Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Csr-2-2017.pdf
PDF · 227.07 KB
Case nature
Area
Subarea
1Csr/2/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov sudkyňou Mgr. Ivanou Hanuščakovou v právnej veci žalobkyne B. N., A.. XX.X.XXXX, O. A. XX, XXX XX W., zast. advokátom JUDr. Monika Marjanovič, advokátska kancelária, Urbánkova 1562/6, Košice, proti žalovanému EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO:36 613 843, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., advokátska kancelária, Pajštúnska 5, Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok sp.zn. SRSAspA 01671/17 zo dňa 30.8.2017 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava zriadený záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž so sídlom Rusovská cesta 15, 851 01 Bratislava rozhodcom Mgr. F. X..
Žalobkyni priznáva voči žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok v sume 331,50 eur na účet Okresného súdu Bardejov, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1.Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 27.11.2017 sa žalobkyňa domáhala, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok sp.zn. SRSAspA 01671/17 zo dňa 30.8.2017 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava zriadený záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž so sídlom Rusovská cesta 15, 851 01 Bratislava rozhodcom Mgr. F. X. a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že predmetom žaloby je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácií pre arbitráž so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, zriadený záuj movým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž so sídlom Rusovská cesta 15.851 01 Bratislava, IČO: 45 744971, sp.zn.: SRSAspA 01671/17 zo dňa 30.8.2017, ktorý žalobkyňa prevzala dňa 28.9.2017. S právnym predchodcom žalovaného Slovenskou sporiteľnou, a.s. uzatvorili Zmluvu o splátkovom úvere č.: XXXXXXXX dňa 23.10.2006, na základe, ktorej jej právny predchodca žalovaného poskytol úver vo výške 200 000.-Sk (6 638,78 €). Žalovaný sa žalobou podanou na Okresný súd Bardejov, sp. zn.: 3C/223/2014 domáhal voči žalobkyni zaplatenia sumy 5 594,52 EUR s prísl., a to zo Zmluvy o splátkovom úvere č.: XXXXXXXX dňa 23.10.2006. Rozsudkom Okresného súdu Bardejov zo dňa 3.10.2017, sp. zn.: 3C/223/2014 bola žaloba zamietnutá v celom rozsahu. Dôvodom zamietnutia žaloby bol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie spoločnosti EOS KSl Slovensko, s.r.o. v spore. V odôvodnení rozhodcovského rozsudku sa uvádza, žalobca dňa 23.10.2006 uzavrel ako dlžník so Slovenskou sporitel'ňou a.s., so sídlom: Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 („SLSP") Zmluvu o povolenom prečerpaní č. XXXXXXXXX.
Žalobkyňa neuzavrela so Slovenskou sporiteľňou a.s., so sídlom: Tomášikova 48,832 37 Bratislava, ICO: 00 151 653 („SLSP") Zmluvu ě. XXXXXXXXX zo dňa 23.10.2006 ale Zmluvu o splátkovom úvere ě.: XXXXXXXX dňa 23.10.2006. V odôvodnení rozhodcovského rozsudku sa uvádza, že žalobca dňa 1 5.01.2016 podpísal žalobca Dohodu o uznaní záväzku spolu s Rozhodcovskou zmluvou. Žalobca týmito dokumentmi nedisponuje. Žiadala, aby súd vyzval žalovaného k predloženiu Zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 23.10.2006, Dohody o uznaní dlhu zo dňa 15.1.2016 a Rozhodcovskú zmluvu zo dňa 15.1.2016, prípadne aby súd pripojil rozhodcovský spis, aby mala žalobkyňa možnosť, oboznámiť sa s jeho obsahom. Neobjektívnosť rozhodcu sa prejavuje v jeho snahe vyhovieť žalobcovi ako dodávateľovi a vyplýva aj z rozhodnutia rozhodcu, ktoré je zjavne formalistické, preberajúce argumenty žalujúceho dodávateľa - oprávneného. Rozhodca sa nevysporiadal s vylúčením inštitútov zameraných na ochranu spotrebiteľa. Príslušný rozhodcovský súd dostatočne nepreskúmal, či existujú dôvody na vydanie rozhodcovského rozsudku v prípade žalobcu, Stály rozhodcovský súd mal zato, že uznať možno aj premlčaný dlh, avšak iba v prípade, že ten, kto dlh uznal vedel o jeho premlčaní v čase jeho uznania, čo je dôvodom na podanie žaloby o zrušenie napádaného rozhodcovského rozsudku v zmysle ust. § 45 ods. 1 zák. č. 335/2014 v zákonom stanovenej lehote 3 mesiace odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť legitimitu pre vydanie rozhodcovského rozsudku, ak má byt' právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie musí byt' výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Žalobkyňa do dnešného dňa nemala vedomosť čo je to rozhodcovský súd a aký je rozdiel medzi konaním na rozhodcovskom súde a všeobecnom súde. Vznik rozhodcovskej zmluvy teda vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Zo súdnej praxe má vedomosť o tom, že žalovaný predkladá spotrebiteľom Dohody o uznaní dlhu a Rozhodcovské zmluvy. Tieto Rozhodcovské zmluvy, ktoré majú založiť legitimitu pre vydanie rozhodcovského rozsudku nepovažuje za individuálne dojednané. Sú pripravené na vopred pripravených formulároch, rovnako ako aj Dohody o uznaní záväzku, ide teda o neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú v zmysle § 53 ods. 5 absolútne neplatné. Rovnako takýto postup žalobcu ako veriteľa pri vopred pripravených tlačivách na uznanie dlhu pod zámienkou splátok, dotazník a rozhodcovská zmluva je v rozpore s dobrými mravmi a preto je takýto právny úkon - rozhodcovská zmluva neplatná aj podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Dojednanie rozhodcovskej zmluvy a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojom dôsledku k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež smernice 93/13/EHS. Dojednanie rozhodcovskej zmluvy je neprimeranou podmienkou, preto ňou spotrebiteľ nie je viazaný a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami § 52 a nasi. Občianskeho zákonníka ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhat' zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebitel, skej rozhodcovskej zmluvy, i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebitel'a, a toto porušenie mohlo mat' vplyv na výsledok sporu. V prípade, že rozhodcovská zmluva je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy neplatná. Následkom je skutočnosť, že rozhodcovský súd vôbec nemal právomoc, vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej zmluvy rozhodovať daný spor. Tým je daný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 45 ods. 1 písm. e) zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní: e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Poukázal na ust. § 45 ods. 1 písm. e) a i) zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a § 54 OZ.
2. Žalovaný sa k veci vyjadril písomne dňa 4.1.2018. Uviedol, že má za to, že nie sú splnené dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle ust. § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoSRK“), resp. ich naplnenie žalobca nijakým spôsobom nepreukázal. Žalovaný má za preukázané, že dňa 23.10.2006 uzatvoril žalobca ako dlžník s právnym predchodcom žalovaného „Zmluvu o poskytnutí balíka produktov a služieb pre Fyzické osoby“ (ďalej len „Zmluva“). Predmetom Zmluvy bolo okrem iného aj poskytnutie Povoleného prečerpania po splnení podmienok uvedených v Obchodných podmienkach banky pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom s účinnosťou od 01.02.2006 (ďalej len „VOP“), ako aj nahradenie zmluvy zo dňa 24.06.2005, predmetom ktorej bolo poskytnutie kontokorentného úveru. V zmysle uzavretej Zmluvy bolo žalobcovi poskytnuté povolené prečerpanie vo výške 32.000 SK (1.062,21 €), pričom uvedené finančné prostriedky čerpal
žalobca vo výške a frekvencií na základe vlastného uváženia, až do výšky poskytnutého úverového rámca z platobnej karty, ktorá bola vedená pod číslom účtu XXXXXXXXXX/XXXX. V priebehu zmluvného vzťahu došlo zo strany žalobcu k porušeniu zmluvných podmienok, a to tým, že neuhradil riadne a včas poskytnuté finančné prostriedky. Je zrejmé, že týmto došlo k porušeniu Zmluvy zásadným spôsobom. Po postúpení pohľadávky na žalovaného viedol žalovaný so žalobcom mimosúdne rokovania ohľadne postupného uspokojenia nadobudnutej pohľadávky. Výsledkom mimosúdnych rokovaní bola vôľa a ochota dlžníka (žalobcu) predmetnú pohľadávku uhradiť, avšak z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov nebolo v jeho možnostiach pohľadávku uhradiť v celosti. Keďže žalovaný (veriteľ) nemal v úmysle zbytočne navyšovať pohľadávku o trovy súdneho, prípadne exekučného konania a žalobca (dlžník) predmetnú pohľadávku čo do dôvodu a výšky uznával, poskytol mu žalovaný ešte možnosť uhradiť pohľadávku v splátkach podľa uváženia žalobcu a poštovou prepravou mu zaslal na podpis Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach (ďalej len „Dohoda“) spolu so Spotrebiteľskou rozhodcovskou zmluvou. Dňa 15.01.2016 žalobca oba uvedené dokumenty vyplnil a podpísal. V zmysle Dohody sa žalobca zaviazal uhradiť pohľadávku pozostávajúcu z istiny vo výške 1.159,15 €, ostatného príslušenstva podľa Zmluvy vo výške 273,80 €, a úroku z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 1.159,15 € od 23.10.2015 do zaplatenia v splátkach vo výške 40 €, splatných k 15. dňu v mesiaci, počnúc dňom 15.12.2015. Výška pohľadávky uvedená v Dohode predstavovala sumu postúpenú právnym predchodcom žalovaného na žalovaného, pričom výška postúpenej sumy je špecifikovaná aj v prílohe k Zmluve o postúpení pohľadávok. Žalovaný poukazuje na to, že po doručení vyššie uvedených dokumentov mal žalobca možnosť si ich prezrieť doma, oboznámiť sa s nimi a podľa svojej vôle tieto dokumenty vyplniť v prípade, že s ich obsahom súhlasí. Žalobca Dohodu a Spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu vyplnil a podpísal dňa 15.01.2016 a zaslal ju žalovanému, preto po obdržaní žalobcom podpísaných dokumentov žalovaný považoval tieto dokumenty za platne uzatvorené. Žalovanému boli vyplnené a podpísané dokumenty doručené dňa 18.02.2016, čo osvedčuje aj dátumová pečiatka na týchto dokumentoch. Žalobca splátky v zmysle Dohody, rovnako ako podmienky dohodnuté v pôvodnej Zmluve opätovne porušil, nakoľko nepravidelne uhradil iba prvých 5 splátok v dohodnutej výške 40 €. Iné úhrady žalobca k dlžnej sume nevykonal. V tejto súvislosti poukazujem na to, že i ústupky voči dlžníkovi (žalobcovi) musia mať svoje medze a nie je možné v rámci mimosúdneho riešenia pohľadávky neustále odkladať splatnosť existujúceho záväzku najmä v prípade ak dlžník prejaví snahu uhradiť svoj dlh, ktorý záväzne uzná a následne dohodu poruší bez riadneho splnenia dohody a splátok. Právomoc Rozhodcovského súdu na rozhodovanie v tejto veci bola daná Spotrebiteľskou rozhodcovskou zmluvou zo dňa 15.01.2016 (ďalej len „Rozhodcovská zmluva“), v ktorej sa žalobca so žalovaným dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto dohody vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zánik, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej, 2, 811 03 Bratislava, IČO: 45744971, ktorý bol do zoznamu stálych rozhodcovských súdov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory vedeného Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky zapísaný dňa 25.05.2015 a rozhoduje spotrebiteľské spory na základe povolenia č. SRX.. Žalobca mal možnosť výberu podpisu a nebol ničím nútený, podpis Rozhodcovskej zmluvy alebo Dohody nebol podmienený podpisom iných dokladov, napr. poskytnutím úveru, vyplatením peňažných prostriedkov. Rovnako podpis Dohody nebol podmienený podpisom Rozhodcovskej zmluvy, každý z dokumentov bol na samostatnom liste, zreteľne označený názvom ktorý ozrejmuje obsah toho ktorého dokumentu. Žalovaný poukazuje na to, že Rozhodcovská zmluva okrem jasného označenia a opisu jej predmetu, obsahovala aj explicitné poučenie spotrebiteľa, ktoré oboznamuje spotrebiteľa o nasledujúcich možnostiach: - možnosti odmietnutia rozhodcovského konania, - možnosti vyslovenia neplatnosti uzavretej rozhodcovskej zmluvy na všeobecnom súde, - možnosti brániť sa proti postupu rozhodcu, ako aj - možnosti podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Z uvedeného dôvodu nemožno Rozhodcovskú zmluvu považovať za neplatnú a námietku žalobcu v tejto časti považuje za účelovú. Na základe uvedeného má žalovaný za preukázané, že došlo k platnému uzatvoreniu Rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola samostatným dokumentom, a v jednoduchých tézach vysvetľovala predmet zmluvy, označovala príslušný rozhodcovský súd a poučovala o všetkých právach a povinnostiach spojených s rozhodcovským konaním. Uzavretie Dohody, ako aj Rozhodcovskej zmluvy nebolo časovo limitované, a teda podľa názoru žalovaného mal žalobca dostatok času, aby si jednotlivé dokumenty prezrel, oboznámil sa s nimi a podľa svojej vôle tieto dokumenty vyplnil v prípade, že s ich obsahom súhlasí. Žalovaný má za to, že Rozhodcovská zmluva je platnou dohodou o tom, že všetky spory, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené pred rozhodcovských súdom, prípadne pred príslušným súdom Slovenskej republiky, a to po splnení zmluvne dohodnutých podmienok. Znamená to, že Rozhodcovskou zmluvou nebola žalobcovi uložená povinnosť domáhať sa riešenia sporu výhradne pred rozhodcovským súdom, bez akejkoľvek možnosti zvrátenia
či už výberu rozhodcovského súdu, alebo rozhodcovského konania ako takého. Obsah Dohody ako aj Rozhodcovskej zmluvy bol dodávateľom (žalovaným) síce vopred pripravený, čo však nie je v zmluvných vzťahoch ničím výnimočným, pretože návrh zmluvy, resp. zmluvu v písomnej podobe vždy musí niektorá zo zmluvných strán pripraviť, aj keď žalovaný v rozhodcovskom konaní (žalobca súdnom konaní) na obsahu dohody alebo zmluvy nijakým spôsobom neparticipoval. Žalovaný je názoru, že Rozhodcovská zmluva neobsahovala žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, štandardným spôsobom vysvetlila podstatu rozhodcovského konania a dala možnosť výberu spotrebiteľovi rozhodcovskú zmluvu podpísať, resp. nepodpísať. Nakoľko žalobca doposiaľ nepreukázal, že bol predmetnú Rozhodcovskú zmluvu nútený podpísať, má žalovaný zato, že Rozhodcovská zmluva je platná a neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky. Samotná rozhodcovská zmluva ani Dohoda neobsahujú prekvapivé alebo zavádzajúce ustanovenia alebo formulácie, pričom v Dohode upravené uznanie dlhu a dohoda o jeho úhrade nepredstavuje z pohľadu dlžníka (v sporovom konaní žalobcu) tak náročný úkon. Podľa Uznesenia Krajského súdu v Nitre zo dňa 28.01.2016, sp. zn.: 9CoE/265/2015, z rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že povinní ju podpisovali v čase, kedy už existoval ich záväzok. Okrem toho z tlačiva vyplýva aj poučenie o rozhodcovskom konaní, a preto sa odvolací súd nemohol stotožniť s názorom súdu prvého stupňa o tom, že rozhodcovský súd založil svoju právomoc na neplatnej rozhodcovskej zmluve. Z rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spotrebiteľ mal možnosť neprijať rozhodcovskú zmluvu, ako aj táto rozhodcovská zmluva bola podpísaná obidvoma zmluvnými stranami. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na platnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v súlade so zákonom. V danom prípade, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, nemožno mať pochybnosti o platnosti Rozhodcovskej zmluvy a o právomoci a príslušnosti rozhodcovského súdu na rozhodnutie o uplatnenom nároku. Taktiež nie je možné mať pochybnosť o jej súlade s dobrými mravmi, a preto sa žalovaný v žiadnom bode nestotožňuje s názorom žalobcu. Žalovaný zastáva názor, že žalobca po tom, čo sa oboznámil s obsahom Rozhodcovskej zmluvy svojím podpisom svoj existujúci záväzok uznal a vyjadril svoju vôľu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Konanie žalobcu spočívajúce v uzatváraní zmluvných záväzkov, ich neplnení, následnej nečinnosti počas veriteľovej snahy o mimosúdne urovnanie veci, považujeme za neakceptovateľné. Je neprípustné, aby v čase kedy zmluvné záväzky žalobcu postúpili do stavu vymáhania, resp. uhrádzania, žalobca začal namietať samotné uzatvorenie a nepochopenie obsahu podpísaných zmlúv a pripísať to na ťarchu žalovaného. Žalovanému predsa boli poskytnuté finančné prostriedky v zmysle dohodnutej Zmluvy, a teda je logické a žiaduce, aby svoj dlh aj uhradil. Žalovaný poukazuje na to, že v posledných rokoch právny poriadok Slovenskej republiky v oblasti spotrebiteľského rozhodcovského konania prešiel zásadnými zmenami vyžadovanými právom Európskej únie, a to nielen implementáciou Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej ako „Smernica“), ktorá bola do slovenského právneho poriadku implementovaná dňa 01.04.2004 zákonom č. 150/2004 Z.z. zo dňa 02.03.2004. Ďalšou významnou zmenou v tejto oblasti bola aj novela Občianskeho zákonníka účinná od 01.01.2008, ktorá v § 53 ods. 4 písm. r) explicitne uviedla, že za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Výsledkom procesu úpravy spotrebiteľského rozhodcovského konania je zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ako samostatný právny predpis. Tento zákon značne sprísnil úpravu spotrebiteľského rozhodcovského konania, či už pri uzatváraní samotnej rozhodcovskej zmluvy, ako aj v požiadavkách na vznik a činnosť rozhodcovských súdov a konaní pred nimi. Žalovaný sa všetkým legislatívnym zmenám podrobil a pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy so žalobcom postupoval prísne podľa pravidiel vymedzených právnymi predpismi. Poukázal na § 3 ZoSRK. Žalovaný dáva do pozornosti, že rozhodcovská zmluva je uzatvorená na samostatnom dokumente a je tak obsahovo ako aj formálne oddelená od Dohody. Žalovaný zastáva názor, že pokiaľ by bolo úmyslom zákonodarcu vylúčiť existenciu akýchkoľvek spotrebiteľských zmlúv, nevydal by samostatný zákon, ktorý prísne a komplexne túto problematiku rieši. Na základe vyššie uvedeného, je zrejmé, že by ochrana spotrebiteľa stále mala byť len výnimkou zo všeobecnej zásady zmluvnej slobody, a ako výnimka by sa mala vykladať reštriktívne. Na odstránenie každej jednotlivej nekalej klauzuly by mali existovať vážne dôvody a smernica nemá byť nástrojom zbavenia zodpovednosti spotrebiteľa za zmluvné vzťahy do ktorých vstupuje. V zmysle uvedeného žalovaný nesúhlasí s podanou žalobou, nakoľko má za to, že nie sú splnené dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a navrhuje, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.
3. Na pojednávanie vo veci konané 6.6.2018 sa dostavili žalobkyňa a právne zástupkyne strán sporu, žalovaného neúčasť ospravedlnila jeho právna zástupkyňa, o odročenie pojednávania nežiadala. Súd
preto v zmysle § 180 CSP vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti; prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením vyjadrení strán sporu a v spise pripojených listinných dôkazov ( tak ako boli oboznamované na pojednávaní - návrhom s prílohami a ďalšími predloženými listinnými dôkazmi a vyjadreniami strán sporu, rozhodcovským spisom ) a zistil tento skutkový stav veci:
5. Na pojednávaní dňa 6.6.2018 : 1/ právna zástupkyňa žalobkyne udávala, že v plnom rozsahu zotrváva na podanej žalobe. Má za to, že rozhodcovský rozsudok, ktorý bol vydaný, je absolútne neplatný. Poukázali na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie EOS KSI na vymáhanie pohľadávky zo zmluvy o úvere uzavretej so SLSP. Má za to, že v zmluve o úvere so SLSP nebolo v zmysle § 565 OZ dohodnuté zosplatnenie úveru; nakoľko úver nebol zosplatnený, SLSP nebola oprávnená postúpiť ho na spol. EOS, nebola splnená podmienka písomnej výzvy podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. Zároveň napadli nezrovnalosti jednotlivých podpísaných dokumentov a to jednak v dohode o uznaní záväzku zo dňa 15.1.2016, v zmysle ktorej dohody mala žalobkyňa uznať premlčaný dlh zo zmluvy s číslom XXXXXXXXXX. Rozhodcovský rozsudok vo svojom odôvodnení uvádza číslo uzatvorenej zmluvy medzi SLSP a žalobkyňou XXXXXXXXX. V ostatnom plne odkazuje na zmenu žaloby. Má za to, že je tu daný dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku. Žiada, aby súd rozhodcovský rozsudok vydaný stálym rozhodcovským súdom zrušil a aby žalovaný bol zaviazaný nahradiť trovy v celom rozsahu. Vo svojom vyjadrení zo dňa 19.1.2018 namietala výšku pohľadávky. V tomto prípade má za to, že nebola daná právomoc rozhodcovského súdu a teda rozhodcovský rozsudok je absolútne neplatný. 2/ žalobkyňa udávala, že tieto dokumenty dostala len poštou, nevedela, že tento dlh je premlčaný. 3/ právna zástupkyňa žalovaného udávala, že žalovaný s podanou žalobou nesúhlasí. Navrhuje ju v celom rozsahu zamietnuť. Je toho názoru, že medzi ním a žalobkyňou bola uzatvorená zmluva o rozhodcovskom konaní, ktoré spĺňa všetky náležitosti ustanovené zákonom. Žalobkyňa mala možnosť s predloženým návrhom zmluvy sa oboznámiť, vyjadriť sa k nemu v prípade navrhnúť zmeny a úpravy, skonzultovať predmetnú zmluvu s právnym zástupcom ako aj právo odmietnuť uzatvorenie tejto zmluvy bez akéhokoľvek postihu alebo nepriaznivých dôsledkov s tým spojených. Vo vzťahu k námietkam uvádza, že žalobkyňa mala možnosť sa v rozhodcovskom konaní riadne vyjadriť k žalobe ako aj k všetkým skutočnostiam v žalobe uvádzaných, ako to vyplýva z rozhodcovského rozsudku a žalobkyňa svoje právo nevyužila a ostala v rozhodcovskom konaní absolútne nečinná. V prípade, ak by žalobkyňa postupovala s dostatočnou mierou starostlivosti mohli byť všetky tieto námietky uplatnené a riešené v samotnom rozhodcovskom konaní. Skutočnosť, že sa tak nestalo nemôže byť kladené za vinu žalovanému, nakoľko on postupoval s dostatočnou odbornou starostlivosťou s úmyslom chrániť svoje práva a povinnosti nadobudnuté zmluvou o postúpení pohľadávky. Má za to, že žaloba je nedôvodná a navrhujeme ju v celom rozsahu zamietnuť. Práve z tohto dôvodu, že boli tieto dokumenty doručované poštou, mala žalobkyňa čas a možnosť obrátiť sa a požiadať o právnu pomoc v súvislosti s uplatnenými nárokmi. Mohla odmietnuť podpis týchto dokumentov, neurobila tak. Tieto dokumenty slobodne a vážne bez námietok podpísala, preto má za to, že tieto právne úkony sú platné a účinné. Naviac žalobkyňa nerozporuje výšku a dôvod pohľadávky alebo, že by pohľadávka nevznikla Navrhla vykonať doplnenie dokazovanie a to vyjadrením SLSP k otázke splnenia zákonom stanoveným zákonom podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách a to vyžiadaním si predloženia výzvy s doručenkou ako aj vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru s doručenkou, ak k takému úkonu zo strany banky došlo.
6. Podaním zo dňa 19.1.2018 žalobkyňa uviedla, že žalobca s právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľnou, a.s. uzatvorili Zmluvu o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby č. 451766590 dňa 23.10.2006. Poukázala na ust. § 2 písm. a), § 3 ods. 1, 2, 5, 6, § 4 ods. 2, 3, 5 zákona NR SR č. 258/2001 Z. z.. Pretože predmetná úverová zmluva neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 ods. 2 ) zákona č. 258/2001 Z.z., a to o ročnej percentuálnej miery nákladov uvedený spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Dňa 01.12.2015 podpísal žalobca Dohodu o uznaní záväzku spolu so Spotrebiteľskou rozhodcovskou zmluvou. Žalobcovi pred podpísaním vyššie uvedených dokumentov nebolo podané žiadne bližšie vysvetlenie, a to hlavne v časti uznania premlčaného záväzku a jeho následkov ( Uznania záväzku), a teda je viac než pravdepodobné, že po dôkladnom objasnení tejto skutočnosti by žalobca vedome a dobrovoľne takúto dohodu nepodpísal. Rozhodcovská zmluva podpísaná žalobcovi toho istého dňa nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, teda ešte pred vznikom sporu, čo malo za následok, že žalobca v dobrej viere a nedostatočnej znalosti právnych predpisov podpísal, teda uznal už
premlčaný dlh spolu s rozhodcovskou zmluvou v domnení, že jeho záväzok bude splácať v znížených mesačných splátkach po 40 €. Na základe vyššie uvedených dokumentov mu bol dňa 28.9.2017 doručený rozhodcovský rozsudok. Neobjektívnosť rozhodcu sa prejavuje v jeho snahe vyhovieť oprávnenému ako dodávateľovi a vyplýva aj z rozhodnutia rozhodcu, ktoré je zjavne formalistické, preberajúce argumenty žalujúceho dodávateľa - oprávneného. Rozhodca sa nevysporiadal s vylúčením inštitútov zameraných na ochranu spotrebiteľa. Príslušný rozhodcovský súd dostatočne nepreskúmal, či existujú dôvody na vydanie rozhodcovského rozsudku v prípade žalobcu, Stály rozhodcovský súd mal zato, že uznať možno aj premlčaný dlh, avšak iba v prípade. že ten, kto dlh uznal vedel o jeho premlčaní v čase jeho uznania, čo je dôvodom na podanie žaloby o zrušenie napádaného rozhodcovského rozsudku v zmysle ust. § 45 ods. 1 zák. č. 335/2014 v zákonom stanovenej lehote 3 mesiace odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku. Žalobca nemal možnosť' podstatným spôsobom obsah predmetnej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť, nakoľko túto mu žalovaný zaslala poštou vo vopred pripravenej forme. Rozhodcovskú zmluvu. ktorá mala založiť legitimitu pre vydanie rozhodcovského rozsudku Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom. ak má byt' právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie musí byt' výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Z uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy žiadne informácie o rozdieloch medzi riešením sporu pred rozhodcovským súdom a všeobecným súdom nevyplývajú. Vznik rozhodcovskej zmluvy teda vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť legitimitu pre vydanie rozhodcovského rozsudku nepovažujeme za individuálne dojednanú. Je zrejmé, že bola pripravená na vopred pripravených formulároch. rovnako ako aj Dohoda o uznaní záväzku, ide teda o neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú v zmysle § 53 ods. 5 absolútne neplatné. Rovnako takýto postup žalobcu ako veriteľa pri vopred pripravených tlačivách na uznanie dlhu pod zámienkou splátok, dotazník a rozhodcovská zmluva je v rozpore s dobrými mravmi a preto je takýto právny úkon - rozhodcovská zmluva neplatná aj podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Dohodou o uznaní záväzku došlo k uznaniu už premlčaného dlhu. Len samotná citácia v bode 2 v poslednej vete, že účastníci vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch je nedostatočná, neurčitá a nezrozumiteľná. Rovnako aj samotný dlh, ktorého sa to malo týkať nie je určito a zrozumiteľné špecifikovaný. V každej Dohode a uznaní musí byť predmetná pohľadávka, respektíve záväzok - dlh určito a zrozumiteľne popísaný a uvedený, aby bol nezameniteľný. čo v tomto prípade splnené nie je. V takom to prípade nastupuje absolútna neplatnosť takéhoto právneho úkonu nielen pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. ale aj podľa § 37 ods. 1. tj. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne. určite a zrozumiteľne, inak.ie neplatný. Ide pritom o absolútnu neplatnosť, na ktorú súd prihliada ex offo - z úradnej povinnosti. Aj veriteľ - žalobca si musí strážiť svoje práva. napríklad sledovať premlčanie a podobne a nie následne cez pochybné uznanie dlhu dosiahnuť napríklad predĺženie premlčacej lehoty na vymáhanie svojej pohľadávky, zneužijúc slabšiu zmluvnú stranu. Dojednanie rozhodcovskej zmluvy a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojom dôsledku k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana. ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež smernice 93/13/EHS. Dojednanie rozhodcovskej zmluvy je neprimeranou podmienkou, preto ňou spotrebiteľ nie je viazaný a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/ EHS. V prípade, že rozhodcovská zmluva je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je v zmysle § 53 ods. 5 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy neplatná. Následkom je skutočnosť, že rozhodcovský súd vôbec nemal právomoc. vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej zmluvy rozhodovať daný spor. Tým je daný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 45 ods. 1 písm. e) zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní: e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Preto navrhla zrušiť rozhodcovský rozsudok.
7. Podaním zo dňa 9.5.2018 žalobkyňa uviedla, že navrhuje zmenu žaloby. Žalobkyňa ako spotrebiteľka napadá platnosť postúpenia pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi Slovenskou sporiteľnou a.s. a žalovaným dňa 23.10.2015. Žalobkyňa s právnym predchodcom žalovaného Slovenskou sporiteľnou, a.s. uzatvorili Zmluvu o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby č. XXXXXXXXX dňa 23.10.2006. Poukázala na § 565 OZ. Zmluvné strany si v Zmluve o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby č. XXXXXXXXX zo dňa 23.10.2006 nedohodli zosplatnenie úveru v súlade s § 565 OZ. : Keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti ) SLSP a.s. nebola oprávnená postúpiť, svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu,
teda žalovanému. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2015 je preto neplatným právnym úkonom. Žalovaný nie je subjektom oprávneným poskytovať úvery, a preto ich nemôže vo vlastnej réžii ani spravovať. Poukázala na § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Z fotokópie rozhodcovského spisu nevyplýva, že by pred postúpením pohľadávky bol splnený postup podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.. Z predložených dokladov nevyplýva, že by žalobkyňa bol vyzývaný na uhradenie dlžnej sumy napriek tomu, že by bol žalobkyňa viac ako 90 dní v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku. Právny predchodca žalovaného v postavení banky mohol postúpiť svoju splatnú pohľadávku (časť záväzku po jeho splatnosti) len za splnenia podmienky písomnej výzvy adresovanej žalobcovi a po uplynutí zákonom stanovenej doby omeškania. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle podľa § 92 ods.8 Zákona o bankách môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé splátky),a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky a musia byt' splnené v čase postúpenia pohľadávky. Postúpenie pohľadávky na žalovaného nemohlo byť platné a žalovaný preto nemôže byť aktívne vecne legitimovanou osobou na uplatňovanie nároku voči žalobkyni z titulu tejto pohľadávky. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2015 je neplatná pre rozpor s § 92 ods. 8 bankového zákona v spojitosti s § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda neplatná podľa § 39 0bčianskeho zákonníka. Vzhľadom na vyvíjajúcu sa súdnu prax už neobstojí tvrdenie o tom, že len samotné relevantné oznámenie postúpenia pohľadávky postupcom zbavuje dlžníka možnosť namietať postúpenie ako také. Súd musí pri postúpení bankovej pohľadávky brať do úvahy aj osobitnú úpravu v zákone o bankách a teda skúmať platnosť samotnej zmluvy o postúpení pohľadávok /rozsudok NS SRI Cdo 76/2007 z 28.1.2009, Ústavný súd IV.ÚS 337/2012 zo dňa 3.7.2012/. Doručenie a preukázanie doručenia výzvy banky dlžníkovi podľa § 92 ods. 8 bankového zákona je jednou z podmienok pre platné postúpenie pohľadávky. Uvedený názor vyplýva z množstva súdnych rozhodnutí, aktuálne aj napr. uznesenie KS TN 6Co 405/2016 zo dňa 30.5.2017. Žalovaný nepreukázal, že banka pred postúpením pohľadávky v roku 2015 vyzývala žalobkyňu ako spotrebiteľku k zaplateniu peňažného dlhu, ak áno v akom rozsahu a či táto výzva bola žalobkyni doručená. Žalovaný nepreukázal : - existenciu a doručenie písomnej výzvy podľa § 92 ods.8 zákona ě. 483/2001 Z.z. - platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru zo strany Slovenskej sporiteľne a.s., nebolo teda preukázané platné postúpenie pohľadávky a vzhľadom k tomu žalovaný nemohol nadobudnúť práva zo zmluvy o postúpení pohľadávky a z týchto práv preto nemohol vyvodiť právo na uzavretie Spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a Dohody o uznaní záväzku. Spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu nemôže uzavrieť hocikto, ale len osoba dodávateľa, pričom žalovaný toto postavenie nemal a nenadobudol ho ani v dôsledku neplatného postúpenia pohľadávky. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je preto neplatná predovšetkým z tohto dôvodu. Okrem toho vzhľadom na spôsob dojednania a uzatvorenia tejto dohody, je neplatná aj preto, že nebola individuálne dojednaná. Spôsob akým vopred pripravený formulár predkladá žalovaný na podpis spotrebiteľovi, keď súčasne spotrebiteľovi podsúva podpis uznávacieho prejavu, dohodu o splátkach, je nekalou obchodnou praktikou, pretože spotrebiteľ podpisuje dohodu o uznaní záväzku v nevedomosti, v stave naliehania a tvrdenie, že má možnosť zmluvu nepodpísať je len formálne. Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 15.1.2016 v časti 2 Uznanie záväzku je neurčitá a z uvedeného dôvodu absolútne neplatná podľa § 39 OZ. Citujem: Dlžník podľa §110 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. týmto uznáva, čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči Veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy číslo/číslo zákazníka 5074691433 s pôvodným veriteľom (ďalej len „ Zmluva"). Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že cituje: ,, Žalobca ďalej uviedol, že dňa 23.10.2006 bola medzi postupcom a žalovaným uzatvorená Zmluva č. 451766590 (ďalej aj ako „zmluva") na základe ktorej, boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky zo strany spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00151653, pričom žalovaný porušil zmluvne dohodnuté podmienky splácania úveru a bol vyzvaný na úhradu dlžnej sumy. ,, Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 15.1.2016 obsahuje iné číslo zmluvy (navyše bez uvedenia dátumu) ako je uvedené v rozhodcovskom rozsudku. Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 15.1.2016 nemohla byt' právnym titulom pre vydanie rozhodcovského rozsudku. Poukázala na § 3 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z., § 52 OZ. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí obsahovať označenie spotrebiteľskej zmluvy, predmetná zmluva obsahuje označenie a odkaz na Dohodu o uznaní záväzku, ktorá dohoda ako taká nie je spotrebiteľskou zmluvou, pretože touto je Zmluva o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby č. XXXXXXXXX dňa 23.10.2006, uzatvorená medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného Slovenskou sporiteľnou. a.s.. Pokiaľ žalovaný nebol právnym nástupcom banky, nemohol účinne uzavrieť ani dohodu o uznaní záväzku a už vôbec nie za podmienok uvedených v dohode. Žalovaný nemohol uzavrieť Spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu
a vymáhať nároky z pohľadávky, ktorej nie je vlastníkom. Žalobkyňa má v zmysle § 110 ods. 1 OZ uznať záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy XXXXXXXXXX, pričom táto pohľadávka nie je riadne a určito identifikovaná predovšetkým v časti príslušenstva. V dohode nepochybne má žalobkyňa uznať aj premlčané splátky, pričom o tomto nemala žiadnu vedomosť. Rozhodcovský súd nemal právomoc konať vo veci, preto je tu dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku v zmysle§ 45 ods. 1 písm. e/ zákona ě. 335/2014 Z.z.. Dohoda o uznaní dlhu podľa § 558 OZ na rozdiel od uznania práva podľa § 110 ods. 1 smeruje k uznaniu, že dlžník svoj dlh (zodpovedajúci právu, ktorého existencia nie je sporná) uznáva čo do dôvodu a výšky. Formulácia Dohody v čl. 2, ktorá priamo odkazuje na zmluvu z ktorej dlh vznikol a v ktorej následne dlžník uznal záväzok čo do výšky aj dôvodu potvrdzuje, že dlžník v nej vyjadril uznanie svojho dlhu podľa § 558 OZ. Pri premlčanom dlhu však právne účinky takéhoto uznania dlhu môžu nastať iba za predpokladu, že ten, kto dlh uznal o jeho premlčaní vedel. Žalobkyňa (spotrebiteľ) nebola informovaný o tom, že dlh je už v čase jeho uznania premlčaný. Preto nemohli nastať právne účinky uznania dlhu a premlčacia lehota nemohla začať opäť plynúť. Rozhodcovský súd tak o nároku uplatnenom v rozhodcovskom konaní rozhodoval v čase, kedy bol záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté finančné prostriedky už premlčaný. Dohoda o uznaní dlhu je právnym úkonom, pri ktorom súd v spotrebiteľskom vzťahu z úradnej povinnosti skúma jeho platnosť, najmä v zmysle § 39 OZ preskúmava, či právny úkon urobený spotrebiteľom svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo sa prieči dobrým mravom. Zákon o ochrane spotrebiteľa demonštratívne vymedzuje konanie v rozpore s dobrými mravmi ako konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Z kontextu uzavretia Dohody je zrejmé, že kým žalobkyňa ako spotrebiteľ považoval za účel Dohody stanovenia najnižšej možnej sumy, ktorú bol schopný mesačne poskytovať na splatenie úveru, zo strany žalovaného bolo účelom uzavretia Dohody docieliť, aby záväzku žalobkyne začala opäť plynúť premlčacia doba. Žalovaný tak využil nevedomosť spotrebiteľa, ktorý uzavretím Dohody výrazne zhoršil svoje procesné postavenie ohľadom vymáhania uznaného dlhu. Pokiaľ by tak spotrebiteľ urobil vedome, takýto prejav vôle by súd musel rešpektovať. Avšak uzavretím Dohody sa spotrebiteľ domnieval, že mu žalovaný vyšiel v ústrety povolením najnižšej možnej splátky, avšak nevedel, že sa zaväzuje na splácanie pohľadávky už premlčanej. Preto je takáto Dohoda zároveň v rozpore s dobrými mravmi a ako taká je absolútne neplatná podľa § 39 OZ. Rozhodcovský súd ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy bol v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa povinný prihliadnuť aj bez návrhu na oslabenie nároku žalobcu voči spotrebiteľovi, vrátane premlčania. Bol povinný aplikovať príslušné ustanovenia predpisov na ochranu spotrebiteľa a vyhodnotiť Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach z pohľadu jej platnosti. Na základe zistenia, že uvedená Dohoda je neplatná, mal následne prihliadnuť na premlčanie uplatneného nároku, čo však Rozhodcovský súd v konaní neurobil. Postupoval preto v rozpore s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa, pričom toto porušenie malo vplyv na výsledok sporu. Zároveň pokiaľ Rozhodcovský súd dospel k záveru, že v danom prípade uznanie premlčaného dlhu zakladá plynutie novej premlčacej doby bez ohľadu na to, či dlžník o premlčaní vedel, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Preto je tu dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku v zmysle§ 45 ods. 1 písm. i) zákona č. 335/2014 Z.z..
8. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 15.5.2018, č.k. 1Csr/2/2017-62 súd pripustil zmenu žaloby v zmysle podania žalobkyne zo dňa 9.5.2018.
9. Podaním zo dňa 29.5.2018 žalovaný uviedol v súvislosti s nedostatkom aktívnej legitimácie v rozhodcovskom konaní žalovaný v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu žalobcovi o postúpení pohľadávky, spolu s podacím hárkom, preukazujúcim odoslanie tejto písomnosti žalobcovi, ktoré bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Poukázal na Rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.06.2003, sp. zn. 4 Obo 210/01, Uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.11.2015, sp. zn. 8Co/564/2015, Uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 27.06.2014, sp. zn. 9Co/133/2013. Vzhľadom k uvedenému sa nie je možné stotožniť s právnym názorom žalobcu, ak napriek predloženému oznámeniu o postúpení pohľadávky namieta platnosť zmluvy o postúpení. Ako je uvedené vyššie, žalovaný zastáva názor, že aktívnu legitimáciu v konaní preukázal oznámením postupcu o postúpení pohľadávky. Poukazuje ust. § 92 ods. 8 ZoB. Žalovaný zastáva názor, že ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu (v
rozhodcovskom konaní) ako postupníka pohľadávky. Zo systematického zaradenia tohto ustanovenia je zrejmé, že účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Aj podľa dôvodovej správy bol hlavným účelom predmetného ustanovenia prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Žalovaný zastáva názor, že aj prípadné porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 92 ods. 8 ZoB nemožno spojiť s občianskoprávnym následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže norma obsiahnutá v § 92 ods. 8 ZoB, nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, v tomto prípade žalovanému, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska podľa § 50 ods. 1 ZoB. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na názor doc. JUDr. Kristiána Csacha, PhD., LL.M. publikovanom v časopise Súkromné právo č. 1/2015 účelom § 92 Zákona o bankách je úprava výnimiek z bankového tajomstva. Ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách nehovorí nič o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávky, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Hlavný účel § 92 Zákona o bankách bol aj podľa dôvodovej správy prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. Vzhľadom na uvedené navrhuje vykladať vzťah medzi bankovým tajomstvom a platnosťou postúpenia pohľadávky tak, ako to urobil český najvyšší súd, resp. nemecký Spolkový súdny dvor, a to, že porušenie bankového tajomstva vrátane porušenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách nevedie k súkromnoprávnej sankcii v podobe neplatnosti postúpenia, ale k sankciám, predpokladaným Zákonom o bankách. Z vyššie uvedeného vyplýva, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 ZoB nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. To znamená, že ak banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle ust. § 524 Občianskeho zákonníka. S nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo ZoB. S nedoručením takejto výzvy teda nemôže byť spojená sankcia v podobe neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, ale len sankcie vyplývajúce zo ZoB, konkrétne zodpovednosť banky v zmysle ust. § 50 ods. 1 ZoB. V tejto súvislosti poukazuje žalobca na rozhodnutie Okresného súdu Prievidza zo dňa 12.102015, sp. zn. 8C/67/2013. V ďalšom si žalovaný dovoľuje upriamiť pozornosť okresného súdu na skutočnosť, že v súlade s prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok bol žalobca ku dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní po dobu 508 dní, teda súčet všetkých omeškaní žalobcu so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok. Vzhľadom k dikcií ust. § 92 ods. 8 ZoB, s poukazom na to, že omeškanie žalovaného trvalo nepochybne viac ako rok žalobca zastáva názor, že právny predchodca žalobcu by konal v súlade ust. § 92 ods. 8 ZoB (a teda by neporušil bankové tajomstvo) aj v takom prípade, ak by písomnú výzvu žalobcovi nezasielal. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na Uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 16.03.2016, sp. zn. 12Co/223/2015. Žalovaný v ďalšom nesúhlasí, že Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 15.01.2016 (ďalej len „Dohoda“) nebola individuálne dojednaná a preto je neplatná. Obsah Rozhodcovskej zmluvy a Dohody bol dodávateľom (žalovaným) síce vopred pripravený, čo však nie je v zmluvných vzťahoch ničím výnimočným, pretože návrh zmluvy, resp. zmluvu v písomnej podobe vždy musí niektorá zo zmluvných strán pripraviť, aj keď žalovaný v rozhodcovskom konaní (žalobca súdnom konaní) na obsahu dohody alebo zmluvy nijakým spôsobom neparticipoval. Žalovaný je názoru, že Rozhodcovská zmluva neobsahovala žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, štandardným spôsobom vysvetlila podstatu rozhodcovského konania, dala možnosť výberu spotrebiteľovi rozhodcovskú zmluvu podpísať, resp. nepodpísať, obsahovala poučenie o rozhodcovskom konaní, ako aj o možnosti podať žalobu na všeobecnom súde čo spôsobuje rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy. Rovnako bolo v Rozhodcovskej zmluve vysvetlené právo ktorejkoľvek zo zmluvných strán od nej odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu, prípadne podať žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku na všeobecný súd. Pokiaľ žalobca vo svojej žalobe poukazuje na to, že pohľadávka žalovaného je premlčaná žalovaný poukazuje na to, že žalobca svoj splatný dlh v zmysle čl. 2 bod 2.1 Dohody riadne uznal čo do právneho dôvodu a výšky. Na základe takto prejavenej vôle žalobcu došlo k založeniu vyvrátiteľnej právnej domnienky o tom, že dlh v čase uznania trval. Takéto uznanie dlhu zo strany žalobcu je ako právny inštitút zakotvený v Občianskom zákonníku, pričom právnym následkom uznania práva, ktorý nastáva priamo zo zákona, je prerušenie plynutia premlčacej doby. To znamená, že doba, ktorá dovtedy uplynula, sa stáva právne bezvýznamnou a začne plynúť nová 10 ročná premlčacia doba, a to priamo zo zákona. Poukazuje na § 110 ods. 1 OZ. Žalovaný považuje za potrebné zdôrazniť, že podpisom Dohody došlo k naplneniu ustanovenia § 110 ods. 1 druhá veta OZ, tzn. k prerušeniu plynutia premlčacej doby a k plynutiu novej 10 ročnej premlčacej, pričom k tomu, aby nastali uvedené účinky zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu.
Teda aj uznaním premlčaného záväzku bez toho, aby bol dlžník poučený o premlčaní, nastávajú vyššie uvedené účinky. Žalovaný rovnako považuje za potrebné poukázať na rozdielnosť účinkov a rovnako aj rozdielnosť náležitostí potrebných k tomu, aby nastali účinky ustanovení § 110 ods. 1, druhá veta OZ a ustanovenia § 558 OZ. Uznanie premlčaného práva nie je z hľadiska účinkov spojených s § 110 ods. 1 OZ viazané na vedomosť dlžníka, že uznal premlčané právo. K prerušeniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a začatiu plynutia novej 10 ročnej premlčacej doby dochádza bez ohľadu na to, či dlžník v čase uznania o premlčaní vedel alebo nie. Úprava obsiahnutá v ustanovení § 558 OZ spája vedomosť toho, kto uznal premlčaný dlh, o jeho premlčaní, so vznikom vyvrátiteľnej domnienky, že dlh v čase uznania trval. To znamená ustanovenie § 110 ods. 1 OZ nepodmieňuje samotné uznanie dlhu a jeho účinky (hoci aj vo vzťahu k premlčanému dlhu) s nutnosťou vedomosti toho, kto dlh uznal, o jeho premlčaní a jeho následkoch. Podpísaním Dohody došlo k začatiu plynutia novej 10-ročnej premlčacej doby, teda právny účinok spojený s uznaním práva, ktorý predpokladá § 110 ods. 1 druhá veta OZ, t.j. prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej doby a začiatok plynutia novej 10 - ročnej premlčacej doby v tomto prípade nastal. Tým, že žalobca podpísal Dohodu, prejavil svoju vôľu záväzok splniť, čo je zároveň v jeho záujme, pretože po jeho splatení nebude figurovať v databázach neplatičov, čím sa môže v budúcnosti zlepšiť jeho postavenie pri žiadosti o úver. Predmetná Dohoda neobsahuje žiadne zložité ani zavádzajúce právne formulácie. Obsah Dohody nie je tak rozsiahly, aby sa s ním žalobca nemal možnosť oboznámiť a mal možnosť si Dohodu v pokoji prečítať a v prípade, ak mal záujem uzatvoriť Dohodu s takýmto obsahom, vysloviť s ňou svoj súhlas svojím podpisom, resp. odmietnuť ju a nepodpísať, ak s jej obsahom nesúhlasil. Ide o prejav slobodnej vôle žalobcu, ktorý si je vedomý svojho záväzku, uzavrieť so žalovaným predmetnú Dohodu a svoj záväzok postupne splatiť v dohodnutých splátkach. V zmysle uvedeného žalovaný nesúhlasí s podanou žalobou, nakoľko má za to, že nie sú splnené dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a navrhuje, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.
10. Z rozhodcovského rozsudku sp.zn. SRSAspA 01671/17 zo dňa 30.8.2017 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava zriadený záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž so sídlom Rusovská cesta 15, 851 01 Bratislava rozhodcom Mgr. F. X. vyplýva, že : 1/ žalobkyňa ako žalovaná bola zaviazaná na zaplatenie 1 232:95 EUR, úrok z omeškania vo výške 51,62 EUR, úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 959,15 EUR od 25,5,2016 do zaplatenia a trov konania 2/ žalobcom vo veci bol žalovaný - EOS KSI Slovensko, s.r.o.. 3/ svoju právomoc vyvodil rozhodcovský súd z predloženej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podpísanej dňa 15.1.2016 4/ Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 23.10.2015 uzatvoril so spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00151653 (ďalej aj ako .Postupca") Zmluvu o postúpení pohľadávok (ďalej aj ako „Zmluva o postúpení"), v zmysle ktorej. došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému z postupcu na žalobcu v celkovej výške 1432,95 EUR, pričom výška postúpenej pohľadávky bola vyčíslená ku dňu postúpenia. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 23.10.2006 bola medzi postupcom a žalovaným uzatvorená Zmluva č. XXXXXXXXX (ďalej aj ako „Zmluva"), na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky zo strany spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00151653, pričom žalovaný porušil zmluvne dohodnuté podmienky splácania úveru a bol vyzvaný na úhradu dlžnej sumy. Žalobca a žalovaný uzatvorili Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach (ďalej aj ako „Dohoda"), v ktorej žalovaný uznal, čo do dôvodu a výšky svoj záväzok vyplývajúci zo Zmluvy. Žalovaný sa zaviazal tento uznaný záväzok uhradiť v súlade s dohodnutými podmienkami s tým, že neuhradením ktorejkoľvek splátky riadne a včas, sa stáva celá pohľadávka splatnou. Žalovaný ku dňu vyhotovenia žaloby uhradil žalobcovi svoj záväzok vo výške 200,00 EUR a žalobca si úrok z omeškania uplatnil z dlžnej sumy. Rozhodcovský súd uzavrel, že ochrana spotrebiteľa nesmie byť absolútna. Žalobe vyhovel, keďže ju považoval za dôvodnú v celom rozsahu. Obsah rozhodcovského spisu tvorí : žaloba, zmluva o poskytnutí balíka produktov a služieb pre FO zo dňa 23.10.2006 ( číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX ), oznámenie o povolení prečerpania na sumu 32.000,- Sk, zmluva o vydaní a používaní platobnej karty zo dňa 12.12.2008, 16.5.2005, zmluva zo dňa 24.6.2005 o poskytnutí balíka, elektronických služieb, kontokorentnom úvere ( 19.000 Sk ), VOP, dohoda o uznaní záväzku zo dňa 15.1.2016, rozhodcovská zmluva zo dňa 15.1.2016, príloha k zmluve
o postúpení pohľadávok, ustanovenie rozhodcu, uznesenie, rozhodcovský rozsudok zo dňa 30.8.2017. Návrh podaný na rozhodcovskom súde dňa 21.6.2017. 5/ Rozsudok doručený žalobkyni dňa 28.9.2017.
11. Z predloženej dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 15.1.2016 č. XXXXXXX vyplýva, že ju podpísali veriteľ EOS KSI Slovensko, s.r.o. dňa 1.12.2015 a žalobkyňa dňa 15.1.2016. V čl. I je uvedené : veriteľ EOS KSI Slovensko, s.r.o., dlžník B. N., pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s. V čl. II je uvedené: Dlžník podľa § 110 ods. 1 OZ týmto uznáva, čo do právneho dôvodu a výšky, záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy číslo zákazníka: 5074691433 s Pôvodným veriteľom. Celková dlžná suma vo výške 1.672,80 EUR pozostáva z Istiny vo výške: 1.159,15 eur, príslušenstva 273,80 eur a z Úroku z omeškania 9,05 % ročne zo sumy 1.159,15 EUR za dobu od 23.10.2015 do dňa splatnosti poslednej splátky. Dlžník vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. V čl. III je uvedené: Dlžník sa zaväzuje splatiť svoj záväzok voči Veriteľovi v 12 pravidelných mesačných splátkach v dohodnutej minimálnej výške 40,00 Eur k 15. dňu v mesiaci, pričom dátum splatnosti prvej splátky je 15.12.2015 a dátum splatnosti poslednej splátky je 15.11.2016. V prílohe tejto dohody sa nachádza písomný splátkový kalendár s podrobným rozpisom splátok s uvcdcnín1 ich dohodnutej n1inirnáincj výšky, zahŕňajúcej úrok z omeškania. Dlžník berie na vedomie, že priložený splátkový kalendár je pre informačné účely a neovplyvňuje platnosť tejto dohody. Dlžník sa zaväzuje poukazovať platby na určené číslo účtu. Dlžník sa zaväzuje k úhrade príslušenstva pohľadávky vyplývajúceho zo Zmluvy a príslušných úrokov z omeškania. Dlžník si je vedomý, že dohodnuté splátky sú v trvaní l2 mesiacov a že posledná 12. splátka predstavuje celý zvyšok dlhu. Dlžník vyhlasuje, že výška splátok odzrkadľuje jeho momentálne možnosti splácania. Veriteľ a Dlžník sa dohodli, že sa Dlžník najneskôr do 15.11.2016 skontaktuje s Veriteľom za účelom prehodnotenia výšky doterajších splátok a dohodnutia úhrady zvyšku dlhu. V prípade že Dlžník nebude splácať svoj záväzok v pravidelných dohodnutých splátkach najneskôr do termínu ich splatnosti, stratí výhodu splátok a je povinný uhradiť celý zvyšok dlhu uznaného v bode 2 a to prvým dňom nasledujúcim po splatnosti prvej neuhradenej splátky. Týmto nie je dotknutú možnosť dohodnutia si spôsobu úhrady zvyšku dlhu podľa bodu 3.6. V čl. IV je uvedené: Strany dohody vyhlasujú, že táto dohoda bola uzatvorená vážne, zrozumiteľne a určite, nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok, že pred podpisom si dohodu v celosti i s prílohami prečítali, porozumeli jej obsahu a na znak súhlasu ju podpísali. Dlžník prehlasuje, že v súlade so zák. č. 122/2013 Z.z. súhlasí so spracovaním osobných údajov. V čl. V je uvedená doložka o mediácii. Predložená v rozhodcovskom spise
12. Z rozhodcovskej spotrebiteľskej zmluvy zo dňa 15.1.2016 vyplýva, že ju podpísali veriteľ EOS KSI Slovensko, s.r.o. dňa 1.12.2015 a žalobkyňa dňa 15.1.2016. Z jej obsahu vyplýva ( čl. II ), že sa týka riešenia sporou, ktoré vzniknú z dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom pod číslom XXXXXXX, podpísanej veriteľom dňa 01.12.2015 (ďalej len „Dohoda"), vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie alebo spory, ktoré vzniknú na základe tejto Dohody, alebo spory, ktoré vzniknú z právnych vzťahov, ktoré zabezpečujú záväzky z tejto Dohody, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom podľa jeho vnútorných predpisov (najmä štatút a rokovací poriadok) a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu. V čl. III sa nachádza poučenie o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určené spotrebiteľovi ( všeobecné poučenie o konaní, že spor nebude rozhodovať všeobecný súd, žaloba, miesto konania a pod. ), v čl. I - základe ustanovenia, v čl. IV - spoločné a záverečné ustanovenia ( Zmluvné strany vyhlasujú, že sú spôsobilé na právne úkony, túto zmluvu uzatvárajú na základe ich slobodnej a vážnej vôle, s jej obsahom sa riadne oboznámili, jej ustanoveniam rozumejú a na znak súhlasu ju vlastnoručne podpisujú a Vyhlásenie dlžníka: S uzatvorením tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy súhlasím a zároveň vyhlasujem, že som bol pred uzatvorením tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy osobitne
informovaný a poučený o dôsledkoch uzavretia spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy ). Predložená v rozhodcovskom spise.
13. Žalobkyňa so Slovenskou sporiteľnou, a.s. uzavrela dňa 23.10.2006 zmluvu o splátkovom úvere, č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru v sume 200.000,- SK ( konanie o zaplatenie z tohto vzťahu na tunajšom súde vedené pod sp. zn. 3C/223/2014 ), predložené v súdnom spise.
14. Žalobkyňa so Slovenskou sporiteľnou, a.s. uzavrela aj : 1/ dňa 23.10.2006 zmluvu o vydaní a používaní Platobnej karty zo dňa 16.08.2005; predložené v súdnom spise, 2/ dňa 24.6.2005 zmluvu o poskytnutí balíka, elektronických služieb, kontokorentnom úvere ( 19.000 Sk ), číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, (predložené v rozhodcovskom spise ) 3/ zmluva o poskytnutí balíka produktov a služieb pre FO zo dňa 23.10.2006 ( číslo účtu XXXXXXXXXX/ XXXX ), (predložené v rozhodcovskom spise ) 4/ zmluva o vydaní a používaní platobnej karty zo dňa 12.12.2008 ( v rozhodcovskom spise ) a zo dňa 16.5.2005 (predložené v rozhodcovskom spise ) 5/ zároveň bolo predložené oznámenie o povolení prečerpania na sumu 32.000,- Sk, k číslu účtu XXXXXXXXXX/XXXX - predložené v súdnom spise.
15. Súdu boli predložené : 1/ príloha č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2015 vo vzťahu k dlžníčke - žalobkyni ( nepovolený debet na účte, pohľadávka 1.432,95 eur s prísl. ) - predložené v rozhodcovskom spise 2/ oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa 30.10.2015, z ktorého vyplýva, že Slovenská Sporiteľňa, a.s. ako postupca postúpila pohľadávku voči žalobkyni na žalovaného ako postupníka zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2015. Oznámenie bolo dané na poštovú prepravu ( predložené v súdnom spise ).
16. Z výpisu z obchodného registra predchodcu žalobcu vyplýva, že v jeho predmete činnosti je aj poskytovanie spotrebiteľských úverov ( banka, súdu známe z jeho činnosti ).
17. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní ( ZoSRK ) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca, i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom,
k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
18. Podľa § 46 ods. 1 citovaného zákona žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
19. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa svoju žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podala v lehote podľa § 46 ods. 1 zák. č. 335/2014 Z.z.. Napriek tomu súd uvádza, že rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 28.9.2017 a ak žalobkyňa svoju žalobu, ktorou navrhuje jeho zrušenie, súdu doručila 27.11.2017, súd konštatuje, že žaloba bola podaná v lehote podľa § 46 ods. 1 zák. č. 335/2014 Z.z..
20.Podľa § 3 ods. 1 ZoSRK spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je dohoda medzi dodávateľom a spotrebiteľom o tom, že spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú zo spotrebiteľskej zmluvy alebo s touto spotrebiteľskou zmluvou súvisia, rozhodne v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určený stály rozhodcovský súd zapísaný v zozname podľa § 18 a určený v tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov zmluvných strán.
21.Podľa § 3 ods. 2 ZoSRK spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí byť písomná, obsahovo a formálne oddelená od spotrebiteľskej zmluvy a nesmie obsahovať dojednania, ktoré nesúvisia so spotrebiteľským rozhodcovským konaním. Písomná forma spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy, ak bola uzavretá elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie jej obsahu a identifikáciu zmluvných strán, ktoré spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu uzavreli.
22. Podľa § 3 ods. 5 ZoSRK uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nesmie byť podmienené uzavretie spotrebiteľskej zmluvy.
23. Podľa § 3 ods. 6 ZoSRK spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť sa na súd. Spotrebiteľ sa napriek uzavretej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve môže domáhať svojho práva podaním žaloby na súd a dodávateľ ani jeho právny nástupca sa nemôžu účinne dovolávať nedostatku právomoci súdu podľa osobitného predpisu, ibaže vo veci už skôr začalo spotrebiteľské rozhodcovské konanie; na tento účel je spotrebiteľské rozhodcovské konanie začaté okamihom doručenia návrhu na začatie spotrebiteľského rozhodcovského konania spotrebiteľovi.
24. Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv v rokoch 2005-2006 na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
25.Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 cit. zák. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania;3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
26.V zmysle ust. § 3 ods. 5 cit. zák. pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa § 4. Na požiadanie musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie.
27.V zmysle ust. § 3 ods. 6 cit. zák. pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.
28. Podľa § 4 ods. 1,2 cit. zák. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6) obsahuje najmä a)sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b)opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c)cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d)identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e)adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f)meno a adresu spotrebiteľa, g)ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h)podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i)výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
29.Podľa § 4 ods. 3 cit. zák. zmluva ďalej obsahuje a)oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6, b)sankcie za porušenie zmluvy, c)podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d)spôsob zániku záväzku zo zmluvy.
30. Podľa 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
31. Podľa § 52 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv v rokoch 2005-2006, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
32. Podľa § 53 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a)má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b)dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c)vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d)vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e)umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f)umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g)oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h)prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,
i)umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j)určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
33. Podľa § 54 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
34. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách ( účinného v čase postúpenia pohľadávky ) ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
35. Podľa § 52 OZ ( účinnom znení ku dňu postúpenia pohľadávky, uzavretia spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a dohody o uznaní dlhu ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
36. Podľa § 53 ods. 1- 5, 9 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a)má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b)dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c)vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d)vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e)umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f)umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g)oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h)prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i)umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j)určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k)požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l)obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m)v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, n)spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o)oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p)obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r)umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom, s)požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa, t)požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa, u)požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase, v)požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie, Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
37. Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
38. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
39. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok ( ďalej OZ ) veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
40. Podľa § 526 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie
pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
41. Súd vyhodnotil predložené uzavreté Zmluvy s poukazom na povahu účastníkov zmluvy a spôsobu uzavretia zmluvy, keď predchodca žalovaného ako veriteľ je podnikateľský subjekt, ktorý na formulári a v pevne stanovených obchodných podmienkach určil obsah zmluvy, pričom druhá zmluvná strana - dlžník - zákazník (žalobkyňa) nemal možnosť obsah zmluvy ovplyvniť, ako spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú aj napriek zákonnej úprave úverovej zmluvy v Obchodnom zákonníku, všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách uvedené v Občianskom zákonníku v §§ 52-54 Občianskeho zákonníka zavedené zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorý zmenil a doplnil Občianky zákonník s účinnosťou od 1.4.2004 a zaviedol do nášho právneho poriadku inštitút tzv. spotrebiteľských zmlúv, a to v súlade s čl. 69 až 71 Asociačnej dohody, ktorá vstúpila do platnosti 1. februára 1995, a ktorou sa Slovenská republika zaviazala, že vyvinie úsilie na zabezpečenie postupnej zlučiteľnosti jej právnych predpisov s predpismi Európskej únie. Pričom ako vyplýva z cit. ust. OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona ( myslí sa Občianskeho zákonníka ) v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Zmluvy nesmú obsahovať dohody, ktoré by stavali spotrebiteľa do nevýhodnejšieho postavenia ako mu zákon priznáva a to s poukazom na ust. § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Je nepochybné, že žalovaný pri uzatváraní úverovej zmluvy vystupoval ako dodávateľ a žalobkyňa vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti /§ 52 Občianskeho zákonníka/. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter úverovej zmluvy je potrebné posudzovať túto zmluvu aj z pohľadu kritérií obsiahnutých v § 52 a nasl. OZ v spojení so zákonom na ochranu spotrebiteľa. Uvedené vyplýva aj zo znenia a zmyslu Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Na podporu tejto argumentácie súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3M Cdo 12/2014 zo dňa 21.04.2015.
42.Je nepochybné, že predchodca žalovaného pri uzatváraní úverovej zmluvy vystupoval ako dodávateľ / súdu známe z úradnej činnosti / a žalobkyňa vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti / § 52 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka/. Vzťahy medzi účastníkmi na základe zmlúv vznikli v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľov, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Problematika ochrany spotrebiteľa je inštitút, ktorý treba vnímať komplexne a ktorý sa dotýka viacerých typov zmlúv. Európska únia venuje ochrane spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Vychádzajúc z európskej legislatívy aj zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov ako Občiansky zákonník možno tiež považovať za spotrebiteľské napriek tomu, že ich zákon priamo ako spotrebiteľské neoznačuje. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora je ochrana zavedená smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je v slabšej pozícii, a to vedie k tomu, že súhlasí s podmienkami pripravenými vopred druhou zmluvnou stranou bez toho, aby mohol ovplyvniť obsah týchto podmienok. Občiansky zákonník v § 52 v znení od 1.4.2004 vymedzuje zmluvné typy
spotrebiteľských zmlúv len deklaratórne ( išlo o užší výpočet ako je úprava v práve EÚ ). Aktuálna úprava v Občianskom zákonníku je už súladná s právom EÚ - spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (§ 52 ods. 1 OZ). Podľa čl.6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty EÚ zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
43. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd dospel, že vzťah, ktorý mal medzi stranami sporu vzniknúť ( zo zmluvy), je vzťahom občianskoprávnym - spotrebiteľským, a je potrebné ho posudzovať aj z pohľadu kritérií obsiahnutých v § 52 a nasl. OZ v spojení so zákonom na ochranu spotrebiteľa.
44. Existencia zmluvného vzťahu medzi žalobkyňou a predchodcom žalovaného SLSP, a.s. ( a zrejme na ich základe poskytnuté plnenie veriteľa žalobkyni ) bola preukázaná zmluvami predloženými v rozhodcovskom spise. Z obsahu spisu ani z rozhodcovského rozsudku však nevyplýva výška dlhu, jeho špecifikácia, splnenie podmienok zosplatnenia dlhu s poukazom na ust. § 53 ods. 9 OZ ( chýbajúca výzva veriteľa ) a listinné dôkazy uvedené preukazujúce, nehovoriac vôbec o náležitostiach zmlúv v zmysle cit. ust. právnych predpisov, najmä OZ, či zák. č. 258/2001 Z.z.. Spôsob a čas zosplatnenia dlhu má následne dopad na posúdenie otázky postúpenia pohľadávky ( či vôbec bolo možné postúpiť pohľadávku z banky na nebankový subjekt za dodržania ust. zák. o bankách ) a uznania dlhu.
45. Súd ( aj rozhodcovský ) pri posudzovaní dôvodnosti podanej žaloby skúma, či žalobcovi svedčí právo, ktorého sa domáha, t.j. či je nositeľom hmotného práva, ktoré je predmetom konania ( aktívna vecná legitimácia ) a či žalovaný je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ktorá zodpovedá právu, ktorého sa žalobca domáha ( pasívna vecná legitimácia ). Predpokladom úspešnosti žaloby je, že žalobca preukáže, že je nositeľom tvrdeného hmotného práva a že žalovaný je nositeľom zodpovedajúcej hmotnoprávnej povinnosti. Zároveň je nutné uplatnený nárok nielen tvrdiť, ale aj preukázať jeho existenciu a výšku označením a predložením dôkazov.
46. Z rozhodcovského spisu a rozsudku tiež nevyplýva, aby sa vôbec rozhodca touto otázkou zaoberal a teda, či boli splnené podmienky na platné a účinné postúpenie pohľadávky voči žalobkyni na žalobcu v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách (§ 39OZ ). Žiaden listinný dôkaz, dokonca ani tvrdenie veriteľa o uvedenom nesvedčí. Teda súd vyslovuje pochybnosti o aktívnej legitimácii žalobcu ( teraz žalovaného ) v rozhodcovskom spore.
47. Zároveň sa podrobil súdnemu prieskumu aj predloženú Dohodu o uznaní dlhu a splátkach podpísanej žalobkyňou dňa 15.1.2016 a zistil, že dohoda o splátkach je typickým formulovaným ošetrovaním vzniknutého stavu, kedy sa na podpis spotrebiteľom predkladá zdanlivo výhodný formulár ( vopred daný veriteľom, bez možnosti meniť či dopĺňať jeho obsah ) o splátkach s vyhlásením o uznaní dlhu čo do výšky a právneho dôvodu. Uvedená dohoda je vopred naformulovaná, vrátane neprijateľných podmienok ( uznanie dlhu v určitej sume s príslušenstvom - neodôvodnenej čo do dôvodu a výšky ). Uvedenú dohodu možno dokonca hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu, a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa ( najmä vo vzťahu k možnosti splácania v splátkach, pričom za týmto účelom si neuvedomuje, že podpisuje aj takýto inštitút ako uznanie dlhu bez poučenia o následkoch z toho vyplývajúcich ). V danom prípade pri uzatváraní Dohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu došlo k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobkom alebo k službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorá je mu adresovaná, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. V danom prípade pri uzatváraní dohody došlo k nekalej obchodnej praktike, pretože obidva tieto znaky nekalosti (nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa) boli naplnené. Je potrebné zdôrazniť, že právny vzťah, ktorý existuje medzi žalobcom a žalovanou, je právnym vzťahom so spotrebiteľskej zmluvy, a teda na tento právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, a teda aj na právny úkon uznania dlhu.
Z tohto hľadiska sa preto javí Dohoda ako nekalá obchodná praktika, neplatná. Pri vyhodnocovaní praktiky dodávateľa súd musí operovať priemerným spotrebiteľom (Smernica Rady AEP 2005/29 bod 19 Preambuly) a existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podpíše dokument sledujúc dosiahnutie splátok. V skutočnosti ide preto podľa citovanej Smernice (čl. 5 a 9) o nekalú obchodnú praktiku a neodbornú starostlivosť dodávateľa v záujme vyššej kvality života ľudí. Uvedené bolo opakovane judikované súdmi v obdobných veciach a tieto praktiky sú súdu známe z úradnej činnosti v obdobných veciach. Preto uvedené uznanie dlhu a dohoda o splátkach súd nemôže považovať za platné a preto nemôže mať právne následky riadneho uznania dlhu. Preto je súd názoru, že uplatňovanie práva na zaplatenie len na základe tejto dohody nemožno akceptovať bez toho, aby bol súdu preukázaný právny dôvod vzniku záväzku a jeho výška ( a to najmä vznik zmluvného vzťahu medzi stranami sporu, 2. výška dlhu, výška platieb žalobkyne a reálnych výberov, napr. predložením výpisov z účtu ), za účelom zistenia, či zmluva spĺňa zákonom stanovené náležitosti, za dodržania OZ a ust. zákona o ochrane spotrebiteľa, či výška dlhu je stanovaná správne, či prípadne nedošlo k premlčaniu dlhu, či došlo k zosplatneniu dlhu zákonným spôsobom a pod..
48. Uvedené závery obdobne možno prijať aj pre posúdenie platnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Keďže súd vyslovil neplatnosť dohody o uznaní dlhu a táto je úzko spätá z uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, čo do jej predmetu ( vid čl. II ), a keďže tento je neplatný ( odpadol ), nemôže byť preto platne uzavretá ani zmluva, ktorá má založiť výlučnú právomoc rozhodcovského súdu na konanie o otázkach a sporoch vzniknutých z takto uzavretej dohody.
49. Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že je daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku s poukazom na ust. § 45 ods. 1 písm. e), i) zák. č. 335/2014 Z.z.. Okrem udávanej neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovský súd konal v rozpore s ust. právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, čo malo vplyv na výsledok sporu tak, ako súd udáva v bodoch č. 43-48 odôvodnenia. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa bola rozhodcovským rozsudkom zaviazaná na plnenie, ktoré je nedovolené a v rozpore s cit. právnymi predpismi.
50. Preto súd žalobe žalobkyne o zrušenie rozhodcovského rozsudku vyhovel a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Z týchto dôvodov súd neprihliadal na námietky a argumentáciu žalovaného v spore, keďže je naviac v rozpore s cit. ust. zák.. Súd nevykonal ďalší dôkaz na návrh žalovaného ( vyžiadaním výzvy banky podľa § 92 ods. 2 ZoB ), nakoľko uvedený dôkaz bol povinný zabezpečiť žalovaný tak v súdnom konaní ( dostatok času a poučenie súdom o procesných právach a povinnostiach ), avšak čo je dôležitejšie v konaní pred rozhodcovským súdom, aby preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu, ktorou sa rozhodca vôbec nezaoberal ani ju neskúmal ( súd v tomto konaní skúma rozhodcovské konanie a vydané rozhodnutie, nie nahrádza vykonávanie dôkazov nevykonaných v predchádzajúcom konaní ).
51. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 odsek 1 v spojení s § 262 C.s.p. tak, že úspešnej žalobkyni priznal ich náhradu v plnom, pričom o ich výške rozhodne samostatným rozhodnutím.
52. Podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona o súdnych poplatkov je navrhovateľ ako spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu oslobodený odplatenia súdnych poplatkov. Súd návrhu žalobkyne vyhovel v celom rozsahu, preto v zmysle § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch súd uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok žalovanému vo výške 331,50 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 C.s.p. ).
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.