Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-14C/301/2012

Rozhodnutie

Okresný súd Košice-okolie sudkyňou JUDr. Ľubicou Adamčíkovou v právnej veci žalobcu: A.. J. R., nar. X.X.XXXX, bytom Y. F., H. X, zast. Advokátskou kanceláriou Hopferova s.r.o. so sídlom v Košiciach, Bajzova 2, IČO: 47 254 220 proti žalovanému: RDB s.r.o. so sídlom na Budulovskej 29 v Moldave nad Bodvou, IČO: 36 585 157, zast. advokátom JUDr. Vlastimilom Klepáčom, so sídlom v Košiciach, Krmanova 16, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru

rozhodol:

I. Určuje sa, že výpoveď daná žalobcovi listom zo dňa 8.8.2012, je neplatná.

II. Návrh v časti o určenie, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného naďalej trvá, sa zamieta.

III. Určuje sa, že nemožno od žalovaného, ako zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby žalobcu ako zamestnanca naďalej zamestnával.

IV. Nárok žalobcu na náhradu mzdy vylučuje na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté aj o trovách konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podaným žalobným návrhom domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 26.11.2012 sa dozvedel, že jeho pracovný pomer u odporcu sa mal zo strany zamestnávateľa skončiť ku dňu 30.9.2012. Žiadal, aby súd určil, že výpoveď daná mu žalovaným je neplatná a že jeho pracovný pomer u žalovaného trvá. Keďže výpoveď mu bola daná v zmysle § 63 ods.1 písm. b/ Zákonníka práce poukázal na to, že žalovaný mu pred výpoveďou neponúkol žiadnu inú vhodnú prácu.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a uviedol, že dôvodom výpovede bola skutočnosť, že žalobca ako zamestnanec sa stal pre žalovaného nadbytočným, vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách. Vzhľadom na prijaté organizačné zmeny nemal žalovaný možnosť žalobcu zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté v pracovnej zmluve ako miesto výkonu práce.

3. Medzitýmnym rozsudkom Okresného súdu Košice-okolie sp.zn. 14C/301/2012-72 zo dňa 11.12.2014 súd určil, že výpoveď daná žalobcovi listom zo dňa 8.8.2012 je neplatná a pracovný pomer žalobcu u žalovaného naďalej trvá. Zaviazal žalovaného zaplatiť na účet súdu súdny poplatok v sume 99,50 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vyslovil, že o trovách právneho zastúpenia bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím.

4. Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6Co/137/2015-93 zo dňa 18.4.2016 bol medzitýmny rozsudok Okresného súdu Košice-okolie zrušený a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Krajský súd v Košiciach vyčítal prvostupňovému súdu, že rozsudok je vydaný v rozpore s ust. § 152 ods.2 O.s.p.. Zároveň uviedol, že v tomto štádiu konania už nie je sporným, že k skončeniu pracovného pomeru medzi účastníkmi konania došlo neplatne, pretože vykonaným dokazovaním nebolo preukázané splnenie ponukovej povinnosti žalobcovi a nakoniec žalovaný túto skutočnosť ani nerozporoval. Spornou však naďalej zostala otázka, či je možné od žalovaného spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnával a súd tejto otázke nevenoval dostatočnú pozornosť, hoci bola podstatou obrany žalovaného a nevykonal dokazovanie žalovaným navrhnuté na preukázanie tejto jeho obrany. Uložil súdu prvého stupňa vyzvať žalovaného na odstránenie vad vzájomného návrhu tak, aby žalovaný určil dátum, ku ktorému sa dožaduje určenia skončenia pracovného pomeru, napriek vysloveniu neplatnosti skončenia pracovného pomeru.

5. Žalovaný podaním zo dňa 21.11.2017 uviedol, že vzájomným návrhom sa domáha, aby súd určil, že nemožno od žalovaného spravodlivo požadovať, aby žalobcu od 30.9.2012 ďalej zamestnával. Na pojednávaní dňa 16.5.2018 upravil dátum, kedy má byť pracovný pomer so žalobcom skončený, a to na deň 31.10.2012 a uviedol, že posun tohto termínu je spôsobený doručovaním výpovede žalobcovi.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, pripojenými spismi, ako aj obsahom ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:

7. Žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 6.9.2011 pracovnú zmluvu, pracoval ako obchodný zástupca a jeho úlohou bolo udržiavať kontrakty a vzťahy s dodávateľmi a odberateľmi.

8. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že v čase od druhého týždňa augusta do začiatku septembra roku 2012 bol na dovolenke, avšak dovolenku vypísanú nemal. Nešlo iba o čisto dovolenku, ale táto cesta sa kombinovala aj s pracovnou cestou. O tejto skutočnosti vedel konateľ spoločnosti p. F., ako aj niektorí spoločníci ako p. H. a p. F., a preto podľa jeho názoru výpoveď mu bola daná úmyselne v tom čase, keď sa nezdržiaval v mieste bydliska. Výpoveď od žalovaného neobdŕžal. Od roku 2007 až do 13.4.2011 bol konateľom žalovaného. Začiatkom mesiaca november 2012 obdŕžal výzvu zo zdravotnej poisťovne o nedoplatku a na základe stanoviska Sociálnej poisťovne zo dňa 26.11.2012 sa dozvedel, že nie je už registrovaný ako zamestnanec u žalovaného. Preto sa od 1.12.2012 zamestnal v spoločnosti JOMAKO, kde pracuje doposiaľ. Na stretnutí s p. H. mu bolo oznámené, že v rámci organizačných dôvodov a šetrenia bol s ním ukončený pracovný pomer. Listom zo dňa 26.11.2012 oznámil žalovanému, že nesúhlasí so skončením pracovného pomeru so spoločnosťou RDB s.r.o. a trvá na tom, aby ho naďalej zamestnávala, pretože nevidí existenciu akéhokoľvek relevantného a zákonného dôvodu pre skončenie pracovného pomeru.

9. Konateľ žalovaného H. Y. uviedol, že žalobca v čase odkedy dostal výpoveď až do času kedy sa o tejto výpovedi dozvedel vo firme nebol, pričom tvrdil, že pre firmu pracoval. Poukázal na to, že žalobca bol aj konateľom firmy a boli časy keď pre firmu žalobca veľa pracoval, veľa vybavil a staral sa aj o technickú stránku, a to do určitého času. Potom začal firme škodiť a spôsoboval iba problémy. Konateľom firmy prestal byť v apríli 2012 a odvtedy nemal dôvod zasahovať do chodu firmy a zostal však spoločníkom firmy. Z tejto funkcie spoločníka mu vyplývalo zúčastňovať sa na pravidelných poradách a riešiť úlohy, ktoré boli na tejto porade pridelené. Žalobca však sa na poradách nezúčastňoval ani nedostával žiadne úlohy, to znamená, že ani žiadne úlohy neplnil. Keďže v tom čase sa firme nedarilo, snažili sa ju zreorganizovať, aby fungovala lepšie, pri menších nákladoch. Preto sa rozhodli dať žalobcovi výpoveď, a to hlavne z toho dôvodu, že nechodil do firmy ani nič pre firmu nerobil. Keďže sa na pracovisku neukázal, nebolo možné mu túto výpoveď doručiť na pracovisku a doručovali mu ju poštou. Na porade sa prejednávali výpovede viacerých zamestnancov, a to z toho istého dôvodu ako žalobcu, pretože v tom čase bol riaditeľom firmy p. Kozub a tento mal jasný cieľ doviesť firmu na nulu, čo sa týka ekonomiky, pretože dovtedy všetci spoločníci okrem žalobcu prispievali na chod firmy. V súčasnosti firma už funguje a urobila aj niekoľko investícií. Odkedy dostal výpoveď žalobca, firma prijala zamestnancov na triedenie

odpadu. Potvrdil, že žalobcovi neponúkli miesto na triedičke odpadu, a to z toho dôvodu, že si myslí, že žalobca by to zobral ako urážku. V čase keď bol žalobca ešte konateľom, začal míňať peniaze bez toho, aby preukázal na čo ich použil a urobil niekoľko bankových prevodov na svoj účet a o tomto sa vedie niekoľko súdnych sporov. Uviedol, že firma tiež prijala nového riaditeľa, ale bolo to na výmenu, keďže v tom čase bol riaditeľom firmy p. Kozub a ten z rodinných dôvodov odišiel z firmy, preto bol na jeho miesto prijatý iný človek.

10. Zo zoznamu pracovných miest obsadených od 1.8.2012 do 1.4.2014, teda po termíne, kedy bola daná výpoveď žalobcovi bolo zistené, že žalovaný prijal cca 20 zamestnancov, pričom ani jedna z týchto pracovných pozícií nebola ponúknutá žalobcovi, čo potvrdil aj samotný žalovaný. Ten uviedol, že tieto pracovné pozície žalobcovi ponúknuté neboli, pretože ani jedna nezodpovedala jeho vzdelaniu, jeho pracovnej pozícií a pracovným skúsenostiam.

11. Z písomnej výpovede danej žalobcovi súd zistil, že žalovaný dal žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods.1 písm. b/ Zákonníka práce z dôvodu, že zamestnanec sa stal nadbytočným, vzhľadom na organizačné zmeny v spoločnosti. Výpovedná doba podľa Zákonníka práce je jednomesačná a začína plynúť 1.9.2012. Zamestnancovi bude vyplatené jednomesačné odstupné vo výške priemerného mesačného zárobku vo výplate za mesiac september 2012. Zamestnanec sa zaväzuje, že posledný deň pracovného pomeru, t.j. 30.9.2012 odovzdá všetky predmety, ktoré mu zamestnávateľ zveril, ako aj všetky dokumenty, ktoré patria alebo majú nejaký vzťah k činnosti zamestnávateľa.

12. Žalovaný v písomnom podaní zo dňa 7.11.2014 zaslal súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že žalovaný ako zamestnávateľ dal žalobcovi výpoveď, riadne ju doručoval, avšak tento si ju neprevzal a zmaril jej doručenie. Ako zamestnanec nikdy riadne nepracoval, nikdy nevykonával to čo bolo náplňou jeho práce, t.j. činnosť obchodného zástupcu a zamestnávateľ od uzatvorenia pracovnej zmluvy dňa 5.9.2011 až do skončenia pracovného pomeru neeviduje žiadny výsledok jeho práce ani žiadnu pracovnú aktivitu. Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že je ochotný pôsobiť u žalovaného na pozícií vrátnik-informátor, a to za tým účelom, aby mu bolo umožnené vstupovať do firmy, sledovať čo sa tam deje a podávať podnety na zlepšenie fungovania ako spoločníka, z toho je evidentné, že u žalobcu ide iba o pokus ďalej poškodzovať spoločnosť žalovaného po ekonomickej stránke, a preto nie je spravodlivé od zamestnávateľa požadovať, aby ho naďalej zamestnával. Žalovaný v súčasnosti vedie proti žalobcovi 6 súdnych konaní, ktorých predmetom je vrátenie viac ako 250 000,00 eur, ktorú sumu žalobca vybral z účtov spoločnosti. Za daných okolností je vylúčené akékoľvek pôsobenie žalobcu u žalovaného, a preto návrh, že žalobcovi bude vytvorené pracovné miesto vrátnika, čo i len na kratší pracovný čas spoločníci žalovaného neodsúhlasili. Z toho dôvodu žalovaný tvrdí, že nebolo možné v súvislosti so skončením pracovného pomeru žalobcovi ponúknuť iné vhodné pracovné miesto. V prípade ak súd dospeje k záveru, že aj za daných okolností mal žalovaný ponúknuť žalobcovi v súvislosti so skončením pracovného pomeru inú prácu a že výpoveď je z tohto dôvodu neplatná, zároveň však navrhuje, aby vo všetkých zostávajúcich výrokoch návrh zamietol, a to najmä vo výroku, ktorým sa navrhovateľ domáha určenia, že jeho pracovný pomer trvá. Taktiež žalovaný nesúhlasí s priznaním náhrady mzdy, keďže žalobca si našiel inú prácu, v ktorej dosahuje rovnaký príjem ako u žalovaného. V prípade ak by súd rozhodol o priznaní náhrady mzdy žalobcovi, žalovaný žiada, aby súd nepriznal túto náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov.

13. Podľa § 63 ods.1 písm. b/ Zákonníka práce platného ku dňu dania výpovede (zák.č.311/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov), zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.

14. Podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny

alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer iba vtedy ak a) zamestnávateľ nemal možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce.

15. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

16. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd ustálil, že žalovaný pri daní výpovede žalobcovi nesplnil jednu z hmotno-právnych podmienok pre jej platnosť, t.j. podmienku ponuky voľného pracovného miesta podľa § 63 ods.2 Zákonníka práce.

17. V zmysle platnej judikatúry (R15/78, R14/70), zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať alebo ponúknuť zamestnancovi inú pre neho vhodnú prácu, predovšetkým vtedy, keď nemá v mieste, ktoré sa dohodlo ako miesto výkonu práce ani v mieste jeho bydliska voľné pracovné miesto vôbec, teda keď nemá pre neho žiadnu prácu. Zamestnávateľ totiž musí ponúknuť zamestnancovi akékoľvek voľné miesto, ktoré má k dispozícií. Ide teda nielen o miesto zodpovedajúce pôvodnej pracovnej zmluve (v danom prípade miesto obchodného zástupcu), príp. kvalifikáciu, ale aj o také miesto, ktoré by prípadne vyžadovalo predchádzajúcu prípravu zamestnanca na jeho zastávanie. Záleží len na zamestnancovi, či také miesto príjme alebo nie.

18. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že také miesto žalovaný žalobcovi neponúkol, hoci mal k dispozícií voľné pracovné miesta na triedenie odpadu. Nie je rozhodujúce, či také miesto by pre žalobcu bolo nedôstojné alebo nie. Naviac, bolo v konaní preukázané, že žalovaný po skončení pracovného pomeru so žalobcom, t.j. k 30.9.2012 prijal skoro 20 nových pracovníkov do firmy. Z toho je zrejmé, že prepustenie žalobcu nebolo nevyhnutné, keďže neskôr boli prijímaní ďalší pracovníci a ďalší zase odišli. Na základe vyššie uvedeného súd teda určil, že výpoveď z pracovného pomeru je neplatná.

19. Krajský súd v Košiciach vytkol súdu prvého stupňa, že nepostupoval správne, pokiaľ sa nevyporiadal s návrhom žalovaného v zmysle § 79 ods.1 Zákonníka práce na určenie, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával.

20. V ďalšom konaní žalobca okrem určenia, že výpoveď je neplatná a pracovný pomer u žalovaného naďalej trvá, sa domáhal aj náhrady mzdy. Zároveň žiadal, aby súd návrh žalovaného na skončenie pracovného pomeru zamietol.

21. Žalovaný v ďalšom naďalej žiadal, aby súd rozhodol, v prípade ak dospeje k názoru, že výpoveď daná žalobcovi je neplatná vyslovil, že nie je možné od žalovaného spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnával. V súvislosti so vzájomným návrhom žalovaného o tom, že od neho nemožno spravodlivo žiadať, aby žalobcu naďalej zamestnával, ktorý žalovaný vzniesol pre prípad, že súd vyhovie žalobnému návrhu žalobcu a rozhodne o neplatnosti výpovede, žalovaný poukázal na skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovaným prebiehajú súdne spory, keďže žalobca v období od 31.3.2010 do 15.3.2011 postupne z účtu spoločnosti previedol na svoj osobný účet celkovo sumu 229 100,00 eur a v hotovosti si vybral z pokladne spoločnosti ďalších 30 000,00 eur. Žalobca nepredložil žiadnu dokumentáciu ako peniaze využil. Žalovaný vyzval žalobcu ako dlžníka na zdokladovanie účelu použitia

uvedených prostriedkov a na ich vrátenie najneskôr do 11.4.2011. Žalobca vrátil do pokladne spoločnosti vo viacerých splátkach sumu 9 150,00 eur a na bankový účet žalobcu vrátil sumu 1 000,00 eur. Účel použitia prostriedkov v zostávajúcej výške 248 950,00 eur žalobca do dnešného dňa nezdokladoval ani nevyúčtoval a dňa 6.4.2011 si z pokladne žalobcu zobral sumu 7 800,00 eur. Takto aktuálna hodnota istiny dlhu činí 256 750,00 eur. Celá dlžná suma pozostáva len z tých výberov z pokladne a prevodov na účet žalobcu, ktoré žalobca do spoločnosti RDB nevrátil a ktorých preukázané použitie v prospech spoločnosti RDB žalobca nijako nezdokladoval a prevedené alebo vybrané peniaze si ponechal. Žalobca sa pokúsil zvrátiť možnosť vymáhania vybraných peňazí zo strany žalovaného tak, že na základe dokladov, ktoré vytvoril v čase keď bol ešte konateľom, ale ich existenciu spoločníkom zatajil, podal ako konateľ spoločnosti REO s.r.o. návrh na vyhlásenie konkurzu na žalovaného. Tento návrh však súd odmietol. Nevrátené a nevyúčtované sumy sú predmetom súdnych konaní vedených na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 29C/132/2014 o zaplatenie 25 500,00 eur s prísl., kde je žalobcom spoločnosť RDB s.r.o. a v súdnych konaniach vedených na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 33Cb/304/2015 o zaplatenie 17 900,00 eur s prísl., pod sp.zn. 37C/196/2014 o zaplatenie 150 000,00 eur s prísl., pod sp.zn. 35Cb/35/2015 o zaplatenie 36 850,00 eur s prísl. a pod sp.zn. 29C/46/2017 o zaplatenie 20 000,00 eur s prísl., kde je žalobcom spoločnosť A&A Trading s.r.o., na ktorú žalovaný postúpil pohľadávky voči žalobcovi. Tieto konania doposiaľ nie sú právoplatne ukončené. Ďalej poukázal na to, že tým, že žalobca nevyúčtoval tieto finančné prostriedky ani ich nevrátil, spoločnosti spôsobil škodu vo vyššie uvedenej výške. Táto škoda už bola v čase keď pracovný pomer zanikol a trvá dodnes. Ďalej uviedol, že žalobca pre žalovaného na základe pracovnej zmluvy už v období od 1.6.2012 nepracoval a sám žalobca uviedol, že po viac ako 5 mesiacoch sa dozvedel alebo zistil, že nie je zamestnancom. To znamená, že on počas tohto celého obdobia nevykonával činnosť tak ako mal podľa pracovnej zmluvy a že pracovný pomer bol viac menej formálny a veľmi dôležitá je aj skutočnosť, že žalobca ako jediný konateľ a spoločník podal na žalovaného návrh na konkurz v úmysle ho poškodiť. Poukázal na to, že vzťahy medzi konateľmi a spoločníkmi a žalobcom sú značne narušené, čo preukazujú aj jednotlivé spory. Preto nie je možné, aby žalobca u žalovaného ďalej pracoval na akomkoľvek pracovnom mieste, a to bez ohľadu na rozhodnutie súdu, lebo tieto vzťahy sú vážne narušené a výkon práce je nereálny.

22. Žalobca však naďalej trval na ďalšom zamestnávaní a aj napriek tomu, že pracuje vo firme JOMAKO s.r.o. a vo firme REO Košice nemá problém ukončiť pracovný pomer v týchto firmách a vedel by u žalovaného pracovať na projektoch.

23. Súdne konania vyššie uvedené súvisia so vzájomnými nárokmi strán a z oboznámených spisov Okresného súdu Košice II sp.zn. 29C/132/2014, sp.zn. 35Cb/35/2015, sp. zn. 33Cb/304/2015 a 37C/196/2014 boli zistené skutočnosti, ktoré tvrdil žalovaný.

24. Žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne zotrval na svojom stanovisku, že výpoveď, ktorú dostal od žalovaného je neplatná a že táto skutočnosť bola preukázaná. Napriek tomu zo strany žalovaného nedošlo k nijakej reálnej snahe o nápravu tejto skutočnosti, príp. o vysporiadanie týchto vzťahov so žalobcom. Žalovaný založil si svoju obranu na tom, že nie je od neho možné spravodlivo očakávať, že bude naďalej žalobcu zamestnávať a túto argumentáciu oprel o údajné výbery zo strany žalobcu z účtu žalovaného. Poukázal na to, že všetky tieto výbery, ktoré uvádza žalovaný, boli urobené pred uzavretím pracovného pomeru so žalobcom, a preto nie je možné túto skutočnosť považovať za dôvod, ktorý by bránil žalovanému žalobcu naďalej zamestnávať. Čo sa týka súdnych konaní ani jedno z týchto konaní doposiaľ nebolo ukončené a nemôžu byť dôvodom pre určenie termínu tohto spravodlivého očakávania, tak ako sa ho domáha žalovaný. Žalobca potvrdil, že tieto konania sú vedené, aj napriek tomu je ochotný vyvíjať snahu a komunikovať so žalovaným, aby sa mohol dostať k svojím povinnostiam. Poukázal na to, že zo strany žalovaného neboli preukázané dôvody pre určenie dátumu ukončenia pracovného pomeru tak ako to určil žalovaný, to znamená, október 2012. Celý priebeh narušených vzťahov žalovaný po celý čas prezentuje k dnešnému dňu, keďže aj na pojednávaní žalovaný uviedol, že v súčasnosti eviduje dlžnú čiastku voči žalobcovi. Poukázal na to, že v prípade ak bude súd zohľadňovať argumentáciu žalovaného, aby rozhodol o skončení pracovného pomeru k aktuálnemu dátumu a samozrejme aj o náhrade mzdy.

25. Podľa § 79 ods. 1 veta prvá Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Podmienkou pre rozhodnutie o skončení pracovného pomeru žalobcu u žalovaného je teda existencia skutočností, na základe ktorých by nebolo od žalovaného možné spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnával.

26. Súd je toho názoru, že vzťah dôvery medzi stranami sporu bol vo vzťahu zamestnanec a zamestnávateľ narušený aj viacerými súdnymi spormi vedenými medzi nimi v súvislosti s výbermi a prevodmi peňazí žalovaného na účet žalobcu. Vo vyššie uvedených konaniach na Okresnom súde Košice II sa žalovaný domáha voči žalobcovi zaplatenia určitých neoprávnene vybratých resp. prevedených peňazí z účtu žalovaného, resp. pokladnice žalovaného na účet žalobcu. Taktiež skutočnosť, že žalobca ako konateľ a spoločník spoločnosti REO Košice dal na žalovaného návrh na vyhlásenie konkurzu, čím chcel aktívne poškodiť žalovaného. Za týchto okolností vzhľadom na vyššie uvedené skutočností súd je toho názoru, že jednoznačne nie je možné od žalovaného požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnával. Súd poukazuje aj na intenzitu a dlhodobosť týchto vzájomných konfliktov a tieto podľa presvedčenia súdu bránia stranám sporu v riadnom a bezkonfliktnom pokračovaní ich pracovného vzťahu, ktorý je ako vzťah založený na obojstrannom záujme na jeho uzavretí a trvaní. Okrem jeho právnej regulácie upravenej v Zákonníku práce a v iných právnych normách, je tento vzťah založený aj na zásadách dodržiavania dobrých mravov a vzájomnej korektnej spolupráce, čo je nevyhnutným predpokladom jeho riadneho fungovania. Súd však v priebehu tohto konania dospel k presvedčeniu, že vzťahy medzi žalobcom a žalovaným sú tak vážne narušené, že nemôžu dlhodobo vytvárať pokojné pracovné prostredie, čo je nevyhnutným predpokladom nerušeného priebehu spolupráce. Napriek tomu, že žalobca v reakcií na výpoveď z pracovného pomeru uviedol, že trvá na ďalšom zamestnávaní, súd dospel k záveru, že ďalšie trvanie pracovného pomeru by predstavovalo neprimeranú záťaž pre žalovaného zo vzťahového hľadiska a v kontexte uvedených skutočností je súd presvedčený, že od žalovaného nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnával. Preto súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

27. Nakoľko vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu mzdy bude potrebné doplniť tvrdenia žalobcu i žalovaného a na preukázanie jeho dôvodnosti bude potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, súd ju z tohto dôvodu vylúčil na samostatné konanie s použitím ust. § 166 ods. 2 CSP. V konaní o vylúčenej veci súd zároveň rozhodne tiež o trovách celého konania postupom podľa ust. § 262 ods. 1 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 2 rovnopisov s prílohami. U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví na náklady odvolateľa. Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.