Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Csp-87-2016.pdf
PDF · 93.7 KB
Case nature
Area
Subarea
4Csp/87/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom sudcom JUDr. Milanom Antalom v právnej veci žalobcu: WM Consulting & Communication, s.r.o., IČO: 34 127 798, so sídlom Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o., so sídlom Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, IČO: 36 866 598 a JUDr. Martin Palkovič, advokát, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 1, 921 01 Piešťany, IČO: 47 255 609, proti žalovanému: M. Ž., C.. XX.XX.XXXX, S. Š. XXX/XX, XXX XX M., štátny občan SR, o zaplatenie 1 932,21 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému sa n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi.
III. Súd do konania Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962 ako osobitný subjekt na strane žalovaného do konania n e p r i b e r á.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.12.2016 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 932,21 € spolu s úrokom vo výške 19,50 % ročne zo sumy 1 497,71 € od 26.09.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1 497,71 € od 26.09.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že akceptáciou návrhu na uzatvorenie zmluvy o kreditnej karte zo dňa 18.02.2009 bola medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou, a.s. uzavretá zmluva o kreditnej karte, na základe ktorej bola žalovanému vydaná kreditná karta tipu: VISA Classic elektronická s celkovým úverovým rámcom 1 300,-€ a ročnou úrokovou sadzbou 19,50 %. Poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 1 300,-€ bol žalovaný oprávnený čerpať, a to prevodom z účtu alebo výbermi z účtu a tieto úhradami dorovnával do výšky poskytnutého úverového rámca. Nakoľko žalovaný poskytnutý úverový rámec v celom rozsahu vyčerpal, pričom následne neodrovnal zostatok do výšky poskytnutého úverového rámca, neplatil úroky a poplatky, dostal sa žalovaný do nepovoleného prečerpania. Z dôvodu porušenia zmluvných podmienok právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy. Dňa 25.09.2014 bola pohľadávka Slovenskej sporiteľne, a.s. voči žalovanému Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1352/2014/CE postúpená na žalobcu. Žalovaný bol o postúpení pohľadávky upovedomený oznámením zo dňa 07.10.2014, súčasne bol upovedomený o povinnosti uhradiť pohľadávku výlučne žalobcovi. Výzvou zo dňa 11.08.2015 bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie dlžnej sumy. Dlh žalovaného ku dňu 25.09.2014 bol vo výške 1 932,21 €, ktorá suma pozostávala z istiny vo výške 1 497,71 €, príslušenstva vo výške 434,50 €. Žalobca podanou žalobou sa preto domáha
zaplatenia dlžnej sumy vo výške 1 932,21 € a ďalšieho príslušenstva pohľadávky od 26.09.2014, a to úrokov, úrokov z omeškania a trov konania.
3. Podaním zo dňa 15.03.2017 doručeným súdu dňa 22.05.2017 Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962 navrhlo, aby ho súd ako osobitný subjekt na strane žalovaného pribral do konania. Vzhľadom k tomu, že občianske združenie nepredložilo súhlas žalovaného s jeho pribratím do konania, ktoré je podmienkou jeho pribratia do konania, súd toto občianske združenie do konania ako osobitný subjekt na strane žalovaného do konania nepribral.
4. Súd doručil žalovanému žalobu, poučenie strany sporu a výzvu na vyjadrenie sa k žalobe dňa 10.02.2018. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril a zostal v konaní nečinný.
5. Dokazovaním vykonaným na pojednávaní dňa 06.06.2018 vypočutím právneho zástupcu žalobcu, oboznámením obsahu žaloby, návrhu na uzatvorenie zmluvy o úverovej karte, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 07.10.2014, výzvou na zaplatenie pohľadávky zo dňa 11.08.2015, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 25.09.2014 ako aj ostatným spisovým materiálom zistil nasledovný skutkový stav veci:
6. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na skutkovom, ako aj právnom základe uvedenom v žalobe. S poukazom na ustanovenie § 151 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) považoval ním uplatnený nárok za nesporný. Poukázal na to, že žalobca má v konaní dvoch právnych zástupcov, preto žiada, aby súd všetky písomnosti spojené s týmto konaním zasielal iba právnemu zástupcovi žalobcu v 1. rade, teda Advokátskej kancelárii JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o.. Krátkou cestou predložil elektronické výpisy, z ktorých je zrejmé, že k ukončeniu možnosti čerpať úverový rámec došlo ku dňu 23.09.2014, pričom o tejto skutočnosti bol žalovaný informovaný v rámci bežného výpisu z účtu, ktorý momentálne žalobca nemá do právneho predchodcu k dispozícii. Ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách má v zmysle § 89 ods. 1 tretej vety uvedeného zákona dispozitívny charakter. Okrem toho, podľa bodu 19.16 Všeobecných obchodných podmienok SLSP, a.s., ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy, žalovaný súhlasil, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť na tretiu osobu akékoľvek svoje pohľadávky voči klientovi bez ohľadu na to, či sú budúce, súčasné, splatné, nesplatné, premlčané alebo nepremlčané, ako aj previesť na tretiu osobu akékoľvek záväzky voči klientovi. Takýto právny názor o dispozitívnej povahe ustanovení § 92 ods. 8 Zákona o bankách je aj v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR č.k. 1Cdo/76/2007, pričom poukázal tiež na nálezy Ústavného súdu SR, z ktorých vyplýva, že pri výklade právnych úkonov, ba mali všeobecné súdy mať na zreteli preferenciu výkladu v prospech platnosti právneho úkonu.
7. Z Návrhu na uzatvorenie Zmluvy o Kreditnej karte zo dňa 18.02.2009 vyplýva, že žalovaný navrhol právnemu predchodcovi žalobcu, aby uzavrel Zmluvu o Kreditnej karte v súlade s ustanoveniami § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, predmetom ktorej malo byť vydanie kreditnej karty: VISA Classic elektronická s úverovým rámcom 1 300,-€. Žalovaný vyhlásil, že bol oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to prostredníctvom Formuláru o zmluvných podmienkach o spotrebiteľskom úvere.
8. Z výzvy na zaplatenie pohľadávky zo dňa 11.08.2015 vyplýva, že právny zástupca žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 2 293,30 € s poukazom na tú skutočnosť, že mu malo byť zaslané oznámenie o postúpení pohľadávky dňa 07.05.2015 na žalobcu na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1352/2014/CE uzatvorenej dňa 25.09.2014.
9. Z Všeobecných obchodných podmienok, ktoré žalobca predložil, a s ktorými mal byť žalovaný oboznámený pri uzatváraní predmetnej zmluvy, z článku 19.16 vyplýva, že žalovaný vyslovil súhlas, aby banka kedykoľvek postúpila akékoľvek svoje pohľadávky, a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či banka vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou akúkoľvek požiadavku.
10. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 07.10.2014 vyplýva, že právny predchodca žalobcu oznamuje žalovanému, že pohľadávka týkajúca sa čísla účtu: 264003934 bola postúpená na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1352/2014/CE zo dňa 25.09.2014 na žalobcu.
11. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1352/2014/CE zo dňa 25.09.2014 vyplýva, že právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávky, ktoré tvoria prílohu č. 1 k takejto zmluve na žalobcu, pričom z tejto prílohy súd zistil, že predmetom postúpenia pohľadávky bola aj pohľadávka, ktorá je uplatňovaná žalobcom voči žalovanému z titulu uzavretej zmluvy.
12. Na preukázanie platobnej disciplíny žalobca predložil súdu prehľad transakcií na bežnom účte žalovaného. Z prehľadu čerpania vykonaných úhrad vyplýva prehľad čerpaných finančných prostriedkov, ako aj vykonaných vkladov zo strany žalovaného za obdobie 20.02.2009 do 30.09.2014.
13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného a účinného ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
14. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
15. Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
16. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
17. Podľa § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
18. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len „zákona o bankách“), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou onej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klient len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
19. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
20. Z vykonaného dokazovania súd považoval za nesporné, že právny predchodca žalobcu a žalovaný platným spôsobom uzavreli zmluvu o úverovej karte, na základe ktorej sa zaviazal právny predchodca žalobcu poskytnúť žalovanému úverový rámec vo výške 1 300,-€. právny predchodca žalobcu konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný nekonal pri uzatváraní zmluvy, resp. čerpaní úveru v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo výkonu povolania, resp. zamestnania. Uzavretá zmluva mala formulárový charakter, ktorá bola vopred pripravená právnym predchodcom žalobcu a žalovaný nemohol ovplyvniť obsah takejto zmluvy. Žalovaný takúto zmluvu musel prijať ako celok alebo ju odmietnuť. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že právny predchodca
žalobcu mal postavenie veriteľa a žalovaný mal postavenie spotrebiteľa v zmysle zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch.
21. Pokiaľ ide o postúpenie pohľadávky banky na žalobcu ako nebankový subjekt, platí, že banka môže kedykoľvek počas trvania zmluvného vzťahu alebo i po jeho zániku, postúpiť pohľadávku voči dlžníkovi zo zmluvného vzťahu na tretiu osobu, ale iba za splnenia zákonných podmienok stanovených v § 92 ods. 8 zákona o bankách v znení účinnom do 31.12.2014, v zmysle ktorých ustanovení môže banka postúpiť pohľadávku inej osobe, buď so súhlasom klienta, alebo aj bez takéhoto súhlasu za predpokladu, že klienta písomne vyzvala na plnenie a klient je napriek tejto výzve v omeškaní so splnením dlhu dlhšie ako 90 dní. Pre platné postúpenie pohľadávky banky musí byť tiež kumulatívne splnené nasledovné podmienky, ktoré vyplývajú z uvedeného zákonného ustanovenia, a to pohľadávka musí byť splatná, predchádza jej písomná výzva a omeškanie klienta je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní so splnením čo len časti peňažného záväzku. Nedodržaním zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky v spotrebiteľských veciach je takéto postúpenie v rozpore so zákonom.
22. Žalobca nepreukázal splnenie všetkých zákonných podmienok pre platné postúpenie pohľadávky, pretože nebola preukázaná doručená výzva zo strany právneho predchodcu žalobcu, ktorou by vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy. Jej účinné doručenie z hľadiska posúdenia platnosti postúpenia pohľadávky je dôležité z dôvodu, že až keď sa takáto výzva dostane do sféry dispozície dlžníka a ten je následne po dobu dlhšie ako 90 dní v omeškaní, až potom je pohľadávka banky spôsobilá na postúpenie. Do tohto časového okamihu takáto pohľadávka nemôže byť postúpená. Keďže žalobca nepreukázal splnenie zákonom predpísaných podmienok pre takéto platné postúpenie pohľadávky, možno konštatovať, že postúpenie pohľadávky medzi právnym predchodcom žalobcu ako postupcom a žalobcom ako postupníkom je neplatné. Z uvedených dôvodov žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, a preto súd žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie ako nedôvodnú zamietol.
23. Pokiaľ žalobca na preukázanie svojej aktívnej legitimácie argumentoval aj s poukazom na článok 19.16 všeobecných obchodných podmienok, z ktorého vyplýva, že žalovaný vyslovil súhlas, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky, a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené, a to na tretie osoby, a to bez súhlasu klienta s poukazom na § 89 ods. 1 zákona o bankách, podľa názoru súdu nie je možné postúpiť pohľadávku tak, ako to tvrdí právny zástupca žalobcu, pretože právny predchodca žalobcu a žalovaný túto možnosť postúpenia pohľadávky si upravili odlišne od takéhoto zákonného znenia v čase, keď zákon o bankách neumožňoval takúto možnosť. Preto súd považuje takéto dojednanie za neplatné pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu žalobca neuniesol dôkazné bremeno v časti aktívnej vecnej legitimácie, keďže na neho ako postupníka platne neprešla pohľadávka, i keď ju účastníci v zmluve o postúpení pohľadávky kvalifikovali ako pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o kreditnej karte.
24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
27. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v predmetnom spore v celom rozsahu neúspešný, právo na náhradu trov konania preto vzniklo žalovanému, ako strane úspešnej v spore. Žalovaný si však žiadne trovy konania neuplatnil, ani mu žiadne trovy konania nevyplývajú zo súdneho spisu, súd mu preto žiadnu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Toto právo nemajú strany sporu, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie.