Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sa/3/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Evou Slávikovou v právnej veci žalobcu K. C., bytom Y. č. XXXX/X, L. M., právne zastúpeného JUDr. Ondrej Krempaský, advokát, so sídlom Račianska č. 66, Bratislava, proti žalovanému Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.decembra 2017 na základe správnej žaloby v sociálnych veciach, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.decembra 2017 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.septembra 2017 a vec v r a c i a Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie.

II. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

1. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že žalobca žiadosťou spísanou dňa 12.07.2017 požiadal Sociálnu poisťovňu, ústredie, o priznanie starobného dôchodku od 12.07.2017. O žiadosti žalobcu rozhodla Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „prvostupňový správny orgán“), rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.09.2017 tak, že podľa § 21 ods. 1 a § 26a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“) a podľa § 259 ods. 1, § 293aa ods. 1 a § 273 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť žalobcu zo dňa 12.07.2017 o starobný dôchodok.

2. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.12.2017.

II.

3. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.09.2017 zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

4. Rozhodnutie odôvodnil citovaním ustanovenia § 218 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení, citoval výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a konštatoval, že proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom žiadal priznať starobný dôchodok z dôvodu, že splnil obidve zákonné podmienky uvedené v § 65 zákona o sociálnom poistení a to dovŕšenie

dôchodkového veku ako aj získanie potrebnej doby dôchodkového poistenia v rozsahu najmenej 15 rokov. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu považuje za nezákonné a diskriminačné, pretože pri skutkovo rovnakých prípadoch rozhoduje prvostupňový správny orgán odlišne a právne predpisy uvedené v rozhodnutí považuje za nepoužiteľné. Pre nárok na starobný dôchodok žiadal započítať aj dobu služby, pričom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 10So/59/2014, 7So/138/2011, 7So/11/2011 a rozsudky krajských súdov.

5. Žalovaný konštatoval, že ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a spisovú dokumentáciu žalobcu v celom rozsahu, pričom dospel k záveru, že postup prvostupňového správneho orgánu a rozhodnutie je potrebné potvrdiť.

6. Uviedol, že žalobca žiadosťou spísanou dňa 12.júla 2017 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 12.júla 2014.

7. Citoval ustanovenia § 259 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 01.januárom 2004, a o ktorých nebolo do tohto dňa rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.12.2003 a argumentoval, že z uvedeného ustanovenia vyplýva, že bolo potrebné nárok žalobcu na starobný dôchodok posúdiť podľa zákona č. 100/1988 Zb.. Citoval pritom ustanovenie § 21 ods. 1 a § 26a ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb..

8. Konštatoval, že žalobca dovŕšil vek XX rokov dňa 12.08.2002 a argumentoval, že podľa § 26 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby sa do doby zamestnania potrebnej na nárok na pomerný starobný dôchodok nezapočítava profesionálna služba, ak túto službu vykonával v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, alebo ak policajtovi, vojakovi a vojakovi prípravnej služby bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok.

9. Uviedol, že z potvrdenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 26.10.2017 vyplýva, že žalobcovi bol od 01.01.1999 priznaný výsluhový príspevok podľa zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý sa podľa § 124 ods. 7 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov považuje od 01.07.2002 za výsluhový dôchodok. Na účely priznania výsluhového dôchodku bola žalobcovi zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej služby od 16.08.1961 do 28.09.1963 a doba trvania služobného pomeru colníka v colnej správe od 08.10.1963 do 31.12.1998. Z tohto potvrdenia vyplýva, že doba služobného pomeru nebola zaradená do zvýhodnenej pracovnej kategórie, ale bola zaradená do III. pracovnej kategórie. K 12.07.2014, t.j. ku dňu, od ktorého žalobca žiadal priznať starobný dôchodok, získal 1933 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 5 rokov a 108 dní.

10. Konštatoval, že žalobca nesplnil podmienku potrebného počtu rokov zamestnania na vznik nároku na starobný dôchodok. Nárok na starobný dôchodok v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami mu nevznikol. Zamestnanie žalobcu v služobnom pomere colníka nebolo zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií, preto nie je možné v prípade žalobcu aplikovať § 274 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

11. Citoval ustanovenie § 293aa ods. 1 a § 273 ods. 5 zákona o sociálnom poistení a uviedol, že s poukázaním na tieto ustanovenia bolo potrebné nárok žalobcu na starobný dôchodok posúdiť aj podľa zákona o sociálnom poistení. Žalobca dovŕšil vek XX rokov dňa 12.08.2004, t.j. vek potrebný na nárok na starobný dôchodok dosiahol pred 01.januárom 2004 a podmienky nároku na starobný dôchodok do 31.12.2004 podľa zákona č. 100/1988 Zb. nesplnil. K 12.07.2014, t.j. ku dňu, ku ktorému žiadal priznať starobný dôchodok, získal 1933 dní obdobia dôchodkového poistenia. V súlade s § 60 ods. 10 zákona o sociálnom poistení získal 5 rokov a 108 dní obdobia dôchodkového poistenia. Vzhľadom na to, že nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok do 31.12.2004 podľa predpisov účinných pred 01.januárom 2005 a k 12.júlu 2014 neplnil jednu z podmienok nároku na starobný dôchodok uvedenú v § 273 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, nezískal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu najmenej 10 rokov, nárok na starobný dôchodok mu od 12.07.2014 nevznikol.

12. Poukázal na ustanovenie § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Pretože žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu v súlade s § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, sa doba základnej vojenskej služby od 16.08.1961 do 28.10.1963 a doba služobného pomeru colníka od 08.10.1963 do 31.12.1998 nepovažujú za obdobie dôchodkového poistenia, a preto neboli pre nárok na starobný dôchodok zhodnotené. Pretože žalobca nesplnil jednu z podmienok nároku na starobný dôchodok podľa § 273 ods. 5 zákona o sociálnom poistení a to podmienku potrebnej doby dôchodkového poistenia v rozsahu najmenej 10 rokov, jeho žiadosť o starobný dôchodok bola zamietnutá správne.

13. Ďalej citoval ustanovenie § 255 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a konštatoval, že obdobie vedenia v evidencii nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie od 01.januára 2001 do 11.augusta 2002, počas ktorého nebola žalobcovi vyplácaná podpora v nezamestnanosti, na dôchodkové účely hodnotené nebolo.

14. K námietkam žalobcu žalovaný poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z ktorej vyplýva, že nároky poistencov vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. alebo II. kategórie funkcií sa musia podľa § 274 zákona o sociálnom poistení zachovať na nárok na určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ak títo poistenci za túto dobu služby získali dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, pretože v sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené. Vzhľadom k uvedenému námietku žalobcu týkajúcu sa zhodnotenia obdobia služobného pomeru pre priznanie starobného dôchodku považuje za nedôvodnú, pretože žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok a podľa preukázaného skutkového stavu výkon zamestnania colníka nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, a preto pri hodnotení doby služby colníka nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry a článku 33 Dohovoru č. 128. Dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby služby colníka nie je možné podľa právnych predpisov o sociálnom poistení hodnotiť na nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme.

15. Za nedôvodnú považoval aj námietku žalobcu ohľadom diskriminácie oproti iným poistencom v osobitných systémoch sociálneho zabezpečenia, pretože Sociálna poisťovňa zosúladila svoju aplikačnú prax so zovšeobecneným názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, že pre posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby zaradenú do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií a následne určí aj sumu dôchodku v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb.. V prípade žalobcu uvedený postup neprichádza do úvahy z dôvodu, že obdobie profesionálnej služby colníka nebolo zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií.

16. V prípade žalobcu Sociálna poisťovňa zvolila rovnaký postup ako u iných poistencov, ktorí nezískali dobu zamestnania alebo profesionálnu službu vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, resp. kategórii funkcií.

17. K rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktoré žalobca v odvolaní poukázal, žalovaný uviedol, že právny názor uvedený v týchto rozsudkoch nebol doposiaľ zovšeobecnený, preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdov najvyššej inštancie v skutkovo i právne porovnateľných veciach.

18. Ďalej žalovaný uviedol, že v odvolacom konaní bolo preukázané, že pre nárok na starobný dôchodok žalobcovi nebola zohľadnená doba učebného pomeru od 01.07.1961 do 20.07.1961 a obdobie dôchodkového poistenia od 21.07.1961 do 15.08.1961 u zamestnávateľa Komunálne služby M.. Správny počet dní dôchodkového poistenia pri zhodnotení doby štúdia a doby zamestnania v roku 1961 je 1933 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 5 rokov a 108 dní. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné zmeniť odôvodnenie napadnutého rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a vyhotoviť nový osobný list dôchodkového poistenia žalobcu, ktorý tvorí prílohu tohto rozhodnutia. Započítanie uvedeného obdobia však nemalo vplyv na nárok žalobcu na starobný dôchodok.

19. V závere odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaný konštatoval, že žalobca v odvolacom konaní nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by mali vplyv na rozhodovací proces. Odvolanie žalobcu považoval za nedôvodné.

III.

20. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a tvrdil, že týmito rozhodnutiami ako aj ich postupom bolo porušené jeho právo tým, že bola zamietnutá jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku, aj keď splnil obidve zákonné podmienky.

21. Dôvodil, že celková doba poistenia podľa jeho názoru nemôže byť posudzovaná u výsluhových dôchodcov odlišne. Odlišné posudzovanie celkovej doby poistenia spočíva v tom, že prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný u tých výsluhových dôchodcov, ktorí boli zaradení do I. alebo II. kategórie funkcií, považuje za celkovú dobu poistenia aj dobu poistenia, ktorá im bola hodnotená pri priznaní výsluhových dôchodkov (čo je v súlade s rozhodovacou činnosťou súdov). U výsluhových dôchodcov, ktorí neboli zaradení do jednej z týchto kategórii postupuje opačne a to tak, že dobu, ktorá bola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku od celkovej doby poistenia odpočítava. Z uvedeného vyplýva, že aj keď obaja výsluhoví dôchodcovia boli poistení rovnakú dobu, je im priznaný výsluhový dôchodok podľa rovnakého zákona, prístup žalovaného k posúdeniu tejto, z hľadiska uplatneného nároku, rozhodujúcej skutočnosti, je nielen iný, ale aj diskriminujúci.

22. Uviedol, že právne posúdenie veci prvostupňovým správnym orgánom a žalovaným je v rozpore s § 65 zákona o sociálnom poistení, pretože z listinných dôkazov založených v dávkovom spise je preukázané, že splnil zákonné podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení, dosiahol dôchodkový vek 60 rokov dňa 12.08.2002 a jeho celková doba poistenia je 43 rokov a 241 dní (5 rokov a 108 dní + 38 rokov a 132 dní hodnotených pri priznaní výsluhového dôchodku) a nie ako uvádza žalovaný 5 rokov a 108 dní. Žalovaný nemá žiadny právny ani vecný argument na záver, že nebol dôchodkovo poistený viac ako 10 rokov. Podotkol, že nielen on, ale aj všetci výsluhoví dôchodcovia (bez ohľadu na kategóriu činností) boli aj do účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z. dôchodkovo poistení tiež v Sociálnej poisťovni (kým nedošlo k zmenám), teda žalobca bol poistencom Sociálnej poisťovne od roku 1957.

23. Citoval čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 a argumentoval, že splnil obidve zákonné podmienky na priznanie starobného dôchodku, t.j. dosiahol dôchodkový vek a celkovo bol dôchodkovo poistený viac ako 10 rokov. Rovnako nemôže byť sporné to, že právny názor žalovaného je v rozpore s § 274 zákona o sociálnom poistení a ustálenou judikatúrou, ak s poukazom na citované ustanovenie tvrdí, že nemôže vychádzať z judikatúry, pretože táto sa vzťahuje na výsluhových dôchodcov, ktorí boli zaradení v I. alebo II. kategórii funkcií. V tejto súvislosti poukázal na to, že pri podávaní žiadosti neodvodzoval svoj nárok na dôchodok tým, že dosiahol dôchodkový vek podľa § 274 zákona o sociálnom poistení, ale žiadosť na dôchodok podal potom, čo dosiahol dôchodkový vek podľa § 65 ods. 1 citovaného zákona.

24. Poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 7So/138/2011, 10So/59/2014 a argumentoval, že tieto rozsudky vyvracajú závery žalovaného, že judikatúra je použiteľná len na výsluhových dôchodcov zaradených do I. a II. kategórii funkcií, pričom je potrebné zdôrazniť, že závery rozsudkov plne rešpektujú čl. 33 Dohovoru č. 128 a vykladajú vnútroštátne právne predpisy v súlade nielen s týmto Dohovorom ale aj s Ústavou Slovenskej republiky. Z postupu žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu vyplýva, že odmietajú rešpektovať výkladovú prax. Poukázal aj na ďalšie rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré vyvracajú argumentáciu žalovaného, že právny názor vyslovený v týchto rozsudkoch nebol zovšeobecnený, a preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie.

25. Žalobca ďalej argumentoval, že Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre konštatuje, že súčasťou princípu právnej istoty je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (rozhodnutie ÚS SR I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99), teda to, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované, pretože inak dochádza k porušeniu zásady právnej istoty a zákonom ustanovenej

povinnosti pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania. Podľa názoru Ústavného súdu za diskriminačný možno považovať taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchýlnym spôsobom, pričom ho nemožno objektívne a rozumne odôvodniť.

26. Poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015, v ktorom Najvyšší súd vyslovil svoj právny názor na záväznosť predchádzajúcej judikatúry aj na prípad, ktorý je totožný s touto vecou, čím vyjadril aj to, na čom je založené uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky IV.ÚS 481/2011 zo dňa 10.11.2011, ktorému žalovaný pripisuje iný právny význam. Žalovaný odlišnosť stavia na pracovných kategóriách, pričom okrem poukázania na §274 zákona o sociálnom poistení nepredložil žiadny právny argument, ktorým by zdôvodnil odlišný spôsob posudzovania celkovej doby dôchodkového poistenia u výsluhových dôchodcov zaradených do I. a II. kategórie a nezaradených do týchto kategórií. Týmto diskriminujúcim spôsobom posudzuje celkovú dobu poistenia výlučne vo vzťahu k výsluhovým dôchodkom nezaradeným do I. alebo II. kategórie funkcií. Žalovaný preukázateľne rozhoduje v rozpore s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128.

27. Konštatoval, že v danom prípade nie je sporné, či mu bol priznaný výsluhový dôchodok, ani či dosiahol dôchodkový vek, ale sporná je celková doba dôchodkového poistenia, ktorú žalovaný posúdil v rozpore s právnymi predpismi a s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Výsledkom rozhodovacej činnosti žalovaného aj prvostupňového správneho orgánu je arbitrárne rozhodnutie, pretože skutkové zistenia a právne závery sú v rozpore s právnymi predpismi, na základe ktorých žalovaný rozhodol, rovnako ako interpretácia právnych predpisov je v nesúlade s obsahom právnej praxe. Žiadal rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vrátiť vec na nové konanie Sociálnej poisťovni, ústredie, teda prvostupňovému správnemu orgánu.

IV.

28. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 21.02.2018, v ktorom poukázal na dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí, zotrval na doterajšom skutkovom a právnom posúdení veci a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

29. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca písomným podaním zo dňa 27.04.2018, ktorý taktiež zotrval na svojej skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v žalobe.

V.

30. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

31. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p. správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

32. Podľa § 178 ods. 1 S.s.p. žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

33. Podľa § 180 ods. 1 S.s.p. žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

34. Podľa § 199 ods. 1 S.s.p. rozhodovaním o správnych žalobách v sociálnych veciach sa okrem iného rozumie aj rozhodovanie sociálnej poisťovne. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

35. Predmetom preskúmania v tomto konaní je rozhodnutie žalovaného, ktorý rozhodoval o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie, č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.09.2017, ktorým podľa § 21 ods. 1 a § 26a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“) a podľa § 259 ods. 1, § 293aa ods. 1 a § 273 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) bola zamietnutá žiadosť žalobcu zo dňa 12.07.2017 o starobný dôchodok. V predmetnej veci teda nesporne ide o rozhodovanie o správnej žalobe v sociálnych veciach.

36. Správny súd vec prejednal v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu v súlade s § 114 S.s.p.. Právny zástupca neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil e-mailovou správou dňa 04.06.2018 a súhlasil po dohode so žalobcom s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.

37. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a konanie, ktoré mu predchádzalo, vypočul žalovaného, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.

38. Ako je zrejmé z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, žalovaný zamietol žiadosť žalobcu z dôvodov, že nebolo preukázané splnenie podmienky nároku na zníženie dôchodkového veku podľa § 21 a § 26a zákona č. 100/1988 Zb. a rovnako aj z dôvodu, že nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení, pričom mu pre účely posúdenia nároku na starobný dôchodok zhodnocoval iba dobu štúdia a dobu zamestnania od 01.09.1957 do 15.08.1961 ako aj dobu nezamestnanosti od 01.01.1999 do 31.12.2000 v rozsahu 5 rokov a 108 dní obdobia dôchodkového poistenia.

39. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e), c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až l), alebo e) 60 rokov.

40. Podľa § 26a ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby má nárok na pomerný starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 10 rokov a dosiahol vek aspoň 60 rokov.

41. Podľa § 26a ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby sa do doby zamestnania potrebnej na nárok na pomerný starobný dôchodok nezapočítava profesionálna služba, ak túto službu vykonával v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok alebo ak policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok.

42. Podľa § 293aa ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistencovi, ktorý pred 1. januárom 2004 dovŕšil vek potrebný na nárok na starobný dôchodok a do 31. decembra 2007 nezískal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na starobný dôchodok, sa podmienky na nárok na starobný dôchodok po 31. decembri 2007 posudzujú podľa §273 ods. 5.

43. Podľa § 273 ods. 5 zákona o sociálnom poistení poistenec, ktorý dovŕšil vek potrebný na nárok na starobný dôchodok pred 1. januárom 2004 a nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok do 31. decembra 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2005, má nárok na starobný dôchodok

podľa tohto zákona, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov a dovŕšil vek najmenej 62 rokov. Nárok na starobný dôchodok vzniká najskôr od 1. januára 2005.

44. Z obsahu žiadosti o priznanie starobného dôchodku zo dňa 07.12.2015 je zrejmé, že žalobca žiadal priznať nárok na starobný dôchodok od 12.07.2014, kedy dovŕšil dôchodkový vek, čo nie jej v tomto konaní sporné. Je preto nedôvodné, ak sa žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zaoberal otázkou posúdenia a preukázania splnenia podmienky nároku na zníženie dôchodkového veku žalobcu pre priznanie starobného dôchodku, ktoré v podstate ani nežiadal.

45. S prihliadnutím na námietky žalobcu uvedené v žalobe bolo potrebné v tomto konaní vyriešiť otázku, či sa žalovaný dostatočne právne kvalifikovane zaoberal posúdením obdobia dôchodkového poistenia žalobcu a to jednak za obdobie zamestnania a štúdia, ktoré patrí do všeobecného systému poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z., ako aj obdobím výkonu služby colníka, ktoré mu bolo započítané podľa osobitných predpisov a to zákona č. 328/2002 Z.z., ktoré mu bolo zhodnotené pre účely výsluhového dôchodku.

46. Podľa § 60 ods. 2 zákona obdobie dôchodkového poistenia je obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

47. Podľa § 255 ods. 1 a 5 zákona za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 01.01.2004 podľa predpisov účinných pred 01.01.2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.12.2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

48. Sociálne zabezpečenie príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov upravuje osobitný predpis a to zákon č. 328/2002 o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona pod pojmom policajt sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže a colník, ak tento zákon neustanovuje inak.

49. Podľa potvrdenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 26.10.2017 žalobcovi bol od 01.01.1999 priznaný výsluhový príspevok podľa zákona č. 200/1988 Zb. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov, ktorý sa podľa § 124 ods. 7 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom poistení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov považuje od 1.júla 2002 za výsluhový dôchodok. Na účely priznania výsluhového dôchodku bola žalobcovi zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej služby od 16.08.1961 do 28.09.1963 a doba trvania služobného pomeru colníka v colnej správe od 08.10.1963 do 31.12.1998.

50. Žalovaný v danom prípade vyššie uvedené obdobie služobného pomeru colníka žalobcovi pre účely nároku na starobný dôchodok nehodnotil, aplikoval ustanovenia zákona o sociálnom poistení a zhodnotil iba 1933 dní obdobia dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme, t.j. 5 rokov a 108 dní.

51. Žalovaný v tomto prípade pri posudzovaní nároku žalobcu na starobný dôchodok postupoval v rozpore so zákonom ako aj s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Žalovaný síce poukázal v odôvodnení rozhodnutia na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, avšak právny názor aplikoval nesprávne. Najvyšší súd sa v rozsudku sp. zn.: 7So/138/2011 zaoberal aj výkladom niektorých pojmov upravených v zákone o sociálnom poistení v spojitosti so zabránením diskriminácie, kde uviedol, že z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia alebo zabezpečenia

rôznych skupín poistencov jednoznačne vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia. Kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku, alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne zohľadnené, osobitné právne úpravy používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadné náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti potom vychádza záver, že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky aj so započítaním doby služby v ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo žalovaný im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec alebo im ich hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia. Takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku všetky doby poistenia, však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému, nemala za cieľ. Nová právna úprava obsiahnutá v zákone o sociálnom poistení tiež nemala za cieľ vylúčiť tieto zvýhodnenia a vyžadovať, aby zvýhodnené zamestnanie znemožnilo pri posudzovaní vzniku nároku na dávku podľa zákona o sociálnom poistení zohľadniť celú dobu poistenia (bez ohľadu na skutočnosť, v ktorom systéme ju poistenec získal) a vyžadovať od zamestnanca nadobudnutie doby poistenia výlučne podľa ustanovení zákona o sociálnom poistení vo všeobecnom systéme tak, ako by poistenec bol poistený výlučne len za podmienok uvedených v zákone o sociálnom poistení, pričom tieto podmienky sú stanovené pre iné kategórie zamestnaní, a ako by v ostatnom období nebol poistený vôbec.

52. Najvyšší súd v odôvodnení citovaného rozhodnutia ďalej konštatoval, že absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Správne by preto žalovaný mal pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému, vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme (samozrejme pri zachovaní výhod z preferovaných zamestnaní, teda napr. pri skoršom odchode do dôchodku) následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila pri zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až tak tu vypočítanú dávku môže zachovať všetky upravené nároky uvedených poistencov osobitného systému a nebude poškodzovať žalovaného. Poukázal pritom na článok 33 ods. 2 Dohodu o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, ktorý bol vyhlásený v zbierke zákonov ČSSR pod č. 416/1991 Zb..

53. Vychádzajúc z vyššie citovaného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je teda zrejmé, že vec sa týka všetkých poistencov, ktorí získali dobu poistenia v osobitnom systéme a dobu poistenia vo všeobecnom systéme, nie iba poistencov zaradených do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií tak, ako to nesprávne interpretuje žalovaný a prvostupňový správny orgán. Správny súd tak ako aj žalobca poukazuje napr. na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 10So/59/2014, 1So/59/2012, 10So/18/2015, 9So/187/2014, ktoré riešili skutkovo a právne rovnaké veci ako je vec v predmetnom konaní.

54. Ako vyplýva z obsahu napadnutého rozhodnutia žalovaný pri vydávaní rozhodnutia o zamietnutí žiadosti žalobcu o starobný dôchodok nerešpektoval citovaný judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a vec nesprávne právne posúdil, ak žalobcovi dobu výkonu služby colníka ako dobu poistenia v osobitnom systéme pri výpočte sumy starobného dôchodku nehodnotil.

55. Podľa § 218 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

56. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a vrátil vec prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie z dôvodu, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 191 ods. 1 písm. c/ S.s.p..

57. Úlohou správneho orgánu v ďalšom konaní bude opätovne posúdiť odvolanie žalobcu a jeho uplatnený nárok o starobný dôchodok v súlade s doterajšou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, posúdiť aj zhodnotenie obdobia dôchodkového poistenia, ktoré žalobca získal v osobitnom systéme a vo veci opätovne rozhodnúť pri rešpektovaní Dohovoru č. 128 čl. 33 ods. 2 a judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

58. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v súlade s § 167 ods. 1 S.s.p.. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu správny súd priznal nárok na náhradu trov konania. Podľa § 175 ods. 2 S.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.