Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CbZm/47/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Karadžičova 8, P.O.BOX 205, 821 08 Bratislava proti žalovanému: RO. zaplatenie 5.958,06 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I.Zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Trnava č.k. 24Zm/47/2015-11 zo dňa 10.11.2015 s a p o n e c h á v a v p l a t n o s t i .

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa návrhom na vydanie zmenkového platobného rozkazu doručeného súdu dňa 20.5.2015 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu zmenkovú sumu 5.958,06 eur s príslušenstvom, titulom vystavenej vlastnej zmenky bez protestu.

2. Zmenkovým platobným rozkazom č.k. 24CbZm/47/2015-11 zo dňa 10.11.2015 súd návrhu žalobcu v skrátenom konaní v celom rozsahu vyhovel. Žalovaný podal v zákonnej lehote proti zmenkovému platobnému rozkazu námietky, preto súd vo veci nariadil pojednávanie.

3. V námietkach zo dňa 24.11.2015 (č.l. 12 spisu) žalovaný uviedol, že nemá žiadnu vedomosť o fakte, že by niekedy zmenku ktorú predložil žalobca v danom konaní vystavil, zmenka je účelovo vypísaná iným nie jeho vlastným písmom. Z uvedeného preto popiera v celom rozsahu že sa jedná o zmenku ním vystavenú a ako takú ju v celom rozsahu popiera a neakceptuje.

4. Vo vyjadrení k námietkam zo dňa 19.4.2017 (č.l. 22 spisu) žalobca uviedol, že s tvrdeniami žalovaného o tom, že podpis na zmenke nie je jeho a predmetnú zmenku nepodpísal nesúhlasí. Žalovaný požiadal právneho predchodcu žalobcu spoločnosť Všeobecná úverová banka a.s. o poskytnutie flexipôžičky a to Žiadosťou zo dňa 11.9.2007. Na základe tejto žiadosti vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným zmluvný vzťah založený Zmluvou poskytnutí spotrebného úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 12.9.2007 a žalovanému bol poskytnutý spotrebný úver vo výške 9.958,18 eur (300.000 Sk). Na zabezpečenie spotrebného úveru žalovaný podpísal blankozmenku a na základe dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke udelil právo blankozmenku vyplniť. Pri uzatváraní zmluvného vzťahu predložil žalovaný občiansky preukaz č. SP 517824 a preukaz poistenca, ktoré doklady mohol predložiť iba žalovaný. podpis žalovaného uvedený na zmenke je zhodný s jeho podpismi na vyššie uvedených dokumentoch ktoré podpísal súčasne so zmenkou a tiež na námietkach. Zmenka obsahuje autografný podpis vystaviteľa. Zmenka je dokonalý a nesporný cenný papier preto sú práva a povinnosti zo

zmenkových vzťahov definované len samotnou zmenkovou listinou. Keďže zmenka je listinným cenným papierom a v jej prípade platí zásada, že forma v ktorej je vydaný, zároveň určuje jej obsah. Zmenka z ktorej si v tomto konaní uplatňuje svoje práva žalobca, obsahuje všetky náležitosti predpokladanej zákonom a preto je z formálneho hľadiska platnou zmenkou. Zmenka bola vydaná ako neúplná bez uvedenia zmenkovej sumy a dátumu splatnosti, pričom tieto údaje bolo možné vyplniť v súlade s Dohodou o vyplňovacom práve k blankozmenke. Podpisom tejto dohody žalovaný potvrdil že v prospech právneho predchodcu žalobcu vystavil vlastnú blankozmenku v ktorej nie je uvedená suma a deň splatnosti. Vzhľadom k tomu žalobca navrhol, aby súd vydaný zmenkový platobný rozkaz ponechal v platnosti.

5. Rozsudkom č.k. 24CbZm/47/2015-42 zo dňa 23.6.2017 súd ponechal zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Trnava č.k. 24Zm/47/2015-11 zo dňa 10.11.2015 v platnosti.

6. Proti predmetnému rozsudku podal žalovaný odvolanie, o ktorom Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 21CoZm/6/2017 zo dňa 31.1.2018 rozhodol tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie sa v rozhodnutí nevenoval, neskúmal a neposúdil nárok žalobcu pri rešpektovaní práv spotrebiteľa a jeho ochrany, keď z dokazovania vyplýva, že žalovaný do vzťahu s veriteľom, ktorý mu poskytol úver, vstúpil ako spotrebiteľ, čím došlo k porušeniu práv žalovanej strany sporu na spravodlivý proces (§ 389 ods.1 písm.b/ C.s.p. ). Ďalej zdôraznil, že i keď zákaz používania zmenky v spotrebiteľských vzťahoch platí až od 1.1.2011, teda do 31.12.2010 bolo vystavenie zmenky v spotrebiteľských vzťahoch povolené, nedôjde k porušenie zákazu retroaktivity, ak súd splní svoju povinnosť vyplývajúcu mu z právnej úpravy týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa účinnej v čase uzatvorenia Zmluvy o poskytnutí úveru a Dohody, podľa ktorej je súd povinný ex offo skúmať uplatnený nárok v súvislosti s možnou absolútnou neplatnosťou úkonu, v ktorom má tento nárok základ. Bezprostredným dôvodom vzniku zmenky a zmenkového záväzku je Dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke, ktorá je spojovacím článkom so všeobecným úverovým záväzkom, ktorý zmenka zabezpečuje. Dohoda je nepomenovanou zmluvou, a preto podmienky jej platnosti, obsahové náležitosti a prípustnosť treba posudzovať podľa predpisov upravujúcich záväzok, ktorý má byť zmenkou zabezpečený. V uvedenom prípade pôvodný záväzkový vzťah je upravený zák.č. 129/2010 Z. z., ktorý v čase vzniku zmenky výslovne nezakazuje zabezpečenie spotrebiteľského úveru ako aj plnenie záväzku zo spotrebiteľského úveru zmenkou, Dohoda o vyplnení zmenky ale nesmie byť v rozpore so zákonom. Bežný spotrebiteľ nemá predstavu o fungovaní a právnych dôsledkoch zmenkových záväzkov, nie je schopný posúdiť právne dôsledky uzavretej Dohody o vyplnení biankozmenky, čo znamená posilnenie práva a jeho vymožiteľnosti na strane dodávateľa na jeho úkor. Bežný spotrebiteľ bez akéhokoľvek právnického vzdelania nevie vyhodnotiť, aké riziko pre neho znamená podpísanie zmenky, a ako tým „uľahčí“ vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa. Neplatnosť zmenkovej zmluvy sama o sebe pritom nie je dôvodom neplatnosti zmenky. Z tohto pohľadu posudzovania, ak súd nezistí neprípustnosť predloženého návrhu z hľadiska nekalosti takéhoto konania, pristúpi k prieskumu uplatneného nároku . V danom prípade je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, a tak musí súd prvej inštancie skúmať vec až po úroveň Dohody o vyplňovacom práve pre túto zmenku. V prebiehajúcom konaní je návrhom uplatnené právo zo zmenky, vystavenej dňa 12.9.2007 a žalovaným je spotrebiteľ. Vo vzťahu k nariadeniu (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007 nie je vylúčené rešpektovanie súdnej ochrany spotrebiteľa v spojení so skúmaním prípadnej absolútnej neplatnosti úkonu, ku ktorej musí súd pristúpiť ex offo. Za takejto procesnej situácie, rešpektujúc povinnosti súdu pri rozhodovaní o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy, nebolo možné bez ďalšieho v neprospech spotrebiteľa vychádzať len z tvrdení žalobcu bez toho, aby súd prvej inštancie odôvodnil, ako sa s ochranou spotrebiteľa v príslušnom rozsahu vysporiadal. Na základe uvedeného vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom uložil prvoinštančnému súdu rešpektovať povinnosť zaoberať sa ochranou práv spotrebiteľa.

7. Podľa § 471 ods. 2 konania o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

8. Podľa § 175 ods. 1 OSP (občiansky súdny poriadok) ak navrhovateľ predloží v prvopise zmenku alebo šek, o pravosti ktorých niet dôvodu pochybovať, a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva, súd vydá na jeho návrh zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz, v ktorom odporcovi uloží, aby do troch dní zaplatil požadovanú sumu a uhradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal námietky, v ktorých musí uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu alebo šekovému

platobnému rozkazu namieta. Zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz sa musí doručiť do vlastných rúk odporcu. Ak nemožno návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu alebo šekového platobného rozkazu vyhovieť, nariadi súd pojednávanie.

9. Podľa § 175 ods. 4. OSP ak odporca podá včas námietky, súd nariadi na ich prejednanie pojednávanie; na námietky podané neskôr už nemožno prihliadať. V rozsudku súd vysloví, či zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz ponecháva v platnosti alebo či ho zrušuje a v akom rozsahu. Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz.

10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým so Žiadosťou o flexipôžičku, Zmluvou o poskytnutí spotrebného úveru, Dohodou o vyplňovacom práve k blankozmenke, Zmenkou ako i zvyšným obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav:

11. Žalovaný v konaní potvrdil, že so spoločnosťou H. uzatvoril dňa 12.9.2007 písomnú Zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 9.958,18 eur (300.000 Sk). Taktiež potvrdil uzatvorenie písomnej Dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke dňa 12.9.2007. K podpisu na zmenke uviedol, že podpis síce vyzerá ako jeho vlastnoručný podpis avšak vylučuje, že by predmetnú zmenku podpisoval. Na otázku súdu z akého dôvodu potom uzatváral Dohodu o jej vyplnení nevedel žalovaný odpovedať.

12. Zo žiadosti o flexipôžičku (č.l. 24 spisu) súd zistil, že žalovaný dňa 11.9.2007 písomne požiadal právneho predchodcu žalobcu H.s. o poskytnutie flexipôžičky vo výške 9.958,18 eur (300.000 Sk).

13. Zo zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru zo dňa 12.9.2007 (č.l. 27 spisu) súd zistil, že VÚB a.s. ako veriteľ, banka a žalovaný ako dlžník uzavreli zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru vo výške 9.958,18 eur (300.000 Sk) s lehotou splatnosti 60 mesiacov v dohodnutých 60 splátkach.

14. Z dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke zo dňa 12.9.2007 (č.l. 30 spisu) súd zistil, že VÚB a.s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli predmetnú dohodu v zmysle ktorej dlžník vyhlásil že odovzdal veriteľovi vlastnú blankozmenku vystavenú v Holíči dňa 12.9.2007 „na rad“ VÚB a.s. podpísanú oprávnenými osobami, domicilovanú v mieste adresy pobočky Bratislavská 1518/7, Holíč bez uvedenia zmenkovej sumy a dátumu splatnosti a avalovanú. Blankozmenka slúži na zabezpečenie pohľadávok veriteľa voči dlžníkovi vyplývajúcich zo zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru zo dňa 12.9.2007. Dlžník zároveň s odovzdaním blankozmenky udeľuje veriteľovi vyplňovacie právo k blankozmenke, ktorého obsahom je dohoda o tom, že dlžník súhlasí s tým, že v prípade ak nesplní riadne a včas niektorý zo svojich záväzkov alebo ich časť vyplývajúcich mu zo zmluvy o úvere, je veriteľ oprávnený doplniť blankozmenku o dátum splatnosti, zodpovedajúci dátumu splatnosti svojich pohľadávok a zmenkovú sumu zodpovedajúcu výške záväzkov dlžníka voči veriteľovi. Vyplnením týchto údajov sa blankozmenka stane platnou zmenkou a veriteľ je oprávnený použiť ju na uspokojenie svojich pohľadávok voči dlžníkovi. Prílohou predmetného listinného dôkazu je občiansky preukaz žalovaného č. SP 517824, preukaz poistenca žalovaného Chemická zdravotná poisťovňa Apollo.

15. Podľa ustanovenia § 75 druhej časti zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.

16. Podľa č.l. 8 strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

17. Podľa § 185 ods. 1 súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

18. Podľa § 191 ods. 1 dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

19. Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže účastník v konaní plniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia účastníka s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého rozhodnutia súdu, ktoré vychádza so skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo dostatočne nesplnil svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom pritom rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta tomu účastníkovi, na ktorom podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

20. Zmyslom zabezpečovacej zmenky je, aby v prípade, ak záväzok, ktorý zabezpečuje nebude riadne a včas splnený, mohol veriteľ mať k dispozícii prostriedok, ktorý by mu poslúžil ako zdroj náhradného uspokojenia a ak je zmenkou zaistený záväzok splnený nie je dôvodom, aby bola naviac plnená i zmenka, čo by inak zakladalo duplicitné plnenie a účastníci takejto zmenky takéto plnenie vôbec ani neočakávajú. V konaní je pre správnosť rozhodnutia preto podstatné preukázanie, či zmenka, ktorej sa spor týka, mala funkciu platobnú alebo zabezpečovaciu.

21. Blankozmenka sa používa predovšetkým ako zabezpečovacia zmenka. Vyplňuje sa na základe zmluvy o vyplnení blankozmenky resp. dohody o vyplňovacom práve, ktorá má charakter nepomenovanej, tzv. inominátnej zmluvy a nie je pre ňu predpísaná ani písomná forma. Ide o zmenku, ktorej chýba niektorá z podstatných náležitostí. Blankozmenka je listina, ktorá je určená za zmenku a je úmyselne vydaná jej vystaviteľom v nekompletnom stave s tým, že jej nadobúdateľ na doplnenie zatiaľ nevyplnených náležitostí uzatvára dohodu o zmenkovom vyplňovacom práve. Z ustanovenia čl. I. § 10 ZZŠ možno stanoviť charakteristické znaky blankozmenky. Blankozmenka je podpísaná listina. Môže byť podpísaná vystaviteľom alebo akceptantom, priamym alebo nepriamym dlžníkom. Ďalšou podmienkou existencie blankozmenky je určenie listiny za zmenku. Blankozmenka nie je akákoľvek nevyplnená listina. Z jej textu musí byť zjavné, že je základom textu budúcej hotovej zmenky. Blankozmenka je vedome neúplná listina. Neúplnosť listiny je spôsobená úmyselne, je zámerom účastníkov. Nestačí neúplnosť spôsobená omylom alebo neznalosťou účastníkov. Neúplnosti obsahu blankozmenky si musí byť plne vedomý tak zmenkový blankovystaviteľ ako aj zmenkový veriteľ, a to už v okamihu emisie blankozmenky, lebo len vtedy možno hovoriť o zámernej neúplnosti blankozmenky. Blankozmenka teda nie je ešte skutočnou zmenkou, ale len jej zárodkom, resp. vývojovou etapou konečnej listiny - zmenky (Kovařík, 1999, s. 50). Blankozmenka sa teda až po jej riadnom a správnom vyplnení zmení na úplnú zmenku, a teda až týmto okamihom sa stáva uplatniteľným zabezpečovacím nástrojom. Je na dohode zmluvných strán, čo budú brať ako blankozmenkou zabezpečovanú pohľadávku. Za situácie, keď zmluvné strany nevedia všetky údaje (najmä údaje o konečnej výške budúcej pohľadávky) potrebné na vystavenie úplnej zmenky, môže byť blankozmenka prostriedkom na zabezpečenia záväzkov do obdobia, keď bude účastníkom známe všetko potrebné k vystaveniu úplnej zmenky (Kovařík, 2002, s. 75). Účelom vystavenia blankozmenky je dosiahnuť nesporný záväzkový vzťah, plniaci napr. zabezpečovaciu funkciu. Nespornosť záväzku, ktorým blankozmenka je, spočíva v tom, že veriteľ nemusí pri jej predložení preukazovať tak existenciu dlhu ako ani žiadnych iných dôvodov a skutočností. Stačí preukázať, že je majiteľom platnej blankozmenky, ktorá sa jej doplnením zmenila na platnú zmenku a táto platná zmenka je plne postačujúcim titulom na zaplatenie zmenkovej sumy v nej uvedenému zmenkovému veriteľovi. ZZŠ v súvislosti s neúplnosťou listiny blankozmenky nič neuvádza. K listine blankozmenky musí byť dohodou zriadené zmenkové vyplňovacie právo. Nejedná sa o právo spojené listinou blankozmenky, ktoré by bolo do blankozmenky priamo inkorporované. Jedná sa o právo všeobecno-záväzkovej povahy, ktoré má však vo vzťahu k blankozmenke akcesorickú povahu. Nemôže totiž existovať samostatne, ale vždy sa musí vzťahovať ku konkrétnej blankozmenke. Nemožno samostatne disponovať napr. zabezpečovacím právom bez toho, aby sa disponovalo aj s listinou blankozmenky, ku ktorej sa vzťahuje (Kovařík, 2009, s. 77). Vyplňovacie právo dáva majiteľovi blankozmenky možnosť, aby sám svojim vlastným konaním celkom nezávisle od dlžníkov (t. j. vystaviteľa blankozmeky a avalistov) premenil listinu, ktorá je zatiaľ len zárodkom zmenky, na zmenku dokonalú. Dohoda o vyplňovacom práve nemusí mať písomnú formu, často býva súčasťou inej zmluvy. ZZŠ neupravuje jej formu, a preto okrem výslovného písomného prejavu dôkazom o jej uzavretí prichádza do úvahy aj jednostranné vyhlásenie dlžníka o udelení vyplňovacieho práva, ktoré majiteľ prijme. Z hľadiska právnej istoty sa však samozrejme odporúča dohodu o vyplňovacom práve k blankozmenke uzatvárať v písomnej podobe. Dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke určuje, kto, kedy a akým spôsobom môže obsah blankozmenky doplniť. Účastníkmi dohody o vyplňovacom

práve k blankozmenke sú vystaviteľ blankozmenky a jej prvý nadobúdateľ. ZZŠ nijako nelimituje, koľko nevyplnených miest môže blankozmenka obsahovať. Rozsah vyplňovacieho oprávnenia vyplýva jednak s textu samotnej blankozmenky, teda z okruhu bielych (blanko) miest, ktoré blankozmenka obsahuje, a jednak z obsahu dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke. Ak je blankozmenka emitovaná za účelom zabezpečenia pohľadávky, je potrebné obvyklosť obsahu zmenky (t. j. vyplnenej blankozmenky) hľadať v zabezpečovanom vzťahu, čiže zmenka by mala byť vyplnená tak, aby jej obsah zodpovedal zabezpečovanej pohľadávke. Doplnením chýbajúcich častí vzniká zmenka, s ktorou treba zaobchádzať tak, ako by už od počiatku mala obsah, ktorý bol doplnený neskôr, čo je dôležité najmä pri zmenkových úkonoch, pretože napr. blankozmenku nie je možné protestovať. Konečný obsah zmenky v ideálnom prípade zodpovedá dohode o vyplňovacom práve. Pri vyplnení ktoré je v rozpore s dohodou dostane zmenka iný obsah, čo ale nespôsobuje jej neplatnosť. Protizmluvné doplnenie musí zmenkový dlžník napadnúť námietkami. Pokiaľ bola doplnená vyššia suma, ako bolo dohodnuté, je v tejto nesprávnej sume obsiahnutá aj správna nižšia suma. Do výšky čiastky zodpovedajúcej dohode o vyplňovacom práve nejde o porušenie dohody a námietka by v tomto prípade nemala byť úspešná. Pokiaľ zmenka ostala medzi pôvodnými účastníkmi, bude námietka účinná, pokiaľ dlžník preukáže doplnenie v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve. Blankozmenka môže v praxi slúžiť na zabezpečenie istiny z kauzálneho vzťahu, ako aj úrokov, zmluvných pokút, preukázateľne vynaložených nákladov a pod. Je na dohode zmluvných strán, čo budú brať ako blankozmenkou zabezpečovanú pohľadávku podľa dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke.

22. Žalobcom predložený prvopis zmenky obsahuje všetky náležitosti predpísané v ustanovení § 75 druhej časti zmenkového a šekového zákona pre vlastnú zmenku. Zmenka je dokonalým a nesporným listinným cenným papierom, práva a povinnosti z nej sú definované len samotnou zmenkovou listinou a len od nej závislé. Keďže zmenka, z ktorej si žalobca uplatňuje práva obsahuje všetky zákonom ustanovené náležitosti a je z formálneho hľadiska platnou zmenkou, nemá žalobca povinnosť svoj nárok preukázať iným spôsobom, než originálom zmenky. Pre veriteľa je obrovskou výhodou jej rýchla a jednoduchý vymožiteľnosť. Držiteľ zmenky tak pri vymáhaní nemusí dokazovať nič iné okrem toho, že je platná (spĺňa formálne náležitosti) a že je jej majiteľom. Čo v danom prípade žalobca bezpochybností preukázal. Doplnením chýbajúcich údajov sa pôvodná blankozmenka stala riadnou zmenkou spätne ku dňu jej vystavenia, preto žalobca nemá ani povinnosť preukázať, či blankozmenku doplnil oprávnene a všetky údaje vyplnil správne. Žalovaný v konaní namietal, že nemá žiadnu vedomosť o fakte, že by niekedy zmenku, ktorú predložil žalobca v danom konaní vystavil, zmenka je účelovo vypísaná iným nie jeho vlastným písmom. Z uvedeného preto poprel v celom rozsahu že sa jedná o zmenku ním vystavenú a ako takú ju v celom rozsahu popiera a neakceptuje. K uvedeným námietkam súd uvádza, že sa v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach poukazuje na tvrdenia žalobcu. Na zabezpečenie spotrebného úveru žalovaný podpísal blankozmenku (ako bude nižšie uvedené opak nebol hodnoverne preukázaný) a na základe dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke udelil právo blankozmenku vyplniť. Pri uzatváraní zmluvného vzťahu s právnym predchodcom žalobcu predložil žalovaný občiansky preukaz č. SP 517824 a preukaz poistenca, ktoré doklady mohol predložiť iba žalovaný. Podpis žalovaného uvedený na zmenke je zhodný s jeho podpismi na vyššie uvedených dokumentoch ktoré podpísal súčasne so zmenkou a tiež na námietkach. Zmenka obsahuje autografný podpis vystaviteľa. Zmenka je dokonalý a nesporný cenný papier preto sú práva a povinnosti zo zmenkových vzťahov definované len samotnou zmenkovou listinou. Keďže zmenka je listinným cenným papierom a v jej prípade platí zásada že forma v ktorej je vydaný, zároveň určuje jej obsah. Zmenka bola vydaná ako neúplná bez uvedenia zmenkovej sumy a dátumu splatnosti, pričom tieto údaje bolo možné vyplniť v súlade s Dohodou o vyplňovacom práve k blankozmenke. Podpisom tejto dohody žalovaný potvrdil, že v prospech právneho predchodcu žalobcu vystavil vlastnú blankozmenku v ktorej nie je uvedená suma a deň splatnosti. Na základe vyššie uvedeného možno usudzovať, že právna obrana žalovaného je len účelová, ničím nepodložená a nepreukázaná. Tvrdenia žalovaného o tom, že zmenku nepodpísal, sú nelogické nakoľko preukázateľne (sám to potvrdil) uzatvoril písomnú Dohodu o jej vyplnení, v ktorej súhlasil s podmienkami jej vyplnenia. Bolo by predsa nelogické aby si žalovaný zmluvne dohodol podmienky vyplnenia zmenky ak by zmenku nevystavoval a nepodpisoval. Z dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke zo dňa 12.9.2007 mal súd dostatočne preukázané, že VÚB a.s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli predmetnú dohodu, v zmysle ktorej žalovaný ako dlžník vyhlásil že odovzdal veriteľovi vlastnú blankozmenku vystavenú v Holíči dňa 12.9.2007 „na rad“ VÚB a.s. podpísanú oprávnenými osobami, domicilovanú v mieste adresy pobočky Bratislavská 1518/7, Holíč bez uvedenia zmenkovej sumy a dátumu splatnosti a avalovanú, pričom blankozmenka slúži na zabezpečenie pohľadávok veriteľa voči dlžníkovi vyplývajúcich zo zmluvy o poskytnutí spotrebného

úveru zo dňa 12.9.2007. Žalovaný zároveň s odovzdaním blankozmenky udelil veriteľovi vyplňovacie právo k blankozmenke, ktorého obsahom je dohoda o tom, že súhlasí s tým, že v prípade ak nesplní riadne a včas niektorý zo svojich záväzkov alebo ich časť vyplývajúcich mu zo zmluvy o úvere, je veriteľ oprávnený doplniť blankozmenku o dátum splatnosti, zodpovedajúci dátumu splatnosti svojich pohľadávok a zmenkovú sumu zodpovedajúcu výške záväzkov žalovaného voči veriteľovi. Žalovaný v námietkach ani neuviedol, že by žalobca vyplnil zmenku v rozpore s Dohodou o vydaní a vyplnení blankozmenky. Treba zdôrazniť, že zmenka je vysoko formálny, dokonalý a abstraktný záväzok a žalobca nebol v tomto prípade v konaní povinný preukazovať nič iné ako to, že je majiteľom zmenky. Osoba, ktorá bianko zmenku podpísala, má právo na námietky, teda najmä námietky súvisiace s vyplňovacím právom, pričom platí, že dlžník z takejto zmenky musí preukázať, že zmenka bola vyplnená odlišne od dohody. Výlučne žalovaného zaťažuje v konaní dôkazné bremeno pred súdom dostatočne hodnoverne preukázať, že zmenka bola vyplnená excesne alebo, že ju sám žalovaný nevystavoval, nepodpisoval. Žalovaný však na podporu, preukázanie svojho tvrdenia o nepodpísaní, nevystavení zmenky nepredložil absolútne žiaden dôkaz. Na základe toho dospel súd k záveru, že žalovaný si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť, ktorá ho v kontradiktórnom konaní zaťažovala a v konaní nepreukázal, žeby blanko zmenku nevystavil a že táto bola vyplnená o chýbajúce údaje v rozpore s písomnou dohodou o jej vyplnení, v rozpore so zmluvnými dojednaniami, podmienkami jej vyplnenia. Práve naopak z ďalších listinných dôkazov možno vyhodnotiť, že žalovaného tvrdenia o nevystavení zmenky sú nepodložené a účelové. Zmluva o úvere a Dohoda o vyplnení zmenky sú podpísané vlastnoručne žalovaným, a preto nie je pochýb o tom, že mal vedomosť o vystavení zmenky a podmienkach vyplnenia blankozmenky.

23. Koncentračná zásada neumožňuje súdu prihliadať na iné námietky uplatnené po uplynutí troch dní od doručenia zmenkového platobného rozkazu. Včas podané námietky žalovaného podané v danej veci, nie sú dôvodom, pre ktorý by súd mohol zmenkový platobný rozkaz zrušiť. Zmenka má náležitosti vlastnej zmenky. Zmenku žalobca vyplnil v súlade s vyplňovacím právom a nakoľko žalovaný žiadne námietky majúce charakter absolútnych námietok, ktoré by vyplývali z obsahu samotnej zmenky nevzniesol a vzniesť už nie je oprávnený, je nutné považovať zmenku za platnú, bez vád zmenky - listiny ako takej.

24. V danej veci súd postupoval v zmysle Stanoviska kolégia Najvyššieho súdu SR a vec preskúmal aj z hľadiska ochrany spotrebiteľa. Po preskúmaní súd dospel k záveru, že v danej veci vystaviteľ zmenky bol spotrebiteľ. Považoval v konaní za preukázané, že žalobcom predložená zmenka bola zabezpečovacou zmenkou k Zmluve o poskytnutí spotrebného úveru uzatvorenej dňa 12.9.2007 medzi žalovaným ako dlžníkom a spoločnosťou VÚB, a.s. ako veriteľom. Predmetnú zmluvu nemožno vyhodnotiť ako spotrebiteľskú zmluvu na základe generálnej zákonnej úpravy účinnej ku dňu uzatvorenia zmluvy, keď spotrebiteľskými zmluvami boli v tom čase kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti Občianskeho zákonníka a zmluva podľa § 55 Občianskeho zákonníka, ak zmluvnými stranami boli na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 12. 2007). Zmluvu zo dňa 12. 9. 2007 je však potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu na základe zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej Zmluvy o splátkovom úvere. Zmluvnou stranou zmluvy bola spoločnosť VÚB a.s., ktorej predmetom činnosti je aj poskytovanie úverov, teda táto spoločnosť konala v rámci predmetu svojho podnikania, t. j. mala postavenie dodávateľa. Spotrebiteľom bol subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti v zmysle. Zmenka bola teda vystavená dňa 12.9.2007, kedy právny poriadok zabezpečenie záväzkov zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou neobmedzoval. Použitie zmenky v spotrebiteľských vzťahoch do 31.12.2007 upravoval zákon o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého ak spotrebiteľ použil na splnenie záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zmenku alebo šek, musel si veriteľ počínať tak, aby boli zachované všetky práva spotrebiteľa, ktoré vyplývajú zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, keď súčasne veriteľ zodpovedal za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením § 4 ods. 7 zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd považoval za preukázané, že zmluva o poskytnutí úveru mala zákonom požadovanú písomnú formu a okrem všeobecných náležitostí obsahovala aj zákonom požadované ďalšie náležitosti zmluvy o úvere. Rovnako súd nezistil, že by zmluva obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, nezistil ani rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom pri vyplnení zmenkovej sumy a dátumu splatnosti zmenky. Preto súd vyhodnotil, že žalovaný mohol na zabezpečenie svojho záväzku zo zmluvy o úvere vystaviť zmenku a predložená zmenka ako cenný papier obsahuje všetky zákonom vyžadované formálne aj materiálne náležitosti. Vzhľadom k tomu, že súd nevzhliadol žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, pristúpil k prieskumu uplatneného nároku v

rozmedzí vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu. Po vykonanom dokazovaní súd nezistil ani žiadne skutočnosti odôvodňujúce námietky žalovaného tak ako to je v rozsudku vyššie riadne odôvodnené.

25. Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, že zmenkový platobný rozkaz č.k. 24Zm/47/2015-11 zo dňa 10.11.2015 ponechal v celom rozsahu v platnosti.

26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že procesne plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355, § 362 Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 365 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 . Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 . Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 . Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 zák. č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods.1 zák. č. 233/1995 Z.z.), kauzálne príslušným je Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 zákona č. 233/1995 Z.z.).“