Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Csp/363/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcu: V. Z., D.. XX.XX.XXXX, N. M. XX, XXX XX A., právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom ul. Sov. Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: Puerta Eslovaquia s.r.o. v likvidácii, so sídlom Palisády 33, 811 06 Bratislava, IČO: 47 244 836, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 78 Eur a o určení neprijateľných zmluvných podmienok, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 78 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 78 Eur odo dňa 11.02.2018 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o zabezpečení splátok úveru č. HI 001536, zo 16.07.2013 časti 1. Práva a povinnosti zmluvných strán, v bode 1.2: „Zákazník sa zaväzuje, že za poskytnutie služby podľa odseku 1 zaplatí Spoločnosti odmenu vo výške 201,60 Eur. Zákazník sa zaväzuje splácať túto odmenu v 60 pravidelných splátkach, a to v 59 týždenných splátkach (okrem poslednej splátky) vo výške 3,36 Eur a poslednú splátku vo výške 3,36 Eur počas doby splácania úveru uvedenej v Zmluve.“ je neprijateľná.

III. Žalobca m á vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 18.12.2017 žiadal, aby súd žalovaného zaviazal vydať mu bezdôvodné obohatenie vo výške 78 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy deň nasledujúci po doručení žaloby žalovanému. Zároveň žiadal, aby súd určil, že zmluvná podmienka v Zmluve o zabezpečení splátok úveru číslo C. zo dňa 16.07.2013 v časti 1. v bode 1.2 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a nahradil mu trovy konania. Žalobu vo veci samej odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 16.07.2013 Zmluvu o úvere číslo W., na základe ktorej mu žalovaný poskytol spotrebiteľský úver vo výške 400 Eur s úrokom 80 Eur, výškou úrokovej sadzby 32,24 %, RPMN predstavovalo 37,79 % a priemerná RPMN bola 48,52 %, konečná splatnosť úveru bola 7. deň šesťdesiateho týždňa. Žalovanému z poskytnutého úveru uhradil sumu 478 Eur. Žalobca je toho názoru, že v Zmluve o zabezpečení splátok úveru zo dňa 16.07.2013 je poskytnutie služby žalovaným žalobcovi, ktorá spočíva v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru. Inštitút Zmluvy o zabezpečení splátok úveru nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Žalobca považuje odplatu titulom poskytnutia tejto služby za rozpornú s § 567 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, rovnako je žalobca toho názoru, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje druh spotrebiteľského úveru, adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť

reklamáciu alebo sťažnosť, dobu trvania Zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. To spôsobuje, že sa úver považuje za úver poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov. Z tohto dôvodu požaduje výšku bezdôvodného obohatenia v sume 78 Eur.

2. Žalovaný sa k žalobe žalobcu písomne nevyjadril, a to napriek skutočnosti, že žaloba spolu s prílohami mu bola doručená dňa 10.02.2018.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to žaloby zo dňa 18.12.2017, Zmluvou o úvere zo dňa 16.07.2013, Zmluvou o zabezpečení splátok úveru zo dňa 16.07.2013, kartou splátok, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

4. Dňa 16.07.2013 bola medzi žalobcom ako spotrebiteľom, dlžníkom a žalovaným podnikajúcim pod obchodným menom Door Financial Slovensko, s.r.o. uzatvorená Zmluva o úvere Č. W., na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 400 Eur, za úrok 80 Eur, spolu mal zaplatiť žalobca žalovanému sumu 480 Eur, RPMN predstavovalo 37,79 % a priemerná RPMN bola 48,52 %, konečná splatnosť poslednej splátky úveru bola v 7. deň šesťdesiateho týždňa. Žalobca sa zaviazal uhradiť spoločnosti dlžnú sumu v 60. týždenných splátkach po 8 Eur, celkovú sumu 480 Eur.

5. Dňa 16.07.2013 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená Zmluva o zabezpečení splátok úveru, kde podľa článku 1. bod 1.1. sa žalovaný zaviazal zákazníkovi za odmenu podľa odseku 2, počas platnosti tejto zmluvy pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol zákazníkovi poskytnutý na základe Zmluvy o úvere číslo W. uzatvorenej medzi zákazníkom a spoločnosťou. 6. Podľa článku 1. bod 1.2 Zmluvy o zabezpečení splátok úveru, zákazník sa zaviazal, že za poskytnutie služby podľa odseku 1 zaplatí spoločnosti odmenu vo výške 201,60 Eur. Zákazník sa zaviazal splácať túto odmenu v 60. pravidelných splátkach, a to v 34. týždenných splátkach vo výške 3,36 Eur a poslednú splátku vo výške 3,36 Eur, počas doby splácania úveru uvedenej v zmluve. Odmena je splatná v hotovosti pri prevzatí splátky spoločnosťou. Splatnosť prvej splátky nastáva 7. kalendárny deň po uzatvorení tejto zmluvy.

7. Z karty splátok - splátkový kalendár k Zmluve číslo W. mal súd za preukázané, že žalovaný titulom splátok od 16.07.2013 do 16.06.2014 zaplatil žalovanému sumu 478 Eur.

8. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 06.06.2018 v neprítomnosti žalovaného, ktorému predvolanie na toto pojednávanie bolo doručené dňa 19.05.2018. Svoju neprítomnosť na tomto pojednávaní písomne neospravedlnil, pojednávanie z dôležitého dôvodu nežiadal odročiť. Súd postupom podľa § 180 C.s.p. vec prejednal v neprítomnosti žalovaného. Právny zástupca žalobcu žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená Zmluva o úvere dňa 16.07.2013, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver. Predmetná zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Právny zástupca žalobcu bol toho názoru, že Zmluva o úvere neobsahuje zákonné náležitosti podľa príslušného zákona, z tohto dôvodu je potrebné úver poskytnutý žalovaným žalobcovi považovať za úver bez úrokov a bez poplatkov, a preto požadovali sumu bezdôvodného obohatenia vo výške 78 Eur. Zároveň mali za to, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o zabezpečení splátok úveru v článku 1. bod 1.1 spočívajúca v odmene za preberanie splátok, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

9. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:

10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

12. Podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

14. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

15. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

16. Podľa § 53 ods. 12 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

17. Podľa § 53d Občianskeho zákonníka, spotrebiteľská zmluva, ktorá obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v znení, ako je uvedená vo výroku rozhodnutia súdu a jej uzavretie bolo dosiahnuté za použitia nekalej obchodnej praktiky alebo úžery, je neplatná.

18. Podľa § 54 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. V pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.

19. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20160701>). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

20. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

21. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

22. Podľa § 455 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy. Takisto sa za bezdôvodné obohatenie nepovažuje prijatie plnenia z hry alebo stávky uzavretej medzi fyzickými osobami a vrátenie peňazí požičaných do hry alebo stávky; na súde sa však týchto plnení nemožno domáhať.

23. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobný návrh žalobcu je v celom rozsahu dôvodný. Medzi žalovaným podnikajúcim v roku 2013 pod obchodným menom Door Financial Slovensko, s.r.o. a žalobcom bola dňa 16.07.2013 podpísaná Zmluva o úvere číslo W., na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 400 Eur, za úrok 80 Eur, RPMN predstavovalo 37,79 % a priemerná hodnota RPMN bola vo výške 48,52 %, konečná splatnosť bola dohodnutá 7. deň šesťdesiateho týždňa. Rovnako medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 16.07.2013 uzatvorená Zmluva o zabezpečení splátok úveru, kde podľa článku 1. bod 1.2. sa žalobca ako zákazník zaviazal, že za poskytnutie služby podľa odseku 1 spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti na úhradu splátky, zaplatí

žalovanému v 60. pravidelných splátkach, a to v 34. týždenných splátkach vo výške 3,36 Eur, sumu odmeny vo výške 201,62 Eur.

24. V prvom žalobnom petite sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 78 Eur. Nepochybne, z karty splátok, ktorá bola súdu doručená vyplýva, že za obdobie od 16.07.2013 do 16.06.2014 zaplatil žalobca žalovanému bezdôvodné obohatenie vo výške 478 Eur. Súd je toho názoru, že Zmluva o úvere zo dňa 16.07.2013 neobsahuje zákonnú náležitosť uvedenú v § 9 ods. 2 písmeno f) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzatvorenia zmluvy, a to termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Náležitosť uvedená v Zmluve o úvere zo dňa 16.07.2013 kde je konštatované, že konečná splatnosť poslednej splátky je 7. deň šesťdesiateho týždňa, túto zákonnú náležitosť nespĺňa. Podľa dôvodovej správy k návrhu zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov k § 9, zásadný význam o ochrane spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch má, aby spotrebiteľ získal dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Z vyššie citovanej dôvodovej správy vyplýva účel, pre ktorý zákonodarca zakotvil požiadavku obligatórnej obsahovej náležitosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere - týmto účelom je dostatočná informovanosť spotrebiteľa o podmienkach spotrebiteľského úveru, konkrétne aj o termíne konečnej splatnosti úveru. Podľa názoru súdu v Zmluve o úvere absentuje náležitosť uvedená v § 9 ods. 2 písm. f), teda chýba vymedzenie doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Súd je toho názoru, že údaj o dobe trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru musí byť v zmluve jednoznačne uvedený a nie je možné, aby sa k týmto údajom dopracoval účastník zmluvy, spotrebiteľ, prípadne ďalší subjekt výkladom alebo výpočtom. Uvedený dôsledok spôsobuje, že sa poskytnutý úver na základe Zmluvy o úvere zo dňa 16.07.2013 považuje v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) Zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy, za úver poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov. Žalobcovi bol zo strany žalovaného poskytnutý úver vo výške 400 Eur, z ktorého zaplatil žalobca žalovanému sumu 478 Eur. Žalovaný túto skutočnosť nepoprel, nakoľko sa k žalobe nevyjadril, pojednávania vo veci samej sa nezúčastnil. Z tohto dôvodu súd priznal žalobcovi ním uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 78 Eur, aj spolu s úrokom z omeškania z dlžnej sumy, ktorý priznal deň nasledujúci po doručení žaloby žalovanému. Úrok z omeškania bol priznaný v súlade s § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

25. Ako ďalším žalobným petitom sa súd zaoberal návrhom na vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky v článku 1. bod 1.2 Zmluvy o zabezpečení splátok úveru zo dňa 16.07.2013, ktorou sa žalobca zaviazal v prospech žalovaného poukázať odmenu vo výške 201,60 Eur za službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru. Súd sa s argumentáciou žalobcu v celom rozsahu stotožňuje. Podstatou Zmluvy o zabezpečení splátok úveru je poskytnutie služby žalovaným žalobcovi, ktorá spočíva v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru. Táto služba je poskytovaná v mieste trvalého bydliska dlžníka. Inštitút Zmluvy o zabezpečení splátok úveru nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Ide o zmluvu, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch v rovnakej podobe medzi podnikateľom vykonávajúcim svoju podnikateľskú činnosť a spotrebiteľom, ktorý nemá možnosť reálnym spôsobom ovplyvniť zmenu pripraveného návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať o zmene návrhu s možnosťou dosiahnutia úspechu. Spotrebiteľom je podľa tohto názoru zo strany veriteľa táto zmluva automaticky predkladaná na podpis ako vopred naformulovaná zmluvná podmienka. Súd poukazuje na to, že odmena za túto službu prevyšuje samostatnú odplatu dohodnutú v Zmluve o úvere číslo W., ide o neprimerané navyšovanie odplaty, resp. odmeny. Úver bol poskytnutý vo výške 400 Eur, pričom odplata titulom domáceho servisu predstavuje sumu 201,60 Eur. Podľa názoru súdu už táto skutočnosť nasvedčuje tomu, že takto koncipovaná odmena spojená s poskytnutím jedného spotrebiteľského úveru je absolútne neprimeraná a v rozpore s dobrými mravmi. Z predloženej Zmluvy o zabezpečení splátok úveru nevyplýva, že by odmena za takúto službu mala mať prednosť pred splátkami úveru. Súd je toho názoru, že prednosť má úhrada úveru a zabezpečenie splátok je len vedľajšou službou, ktorá s ním súvisí, a preto mali byť najskôr vykonané úhrady úveru, a až potom zaplatené služby domáceho servisu, a to za predpokladu, že by takéto služby ako spotrebiteľ vôbec mienil a mal vôľu uzatvoriť. Tvrdenie žalobcu v žalobe, že Zmluva o úvere, ako aj Zmluva o zabezpečení splátok mu bola vopred pripravená a predložená na formulárovom tlačive a musel ju podpísať ak chcel získať úver, žalovaný žiadnym dôkazným prostriedkom nespochybnil a opak súdu nepreukázal. Predkladanie týchto zmlúv o zabezpečení splátok úveru zo strany žalovaného žalobcovi súd považuje za nekalú obchodnú praktiku.

26. Vo vzťahu k tejto zmluve je potrebné uviesť, že táto Zmluva o zabezpečení splátok úveru bola evidentne naviazaná na Úverovú zmluvu a na základe nej sa žalovaný zaviazal za poplatok vo výške 201,60 Eur poskytnúť nadštandardné služby. V skutočnosti však podľa názoru súdu išlo o zmluvu, ktorou žalovaný žalobcovi k úveru síce poskytol službu navyše, no tým len navýšil odplatu za poskytnutie úveru. Takouto praktikou na základe osobitnej zmluvy žalovaný len zakrýval skutočnú výšku odplaty za úver. Súd poukazuje na § 567 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa dlh plní na mieste určenom dohodou účastníkov, ak nie je miesto plnenia takto určené, je ním bydlisko alebo sídlo dlžníka. Veriteľ si preto musí prevziať dlhované plnenie v mieste bydliska dlžníka, a tak je úplne v rozpore s princípmi spotrebiteľskej ochrany, aby spotrebiteľ platil za to, čo je povinnosťou veriteľa, dodávateľa. Povinnosť preberať splátky úveru v mieste bydliska žalobcu nie je ničím iným ako povinnosťou, ktorá pre žalovaného vyplývala priamo zo zákona bez ohľadu na to, či sa tomu zmluvne žalobca ako dlžník zaviazal, preto nemožno ani tvrdiť, že túto službu za odplatu poskytoval žalovaný v záujme žalobcu. Keďže záväzok žalobcu zaplatiť veriteľovi odmenu za takúto službu predstavuje plnenie za službu, ktorej poskytnutie v prevažnej miere nesleduje záujmy žalobcu, pretože za touto službou sa skrýva práve záujem veriteľa účtovať neprimeraný poplatok za vyzdvihnutie splátky u žalobcu. Ustanovenie tejto Zmluvy o zabezpečení splátok úveru v článku 1. bod 1.2 spĺňa charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky. Súd z tohto dôvodu žalobnému petitu žalobcu vyhovel aj v časti o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky.

27. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobca mal v tomto konaní úspech v celom rozsahu, z tohto dôvodu mu súd vo vzťahu k žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, postupom podľa § 262 C.s.p., ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.