Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8To/47/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Kučeru, sudcov JUDr. Daniely Mitterpákovej a JUDr. Martina Michalanského v trestnej veci proti obžalovanému I. N. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 3T/14/2017 zo dňa 18. 10. 2017 na verejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 6. júna 2018 takto

rozhodol:

Podľa § 321 ods. 1 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok.

Obžalovaného I. N., nar. XX. 8. XXXX v V., trvale bytom Z., N. XXX/XX, okres A.

podľa § 285 písm. f/ Tr. por. s použitím § 86 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby okresného prokurátora pre skutok, že

v dobe od 1. mája 2016 doposiaľ, v Gelnici a inde, ako otec mal. I. I., nar. XX.XX.XXXX neprispieval riadne a včas na jeho výživu, i keď mu táto povinnosť vyplýva z § 62 Zákona o rodine a podľa rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 13P 372/2013 zo dňa 21.01.2014, právoplatného dňa 30. 1. 2014 bol zaviazaný prispievať na výživu svojho syna sumou vo výške 60 € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa M. I., čím mu za uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom v sume najmenej vo výške 480 €, pričom mal príjem z pracovnej činnosti a uvedeného konania sa dopustil napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 2T 141/2015 zo dňa 10.12.2015, právoplatným dňa 29.12.2015, bol uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 14 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 18 mesiacov,

právne kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák.,

pretože trestnosť činu zanikla.

odôvodnenie:

Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom sp. zn. 3T/14/2017 zo dňa 18. 10. 2017 uznal obžalovaného vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

v dobe od 1. mája 2016 doposiaľ, v Gelnici a inde, ako otec mal. I. I., nar. XX.XX.XXXX neprispieval riadne a včas na jeho výživu, i keď mu táto povinnosť vyplýva z § 62 Zákona o rodine a podľa rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 13P 372/2013 zo dňa 21.01.2014, právoplatného dňa 30. 1. 2014 bol zaviazaný prispievať na výživu svojho syna sumou vo výške 60 € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa M. I., čím mu za uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom v sume najmenej vo výške 480 €, pričom mal príjem z pracovnej činnosti a uvedeného konania sa dopustil napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 2T 141/2015 zo dňa 10.12.2015, právoplatným dňa 29.12.2015, bol uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 14 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 18 mesiacov.

Súd mu za to uložil podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. l/ Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní jedného roka a podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona na výkon trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal zahlásil odvolanie obžalovaný priamo do zápisnice o výsluchu dňa 2. 5. 2018, kde uviedol, že podáva odvolanie do viny, keďže celé dlhované výživné uhradil a boli splnené podmienky tzv. účinnej ľútosti.

Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd jasne a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal aj obhajobou obžalovaného.

Krajský súd v rámci konania o odvolaní obžalovaného vykonal verejné zasadnutie dňa 6. júna 2018, na ktorom matka maloletého I. I., M. I. sa vyjadrila, že obžalovaný uhradil podlžné výživné vo výške 480 eur a ku dňu konania verejného zasadnutia na krajskom súde vyplatil ďalšie výživné opäť vo výške 480 eur, ktoré mu vzniklo od zaplatenia podlžného výživného a taktiež aj riadne platí výživné, ktoré mu bolo určené v plnej výške.

Na verejnom zasadnutí krajský prokurátor po vykonanom dokazovaní navrhol aplikovať účinnú ľútosť, pretože obžalovaný zaplatil dlžné výživné a tým zanikla trestnosť činu.

Podľa § 86 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.

Krajský súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že boli splnené zákonné podmienky ustanovenia § 86 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a preto zrušil napadnutý rozsudok a za použitia ustanovenia § 86 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. o účinnej ľútosti obžalovaného spod obžaloby prokurátora oslobodil, pretože zanikla trestnosť činu.

Krajský súd mimo rozhodovania o merite veci však dodáva a zvýrazňuje, že obžalovaný má zákonom určenú vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, ktorú obžalovaný musí dodržiavať, pretože v opačnom prípade pro futuro, ak by opätovne neplnil si vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, mohol by byť prípadne opätovne trestne stíhaný pre trestný čin zanedbania povinnej výživy.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.