Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/63/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňa JUDr. Miriam Szárazová, v právnej veci žalobcu: Východoslovenská distribučná, a.s., Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 36 599 361, proti žalovanej: Q.. Q. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. J. XXX, XXX XX B. J., právne zastúpená JUDr. Stanislavom Lampartom, advokátom AK so sídlom Stará Ľubovňa, Námestie sv. Mikuláša 29, v konaní o uloženie povinnosti, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á umožniť a strpieť žalobcovi a ním poverenej osobe vstup a vjazd na pozemok vo vlastníctve žalovanej: parcely registra „C“ č. 229/2 zapísanej na LV č. XXXX, katastrálne územie B. J., obec B. J., okres W. I., a to za účelom výkonu prevádzky a opráv podperného bodu distribučného vedenia nízkeho napätia a distribučného vedenia nízkeho napätia, ako aj p o v i n n á zdržať sa konania, ktoré by bránilo žalobcovi a ním poverenej osobe vykonať prevádzku a opravy podperného bodu distribučného vedenia nízkeho napätia a distribučného vedenia nízkeho napätia na pozemku vo vlastníctve žalovanej: parcely registra „C“ č. 229/2 zapísanej na LV č. XXXX, katastrálne územie B. J., obec B. J., okres W. I..

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktoré je povinná zaplatiť žalovaná, pričom o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Vzájomnú žalobu žalovanej súd v y l u č u j e na samostatné konanie.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 20.02.2014 domáhal uloženia povinnosti žalovanej, aby táto strpela žalobcovi a ním poverenej osobe vstup a výjazd na pozemok vo vlastníctve žalovanej: parcely reg. C 229/2 zapísanej na LV č. XXXX, kat. územie B. J., obec B. J., okres W. I., a to za účelom výkonu prevádzky a opráv podperného bodu distribučného vedenia nízkeho napätia a distribučného vedenia nízkeho napätia, ako aj povinná zdržať sa konania, ktoré by bránilo žalobcovi a ním poverenej osobe vykonať prevádzku a opravy podperného bodu distribučného vedenia nízkeho napätia a distribučného vedenia nízkeho napätia na pozemku vo vlastníctve žalovanej: parcely reg. C 229/2 zapísanej na LV XXXX, kat. územie B. J., obec B. J., okres W. I.. Žalobca žalobu dôvodil tým, že žalobca je vlastníkom podperného bodu distribučného vedenia nízkeho napätia a vedenia nízkeho napätia (ďalej len „zariadenia“), ktoré sú umiestnené na pozemku parcely registra C 229/2 zapísanej na LV č. XXXX, kat. územie B. J., obec B. J., okres W. I. (ďalej len pozemok). Uvedený podperný bod spolu s nízkonapäťovým vedením je súčasťou distribučnej sústavy vo vlastníctve žalobcu. Vlastníkom pozemku je žalovaná. Žalobca je prevádzkovateľom distribučnej sústavy v regióne Košického, Prešovského a časti Banskobystrického kraja. Zariadenia vo vlastníctve žalobcu uvedené v čl. I. boli vybudované v roku 1955 (číslo HIM v majetku žalobcu 18826), teda ešte pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny (ďalej len „elektrizačný zákon“). V uvedenom období platil pri výstavbe energetických zariadení zákon č. 438/1919 Zb. o štátnej podpore pri začatí sústavnej elektrizácie. Elektrizačný zákon, ktorým bol citovaný zákon zrušený, v § 34 ods. 1 zakotvil,

že „dňom začiatku účinnosti tohto zákona, vznikajú oprávnenia a povinnosti podľa §§ 22 až 26 i v prospech vedenia v správe energetických podnikov, ktoré boli zriadené predo dňom začiatku účinnosti tohto zákona.“ Z uvedeného vyplýva, že na pozemku vo vlastníctve žalovanej vzniklo zákonné vecné bremeno zaťažujúce tento pozemok a spočívajúce v zmysle § 22 elektrizačného zákona v oprávnení energetických podnikov vstupovať a vchádzať s vozidlami pri stavbe, prevádzke, opravách, zmenách alebo pri odstraňovaní vedenia na príchodové a priechodové cudzie nehnuteľnosti, ktoré sú vedením priamo dotknuté. Uvedené vecné bremeno zostalo zachované aj po nadobudnutí účinnosti zákona č. 70/1998 Z. z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 70/1998 Z. z.“), ako aj po nadobudnutí účinnosti zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 656/2004 Z. z.“) a rovnako aj zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 251/2012 Z. z.“), ktorým bol s účinnosťou k 1.9.2012 zrušený čl. I zákona č. 656/2004 Z. z. Uvedené právne predpisy priznávali v prospech vlastníkov, resp. prevádzkovateľov energetických zariadení určité oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam a ukladali dotknutým vlastníkom povinnosť strpieť výkon týchto oprávnení (zákonné vecné bremená, resp. zákonné obmedzenie vlastníckeho práva). K dnešnému dňu účinný zákon č. 251/2012 Z. z. neustanovuje v otázke vecných bremien vzniknutých za účinnosti elektrizačného zákona žiadne odlišnosti a odklon od vyššie uvedených vzniknutých oprávnení energetických podnikov. Pokiaľ si vlastník nehnuteľnosti (príp. jeho právny predchodca) neuplatnil nárok na jednorazovú náhradu za podstatné obmedzenie v užívaní pozemku zriadením vecného bremena podľa elektrizačného zákona (pričom práve tento právny predpis takúto náhradu umožňoval, a to pod stratou zániku nároku na náhradu v prípade neuplatnenia v stanovenej lehote), nemôže byť náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva priznaná podľa § 128 Občianskeho zákonníka. Žalovaná upozorňuje na možný vznik škody v súvislosti so vstupom na pozemok a na skutočnosť, že túto si bude uplatňovať. Dňa 1.8.2012 doručila žalovaná žalobcovi list, v ktorom oznámila žalobcovi skutočnosť, že stĺp je poškodený hnilobou. Daný oznam bol žalobcom riešený, pričom na mieste bolo vykonanou obhliadkou zistené, že je potrebné podperný bod vymeniť, prípadne iným spôsobom opraviť. S uvedeným vyslovila žalovaná nesúhlas. Dňa 5.9.2012 bolo žalovanej žalobcom zaslané písomné oznámenie o zisteniach obhliadky aj s uvedením informácie, že za účelom riešenia poškodenia podperného bodu bude nevyhnuté vykonať vstup na pozemok žalovanej. Dňa 12.7.2013 vykonalo Obvodné oddelenie Policajného zboru v V. zákrok na základe oznámenia poverenej osoby žalobcu. Oznámenie sa týkalo skutočnosti, že žalovaná odmietla vpustiť pracovníkov žalobcu na svoj pozemok za účelom výkonu údržby zariadenia. Žalovaná nesprávne uviedla, že elektrický stĺp patrí jej susedovi. Dňa 2.8.2013 zaslal žalobca žalovanej list označený ako „Výzva na umožnenie výkonu oprávnení zo zákonného vecného bremena“. Dôvodom pre potrebu výkonu oprávnení bola v súlade s § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 251/2012 Z. z. skutočnosť uvedená žalobcom v predmetnom liste - dňa 12.7.2013 žalovaná odmietla umožniť vstup zamestnancov poverených žalobcom na pozemok vo vlastníctve žalovanej za účelom výkonu opráv a údržby na distribučnom zariadení žalobcu. Žalobca požiadal žalovanú o umožnenie vstupu na pozemok dňa 20.8.2013 s upozornením, že v prípade, ak tento termín žalovanej nevyhovuje, žiada žalobca oznámiť túto skutočnosť aspoň 5 dní vopred. Dňa 13.8.2013 doručila žalovaná žalobcovi oznámenie, v ktorom konštatuje, že výzvu žalobcu zo dňa 2.8.2013 obdržala. Navrhované riešenie považuje za neprimeraný zásah do svojho vlastníckeho práva. Domnieva sa, že existuje možnosť zabezpečenia potrieb žalobcu omnoho šetrnejším spôsobom. Podľa názoru žalovanej, predmetný stĺp má slúžiť výhradne p. X. X., bytom B. J. XXX. Je teda technicky jednoduchšie osadiť stĺp na susednom pozemku. Konaním žalovanej bol žalobcovi znemožnený výkon oprávnení vyplývajúcich zo zákonného vecného bremena spočívajúceho vo vstupe a vjazde na cudziu nehnuteľnosť za účelom prevádzky, resp. opravy elektroenergetických zariadení. Neumožnenie vykonania údržby elektroenergetických zariadení má za následok bezprostredne hroziacu ujmu na živote, zdraví osôb, ako aj vzniku škody na majetku. Nevykonanie predpísaných meraní a údržby týchto zariadení je spôsobilé privodiť poruchu a poškodenie samotných zariadení vo vlastníctve žalobcu, prípade aj vznik ekologickej ujmy. Z dôvodu možného prerušenia distribúcie elektriny v dôsledku poruchy zariadení je nezanedbateľné aj riziko vzniku skutočnej škody a ušlého zisku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti podal žalobca návrh na vydanie predbežného opatrenia. Uznesením Okresného súdu Stará Ľubovňa, sp. zn. 1C/146/2013-25 zo dňa 29.10.2013 bolo nariadené predbežné opatrenie, ktorým sa dočasne vyriešil výkon oprávnenia žalobcu spočívajúci v umožnení vstupu a vjazdu na pozemok vo vlastníctve žalovanej za účelom výkonu prevádzky a opráv elektroenergetických zariadení. Zároveň bola žalobcovi uložená povinnosť podať na Okresnom súde Stará Ľubovňa žalobu na začatie konania vo veci samej v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Výrok II. predmetného uznesenia nadobudol právoplatnosť dňa 20.1.2014. V prípade neumožnenia prístupu k zariadeniu zo strany žalovanej tu existuje dôvodná

obava, že bránením v prístupe k elektroenergetickým zariadeniam zo strany žalovanej znemožňujúcim vykonanie nevyhnutnej údržby dôjde k ohrozeniu alebo poškodeniu života, zdravia osôb zdržujúcich sa v priestoroch napájaných z dotknutého zariadenia, ako aj osôb nachádzajúcich sa v blízkosti dotknutého vedenia. V dôsledku konania žalovanej navyše hrozí vznik škody na majetku žalobcu (distribučná sústave) a prerušeniu distribúcie elektriny pre odberateľov v danej lokalite. Žalobca navyše uvádza, že výkon práv zodpovedajúcich zákonnému vecnému bremenu je zo strany žalobcu nevyhnutné vykonávať periodicky (aj s ohľadom na pravidelné prehliadky zariadení v zmysle interných noriem žalobcu vydaných v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi v oblasti elektroenergetiky). V prípade, že nastane nepredvídateľná udalosť dotýkajúca sa elektroenergetických zariadení, je žiaduce, aby žalobcovi bol zo strany žalovanej promptne zabezpečený a umožnený vstup na pozemok. Skutočnosti uvádzané žalovanou v odvolaní proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia týkajúce sa techniky a strojov, ktoré mal žalobca v úmysle použiť pri výkone svojich oprávnení a nesúhlasu žalovanej s ich použitím vzhľadom na skultivovaný pozemok s umiestneným odvodňovacím zariadením, považuje žalobca za subjektívne. Žalobca podotýka, že v prípade vzniku akejkoľvek škody na veciach vo vlastníctve žalovanej, zodpovedá žalobca za akúkoľvek škodu spôsobenú pri výkone svojej činnosti. Žalovanou navrhované technické riešenia týkajúce sa umiestnenia podperného bodu, resp. prístupu k nemu, považuje žalobca vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti za subjektívne, laické a nemajúce vplyv na povinnosť žalovanej strpieť výkon oprávnení zo zákonného vecného bremena v rozsahu uvedenom v tomto návrhu. V zmysle zákona č. 251/2012 Z. z., za bezpečnosť a spoľahlivosť distribučnej sústavy zodpovedá žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy. Vzhľadom na uvedené žiadal žalobca, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

2. Dňa 21.10.2014 žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu podala k podanej žalobe vyjadrenie, v ktorej uviedla, že žalobu považuje za nedôvodnú. Je si vedomá oprávnení žalobcu, avšak tento je podľa nej povinný rovnako brať do úvahy aj záujmy ostatných dotknutých osôb a svoje oprávnenie má využívať tak, aby čo najmenej obmedzil iné osoby. Situácia, ako ju riešil žalobca, sa dala riešiť aj inak, a to tak, aby vlastnícke práva žalovanej neboli nijako dotknuté.

3. Žalobca dňa 28.10.2016 podal vo veci písomné vyjadrenie k otázke vzniku zákonného vecného bremena na nehnuteľnosti žalovanej. Uviedol, že elektrické zariadenie vo vlastníctve žalobcu, nachádzajúce sa v Obci B. J. bolo zriadené v roku 1955, o čom svedčí aj správa o uvedení elektrického zariadenia do prevádzky, ako aj protokol o prevzatí základného prostriedku do používania. Súčasťou dokumentácie bola aj zápisnica o technickej kolaudácii, ktorá prebehla dňa 17.2.1956, v rámci ktorej boli bližšie uvedené ďalšie podmienky prevádzky tohto elektrického zariadenia. K zriadeniu vyššie uvedeného elektrického zariadenia došlo v roku 1955 za účinnosti zákona č. 438/1919 Zb. o štátnej podpore pri začatí sústavnej elektrizácie. Následne elektrizačný zákon č. 79/1957 Zb., ktorý zrušil pôvodne platný zákon č. 438/1919 Zb. v ust. § 34 ods. 1 upravil, že dňom začiatku účinnosti tohto zákona vznikajú oprávnenia a povinnosti podľa §§ 22 až 26 v prospech vedenia (§ 22 ods. 1 písm. a/) v správe energetických podnikov, ktoré boli zriadené predo dňom začiatku účinnosti tohto zákona. Podľa elektrizačného zákona sú povinnosti trpieť výkon oprávnení uvedených v ust. § 22 ods. 1 zákonnými vecnými bremenami, ktoré viaznu na dotyčnej nehnuteľnosti. Následná právna úprava až po dnešný platný právny stav (zákon o energetike č. 251/2012 Z. z.) rešpektovala kontinuitu a nedotknuteľnosť týchto oprávnení v prospech uvedených energetických podnikov a teda je zrejmé, že uvedené zákonné vecné bremená súvisiace s elektrickým zariadením vo vlastníctve žalobcu viaznu na pozemku žalovanej aj dnes. Žalobca má za to, že pre vznik zákonného vecného bremena v rozsahu § 22 ods. 1 elektrizačného zákona bolo podstatné preukázanie zriadenia uvedeného elektrického zariadenia pred účinnosťou elektrizačného zákona, čo s uvedenými skutočnosťami a predloženými dôkazmi žalobca splnil. V roku 1955 príslušné elektrické zariadenie bolo zriadené stavebnomontážnym orgánom - Elektrovod Žilina a do užívania prevzaté Energotrust n.p. Bratislava, rozvodný závod Košice. Do správy Východoslovenských energetických závodov, n.p. Košice právny predchodca žalobcu sa uvedené elektrické zariadenie dostalo až následne na základe uzatvorenej hospodárskej zmluvy zo dňa 19.6.1973 od odovzdávajúcej organizácie - Okresný národný výbor W. I.. Žalobca uviedol, že zákonné oprávnenia podľa § 22 ods. 1 elektrizačného zákona viažuce sa k predmetnému elektrickému zariadeniu viaznu na dotyčnej nehnuteľnosti žalovanej ako vecné bremená. Zánik týchto oprávnení je viazaný na zrušenie elektrického vedenia (§ 22 ods. 3 elektrizačného zákona). Uvedené zákonné oprávnenia prislúchali v zmysle § 22 elektrizačného zákona v zásade energetickým podnikom a teda akékoľvek následné prevody týchto elektrických zariadení na nových nadobúdateľov znamenali tiež prechod uvedených zákonných oprávnení vyplývajúcich z týchto vecných bremien na týchto nových

nadobúdateľov. Žalobca má teda za to, že ako právny nástupca uvedených organizácii legitímne požaduje od žalovanej rešpektovanie plnenia zákonných povinností. Ďalej uviedol, že spor sa týka čisto zabezpečenia plnenia výkonu zákonných povinností žalovanej, a to najmä strpieť vstup a výjazd na jej pozemok za účelom výkonu prevádzky a údržby predmetného elektroenergetického zariadenia, nakoľko žalovaná už v minulosti viackrát odmietla rešpektovať tieto zákonné povinnosti, čím vznikla dôvodná obava, že sa uvedené bude opakovať aj v budúcnosti. Argumentácia žalovanej v konaní je podľa názoru žalobcu irelevantná, nakoľko jej primárnym záujmom je odstrániť, resp. premiestniť stĺp elektrického vedenia mimo jej pozemok. Ohľadom podmienok preložky sa môže žalovaná obrátiť priamo na žalobcu, je však dôležité podotknúť, že žalobca bude v prípade riešenia jej požiadavky o vykonanie preložky postupovať v zmysle § 45 zákona o energetike, pričom táto otázka však nijako nesúvisí s predmetom konania.

4. Právny zástupca žalovanej dňa 7.12.2016 doručil súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že žalobca predloženými dokladmi nepreukázal vznik zákonného vecného bremena ku konkrétnemu spornému elektrickému stĺpu, ktorý je situovaný na pozemku žalovanej. Ním predložené doklady podľa jeho názoru iba preukazujú zriadenie elektrického vedenia a zariadení v Obci B. J. a jeho uvedenie do prevádzky. Existujúci stĺp slúži iba a výlučne pre účely objektu pána X. a teda tento stĺp nespĺňa podmienky elektrického zariadenia a nemal byť inštalovaný na pozemku žalovanej. Obrana žalovanej spočíva v tom, že nebolo nevyhnuté, aby predmetný stĺp bol umiestnený na jej pozemku. Stĺp mohol byť, podľa jej názoru, bez akýchkoľvek problémov umiestnený inde a nie na jej záhrade, keď vedenie do domu pána X. nejde priamo, najkratšou cestou, ale naokolo, cez pozemok žalovanej. Žalovaná prisvedčila, že žalobca má isté zákonné oprávnenia, avšak tieto, podľa jej názoru, nesmú neprimeraným spôsobom a rozsahom obmedzovať jej práva ako vlastníčky pozemku. Konanie žalobcu je podľa jej názoru šikanóznym výkonom práva. Zároveň požiadal, aby súd uložil žalobcovi, ako odbornej organizácii, povinnosť vyjadriť sa ku skutočnosti, či sa do objektu pána X. dá elektrická energia doviesť aj inou trasou, iným spôsobom, teda tak, aby stĺp nemusel byť osadený na pozemku žalovanej a aby bol z bodu, od ktorého ide elektrika na stĺp v jej záhrade vedený priamo do objektu pána X. bez nutnosti osadenia stĺpa na pozemku žalovanej.

5. Dňa 16.1.2017 žalobca zaujal písomné stanovisko k podaniu žalovanej zo dňa 7.12.2016, v ktorom uviedol, že v čase zriadenia predmetného elektrického vedenia v Obci B. J. neexistovala dokumentácia, ktorá by každý jeden podperný bod v rámci tohto existujúceho vedenia aj presne označovala, avšak samotný vznik zákonného vecného bremena sa vzťahoval na celé zriaďované elektrické vedenie a nie len na ten ktorý podporný bod. Uvedené je zrejmé aj zo samotnej zákonnej úpravy elektrifikačného zákona č. 79/1957 Zb., ktorý v § 34 ods. 1 upravoval, že dňom začiatku účinnosti tohto zákona vznikajú oprávnenia a povinnosti podľa §§ 22 až 26 i v prospech vedenia (§ 22 ods. 1 písm. a/) v správe energetických podnikov, ktoré boli zriadenie predo dňom začiatku účinnosti tohto zákona. Nakoľko je nesporná skutočnosť, že elektrické vedenie v Obci B. J. bolo zriadené v 50-tych rokoch minulého storočia, a toto vedenie siahalo aj na pozemok žalovanej, je dôvodné prijať záver, že aj na samotné podperné body v rámci tohto vedenia ako jeho eminentnú súčasť sa toto zákonné vecné bremeno vzťahuje, ergo aj na podperný bod nachádzajúci sa na pozemku žalovanej. Zároveň žalobca upriamil pozornosť na skutočnosť uvedenú v § 22 ods. 3 práv veta elektrifikačného zákona, a teda, že samotné zákonné vecné bremená vznikajú povolením na stavbu vedenia a zanikajú zrušením vedenia. Argumentácia žalovanej o tzv. zmene miestnych pomerov je teda v zmysle zákonnej úpravy zániku týchto vecných bremien irelevantná. Tvrdenie žalovanej, že dané zariadenie nie je elektrickým zariadením, pretože slúži jedinému odberateľovi - susedovi žalovanej je účelové a zavádzajúce. Žalobca v tomto smere poukázal na § 2 písm. b/ bod 9 zákona č. 251/2012 Z. z. K návrhu žalovanej vyjadriť sa, či je možné doviesť elektrickú energiu do objektu jej suseda aj inou trasou, žalobca uviedol, že predmetom konania nie je riešenie umiestnenia - premiestnenia predmetného podporného bodu elektrického vedenia na pozemku žalovanej, ale uloženie povinnosti žalovanej v zmysle platnej energetickej legislatívy.

6. Žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu doručila súdu dňa 24.1.2017 vyjadrenie, v ktorom uviedla, že je toho názoru, že žalobca doposiaľ nepreukázal, že v danom prípade sa jedná o zákonný vznik vecného bremena. Zotrval, aby žalobca predložil súdu vyjadrenie, či je technicky možná alternatíva trasovania elektrického vedenia inak, ako cez pozemok žalovanej.

7. Na pojednávaní dňa 7.5.2018 žalobca zotrval na svoje vecnej i právnej argumentácii.

8. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní dňa 7.5.2018 predložil súdu návrh, ktorým podal vzájomnú žalobu a žiadal, aby súd žalobu na uloženie povinnosti zo dňa 18.2.2014 zamietol a vyslovil, že žalobca je povinný na vlastné náklady odstrániť podperný bod distribučného vedenia nízkeho napätia a distribučného vedenia nízkeho napätia umiestneného na parcele registra C č. 229/2 o výmere 319 m2, záhrady zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX . pre kat. územia B. J. v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V ostatnom zotrval na svojich vyjadrenia skutkových i právnych.

Súd na základe vykonaného dokazovania a po vyhodnotení dôkazov doložených v súdnom spise, za preukázané skutkové tvrdenia považuje: 9. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na LV XXXX kat. územia B. J., a to parcely registra „C“ č. 229/2 - záhrady o výmere 319 m2. Na parcele KNC 229/2 je zriadený podperný bod distribučného vedenia nízkeho napätia a vedenia nízkeho napätia, ktorého vlastníkom je žalobca, ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy v regióne Košického, Prešovského a časti Banskobystrického kraja. Dňa 30.7.2012 žalovaná oznámila žalobcovi, že na jej záhrade prípojka do domu č. súpisné 136 je zhnitý stĺp elektrického vedenia. Na základe tejto skutočnosti žalobca oznámil žalovanej, že došlo k obhliadke podperného bodu - stĺpu, pri ktorej bolo zistené, že tento je poškodený hnilobou a žalobca bude tento stav riešiť v zmysle platných predpisov. Následne pracovníci žalobcu dňa 12.7.2013 neboli žalovanou vpustení na pozemok za účelom výkonu údržby zariadenia, čo pracovníci žalobcu oznámili i Obvodnému oddeleniu Policajného zboru Podolínec. Následne žalobca vyzval písomne žalovanú o umožnenie výkonu oprávnení zo zákonného vecného bremena listom zo dňa 2.8.2013. Na tento list reagovala žalovaná listom zo dňa 13.8.2013, v ktorom uviedla, že opravu je možné vykonať aj jednoduchšie, bez toho, aby sa dotkla vecného bremena, ako obmedzenia vlastníka, nakoľko stĺp má slúžiť výhradne pánovi X. a nie pre potrebu žalovanej, a preto by bolo jednoduchšie osadiť stĺp na susednom pozemku, kde je možný bezproblémový prístup a nebude tam spôsobená škoda. Dňa 20.8.2013 zamestnancom žalobcu opäť nebol umožnený prístup na pozemok žalovanej a následne žalobca sa domáhal vydania predbežného opatrenia. Dňa 29.10.2013 Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením sp. zn. 1C/146/2013 vydal predbežné opatrenie, ktorým nariadil žalovanej umožniť žalobcovi a ním poverenej osobe strpieť vstup aj vjazd žalobcu a ním poverenej osoby na pozemok vo vlastníctve žalovanej - parcela registra „C“, parcelné číslo 229/2 - záhrady o výmere 319 m2, evidovanej na LV č. XXXX kat. územia B. J., obec B. J. , okres W. I., a to za účelom výkonu prevádzky a opráv podperného bodu distribučného vedenia nízkeho napätia a samotného distribučného vedenia nízkeho napätia, ako aj zdržať sa konania, ktoré by bránilo žalobcovi a ním poverenej osobe vykonať prevádzku a opravy podperného bodu distribučného vedenia nízkeho napätia a samotného distribučného vedenia nízkeho napätia na pozemku vo vlastníctve žalovanej - parcela registra „C“, parcelné číslo 229/2 - záhrady o výmere 319 m2, evidovanej na LV č. XXXXX kat. územia B. J., obec B. J., okres W. I.. Predmetné predbežné opatrenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.1.2014.

10. Z vykonaného dokazovania ďalej súd zistil, že elektrický drevený stĺp bol vybudovaný v roku 1955 a táto skutočnosť medzi stranami sporu je nesporná. Taktiež nespornou skutočnosťou je i to, že žalovaná odmietla umožniť vstup žalobcovi a ním povereným osobám na pozemok za účelom vykonania prevádzky a opravy elektrického stĺpu. Žalovaná sa v konaní vyjadrovala a uvádzala, že žiada o premiestnenie stĺpu na susedný pozemok. Následne vzájomnou žalobou požaduje odstrániť podperný bod distribučného vedenia nízkeho napätia a distribučného vedenia nízkeho napätia umiestneného na jej parcele.

Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia: 11. Podľa § 151n ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej iba , vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

12. Podľa § 151o ods. 1 OZ, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

13. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) bod 5 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike, distribučnou sústavou vzájomne prepojené elektrické vedenia veľmi vysokého napätia do 110 kV vrátane a vysokého napätia alebo nízkeho napätia a elektroenergetické zariadenia potrebné na distribúciu elektriny na časti vymedzeného územia; súčasťou distribučnej sústavy sú aj meracie, ochranné, riadiace, zabezpečovacie, informačné a telekomunikačné zariadenia potrebné na prevádzkovanie distribučnej sústavy; súčasťou distribučnej sústavy je aj elektrické vedenie a elektroenergetické zariadenie, ktorým sa zabezpečuje preprava elektriny z časti územia Európskej únie alebo z časti územia tretích štátov na vymedzené územie alebo na časť vymedzeného územia, ak také elektrické vedenie alebo elektroenergetické zariadenie nespája prenosovú sústavu s prenosovou sústavou členského štátu alebo s prenosovou sústavou tretích štátov.

14. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) bod 9 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike, elektroenergetickým zariadením zariadenie, ktoré slúži na výrobu, pripojenie, prenos, distribúciu alebo dodávku elektriny.

15. Podľa § 31 ods. 2 písm. a) zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike, prevádzkovateľ distribučnej sústavy je povinný zabezpečiť spoľahlivé, bezpečné a účinné prevádzkovanie sústavy za hospodárnych podmienok pri dodržaní podmienok ochrany životného prostredia a energetickú účinnosť.

16. Podľa § 31 ods. 2 písm. d) zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike, prevádzkovateľ distribučnej sústavy je povinný zabezpečiť rozvoj a prevádzkyschopnosť sústavy tak, aby kapacita sústavy dlhodobo vyhovovala odôvodneným požiadavkám účastníkov trhu s elektrinou na prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny.

17. Podľa § 31 ods. 3 písm. a, b) zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike, prevádzkovateľ distribučnej sústavy je ďalej povinný zabezpečovať pravidelnú údržbu a obnovu distribučnej sústavy na udržanie kapacity distribučnej sústavy a dodržiavať minimálne prevádzkové pravidlá pre bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky sústavy a zabezpečiť prevádzkovú § 34 bezpečnosť sústavy.

18. Podľa § 34 ods. 1 zák. č. 79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny (ďalej len elektrizačný zákon) dňom začiatku účinnosti tohto zákona vznikajú oprávnenia a povinnosti podľa §§ 22 až 26 i v prospech vedenia [§ 22 ods. 1 písm. a)] v správe energetických podnikov, ktoré boli zriadené predo dňom začiatku účinnosti tohto zákona.

19. Podľa § 22 ods. 1 písm. a) elektrizačného zákona, energetickým podnikom prislúcha oprávnenie stavať a prevádzať na cudzích nehnuteľnostiach v rozsahu vyplývajúcom z povolenej stavby elektrické vedenie, ako i malé stanice do rozlohy 30 m2, s príslušenstvom (ďalej len „vedenie“), najmä zriaďovať na nehnuteľnostiach podperné body, prepnúť nehnuteľnosti vodičmi a umiestňovať v nich vedenie.

20. Podľa § 22 ods. 5 elektrizačného zákona, povinnosť trpieť výkon oprávnení uvedených v odseku 1 viazne na dotyčnej nehnuteľnosti ako vecné bremeno.

21. Podľa § 42 ods. 2 zák. č. 70/1998 Z.z., oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam, ako aj obmedzenia ich užívania, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona, zostávajú nedotknuté.

22. Podľa § 42b zák. č. 70/1998 Z.z. práva k cudzím nehnuteľnostiam a obmedzenia ich užívania, ktoré vznikli do 31. júla 2002, sa spravujú podľa predpisov platných do 31. júla 2002.

23. Podľa § 96 ods. 4 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike, oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam, ako aj obmedzenia ich užívania, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona, zostávajú nedotknuté, ak tento zákon neustanovuje inak.

24. Podľa § 45 ods. 1 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike, preložkou elektroenergetického rozvodného zariadenia na účely tohto zákona je premiestnenie niektorých prvkov elektroenergetického rozvodného zariadenia alebo zmena jeho trasy.

25. Podľa § 45 ods. 2 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike, náklady na preložku elektroenergetického rozvodného zariadenia je povinný uhradiť ten, kto potrebu preložky vyvolal, ak sa vlastník elektroenergetického rozvodného zariadenia a ten, kto potrebu preložky vyvolal, nedohodnú inak. Preložku elektroenergetického rozvodného zariadenia vykonáva prevádzkovateľ sústavy alebo za

podmienok ním určených aj iná oprávnená osoba. Vlastníctvo elektroenergetického rozvodného zariadenia sa preložkou nemení.

26. Podľa § 92 ods. 1 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike, na konanie vo veciach upravených týmto zákonom sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

27. Podľa § 92 ods. 2 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike, všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na konanie podľa § 45, § 81 a § 88 ods. 2 písm. o).

28. Podľa § 147 ods. 1 žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou.

29. Podľa § 147 ods. 3 na vzájomnú žalobu sa primeranie použijú ustanovenia o žalobe.

30. Podľa § 147 ods. 4 vzájomnú žalobu môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak nie sú splnené podmienky na spojenie veci.

Súd dospel k záveru:

31. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná. Súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi podanej žaloby a taktiež s právnym posúdením žalobcu v jeho vyjadreniach - vyššie citovanými.

32. V prejednávanom prípade bol vybudované distribučné vedenie nízkeho napätia ako aj podperný bod distribučného vedenia nízkeho napätia v roku 1955, pričom zákonné vecné bremeno s ním spojené vzniklo dňom účinnosti tzv. elektrizačného zákona (zák. č. 79/1957 Zb.). Zákonné vecné bremeno zostalo zachované aj po nadobudnutí účinnosti ďalších právnych úprava aj v súčasnosti účinného zák. č. 251/2012 Z.z.. Z tejto právnej úpravy vyplýva pre žalobcu, rozsahu vecného bremena. Žalobca v priebehu súdneho konania preukázal predloženými listinnými dôkazmi vlastníctvo tejto stavby. Zákonné vecné bremeno sa vzťahuje na celý pozemok žalovanej, nakoľko zákon vymedzuje iba oprávnenie vstupovať a vchádzať na cudzí pozemok s vozidlami pri stavbe, prevádzke, opravách, zmenách alebo odstraňovaní vedenia na príchodové a priechodové cudzie nehnuteľnosti, ktoré sú vedením priamo dotknuté, ale samotný rozsah vstupu neobmedzuje, pričom ten je daný podľa potreby a rozsahu na výkon povolenej činnosti. Zároveň však priamo zákon ukladá žalobcovi povinnosť túto činnosť vykonáva tak, aby nespôsobil ujmu na právach žalovanej ako vlastníka dotknutého pozemku, a ak sa jej nedá vyhnúť, obmedziť ujmu na najmenšiu možnú mieru a nahradiť vzniknutú škodu.

33. Obrana žalovanej v priebehu konania spočívala v skutočnosti, že pracovníci žalobcu postupovali neprimerane - arogantne pri výkone svojich pracovných povinností. Táto námietka však podľa názoru súdu jednak nebola v konaní relevantne preukázaná a jednak nemôže byť dôvodom, pre ktorý by žalovaná nemala povinnosť strpieť vstup na svoj pozemok, ako aj realizáciu prác nevyhnutných pre zabezpečenie údržby a obnovy distribučnej sústavy v zmysle zák. č. 251/2012 Z.z. Ak správanie pracovníkov žalobcu boli arogantné, je možné využiť iné právne postupy na zjednanie nápravy - nie však neumožnenie pracovníkom žalobcu vstúpiť na pozemok. Taktiež obrana, že pozemok žalovanej je v značnej miere zastavaný - nie je dôvodom podľa názoru súdu, na konanie žalovanej zamedzujúce žalobcovi výkonu jeho povinností v zmysle zák. č. 251/2012 z.z., nakoľko ako i samotná žalovaná potvrdila, že oprava - výmena starého podperného bodu distribučného vedenia sa udiala tak, že pracovníci žalobcu túto realizovali cez oplotenie a nie priamo na pozemku žalovanej.

34. Ďalej žalovaná v priebehu konania chcela dosiahnuť, aby podperný bod distribučnej siete bol preložený z jej pozemku na susediaci pozemok. Samotný žalobca nevylúčil možnosť prekládky - zmeny trasy vedenia. Súd tu však totožne so žalobcom poukazuje na zákonné pravidlá - postupy určené v zák. č. 251/2012 Z.z., ktoré žalovaná nevyužila - resp. súdu nepreukázala, t.j. Následne žalovaná na pojednávaní dňa 7.5.2018 podala vzájomnú žalobu - ktorou sa domáha odstránenia podperného bodu distribučnej siete z jej pozemku. Vzhľadom na skutočnosť, že bude potrebné vykonať ďalšie dôkazy, ktoré skutkovo nesúvisia a spoločné prejednávanie by nebolo v záujme hospodárnosti konania, súd tak vzájomnú žalobu žalovanej vylúčil na samostatné konanie.

O trovách konania súd rozhodol takto: 35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

37. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 255 ods. 1 tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovaná bola v spore v plnom rozsahu neúspešná, teda je povinná žalobcovi nahradiť vzniknuté trovy konania vo výške tak, ako o nej rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.

Podľa § 363 sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.