Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-24C/226/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudcom JUDr. Máriou Filovou, v právnej veci žalobcu: JUDr. Dušan Pohovej & partners, s.r.o., so sídlom Námestie Slobody 10, 811 06 Bratislava, IČO: 36 863 904, zastúpeného JUDr. Tomášom Plankom, advokátom, Námestie Slobody 10, 811 06 Bratislava, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Petržalka, so sídlom Kutlíkova 17, 852 12 Bratislava, IČO: 00 603 201, zastúpenému advokátskou kanceláriou BARKOCI law firm, s.r.o., Námestie Slobody 28, 811 06 Bratislava, o zaplatenie 597,95€ s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 597,95€ spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 8% zo sumy 597,95€ od 22.12.2016 do zaplatenia, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1.Žalobou podanou na súd dňa 23.12.2016 sa žalobca prostredníctvom advokáta domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 597,95€ spolu s príslušenstvom - 8% ročným úrokom z omeškania zo žalovanej istiny od 22.12.2016 do zaplatenia a náhradu trov konania, titulom nezaplatenia odmeny za poskytnuté právne služby zo strany žalobcu žalovanému v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 28Ro 2246/2012. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalobca v uvedenom súdnom konaní právne zastupoval žalovaného v postavení navrhovateľa uplatňujúceho si nárok na zaplatenie peňažnej pohľadávky vo výške 4.551,03€ s príslušenstvom voči odporkyni Hilde Sporkovej, žalobca zastupoval žalovaného na základe plnej moci, písomne udelenej žalovaným. Uvedené súdne konanie bolo skončené právoplatným platobným rozkazom, ktorým súd žalovanému priznal nárok na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom a odporkyňu zaviazal tiež na povinnosť nahradiť súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu navrhovateľa. Žalobca vyzval žalovaného na plnenie listom zo dňa 5.12.2016, prevzatým žalovaným 6.12.2016, v ktorom určil 15 dňovú lehotu na zaplatenie od doručenia výzvy, žalovaný nereagoval ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu nasledovné listinného dôkazy procesného útoku: platobný rozkaz zo dňa 7.2.2013, sp. zn. 28Ro 2246/2012, právoplatný 8.3.2013; splnomocnenie zo dňa 27.12.2012; výzvu na zaplatenie zo dňa 5.12.2016 spolu so špecifikáciou žalovanej pohľadávky, doklad preukazujúci podanie návrhu na začatie exekučného konania.

2. Žalovaný žalobu pokladal za predčasnú a nedôvodnú a žiadal žalovaný nárok zamietnuť. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný je jediným spoločníkom spoločnosti Bytový podnik Petržalka, s.r.o., ktorý uzatvoril so žalovaným Mandátnu zmluvu zo dňa 17.12.2008, účinnú od 1.1.2009, v zmysle ktorej mu poskytol okrem iných zmluvne dojednaných povinností aj služby uvedené v čl. 3 ods. 2 zmluvy, a to

vymáhanie pohľadávok na nájomnom a preddavkoch na plnenia spojené s užívaním bytu upomínaním a súdnou cestou. Žalobca uzatvoril dňa 1.8.2012 Zmluvu o poskytovaní právnych služieb s BPP na dobu určitú v trvaní jedného roka, následne po jej uplynutí dňa 2.8.2013 uzatvoril žalobca s BPP ďalšiu Zmluvu o poskytovaní právnych služieb na dobu dvoch kalendárnych rokov, po uplynutí ktorej uzatvoril tretiu Zmluvu o poskytovaní právnych služieb na ďalšie dva kalendárne roky. Výpoveďou zmluvy o poskytovaní právnych služieb, uzatvorenej 3.8.2015, vypovedal žalobca dňa 27.11.2015 túto zmluvu, platnosť zmluvy skončila 31.12.2015. Žalovaný nepopieral skutočnosť, že žalobca mu poskytol právne služby tak, ako ich žalobca opísal, avšak má za to, že žalobcovi nárok na vyplatenie odmeny ešte nevznikol, nakoľko medzi procesnými stranami sporu došlo konkludentne k uzavretiu zmluvy, a to zmluvy príkaznej, súčasťou ktorej bola aj dohoda, že žalovaný vyplatí žalobcovi trovy právneho zastúpenia len v prípade, že tieto budú v exekučnom konaní vymožené alebo dobrovoľne uhradené dlžníkom, jedná sa o identické dojednania aké je dohodnuté v mandátnej zmluve. Je zrejmé, že vzhľadom na previazanosť žalovaného a BPP obidve zmluvy, t.j. mandátna zmluva medzi žalovaným a BPP a príkazná zmluva medzi stranami sporu úzko súvisia, príkazná zmluva je odvodená od mandátnej zmluvy a príkazná zmluva by bez existencie mandátnej zmluvy vôbec nevznikla. Žalobca teda poskytol právne služby pre BPP na základe Zmluvy o poskytovaní právnej služby a konkludentne pristúpil na režim tejto zmluvy v časti nároku na náhradu trov konania u príkazných zmlúv, a tak aj konal počas celej doby spolupráce. Dohodu o príkaznej zmluve vzhľadom na jej ústnu formu vie žalovaný preukázať obchodnou praxou, resp. obchodnou zvyklosťou medzi stranami sporu, ktorú nie je možné ani prehliadnuť ani ignorovať, pretože sa jedná takmer o tri a pol ročnú obchodnú prax medzi stranami sporu. Počas celej doby trvania právneho vzťahu medzi stranami sporu došlo k opakovanému plneniu zo strany žalovaného v prospech žalobcu po vymožení pohľadávok, žalobcovi boli trovy právneho zastúpenia uhrádzané priamo exekútorom. Žalobca od začiatku zmluvného vzťahu so žalovaným nikdy nežiadal úhradu trov právneho zastúpenia v jednotlivých súdnych sporoch priamo od žalovaného, vždy žiadal vyplatiť tieto trovy priamo od exekútora, a to až po ich vymožení. Žalobca bol s tým uzrozumený, po celý čas trvania zmluvného vzťahu akceptoval túto dohodu bez výhrad, nenamietal túto obchodnú prax či obchodnú zvyklosť, vždy čakal na vymoženie trov právneho zastúpenia exekútorom. Až následne, keď žalovaný ukončil spoluprácu so žalobcom, začal sa žalobca v rozpore s dobrými mravmi a so základným princípom advokátskej etiky vyplatenia všetkých, i nevymožených trov právneho zastúpenia. Žalovaný predložil nasledovné listinného dôkazy procesnej obrany: Mandátnu zmluvu zo dňa 17.12.2008; Zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 1.8.2012, 2.8.2013, 3.8.2015; výpoveď zmluvy o poskytovaní právnych služieb uzatvorenej dňa 3.8.2015 zo dňa 27.11.2015.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Žalovaný splnomocnením zo dňa 27.12.2012 splnomocnil žalobcu v právnej veci žalovaného ako navrhovateľa proti Hilde Sporkovej o zaplatenie 4.551,03€ s príslušenstvom, a to na podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu /návrhu na začatie súdneho konania/ a na zastupovanie splnomocniteľa v celom súdnom konaní. Splnomocnenie podpísal za Mestskú časť Petržalka starosta Vladimír Bajan ako splnomocniteľ, žalobca svojím podpisom splnomocnenie prijal.

5. Platobným rozkazom zo dňa 7.2.2013, sp. zn. 28Ro 2246/2012 vydaným tunajším súdom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8.3.2014, súd uložil odporkyni Hilde Sporkovej povinnosť zaplatiť žalovanému, v uvedenom konaní v postavení navrhovateľa, sumu 4.551,03€ s príslušenstvom a náhradou trov konania, spočívajúcou v súdnom poplatku vo výške 273,-€ a trovách právneho zastúpenia vo výške 404,74€ právnemu zástupcovi navrhovateľa.

6. Výzvou na zaplatenie zo dňa 5.12.2016, prevzatou žalovaným dňa 6.12.2016, vyzval žalobca žalovaného na úhradu jeho záväzku voči advokátskej kancelárii žalobcu v celkovej výške 37.717,15€ - zaplatenie odmeny za poskytnuté právne služby v období december 2012 až január 2013 - zastupovanie vo vybraných konaniach pred súdom a zastupovanie vo vybraných exekučných konaniach podľa špecifikácie, tvoriacej prílohu výzvy, a to do 15 dní odo dňa doručenia výzvy. Podľa prílohy - špecifikácie záväzku, za zastupovanie žalovaného v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 28Ro 2246/2012 si žalobca uplatnil za právne služby odmenu 322,02€ + režijný paušál 15,26€+ DPH vo výške 161,01€, spolu 597,95€.

7. Mandátnou zmluvou zo dňa 17.12.2008 žalovaný ako mandant sa s Bytovým podnikom Petržalka, s.r.o., Haanova 10, Bratislava ako mandatárom dohodli, že mandatár bude uplatňovať za mandanta

všetky práva a povinnosti voči nájomcom obecných bytov a nebytových priestorov a správcom obecných bytov a nebytových priestorov.

8. Zmluvami o poskytovaní právnych služieb zo dňa 1.8.2012, 2.8.2013, 3.8.2015, uzatvorenými medzi BPP ako klientom a žalobcom ako advokátom, uzatvorenými podľa zákona č. 563/2003 Z.z. o advokácii a vyhlášky č. 655/2004 Z.z. sa zmluvné strany dohodli na predmete zmluvy, a to poskytovaní právnych služieb advokátom klientovi. Podľa článku V, bod 1 zmluvy za poskytovanie právnych služieb klientovi sa klient zaväzuje advokátovi zaplatiť paušálnu odmenu vo výške 800,-€ za mesiac. Podľa článku V, bod 4 zmluvy tarifná odmena patrí advokátovi len vtedy, pokiaľ bude tretia strana na náhradu trov právneho zastúpenia súdnym rozhodnutím zaviazaná a takéto trovy budú od takejto tretej strany vymožené.

9. Žalovaný po zmene advokáta v písomnom vyjadrení, datovanom 16.4.2018, poukázal na to, že mandátna zmluva zo dňa 17.12.2008, uzavretá medzi Bytovým podnikom Petržalka, s.r.o. predstavuje právny vzťah, na základe ktorého žalovaný poveril bytový podnik zabezpečením správy a vymáhania pohľadávok, ktoré žalovaný eviduje voči svojim dlžníkom titulom neuhradenia nájomného a preddavkov na plnenia spojené s užívaním bytu, a to formou upomínania aj vymáhania súdnou cestou, pričom žalovaný ponechal na uváženie bytovému podniku, či tieto služby pre žalovaného zabezpečí samostatne alebo na služby využije tretí subjekt - advokáta. Za účelom zabezpečenia svojich zmluvných povinností vyplývajúcich z mandátnej zmluvy Bytový podnik Petržalka, s.r.o. pristúpil k uzavretiu Zmlúv o poskytovaní právnych služieb dňa 1.8.2012, zo dňa 2.8.2013, zo dňa 3.7.2015. V týchto zmluvách sa okrem iného žalobca zaviazal poskytnúť spoločnosti Bytový podnik Petržalka, s.r.o. aj iné právne služby, týkajúce sa právnych vecí vyplývajúcich z predmetu činnosti klienta, zmluvy možno v zmysle §50 ods. 1 Občianskeho zákonníka považovať v časti týkajúcej sa vymáhania pohľadávok pre žalovaného za zmluvu v prospech tretej osoby. Účelom zmluvy v prospech tretieho je presmerovanie plnenia, ktoré má od dlžníka za iných okolností dostať veriteľ na tretiu osobu. Zmluvy v prospech tretích osôb zrejme pripadajú do úvahy najmä vtedy, ak je veriteľ z uzatváranej zmluvy súčasne dlžníkom tretej osoby. To je dôvod, prečo veriteľ v zmluve vyhradí plnenie v prospech tretej osoby. Uvedené je uplatniteľné aj v predmetnej veci, pričom žalobca vystupuje ako dlžník - sľubujúci - promitent, t.j. osoba, ktorá sa zaviazala spoločnosti Bytový podnik Petržalka, s.r.o., že poskytne žalovanému právne služby spočívajúce vo vymáhaní pohľadávok voči jeho dlžníkom, preukazuje to aj správanie žalobcu počas trvania právneho vzťahu, a to prijímaním pokynov a zadaní zo strany bytového podniku na mimosúdne a súdne vymáhanie pohľadávok žalovaného voči konkrétnym dlžníkom, preberaním potrebných podkladov k vymáhaniu zo strany bytového podniku, komunikáciou v prevažnej miere len s bytovým podnikom. Bytový podnik Petržalka, s.r.o. vystupuje ako príjemca sľubu - promisár, nakoľko uzavrel so žalobcom Zmluvy o poskytovaní právnych služieb na účely plnenia svojich záväzkov týkajúcich sa správy a vymáhania pohľadávok pre žalovaného, ktoré mu vznikli na základe mandátnej zmluvy, uzatvorenej so žalovaným. Žalovaný vystupuje ako oprávnená osoba - tertius, žalobca na základe zmlúv uzavretých s bytovým podnikom poskytoval podľa svojich vedomostí právne služby v prospech žalovaného, čo žalobca počas trvania zmluvného vzťahu nikdy nespochybňoval. Žalovaný má za to, že vôle všetkých zmluvných strán je zrejmé, že všetky zúčastnené subjekty si boli vedomé skutočnosti, že právne služby týkajúce sa vymáhania pohľadávok budú poskytované v prospech žalovaného. Možno konštatovať, že v danom prípade došlo k naplneniu všetkých zákonných predpokladov na to, aby v danej právnej veci išlo o zmluvu v prospech tretej osoby - žalovaného. Ak by súd pristúpil na argumentáciu žalobcu, došlo by v rozpore s dobrými mravmi k nastoleniu precedensu, kedy by za totožné právne služby pri vymáhaní tých istých pohľadávok bola advokátovi uhradená duplicitne z strany oboch subjektov, a to žalovaného, ako aj Bytového podniku Petržalka, s.r.o., či je v právnom štáte neprijateľné. Žalovaný má za to, že v predmetnom spore nie je pasívne vecne legitimovaný, nakoľko na úhradu odmeny žalobcu za poskytnuté právne služby v prospech žalovaného sa zaviazal bytový podnik Petržalka, s.r.o., čo vyplýva z konania a vôle všetkých účastníkov zmluvného vzťahu. Od dohody o plnomocenstve uzavretej vo forme príkaznej či obdobnej zmluvy je potrebné odlišovať samotné plnomocenstvo ako jednostranný právny úkon splnomocniteľa, ktorý je adresovaný tretím osobám, s ktorými má konať splnomocnenec v mene a na účet splnomocniteľa. Žalobca nikdy nerokoval so žalovaným ohľadom uzavretia osobitnej zmluvy, ktorá by zakladala povinnosť priamo žalovanému, k uzavretiu osobitnej zmluvy o poskytovaní o poskytovaní právnych služieb nemohlo dôjsť ani ústne ani iných spôsobom. Žalovaný udeľoval žalobcovi plnomocenstvá jedine na zastupovanie pred súdom vo veci vymáhania pohľadávok, ktorých vymáhaním poveril Bytový podnik Petržalka, s.r.o., na splnenie predmetnej povinnosti využil služby externého subjektu, pričom v dôsledku uvedeného došlo k uzavretiu zmluvy medzi žalovaným a Bytovým podnikom Petržalka, s.r.o. v prospech žalovaného. Udelenie plnomocenstva predstavovalo výlučne

súhlas s uzavretím zmluvy v prospech žalovaného a bolo procesným predpokladom k naplneniu účelu tejto zmluvy. O udelenie plnomocenstva žiadal žalovaného Bytový podnik Petržalka, s.r.o. v rámci jeho povinnosti poskytovať bytovému podniku potrebnú súčinnosť na naplnenie predmetu mandátnej zmluvy. Nemožno tvrdiť, že udelením plnomocenstva došlo k vzniku osobitnej zmluvy, predmetné plnomocenstvo predstavovalo len prejav vôle žalovaného smerujúci voči tretím osobám - dlžníkom žalovaného a súdu, ktorého udelením bol sledovaný jediný zámer, a to vznik oprávnenia žalobcu zastupovať žalovaného voči týmto osobám s cieľom prijatia plnenia žalovaným na základe zmluvy v prospech tretej osoby (t.j. zmluvy, ktorú uzavrel Bytový podnik Petržalka, s.r.o. so žalobcom v prospech žalovaného).

10. Žalobca v písomnom stanovisku zo dňa 4.5.2018 ako reakciu na vyjadrenia advokáta žalovaného nesúhlasil s argumentáciou nového advokáta žalovaného, ktorú vyhodnotil ako nesprávnu a účelovú. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný v priebehu súdneho konania argumentoval diametrálne odlišnými skutkovými tvrdeniami, a to práve existenciou zmluvy priamo medzi žalobcom a žalovaným a jej akomsi konkludentnom uzatvorení medzi žalobcom ako advokátom a žalovaným ako klientom. Žalovaný, jeho pôvodný advokát a ani žalobca netvrdili, že by v prípade Zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 3.8.2015, uzatvorenej medzi žalobcom a Bytovým podnikom Petržalka, s.r.o. (v časti vymáhania pohľadávok pre žalovaného), išlo o zmluvu v prospech tretej osoby. Podľa názoru žalobcu je vylúčené, by v prípade existencie údajnej zmluvy v prospech tretieho o tejto skutočnosti nikto na strane žalovaného nevedel a nehovoril a aby s tým žalovaný neargumentoval. Je zrejmé, že uvedené tvrdenie o existencii zmluvy v prospech tretieho nie je pravdivé, preto takýto argument žalovaný v konaní na súde prvej inštancie, prebiehajúcom viac ako rok, nepoužil, ide len o účelové tvrdenie nového advokáta žalovaného. Súd prvej inštancie sa v obdobných konaniach tvrdeniami žalovaného zaoberal, okrem iného prijal záver, že Mandátna zmluva zo dňa 17.12.2008, uzatvorená medzi žalovaným a Bytovým podnikom Petržalka, s.r.o. sa netýka práv a povinností žalobcu a Zmluva o poskytovaní právnych služieb zo dňa 3.8.2015, uzatvorená medzi žalobcom a Bytovým podnikom Petržalka, s.r.o. nie je zmluva, ktorá rieši vzťah žalobcu a žalovaného a zároveň nie je zmluvou uzatvorenou v prospech tretej osoby. Uvedená zmluva obsahuje výlučne záväzok žalobcu ako advokáta poskytovať právne služby klientovi a v prospech klienta, ktorým bola obchodná spoločnosť Bytový podnik Petržalka, s.r.o. a netýka sa vzťahu žalobcu a žalovaného, ale vzťahu žalobcu a bytového podniku. Predmetom zmluvy zo dňa 3.8.2015 bolo poskytovanie právnych služieb žalobcom ako advokátom Bytovému podniku Petržalka, s.r.o. ako klientovi vo forme konzultácií, pripomienkovaním zmlúv, spisovaním zmlúv, dohôd a iných listín a podávaním právnych stanovísk, právnych analýz a rozborov. Žalobca ako advokát na základe predmetu zmluvy zastupoval bytový podnik v konaniach ako aj v konaniach pred súdom v rozsiahlom objeme (cca 600 konaní), kde Bytový podnik Petržalka, s.r.o. v zmysle §8b ods. 1 veta prvá zákona č. 182/1993 Z.z. vystupoval samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a bol oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov. Predmetom poskytovania takýchto právnych služieb bola diametrálne odlišná agenda ako sa snaží prezentovať nový advokát žalovaného (údajné vymáhanie pohľadávok žalovaného žalobcom ako advokátom prostredníctvom Bytového podniku Petržalka, s.r.o.). Poskytovanie právnych služieb klientovi Bytovému podniku Petržalka, s.r.o. a poskytovanie právnych služieb žalovanému ako klientovi boli dve rôzne agendy poskytované žalobcom ako advokátom dvom rôznym klientom. Paušálna odmena dohodnutá medzi žalobcom a Bytovým podnikom Petržalka, s.r.o. Zmluvou o poskytovaní právnych služieb zo dňa 3.8.2015 bola teda odmenou za uvedené právne služby poskytované v rozsiahlom objeme bytovému podniku, nie je to poskytovanie právnych služieb v prospech žalovaného, resp. v prospech akejkoľvek tretej osoby, v zmluve absentuje akákoľvek dohoda o plnení žalobcu ako advokáta v prospech tretej osoby, nie je tam v takom smere prejavená vôľa zmluvných strán. Tvrdenie advokáta žalovaného o akejsi duplicite odmeny pre žalobcu sa nezakladá na pravde, práve naopak, žalobca za poskytnuté právne služby vo forme zastupovania žalovaného v konaní pred súdom (28Ro 2246/2012) nedostal žiadnu odmenu a napriek tomu, že právne služby žalovanému riadne poskytol, v predmetnom spore bol žalovaný ako žalobca zastúpený žalobcom ako advokátom úspešný a zároveň mu bolo priznané právo na náhradu trov právneho zastúpenia. Mandátna zmluva zo dňa 17.12.2008 sa žiadnym spôsobom netýka vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, žalobca nie je účastníkom tohto zmluvného vzťahu a teda zmluva nemôže ukladať žalobcovi žiadne povinnosti ani riešiť nárok žalobcu na odplatu za poskytnuté právne služby za zastupovanie žalovaného v konaní pred súdom v roku 2012, t.j. cca 4 roky po uzavretí predmetu mandátnej zmluvy, uzavretej medzi subjektmi mimo žalobcu v čase, kedy žalobca ešte neexistoval. Tvrdenie žalovaného, že tento poveril Bytový podnik Petržalka, s.r.o. na základe mandátnej zmluvy s vymáhaním jeho pohľadávok je v rozpore so Štatútom hlavného mesta SR Bratislavy aj v rozpore so zákonom o majetku obcí. Žalobca ako advokát zastupoval v konaní pred súdom priamo žalovaného na základe zmluvy o poskytovaní právnych služieb vyjadrenej

vo forme dohody o splnomocnení, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným , v ktorej je prejavená vôľa klienta nechať sa právne zastupovať advokátom v konkrétnom, presne vymedzenom súdnom konaní a prejavená vôľa advokáta zastupovať klienta v konkrétnom, presne vymedzenom súdnom konaní, spĺňa všetky náležitosti na to, aby bola posúdená ako zmluva o poskytovaní právnych služieb uzatvorená podľa zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, so subsidiárnym použitím ustanovení o zmluve mandátnej (§566 ObZ, prípadne zmluvy príkaznej (724 a nasl. .

11. Svedok JUDr. Ľubomír Kollár, právnik žalovaného, uviedol, že v roku 2007 zastupiteľstvo mestskej časti rozhodlo o zriadení s.r.o. a správu obecných bytov bude zabezpečovať Bytový podnik Petržalka, v roku 2008 na základe mandátnej zmluvy vznikla dohoda, že bytový podnik bude viesť evidenciu pohľadávok a zabezpečovať vymáhanie pohľadávok od dlžníkov, a to pohľadávok týkajúcich sa nezaplatených platieb nájomného a služieb. Bola daná možnosť konateľovi, či bude vymáhať tieto sumy sám alebo prostredníctvom advokátskej kancelárie JUDr. Kvasňovského a JUDr. Madeja a uzavretá zmluva o poskytovaní právnych služieb. V roku 2012 prevzala zastupovanie advokátska kancelária JUDr. Pohoveja. V roku 2011 sudkyňa tunajšieho súdu oznámila, že na základe plnej moci nemôže JUDr. Kvasňovský zastupovať bytový podnik, že pred súdom môže byť zastúpený bytový podnik len fyzickou osobou, teda konateľom alebo plnomocenstvo musí podpísať starosta. Následne bolo vypracované plnomocenstvo vyhovujúce požiadavkám súdu, vystavované pre JUDr. Kvasňovského a potom aj pre JUDr. Pohoveja. Právne služby si objednával Bytový podnik Petržalka, mala to na starosti pracovníčka p. Haníková, ktorá pripravovala podklady. Odmeňovanie advokáta bolo upravené zmluvami o poskytovaní právnych služieb, uzavretými medzi bytovým podnikom a príslušnou advokátskou kanceláriou a bolo rozdelené na dve časti, v prvej išlo o paušálne náhrady a v druhej nárok na trovy právneho zastúpenia v prípade, keď súd vyhrali a súdny exekútor pohľadávku vymohol, potom boli peniaze poskytnuté JUDr. Kvasňovskému alebo JUDr. Pohovejovi.

12. Svedkyňa Alena Haníková, ekonomický správca obecných bytov Bytového podniku Petržalka, s.r.o. do zápisnice súdu uviedla, že vymáhanie pohľadávok mestskej časti v správe bytového podniku, realizované žalobcom, prebiehalo tak, že na základe požiadavky žalobcu generovali upomienky pohľadávok, ktoré on podpísal. Pod hlavičkou JUDr. Pohoveja prichystala kompletný spis, doklady od bytu, evidenčný list, nájomnú zmluvu, priložila upomienku, špecifikáciu a v elektronickej podobe spis postúpila advokátskej kancelárii, ktorá pohľadávku vymáhala. Návrh na vydanie platobného rozkazu vygenerovala pod hlavičkou advokátskej kancelárie JUDr. Pohoveja, svedkyňa zadávala konkrétny prípad žalobcovi a odovzdávala mu podklady. Ako zamestnanec Bytového podniku Petržalka má na starosti evidenciu obecných bytov, pohľadávky vymáhali na základe zmluvy, mestská časť poverila bytový podnik správou obecných bytov, JUDr. Pohovej zastupoval bytový podnik v súdnych sporoch za obecné byty aj za byty vo vlastníctve. Bytový podnik vykonáva správu obecných bytov aj bytov vo vlastníctve na základe zmluvy o výkone správy. Na platobných rozkazoch pre vymáhanie pohľadávok z obecných bytov ako žalobca bola uvedená mestská časť Petržalka, nemá vedomosť o tom, kto udelil žalobcovi plnú moc, na platobných rozkazoch pre vymáhanie pohľadávok nie z obecných bytov figuroval ako žalobca Bytový podnik Petržalka. Nevie uviesť, v koľkých prípadoch pohľadávok nie obecných bytov formou žaloby zastupoval žalobca.

13. Zo zisteného skutkového stavu súd dospel k nasledovnému právnemu záveru:

14. Podľa §724 Občianskeho zákonníka /OZ/ príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.

15. Podľa §725 príkazník je povinný konať pri plnení príkazu podľa svojich schopností a znalostí. Od príkazcových pokynov sa príkazník môže odchýliť len vtedy, ak je to nevyhnutné v záujme príkazcu a ak nemôže včas dostať jeho súhlas; inak zodpovedá za škodu.

16. Podľa §730 ods. 1 príkazca je povinný poskytnúť príkazníkovi odmenu iba vtedy, ak bola dohodnutá alebo je obvyklá, najmä vzhľadom na povolanie príkazníka.

17. Podľa §24 ods. 1,3 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii advokát poskytuje právne služby za odmenu a má právo požadovať za ne primeraný preddavok. Odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a klientom; ak nedôjde k dohode, patrí advokátovi tarifná odmena.

18. Podľa §10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú odmenu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

19. Podľa §13a ods. 1 písm. a/,c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej.

20. Podľa §261 ods. 2 Obchodného zákonníka /ObZ/ obchodným záväzkovým vzťahom je aj záväzkový vzťah medzi subjektom verejného práva, ak sa týka zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.

21. Podľa §31 ods. 1 pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

22. Podľa §31 ods. 2 pri plnomocenstve udelenom právnickej osobe vzniká právo konať za splnomocniteľa štatutárnemu orgánu tejto osoby alebo osobe, ktorej tento orgán udelí plnomocenstvo.

23. Súd mal v konaní preukázané, že právny vzťah uzatvorený medzi procesnými stranami, a to udelenie plnomocenstva zo strany žalovaného žalobcovi na podanie návrhu na začatie súdneho konania a na zastupovanie žalobcu v celom súdnom konaní, treba posudzovať ako vzťah obchodno-právny, s poukazom na ust. §261 , nakoľko sa jedná o záväzkový vzťah medzi mestskou časťou, týkajúci sa zabezpečovania verejných potrieb a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Verejnou potrebou treba pritom rozumieť potrebu týkajúcu sa všetkých obyvateľov, ako aj potrebu, na ktorej je záujem z hľadiska určitej územnej oblasti alebo obce, potreby v určitých vecných oblastiach a úsekoch, na ktorých je všeobecne uznávaný záujem. Vzhľadom na skutočnosť, že v prípade súdneho konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 7C 507/2015 išlo o nárokovanie pohľadávky, ktorú možno považovať za majetok Mestskej časti Petržalka, teda majetok obecný, išlo zo strany žalobcu o poskytnutie právnej služby žalovanému vo veci zabezpečovania verejných potrieb. Rovnako v súlade s čl. 80 ods. 1 písm. c/ Štatútu hlavného mesta Slovenskej republiky, podľa ktorého sú mestské časti povinné majetok Bratislavy zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať v prospech rozvoja Bratislavy a jej obyvateľov, najmä sú povinné používať všetky právne prostriedky na ochranu majetku, vrátane včasného uplatňovania svojich práv alebo oprávnených záujmov pred príslušnými orgánmi, išlo v danom prípade o poskytovanie takej právnej služby žalobcom žalovanému, ktorá sa zároveň týkala vlastnej prevádzky subjektu verejného práva.

24. Súd neprijal prvú právnu argumentáciu žalovaného spočívajúcu v tom, že žalobca poskytol právne služby pre BPP na základe Zmluvy o poskytovaní právnej služby a konkludentne pristúpil na režim tejto zmluvy v časti nároku na náhradu trov konania u príkazných zmlúv, a to ústnou formou, v súlade s obchodnou praxou a obchodnými zvyklosťami, že mandátna zmluva medzi žalovaným a BPP a príkazná zmluva medzi stranami sporu úzko súvisia, že žalobcovi nárok na vyplatenie odmeny ešte nevznikol, nakoľko medzi procesnými stranami sporu došlo konkludentne k uzavretiu príkaznej zmluvy, súčasťou ktorej bola aj dohoda, že žalovaný vyplatí žalobcovi trovy právneho zastúpenia len v prípade, že tieto budú v exekučnom konaní vymožené alebo dobrovoľne uhradené dlžníkom. Skutočnosť, že žalovaný je jediným spoločníkom BPP je v súvislosti s právnym vzťahom uzavretým medzi procesnými stranami /plnomocenstvo/ irelevantná, argumentácia, že spolu súvisia mandátna zmluva uzavretá medzi žalovaným a BPP a príkazné zmluvy, uzavreté medzi BPP a žalobcom neobstojí, nakoľko mandátna zmluva sa nijakým spôsobom netýka vzťahu medzi procesnými stranami v predmetnom konaní. Účastníkom zmluvného vzťahu v prípade mandátnej zmluvy žalobca nebol, teda mu ani nemohli vniknúť žiadne povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy, vrátane nároku žalobcu na odmenu za poskytnuté právne služby pri zastupovaní žalovaného v súdnom konaní. Rovnako právne neobstojí žalovaným prezentovaná súvislosť medzi mandátnou zmluvou a zmluvami o poskytovaní právnych služieb, a to vzhľadom na skutočnosť, že ide o rôzne právne subjekty, ktoré tieto zmluvy uzatvárali, zo znení zmlúv o poskytovaní právnych služieb medzi žalobcom a BPP jednoznačne vyplýva, že klientom žalobcu nie je žalovaný ale tretia osoba - BPP. Zmluva o poskytovaní právnych služieb uzavretá medzi žalobcom

a BPP dňa 3.8.2015 neobsahuje záväzok žalobcu ako advokáta vykonávať akékoľvek činnosti pre žalovaného alebo pre iný tretí subjekt, absentuje v nej akákoľvek dohoda o plnení v prospech tretej osoby. V súdnom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 7C 507/2015 žalobca právne ako advokát zastupoval žalovaného v súdnom spore o vydanie bezdôvodného obohatenia na základe osobitnej zmluvy o poskytovaní právnych služieb vyjadrenej vo forme dohody o splnomocnení, v ktorej boli jasne uvedené podmienky zmluvného vzťahu medzi procesnými stranami a ktorá neobsahovala žiadnu dohodu o odmene za právne služby ani dohodu o tom, kedy súdom priznaná odmena má byť žalobcovi vyplatená. Tvrdenie žalovaného, že malo prísť ku konkludentnému uzavretiu príkaznej zmluvy medzi procesnými stranami, resp. konkludentnému pristúpeniu na režim zmluvy o poskytovaní právnych služieb uzavretej medzi žalobcom a BPP, súd vyhodnotil ako zjavne účelové, nemajúce oporu v žiadnom ustanovení zákona o advokácii, takýto právny názor nemožno prijať. Žalobca nemal uzatvorenú zmluvu o poskytovaní právnych služieb so žalovaným ale s BPP, uvedené subjekty nemožno dávať do súvislosti v danom spore z hľadiska rovnakých právnych následkov len preto, že žalovaný je jediným spoločníkom BPP, nemožno preto ani akýmkoľvek spôsobom prenášať podmienky zmluvného vzťahu uzavretého medzi žalobcom a BPP do zmluvného vzťahu uzavretého medzi žalobcom a žalovaným. Plná moc udelená žalovaným zo dňa 27.12.2012 je samostatným právnym úkonom, nesúvisí s právnymi úkonmi uzavretým v minulosti medzi žalovaným a BPP /mandátna zmluva/ ani s právnymi úkonmi uzavretými medzi žalobcom a BPP/zmluvy o poskytovaní právnych služieb/. Vzhľadom na skutočnosť, že procesné strany reálne neuzavreli dohodu o odmene žalobcu za poskytnuté právne služby ani dohodu kedy žalobcovi prináleží vyplatenie odmeny po úspešnom ukončení súdneho sporu, prináleží žalobcovi tarifná odmena podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z., vo výške správne vypočítanej žalobcom, a to za dva úkony právnej pomoci (prevzatie veci a písomné podanie žalobného návrhu na súd) vykonané žalobcom v súdnom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 28Ro 2246/2012 po á 161,01€ za jeden úkon + režijný paušál vo výške 7,63€ a jeden úkon vykonaný v rámci exekučného konania (podanie návrhu na exekučné konanie) za 161,01€, spolu 498,29€ + 20% DPH vo výške 99,66€, t.j. celkovo 597,95€. Jednotlivé úkony právnej pomoci mal súd preukázané listinnými dôkazmi procesného útoku, a to plnomocenstvom udeleným žalobcovi ako advokátovi žalovaným ako klientom dňa 27.12.2012, platobným rozkazom 28Ro 2246/2012 a dokladom preukazujúcim podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Udelené plnomocenstvo zo strany žalovaného sa týkalo konkrétneho súdneho konania, po právoplatnom ukončení ktorého vznikol žalobcovi oprávnený nárok na odmenu za poskytnuté právne služby, priznané súdom ako úspešnej procesnej strane v danom konaní.

25. Podľa Čl. 82 ods. 5 Štatútu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy so zvereným majetkom sa mestskej časti zverujú i súvisiace majetkové práva a na mestské časti prechádzajú do výšky zvereného majetku všetky súvisiace záväzky. Podľa odseku 7 mestská časť môže veci zverené do jej správy a súvisiace práva a záväzky zveriť do správy rozpočtovým organizáciám alebo príspevkovým organizáciám, ktoré zriadila.

26. Podľa §6 ods. 2 zákona č. 138/1991 Z.z. o majetku obcí hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava zveruje časti svojho majetku do správy mestským častiam. Mestská časť môže majetok, ktorý jej bol zverený do správy, zveriť do správy správcovi, ktorého zriadila podľa osobitného predpisu (§21 zákona č. 523/2004 Z.z. - rozpočtovej alebo príspevkovej organizácii). Podľa §7 ods. 2, písm. c/ orgány obce a organizácie sú povinné majetok obce zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať, sú povinné najmä používať všetky právne prostriedky na ochranu majetku, vrátane včasného uplatňovania svojich práv alebo oprávnených záujmov pred príslušnými orgánmi.

27. Súd neprijal ani druhú právnu argumentáciu žalovaného, spočívajúcu v tom, že mechanizmus spolupráce medzi žalobcom, žalovaným a Bytovým podnikom Petržalka bol založený zmluvou v prospech tretieho, v zmysle ktorej je zviazaný na úhradu odmeny žalobcu bytový podnik, čo vyplýva zo zmluvy o poskytovaní právnych služieb, svedeckých výpovedí a vyjadrenia bytového podniku a tiež v tom, že žalovaný poveril Bytový podnik Petržalka, s.r.o. na základe Mandátnej zmluvy zo dňa 17.12.2008 vymáhaním pohľadávok žalovaného voči dlžníkom. V súlade s právnym názorom žalobcu, súd dospel k záveru, že uvedené je v rozpore s vyššie citovanými ustanoveniami Štatútu hlavného mesta SR Bratislavy a zákonom o majetku obcí, nakoľko povinnosť spravovať a vymáhať pohľadávky žalovaného bola zákonom stanovená povinnosť priamo žalovanému, ktorý pri plnení týchto povinností bol v konaní pred súdom zastúpený žalobcom ako advokátom, a to na základe plnej moci udelenej žalobcovi priamo žalovaným, možnosť BPP spravovať a vymáhať pohľadávky žalovaného uvedené zákonné ustanovenia vylučujú. Bytový podnik Petržalka, s.r.o. nie je rozpočtová ani príspevková organizácia

zriadená žalovaným, jedná sa o právnickú osobu založenú žalovaným pre určitý účel, v súlade so zákonom o hlavnom meste (č. 377/1990 Z.z.) a zákone o obecnom zriadení (č. 369/1990 Z.z.).

28. Tvrdenie žalovaného, že mandátna zmluva zo dňa 17.12.2008, uzavretá medzi BPP a žalovaným predstavuje právny vzťah, ktorým žalovaný poveril bytový podnik zabezpečením správy a vymáhania pohľadávok evidovaným voči dlžníkom žalovaného a žalovaný ponechal na uváženie bytovému podniku, či tieto služby pre žalovaného zabezpečí samostatne alebo na služby využije tretí subjekt - advokáta a za týmto účelom boli uzavreté Zmluvy o poskytovaní právnych služieb dňa 1.8.2012, zo dňa 2.8.2013, zo dňa 3.7.2015, je mylné a vykonštruované, nemajúce právny základ v súdom zistenom skutkovom stave. Zmluvy o poskytovaní právnych služieb uzavrel žalobca s Bytovým podnikom Petržalka, s.r.o., nejedná sa o poskytovanie služieb v prospech žalovaného ani poskytovanie služieb v prospech akejkoľvek ďalšej tretej osoby. Žalovaný v rámci procesnej obrany použil argumentáciu pre súd neprijateľnú, nakoľko nemožno dávať do súvisu mandátnu zmluvu a zmluvu o poskytovaní právnych služieb so zastupovaním žalovaného žalobcom ako advokátom v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 28Ro 2246/2012, tieto právne úkony časovo ani inak spolu nesúvisia. Súd ustálil, že sa jedná o dva rozdielne právne vzťahy, jeden založený mandátnou zmluvou a zmluvami o poskytovaní právnych služieb a druhý vzniknutý na základe plnomocenstva udeleného žalovaným pre žalobcu na konkrétne súdne konanie, v ktorom žalovaný v postavení žalobcu si prostredníctvom žalobcu ako advokáta uplatňuje svoje pohľadávky voči dlžníkom, vzniknuté na platbách spojených s užívaním bytu. V neposlednom rade treba poukázať na skutočnosť, že v zmluve o poskytovaní právnych služieb absentuje akákoľvek dohoda o plnení žalobcu ako advokáta v prospech tretej osoby, absentuje tam prejav vôle zmluvných strán (BPP a žalobca) smerujúci k tomu, aby na základe zmluvného vzťahu poskytoval žalobca advokátske právne služby v prospech tretej osoby, resp. v prospech žalovaného.

29. Podľa §365 ods. 1,2 dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

30. Podľa §369 ods. 2, §369a ObZ, v spojení s §1 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia ObZ, je sadzba úrokov z omeškania stanovená na 8% ročne.

31. Žalobca si uplatnil svoj nárok voči žalovanému na základe reálne vykonaných a preukázaných právnych služieb, na zaplatenie ktorých vyzval žalovaného listom zo dňa 5.12.2016, prevzatom žalovaným 6.12.2016, pričom zaplatenie požadoval žalobca do 15 dní od doručenia výzvy, žalovaný mal teda povinnosť zaplatiť žalobcovi do 22.12.2016. Nasledujúci deň je prvým dňom omeškania žalovaného so zaplatením peňažnej pohľadávky, od ktorého súd priznal žalobcovi zákonný ročný úrok z omeškania zo žalovanej istiny až do zaplatenia.

32. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa §255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa §262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške ako za podanú žalobu.

V prípade neuhradenia priznanej pohľadávky zo strany povinného, môže oprávnený požiadať o exekučný výkon súdneho rozhodnutia.