Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/188/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Andreja Šalatu v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom v Žiline, Hodžova č. 11, IČO: XX XXX XXX proti žalovanému Z.. Y. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v J., R. H. Č.. XXX/XX, J., o zaplatenie 397,89 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 20. februára 2017 č.k. 24Csp/9/2016 - 51 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie istiny 397,89 eur spolu s úrokom vo výške 28 % ročne zo sumy 397,89 eur od 18.8.2015 do zaplatenia a vyslovil, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

2. V odôvodnení poukázal na tvrdenie žalobcu v žalobe, že potom, ako na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX, uzatvorenej so žalovaným dňa 25.2.2013, žalobca pre žalovaného zriadil a viedol účet č. Y., žalovaný sa dostal do nepovoleného debetu vo výške žalovanej istiny, ktorú žalovaný neuhradil ani po výzve žalobcu na úhradu debetného zostatku, preto žalobca zatvoril príslušný účet žalovaného, o čom žalovaného informoval posledným výpisom z účtu, a tiež poukaz žalobcu na bod 3.8 VOP, podľa ktorého klient je povinný mať na účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru, poplatkov v zmysle Sadzobníka a akýchkoľvek finančných záväzkov voči banke, bod 3.12 VOP, podľa ktorého ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Súd poukázal i na argumentáciu žalobcu, že 1/ podľa ustanovení zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových služieb a produktov práva a povinnosti zmluvných strán sa spravujú aj všeobecnými obchodnými podmienkami, sadzobníkom poplatkov a úrokovými sadzbami v platnom znení, 2/ že majiteľ účtu vyhlásil, že sa podpisom zmluvy oboznámil s obchodnými podmienkami a zaviazal sa ich dodržiavať, 3/ podľa ustanovenia VOP klient musí mať na bežnom účte dostatok peňažných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, aj pri zúčtovaní poplatkov môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu, 4/ po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby pri nepovolenom prečerpaní účtu, výšku sadzby pre úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu môže banka znížiť, alebo zvýšiť, 5/ súčasne s nepovoleným prečerpaním, upomienkou a výzvou na jeho vyrovnanie je spojená povinnosť zaplatiť poplatok, 6/ žalovaný sa dostal do omeškania s vyrovnaním nepovoleného prečerpania na účte prvým dňom po vzniku nepovoleného prečerpania, pričom nepovolené prečerpanie sa navyšovalo všetkými nasledujúcimi debetnými obratmi na príslušnom účte, 7/ banka robí internú

účtovnú transakciu - prevod, keď debetný zostatok na účte klienta prevedie na vnútorný účet - táto transakcia má spravidla rozpis „bezhotovostný prevod - vyrovnanie zostatku zatvoreného účtu“, pričom sa jedná o internú transakciu banky, nie o transakciu zo strany klienta.

4. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že sporové strany uzatvorili dňa 25.2.2013 zmluvu o osobnom účte č. XXXXXXXXXX na dobu neurčitú, ktorou žalobca - banka, zriadila žalovanému osobný účet č. Y. bez možnosti povoleného prečerpania s tým, že banka úročí kreditný/debetný zostatok k účtu aktuálnou úrokovou sadzbou, spôsob úročenia a určenia výšky aktuálnej úrokovej sadzby je podrobnejšie stanovený vo všeobecných obchodných podmienkach, pričom banka si vyhradila právo na zmenu úrokovej sadzby. Z výpisu z bankového systému, zo žalobcom predložených výpisov z účtu žalovaného ako i z oznámenia žalobcu dňa 30.9.2016 súd prvej inštancie zistil, že žalovaná suma 397,89 eur pozostáva z rozdielu debetných a kreditných obratov, z toho kreditné obraty v podobe prijatých platieb/vkladov predstavovali čiastku 2.080,60 eur, debetné obraty predstavovali výber v hotovosti vo výške 2.059,29 eur a úroky 28 % činili sumu 9,29 eur, vyúčtované poplatky za vedenie účtu sumu 42,90 eur (11x 3,90 eur), poplatok za vklad v hotovosti sumu 0,50 eur (1x 0,50 eur), za výber v hotovosti čiastku 1,70 eur (1 x 1,70 eur), poplatky za vedenie exekúcie činili sumu 35 eur (7x 5 eur), za upomienku 15 eur (1x 15 eur), za výzvu 30 eur (1x 30 eur) a za prijatie trvalého príkazu sumu 1 euro (1 x 1 euro).

5. Konštatoval, že z vyjadrenia žalobcu je zrejmé, že už transakciou za poplatok pre osobný účet dňa 28.3.2013 vo výške 3,90 eur sa žalovaný dostal s pôvodne kladným zostatkom na účte do debetu a že žalobca zatvoril účet žalovaného až dňa 17.8.2015 internou účtovnou transakciou, pričom podľa všeobecných obchodných podmienok banky v spojení s výveskou úrokových sadzieb je istina pohľadávky, tvorená nepovoleným prečerpaním účtu, úročená úrokom vo výške 28 % ročne a zo Všeobecných obchodných podmienok Prima banka Slovensko, a.s. predložených žalobcom vyplýva, že tieto žalobca predložil vo verzii účinnej až od 1.7.2016, žalobca ale nepredložil všeobecné obchodné podmienky, ktoré boli súčasťou, resp. prílohou zmluvy uzatvorenej medzi sporovými stranami dňa 25.2.2013 a ani ďalšie zmeny/verzie všeobecných obchodných podmienok v čase od založenia účtu do ukončenia zmluvného vzťahu. Z predložených úrokových sadzieb produktov účinných od 1.7.2016 súd zistil, že úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu má sadzbu pre všetky typy bežných a vkladových účtov vo výške 28 %.

6. Spor súd právne posúdil podľa § 39, § 43c ods. 1 a 2, § 44 ods. 1, § 52 ods. 1, 2, 3 a 4, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 497, § 708 ods. 1, § 710 Obchodného a medzi sporovými stranami dňa 25.2.2013 uzatvorenú zmluvu o osobnom účte č. XXXXXXXXXX, ktorou sa banka zaviazala zriadiť pre žalovaného osobný účet vedený pod IBAN Y., vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú. Pokiaľ žalobca tvrdil, že banka bola oprávnená úročiť kreditný zostatok účtu aktuálnou úrokovou sadzbou a za vykonávanie platobných operácii a ďalších služieb účtovať poplatky v zmysle platného sadzobníka poplatkov, prvoinštančný súd uzavrel, že toto svoje tvrdenie v spore žalobca nepreukázal, t.j. žalobca nepreukázal zmluvné dojednanie strán o povinnosti žalovaného platiť poplatky, ktoré mu boli zúčtované na ťarchu vkladového účtu, ani nepreukázal zmluvné dojednanie účastníkov o výške poplatkov, lebo súdu nepredložil Všeobecné obchodné podmienky Prima banka Slovensko, a.s. platné ku dňu 25.2.2013, t.j. ktoré boli súčasťou, resp. prílohou zmluvy, ktorá bola uzatvorená medzi sporovými stranami, ale iba Všeobecné obchodné podmienky Prima banka Slovensko, a.s. s účinnosťou až od 1.7.2016 a ani zmeny vykonané od predmetného dátumu do 1.7.2016 súdu byť známe nemohli. Dodal, že nestačí len všeobecný odkaz na sadzobník poplatkov žalobcu a žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenia, lebo nepreukázal zmluvné dojednanie strán o povinnosti žalovaného platiť poplatok za výzvy (15 eur) a iné poplatky v zmysle sadzobníka poplatkov, pričom žalobca vo vzťahu k uplatneným úrokom vo výške 28 % ročne, ktoré boli účtované na ťarchu účtu žalovaného, si nesplnil povinnosť tvrdenia a neuniesol ani dôkazné bremeno o konkrétnom čase, od ktorého sa žalovaný dostal do nepovoleného prečerpania v priamej súvislosti s konkrétnym dôvodom vyplývajúcim zo zmluvy, ktorý by pozastavenie povoleného prečerpania umožňoval. Konštatoval, že žalobca sa vôbec nevyjadril ku skutočnosti ukončenia zmluvy a ani súdu nepredložil žiadne listinné dôkazy svedčiace o tom, že vzhľadom na porušenie zmluvy zo strany žalovaného žalobca v súlade so zmluvou a všeobecnými obchodnými podmienkami odstúpil od zmluvy z dôvodu podstatného porušenia zmluvných podmienok a po odstúpení od zmluvy aj následne vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy, a teda súdu vôbec nebolo preukázané ukončenie zmluvného vzťahu žalobcu a žalovaného a žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal moment, existenciu, ani dôvody vzniku nepovoleného prečerpania zo strany žalovaného, lebo iba samotný výpis z účtu, na ktorom sa nepovolené prečerpanie uvádza, súd

nepovažoval za dôkaz za stavu, ak súdu nebola nepredložená ani len výzva žalobcu na vyrovnanie nepovoleného prečerpania, ako aj jednotlivé poplatky účtované v zmysle sadzobníka poplatkov, pretože tieto nie sú uvedené a individuálne dojednané v zmluve o osobnom účte. Dodal, že aj v prípade, že by žalobca od zmluvy odstúpil, zmluva by sa v súlade s občianskoprávnou úpravou od začiatku zrušila a žalobca z takto zrušenej zmluvy nemôže voči žalovanému uplatňovať či už zmluvné úroky, alebo ďalšie poplatky, ako aj sankčné úroky zo žalovanej sumy, lebo zo zrušenej zmluvy vzniká právo domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia podľa zásad upravených v ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 3512/11 zo dňa 11.11.2013 a doplnil, že všeobecné obchodné podmienky poskytovateľa služieb (veriteľa) nemôžu obsahovať ustanovenia, ktorými by bol zakladaný ďalší právny vzťah, prípadne v ktorých by boli obsiahnuté podstatné náležitosti zmluvy, lebo tie majú slúžiť na to, aby nebolo nutné do každej zmluvy prepisovať dojednanie technického, alebo vysvetľujúceho charakteru, v obchodných podmienkach veriteľ len spresňuje podmienky, vykladá jednotlivé ustanovenia, špecifikuje výkon práv a povinností, pričom spotrebiteľa nemožno informovať o všetkých zmluvných podmienkach len tým, že veriteľ vloží do zmluvy klauzulu o tom, že sa spotrebiteľ môže so všeobecnými podmienkami oboznámiť, alebo že sa s nimi oboznámil, keď naviac v danom prípade žalobca môže meniť obchodné podmienky podľa svojej ľubovôle a zmeny obchodných podmienok oznamuje žalobca zverejnením iba vo svojich obchodných priestoroch. Z uvedeného súd vyvodil, že za platné zmluvné dojednanie nemožno považovať ani sadzobník poplatkov veriteľa. Vychádzajúc zo zistenia, že kreditné obraty u žalovaného v podobe prijatých platieb/vkladov u žalobcu predstavovali sumu vo výške 2.080,60 eur a debetné obraty žalovaného v podobe výberov v hotovosti u žalobcu predstavovali sumu vo výške 2.059,28 eur, súd žalobu zamietol.

7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 dôvodiac, že neúspešný žalobca právo na náhradu trov konania nemá a žalovanému žiadne trovy nevznikli.

8. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Za nesprávne označil žalobca dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie jeho žalobu zamietol, t.j. záver súdu, že nepreukázal zmluvné dojednanie účastníkov o povinnosti žalovaného platiť poplatky a o ich výške, pričom nestačí odkaz na sadzobník poplatkov, že nepreukázal ani zmluvné dojednanie o povinnosti žalovaného platiť úrok a neuniesol dôkazné bremeno o čase, kedy sa dostal žalovaný do nepovoleného prečerpania a z dôvodu, že žalobca nepredložil všeobecné obchodné podmienky, ktoré boli prílohou zmluvy uzatvorenej dňa 25.2.2013 a ani ich ďalšie verzie do ukončenia zmluvného vzťahu. Poukazom na čl. IV. bod 5 zmluvy, rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-42/15 z 9.11.2016 Home Credit Slovakia, a.s. c/a X. U., podľa ktorého zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument a na znenie § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, § 31 ods. 2 a 4 zákona o platových službách žalobca uviedol, že zákon o platových službách výslovne nestanovuje, že poplatky za poskytovanie platových služieb musia byť individuálne dojednané, povinné náležitosti úverovej zmluvy nemusia byť v samotnom texte úverovej zmluvy, ale časť z nich môže byť obsiahnutá vo všeobecných obchodných podmienkach alebo sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Podľa žalobcu VOP a sadzobník sú súčasťou úverovej zmluvy a klienta zaväzujú, aj keď ich nepodpísal, čo analogicky platí aj pre iné spotrebiteľské zmluvy, teda aj pre zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb. Ďalej žalobca poukázal na znenie čl. III písm. A) bod 23 VOP, platných ku dňu uzatvorenia zmluvy, § 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bod 3.4, 3.8. a 3.12 platných všeobecných obchodných žalobcu a zdôraznil, že priamo všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, definujú nepovolené prečerpanie, a teda čas, od ktorého sa žalovaný dostal do nepovoleného prečerpania. K názoru súdu, že nepredložil VOP, ktoré boli prílohou zmluvy uzatvorenej dňa 25.2.2013 a ani ďalšie zmeny/verzie do ukončenia zmluvného vzťahu, žalobca uviedol, že súd prvej inštancie ho mal vyzvať na doplnenie jeho žaloby v zmysle § 129 ods. 1 CSP, ak považoval jeho žalobu za neúplnú tak, ako to urobil výzvou zo dňa 7.9.2016 a ak tak neučinil, porušil tým podľa žalobcu jeho právo na spravodlivý proces.

9. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

10. Odvolací súd (§ 34 prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle §

385 ods. 1 a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

11. Žalobca v odvolaní uplatneným odvolacím dôvodom nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ podľa názoru odvolacieho súdu nedôvodne spochybňuje správnosť právneho záveru súdu prvej inštancie v jeho výroku o zamietnutí žaloby voči žalovanému pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom. Napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil, ak žalobu žalobcu voči žalovanému zamietol z dôvodu, že žalobca predovšetkým neuniesol v spore dôkazné bremeno na svoje tvrdenia o ním tvrdených právach a povinnostiach zmluvných strán, založených zmluvou o osobnom účte č. XXXXXXXXXX, uzatvorenou medzi sporovými stranami dňa 25.2.2013 na dobu neurčitú, ktorou žalobca zriadil žalovanému osobný účet č. Y. bez možnosti povoleného prečerpania, a ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli všeobecné obchodné podmienky a sadzobník poplatkov, lebo žalobca nepredložil všeobecné obchodné podmienky tvoriace neoddeliteľnú súčasť označenej zmluvy, platné ku dňu uzavretia zmluvy.

12. Z obsahu spisu je totiž zrejmé, že žalobca ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania v zmysle § 182 CSP, nepredložil súdu všeobecné obchodné podmienky, tvoriace neoddeliteľnú súčasť zmluvy o osobnom účte č. XXXXXXXXXX, uzatvorenej medzi sporovými stranami dňa 25.2.2013, platné ku dňu uzavretia zmluvy. Na správnosti tohto záveru preto potom nemôže nič zmeniť argumentácia žalobcu v odvolaní a ani jeho poukaz na znenie čl. III. písm. A) bod 23 VOP platných ku dňu uzatvorenia zmluvy a bod 3.4, 3.8. a 3.12 platných všeobecných obchodných žalobcu.

13. Odvolací súd na tomto mieste pripomína, že dokazovanie je možno vymedziť ako osobitnú cˇinnostˇ súdu zameranú na získavanie poznatkov o veci, ktorá je predmetom súdneho konania. Povinnosť navrhnúť alebo označiť dôkazné prostriedky je v civilnom sporovom konaní povinnosťou strán sporu, ktorá im je všeobecne uložená v ustanovení § 132 ods. 1 CSP. Ide o povinnosť tej strany sporu, ktorá tvrdí skutočnosť, ktorá má byť v konaní preukázaná. Povinnosť sporových strán tvrdiť určité potrebné skutočnosti v sporovom konaní ovládanom prejednávacou zásadou sa nazýva povinnosť tvrdenia a vzťahuje sa vždy na konkrétnu skutočnosť stranou sporu uvádzanou. V prípade, že ju strana sporu splnila, platí, že uniesla bremeno tvrdenia. Existencia tvrdenej skutočnosti podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti, teda povinnosti strany označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazným bremenom sa rozumie zodpovednosť strany za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.

14. Zmyslom dôkazného bremena (rozumie sa ním procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v priebehu konania neboli preukázané jej tvrdenia a z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech) je totiž umožniť súdu rozhodnúť o veci samej v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola preukázaná pre nečinnosť strany (v dôsledku nesplnenia povinnosti uloženej strane) alebo vôbec (objektívne vzaté) nemohla byť preukázaná a kedy teda výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, a ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností pritom leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje priaznivé právne dôsledky a ktorá existenciu takej skutočnosti tiež tvrdí.

15. Prvoinštančný súd pri rozhodovaní o uplatnenom peňažnom nároku žalobcu postupoval plne v súlade s označenými procesnými ustanoveniami a judikatórnymi závermi.

17. Podľa § 132 ods. 1 v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

18. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy (§ 132 ods. 2 CSP.

19. Podľa § 132 ods. 3 žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

20. Podľa § 129 ods. 1 ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať (§ 129 ods. 2 a 3 .

21. Pretože z obsahu žaloby a súdneho spisu je nepochybné, že žalobca voči žalovanému uplatnil peňažnú pohľadávku, ktorá mu podľa jeho tvrdenia vznikla na základe zmluvných dojednaní v zmluve o osobnom účte č. XXXXXXXXXX, uzatvorenej medzi sporovými stranami dňa 25.2.2013 na dobu neurčitú, ktorou žalobca zriadil žalovanému osobný účet č. Y. bez možnosti povoleného prečerpania, ako i všeobecných obchodných podmienok banky, tvoriacich neoddeliteľnú súčasť označenej zmluvy, a sadzobníka poplatkov, nemožno prisvedčiť žalobcovi v jeho odvolaní v tom, že jeho žaloba by bola neúplná. Súd preto nemal povinnosť v zmysle § 129 ods. 1 CSP. Odvolacia námietka žalobcu preto v okolnostiach súdenej veci nemôže obstáť.

22. Žalobca ako strana sporu mal (má) povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (§ 150 ods. 1 a súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 150 ods. 2 CSP, podľa ktorého na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia, žalobcu písomnou výzvou zo dňa 7.9.2016 vyzval, aby podrobne špecifikoval uplatnenú pohľadávku, aby svoju žalobu doplnil o skutkové tvrdenie, ako došlo k nepovolenému prečerpaniu na účte žalovaného a aby predložil výpis účtu žalovaného od vzniku nepovoleného prečerpania (č.l. 22 súdneho spisu). Z obsahu súdneho spisu zároveň plynie, že žalobca bol poučený v zmysle § 153 v spojení s § 149 CSP, t.j. že prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky s tým, že žalobca je povinný uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Ako i o tom, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas vtedy, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, ako i o tom, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (§ 154 . Súdu prvej inštancie preto nemožno vytknúť, ak osobitne nevyzýval žalobcu na predloženie dôkazov preukazujúcich ním uplatnený peňažný nárok, rešpektujúc zásadu kontradiktórnosti civilného súdneho sporu a naviac za stavu, ak sám žalobca v písomnom podaní zo dňa 27.12.2016 žiadal ospravedlniť svoju neprítomnosť na nariadenom súdnom pojednávaní z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti žalobcu a tiež z dôvodu hospodárnosti konania s úmyslom predísť navyšovaniu trov konania a súčasne súdu prvej inštancie oznámil, že súhlasí s tým, aby súd v spore rozhodol v zmysle podaní uskutočnených žalobcom aj bez účasti žalobcu, „nakoľko všetky relevantné tvrdenia a dôkazy obsahuje žaloba resp. odpoveď na výzvu súdu“ (č.l. 46 súdneho spisu). Za takejto situácie, pokiaľ žalobca nepredložil v spore dôkaz - všeobecné obchodné podmienky banky, tvoriace neoddeliteľnú súčasť označenej zmluvy, nemožno v odvolacom konaní prihliadať ani na jeho námietku v odvolaní, že priamo všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, definujú nepovolené prečerpania a teda čas, od ktorého sa žalovaný dostal do nepovoleného prečerpania ako i výšku ostatných nárokov žalobcu.

23. Vo väzbe na uvedené nebol tak naplnený žiaden relevantný dôvod, z ktorého by mohol byť vyvodený záver, že by v okolnostiach súdenej veci mohol byť prijatý záver o nesprávnej realizácii dôkazného konania, v danom prípade, ktorý by mal za následok porušenie základných práv a slobôd žalobcu v zmysle dotknutia postulátu spravodlivého procesu. Súd výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil na základe akceptovateľného racionálneho, logického základu. V tomto smere odvolací súd odkazuje na právne normy a správne a zákonu zodpovedajúce dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 . Vady v zmysle § 365 ods. 1 písm. a) a b) neboli zistené.

24. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd konštatuje, že žalobca odvolaním nedôvodne napadol vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie, a keďže v konaní neboli zistené vady, ktoré by mali za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny.

25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, a teda nárok na náhradu trov odvolacieho konania nemá, v odvolacom konaní úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .