Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4Tos-7-2018.pdf
PDF · 82.24 KB
Case nature
Area
Subarea
4Tos/7/2018
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a sudcov JUDr. Petra Tobiaša a JUDr. Mariána Sninského na neverejnom zasadnutí konanom dňa 06.06.2018, v trestnej veci proti odsúdenej V. N. pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a iné, v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania, o sťažnosti okresného prokurátora a odsúdenej proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. 6 Nt 18/17 zo dňa 15.01.2018, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. z a m i e t a sťažnosť okresného p r o k u r á t o r a.
Podľa § 193 ods. 1 písm. b/ Tr. por. z a m i e t a sťažnosť odsúdenej V. N.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa podľa § 399 ods. 2 Tr. por. návrh prokurátora na povolenie obnovy konania zo dňa 26.07.2017 v trestnej veci odsúdenej V. N., nar. XX.XX.XXXX, vedenej pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 5T 132/16 zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podali, v zákonom stanovenej lehote, okresný prokurátor a odsúdená, prostredníctvom svojho obhajcu, sťažnosti.
Okresný prokurátor v písomných dôvodoch svojej sťažnosti uviedol, že prvostupňový súd nevyhoviac jeho návrhu na povolenie obnovy konania neúmerne predĺžil nezákonný stav v rozhodnutiach, ktorý jeho aparát umožnil vzniknúť, zároveň nastal zrejmý nepomer uložených trestov odsúdenej k závažnosti činu a k pomerom odsúdenej, čím súd nedostatočne rešpektoval všetky aspekty závažnosti činu vyjadrené v trestnej sadzbe konkrétneho trestného činu, nezohľadnil ani len pomery odsúdenej spočívajúce v dostatočnom zohľadnení individualizácie trestu z hľadiska zdravotného stavu páchateľa, jeho rodinných pomerov, či doterajšieho spôsobu života. V podstate z týchto dôvodov navrhol, aby krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie a sám vo veci rozhodol tak, že obnovu konania v dotknutej veci povolí.
Odsúdená v písomných dôvodoch svojej sťažnosti, podanej prostredníctvom jej obhajcu, uviedla, že naozaj bola odsúdená za ten istý skutok dvoma právoplatnými trestnými rozkazmi, čo je v rozpore so zásadou „ne bis in idem“, vyjadriac názor, že konajúci samosudca zjavne nemal vedomosť o existencii trestného rozkazu Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T 132/16 zo dňa 07.12.2016, pretože by jej určite neuložil miernejší trest, ako už mala uložený, a preto podľa jej názoru ide v prejednávanej veci o novú skutočnosť, opodstatňujúcu povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 5T 132/16. V podstate z týchto dôvodov navrhla, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenia a sám vo veci rozhodol tak, že obnovu konania v spomínanej veci povolí.
Na základe podaných sťažností preskúmal krajský súd v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovatelia podali sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku napadnutého uznesenia predchádzajúce a dospel k nasledovným záverom.
Predpokladom povolenia obnovy konania, ktorá je jedným z mimoriadnych zákonom stanovených prostriedkov umožňujúcich zrušenie právoplatného rozhodnutia vo veci, je preukázanie splnenia podmienok, pokiaľ ide o trestné stíhanie, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom, presne vymedzených v ustanovení § 394 ods. 1 Tr. por.
Podľa tohto ustanovenia obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu.
V rámci konania o návrhu na povolenie obnovy konania nie je teda možné preskúmavať správnosť pôvodného rozhodnutia, jeho zákonnosť a odôvodnenosť, nie je možné posudzovať zákonnosť postupu v pôvodnom konaní v tom smere, či sa súd pri rozhodovaní, a to vrátane rozhodovania o treste, vysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a obhajobou obvineného, či rešpektoval zásady bezprostrednosti a ústnosti pri dokazovaní, či bolo zachované právo na obhajobu a pod., ale skúma sa len, či vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli súdu skôr známe a či by tieto dôkazy alebo skutočnosti samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi, ktoré boli známe už predtým, mohli odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo o treste.
Súd prvého stupňa správne zistil, že odsúdená V. N. bola trestným rozkazom Okresného súdu Prešov sp. zn. 5T 132/16 zo dňa 15.03.2017 uznaná vinnou v bode 1/ a 3/ spomínaného rozhodnutia z pokračujúceho prečinu poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. v súbehu s prečinom podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a v bode 2/ a 4/ spomínaného rozhodnutia z pokračujúceho prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., za čo jej bol uložený spoločný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov (v dotknutom trestnom rozkaze je uvedená dvojaká výmera trestu, a to číslovkou 19 a slovom pätnásť, vzhľadom ale na to, že trestný rozkaz odôvodnenie rozhodnutia neobsahuje a vyhlásený je jeho doručením, je nutné aj túto skutočnosť vysvetľovať len v prospech odsúdenej, to znamená dospieť k záveru, že odsúdenej bol uložený trest odňatia slobody vo výmere len 15 mesiacov), s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 36 mesiacov a trest zákazu činnosti na 3 roky, za súčasného zrušenia výroku o vine a výroku o treste v rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T 83/15 zo dňa 15.12.2015, v rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 6T 64/14 zo dňa 06.05.2015 a v trestnom rozkaze Okresného súdu Prešov sp. zn. 3T 10/16 zo dňa 10.05.2016 s tým, že dotknutý trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 16.05.2017.
Rovnako tak súd prvého stupňa správne zistil, že v prejednávanej veci podal prokurátor okresnej prokuratúry dňa 26.07.2017 návrh na povolenie obnovy konania, poukazujúc na trestné rozkazy sp. zn. 5T 132/16 a 1T 132/16, ktorými boli popri sebe uložené dva podmienečné tresty odňatia slobody, ktorých uloženie je možné považovať za nesprávne a v zrejmom rozpore so samotným účelom ukladania trestov v zmysle platného Trestného zákona.
V prvom rade je potrebné uviesť, že už v návrhu na povolenie obnovy konania bolo povinnosťou prokurátora uviesť, či obnovu konania navrhuje v prospech, alebo neprospech odsúdenej.
Ďalej krajský súd zdôrazňuje, že obnova konania, ako to už bolo napokon vyššie naznačené, neslúži primárne na odstraňovanie nezákonnosti pôvodných rozhodnutí, nie je možné ju povoliť len z dôvodu, že súd v pôvodnom konaní nezohľadnil závažnosť činu, pomery odsúdenej, nerešpektoval závažnosť spáchaného činu, trestnú sadzbu, nedostatočne zohľadnil pomery odsúdenej, jej zdravotný stav, rodinné pomery, či doterajší život a taktiež dôvodom pre povolenie obnovy konania, nie je ani nesprávna úvaha súdu vo vzťahu k individualizácii trestu. Zmyslom konania o návrhu na povolenie obnovy konania je zistiť, či v prejednávanej veci vyšli najavo dôkazy alebo skutočnosti súdu skôr neznáme, ktoré by odôvodňovali za zákonom stanovených podmienok iné rozhodnutie o vine alebo treste.
Pokiaľ prokurátor zdôrazňoval, že súd by mal napraviť nezákonný stav, ktorý umožnil jeho aparát vzniknúť, k tomu krajský súd uvádza, že trestný rozkaz vo veci sp. zn. 5T 132/16, ohľadom ktorého sa obnova konania navrhuje, bol doručený dňa 05.05.2017, pričom prokurátor odpor proti tomuto trestnému rozkazu nepodal, nepochybne teda tento trestný rozkaz považoval za zákonný a správny a jeho chyby
v základnom konaní nezistil a ani opraviť nenavrhol. Z toho je nutné už len vyvodiť záver, že rovnakou mierou o nezákonný stav v prejednávanej veci sa zaslúžil tak aparát súdu, ako i aparát okresnej prokuratúry.
Obhajobe je naozaj potrebné prisvedčiť, že z obsahu spisu vo veci, ktorej obnova sa navrhuje, vyplýva, že konajúci sudca, teda ten súd, ktorý v pôvodnom konaní rozhodoval, nemal o trestnom rozkaze sp. zn. 1T 132/16 vedomosť, pretože v novembri 2016 si dal vyhotoviť len odpis registra trestov, lustráciu z registra MS SR ani GP SR si nezabezpečil, napriek tomu, že z nich by zistil, či sa voči odsúdenej nevedú aj ďalšie konania, ktoré by mohli byť prekážkou rozhodnutia v jeho veci a na podklade odpisu registra trestov z novembra 2016 rozhodol, teda vydal trestný rozkaz až v marci 2017, teda takmer po 4 mesiacoch, čo bolo tiež spojené s rizikom, že za tak dlhú dobu sa môže aj v odpise registra trestov objaviť ďalší záznam. Preto, aj podľa názoru krajského súdu, trestný rozkaz Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T 132/16 zo dňa 07.12.2016 predstavuje novú skutočnosť, o ktorej súd prvého stupňa nemal vedomosť.
Skutočnosť, že v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania vyšla najavo nová skutočnosť, sama o sebe pre povolenie obnovy konania ale nestačí, táto skutočnosť musí zároveň buď sama o sebe, alebo zo skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo iné rozhodnutie o treste.
Obnova konania ako mimoriadny opravný prostriedok prelamuje v zásade nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia, ktoré u strán v konaní nastoľuje stav právnej istoty. Povolenie obnovy konania teda spôsobuje opätovný stav právnej neistoty, ktorý v pôvodnej veci existoval do jej právoplatného rozhodnutia a dotýka sa nielen samotnej odsúdenej, ale minimálne aj celého radu poškodených, ktorí v pôvodnej veci vystupovali, a ktorí majú tiež Ústavou SR, teda ústavným zákonom č. 460/1992 Zb. garantované právo na súdnu ochranu a v rámci neho na právnu istotu, teda stálosť právneho stavu založeného právoplatným rozhodnutím. Preto v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania je nutné starostlivo skúmať, či tu naozaj existuje dôvod tak zásadného významu, ktorý opodstatňuje narušenie stavu právnej istoty, ktorý už medzi stranami konania nastal. Z tohto dôvodu preto nie každá zmena výroku o vine, ku ktorej by mohlo dôjsť na podklade novo objavených skutočností a nie každá zmena vo výroku o vine, bude dôvodom pre povolenie obnovy konania. V prípade výroku o vine by obnova konania prichádzala do úvahy najmä, pokiaľ by odôvodňovala opačné rozhodnutie o vine, napríklad v prípade odsudzujúceho rozsudku by novo objavená skutočnosť opodstatňovala oslobodzujúci rozsudok, alebo v prípade oslobodzujúceho rozsudku by odôvodňovala uznanie viny, alebo aspoň priaznivejší oslobodzovací dôvod. Pokiaľ ide o zmenu výroku o treste, muselo by ísť o taký dôvod, ktorý by opodstatňoval záver, že pôvodne uložený trest je v zrejmom, teda jednoznačnom, na prvý pohľad zjavnom, hrubom nepomere k závažnosti činu, alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom, teda opätovne jednoznačnom, na prvý pohľad zjavnom, hrubom rozpore s účelom trestu.
Takéto skutočnosti však v prejednávanej veci zistené neboli.
Je pravdou, že odsúdená bola čiastočne dvoma trestnými rozkazmi, teda dvoma rozhodnutiami sp. zn. 5T 132/16 a 1T 132/16 uznaná vinnou v podstate dvakrát za ten istý trestný čin. Pokiaľ by ale bola povolená obnova konania, v novom konaní by musel súd prvého stupňa rozhodnúť v neprospech odsúdenej, pretože zatiaľ čo rozhodnutím sp. zn. 5T 132/16 jej bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na 36 mesiacov, trestným rozkazom sp. zn. 1T 132/16 jej bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov s odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 40 mesiacov. Obdobne tak trestným rozkazom sp. zn. 5T 132/16 jej bol uložený trest zákazu činnosti na 3 roky, zatiaľ čo trestným rozkazom sp. zn. 1T 132/16 jej bol uložený trest zákazu činnosti na 4 roky. Pokiaľ by došlo k povoleniu obnovy konania vo veci sp. zn. 5T 132/16, v novom konaní by súd musel ukladať spoločný trest aj k trestnému rozkazu sp. zn. 1T 132/16, čo znamená, že by jej musel ukladať trest prísnejší ako je trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na 40 mesiacov a trest zákazu činnosti na 4 roky.
Na základe vyššie uvedeného teda krajský súd dospel k záveru, že povolenie obnovy konania vo veci 5T 132/16 by bolo v neprospech odsúdenej a keďže súd prvého stupňa napadnutým rozhodnutím návrh prokurátora na povolenie obnovy konania zamietol, odsúdená sa žiadosťou o zmenu rozhodnutia a povolenie obnovy konania domáhala rozhodnutia vo svoj neprospech, preto ňou podanú sťažnosť
krajský súd vyhodnotil ako sťažnosť podanú neoprávnenou osobou, ktorú z tohto dôvodu podľa § 193 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zamietol.
Pokiaľ ide o sťažnosť okresného prokurátora, ani z jeho návrhu na povolenie obnovy konania, ale ani z jeho sťažnosti nie je zrejmé, či obnovu konania navrhuje v prospech, alebo v neprospech odsúdenej. Aj keby snáď jeho návrh smeroval k povoleniu obnovy konania v neprospech odsúdenej, je treba uviesť, že trest uložený trestným rozkazom sp. zn. 5T 132/16 nie je v tak hrubom nepomere k závažnosti stíhaného trestného činu a pomerom páchateľa, že by ho, a to ani z hľadiska individualizácie trestu, bolo potrebné považovať za rozporný s účelom trestu. Je treba si uvedomiť, že odsúdená vykonáva trest uložený trestným rozkazom 1T 132/16 zo dňa 07.12.2016, právoplatným 19.01.2017, ktorého sa návrh na povolenie obnovy konania nedotýka. Po dobu 40 mesiacov jej teda plynie skúšobná doba odkladu 18 mesačného trestu odňatia slobody a zároveň jej plynie aj 4-ročný trest zákazu činnosti. V novom konaní v prípade povolenia obnovy konania by súd vo veci 5T 132/16 musel uznať vinu odsúdenej aj z ďalšieho čiastkového útoku, ktorý vyplýva z rozhodnutia sp. zn. 1T 132/16, ktorého sa odsúdená dopustila 08.07.2013 voči poškodenému K., pričom týmto čiastkovým útokom poškodenému spôsobila škodu v sume 1.000,- Eur, pritom celková škoda, pokiaľ ide o trestný čin poškodzovania cudzích práv v súbehu s prečinom podvodu predstavuje sumu 19.275,69 Eur a pokiaľ ide o prečin sprenevery, predstavuje sumu 4.592,33 Eur. To potom znamená, že súd by vo veci sp. zn. 5T 132/16 musel trest uložený v konaní sp. zn. 1T 132/16 navýšiť primerane k rozdielu, o ktorý sa ním vyčíslená suma škody navýšila, t.j. primerane k sume 1.000,- Eur, hoci za škodu v sume presahujúcu spolu 20.000,- Eur už jej trest uložený bol.
Potreba zohľadniť pri ukladaní trestu skutočnosť, že odsúdená svojim konaním spôsobila škodu ešte o 1.000,- Eur vyššiu, hoci už právoplatnými rozhodnutiami bola uznaná vinnou za škodu presahujúcu sumu 20.000,- Eur, nie je podľa názoru krajského súdu takou okolnosťou, ktorá by mohla predstavovať a opodstatňovať hrubý nepomer medzi trestom, ktorý odsúdenej už uložený bol, a ktorý by jej v obnovenom konaní uložený mal byť, a ktorý by mal predstavovať tak závažný dôvod, že by opodstatňoval zásah do právnej istoty nastolenej medzi stranami v konaní právoplatným rozhodnutím súdu.
Nezistiac teda dôvod pre povolenie obnovy konania, krajský súd aj sťažnosť okresného prokurátora ako nedôvodnú postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.