pojednávanie dostavili.
15. Podľa § 182 C.s.p. ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.
16. Podľa § 219 ods. 2 C.s.p. rozsudok sa vyhlasuje spravidla hneď po skončení pojednávania, ktoré vyhláseniu predchádzalo. Ak to nie je možné, súd na vyhlásenie rozsudku odročí pojednávanie najdlhšie na 30 dní; v takom prípade súd doručí rozsudok prítomným stranám na pojednávaní, na ktorom bol rozsudok vyhlásený; neprítomným stranám ho odošle najneskôr do troch dní. Ustanovenia o odročení pojednávania sa v tomto prípade nepoužijú.
17. Nakoľko strany sporu nemali na pojednávaní konanom dňa 06.06.2018 ďalšie návrhy na dokazovanie, súd podľa § 182 C.s.p. vyhlásil dokazovanie za skončené a súd podľa § 219 ods. 2 prvej vety C.s.p. vyhlásil rozsudok na pojednávaní.
18. Podľa ust. § 151 ods. 1 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
19. Ustanovením § 185 C.s.p. bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie to, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave presúva na procesné strany. Na základe uvedeného preto hodnotenie dôkazov zo strany súdu má oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so zásadami formálnej logiky. Preto súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku s poukazom na § 181 ods. 4 C.s.p. a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti s vedením súdneho konania, ako je zrejmé z ust. § 150 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého platí, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a rovnako s poukazom na ust. § 151 a § 153 C.s.p.
20. Na základe oboznámenia sa so žalobou a predloženými listinnými dôkazmi a to: dohoda o zmene obsahu pracovnej zmluvy, listina zo dňa 10.08.2016- cieľová odmena za rok 2007, list zo dňa 01.08.2016, list zo dňa 02.03.2009- žiadosť o vyplatenie cieľovej odmeny- odpoveď, žiadosť o výplatu cieľovej odmeny zo dňa 27.02.2009, rozsudok zo dňa 11.09.2014, č.k. 9C/50/2008-376, rozsudok zo dňa 25.05.2016, č.k. 7Co/204/2015, kolektívna zmluva, list zo dňa 06.02.2008, žaloba zo dňa 04.03.2008, zápis zo zasadnutia predstavenstva z 31.07.2008, pravidlá pre poskytnutie cieľovej odmeny za rok 2017, zistil súd nasledovný skutkový stav rozhodný pre právne posúdenie veci.
21. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov ( ďalej len ako „ Zákonník práce“) Tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy.
22. Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce Ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>.
23. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako „občiansky zákonník“) občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.
24. Podľa § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo z iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája.
25. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
26. Podľa § 100 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.
27. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
28. Premlčanie definujeme ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo bolo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania znamená, že súd nemôže premlčané právo priznať. Ani uplatnením námietky premlčania právo nezaniká, a preto povinný subjekt môže aj po uplynutí premlčacej lehoty a po vznesení námietky premlčania dobrovoľne svoj dlh plniť. Funkciou premlčania je uľahčiť obranu povinného subjektu proti právam, ktoré trvali dlho, a preto často možno predpokladať, že už zanikli. Keby povinný subjekt nemal námietku premlčania, musel by sa brániť námietkou, že právo zaniklo určitým spôsobom (napr. splnením, započítaním alebo inak). Dokázanie tejto skutočnosti po dlhšom čase by ho mohlo viesť k značným alebo neprekonateľným ťažkostiam práve preto, lebo právo trvalo dlho.
Podstata premlčania spočíva v priebehu dvoch štádií jeho uplynutia, ktoré treba od seba dôsledne odlišovať. Pre prvé štádium je charakteristické to, že
a) uplynula zákonom ustanovená doba, teda premlčacia doba, a to
b) bez toho, že by bol oprávnený subjekt svoje právo vykonal, hoci tak urobiť mal a mohol.
V tomto štádiu však veriteľovi jeho premlčané právo zostáva naďalej zachované. Aj dlžníkovi zostáva povinnosť splniť svoj dlh. Preto ak dlžník splnil svoj dlh - bez ohľadu na to, či vedel, alebo nevedel o tom, že došlo k jeho premlčaniu - splnil veriteľovi to, čo mu splniť mal (čo mu bol dlžný). Námietku premlčania môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. Vznesenie námietky premlčania treba považovať za celkom bežné uplatnenie práva vyplývajúceho zo zákona. Je len v záujme právnej istoty, aby subjekty svoje práva uplatňovali riadne a včas. Preto uplatnenie námietky premlčania by nemalo byť zásadne v rozpore s dobrými mravmi (porovnaj § 3 ods. 1), takže súd má povinnosť na ňu vždy prihliadať.
29. Vznesenie námietky premlčania po márnom uplynutí premlčacej doby vyvoláva tieto právne dôsledky: a) Súd oprávnenej osobe (veriteľovi) premlčané subjektívne občianske právo (nárok) nemôže priznať, lebo vznesením námietky premlčania dlžníkom došlo k zániku nároku. V dôsledku toho súdu, ktorý zistí, že vznesenie námietky premlčania je odôvodnené, nezostáva nič iné, než žalobu veriteľa, ktorou sa tohto premlčaného práva domáha, zamietnuť. Uplatnením námietky premlčania na súde (nie mimo súdu len listom a pod.) prestáva byť subjektívne právo vynútiteľné.
b) Ak by veriteľ po právoplatnom súdnom rozhodnutí, ktorým bola jeho žaloba zamietnutá z toho dôvodu, že dlžník odôvodnene vzniesol námietku premlčania, podal neskôr v tej istej veci novú žalobu, súd by musel konanie zastaviť z dôvodu právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata).
c) Samo subjektívne občianske právo veriteľa však ani po zamietavom právoplatnom rozhodnutí súdu nezaniká, ale trvá ďalej, aj keď je oslabené o nárok (t.j. o vynútiteľnosť prostredníctvom štátneho autoritatívneho orgánu - súdu). Hovoríme mu tzv. naturálne právo, ktorému zodpovedá naturálny dlh - záväzok. Preto ak dlžník splnil veriteľovi predmet plnenia dobrovoľne aj napriek zamietavému právoplatnému súdnemu rozhodnutiu, splnil mu dôvodne to, čo bol povinný na dlh plniť bez ohľadu na to, či o premlčaní vedel, alebo nevedel.
30. Ustanovenie § 101 upravuje všeobecnú dĺžku premlčacej doby, ktorá platí vo všetkých prípadoch, keď zákon pre jednotlivé práva neráta s osobitnou (kratšou či dlhšou) premlčacou dobou. Všeobecná premlčacia doba je ustanovená v dĺžke troch rokov. Vzhľadom na kogentný charakter ustanovení § 101 až 110 treba usúdiť, že zákonnú premlčaciu dobu nemožno jednostranne, ale ani dohodou medzi účastníkmi občianskoprávneho vzťahu predĺžiť ani skrátiť. Námietky premlčania sa nemožno ani vopred vzdať (§ 574 ods. 2). Preto dohody, podľa ktorých by si subjekty týchto vzťahov dohodli dlhšiu alebo kratšiu premlčaciu dobu, než je zákonom ustanovená premlčacia doba, alebo by
menili právne účinky premlčania alebo začiatok plynutia premlčacej doby ustanovený zákonom, alebo ktorou by sa dlžník vopred zaviazal, že neuplatní námietku premlčania, by boli vzhľadom na existujúcu úpravu neplatné (§ 39). Všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo - objektívne posudzované - vykonať (uplatniť) po prvý raz. Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním žaloby na súde, teda keď je actio nata. Preto nie je rozhodujúce, z akého dôvodu, t.j. či subjektívneho alebo objektívneho, tak oprávnený subjekt neurobil (napr. preto, že o svojom práve nevedel, že mu vo vykonaní práva bránila určitá prekážka, akou je choroba, a pod.). Pre počítanie premlčacej doby platí všeobecné ustanovenie o počítaní času, t.j. ustanovenie § 122. Keďže dĺžka premlčacích dôb je určená vždy podľa rokov, podľa § 122 ods. 2 platí, že premlčacia doba sa skončí dňom, ktorý sa číslom, t.j. dátumom, zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína.
31. Súd mal za to, že vznesená námietka premlčania je dôvodná a preto súd nemohol vo veci rozhodnúť inak, než žalobu zamietnuť. Splatnosť nároku žalobcu nastala dňom 10.09.2008, t.j. mohol byť uplatnený na súde v deň nasledujúci po dni, kedy nastala splatnosť tohto nároku t.j. 11. 09.2008. Od tohto dňa začal žalobcovi v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka plynúť trojročná premlčacia doba. V zmysle pravidiel počítania lehôt, premlčacia doba uplynula dňa 11.09.2011- t.j. do tohto dátumu mohla byť na súd podaná žaloba o zaplatenie cieľovej odmeny. Tá skutočnosť, že na súde prebiehalo iné konanie - určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, nemá žiadne odôvodnenie na neuplatnenie práva na cieľovú odmenu. (Ak by táto žaloba bola podaná do 11.09.2011, súd by v zmysle § 164, takéto konanie prerušil až do právoplatného skončenia konania o určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru, a k premlčaniu nároku by nedošlo.)
32. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
35. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s princípom úspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a tak, že žalovanému ako úspešnej strane v konaní priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% čo korešpondovalo s jeho pomerom úspechu v konaní. O výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (§ 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 362 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.