Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tos/7/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a sudcov JUDr. Petra Tobiaša a JUDr. Mariána Sninského na neverejnom zasadnutí konanom dňa 06.06.2018, v trestnej veci proti odsúdenej V. N. pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a iné, v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania, o sťažnosti okresného prokurátora a odsúdenej proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. 6 Nt 18/17 zo dňa 15.01.2018, takto

rozhodol:

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. z a m i e t a sťažnosť okresného p r o k u r á t o r a.

Podľa § 193 ods. 1 písm. b/ Tr. por. z a m i e t a sťažnosť odsúdenej V. N.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa podľa § 399 ods. 2 Tr. por. návrh prokurátora na povolenie obnovy konania zo dňa 26.07.2017 v trestnej veci odsúdenej V. N., nar. XX.XX.XXXX, vedenej pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 5T 132/16 zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podali, v zákonom stanovenej lehote, okresný prokurátor a odsúdená, prostredníctvom svojho obhajcu, sťažnosti.

Okresný prokurátor v písomných dôvodoch svojej sťažnosti uviedol, že prvostupňový súd nevyhoviac jeho návrhu na povolenie obnovy konania neúmerne predĺžil nezákonný stav v rozhodnutiach, ktorý jeho aparát umožnil vzniknúť, zároveň nastal zrejmý nepomer uložených trestov odsúdenej k závažnosti činu a k pomerom odsúdenej, čím súd nedostatočne rešpektoval všetky aspekty závažnosti činu vyjadrené v trestnej sadzbe konkrétneho trestného činu, nezohľadnil ani len pomery odsúdenej spočívajúce v dostatočnom zohľadnení individualizácie trestu z hľadiska zdravotného stavu páchateľa, jeho rodinných pomerov, či doterajšieho spôsobu života. V podstate z týchto dôvodov navrhol, aby krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie a sám vo veci rozhodol tak, že obnovu konania v dotknutej veci povolí.

Odsúdená v písomných dôvodoch svojej sťažnosti, podanej prostredníctvom jej obhajcu, uviedla, že naozaj bola odsúdená za ten istý skutok dvoma právoplatnými trestnými rozkazmi, čo je v rozpore so zásadou „ne bis in idem“, vyjadriac názor, že konajúci samosudca zjavne nemal vedomosť o existencii trestného rozkazu Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T 132/16 zo dňa 07.12.2016, pretože by jej určite neuložil miernejší trest, ako už mala uložený, a preto podľa jej názoru ide v prejednávanej veci o novú skutočnosť, opodstatňujúcu povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 5T 132/16. V podstate z týchto dôvodov navrhla, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenia a sám vo veci rozhodol tak, že obnovu konania v spomínanej veci povolí.

Na základe podaných sťažností preskúmal krajský súd v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovatelia podali sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku napadnutého uznesenia predchádzajúce a dospel k nasledovným záverom.

Predpokladom povolenia obnovy konania, ktorá je jedným z mimoriadnych zákonom stanovených prostriedkov umožňujúcich zrušenie právoplatného rozhodnutia vo veci, je preukázanie splnenia podmienok, pokiaľ ide o trestné stíhanie, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom, presne vymedzených v ustanovení § 394 ods. 1 Tr. por.

Podľa tohto ustanovenia obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu.

V rámci konania o návrhu na povolenie obnovy konania nie je teda možné preskúmavať správnosť pôvodného rozhodnutia, jeho zákonnosť a odôvodnenosť, nie je možné posudzovať zákonnosť postupu v pôvodnom konaní v tom smere, či sa súd pri rozhodovaní, a to vrátane rozhodovania o treste, vysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a obhajobou obvineného, či rešpektoval zásady bezprostrednosti a ústnosti pri dokazovaní, či bolo zachované právo na obhajobu a pod., ale skúma sa len, či vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli súdu skôr známe a či by tieto dôkazy alebo skutočnosti samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi, ktoré boli známe už predtým, mohli odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo o treste.

Súd prvého stupňa správne zistil, že odsúdená V. N. bola trestným rozkazom Okresného súdu Prešov sp. zn. 5T 132/16 zo dňa 15.03.2017 uznaná vinnou v bode 1/ a 3/ spomínaného rozhodnutia z pokračujúceho prečinu poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. v súbehu s prečinom podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a v bode 2/ a 4/ spomínaného rozhodnutia z pokračujúceho prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., za čo jej bol uložený spoločný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov (v dotknutom trestnom rozkaze je uvedená dvojaká výmera trestu, a to číslovkou 19 a slovom pätnásť, vzhľadom ale na to, že trestný rozkaz odôvodnenie rozhodnutia neobsahuje a vyhlásený je jeho doručením, je nutné aj túto skutočnosť vysvetľovať len v prospech odsúdenej, to znamená dospieť k záveru, že odsúdenej bol uložený trest odňatia slobody vo výmere len 15 mesiacov), s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 36 mesiacov a trest zákazu činnosti na 3 roky, za súčasného zrušenia výroku o vine a výroku o treste v rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T 83/15 zo dňa 15.12.2015, v rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 6T 64/14 zo dňa 06.05.2015 a v trestnom rozkaze Okresného súdu Prešov sp. zn. 3T 10/16 zo dňa 10.05.2016 s tým, že dotknutý trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 16.05.2017.

Rovnako tak súd prvého stupňa správne zistil, že v prejednávanej veci podal prokurátor okresnej prokuratúry dňa 26.07.2017 návrh na povolenie obnovy konania, poukazujúc na trestné rozkazy sp. zn. 5T 132/16 a 1T 132/16, ktorými boli popri sebe uložené dva podmienečné tresty odňatia slobody, ktorých uloženie je možné považovať za nesprávne a v zrejmom rozpore so samotným účelom ukladania trestov v zmysle platného Trestného zákona.

V prvom rade je potrebné uviesť, že už v návrhu na povolenie obnovy konania bolo povinnosťou prokurátora uviesť, či obnovu konania navrhuje v prospech, alebo neprospech odsúdenej.

Ďalej krajský súd zdôrazňuje, že obnova konania, ako to už bolo napokon vyššie naznačené, neslúži primárne na odstraňovanie nezákonnosti pôvodných rozhodnutí, nie je možné ju povoliť len z dôvodu, že súd v pôvodnom konaní nezohľadnil závažnosť činu, pomery odsúdenej, nerešpektoval závažnosť spáchaného činu, trestnú sadzbu, nedostatočne zohľadnil pomery odsúdenej, jej zdravotný stav, rodinné pomery, či doterajší život a taktiež dôvodom pre povolenie obnovy konania, nie je ani nesprávna úvaha súdu vo vzťahu k individualizácii trestu. Zmyslom konania o návrhu na povolenie obnovy konania je zistiť, či v prejednávanej veci vyšli najavo dôkazy alebo skutočnosti súdu skôr neznáme, ktoré by odôvodňovali za zákonom stanovených podmienok iné rozhodnutie o vine alebo treste.

Pokiaľ prokurátor zdôrazňoval, že súd by mal napraviť nezákonný stav, ktorý umožnil jeho aparát vzniknúť, k tomu krajský súd uvádza, že trestný rozkaz vo veci sp. zn. 5T 132/16, ohľadom ktorého sa obnova konania navrhuje, bol doručený dňa 05.05.2017, pričom prokurátor odpor proti tomuto trestnému rozkazu nepodal, nepochybne teda tento trestný rozkaz považoval za zákonný a správny a jeho chyby

v základnom konaní nezistil a ani opraviť nenavrhol. Z toho je nutné už len vyvodiť záver, že rovnakou mierou o nezákonný stav v prejednávanej veci sa zaslúžil tak aparát súdu, ako i aparát okresnej prokuratúry.

Obhajobe je naozaj potrebné prisvedčiť, že z obsahu spisu vo veci, ktorej obnova sa navrhuje, vyplýva, že konajúci sudca, teda ten súd, ktorý v pôvodnom konaní rozhodoval, nemal o trestnom rozkaze sp. zn. 1T 132/16 vedomosť, pretože v novembri 2016 si dal vyhotoviť len odpis registra trestov, lustráciu z registra MS SR ani GP SR si nezabezpečil, napriek tomu, že z nich by zistil, či sa voči odsúdenej nevedú aj ďalšie konania, ktoré by mohli byť prekážkou rozhodnutia v jeho veci a na podklade odpisu registra trestov z novembra 2016 rozhodol, teda vydal trestný rozkaz až v marci 2017, teda takmer po 4 mesiacoch, čo bolo tiež spojené s rizikom, že za tak dlhú dobu sa môže aj v odpise registra trestov objaviť ďalší záznam. Preto, aj podľa názoru krajského súdu, trestný rozkaz Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T 132/16 zo dňa 07.12.2016 predstavuje novú skutočnosť, o ktorej súd prvého stupňa nemal vedomosť.

Skutočnosť, že v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania vyšla najavo nová skutočnosť, sama o sebe pre povolenie obnovy konania ale nestačí, táto skutočnosť musí zároveň buď sama o sebe, alebo zo skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo iné rozhodnutie o treste.

Obnova konania ako mimoriadny opravný prostriedok prelamuje v zásade nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia, ktoré u strán v konaní nastoľuje stav právnej istoty. Povolenie obnovy konania teda spôsobuje opätovný stav právnej neistoty, ktorý v pôvodnej veci existoval do jej právoplatného rozhodnutia a dotýka sa nielen samotnej odsúdenej, ale minimálne aj celého radu poškodených, ktorí v pôvodnej veci vystupovali, a ktorí majú tiež Ústavou SR, teda ústavným zákonom č. 460/1992 Zb. garantované právo na súdnu ochranu a v rámci neho na právnu istotu, teda stálosť právneho stavu založeného právoplatným rozhodnutím. Preto v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania je nutné starostlivo skúmať, či tu naozaj existuje dôvod tak zásadného významu, ktorý opodstatňuje narušenie stavu právnej istoty, ktorý už medzi stranami konania nastal. Z tohto dôvodu preto nie každá zmena výroku o vine, ku ktorej by mohlo dôjsť na podklade novo objavených skutočností a nie každá zmena vo výroku o vine, bude dôvodom pre povolenie obnovy konania. V prípade výroku o vine by obnova konania prichádzala do úvahy najmä, pokiaľ by odôvodňovala opačné rozhodnutie o vine, napríklad v prípade odsudzujúceho rozsudku by novo objavená skutočnosť opodstatňovala oslobodzujúci rozsudok, alebo v prípade oslobodzujúceho rozsudku by odôvodňovala uznanie viny, alebo aspoň priaznivejší oslobodzovací dôvod. Pokiaľ ide o zmenu výroku o treste, muselo by ísť o taký dôvod, ktorý by opodstatňoval záver, že pôvodne uložený trest je v zrejmom, teda jednoznačnom, na prvý pohľad zjavnom, hrubom nepomere k závažnosti činu, alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom, teda opätovne jednoznačnom, na prvý pohľad zjavnom, hrubom rozpore s účelom trestu.

Takéto skutočnosti však v prejednávanej veci zistené neboli.

Je pravdou, že odsúdená bola čiastočne dvoma trestnými rozkazmi, teda dvoma rozhodnutiami sp. zn. 5T 132/16 a 1T 132/16 uznaná vinnou v podstate dvakrát za ten istý trestný čin. Pokiaľ by ale bola povolená obnova konania, v novom konaní by musel súd prvého stupňa rozhodnúť v neprospech odsúdenej, pretože zatiaľ čo rozhodnutím sp. zn. 5T 132/16 jej bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na 36 mesiacov, trestným rozkazom sp. zn. 1T 132/16 jej bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov s odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 40 mesiacov. Obdobne tak trestným rozkazom sp. zn. 5T 132/16 jej bol uložený trest zákazu činnosti na 3 roky, zatiaľ čo trestným rozkazom sp. zn. 1T 132/16 jej bol uložený trest zákazu činnosti na 4 roky. Pokiaľ by došlo k povoleniu obnovy konania vo veci sp. zn. 5T 132/16, v novom konaní by súd musel ukladať spoločný trest aj k trestnému rozkazu sp. zn. 1T 132/16, čo znamená, že by jej musel ukladať trest prísnejší ako je trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na 40 mesiacov a trest zákazu činnosti na 4 roky.

Na základe vyššie uvedeného teda krajský súd dospel k záveru, že povolenie obnovy konania vo veci 5T 132/16 by bolo v neprospech odsúdenej a keďže súd prvého stupňa napadnutým rozhodnutím návrh prokurátora na povolenie obnovy konania zamietol, odsúdená sa žiadosťou o zmenu rozhodnutia a povolenie obnovy konania domáhala rozhodnutia vo svoj neprospech, preto ňou podanú sťažnosť

krajský súd vyhodnotil ako sťažnosť podanú neoprávnenou osobou, ktorú z tohto dôvodu podľa § 193 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zamietol.

Pokiaľ ide o sťažnosť okresného prokurátora, ani z jeho návrhu na povolenie obnovy konania, ale ani z jeho sťažnosti nie je zrejmé, či obnovu konania navrhuje v prospech, alebo v neprospech odsúdenej. Aj keby snáď jeho návrh smeroval k povoleniu obnovy konania v neprospech odsúdenej, je treba uviesť, že trest uložený trestným rozkazom sp. zn. 5T 132/16 nie je v tak hrubom nepomere k závažnosti stíhaného trestného činu a pomerom páchateľa, že by ho, a to ani z hľadiska individualizácie trestu, bolo potrebné považovať za rozporný s účelom trestu. Je treba si uvedomiť, že odsúdená vykonáva trest uložený trestným rozkazom 1T 132/16 zo dňa 07.12.2016, právoplatným 19.01.2017, ktorého sa návrh na povolenie obnovy konania nedotýka. Po dobu 40 mesiacov jej teda plynie skúšobná doba odkladu 18 mesačného trestu odňatia slobody a zároveň jej plynie aj 4-ročný trest zákazu činnosti. V novom konaní v prípade povolenia obnovy konania by súd vo veci 5T 132/16 musel uznať vinu odsúdenej aj z ďalšieho čiastkového útoku, ktorý vyplýva z rozhodnutia sp. zn. 1T 132/16, ktorého sa odsúdená dopustila 08.07.2013 voči poškodenému K., pričom týmto čiastkovým útokom poškodenému spôsobila škodu v sume 1.000,- Eur, pritom celková škoda, pokiaľ ide o trestný čin poškodzovania cudzích práv v súbehu s prečinom podvodu predstavuje sumu 19.275,69 Eur a pokiaľ ide o prečin sprenevery, predstavuje sumu 4.592,33 Eur. To potom znamená, že súd by vo veci sp. zn. 5T 132/16 musel trest uložený v konaní sp. zn. 1T 132/16 navýšiť primerane k rozdielu, o ktorý sa ním vyčíslená suma škody navýšila, t.j. primerane k sume 1.000,- Eur, hoci za škodu v sume presahujúcu spolu 20.000,- Eur už jej trest uložený bol.

Potreba zohľadniť pri ukladaní trestu skutočnosť, že odsúdená svojim konaním spôsobila škodu ešte o 1.000,- Eur vyššiu, hoci už právoplatnými rozhodnutiami bola uznaná vinnou za škodu presahujúcu sumu 20.000,- Eur, nie je podľa názoru krajského súdu takou okolnosťou, ktorá by mohla predstavovať a opodstatňovať hrubý nepomer medzi trestom, ktorý odsúdenej už uložený bol, a ktorý by jej v obnovenom konaní uložený mal byť, a ktorý by mal predstavovať tak závažný dôvod, že by opodstatňoval zásah do právnej istoty nastolenej medzi stranami v konaní právoplatným rozhodnutím súdu.

Nezistiac teda dôvod pre povolenie obnovy konania, krajský súd aj sťažnosť okresného prokurátora ako nedôvodnú postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.