Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/23/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: X. I., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpená procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny M., dieťa rodičov: matka - C. I., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXXX/XX, S. a otec - K. I., nar. X.XX.XXXX, bytom G. č. XX, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 4. decembra 2017, č.k. 19P/32/2017-68, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zvýšil výživné otca na maloleté dieťa zo sumy 120 eur mesačne na sumu 180 eur od 15.3.2017, dlžné výživné za obdobie od 15.3.2017 do 4.12.2017 vo výške 512,98 eur súd povolil otcovi zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 10 eur až do zaplatenia spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok s tým, že týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Galanta č.k. 24P/67/2014-37 zo dňa 26.5.2014. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 75, § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že došlo k uplynutiu troch rokov od poslednej úpravy a teda tento dôvod sám o sebe je možné vyhodnotiť ako zmenu pomerov na strane maloletej. Maloletá X. je ťažko zdravotne postihnutá. Z lekárskych správ a vyjadrení matky vyplýva, že maloletá má diagnózu mentálna retardácia, je obézna pre problémy so štítnou žľazou (166 cm/145 kg), má odporúčanú redukčnú špeciálnu diétu, má problémy s chrbticou, má indikovanú kúpeľnú liečbu. Matka predložila potvrdenia o absolvovaní kúpeľnej liečby, naposledy z marca 2016 (pozn.: bločky na č.l. 38 a 39 boli vystavené dodatočne). X. je žiačkou 9. triedy K. základnej školy v S.. Má pravidelnú školskú dochádzku, riadne sa na vyučovanie pripravuje, zo strany rodiny je o ňu veľmi dobre postarané. Z lekárskej správy neurológa z 10/2017 vyplýva, že X. má v poslednom období poruchy v správaní, ktoré ústia až do agresivity a má problémy s inkontinenciou. Matke bola od času poslednej úpravy výživného diagnostikovaná rakovina prsníka. Z uvedeného dôvodu absolvovala operačné zákroky v 2016 aj 2017. Matka od 1.1.2017 poberá invalidný dôchodok vo výške 272,10 eur. Matka s maloletou bývajú u rodičov, v tomto ohľade nedošlo k zmene. K tomu matka poberá prídavky na dieťa v sume 23,52 eur a opatrovné za X. 125 eur mesačne. Matka prispieva rodičom sumou 150 eur mesačne, ale túto sumu jej 3-4x do roka odpustia, pretože ju nedokáže platiť. Matka má možnosť získať mestský byt, ale stále nemá dostatok prostriedkov naň a je odkázaná na pomoc svojich rodičov. Ochorenie matky a invaliditu matky súd vyhodnotil ako podstatnú zmenu pomerov na strane matky. Na druhej strane

súd konštatuje, že otec sa napriek odôvodneniu v poslednom rozhodnutí súdu nijak nesnažil zmeniť pomery na svojej strane. Otec pracuje u zamestnávateľa K. A. K. od 1.7.2014 do súčasnosti. Napriek tvrdeniam otca, tento doteraz neurobil žiadny právny krok vo vzťahu k svojej údajnej ďalšej dcére (viď lustrácia súdom na č.l. 52-53), doteraz pracuje s rovnakým príjmom ako predtým na čiastočný úväzok. Otec v konaní síce tvrdil, že pracuje na plný pracovný úväzok, čo je však s ohľadom na to, že pracuje u toho istého zamestnávateľa za rovnaký príjem ako v čase posledného rozsudku ťažko uveriteľné. Túto skutočnosť súdu otec nijak nepreukázal. Súd zistil aj príjmy na strane partnerky otca, s ktorým žije v spoločnej domácnosti spolu s dcérou (12 r.). Jej čistý príjem bol za obdobie 1-10/2017 v sume 475,75 eur. Pracovný pomer je vznikol 1.3.2015 a trvá do súčasnosti. Obaja rodičia majú dlhy, na ktoré súd pri vyhodnocovaní pomerov neprihliadol, nakoľko výživné predstavuje prednostnú pohľadávku. Z rozpisu výdavkov, ktoré matka predložila súdu jednoznačne vyplýva, ako skromne matka s maloletou žijú. Súd má za to, že uvedený rozpis nie je primeraný s ohľadom na vek a zdravotný stav X.. Otec uviedol, že v rovnakej miere ako on, teda v sume 120 eur, by mala prispievať na výživu maloletej aj matka. S uvedeným názorom sa súd nestotožnil. Matka má ťažkú zdravotnú diagnózu, má vo výlučnej starostlivosti ťažko postihnutú dcéru, s ktorou sú v súčasnosti výchovné problémy a viaceré zdravotné problémy. Matke pomáhajú iba jej rodičia. Otec sa o maloletú absolútne nezaujíma, nenavštevuje ju, nijakým spôsobom neprispieva na jej starostlivosť nad rámec výživného, ktoré je stanovené súdom. Otec pritom už dlhodobo pracuje 4 hodiny denne a nijak sa od posledného rozhodnutia nesnažil zlepšiť svoje majetkové pomery. Tento krát súd bral do úvahy aj príjmy jeho partnerky, ktorá pracuje na plný úväzok. Teda s prihliadnutím na všetky uvádzané okolnosti má súd za to, že otec je povinný prispievať na X. vo vyššej miere ako matka, ktorá si nemôže inak zvýšiť svoje príjmy, a ktorá sa o X. výlučne osobne stará. Otec k výške svojho príjmu uviedol, že čím vyšší príjem má, tým viac mu zamestnávateľ zrazí. Súd má dôvodnú pochybnosť, že otec má aj iné ako oficiálne príjmy, a teda súd nevychádzal z oficiálnej čistej mzdy otca (ktorá je dokonca nižšia ako uvádza otec), ale z priemernej mzdy v hospodárstve. Súd tiež bral do úvahy možnosti a schopnosti otca, ktorým nezodpovedá oficiálny príjem otca. V prípade otca je teda očakávateľný mesačný príjem 722 eur, čo predstavuje priemernú čistú mzdu v hospodárstve za 2Q/2017. Uvedená suma zodpovedá približne dvojnásobku súčasného príjmu otca, ktorý by mohol otec dosiahnuť v prípade, že by pracoval štandardných 8 hodín denne. V prípade maloletej, ktorá má t.č. 16 rokov, je podľa nezáväzných odporúčaní príslušných autorít stanovené rozmedzie výživného na 17-21% z čistej mzdy. Teda v prípade, že by X. bola zdravé dieťa a matka by mala možnosť zvýšiť svoj príjem vlastnou pracovnou činnosťou, súd má za to, že suma výživného 150 eur/mesačne by bola primeraná. Avšak, berúc do úvahy, že matka maloletej je invalidná, trpí závažnou diagnózou a tiež, že X. je ťažko zdravotne postihnutá, čo preukázateľne vyžaduje zvýšené náklady na starostlivosť a liečbu, zvýšenie sumy o 30 eur mesačne, t.j. 360 eur ročne, kde sú zahrnuté výdavky na lieky, špeciálne oblečenie, pomôcky a kúpeľnú liečbu, je primerané. Súd prihliadol aj na to, že otec nijakým iným spôsobom neprispieva na starostlivosť o X., teda vôbec sa o ňu osobne nestará. Súd má za to, že otec je bezodkladne povinný pristúpiť k riešeniu svojich osobných a pracovných pomerov. Matka s X. majú právo na samostatné bývanie, rovnako ako žije otec spolu s partnerkou a dcérou. Toto je im však odopierané, pretože súčasné príjmy im ledva pokrývajú bežné výdavky, nehovoriac o mimoriadnych výdavkoch, ktoré sa viažu k zdravotnému stavu maloletej. Súd teda priznal maloletej zo strany otca výživné 180 eur mesačne od 15.3.2017, t.j. od času, od ktorého matka žiadala zvýšiť výživné, a od ktorého dátumu má súd za preukázané, že došlo k zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu vo výške výživného. Súd vypočítal dlžné výživné od 15.3.2017 do vyhlásenia rozsudku nasledovne: rozdiel 60 eur x 8 celých mesiacov = 480 eur + alikvotná čiastka za 3/2017 = 32,98 eur = 512,98 eur. Dlžné výživné súd povolil otcovi splácať splátkami vo výške 10 eur mesačne pod hrozbou straty výhody splátok. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že matka maloletej v návrhu neuviedla žiadne skutočnosti, na základe ktorých žiadala zvýšiť výživné, pričom jej jediným argumentom bolo tvrdenie o úprave výživného na dcéru pred tromi rokmi. Namietol, že súd nevyzval matku na konkretizáciu výdavkov, ktoré na dcéru má, pričom on vo vyjadrení k návrhu žiadal, aby súd zistil, aké mesačné výdavky má matka maloletej na dcéru v súvislosti s návštevou školy v S., kde spolu bývajú. Poukázal na to, že súd v tomto smere žiadne dokazovanie nevykonal. Pokiaľ súd konštatoval, ako skromne matka s dcérou žijú, podľa jeho názoru rovnako skromne žije aj on so svojou družkou a ich spoločnou dcérou v spoločnej domácnosti jeho matky, ktorej tiež mesačne platí na bývanie a stravu 150 eur. Nepochopil, ako sa súd dopracoval k jeho očakávanému príjmu 722 eur mesačne a ako ho môže prirovnávať k občanom, ktorí majú čistú mzdu v hospodárstve za druhý kvartál roku 2017. Nesúhlasil s odôvodnením rozsudku, v ktorom prvoinštančný súd uviedol teoretické úvahy o

primeranosti výživného bez akýchkoľvek čísiel, keď súd žiadnym spôsobom nezdôvodnil preukázateľné zvýšené náklady na starostlivosť a liečbu. Uvedeným postupom súd porušil jeho základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR.

4. K odvolaniu otca dieťaťa sa písomne vyjadrila matka, ktorá uviedla, že všetky potvrdenia preukazujúce výdavky na dcéru súdu doložila a sú založené v súdnom spise.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - otec dieťaťa (§ 359 a § 362 ods. 1 a § 7 ods. 1 proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 , postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 a dospel k záveru, že odvolanie otca dieťaťa nie je dôvodné.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 19P/32/2017 je zvýšenie výživného na maloletú X., nar. XX.X.XXXX. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zvýšil výživné otca na maloleté dieťa zo sumy 120 eur mesačne na sumu 180 eur od 15.3.2017, dlžné výživné za obdobie od 15.3.2017 do 4.12.2017 vo výške 512,98 eur súd povolil otcovi zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 10 eur až do zaplatenia spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok s tým, že týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Galanta č.k. 24P/67/2014-37 zo dňa 26.5.2014. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

9. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvej inštancie obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 387 ods. 2 .

10. Pri rozhodovaní o zmene výšky výživného je nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho, ako i nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne, napríklad vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného. Zmena výšky výživného je pritom možná najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov.

11. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného, ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby

zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

12. Za správny považoval odvolací súd postup súdu prvej inštancie, ktorý porovnal pomery a okolnosti, z ktorých sa vychádzalo pri ostatnej úprave výšky výživného, s pomermi a okolnosťami v čase nového rozhodovania o výživnom, pričom správne posúdil zmeny pomerov tak na strane výživou odkázaných detí, ako aj na strane výživou povinných rodičov a dospel k správnemu záveru, že došlo k podstatným zmenám pomerov, ktoré odôvodňovali zmenu výšky výživného vo vzťahu k maloletej X.. Súd prvej inštancie tiež správne ustálil výšku výživného, ktorá podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá zárobkovým schopnostiam, možnostiam a pomerom otca dieťaťa, ako aj odôvodneným potrebám maloletej. Aj podľa názoru odvolacieho súdu otec dieťaťa nevyužíva všetky svoje schopnosti za účelom dosiahnutia vyššieho príjmu, keď tento sa dlhodobo uspokojuje so zárobkom na úrovni takmer minimálnej mzdy a nepreukázal, že by sa snažil získať iné zamestnanie, kde by mohol dosahovať vyšší príjem, pričom plnenie vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu by malo byť pre neho prvoradým. Taktiež bolo potrebné zvážiť, že otec okrem plnenia vyživovacej povinnosti o dieťa nejaví žiaden záujem a nad rámec výživného naň žiadnym spôsobom neprispieva. Ďalej bolo potrebné prihliadnuť na zdravotné problémy tak maloletej, ako aj matky, ktoré podstatným spôsobom matke znemožňujú zaobstarať si vyšší príjem. Nie je pravdivým tvrdenie odvolateľa, že matka nedoložila súdu potvrdenia o výdavkoch na maloletú, keď tieto sa nachádzajú v súdnom spise a otec mal možnosť sa s nimi oboznámiť. Pokiaľ otec dieťaťa tvrdí, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, uvedenú skutočnosť doposiaľ nepreukázal, keď v rodnom liste dieťaťa nie je zapísaný ako otec.

13. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil, pričom sa dostatočným spôsobom vyporiadal i s námietkami otca detí a vzhľadom na to, že tento ani v odvolacom konaní neuviedol žiadne nové podstatné skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť a ktoré by spochybnili správnosť napadnutého rozsudku, odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 .

14. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP.

16. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 .

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 .

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 .

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 .

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 .

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .