Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/84/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobkyne: Ing. S. Q., nar. XX.XX.XXXX, U., J. X, zastúpená advokátkou: JUDr. Eva Borovská, Bratislava, Štefánikova 7, proti žalovanému: Ing. J. R., nar. XX.XX.XXXX, Y., Q. Y. XX/X, zastúpený advokátom: JUDr. Martin Hudák, Bratislava, Trenčianska 17, o zaplatenie 1.200,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 8C/80/2014-212 zo dňa 20. decembra 2016, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 1.200 euro spolu s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.200 eur od 01.01.2012 do zaplatenia všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Ďalej rozhodol, že žalobkyňa má voči žalovanému právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po citácii § 657, 558, § 133 ods. 1, § 687 ods. 2, § 692 ods. 1, § 100 ods. 1, 2, § 517 ods. 1, § 255 ods. 1, 2 a 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku vecne odôvodnil tým, že z dokazovania bolo preukázané, že na základe žiadosti žalovaného žalobkyňa mu viackrát požičala peniaze v priebehu roka 2010. Tieto peniaze žalovaný prevzal od žalobkyni v hotovosti. Túto skutočnosť jednoznačne potvrdzuje „čestné prehlásenie“ podpísané žalovaným, z ktorého vyplýva, že si od žalobkyni počas kalendárneho roka 2010 požičal celkom 1.200 eur a tieto peniaze sa žalovanej zaviazal vrátiť do konca roka 2011, čo však neučinil. Predmetné čestné prehlásenie učinil žalovaný 3 dni po tom, čo sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti. O tom, že si žalovaný požičal peniaze od žalobkyne svedčí aj ich e-mailová korešpondencia, v ktorej žalovaný žiadal žalobkyňu o pôžičku a tiež prísľub, že pôžičku vráti. Sám žalovaný na pojednávaní potvrdil, že si požičal od žalobkyni peniaze, avšak asi vo výške 300 eur. Na základe vyššie uvedených dôkazov súd mal preukázanú existenciu pôžičky ako aj výšku požičaných peňazí a tiež skutočnosť, že napriek záväzku žalovaného peniaze vrátiť, tieto peniaze žalobkyni nevrátil v dohodnutej dobe a ani po predžalobnej výzve. Čestné prehlásenie - listinu zo dňa 29.9.2011 jednoznačne možno považovať za uznanie dlhu. V listine sa jednoznačne uvádza, že žalovaný prijal finančnú pôžičku v celkovej sume 1200 eur od žalobkyne a svoj dlh zaväzuje splatiť najneskôr do konca decembra 2011. V danom prípade žalovaný iba popieral to, čo sám uznal a takého popretie bez dôkazu nemožno považovať za to, že bola naplnená vyvrátiteľná domnienka.

3. Čo sa týka spálne na ktorú si žalovaný činí nárok v 1/2-ici čo vyjadril sumou 707,50 eur, tak je nutné uviesť, že žalobkyňa uvedenú spálňu kúpila sama o čom svedčí kúpna zmluva. Z kúpnej zmluvy tiež

vyplynulo, že predmet kúpy bol dodaný na jej meno a predmet kúpy aj prevzala. Kúpnu cenu žalobkyňa aj vyplatila pričom na kúpnej zmluve je uvedené, že zaplatila zálohu 425,- eur dňa 12.7.2010. Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou spálne. Okrem toho súd uvádza, že žalovaný sa mylne domnieva, že aj on kupoval spálňu. Keby tomu tak bolo bol by uvedený aj žalovaný na kúpnej zmluve ako kupujúci.

4. Žalovaný si uplatňuje voči žalobkyni sumu 177,16 eur za maľovanie a za brúsenie parkiet, ktoré práce sám a na vlastné náklady činil v byte v ktorom so žalobkyňou býval. Ako to vyplýva z listu vlastníctva č. XXXX pre okrem U. II. katastrálne územie N. vlastníkom bytu na J. X, byt č. XX na X poschodí bytového domu je v jednej jednine J. Q.. Žalovaný nevysvetlil z akého dôvodu si uplatňuje sumu 177,16 eur od žalobkyni, neuviedol na základe akých zákonných ustanovení si svoj nárok uplatňuje a prečo ho neuplatňuje voči vlastníkovi bytu. Žalovaný neuviedol na základe akého právneho titulu byt užíval a koľko platil za užívanie bytu. Súd sa domnieva, že išlo o nájom.

5. Žalovaná strana na pojednávaní uviedla, že sporové strany mali spoločný bankový účet o čom svedčí to, že žalovaná strana mala dispozičné právo s účtom. Žalovaný však predložil listiny týkajúce sa účtu, kde ako majiteľ účtu je uvedená žalobkyňa. Za podstatné náležitosti zmluvy o bežnom účte považujeme určenie zmluvných strán, zmluvu o povinnosti banky zriadiť účet, zmluvu o dobe odkedy sa účet zriaďuje, dohodu o peňažnej mene v ktorej bude účet vedený. Zmluva o bežnom účte bola uzavretá medzi bankou a žalobkyňou. Ako to vyplýva z komentára k príslušnému zákonnému ustanoveniu (§ 708 Obchodného zákonníka); majiteľom účtu môže byť aj viac osôb, prípadne aj to, že viac osôb má k účtu dispozičné právo. Ak je bežný účet zriadený pre viac osôb, každá takáto osoba má postavenie majiteľa účtu. Keďže vlastníkom účtu bola žalobkyňa tak bola aj vlastníčku finančných prostriedkov na tomto účte. Žalovaný mal s účtom žalobkyne len dispozičné právo, nebol v postavení majiteľa účtu. Z predmetného účtu žalobkyne sa financoval chod domácnosti a náklady spojené s bývaním. Keďže finančné prostriedky na účte nemôžu byť v spoluvlastníctve nakoľko vlastníkom účtu a teda aj finančných prostriedkov na ňom evidovaných je žalobkyňa ani v tejto časti nárok žalovaného voči žalobkyni nie je daný a súd mu nemohol priznať sumu 315,34 eur ako sumu, ktorá činí 70,79 % prostriedkov, ktoré žalovaný vložil na účet.

6. Žalobkyňa voči nárokom žalovaného týkajúce sa spálne vzniesla námietku premlčania, keď poukázala na to, že spálňa bola nakúpená v roku 2010 a prvý úkon žalovaného týkajúci sa tohto nároku bol učinený až v roku 2014 a to odporom, čiže márne uplynula trojročná premlčacia lehota. Taktiež čo sa týka účtu a nárokom žalovaného z neho bola vznesená žalobkyňou námietka premlčania, nakoľko posledný vklad bol učinený v roku 2011.

7. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný prostredníctvom advokáta. Rozsudok napadol v celom rozsahu a to z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e) Civilného sporového poriadku, pretože súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku, pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, § 365 ods. 1 písm. g) Civilného sporového poriadku, pretože zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a § 365 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku, pretože konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Čestné prehlásenie na sumu 1.200,- eur nezohľadňovalo realitu, bol to iba formálny úkon, ktorý nezohľadňoval všetky spoločné náklady na spoločnú domácnosť. K nevykonaniu dôkazov odvolateľ uviedol, že doložil do spisu SMS komunikáciu medzi sporovými stranami zo dňa 27.09.2012, pričom súd uvádza túto SMS komunikáciu v odôvodnení rozsudku v bode 3, ďalej však už neuvádza v bode 4 rozsudku aké dokazovanie vykonal. Nikde v odôvodnení rozsudku sa SMS komunikácia nespomína, nikde nie je uvedené čo táto SMS komunikácia obsahovala a čo z tejto komunikácie vyplýva pre spor, čo vedie k záveru, že súd prvej inštancie tento dôkaz nevykonal. Táto SMS komunikácia je pre spor podľa žalovaného dôležitá, pretože sama žalobkyňa v nej vyjadruje, že žalovaný nedlží žalobkyni sumu 1.200,- eur podľa čestného prehlásenia, ale len sumu 500,- eur a žalobkyňa v nej vyjadruje, že kupovali sporové strany spálňu spoločne. Z tohto vyplýva, že súd prvej inštancie nevykonal potrebný dôkaz SMS komunikáciu, ktorý bol potrebný pre zistenie rozhodujúcich skutočností. Ďalej sú uvedené nesprávne skutkové zistenia, pretože žalobkyňa uviedla, že nejaké sumy vo výške 50,- 70,- a 20,- eur odovzdala žalovanému, pričom neuviedla ani kedy a ktoré splátky by mali tvoriť sumu 1.200,- eur. Žalovaný potvrdil len dlžnú sumu 300,- eur. Žalobkyňa v konaní SMS komunikáciu nikdy nespochybnila. Súd prvej inštancie teda dospel k

nesprávnym skutkovým zisteniam ohľadom aktuálnej výšky dlžnej sumy. Ďalej odvolateľ uviedol ďalšie prostriedky procesnej obrany a to, že spálňu kupovali spoločne do ich spoluvlastníctva, teda 1/2 spálne mala byť zohľadnená minimálne tak ako je uvedené v SMS komunikácii, čo potvrdzuje aj svedkyňa Ing. U. R., ktorá je mamou žalovaného. Svedkyňa potvrdzuje, že poskytla peniaze svojmu synovi teda žalovanému tak, že ich osobne odovzdala žalobkyni, pričom sa tieto peniaze vo výške 1.000,- eur mali použiť na kúpu spálne. Žalovaný uvádza v zmysle § 366 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku, že nevedel skôr zabezpečiť výsluch tejto svedkyne alebo jej písomné vyhlásenie, pretože svedkyňa vedela o prebiehajúcom súdnom konaní, ale nechcela sa ho nijakým spôsobom zúčastňovať, pričom názor zmenila až v týchto dňoch. Ďalej odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym právnym záverom. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný si požičal od žalobkyne sumu 300,- eur a žalobkyňa odovzdala žalovanému reálne pár eur 50,- 20,- a 70,- eur a preto je nesprávny právny záver, že došlo medzi sporovými stranami k reálnemu úkonu, teda k platnému uzavretiu zmluvy o pôžičke na sumu 1.200,- eur. V SMS komunikácii žalobkyňa uvádza, že je potrebné medzi sporovými stranami spraviť odpočet polovice spálne, teda žalobkyňa uznáva, že žalovaný je spoluvlastníkom spálne a má nárok na vrátenie sumy vo výške 707,50 eur. Tieto skutočnosti sú potvrdené aj vyjadreniami novej svedkyne, teda je nesprávny právny záver, že spálňu uvedenú v doklade kupovala len žalobkyňa. Čo sa týka spoločného bankového účtu žalovaný bol disponentom a je nesprávny právny záver, že majiteľom účtu bola len žalobkyňa, resp. že prostriedky, ktoré na tento bankový účet preukázateľne vložil len žalovaný nemajú nikdy byť vrátené žalovanému a nepredstavujú vzájomné pohľadávky a nároky sporových strán, ktoré by nemohli byť v tomto konaní vysporiadané, resp. započítané. Súd v odôvodnení rozsudku v bodoch 32 až 35 popisuje, že žalobkyňa vzniesla námietku premlčania, popisuje účel, povahu inštitútu premlčania, ale ani slovom nevysvetľuje v čom sa inštitút premlčania vzťahuje na predmetné konanie, čo robí rozsudok v tejto časti nepreskúmateľným. Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil. K odvolaniu doložil čestné prehlásenie matky žalovaného zo dňa 28.2.2017.

8. K doručenému odvolaniu sa žalobkyňa nevyjadrila.

9. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d) e), f), g) a h) Civilného sporového poriadku), preskúmal rozsudok v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas deň verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

11. Predmetom odvolacieho prieskumu je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 1.200 eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.200 eur od 01.01.2012 do zaplatenia.

12. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 1.200 eur s príslušenstvom na základe poskytnutej pôžičky. Súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel, pričom súd prvej inštancie vychádzajúc z § 657 Občianskeho zákonníka mal preukázané, že žalobkyňa

požičala v priebehu roka 2010 peniaze, ktoré žalovaný prevzal, čo jednoznačne preukazuje čestné prehlásenie vyhotovené stranami sporu dňa 29.9.2011 a žalovaný peniaze žalobkyni nevrátil. Obranu žalovaného súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú a nepreukázanú. Žalovaný nesúhlasil s rozsudkom súdu prvej inštancie, vytýkal súdu nevykonanie navrhnutých dôkazov, nesprávne skutkové zistenia, existenciu ďalších prostriedkov procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené, nesprávne právne posúdenie ako aj inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na dôvody odvolania žalovaného je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či v konaní pred súdom prvej inštancie bolo zachované právo žalovaného na spravodlivý proces, či súd prvej inštancie vykonal všetky navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, či rozhodnutie vychádza zo správneho posúdenia veci a či obstojí zistený skutkový stav, pretože podľa žalovaného sú prípustné prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené.

13. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

14. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ohľadom aktuálnej výšky dlžnej sumy, keď žalobkyňa neuviedla kedy a ktoré splátky by mali spolu tvoriť sumu 1.200 eur, žalovaný potvrdil len dlžnú sumu 300 eur, pričom v SMS komunikácii bola uvedená aktuálna dlžná suma ako aj okolnosti týkajúce sa kúpy spálne.

15. Ak žalovaný v odvolaní poukazuje na nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov, je potrebné uviesť, že odvolací súd je podľa ustanovenia § 383 Civilného sporového poriadku viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. V tomto prípade odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal všetky relevantné dôkazy navrhnuté stranami, tieto dôkazy vyhodnotil a z hodnotenia dôkazov ustálil skutkový stav, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal.

16. Podľa § 191 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo.

17. Hodnotenie dôkazov v zmysle § 191 Civilného sporového poriadku je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten- ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

18. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako už bolo uvedené vyššie. Odvolací súd ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov) by sa totiž malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ustanovení § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne

vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj veľmi podrobne a presvedčivo odôvodnil. Okolnosti namietané žalovaným v odvolaní nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie.

19. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 191 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje hore uvedenému zákonnému ustanoveniu. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. písm. f) Civilného sporového poriadku je možné teda napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, nesprávnosť ktorého možno usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

20. V prejednávanej veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonané dokazovanie vyhodnotil v zmysle zásad upravených v citovanom ustanovení § 191 Civilného sporového poriadku a vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie o existencii povinnosti žalovaného na zaplatenie sumy 1.200 eur, keďže v konaní bolo preukázané čestným prehlásením podpísaným sporovými stranami, že si žalovaný od žalobkyni požičal počas roku 2010 sumu 1.200 eur, ktorú sumu mal vrátiť do konca roka 2011, čo neurobil doposiaľ. Odvolací súd je zhodne so súdom prvej inštancie názoru, že v danej veci bolo podstatnou okolnosťou existencia písomného čestného prehlásenia zo dňa 29.9.2011, ktoré súd prvej inštancie vyhodnotil ako uznanie dlhu. Je opäť treba zhodne so súdom prvej inštancie konštatovať, že obrana žalovaného o výške dlžnej sumy vyznela nepresvedčivo, ako vysvetlil súd prvej inštancie v bodoch 16. - 21. napadnutého rozsudku. Rovnako odvolaciemu súdu nezostáva nič iné len konštatovať, že žalovaný neprodukoval ani žiadne relevantné dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia o výške dlžnej sumy a z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že žalovaný napriek márnemu poučeniu o jeho dôkaznej povinnosti nepredložil súdu prvej inštancie a ani nenavrhol vykonať žiadne relevantné dôkazy preukazujúce splnenie povinnosti vrátenia požičanej sumy. Odvolacia námietka žalovaného o nesprávnom zistení skutkového stavu súdom prvej inštancie je tak nenáležitá.

21. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného, v ktorej namietal okolnosť, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal ním navrhnutý dôkaz oboznámením SMS komunikácie, potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, je treba ako prvoradé uviesť, že dokazovanie je možno vymedziť ako osobitnú činnosť súdu zameranú na získavanie poznatkov o veci, ktorá je predmetom súdneho konania. Povinnosť navrhnúť alebo označiť dôkazné prostriedky je v sporovom konaní povinnosťou strán, ktorá im bola všeobecne uložená v ustanovení § 185 Civilného sporového poriadku. Ide o povinnosť tej zo strán, ktorá tvrdí skutočnosť, ktorá má byť v konaní preukázaná. Povinnosť strán tvrdiť určité potrebné skutočnosti v sporovom konaní ovládanom prejednávacou zásadou sa nazýva povinnosť tvrdenia a vzťahuje sa vždy na konkrétnu skutočnosť stranou uvádzanou. V prípade, že ju strana splnila, platí, že uniesla bremeno tvrdenia. Existencia tvrdenej skutočnosti podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti, teda povinnosti strany označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazným bremenom sa rozumie zodpovednosť strany za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola pre nečinnosť strany v dôsledku nesplnenia povinnosti uloženej strane v § 132 Civilného sporového poriadku preukázaná

(resp. objektívne nemohla byť preukázaná) a kedy výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží potom na tej strane, ktorá z jej existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

22. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie v bode 3. svojho odôvodnenia uviedol v časti týkajúcej sa uvedenia vyjadrenia žalovaného a použitia prostriedkov procesnej obrany už spomínanú SMS komunikáciu. Žalovaný v odvolaní tvrdí, že súd tento dôkaz nevykonal. Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 10. júna 2014, na strane 3. sa uvádza, že súd oboznámil prefotené SMS správy.

23. O tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, rozhoduje vždy súd a procesný predpis strane priznáva právo vykonanie určitého dôkazu navrhnúť. Toto procesné oprávnenie žalovaný využil, súd dôkaz vykonal, preto mu nemohlo byť právo ani postupom súdu prvej inštancie odňaté. Súd prvej inštancie preto svojim postupom žalovaného nevylúčil z realizácie procesného práva navrhovať dôkazy, ktoré mu Občiansky súdny poriadok účinný v čase konania a od 1.7.2016 Civilný sporový poriadok pred súdom prvej inštancie priznával. Odvolacia námietka žalovaného, že súd prvej inštancie nevykonal dôkaz oboznámením SMS komunikácie je taktiež neopodstatnená.

24. V odvolaní žalovaný uviedol ďalšie prostriedky procesnej obrany a predložil čestné prehlásenie svedkyne Ing. U. R. zo dňa 28.2.2017, ktorá potvrdzuje, že poskytla žalovanému peniaze a to tak, že ich osobne odovzdala žalobkyni, pričom peniaze vo výške 1.000 eur sa mali použiť na kúpu spálne. V súvislosti s § 366 písm. d) Civilného sporového poriadku žalovaný uviedol, že dôkaz nevedel zabezpečiť skôr, svedkyňa vedela o prebiehajúcom konaní, ale nechcela sa konania nijakým spôsobom zúčastňovať, názor však zmenila.

25. Podľa § 366 písm. d) Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak ich odvolateľ nemohol bez svojej viny uplatniť pred súdom prvej inštancie.

26. V prípade odvolacieho dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písm. d) možno do uplynutia lehoty na podanie odvolania argumentovať novými skutočnosťami a dôkazmi (t.j. takými skutočnosťami a dôkazmi, ktoré neboli použité v konaní na prvej inštancie) bez ohľadu na to, či tieto skutočnosti strana sporu mohla použiť skôr.

27. Odvolací súd nemohol na novoty prihliadnuť, pretože tento prostriedok procesnej obrany žalovaný mohol použiť v priebehu konania, žiadna relevantná skutočnosť žalovanému nebránila. Nemožno totiž urobiť záver, že by išlo o dôkazy, ktoré žalovaný nemohol bez svojej viny predložiť už v štádiu konania na súde prvej inštancie, a preto na túto tzv. novotu v odvolacom konaní nemohol odvolací súd prihliadať. Odvolací súd k záveru, že nie je splnená ani výnimka zo zákazu uvádzania nových skutočností a dôkazov podľa § 366 písm. d) Civilného sporového poriadku.

28. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym právnym záverom, pretože žalobkyňa žalovanému nikdy nijaké peniaze alebo sumu uvádzanú v čestnom prehlásení neodovzdala, nepožičala a teda reálne nijaká pôžička spomínaná v čestnom prehlásení nevznikla.

29. Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Z citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 325/2009, zo dňa 30. júna 2010).

30. Z čestného prehlásenia zo dňa 29.9.2011 vyplýva, že žalovaný čestne prehlásil, že počas kalendárneho roka 2010 prijal finančnú pôžičku v celkovej sume 1.200 eur od žalobkyne a ďalej uviedol, že svojim podpisom sa zaväzuje svoj dlh splatiť najneskôr do konca decembra 2011 a to čiastkovými splátkami na účet Ing. S. Q.. Čestné prehlásenie je podpísané žalobkyňou a žalovaným. Súd prvej inštancie spojil s uvedeným prehlásením účinky uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka. Týmto sa v spore posilnila procesná pozícia veriteľa, pretože nemusí preukazovať vznik dlhu, ani jeho trvanie v čase, keď k uznaniu došlo. Bolo na žalovanom, aby preukázal, že dlh nevznikol. V konaní sa však žalovanému nepodarilo preukázať, že nedošlo k poskytnutiu pôžičky, žalovaný nepreukázal, že by mu žalobkyňa peniaze neodovzdala.

31. Pokiaľ teda žalovaný v odvolaní namietol, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne.

32. Napokon žalovaný v odvolaní argumentoval, že súd v odôvodnení rozsudku v bodoch 32 až 35 popisuje, že žalobkyňa vzniesla námietku premlčania, popisuje účel, povahu inštitútu premlčania, ale ani slovom nevysvetľuje v čom sa inštitút premlčania vzťahuje na predmetné konanie, čo robí rozsudok v tejto časti nepreskúmateľným.

33. Odôvodnenie napadnutého rozsudku nevykazovalo žiadne vecné, logické ani právne medzery; bolo tak nielen vnútorne dostatočne súdržným, ale i objektívne presvedčivým (ktorou objektívnou presvedčivosťou tu samozrejme treba rozumieť schopnosť presvedčiť každého s výnimkou toho, kto má záujem na inom výsledku konania) a odvolaciemu súdu by prakticky postačovalo i len obmedziť sa na konštatovanie správnosti dôvodov použitých už v prvej inštancii vo vzťahu k otázke vzniku zmluvy o pôžičke a nedôvodnosti obrany žalovaného.

34. Ako už uviedol súd prvej inštancie podstatou premlčania nie je zánik práva, ale jeho závažné oslabenie, pretože nárok ako súčasť subjektívneho práva sa stáva podmieneným - závisí na tom, či sa povinná osoba premlčania dovolá. Samotné vznesenie námietky premlčania však nemá za následok zánik práva, ale iba zmenu charakteru práva (označovaného ako vznik naturálnej obligácie). Námietka premlčania uplatnená žalobkyňou sa týkala uplatnených finančných nárokov z vlastníctva k spálni, vysporiadania finančných prostriedkov z účtu. Tieto nároky boli súdom prvej inštancie vyhodnotené ako nepreukázané, teda nároky neboli dané, podľa záverov súdu prvej inštancie neexistujú, teda žalovanému ani žiadne právo nevzniklo. Keďže nároky nevznikli, nemohlo nastať ani premlčanie práva a preto súd prvej inštancie nepochybil, ak uplatnenú námietku premlčania nezdôvodnil a ohľadom na okolnosti predmetného konania.

35. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu, pokiaľ súd prvej inštancie žalobe vyhovel, rozhodol vo výroku vo veci samej vecne správne a preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej, ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania, potvrdil.

36. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.

37. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 .

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .