Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_16CoE-72-2018.pdf
PDF · 106.08 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoE/72/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov senátu JUDr. Juraja Tymka a JUDr. Milana Končeka v exekučnej právnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnému: 1. S. X., nar.: XX. XX. XXXX, bytom P. XX, XXX XX J.V., J. N. V., 2. Ľ. X., nar.: XX. XX. XXXX, bytom E. XXX/XX, H. - L., pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť oprávnenému spoločne a nerozdielne sumu 9 350,57 eur s príslušenstvom, zmenkovú odmenu vo výške 34,13 eur, trovy predchádzajúce konania spoločne a nerozdielne vo výške 925,54 eur a trov exekúcie, v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Ľubošom Sidorjákom, Murgašova 3, Košice, pod spis. zn. EX 130/2014, v konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II spis. zn.: 48Er/932/2014-48 zo dňa 14. 03. 2017, takto:
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.
II. Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie exekúciu zastavil.
2. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 18. 02. 2014 doručeným Exekútorskému úradu JUDr. Ľuboša Sidorjaka, Murgašova 3, Košice, dňa 24. 02. 2014 domáhal proti povinným vykonania exekúcie pre vymoženie sumy 9 350,57 eur s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V spis. zn.: 3Zm/266/2013-13 zo dňa 12. 08. 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť v časti istiny a úrokov dňa 10. 12. 2013.
3. Súd prvej inštancie dňa 17. 03. 2014 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ľuboša Sidorjaka, Exekútorský úrad so sídlom Murgašova 3, Košice.
4. Ďalej súd konštatoval, že oprávnený v podaní zo dňa 18. 01. 2016 označeným ako doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie uviedol, že dňa 21. 07. 2011 uzavrel oprávnený ako veriteľ s povinným v 1. rade ako s dlžníkom Zmluvu č. 13527772591 (ďalej len "zmluva"), na základe ktorej poskytol povinnému v 1. rade úver vo výške 5016 eur. Za poskytnutie úveru sa povinný v 1. rade zaviazal zaplatiť oprávnenému odplatu (zmluvnú odmenu) vo výške 3 016 eur, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru a to za celú dobu poskytnutia úveru. Zmluvná odmena bola splatná ku dňu poskytnutia úveru a to za celú dobu poskytnutia úveru. Zmluvná odmena bola splatná ku dňu poskytnutia úveru a bola uhradená započítaním oproti nároku dlžníka (povinného v 1. rade), na poskytnutie úveru. V zmysle zmluvy bol preto dlžník povinný uhradiť istinu úveru v 42 mesačných splátkach vo výške 114 eur. Vzhľadom na omeškanie s úhradou splátok sa dňa 03. 03. 2013 stal splatným celý nesplatený záväzok zo zmluvy, t. j. nesplatená
istina úveru vo výške 3 398,57 eur, a vznikol oprávnenému nárok na zmluvné pokuty podľa zmluvy vo výške 7 182 eur. Nárok na zmluvné pokuty pozostáva: zo zmluvnej pokuty vo výške 478,80 eur za omeškanie s úhradou splátky č. 4, zo zmluvnej pokuty vo výške 478,80 eur za omeškanie s úhradou splátky č. 10, zo zmluvnej pokuty vo výške 478,80 eur za omeškanie s úhradou splátky č. 11, zo zmluvnej pokuty vo výške 478,80 eur za omeškanie s úhradou splátky č. 12, zo zmluvnej pokuty vo výške 478,80 eur za omeškanie s úhradou splátky č. 13, zo zmluvnej pokuty vo výške 478,80 eur za omeškanie s úhradou splátky č. 14, zo zmluvnej pokuty vo výške 478,80 eur za omeškanie s úhradou splátky č. 15, zo zmluvnej pokuty vo výške 478,80 eur za omeškanie s úhradou splátky č. 16, zo zmluvnej pokuty vo výške 478,80 eur za omeškanie s úhradou splátky č. 17, zo zmluvnej pokuty vo výške 478,80 eur za omeškanie s úhradou splátky č. 18, zo zmluvnej pokuty vo výške 2 394,00 eur za omeškanie o viac ako 15 dní s úhradou zosplatneného úroku, ktorý sa stal splatným v dôsledku omeškania s úhradou splátky o viac ako 30 dní. Zmenka bola vystavená povinným v 1. rade ako vystaviteľom na rad oprávneného ako veriteľa za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa zo zmluvy, pre prípad meškania dlžníka s plnením jeho splatných záväzkov. Povinný v 2. rade podľa ustanovenia § 533 Občianskeho zákonníka pristúpil k peňažnému záväzku dlžníka zo zmluvy spočívajúcom v úhrade úveru, prípadne zmluvných pokút a ďalších peňažných záväzkov zo zmluvy a zároveň podpísal zmenku ako zmenečný ručiteľ za vystaviteľa zmenky. Oprávnený v súlade s vyplňovacím právom k blankozmenke dohodnutým v zmluve vyplnil zmenku a uplatnil svoj nárok cestou príslušného súdu, ktorý vydal zmenkový platobný rozkaz, ktorý je exekučným titulom. Zmluvný vzťah nie je spotrebiteľský, keďže zmluva bola uzatvorená s povinným v 1. rade ako podnikateľom, ktorý je právnickou osobou a v zmysle ustanovenia § 261 Obchodného zákonníka sa tento zmluvný vzťah riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti oprávnený navrhol, aby v súlade s ustanovením § 243e ods. 6 Exekučného poriadku súd rozhodol o pokračovaní exekúcie.
5. Následne súd prvej inštancie citoval ustanovenia § 243f ods. 3 až 6, § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok") v znení neskorších predpisov.
6. Exekučným titulom je v tejto veci právoplatný a vykonateľný zmenkový platobný rozkaz, je teda nepochybné, že v konaní v ktorom sa vydal exekučný titul, sa uplatňoval nárok zo zmenky. Z predloženej zmluvy o úvere súd zistil, že oprávnený poskytol povinnej v 1. rade ako dlžníkovi pôžičku vo výške 4 788 eur, ktorú sa povinná zaviazala splácať v 42 mesačných splátkach po 114 eur. V zmluve je povinná v 1. rade označená svojim menom a priezviskom, rodným číslom, bydliskom a povinný v 2. rade, ako spoludlžník označený svojim menom a priezviskom, rodným číslom a bydliskom. Zo zmluvy o úvere mal súd za preukázané, že oprávnený poskytol povinnej v 1. rade pri podpise zmluvy pôžičku, ktorá sa povinná zaviazala vrátiť podľa dojednaných podmienok. Je nepochybné, že oprávnený pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a povinný v 1. a 2. rade nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Ich vzťah je vzťahom dodávateľa a spotrebiteľa podľa ustanovenia § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka a treba naň aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.
7. Súd prvej inštancie uviedol, že zmluva o úvere bola povinným predložená už vopred, dodávateľom pripravenom formulári, teda bez možnosti povinných, akokoľvek zasiahnuť do podmienok poskytnutia úveru. Súd mal preto za to, že posudzovaná zmluva o úvere spadá do kategórie spotrebiteľských zmlúv v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. OZ. Povinná v 1. rade je síce v zmluve o úvere označená ako spotrebiteľský subjekt, pričom v čl. 1. 1 zmluvy je uvedené, že veriteľ poskytuje dlžníkovi pôžičku na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti, avšak súd túto skutočnosť nemal za preukázanú.
8. Ďalej poukázal na skutočnosť, že účel poskytnutia finančných prostriedkov bol predtlačený v zmluve. Súd sa neuspokojil s formálnym označením účelu zmluvy a právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy posudzoval materiálne podľa skutočnej vôle účastníkov a podľa skutočného, teda nie len deklarovaného účelu uzavretia zmluvy. Účel poskytnutých peňažných prostriedkov na výkon podnikateľskej činnosti tak, ako je to uvedené v predtlači textu zmluvy o úvere, nebol v konaní preukázaný. Dôkazné bremeno pritom je na ťarchu toho, kto tvrdí takúto skutočnosť, teda veriteľa. Strohé konštatovanie, že úver je poskytnutý dlžníkovi na podnikateľské účely sa javilo súdu nepresvedčivé a účelové za situácie, keď spoludlžníkom je manžel povinnej v 1. rade, ktoré preukázateľne neuzatvárala zmluvu ako podnikateľ, ale ako fyzická osoba.
9. Uviedol, že zmluva o revolvingovom úvere má povahu jednoznačne jednostrannej adhéznej zmluvy, obsahujúcej veľké množstvo ustanovení znevýhodňujúcich dlžníka. Obsah zmluvy jednoznačne nesvedčí o tom, že by jej uzatvoreniu predchádzali rokovania typické pre uzavretie zmlúv medzi podnikateľmi. Jej forma na pretlačenom formulári skôr potvrdzuje, že bola uzatváraná bez hlbšej vzájomnej súčinnosti zmluvných strán, z postavenia zmluvne nadriadeného subjektu voči podriadenému subjektu, spotrebiteľovi, čo je typické pre spotrebiteľské zmluvy.
10. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie konštatoval, že takto neurčité vymedzenie účelu poskytnutia úveru v konkrétnej veci, na účel výkon podnikania v spojení s nedostatkom akýchkoľvek ďalších dôkazov zo strany oprávneného má za následok, že úverovú zmluvu treba považovať za spotrebiteľskú. Keď súd ustálil, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský zmluvný vzťah, ďalej skúmal, či v rozhodnutí, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie bolo prihliadnuté na: 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Spotrebiteľské právo v čase vystavenia zmenky výslovne zakazovalo použitie zmenky v spotrebiteľských vzťahoch s poukazom na ustanovenie § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. Zo zmluvy je zrejmé, že ustanovenia obsahujúce neprijateľné zmluvné podmienky (zmluvné pokuty, odplata za poskytnutie pôžičky), boli do zmluvy zakomponované neprehľadne, nezrozumiteľne, jej ustanovenia boli zavádzajúco formulované, keď v čl. 1. 1 zmluvy je uvedené, že veriteľ poskytuje dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 4 788 eur, avšak nie je zreteľne uvedené, že z uvedenej sumy bude reálne dlžníkom poskytnutá len suma 2 000 eur, keďže zvyšok tvorí odmena veriteľa. Ustanovenie o odmene spotrebiteľa a jej splatnosti ku dňu poskytnutia pôžičky boli uvedené až na druhej strane zmluvy v čl. 4.1 zmluvy. V prípade, ak by povinní boli riadne zo zmluvou oboznámení, je vysoká pravdepodobnosť, že túto by za daných "úžerníckych" podmienok neboli uzavreli. Zmenkový súd v konaní o zmenkovom platobnom rozkaze zo zákona síce nebol povinný skúmať obsah dohody o vyplnení zmenky a teda preto neprihliadal ani na ustanovenia o spotrebiteľskom práve. Ak bolo teda zrejmé, že popri návrhu sú splnené všetky ostatné procesné podmienky a že predloženie zmenky nevzbudzuje nijakú pochybnosť o dôvodnosti nároku, zmenkový súd vydal zmenkový platobný rozkaz.
11. Súd prvej inštancie však vyhodnotil zmenové dojednanie (kauzu zmenky) ako dojednanú v rozpore so zákonom, a je preto neplatné (§ 39 Občianskeho zákonníka) a keďže na túto skutočnosť nebolo prihliadnuté v konaní o zmenkovom platobnom rozkaze, preto súd exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil.
12. Súd prvej inštancie navyše považoval za nutné zdôrazniť, že táto exekúcia je v zmysle ustanovenia § 243f Exekučného poriadku odložená ex lege od 23. 12. 2015, a teda exekútor môže vykonávať len činnosť smerujúcu k zabezpečeniu majetku povinného, teda úkony, ktoré zabránia k zmenšeniu majetku povinného. O trovách exekúcie rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením.
13. Na súde prvej inštancie konal a rozhodoval sudca.
14. Proti citovanému uzneseniu súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) odvolanie oprávnený.
15. Odvolanie oprávnený odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. b), písm. d), písm. f) a písm. h) CSP.
16. Oprávnený v odvolaní poukázal na skutočnosť, že posudzovaný právny vzťah v predmetnej exekučnej veci, t. j. zmluva o revolvingovom úvere č. 135277-72591 zo dňa 21. 07. 2011 nie je spotrebiteľský, nakoľko zmluva bola uzavretá medzi dvoma podnikateľskými subjektmi oprávneným ako podnikateľom (veriteľom) a povinným (dlžníkom). Uviedol, že povinný v 1. rade predložil oprávnenému pred uzavretím zmluvy oprávnenie na podnikanie vydané v Rakúskej republike dňa 01. 10. 2009. Vzhľadom k tomu, že povinný vystupoval pri uzatváraní zmluvy ako podnikateľ a nie ako spotrebiteľ je nesporné, že použitie peňažných prostriedkov bolo určené na podnikanie. Keďže charakter záväzkového vzťahu ako obchodnoprávneho a nie spotrebiteľského vyplýval podľa oprávneného jednoznačne zo zmluvy, nepovažoval oprávnený za potrebné predkladať spolu s doplnením návrhu na vykonanie exekúcie aj oprávnenie povinného na podnikanie. Nevyhnutnosť predložiť uvedený dokument na preukázanie podnikateľského účelu čerpania pôžičky vznikla až na základe rozhodnutia súdu, ktoré sú
v rozpore s obsahom zmluvy. Preto tento bez svojej viny nemohol uvedený dôkaz uplatniť pred súdom prvej inštancie a má možnosť predložiť ho až v odvolacom konaní na preukázanie nesprávnosti záverov súdu. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal podmienkami dohodnutými v zmluve, ani účelom v nej uvedeným. Ďalej poukázal na skutočnosť, že pokiaľ súd prvej inštancie mal pochybnosti o charaktere zmluvného vzťahu a to napriek 1. explicitnému vyjadreniu v bode 1.1 zmluvy o účele poskytnutia pôžičky, 2. označeniu dlžníka v zmluve ako podnikateľa ako aj ďalších ustanovení zmluvy, ktoré jednoznačne preukazujú, že je uzatvorená medzi podnikateľmi pri výkone ich podnikateľskej činnosti a nie s povinným ako spotrebiteľom, keďže neobsahuje náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z. z., mal oprávneného vyzvať na predloženie ďalších dôkazov. V tejto súvislosti oprávnený poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 3 Cdo/81/2011 zo dňa 31. 07. 2012. Ďalej poukázal na skutočnosť, že zákon o spotrebiteľských úveroch neukladá veriteľovi povinnosť posudzovať a zisťovať konkrétny účel čerpania spotrebiteľského úveru, prípadne uvedené zisťovanie zahŕňať do obsahu zmluvy. Napriek tomu, že právna norma pre platnosť zmluvy o pôžičke obligatórne nevyžaduje uvedenie účelu čerpania peňažných prostriedkov, v zmluve sa účel čerpania pôžičky uvádza "na výkon podnikateľskej činnosti". Povinný ako zmluvná strana vedel do akého záväzkového vzťahu vstupuje, aj s akým obsahom, pretože podnikateľský účel poskytnutia úveru je v 1. článku zmluvy. Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený poukázal na to, že v súdnej praxi je ustálené, že pokiaľ osoba hoci by len predstierala, že je podnikateľom, potom sa nemôže dovolávať postavenia spotrebiteľa. Súdny dvor Európskej únie rozhodol (C-464/01, vo veci Johann Gruber c/a Bay Wa AG), že ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa.
17. Ďalej oprávnený uviedol, že povinný v 2. rade v čl. 5.7 zmluvy podľa ustanovenia § 533 OZ pristúpil k peňažnému záväzku dlžníka zo zmluvy spočívajúcom v úhrade pôžičky, prípadne zmluvných pokút a ďalších peňažných záväzkov zo zmluvy a zároveň podpísal zmenku ako zmenkový ručiteľ za vystaviteľa zmenky.
18. Oprávnený v súlade s vyplňovacím právom k blankozmenke dohodnutým k zmluve vyplnil zmenku a uplatnil svoj nárok cestou príslušného súdu, ktorý vydal zmenkový platobný rozkaz, ktorý je exekučným titulom. Pristúpenie k záväzku nemení charakter záväzkového z obchodnoprávneho na spotrebiteľský a ani nezakladá dva rôzne záväzkové vzťahy (obchodnoprávny medzi oprávneným a povinným v 1. rade a spotrebiteľský medzi oprávneným a povinným v 2. rade). Vzhľadom na túto skutočnosť, nie je možné použiť na daný záväzkový vzťah ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, zákona o spotrebiteľských úveroch a pod. Rovnako na daný zmluvný vzťah nemožno aplikovať ustanovenia právnych predpisov o zákaze zabezpečenia alebo splnenia spotrebiteľského úveru zmenkou. Spoludlžník, povinný v 2. rade zabezpečuje splnenie záväzku zo zmluvy o revolvingovom úvere. Poskytnutie zabezpečenia za podnikateľský úver zo strany fyzickej osoby nie je spotrebiteľským vzťahom, pretože tejto osobe nebol poskytnutý úver. Zmluva bola uzavretá a úver poskytnutý povinnému v 1. rade. Pre vymedzenie povahy pristúpenia k záväzku podľa ustanovenia § 533 ods. 1 OZ oprávnený podporne vychádzal z názoru Najvyššieho súdu SR v jeho rozsudku zo dňa 28. 06. 2012 spis. zn. 3 Cdo/133/2010, ktorý zabezpečovací charakter pristúpenia spoludlžníka k záväzkom dlžníka posúdil tak, že predpokladom vzniku zabezpečenia záväzku je uzavretie dohody medzi veriteľom a pristupujúcim dlžníkom. Zároveň oprávnený tvrdil, že nie je možné predloženie formalizovaného návrhu zmluvy považovať za postup, ktorý potvrdzuje, že zmluva nemá obchodnoprávny charakter a to len preto, že sa tým poskytuje domnelá ochrana spotrebiteľovi. Ani ochrana spotrebiteľa, nie je zameraná na to, aby bol spotrebiteľ zbavený vlastných, dobrovoľne vykonaných úkonov. Keďže vymáhaný nárok nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou nemožno exekúciu zastaviť s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Vzhľadom na nespotrebiteľský charakter zmluvy, dôvod na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku nebol daný.
19. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie Okresného súdu Košice II spis. zn. 48Er/932/2014-48 zo dňa 14. 03. 2017 v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
20. K podanému odvolaniu oprávneného sa povinní a ani súdny exekútor v stanovenej lehote písomne nevyjadrili.
21. Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zákon č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "O. s. p."), bol Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný predpis.
22. Krajský súd v Košiciach (ďalej len "odvolací súd"), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
23. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
24. Odvolací súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého uznesenia a pretože sa so závermi súdu prvej inštancie stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje podľa § 387 ods. 2 CSP a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza nasledovné.
25. Odvolací súd z pripojeného spisu zistil, že exekučným titulom v danej exekučnej veci je Zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava spis. zn. 3 Zm/266/2013-13 zo dňa 12. 08. 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 10. 12. 2013. Týmto zmenkovým platobným rozkazom súd uložil povinnému v 1. a 2. rade, aby do troch dní odo dňa doručenia tohto zmenkového platobného rozkazu zaplatili navrhovateľovi (oprávnenému) spoločne a nerozdielne sumu 10 238,57 eur so 6 % ročným úrokom zo zmenkovej sumy od 13. 05. 2013 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 34,14 eur a náhradu trov konania v celkovej výške 925,54 eur.
26. Zo zmluvy o revolvingovej pôžičke č. 135277-72591 zo dňa 19. 07. 2011 odvolací súd zistil, že táto bola uzatvorená so spoločnosťou PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., a povinným v 1. rade ako dlžníkom a povinným v 2. rade ako spoludlžníkom. Na základe tejto zmluvy boli povinnému v 1. rade na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky vo výške 4 788 €. Dlžník sa zaviazal splatiť veriteľovi pôžičku v 42 mesačných splátkach vo výške 114 €, splatných podľa splátkového kalendára, ktorý je uvedený v prílohe č. 1, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy.
27. Pokiaľ ide o prvú odvolaciu námietku oprávneného, odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. OZ.
28. V zmluve o revolvingovej pôžičke vystupuje na strane oprávneného podnikateľský subjekt, ktorý má v predmete činnosti poskytovanie úverov z vlastných zdrojov a na strane povinného v 1. rade osoba, ktorá je v zmluve o úvere identifikovaná tak, že sú pri nej uvedené identifikačné údaje ako fyzickej osoby s uvedením mena, priezviska, trvalého bydliska a rodného čísla.
29. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania dlžníka v tak sprísnenom právnom režime, v akom sa nachádzajú normy spotrebiteľského práva, ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku (majúcu za následok kvalifikáciu úveru za tzv. iný, a teda nespotrebiteľský úver riadiaci sa výlučne úpravou v zmluve a Obchodnom zákonníku), čiže veriteľa. Ak zmluva o úvere obsahuje len všeobecný údaj o uzavretí tejto zmluvy na účel podnikania, ktorý však neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis s podnikaním má uzavretie zmluvy (ako je to v tomto prípade), nie je možné takúto zmluvu vyňať z aplikácie zákona č. 129/2010 Z. z.
30. Oprávnený pritom žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, že povinný čerpal úver na výkon zamestnania, podnikania alebo povolania, súdu nepredložil.
31. Okrem uvedeného, v právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva upravená v Obchodnom zákonníku, a to bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu - fyzickej osobe alebo právnickej osobe s tým, že uvedená úprava je v prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľná len vtedy, ak neodporuje úprave, majúcej tu z povahy veci
prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku. To znamená, že primárne sa použije úprava spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle a na jej základe úprava uvedená v Občianskom zákonníku, nielen ako doplnková právna úprava, ale aj ako úprava korigujúca prípadné ďalšie použitie noriem práva obchodného, čo v praxi znamená, že Obchodný zákonník sa môže uplatniť len tam, kde jeho aplikovanie neobmedzuje Občiansky zákonník a vykonávacie predpisy vydané na jeho vykonanie. Spotrebiteľské zmluvy sú také zmluvy, ktoré uzatvárajú poskytovatelia služieb o určitom rovnakom predmete plnenia opakovane s veľkým počtom zákazníkov - spotrebiteľov. Návrh týchto zmlúv pripravujú poskytovatelia služieb na vopred predtlačených tlačivách, čo je zjavné aj v prejednávanej veci a vyplýva to z tlačiva predmetnej zmluvy o úvere. Spotrebiteľ - povinná nemala možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah navrhovanej zmluvy o úvere - spotrebiteľskej zmluvy, nemohol vyjednávať, jedinou jeho alternatívou bolo prijatie alebo neprijatie návrhu.
32. Podľa ustanovenia § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
33. Podľa ustanovenia § 243f ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
34. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
35. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, zákonodarca stanovil oprávnenému v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku povinnosť, podľa ktorej je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie. S poukazom na § 243f Exekučného poriadku oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie v lehote 30-tich dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z.
36. K uvedenému odvolací súd navyše uvádza, že práve za účelom zvýšenia ochrany spotrebiteľa v exekučných konaniach prebiehajúcich na podklade exekučného titulu vydaného v konaní, v ktorom nebola účastníkovi poskytnutá primeraná ochrana ako spotrebiteľovi, upravila sa (novelou č. 438/2015 Z. z.) nová možnosť súdu odmietnuť vydať poverenie (§ 44 ods. 2 štvrtej vety Exekučného poriadku) a v už prebiehajúcich exekučných konaniach (po udelení poverenia) exekúciu zastaviť.
37. Na podklade označených skutočností a dôkazov oprávneným súdu vznikla povinnosť preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Čo sa však týka výšky zmenkového úroku, predstavuje rovnako ako úroky dohodnuté pri poskytovaní pôžičky alebo úveru odmenu za poskytnuté peňažné prostriedky, preto aj jeho výška musí zodpovedať danému účelu. Odvolací súd sa však výškou úrokov a odvolacími námietkami oprávneného ďalej nezaoberal, nakoľko s poukazom na posúdenie vzťahu medzi oprávneným a povinnou ako spotrebiteľského, sa javili námietky ohľadne zmenkového úroku ako právne irelevantné.
38. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
39. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa ustanovenia § 262 CSP v spojení s ustanovením § 255 CSP rozhodol tak, že stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.
40. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z. z. účinnej od 01. 05. 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).