Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5T-28-2018.pdf
PDF · 69.71 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-5T/28/2018
Uznesenie
Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Danielou Blažovskou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06. júna 2018 v Košiciach takto
rozhodol:
Podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku postupuje vec obžalovaného Y. H., nar. XX.XX.XXXX v W., trvale bytom W., Y. X, Okresnému úradu Košice, aby skutok obžalobou prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II sp. zn. 1Pv 240/17/8803 zo dňa 22.03.2018, právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa §360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, ktorý mal obžalovaný spáchať tak, že v Košiciach na ulici L. V.. XX dňa 24.03.2017 v čase o 20,30 hod. sa vyhrážal smrťou svojej matke T. H. a to tak, že jej povedal, že ju pichne nožom, že to nemusí urobiť on, ale že jeho kamaráti, pričom ju ťahal za vlasy, zvalil na zem, začal ju kopať a kričať, že podpáli celý dom, čím takto svojim konaním vzbudil dôvodnú obavu o jej život a zdravie, prejednal ako priestupok.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II podal podľa § 234 ods. 1 Trestného poriadku obžalobu na obžalovaného Y. H. pre skutok, ktorý právne kvalifikoval ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výroku uznesenia.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom svedka, prečítaním zápisnice o výsluchu obžalovaného a poškodenej z prípravného konania a prečítaním listín.
Súd vykonal hlavné pojednávanie v zmysle § 252 ods. 2 Trestného poriadku v neprítomnosti obžalovaného, preto len prečítal zápisnicu o jeho výsluchu z prípravného konania.
Obžalovaný Y. H. v prípravnom konaní uviedol, že nie všetko z čoho je obvinený je úplne pravda. On mal s matkou dlhšie nezhody z dôvodu financií a tiež preto, že sa dala ,,dokopy“ s Y. I., ktorý ju stiahol k alkoholu. Finančné nezhody sa týkali predaja bytu, za ktorý on vyplatil úver vo výške 30.000,00 EUR, tieto peniaze mu mala matka splácať, nerobila to, lebo väčšinu peňazí prepila s I.. Použil voči matke aj tvrdšie slová, avšak určite ich nemyslel vážne, nikdy by svojej matke neublížil, mal skôr ,,nervy“ na jej priateľa. Odišiel do zahraničia, s matkou je v kontakte. Svoje konanie oľutoval, matke nechcel privodiť strach. Vie, že má zlú minulosť, ale teraz konečne našiel poriadnu robotu, má priateľku a odchádza späť do Rakúska a už sa možno nikdy nevráti.
Poškodená T. H. na hlavnom pojednávaní využila svoje zákonné právo odopretia výpovede podľa § 130 ods. 2 Trestného poriadku. V prípravnom konaní vo svojej výpovedi uviedla, že vzhľadom na plánovaný odchod do Českej republiky, sa jej obava o život a zdravie a tiež o život a zdravie jej priateľa znížila. To čo uviedla v trestnom oznámení, že má strach, tak to bolo jej momentálne citové rozpoloženie, konala pudovo. Nemala podať na syna trestné oznámenie, mal dosť problémov aj bez toho. Mala za to, že jej
syn svojím konaním narušil občianske spolunažívanie. Nemá obavu o svoj život a zdravie a takisto ho nemá ani Y. I..
Z výpovede svedka Y. I. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že v inkriminovaný deň bol s partiou kamarátov v krčme, trochu viac vypili a potom sa strhla ,,mela“ . Poškodená s ním nebola, v tom čase sa rozchádzali a nepamätá si, že by mu neskôr rozprávala o jej napadnutí a vyhrážaní sa obžalovaným. O tom, či k takýmto konfliktom medzi poškodenou a obžalovaným v minulosti dochádzalo nemal vedomosť. Jemu sa obžalovaný nikdy nevyhrážal. Keď v prípravnom konaní obžalovaného usvedčoval, nepamätá si na to. K jeho otcovi na adresu L. V. XX odišiel s H. bývať nielen kvôli obžalovanému, ale aj preto, lebo nevychádzal s jej rodičmi, ktorí boli proti ich vzťahu. S obžalovaným veľmi nekomunikoval, len si pozdravili, nikdy nebývali v jednej domácnosti, nemali vybudovaný vzťah. Nevidel ho konzumovať alkohol vo väčšom množstve.
Z výpisu Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplýva, že obžalovaný bol aj priestupkovo riešený pre úmyselné narušenie občianskeho spolunažívania.
Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že doposiaľ bol 5 - krát súdne trestaný, v štyroch prípadoch už platí fikcia neodsúdenia. Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Košice II sp. zn. 6T 88/2016 zo dňa 30.09.2016 pre prečin podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona, bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov.
Podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku súd postúpi vec inému orgánu, ak zistí, že nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok, služobné previnenie alebo disciplinárne previnenie, o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať.
Po vykonaní všetkých dôkazov a ich dôslednom vyhodnotení v zmysle Trestného poriadku, mal súd za to, že obžalovaný sa nedopustil prečinu tak, ako bolo jeho konanie zo dňa 29.3.2017 kvalifikované v obžalobe, nie je možné hodnotiť ho z hľadiska ustanovenia § 10 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona ako prečin, ale ako konanie, ktoré je v spoločnosti neželateľné a je možné ho hodnotiť ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu v zmysle zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.
Objektívna stránka prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, spočíva vo vyhrážkach páchateľa inej osobe smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou, a to takým spôsobom, že to u takejto osoby môže vzbudiť dôvodnú obavu z ich uskutočnenia. Vždy však treba brať do úvahy okolnosti konkrétneho prípadu a prihliadať aj na to, ako subjektívne pociťuje ujmu ten, voči ktorému vyhrážka smeruje. Z vykonaných dôkazov na hlavnom pojednávaní a ich posúdenia jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti vyplýva, že skutková podstata prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona nebola naplnená z hľadiska objektu, objektívnej a ani subjektívnej stránky. Predovšetkým súd má za to, že konanie obžalovaného nenabralo takú intenzitu, aby ho bolo možné posudzovať ako prečin nebezpečného vyhrážania, nakoľko poškodená už v prípravnom konaní sama vo svojej výpovedi uviedla, že nemá obavu o svoj život a zdravie a takisto ho nemá ani jej priateľ, poukázala na iné problémy obžalovaného a zdôraznila, že trestné oznámenie podala pod vplyvom momentálneho citového rozpoloženia. Navyše, v tom čase už plánovala odchod za prácou do Českej republiky, čím by došlo k minimalizácii akéhokoľvek kontaktu s obžalovaným. Jej bývalý priateľ vo svojej výpovedi zdôraznil, že nemá obavu o svoj život a zdravie. Obžalovaný odišiel za prácou do Rakúska, snaží sa viesť riadny život, zamestnal sa ako umývač riadu. Posúdenie prejednaného konania obžalovaného ako trestného činu by bolo neprimerane prísne a nedošlo by tým k naplneniu účelu sledovaného Trestným zákonom. Poškodená subjektívne nepociťuje žiadnu obavu o svoj život a zdravie, s obžalovaným sú v kontakte a k podobným konfliktom nedochádza.
Na základe týchto skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia a postúpil vec na prejednanie a rozhodnutie na to príslušnému orgánu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorú môže podať prokurátor, obvinený a poškodený v lehote 3 dní od jeho doručenia na Okresný súd Košice II. Podanie sťažnosti má odkladný účinok.