Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Csp-203-2017.pdf
PDF · 224.82 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-10Csp/203/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu: R Collectors s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297, zastúpeného: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanému: S., o zaplatenie 5.000,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 800,- eur z a s t a v u j e .
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.330,- eur a úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 5.000,- eur od 14. 10. 2014 do 29. 6. 2016, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 4.870,- eur od 30. 6. 2016 do 27. 7. 2016, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 4.740,- eur od 28. 7. 2016 do 26. 9. 2016, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 4.610,- eur od 27. 9. 2016 do 23. 2. 2017, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 4.450,- eur od 24. 2. 2017 do 23. 3. 2017, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 4.290,- eur od 24. 3. 2017 do 28. 4. 2017, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 4.130,- eur od 29. 4. 2017 do 26. 6. 2017, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 3.970,- eur od 27. 6. 2017 do 26. 7. 2017, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 3.810,- eur od 27. 7. 2017 do 2. 10. 2017, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 3.650,- eur od 3. 10. 2017 do 26. 10. 2017, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 3.490,- eur od 27. 10. 2017 do 24. 11. 2017 a úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 3.330,- eur od 25. 11. 2017 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 100,- eur, pričom prvá splátka sa stane splatnou 26. deň mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku a ďalšie splátky vždy do 26. dňa toho ktorého nasledujúceho mesiaca až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
IV. Náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21. 7. 2017 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 5.000,- eur, úroky vo výške 4.624,87 eur, úroky vo výške 30,90 % ročne zo sumy 5.000,- eur od 8. 6. 2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 5.000,- eur od 8. 6. 2017 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobu odôvodňoval tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13. 6. 2017 uzavretej medzi Poštovou bankou, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom bola mu postúpená pohľadávka postupcu vyplývajúca zo zmluvy o úvere číslo XXXXXXXXXX uzavretej so žalovaným. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky postupcu, Obchodné
podmienky pre spotrebiteľské úvery a sadzobník poplatkov, pričom na základe tejto úverovej zmluvy podľa žalobcovho tvrdenia postupca poskytol žalovanému úver vo výške 5.000,- eur. V žalobe žalobca tvrdil, že žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté prostriedky, zaplatiť úroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa zmluvných dokumentov, no úver riadne a včas nesplácal, preto postupca úver dňa 29. 9. 2014 vyhlásil za predčasne splatný. Po vyhlásení predčasnej splatnosti žalovaný podľa tvrdenia žalobcu zaplatil len časť dlžnej sumy tak, ako je to uvedené v listine „Aktuálny stav úveru“, pričom po poslednej úhrade dňa 28. 4. 2017 so splácaním prestal. V žalobe uviedol, že žalovaný svoj dlh nevyrovnal, preto žiada, aby ho k tomu zaviazal súd.
3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil Zmluvu, Obchodné podmienky účinné ku dňu uzatvorenia zmluvy, Všeobecné obchodné podmienky účinné ku dňu uzatvorenia zmluvy, Sadzobník účinný ku dňu uzatvorenia zmluvy, Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 13. 6. 2017, Oznámenie postupcu o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, upozornenie postupcu na vznik práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru zo dňa 11. 9. 2014 a listinu „Aktuálny stav úveru“ ku dňu 7. 6. 2017.
4. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu spolu s prílohami a výzvou vyjadriť sa k nej bola do vlastných rúk doručená dňa 31. 8. 2017, písomne nevyjadril.
5. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie, pričom ani na jeden z dvoch nariadených termínov pojednávania sa právny zástupca žalobcu napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavil. Právny zástupca žalobcu zakaždým ospravedlnil svoju a žalobcovu neúčasť na pojednávaní, o odročenie pojednávania nežiadal, súhlasil, aby súd vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti. V súlade s ust. § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) preto súd rozhodol, že pojednávanie vykoná v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, nakoľko nebol daný návrh ani dôvody odročenia pojednávania v zmysle § 183 a § 184 CSP.
6. Žalovaný sa k žalobe na pojednávaní vyjadril tak, je pravdou, že mal úver od Poštovej banky a že bola mu touto bankou poskytnutá suma 5.000,- eur. Uviedol, že dôvodom nesplácania úveru bola jeho vtedajšia mladícka nerozvážnosť, no v súčasnosti svoj postoj k plneniu si povinností zmenil, je zodpovednejší a chce danú vec riešiť a vyriešiť, no dokáže svoj dlh splácať len v splátkach, nakoľko má 7 mesačnú dcéru s čím sú spojené výdavky. Žalovaný uviedol, že so žalobcom mal už uzavretú telefonickú dohodu na splácaní v splátkach, najskôr vo výške 130,- eur mesačne a neskôr to bolo zvýšené na 160,- eur mesačne, niekoľko takých splátok aj zaplatil, no jeho dlh sa napriek tomu neznížil, lebo všetko bolo započítané na úroky, ktoré sú veľmi vysoké, preto by chcel aby sa jeho úhrady započítavali na samotný dlh, aby sa ten aj reálne znižoval.
7. Pri svojom výsluchu žalovaný uviedol, že dojednávanie úveru prebiehalo tak, že prišiel na poštu, kde bola nejaká pani ktorá s týmito vecami robila a pri ktorej požiadal o poskytnutie úveru, vypísali sa tam papiere a nakoľko mal vtedy príjem a žiadne dlžoby, bolo mu povedané že s poskytnutím úveru nebude problém. Uviedol, že žiadal vyššiu sumu než aká mu bola schválená, lebo žiadal úver 10.000,- eur a potom, čo tá pani cez počítač jeho žiadosť poslala ďalej prišiel za nejaký čas telefonát, že má schválený úver 5.000,- eur. Peniaze prišli mu na účet, ktorý si na ten účel musel v Poštovej banke založiť a ktorý už medzičasom bol zrušený, prišla mu tam suma 5.000,- eur. Čo sa týka podmienok úveru, pamätá si, že splátka bola cca 130,- eur alebo 120,- eur mesačne, keď čítal potom tie papiere, zdalo sa mu, že suma ktorá sa má vrátiť je veľmi vysoká, bolo to skoro raz toľko. Žalovaný potvrdil, že po uzavretí zmluvy neplatil nič a že prvú splátku zaplatil až v júni 2016, ale uviedol, že nie je pravdou tvrdenie žalobcu, že poslednýkrát platil na úver v apríli 2017, nakoľko aj po apríli 2017 ešte niekoľko mesiacov splácal žalobcovi po 160,- eur mesačne až do novembra 2017, potom platiť nemohol lebo prišli mimoriadne výdavky a následne predvolanie na pojednávanie a nevedel ako má ďalej postupovať. Potvrdil, že chodili mu upomienky a výzvy na platenie, podmienky pre predčasné zosplatnenie úveru nespochybňuje, prišlo mu aj oznámenie o postúpení pohľadávky na žalobcu. Žalovaný špecifikoval svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery a pre prípad že bude zaviazaný k plneniu, žiadal povoliť splátky, nakoľko nemá žiaden majetok či úspory, s priateľkou a dcérou býva u rodičov, ktorým na bývanie neprispieva, lebo nemá z čoho.
8. Po výzve súdu žalobcovi, aby tento vzhľadom na tvrdenia žalovaného oznámil, či eviduje nejaké úhrady na žalovaný nárok po apríli 2017, a ak áno, v akej výške a aby sa vyjadril k žiadosti žalovaného
o povolenie splátok žalobca písomným podaním zo dňa 14. 5. 2018 oznámil, že od apríla 2017 doposiaľ žalovaný zaplatil mu v období od 26. 6. 2017 do 24. 11. 2017 5 mesačných splátok po 160,- eur, preto v časti o zaplatenie istiny 800,- eur berie žalobu späť a žiada aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 4.200,- eur, úroky vo výške 4.624,87 eur a tiež pokračujúce zmluvné úroky 30,90 % ročne a zákonné úroky z omeškania 5,25 % ročne špecifikované v tomto jeho vyjadrení. Povolenie splácania dlhu v splátkach ponechal na rozhodnutí súdu.
9. Žalovaný na pojednávaní dňa 6. 6. 2018 uviedol, že s čiastočným späťvzatím žaloby a zastavením konania v danej časti súhlasí, potvrdil žalobcom tvrdenú výšku jeho úhrad a uviedol, že došlo k podstatnej zmene v jeho pomeroch spočívajúcej v tom, že po 4 rokoch práce prepustili ho zo zamestnania, aktuálne je evidovaným nezamestnaným, jeho dávka v nezamestnanosti bude cca 350,- eur mesačne, čo je podstatný pokles oproti jeho predošlému príjmu zo zamestnania, preto prosí o povolenie splátok vo výške 100,- eur mesačne.
10. Postup súdu nasledujúci v prípade, ak žalobca svoju žalobu vezme v priebehu konania sčasti späť upravuje § 145 CSP. 11. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
12. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
13. Vzhľadom k tomu, že žalobca svoju žalobu po prvom pojednávaní vzal sčasti späť a žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil, postupujúc podľa § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 CSP súd v prvom výroku rozsudku konanie v rozsahu späťvzatia žaloby žalobcom, teda v časti o zaplatenie istiny vo výške 800,- eur zastavil.
14. Predmetom posúdenia tak po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom ostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 4.200,- eur, vyčíslených úrokov vo výške 4.624,87 eur, pokračujúcich úrokov vo výške 30,9 % ročne a pokračujúceho úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne tak, ako sú špecifikované vo vyjadrení žalobcu zo dňa 14. 5. 2018 a na náhradu trov konania.
15. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 14. 5. 2018, vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, keďže ho považoval za nevyhnutný pre rozhodnutie tohto spotrebiteľského sporu (§ 295 CSP), oboznámením sa s obsahom všetkých listinných dôkazov predložených žalobcom, keďže vykonanie žiadneho z nich nebolo žalovaným namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné, oboznámením sa s obsahom dokladov o pomeroch žalovaného predložených žalovaným a zistil tento skutkový stav:
16. Zo žalobcom predloženého tlačiva označeného ako „zmluva o úvere dobrá pôžička“ číslo zmluvy XXXXXXXXXX súd zistil, že v jeho časti 1. označenej ako „zmluvné strany“ sú do predtlačených kolóniek vpísané osobné údaje o žalovanom, o jeho zamestnávateľovi a príjme, potom v časti 2. je uvedené „Žiadosť o poskytnutie úveru dobrá pôžička“. Tam je rovnako do predtlačených kolóniek vpísané, že požadovaná výška úveru je 10.000,- eur, žiadaná doba splácania úveru že je 10 rokov, žiadané že je čerpanie a splácanie úveru z ešte nezriadeného účtu v Poštovej banke a tiež že dlžník, teda žalovaný nežiada o poistenie. Na spodnej časti predloženého tlačiva je časť 4. označená ako „Zmluva o úvere, podmienky úveru, záverečné ustanovenia“ a tam sú uvedené údaje o schválenom úvere, a to výška úveru 5.000,- eur, počet mesačných splátok 120, úroková sadzba 30,90 % ročne, výška mesačnej anuitnej splátky (úroky + istina) 136,- eur, celková čiastka úveru 16.211,38 eur, dátum konečnej splatnosti úveru 10. 5. 2024, dátum prvej mesačnej úhrady do 10. 6. 2014, dátum ďalších platieb k 10. dňu v mesiaci, poistenie schopnosti splácať úver - bez poistenia, priemerná hodnota RPMN 18,87 % a RPMN banky 35,67 %. V mieste určenom na podpis je uvedené, že žalovaný návrh zmluvy o úvere podal a podpísal v Kežmarku dňa 2. 5. 2014 a právny predchodca žalobcu že tlačivo - zmluvu o úvere podpísal dňa 5. 5. 2014. Právny predchodca žalobcu predložil súdu spolu s touto zmluvou aj Obchodné podmienky pre úver dobrá pôžička a tiež Všeobecné obchodné podmienky.
17. Z listiny „Aktuálny stav úveru ku dňu 7. 6. 2017“ predloženej žalobcom súd zistil, že žalovaný dňa 5. 5. 2014 vyčerpal sumu 5.000,- eur, čo pred súdom aj sám potvrdil. Ďalej sú tam zaznamenané dátumy a výška úhrad splátok úveru žalovaným ako aj spôsob ich započítania z ktorých vyplýva, že žalovaný uhradil prvú splátku na úver až dňa 29. 6. 2016 vo výške 130,- eur, potom ešte v júli a septembri 2016 uhradil po 130,- eur a potom ešte do apríla 2017 uhradil 3 splátky po 160,- eur, spolu teda v splátkach do apríla 2017 zaplatil sumu spolu 870,- eur z čoho na úhradu istiny úveru nebola započítaná žiadna suma, všetko bolo započítané na úhradu úrokov a poplatkov. Z tvrdenia žalovaného a písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 14. 5. 2018 vyplýva, že po dni 28. 4. 2017, čo je posledný zaznamenaný deň úhrady v listine „Aktuálny stav úveru ku dňu 7. 6. 2017“ žalovaný ešte uhradil dňa 26. 6. 2017 sumu 160,- eur, dňa 26. 7. 2017 sumu 160,- eur, dňa 2. 10. 2017 sumu 160,- eur, dňa 26. 10. 2017 sumu 160,- eur a dňa 24. 11. 2017 sumu 160,- eur, spolu teda 800,- eur. Celkovo tak žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 1.670,- eur (870,- eur + 800,- eur).
18. Listom označeným ako „Upozornenie - výzva na splatenie dlžnej časti úveru“ zo dňa 10. 9. 2014 pôvodný žalobca žalovaného upozornil na omeškanie v splácaní a možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a listom - Výzva na úhradu dlžnej sumy zo dňa 29. 9. 2014 mu oznámil, že úverová pohľadávka sa ku dňu 29. 9. 2014 stala predčasne splatnou, pričom ho súčasne vyzval na úhradu dlžnej sumy v celkovej výške 5.666,62 eur v lehote do 10 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy. Predmetná výzva podľa doručenky na čl. 23 spisu bola žalovanému doručená dňa 3. 10. 2014, žalovaný doručenie na pojednávaní aj sám potvrdil.
19. Žalobou uplatnený nárok žalobca v žalobe právne odôvodnil tak, že jedná sa o nárok na vrátenie úveru. Keďže pôvodný veriteľ (Poštová banka, a.s.) bol bankou, obchodnou spoločnosťou, ktorej jedným z predmetov podnikania (činnosti) zapísaným v obchodnom registri bolo poskytovanie úverov, pričom zo zmluvy je zrejmé, že sa jednalo o dojednávanie bezúčelového spotrebiteľského úveru (žalovaný v žiadosti o úver bol označený ako fyzická osoba - nepodnikateľ), súd pri právnom posúdení uvedenej zmluvy a z nej uplatnených nárokov vychádzal z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase keď malo dôjsť k uzavretiu zmluvy ako aj zo všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.). Keďže žalobca tvrdil, že uplatňovanú pohľadávku nadobudol od pôvodného veriteľa - Poštová banka, a.s. postúpením, bolo potrebné aplikovať tiež príslušné zákonné ustanovenia o postúpení pohľadávky.
20. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“) v znení účinnom ku dňu 5. 5. 2014, čo je deň v tlačive zmluvy o úvere uvedený ako deň jej akceptácie veriteľom spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
21. Podľa § 1 ods. 8 ZoSÚ ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov (napr. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).
22. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
23. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20140501> a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20140501>, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20140501>, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20140501>, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20140501> za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
24. Podľa § 11 ods. 1 zákona ZoSÚ v znení účinnom ku dňu 5. 5. 2014 poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20140501>, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20140501>, r) <https://www.slov-
lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20140501> a y) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20140501>, c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20140501> alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
25. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
26. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
27. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 28. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení /§ 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka/.
29. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu87ac) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/483/20170201> ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.87ad) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2001/483/20170201> Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
30. Podľa § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 13. 6. 2017 (deň uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok z ktorej žalobca vyvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu) práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu18b) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/
ZZ/2010/129/20170601> na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20170601>, banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. (2) Práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a b) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na blízku osobu21aa) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20170601> spotrebiteľa, a to na základe písomnej žiadosti spotrebiteľa.
31. Predmetom konania je nárok žalobcu, ktorý odvíja od formuláru - zmluva o úvere dobrá pôžička. Ako vyplýva z tlačiva zmluvy, z označenia žalovaného v nej, ako aj z jej koncepcie i použitej terminológie typickej pre spotrebiteľské úvery, jednalo sa o dojednávanie spotrebiteľského úveru podľa v tom čase účinného zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Nič iné strany ani netvrdili. Predmetom bolo poskytnutie finančných prostriedkov právnym predchodcom žalobcu žalovanému bez určenia účelu ich použitia. Právny predchodca žalobcu mal poskytnúť žalovanému finančné prostriedky, ktoré sa tento zaviazal splácať v dohodnutých mesačných splátkach.
32. Vychádzajúc z obsahu žalobcom predložených listín mal súd za nesporné a preukázané, že predmetné strany chceli uzatvoriť zmluvu o spotrebiteľskom úvere, keďže predmetom zmluvy malo byť dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov žalobcom žalovanému vo forme úveru s poukazom na § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.
33. Po preskúmaní obsahu formulára „zmluvy“ však súd má za to, že k platnému dojednaniu žalobcom tvrdeného úveru, ktorý by zakladal právo veriteľa na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov spolu s úrokmi a poplatkami nedošlo. Žalovanému preto v danom prípade vznikla povinnosť vrátiť veriteľovi len to čo od neho dostal, a nakoľko poskytnutá mu bola suma 5.000,- eur a preukázané bolo, že žalovaným doposiaľ bola vrátená len suma 1.670,- eur, súd žalobu v časti zaplatenia nevrátenej sumy vo výške 3.330,- eur a úrokov z omeškania z nevrátenej sumy považoval za dôvodnú. V prevyšujúcom rozsahu ju považoval za nedôvodnú a to z nasledujúcich dôvodov.
34. Zo žalobcom predloženého vyhotovenia zmluvy o úvere dobrá pôžička je zrejmé, a je to vyjadrené už aj v samotnom označení jej jednotlivých častí (časť 1. Zmluvné strany, časť 2. žiadosť o poskytnutie úveru, časť 4. zmluva o úvere, podmienky úveru, záverečné ustanovenia), že v danom prípade k uzavretiu úverovej zmluvy nemalo dôjsť stretnutím obsahovo zhodných prejavov vôle zmluvných strán v tom istom mieste a čase, ale najskôr žalovaný v Q. dňa 2. 5. 2014 požiadal o úver vyplnením predmetného tlačiva prostredníctvom kolóniek v jeho časti 1 a 2 a následne dňa 5. 5. 2014 malo dôjsť k schváleniu úveru bankou s vyplnením údajov o schválenom úvere v bode 4 tlačiva. Aj z článku III Obchodných podmienok pre spotrebiteľské úvery predložených žalobcom vyplýva, že o úver dlžník žiada návrhom - formulárom v ktorom okrem svojich údajov uvedie maximálnu požadovanú výšku úveru a minimálnu požadovanú lehotu splatnosti. Najskôr teda bola vypísaná žalovaným žiadosť o poskytnutie úveru tak, že táto obsahovala z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere predpokladaných zákonom číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch len žalovaným žiadanú výšku úveru, ktorý jasne uviedol, že ním požadovaná výška úveru je 10.000,- eur a potom tam je uvedená už len žiadaná doba splácania úveru 10 rokov, spôsob čerpania, spôsob splácania úveru a vyznačenie, že žalovaný nemá záujem o poistenie úveru.
35. Podľa článku III bod 3.1 Obchodných podmienok pre úver dobrá pôžička predložených žalobcom Najneskôr pri podaní návrhu Poštovka predkladá dlžníkovi formulár, ktorým sa v zmysle článku II rozumie formulár pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere. Dlžník v návrhu vyplní príslušnú časť, uvedie svoje osobné údaje, údaje o prípadnom spoludlžníkovi, maximálnu požadovanú výšku úveru, minimálnu požadovanú lehotu splatnosti a návrh vlastnoručne podpíše pred zamestnancom obchodného miesta.
36. Podľa článku III bod 3.2 Obchodných podmienok pre úver dobrá pôžička predložených žalobcom ak Poštovka po posúdení návrhu a vyhodnotení dlžníkovej, prípadne spoludlžníkovej schopnosti splácať úver neupraví dlžníkom požadované parametre úveru, považuje sa to za prijatie návrhu. Ak Poštovka upraví dlžníkom požadované parametre úveru v rozpore s bodom 3.1 OP, považuje sa to z jej strany za protinávrh, ktorý dlžník môže prijať alebo odmietnuť.
37. Podľa článku III bod 3.3 Obchodných podmienok pre úver dobrá pôžička predložených žalobcom Poštovka svoje rozhodnutie o prijatí alebo o odmietnutí návrhu, ako aj protinávrh oznámi dlžníkovi spravidla do 5 pracovných dní od podania návrhu písomne alebo telefonicky na telefónne číslo uvedené v návrhu... ak je dlžník nezastihnuteľný, písomné oznámenie mu bude doručené spôsobom uvedeným vo VOP.
38. Podľa článku III bod 3.6 Obchodných podmienok pre úver dobrá pôžička predložených žalobcom na základe akceptovaného návrhu zo strany Poštovky, prípadne dlžníkom akceptovaného protinávrhu nadobúda ZoÚ platnosť. ZoÚ nadobúda účinnosť rozhodnutím Poštovky o splnení podmienok uvedených v týchto OP na základe doloženia dokumentov akceptovaných Poštovkou, pričom je úver následne načerpaný dlžníkovi. Poštovka toto rozhodnutie dlžníkovi osobitne neoznamuje.
39. Vychádzajúc zo žalobcom predložených listinných dôkazov súd nemal za preukázané, žeby medzi právnym predchodcom žalobcu - Poštovou bankou, a.s. a žalovaným bola uzatvorená zmluva o úvere s náležitosťami podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zakladajúca nárok veriteľa na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov spolu s úrokmi a poplatkami. Žalovanému ale bola poskytnutá suma 5.000,- eur, čo sám potvrdil, túto preto bol povinný vrátiť, avšak bez úrokov a poplatkov.
40. Zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 1 musí byť uzavretá v zákonom predpísanej písomnej forme, pričom už samotná absencia písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. V danom prípade posudzovaná zmluva nebola uzavretá v zákonom predpísanej písomnej forme, lebo prejavy vôle strán síce sú zachytené na listine, ale nie sú obsahovo zhodné, nie sú písomným návrhom a bezpodmienečnou, obsahovo zhodnou písomnou akceptáciou návrhu, teda nemožno vôbec hovoriť o platnom písomnom uzavretí zmluvy, čo je podľa § 11 ods. 1 písm. a) prvý dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.
41. Žalovaný podľa predmetného formulára žiadal dňa 2. 5. 2014 o úver vo výške 10.000,- eur s dobou splácania 10 rokov. Následne po posúdení bonity žalovaného banka dňa 5. 5. 2014 podpísala doplnený návrh zmluvy o konkrétne údaje, za ktorých mal byť úver žalovanému poskytnutý (výška úveru, výška mesačnej splátky, výška úroku, RPMN a pod.). Návrh zmluvy o úvere podpísaný žalovaným však takéto konkrétne údaje neobsahoval, ale obsahoval iba dva základné údaje - výšku istiny a dobu splácania (bez konkretizácie najmä výškou splátok, úroku, výškou RPMN a pod.). Keďže vo vzťahu k náležitostiam úverovej zmluvy predpísaných v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch je absolútne zásadný rozdiel v podobe poskytnutia a splácania úveru vo výške 10.000,- eur a úveru vo výške 5.000,- eur, bankou podpísaný návrh zmluvy nemožno považovať za akceptovanie návrhu žalovaného podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže obsahoval aj iné ako žalovaným žiadané podmienky. Bankou podpísaný návrh zmluvy tak možno považovať iba za nový návrh, s ktorým žalovaný (teda s úverom za takto presne stanovených podmienok) už písomný súhlas na tej istej alebo inej listine neprejavil. Nič také žalobca nepreukázal. Takto uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere preto aj z tohto dôvodu trpí nedostatkom písomnej formy, keďže prejavy vôle strán uzavrieť zmluvu určitého obsahu neboli zachytené na jednej alebo dvoch obsahovo zhodných listinách. Veriteľom modifikované
- doplnené zmluvné podmienky neboli žalovaným písomne prijaté, pričom telefonické neodmietnutie či súhlas, alebo konkludentné čerpanie úveru žalovaným nemožno považovať za úkon, ktorým by došlo k akceptácii zmenených podmienok podľa § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka, keďže takéto prijatie zmeneného návrhu nevyplývalo nielen z obsahu návrhu, ale ani z obojstrannej praxe strán, ktorá uzatvorením jednej zmluvy ani vytvorená byť nemohla. Podľa článku 4.6 formulára zmluvy sa dlžník mal pred uzatvorením zmluvy oboznámiť s podmienkami úveru uvedenými vo formulári pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere, ktorý bol k dispozícii na obchodnom mieste banky. Aj bod III, 3.1 Obchodných podmienok odkazuje na takýto formulár. Avšak žalobca so žalobou, ani do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania žiaden takýto formulár, ktorým by preukázal, že dlžník vedel parametre úveru, ktoré sa v žiadosti o úver vôbec nenachádzajú (výšku mesačnej splátky, výšku
úroku, RPMN) súdu nepredložil, navyše ani takýto štandardný formulár nič nemení na tom, že podľa § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch všetky relevantné, zákonom predpísané údaje má obsahovať zmluva v čase keď sa dlžník rozhoduje či na dané podmienky úveru pristúpi či nepristúpi a nestačí ak ich tam veriteľ pri „akceptácii“ návrhu dopíše. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že žalovaný písomne akceptoval jeho protinávrh, preto súd nemá zmluvu za uzavretú spôsobom vyžadovaným v § 9 ods. 1 a 2 ZoSÚ. Žalobca do skončenia dokazovania nepreukázal dokonca ani to, žeby žalovaného skutočne oboznámil s parametrami úveru v ním tvrdenom formulári, na ktorý keďže ho v dobe rozhodnej súdu nepredložil (do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania) nemožno prihliadať. Predformulované prehlásenie, že pred podaním návrhu dlžník mal k dispozícii všetky podklady a informácie nemôže nič zmeniť na nedodržaní náležitostí zmluvy v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko jednak zo žiadosti žalovaného o úver žiadne konkrétne oboznámenie žalovaného s údajmi ako sú výška RPMN, výška úroku, výška splátky nevyplýva a iný dôkaz o uvedenom „oboznámení“ predložený nebol. Navyše akékoľvek oboznámenie žalovaného ako klienta s údajmi pre úver v situácii, keď on jasne žiadal o úver vo výške 10.000,- eur nemôže byť relevantné pre úver poskytnutý následne vo výške len 5.000,- eur, nakoľko podmienky takéhoto úveru sú absolútne odlišné.
42. Keďže žiadosť žalovaného o úver obsahovala len výšku žiadaného úveru 10.000,-eur a dobu splácania úveru 10 rokov, tak je zrejmé, že zmluva o poskytnutí úveru, ktorú mal odsúhlasiť právny predchodca žalobcu v časti 4 predmetného tlačiva zmluvy je zjavne obsahovo iná ako je žiadosť žalovaného o poskytnutie spotrebiteľského úveru, nakoľko obsahuje inú výšku úveru, a na rozdiel od žiadosti žalovaného obsahuje ďalšie údaje ako sú výška splátky, výška úroku, RPMN a podobne.
43. Ak teda právny predchodca žalobcu v rozpore s návrhom žalovaného schválil úver len 5.000,- eur, nie je možné to považovať za prijatie návrhu predloženého žalovaným, ale za nový návrh. Keďže žalovaný tento nový návrh právneho predchodcu žalobcu neodsúhlasil a svojím podpisom nepotvrdil (opak žalobca nepreukázal), nemožno hovoriť o platnom (t.j. v súlade so zákonom) uzavretí zmluvy. Na platné uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá v zmysle § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch musí mať písomnú formu sa v tomto prípade vyžadoval písomný návrh a obsahovo zhodné písomné prijatie tohto návrhu. Žalobca nepreukázal ani netvrdil, že by ním navrhnutý obsah zmluvy (ktorý vystavil až následne po podpise žiadosti dlžníkom) bol totožný so „žiadosťou“ dlžníka, resp. že by takýto nový návrh dlžník v súlade s § 44 ods. 1 a § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka prijal, teda, že by návrh bol totožný s prijatým návrhom veriteľom a bolo by to urobené písomnou formou. Pokiaľ prijatie návrhu obsahovalo iný obsah, ako bol predložený návrh, išlo o nový návrh a dlžník mal možnosť takýto návrh buď prijať alebo neprijať. Keďže nebolo preukázané, že došlo k obsahovo zhodnému písomnému návrhu a písomnému prijatiu totožného návrhu na uzavretie zmluvy (na výšku úveru 5.000,- eur s parametrami úveru uvedenými v bode 4 tlačiva), je žalovanému poskytnutý úver podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročný a bez poplatkov.
44. Na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru sú tu navyše aj ďalšie dôvody v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona o spotrebiteľských úveroch a teda ak by aj návrh a prijatie návrhu boli perfektné, písomné a obsahovo totožné, i tak by sa jednalo o bezúročný a bezpoplatkový úver. V súvislosti s uplatneným nárokom žalobcu na úroky súd navyše uvádza, že i keby sa nejednalo o bezúročný a bezpoplatkový úver, i tak by nebolo možné priznať v danom prípade žalobcovi požadovaného úroky za úver vzhľadom na to, že ich výška odporuje dobrým mravom.
45. Súd nemal pochybnosti, že žalovaný žiadal o úver a že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 5.000,- eur, čo bolo preukázané listinou „Aktuálny stav úveru“ ako aj výpoveďou samotného žalovaného.
46. Ako už bolo uvedené, súd právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, ktorý mal byť založený Zmluvou posúdil ako vzťah spotrebiteľský podliehajúci právnemu režimu zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 5. 5. 2014. Pre spotrebiteľské zmluvy je vo všeobecnosti charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom spravidla z pozície „slabšej“ zmluvnej strany, nakoľko práve dodávateľ je tvorcom zmluvných podmienok, ktoré sú vopred určené a ktoré spotrebiteľ spravidla nemá možnosť reálne ovplyvniť. Účelom citovanej právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka a v zákone č. 129/2010 Z.z. je práve vyrovnávať túto nerovnováhu v právnom postavení dodávateľa a spotrebiteľa. Vychádza sa totiž z predpokladu, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v
dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Preto súd v záujme naplnenia ochrany spotrebiteľa preskúmal dôvodnosť žalovaného nároku, najmä v kontexte jeho súladu s príslušnými právnymi normami upravujúcimi ochranu spotrebiteľov.
47. Z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu, keď malo dôjsť k uzavretiu zmluvy (5. 5. 2014), ktoré súd citoval vyššie vyplýva, že každá zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka povinne obsahovať aj osobitné náležitosti podľa § 9 ZoSÚ. O aké náležitosti ide a či ich zmluva obsahuje je pritom potrebné a možné posudzovať výlučne podľa právnej úpravy účinnej v čase jej uzavretia. Zákon absenciu niektorých náležitostí vymedzených v citovanom zákonnom ustanovení síce nespája s následkom neplatnosti právneho úkonu (úverovej zmluvy), poskytuje však spotrebiteľovi ochranu v takej forme, že úver pri ktorého dojednaní neboli tieto náležitosti splnené je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Medzi takéto náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patrí v zmysle už citovaného § 9 ods. 2 písm. j) tiež uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva o spotrebiteľskom úvere mala v zmysle § 9 ods. 2 písm. y) obsahovať tiež uvedenie priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnej k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenej podľa § 21 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20110101> za príslušný kalendárny štvrťrok.
48. Vychádzajúc z obsahu žalobcom predloženého tlačiva zmluvy o úvere číslo XXXXXXXXXX súd konštatuje, že uvedená zmluva o spotrebiteľskom úvere tieto náležitosti neobsahuje. V zmluve síce je uvedený údaj o RPMN, priemernej RPMN a celkovej čiastke úveru, avšak nakoľko tie nie sú uvedené v správnej, požiadavke zákona zodpovedajúcej výške, nemožno na ne prihliadnuť a hľadí sa na ne ako keby tam neboli uvedené vôbec (k tomu podporne pozri napr. aktuálny rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 13. 12. 2017 sp. zn. 10Co/27/2017, najmä body 36 a 37 jeho odôvodnenia, pričom ten sa týkal rovnako zmluvy o úvere uzavretej s Poštovou bankou, a.s.). Paragraf 9 zákona o spotrebiteľských úveroch je uvedený pod názvom- informácie a práva týkajúce sa zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Jeho účelom teda je spotrebiteľa informovať o reálnych, skutočnosti zodpovedajúcich parametroch úveru a jeho právach. To že tam nestačí uviesť akýkoľvek údaj, aby požiadavka zákona bola formálne naplnená, ale korektný, pravdivý údaj je zrejmé aj z toho, že zákon jednotlivé údaje jasne a konkrétne špecifikuje a definuje v § 2 - vymedzenie pojmov, pričom aj z § 4 zákona - poskytovanie informácií pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že aby účel a požiadavka zákona bola naplnená, musí ísť o pravdivé a úplné informovanie spotrebiteľa. Koniec koncov, úplne jasne a výslovne to potvrdzuje priamo zákon, nakoľko v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch je úver bezúročný a bez poplatkov ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Po preskúmaní obsahových náležitostí zmluvy súd zistil, že zmluva neobsahuje zákonným spôsobom a správne uvedený údaj o RPMN, priemernej RPMN a o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanej na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ide pritom o veľmi podstatné náležitosti zmluvy majúce vplyv na možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Úver poskytnutý žalovanému je preto bezúročný a bez poplatkov.
49. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že v zmluve nie sú tieto údaje uvedené v súlade so zákonnou požiadavkou a pokiaľ takéto údaje poskytuje veriteľ až v splátkovom kalendári, či inak po uzavretí zmluvy, nie sú tieto údaje obsiahnuté v zmluve v čase akceptácie zmluvy oboma zmluvnými stranami. Ak zákon o spotrebiteľských úveroch ako podstatnú náležitosť zmluvy predpisoval vyššie uvedené údaje tak je zrejmé, že tieto museli byť jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom uvedené priamo v takejto zmluve, teda v čase, keď sa spotrebiteľ rozhoduje či na dané jej podmienky pristúpi alebo sa rozhodne prípadne pre iný úver od iného poskytovateľa, preto ich všetky musí poznať v tomto čase a nemohli byť nahradené dodatočným „doinformovaním“ spotrebiteľa o podmienkach úverovej zmluvy.
50. Žalobcom predložená zmluva o spotrebiteľskom úvere má podobu predtlačeného formulárového tlačiva, pripraveného bankou na jej hlavičkovom papieri. Je teda zrejmé, že aj nedodržanie zákonných náležitostí zmluvy tu ide najmä na vrub veriteľa, ktorý ako profesionál daný formulár pripravil a de facto sám zvolil spôsob, akým sa bude snažiť naplniť náležitosti zmluvy predpísané zákonom. To sa
ale v súdenej veci nepodarilo, lebo časť tam uvedených zákonom predpísaných náležitostí - RPMN, priemerná RPMN a údaj o celkovej čiastke ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je uvedená nesprávne.
51. Veriteľ v zmluve neposkytol pravdivý údaj o RPMN, lebo parametrom úveru uvedeným v článku 4 zmluvy o úvere (t.j. výške úveru 5.000,- eur, dobe splácania 120 mesiacov a výške anuitnej mesačnej splátky 136,- eur) zodpovedá RPMN 35,98 %, teda vyššia RPMN ako je uvedená v zmluve. Niet tak pochýb, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, čo v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch samo osebe je dôvodom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Aj pri výpočte RPMN vychádzajúcom z výšky poskytnutého úveru (5.000,- eur) a z výšky sumy v zmluve samotným veriteľom uvedenej ako celková čiastka úveru (16.211,38 eur), teda vychádzajúc z toho, že suma, ktorá mala byť spolu zaplatená by bola vo výške 16.211,38 eur pri dobe splácania 120 mesiacov je výška RPMN 35,66 % a nie 35,67 % ako je uvedené v zmluve. Je pritom podľa názoru súdu irelevantné, či zmluva obsahuje vyššiu alebo nižšiu nesprávne uvedenú priemernú RPMN alebo RPMN, lebo cieľom uvedených ustanovení zákona je pravdivo informovať spotrebiteľa, čo sa v danom prípade nestalo (aj k tomu rovnako rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 13. 12. 2017 sp. zn. 10Co/27/2017). Zo zmluvy nevyplýva, žeby výška niektorej, napr. poslednej splátky mala byť iná. Je tam uvedené, že úver bude splácaný rovnakými anuitnými mesačnými splátkami vo výške 136,- eur mesačne v počte 120, pričom úver bol bez poistenia.
52. V zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch náležitosťou zmluvy musí byť aj údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítaný na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy. Veriteľ v zmluve uviedol celkovú čiastku úveru 16.211,38 eur, no nie je zrejmé, ako k uvedenej sume dospel, keď tá absolútne nekorešponduje s prepočtom výšky a počtu splátok úveru (136,- eur x 120). Ak dlžník mal hradiť 120 anuitných splátok po 136,- eur bez akéhokoľvek poistenia či ďalších poplatkov ako je to jasne a výslovne uvedené v článku 4 zmluvy, potom by mal zaplatiť po celú dobu trvania úverového vzťahu sumu spolu 16.320,- eur a teda podstatne viac ako je veriteľom uvádzaných 16.211,38 eur. Ak celková čistka úveru skutočne mala byť 16.211,38 eur tak, ako je to uvedené v zmluve, tak potom je zrejmé, že zmätočne a v rozpore s realitou je uvedená buď celková výška skutočne poskytnutého úveru alebo výška mesačných splátok (podľa zmluvy totiž súhrnná výška každej jednej mesačnej splátky mala byť rovnaká), čo by v zmysle § 9 ods. 2 písm. g) resp. k) a § 11 ods. 1 písm. b) zákona bol len ďalší dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.
53. Údaj o celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom patrí nepochybne medzi hlavné body záujmu spotrebiteľa, keďže najjednoduchším spôsobom, bez potreby prepočtov percentuálnych sadzieb úrokov, či RPMN, čo môže byť pri uzatváraní zmluvy pre bežného spotrebiteľa značne komplikované má ponúknuť informáciu o výhodnosti úveru a o tom, koľko dlžník za celú dobu úverového vzťahu vlastne reálne zaplatí a teda o koľko sa reálne preplatí poskytnutá suma. Podľa rozsudku Súdneho dvora - tretia komora z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Bíróovej, článok 23 smernice 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Podľa názoru súdu nemôže byť pochýb o tom, že nesprávne, zavádzajúce uvedenie celkovej čiastky k zaplateniu v zmluve môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah jeho záväzku, preto nenapĺňa požiadavku zákona ani Smernice, navyše v situácii keď nesprávne a v rozpore so skutočnosťou bol tu v zmluve uvedený aj údaj o RPMN. 54. O tom, že ide o kľúčový údaj (celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť) svedčí koniec koncov aj to, že aj po novele zákona o spotrebiteľských úveroch uskutočnenej zákonom č. 279/2017 Z.z. ktorá zohľadňuje závery Rozsudku Súdneho dvora Európskej únie z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s./Klára Bíróová, na ktorý veritelia často poukazujú a ktorá v nadväznosti naň upravuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a upravuje okolnosti, za ktorých sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, a to práve za účelom zabezpečenia súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len "smernica 2008/48/ES") ostáva správne uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov a uvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť podmienkou vzniku nároku veriteľa na úroky a poplatky. Aj po tejto novele sa totiž za bezúročný a bez poplatkov bude považovať úver, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera
nákladov v neprospech spotrebiteľa a ak tam nie je uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.
55. Výklad pojmov celkové náklady spotrebiteľa a celková čiastka ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je obsiahnutý v § 2 ZoSÚ. Podľa § 2 písm. g) a h) ZoSÚ celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.
56. Súd pripomína, že takéto zmätočné, vzájomne si odporujúce vyjadrenie náležitostí zmluvy by i pri absencii výslovnej úpravy v zákone o spotrebiteľských úveroch spôsobovalo neplatnosť tejto časti zmluvy v zmysle ustanovení § 37 ods. 1 a § 41 Občianskeho zákonníka keďže použitie zákona o spotrebiteľských úveroch nijako nevylučuje aplikáciu kódexových ustanovení o vadnosti právnych úkonov (najmä § 37, § 39 Občianskeho zákonníka). Ten istý údaj (celková výška úveru) je totiž potom vyjadrený v zmluve dvomi rozdielnymi sumami, a to sumou 16.211,38 eur pri údaji „Celková čiastka úveru“ a sumou 16.320,- eur získanou vynásobením počtu a výšky splátok. Z údajov uvedených v článku 4 zmluvy kde je jasne uvedené, že platiť sa bude 120 mesačných splátok v rovnakej výške 136,- eur bez poistenia či akýchkoľvek ďalších poplatkov nie je absolútne zrejmé, prečo pri takýchto parametroch úveru by mala byť celková čiastka úveru 16.211,38 eur. O nesprávnosti uvedeného údaja, ktorý je takto pre spotrebiteľa jednoznačne zavádzajúci v jeho neprospech, lebo prezentuje predmetný úver spotrebiteľovi výhodnejšie než akým v skutočnosti je preto súd nemá najmenšie pochybnosti.
57. Súdu z jeho činnosti, a to z iných sporov týkajúcich sa úverových zmlúv Poštovej banky, a.s. je známa argumentácia, že interný výpočtový systém banky umožňoval v určitom čase výpočet jednotlivých splátok anuity len v celých hodnotách bez desatinného čísla a preto sa mohlo stať, že výška poslednej splátky bola v nulovej výške, resp. v nižšej, než výška ostatných splátok a že preplatok takto vzniknutý sa mal spotrebiteľovi vrátiť na základe Všeobecných obchodných podmienok. Podľa názoru súdu v situácii, keď v tu posudzovanej zmluve o úvere je jasne uvedené, že úver bude sa splácať v 120 mesačných anuitných splátkach v rovnakej výške splátok nemôže ospravedlniteľným dôvodom pre nedodržanie zákonom predpísaných náležitostí zmluvy zo strany banky byť poukaz na nastavenie jej interného výpočtového systému. Jasná a zrozumiteľná výška splátky je náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ), pričom aj nedodržanie už len tejto náležitosti spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ účinného v čase uzavretia zmluvy. Preto pokiaľ aj tu ide o prípad, že napriek v zmluve jasne uvedenej rovnakej výške všetkých 120 mesačných splátok nemalo by tak tomu v skutočnosti byť, a že v skutočnosti posledná splátka bola by v inej výške, tak potom nemôže byť pochýb o tom, že neuvedenie skutočnosti zodpovedajúcej, reálnej výšky poslednej splátky úveru v úverovej zmluve v situácii, keď podmienky tejto zmluvy súčasne vôbec neumožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať výšku tejto poslednej splátky, keďže tá by mala byť v takom prípade iba jednostranne stanovená samým veriteľom (bankou) v závislosti na jeho vlastnom internom výpočtovom systéme nenapĺňa požiadavku zákona (§ 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ) ani Smernice. Veriteľ by takto spotrebiteľa v čase uzavretia zmluvy vystavoval a ponechával v neistote ohľadne výšky poslednej splátky úveru a tým pádom celkovej výšky jeho záväzku. Prípadný nedostatok v internom výpočtovom systéme žalobcu nie je v žiadnom prípade akceptovateľný dôvod na to, aby bolo možné ospravedlniť fakt, že v zmluve síce je uvedená výška splátky (rovnaká pre všetkých 120 mesačných splátok), no tá by v prípade poslednej splátky nemala zodpovedať realite. Navyše ak nie je známa v čase uzavretia zmluvy jasná a konkrétna výška poslednej splátky úveru, potom nie je vôbec zrejmé ako, na základe čoho a či správne je uvedená celková čiastka splatná spotrebiteľom. Nie sú tak ani uvedené všetky predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov.
58. Dôvod, pre ktorý je potrebné predmetný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov je aj ten, že v zmluve je nesprávne uvedená hodnota priemernej RPMN. Údaj o priemernej RPMN je informatívny údaj, ktorého úlohou je poskytnúť spotrebiteľovi pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere okamžitú informáciu o tom, či úver, ohľadom ktorého sa chystá uzavrieť úverovú zmluvu s ohľadom na jeho RPMN (ktorá musí byť súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako jej obligatórna náležitosť podľa §
9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z.) je v porovnaní s obdobnými úvermi poskytovanými na trhu s úvermi výhodný alebo nie, čo môže mať rozhodujúcu váhu pri rozhodovaní spotrebiteľa o akceptácii podmienok navrhovaných dodávateľom. Dodávateľ tak musí v zmysle citovaného § 9 ods. 2 písm. y) zákona č. 129/2010 Z.z. uvádzať v zmluve o spotrebiteľskom úvere údaj o priemernej RPMN, ktorý je v zmysle citovaného ustanovenia zverejnený podľa § 21 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Ministerstvom financií SR zo súhrnných údajov poskytnutých veriteľmi za príslušný kalendárny štvrťrok, resp. ak je zmluva uzavretá do 15 kalendárnych dní od takéhoto zverejnenia, tak za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere mala byť uzatvorená dňa 5. 5. 2014, pričom údaje o priemernej RPMN za 4. štvrťrok r. 2013 boli zverejnené MF SR dňa 31. 1. 2014. Vychádzajúc z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalovanému mal byť poskytnutý úver 5.000,- eur so splatnosťou 120 mesiacov (t.j. 10 rokov).
59. Priamo súčasťou zmluvy v bode 4.10 je ustanovenie, podľa ktorého každá z osôb podpisujúcich túto zmluvu podpisom tejto zmluvy uzatvára s bankou Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení, ktorá je zabezpečením pohľadávky Banky vzniknutej zo ZoÚ.
60. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovací inštitút podľa § 551 Občianskeho zákonníka (5. oddiel 1. hlavy 8. časti OZ - zabezpečenie záväzkov) a nakoniec aj zo samotnej formulácie uvedeného ustanovenia je zrejmé, že ide o „Zabezpečenú pohľadávku“. Podľa MF SR zverejnených údajov o priemernej RPMN za 4. štvrťrok 2013 bola priemerná hodnota RPMN pri spotrebiteľských úveroch so zabezpečením alebo lízing vo výške od 1.500,- eur do 6.500,- eur vrátane so zmluvnou splatnosťou od 5 do 10 rokov 23,66 %. Veriteľ v zmluve uviedol, že priemerná hodnota RPMN je 18,87 %, čo je zjavne údaj nesprávny, zodpovedajúci tzv. ostatným spotrebiteľským úverom neuvedeným v r. 1 až 5 vo výške od 1.500,- do 6.500,- eur vrátane so zmluvnou splatnosťou 5 až 10 rokov. Podľa názoru súdu vzhľadom na obsah úverovej zmluvy a povahu úveru správne mal byť v zmluve uvedený údaj platný pre spotrebiteľské úvery so zabezpečením vo výške od 1.500,- eur do 6.500,- eur vrátane so zmluvnou splatnosťou od 5 do 10 rokov, čo znamená že ako priemerná hodnota RPMN mal byť v zmluve uvedený údaj 23,66 % a nie 18,87 %. Preto súd má za to, že ak je v úverovej zmluve uvedený ako údaj o priemernej hodnote RPMN taký údaj, ktorý je nesprávny, pre spotrebiteľa zavádzajúci, keďže prezentuje inú priemernú hodnotu RPMN ako pre daný typ úveru v skutočnosti platila, potom aj uvedenie takéhoto nesprávneho údaja v neprospech spotrebiteľa spôsobuje v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) v spojení s § 9 ods. 2 písm. y) ZoSÚ bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Je pritom podľa názoru súdu irelevantné, či zmluva obsahuje vyššiu alebo nižšiu (tak, ako tomu bolo v prejednávanej veci) nesprávne uvedenú priemernú RPMN, lebo cieľom uvedených ustanovení zákona je pravdivo informovať spotrebiteľa, čo sa v danom prípade nestalo (aj k tomu rovnako rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 13. 12. 2017 sp. zn. 10Co/27/2017).
61. Keďže účelom zvýšenej ochrany spotrebiteľa v spotrebiteľských vzťahoch premietnutej okrem iného aj do precizovanej úpravy náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v § 9 ZoSÚ je práve vyvažovanie nerovnováhy spočívajúcej v prevahe dodávateľa ako profesionála pri poskytovaní úverových služieb, tak je zjavné, že uvádzanie náležitostí zmluvy o úvere spôsobom, ktorý je nezrozumiteľný a zavádzajúci, keď napr. tak ako tu je v zmluve uvedený nesprávny a zavádzajúci údaj o celkovej splatnej čiastke a nesprávny je údaj o RPMN a priemernej RPMN túto nerovnováhu nevyvažuje, ale naopak podstatne prehlbuje na úkor spotrebiteľa a je tak v príkrom rozpore s účelom spotrebiteľskej ochrany.
62. Ako už bolo uvedené, právny názor súdu o nedodržaní náležitostí zmluvy v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch už nemôže byť považovaný za nijako nový, či prekvapivý. V tejto súvislosti súd poukazuje na obdobné spory právneho predchodcu žalobcu, resp. veriteľov postúpených pohľadávok z obdobných úverových zmlúv Poštovej banky, a.s. kde súdy (napr. rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. 6Csp/122/2016 alebo rozsudok Okresného súdu Revúca sp. zn. 6Csp/111/2017, oba zverejnené na webovom sídle MS SR) rovnako dospeli k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti obdobných úverov právneho predchodcu žalobcu z rovnakých dôvodov. Ďalej v tejto súvislosti súd opätovne poukazuje na obdobný spor, v ktorom Krajský súd v Prešove posudzujúc obdobnú zmluvu o úvere uzavretú Poštovou bankou, a.s. v rozsudku zo dňa 13. 12. 2017 sp. zn. 10Co/27/2017 uviedol, cit.: „neuvedenie RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere je sankcionované bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Zmyslom a účelom takejto právnej úpravy v spotrebiteľských úveroch je dosiahnuť priaznivé informovanie spotrebiteľa o poskytnutom úvere, a to v čase uzatvorenia zmluvy.
RPMN je podľa preferencie zákonodarcu natoľko dôležitým údajom pre spotrebiteľa, že jej neuvedenie sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Odvolací súd došiel k záveru, ktorý vyčíslil podľa „kalkulačky na výpočet RPMN“ na stránke www.openiazoch.zoznam.sk že hoci je v zmluve uvedený údaj 29,78 %, správny výpočet predstavuje RPMN vo výške 32,56 %, keď odvolací súd zohľadnil výšku mesačnej splátky uvedenej v zmluve o úvere v sume 83,29 eur, ako aj počet mesačných splátok 36, stým, že dátum prvej platby bol určený do 8. 10. 2012 a dátum konečnej splatnosti úveru 8. 9. 2015, pričom musí odvolací súd konštatovať, že žalobca nielenže v tejto zmluve uviedol nesprávnu výšku RPMN, ale rovnako aj nesprávnu výšku nákladov spojených s poskytovaním úveru v sume 896,78 eur, keď táto výška nákladov po zohľadnení výšky mesačnej splátky (83,29 eur) a počtu mesačných splátok 36 predstavuje 998,44 eur. Je však potrebné konštatovať, že aj pri zohľadnení výšky celkových nákladov tak, ako to uviedol žalobca v zmluve (896,78 eur), je RPMN vyššia, ako to je uvedené v zmluve o úvere. Vychádzajúc zo zmyslu a účelu právnej úpravy, ktorý odvolací súd popísal vyššie, nesprávne uvedené RPMN má rovnaký následok, ako je neuvedenie, a teda odvolací súd má za to, že zmluva ročnú percentuálnu mieru nákladov neobsahuje. Iba uvedenie správnej výšky RPMN si plní svoj účel pravdivo informovať spotrebiteľa o podmienkach v úverovej zmluve. Dokonca je podľa názoru odvolacieho súdu irelevantné, či zmluva obsahuje vyššiu alebo nižšiu (tak, ako tomu bolo v prejednávanej veci), nesprávne uvedenú RPMN. Cieľom uvedených ustanovení zákona je pravdivo informovať spotrebiteľa, čo sa v danom prípade nestalo. Preto je potrebné z uvedeného dôvodu v zmysle správnej interpretácie zákona považovať úver za bezúročný a bez poplatkov pre absenciu správne uvedenej RPMN.“
63. Súd zmluvu o úvere z ktorej si žalobca uplatnil žalovaný nárok, považuje podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ za bezúročnú a bez poplatkov a nakoľko z listiny Aktuálny stav úveru ako aj výpovede žalovaného vyplýva, že boli poskytnuté prostriedky vo výške 5.000,- eur a zaplatená žalobcovi bola doposiaľ suma 1.670,- eur, súd má za to, že žalobca môže požadovať od žalovaného len vrátenie nevrátenej sumy poskytnutej istiny, t.j. sumy 3.330,- eur (5.000,-eur - 1.670,- eur), ktorá ku dňu vyhlásenia rozsudku už je celá splatná, nakoľko z dôvodu nesplácania úveru žalovaný po uplatnení práva veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru stratil právo hradiť úver v splátkach.
64. Ako už bolo uvedené, v súdenej veci sa jednalo o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa v zmysle tejto zmluvy malo uskutočniť v splátkach, preto ak veriteľ chcel žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, bol povinný postupovať podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka účinného v tom čase. Podľa tohto zákonného ustanovenia ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20120301>najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Súd má za to, že žalobca preukázal dodržanie týchto podmienok, ktoré v zmysle predmetného ustanovenia zákona bolo treba splniť, aby bolo možné žiadať predčasné splatenie úveru. Bolo preukázané omeškanie žalovaného, ktorý do dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru nezaplatil ani jedinú splátku a aj upozornenie spotrebiteľa (žalovaného) v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (písomné upozornenie zo dňa 10. 9. 2014 je na čl. 21 spisu).
65. Preto ak bol bezúročný úver žalovaného dňa 29. 9. 2014 zosplatnený, bolo to po práve, čo žalovaný v spore ani nenamietal a veriteľovi tak vzniklo právo na úhradu celej zosplatnenej čistej istiny, ktorá v tom čase bola vo výške 5.000,- eur. Po zosplatnení úveru žalovaný zaplatil doposiaľ len 1.670,- eur, preto v časti o zaplatenie istiny 3.330,- eur súd žalobe vyhovel a v prevyšujúcej časti požadovanej istiny ju ako nedôvodnú zamietol. Žalobca predloženou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13. 6. 2017 s prílohou preukázal, že postupca Poštová banka, a.s. pohľadávku voči žalovanému z predmetnej úverovej zmluvy spolu s príslušenstvom odplatne postúpil na žalobcu. Uvedené postúpenie pohľadávky bolo v súlade so zákonom o bankách a zákonom o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na uvedené preto súd mal za preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na uplatnenie pohľadávky rovnajúcej sa výške nevrátenej úverovej istiny.
66. Žaloba bola zamietnutá v časti požadovaných úrokov, keďže vzhľadom na bezúročnosť úveru nárok na úroky vôbec nevznikol. No i keby sa nejednalo o bezúročný úver, i tak by nebolo možné priznať žalobcovi žiadne úroky.
67. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
68. V zmysle § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
69. V zmysle zmluvy bol úver žalovanému poskytnutý pri ročnej úrokovej sadzbe 30,90 %.
70. Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 5 rokov v máji 2014 činil úrok maximálne 12,22 % p.a. Z toho je zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi stranami v danom prípade viac ako dvojnásobne prevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami pri obdobných úveroch.
71. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31. 7. 2009).
72. Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.
73. V danom prípade teda ide o neprimerané vysoké úroky, ktoré boli dojednané v rozpore dobrými mravmi, preto je s poukazom na ust. §39 a § 41 Občianskeho zákonníka zmluva o úvere v časti odplaty neplatným právnym úkonom.
74. „Aj keď podľa slovenskej právnej úpravy nie je civilnoprávna úžera explicitne upravená, odporuje dobrým mravom a ustanoveniu § 39 Občianskeho zákonníka. Pre tzv. civilnoprávnu úžeru je právny úkon absolútne neplatný pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka).“ Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 25. septembra 2013 č. k. 3Co 151/2013.
75. Z vyššie citovaného rozhodnutia tiež vyplýva, že „Odvolací súd považuje za rozporné s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu o 100% priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami a ak veriteľ využije tieseň spotrebiteľa, jeho neskúsenosť, ľahkomyseľnosť, rozrušenie, prípadne slabomyseľnosť. Aj pri nedbanlivosti veriteľa ide o vykorisťovanie spotrebiteľa a v takomto prípade je úverová zmluva neplatná v celom rozsahu. Poskytovanie úverov je citlivá agenda a pre odbornú starostlivosť veriteľa sa musí vyžadovať proaktívny prístup k zisteniu vhodnosti úverových podmienok (starostlivosť o hospodárske záujmy spotrebiteľov; čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie).“
76. „Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti priemeru úrokov za úvery poskytované bankami je netolerovateľné za žiadnych okolností a preto správne postupoval súd prvého stupňa, ak nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100 % oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v tom čase 12,67 % ročne). V tejto súvislosti odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani moderovať, a preto súd prvého stupňa nesprávne postupoval, ak považoval dohodu o výške úrokov nad 12,67 % ročne za absolútne neplatnú. Správne mal ustáliť, že úroky sú neplatné v celom rozsahu. Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľ v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o výške úrokov ako absolútne neplatnú.“ Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/114/2014 zo dňa 5. 11. 2014.
77. Krajský súd v Prešove v rozsudku sp. zn. 17Co/115/2017 už k úroku vo výške 28 % ročne, teda k podstatne nižšiemu ako je v tu súdenej veci výslovne uviedol, cit.: „Ročný úrok dosahujúci úroveň 28 % podstatne prevyšuje úroky obvykle požadované na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch (12 %), čo je v priamom rozpore so zákonom, ako i dobrými mravmi. Vychádzajúc z ustálenej praxe súdov je preto potrebné považovať dohodu o výške ročného úroku v miere 28 % za dohodu, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi a ktorá je ustanovením, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Uvedené potvrdili
súdy pri svojej rozhodovacej činnosti (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 28. 09. 2011, sp. zn. 3Co/3/2011, rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 13. 08. 2014, sp. zn. 10Co/325/2014, rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 09. 11. 2010, sp. zn. 17Co/313/2010). Nemecký BGH v rozsudku z 13. 3. 1990 AZ XI ZR 252/89 vyhlásil úver s rozdielom o 12 % percentuálnych bodov oproti priemeru na trhu pre obdobný úver za nemravný a žalobu zamietol pre rozpor plnenia s dobrými mravmi (civilnoprávna úžera). Švajčiarsky spolkový súd znížil v roku 1967 rozhodnutím z 1. 4. 1967 úrokovú sadzbu v prípadoch úverov pre spotrebiteľov z 26 % na 18% a sadzbu 26 % vyhlásil za odporujúcu dobrým mravom“.
78. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú (§ 39 a § 41 Občianskeho zákonníka). A keďže z absolútne, od počiatku neplatného dojednania nemohlo vzniknúť právo ani na časť úrokov, súd nemohol žalobcovi priznať ani časť požadovaných úrokov.
79. Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24. 2. 2011, IV.ÚS 55/201-19).
80. Súd len pre úplnosť uvádza, že i keby v danom prípade vznikol žalobcovi nárok na úroky, i tak by žalobcovi nebolo možné priznať ním požadované úroky za dobu po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Súd je totiž názoru, ktorý zastáva aj aktuálna judikatúra vyšších súdov, a síce, že úroky z úveru je možné priznať len do zosplatnenia istiny. V uvedenej súvislosti súd poukazuje napr. na rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30. júna 2015 sp. zn. 6Co/190/2014, v zmysle ktorého “jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou (pozri ďalej). Povedané inak v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a nar. vl. alternatívne (podľa povahy zmluvnej úpravy) subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka.“ V tejto súvislosti pozri tiež napr. uznesenie NS SR vo veci 4 Obo 143/98. Súd odkazuje tiež na uznesenie ÚS IV. 476/2012 z 18. 9. 2012, v zmysle ktorého Ústavný súd Slovenskej republiky odobril názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania (§ R 59/1998, 4Obo 143/1998). Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru s tým, že následne mu už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania.
81. Navyše súd k úrokom po splatnosti pripomína to, čo žalobcovi by už malo byť dobre známe, a síce, že zmluvná podmienka obsiahnutá v Obchodných podmienkach Poštovej banky, a.s. v znení: „V prípade, ak sa stane úver predčasne splatným, Banka je oprávnená úročiť nesplatenú istinu úveru zmluvnou úrokovou sadzbou a sadzbou úroku z omeškania až do úplného splatenia zmluvného záväzku Klienta voči Banke.“ bola vo výroku rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 28. 11. 2017 sp. zn. 22Co/2/2017 vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Vyhovenie žaloby v tejto časti by teda zjavne obišlo zákonný zákaz vyplývajúci z ust. § 53a Občianskeho zákonníka. Podľa tohto zákonného ustanovenia ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je
povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti. Ak ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú a takáto zmluvná podmienka je neplatná (podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pričom ide o absolútnu neplatnosť), akceptovaním jej účinkov a ďalšieho používania dodávateľom by sa vytvoril protiprávny stav, navyše zákonom explicitne zakázaný, a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky by bolo v priamom rozpore so zákonom. Ak by teda súd v tu súdenom spore priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, nenaplnil by sa účel a zmysel § 53a Občianskeho zákonníka a išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu Európskej únie a práva Európskej únie na ochrane práv spotrebiteľa.
82. Žalobca v žalobe uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania. Z „upozornenia - výzvy na splatenie dlžnej časti úveru“, ako aj z listiny aktuálny stav úveru je zrejmé, že úrok z omeškania bol uplatnený jednak za dobu omeškania do 8. 6. 2017 (hoci žalobca ho v žalobe zahrnul do vyčíslených „úrokov“), a taktiež za dobu omeškania od 8. 6. 2017 do zaplatenia vo výške 5,25 % ročne zo sumy 5.000,- eur. Z listiny „Aktuálny stav úveru“ vyplýva, že za dobu omeškania od 5. 5. 2014 účtoval veriteľ žalovanému úrok z omeškania v sadzbe 5,25 % ročne a keďže ten zodpovedá zákonnej sadzbe v tom čase, úrok z omeškania v takejto sadzbe súd priznal..
83. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
84. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
85. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
86. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. 2. 2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
87. Žalovaný po predčasnom zosplatnení úveru bol povinný zosplatnenú čistú úverovú istinu zaplatiť do 13. 10. 2014, nakoľko vo „Výzve na úhradu dlžnej sumy“ zo dňa 29. 9. 2014 bola mu na dobrovoľné plnenie veriteľom poskytnutá lehota 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy, ktorú podľa doručenky na čl. 23 spisu prevzal dňa 3. 10. 2014. Keďže sa tak nestalo, od 14. 10. 2014 bol v omeškaní so zaplatením nevrátenej sumy, ktorá v tom čase bola vo výške 5.000,- eur. Vzhľadom na začiatok omeškania žalovaného so splátkami, vychádzajúc z vtedajšej výšky sadzby ECB 0,25 % sadzba žalobcom požadovaného úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne nepresahuje zákonnú sadzbu úroku z omeškania a preto bola prisúdená táto sadzba úroku z omeškania.
88. Priznať ale súd nemohol vyčíslený, žalobcom žiadaný úrok z omeškania z neuhradených splátok úveru do dátumu predčasnej splatnosti úveru, nakoľko vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru tento úrok z omeškania bol účtovaný veriteľom z nesprávneho základu, v nesprávnej výške, pričom žalovaným vykonávané čiastočné úhrady boli žalobcom zle započítavané (aj na úhradu úrokov a poplatkov hoci mali byť započítavané len na čistú úverovú istinu, na ktorú ale zo žalovaným celkovo uhradenej sumy do apríla 2017 vo výške 870,- eur nebolo započítané vôbec nič). Preto úrok z omeškania aj vzhľadom k tomu, že preukázaná výzva na plnenie celej nevrátenej istiny úveru (§ 563 Občianskeho zákonníka) bola uskutočnená až dňa 29. 9. 2014 súd priznal tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku od 14. 10. 2014 zo sumy 5.000,- eur do zaplatenia tej ktorej čiastočnej úhrady žalovaného (ktorý po
zosplatnení úveru v omeškaní uhradil dňa 29. 6. 2016 sumu 130,- eur, dňa 27. 7. 2016 sumu 130,- eur, dňa 26. 9. 2016 sumu 130,- eur, dňa 23. 2. 2017 sumu 160,-eur, dňa 23. 3. 2017 sumu 160,- eur, dňa 28. 4. 2017 sumu 160,- eur, dňa 26. 6. 2017 sumu 160,- eur, dňa 26. 7. 2017 sumu 160,- eur, dňa 2. 10. 2017 sumu 160,- eur, dňa 26. 10. 2017 sumu 160,- eur a dňa 24. 11. 2017 sumu 160,- eur). Po poslednej úhrade uskutočnenej dňa 24. 11. 2017 je žalovaný od 25. 11. 2017 v omeškaní so zaplatením sumy 3.330,- eur, preto od 25. 11. 2017 bol priznaný úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne z tejto sumy až do jej zaplatenia. V prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
89. Keďže žalovaný žiadal o povolenie splácať prisúdenú sumu v splátkach, pričom svoju žiadosť riadne odôvodnil a podoprel dôkazmi (okrem výsluchu žalovaného na jeho pomery to bolo potvrdenie o zamestnaní na čl. 61 spisu a oznámenie o zaradení žalovaného do evidencie uchádzačov o zamestnanie na čl. 62 spisu) súd preskúmal túto jeho žiadosť a využijúc právo vyplývajúce mu z ust. § 232 ods. 3 a 4 Civilného sporového poriadku povolil žalovanému platiť žalobcovi prisúdenú sumu s príslušenstvom v splátkach vo výške 100,- eur mesačne žiadanej žalovaným. Súd má za to, že vzhľadom na ničím nespochybnené pomery žalovaného zistené z jeho výsluchu ako aj predložených potvrdení, s prihliadnutím na výšku dlžnej sumy a dĺžku omeškania s jej zaplatením splátkou, ktorá zodpovedá zásade spravodlivej ochrany práv vyjadrenej v čl. 2 Civilného sporového poriadku pri súčasnom určení, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas nastane splatnosť celého plnenia je splátka vo výške 100,- eur mesačne. V súvislosti s výškou splátky súd uvádza, že vzal na zreteľ aj skutočnosť, že úver z viny veriteľa bol bezúročný a bezpoplatkový a tiež porovnanie, aký dopad by mohlo mať nepovolenie splátok v tejto výške vo výroku o splatnosti na žalovaného v porovnaní s dopadom ich povolenia v danej výške na pomery žalobcu ako obchodnej spoločnosti hromadne vymáhajúcej pohľadávky, čo je súdu známe z jeho činnosti. Žalobca povoleniu splátok žalovanému sa ani nebránil, keď vo vyjadrení zo dňa 14. 5. 2018 takéto rozhodnutie ponechal na úvahu súdu.
90. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP. Vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku výsledok konania je taký, že žalobe bolo sčasti vyhovené, sčasti bola zamietnutá, sčasti bolo konanie zastavené pre čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom. Sčasti bolo zastavené zavinením žalovaného ktorý časť dlhu vo výške 640,- eur uhradil až po podaní žaloby, sčasti zavinením žalobcu, keďže sumu 160,- eur žalovaný uhradil mu ešte dňa 26. 6. 2017, teda pred začatím konania a v tej časti žaloba nebola podaná dôvodne a vzatá späť bola zavinením žalobcu. Teda tak žalobca ako i žalovaný boli v časti úspešní, v časti neúspešní. Pri výpočte pomeru úspechu strán vo veci pre účel rozhodnutia o trovách konania súd za základ na jeho určenie vzal tak žalovanú pohľadávku - istinu, ako aj žalované príslušenstvo pohľadávky - úrok a úrok z omeškania (v tejto súvislosti viď napr. Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. 4. 2004 sp. zn. 1MCdo 1/2004, Zbierka Stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky SR 4/2005 alebo uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/227/2011). Súd sa plne stotožňuje s právnym názorom prezentovaným aj vo vyššie uvedených rozhodnutiach vyšších súdov, v zmysle ktorého procesný úspech žalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a jeho neúspech iba v príslušenstve žalovanej pohľadávky (v úrokoch z omeškania) nemožno v odôvodnených prípadoch (pri rozhodovaní o náhrade trov konania) považovať za „neúspech v pomerne nepatrnej časti“, ale za „čiastočný úspech" (citované z Rozsudku Najvyššieho súdu SR z 27. 4. 2004 sp. zn. 1MCdo 1/2004, Zbierka Stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky SR 4/2005).
91. Pre úplnosť je treba uviesť, že i keď vyššie spomenuté súdne rozhodnutia vychádzajú z procesnej právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku, sú stále plne aktuálne a použiteľné aj na rozhodnutie o trovách konania v režime nového Civilného sporového poriadku. K tomu podporne pozri napr. Veľký komentár k Civilnému sporovému poriadku - Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 926 s, cit.: “Nepatrný neúspech Civilný sporový poriadok aktuálne nepozná, zohľadňuje sa teda každý neúspech, a to vrátane neúspechu v časti príslušenstva pohľadávky“.
92. Podporne v súvislosti s vyššie uvedeným záverom súd poukazuje tiež na uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky I.ÚS 56/2017-12 (už v súvislosti s výpočtom pomeru úspechu a neúspechu strán podľa aktuálneho Civilného sporového poriadku) alebo I.ÚS 31/2014-9.
93. Nie je pritom podľa názoru súdu vôbec podstatné, či žalobca príslušenstvo pohľadávky vo svojej žalobe vyčíslil, kapitalizoval, alebo či ho žiadal „do zaplatenia“, nakoľko rozhodujúce je len to, či ho
zaplatiť žiada alebo nie. Odporovalo by základnej logike, ak by do úspechu či neúspechu žalobcu nemalo byť príslušenstvo pohľadávky poňaté len z dôvodu, že žalobca, hoci jeho zaplatenie žiada (a tak v prípade úspechu žaloby v tejto časti by ho žalovaný aj musel zaplatiť) uviedol, že žiada ho „do zaplatenia“, keďže § 217 ods. 1 CSP v takom prípade odkazuje na stav v čase vyhlásenia rozsudku. Je na výlučnom rozhodnutí žalobcu aké nároky v žalobe uplatní, pričom si musí byť vedomý všetkých dôsledkov z toho vyplývajúcich vrátane dôsledkov na rozhodnutie o trovách konania v prípade, že v niektorom z nárokov nebude úspešný vôbec alebo len v časti. Podľa názoru súdu aj vzhľadom na účel Civilného sporového poriadku a jeho ciele premietnuté napr. do takých jeho základných princípov, ako sú upravené v článku 2, 3 či 5 Civilného sporového poriadku nemôže mať v tomto zákone žiadnu oporu taký jeho výklad, ktorý by žalobcov priam nabádal „skúšať“ na príslušenstve pohľadávky v podobe úrokov a úrokov z omeškania uplatňovať akokoľvek vysoké nároky, často podstatne prevyšujúce samotnú sumu žalovanej istiny s vedomím, že ich prípadné nepriznanie nebude mať žiaden odraz v rozhodnutí o trovách konania.
94. V danom prípade vychádzajúc z výšky žalovanej istiny, ktorá bola 5.000,- eur, pričom len vyčíslené „úroky“ boli vo výške 4.624,87 eur (spolu teda 9.624,87 eur) je zrejmé, že aj bez započítania žalobcom žiadaného pokračujúceho príslušenstva v podobe úrokov vo výške 30,9 % ročne a úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne je pri prisúdenej istine 3.330,- eur a zavinení žalovaného na zastavení konania v časti o zaplatenie sumy 640,- eur (spolu teda pri úspechu v istine 3.970,- eur) a úroku z omeškania prevažujúci úspech v spore na strane žalovaného. 95. Úspech žalobcu bol teda výrazne prevýšený jeho neúspechom. Žalobca teda síce návrh na priznanie mu náhrady trov konania podal, vo veci však bol v prevažnom rozsahu neúspešný, nárok na ich náhradu mu preto vôbec nevznikol. Podľa pomeru úspechu v spore vznikol nárok na náhradu trov konania žalovanému. Žalovaný však náhradu žiadnych trov konania neuplatnil, preto súd v zmysle § 262 ods. 1 a 2 CSP nevyhradil rozhodnutie o ich výške samostatnému uzneseniu, nakoľko nebolo by v ňom o čom rozhodovať ale o nároku na náhradu trov konania priamo rozhodol tak, že náhradu trov konania stranám sporu nepriznal (podporne pozri Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.