Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SK-1T/30/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Matúša Tarcalu a prísediacich Mgr. Anny Hužvejovej a JUDr. Vasiľa Štefanca v trestnej veci proti obž. O. S., nar. XXXX v N., pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 6. júna 2018 takto

rozhodol:

rozhodol:

Obžalovaný:

O. S., nar. XX.XX.XXXX v N., trvalé bydlisko N., ul. W. XXX/XX,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa 25.12.2015 v čase okolo 17.00 hod. v priestoroch neohradeného dvora rodinného domu č. 72 v obci N., okr. Z. v tam voľne dostupnom a neuzavretom drevenom altánku primäl bez použitia násilia maloletú R.K., nar. 23.12.2009, aby ho za účelom jeho sexuálneho uspokojenia dráždila rukou na jeho obnaženom pohlavnom úde, pričom takýmto jeho konaním nedošlo ku fyzickému zraneniu maloletej,

t e d a

osobu mladšiu ako 15 rokov iným spôsobom ako súložou sexuálne zneužil,

č í m s p á c h a l

zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 37 písm. m) Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šiestich) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona ho na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry vo Svidníku podal na tunajší súd dňa 01.04.2016 obžalobu sp. zn. Pv 479/15/7712-27 na obv. O. S. a to pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. X Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

- dňa 25.12.2015 v čase okolo 17.00 hod. v priestoroch neohradeného dvora rodinného domu č. XX v obci N., okr. Z. v tam voľne dostupnom a neuzavretom drevenom altánku primäl bez použitia násilia maloletú R.K., nar. 23.12.2009, aby ho za účelom jeho sexuálneho uspokojenia orálne dráždila na jeho obnaženom pohlavnom úde a v oblasti jeho genitálií, pričom takýmto jeho konaním nedošlo ku fyzickému zraneniu maloletej.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. por., že je nevinný zo skutku, ktorý je uvedený v obžalobe.

Na hlavnom pojednávaní tak súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov N. O. (a prečítaním časti jeho výpovede z prípravného konania) a M. O. (a prečítaním časti jej výpovede z prípravného konania), znalcov O.. W. Y.-G. a A.. W. G., prehratím obrazovo-zvukového záznamu z výsluchu poškodenej maloletej R.K, prečítaním výpovede svedka F. O. z prípravného konania, prečítaním znaleckých posudkov O.. W. Y.-G. a PhDr. Dezidera Koľaja, listinnými dôkazmi a to: lekárskymi správami, zápismi o dychových skúškach, zápisnicou o ohliadke miesta činu, náčrtkom a fotodokumentáciu, odpismi z registra trestov obžalovaného, výpisom z evidencie priestupkov obžalovaného, charakteristikami obce N. a obce N. a oboznámením spisov Okresného súdu Svidník sp. zn. XT/XX/XXXX a sp. zn. XT/XX/XXXX a rozhodnutí Okresného súdu Trebišov sp. zn. XT/XX/XXXX a sp. zn. XT/XX/XXXX.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovné:

Obžalovaný vo svojej výpovedi poprel spáchanie skutku. Uviedol, že v predmetný deň bol v altánku, kde popíjal pivo, keď prišli asi 3 dievčatá vo veku asi 10 rokov, ktoré nepozná a začali skákať po stole. Upozornil ich, aby prestali, že mu vylejú pivo alebo vodu, no oni začali skákať ešte viac, na čo on dopil pivo a odišiel preč.

Poškodená maloletá vo svojej výpovedi v prípravnom konaní potvrdila, že obžalovaný (ktorého pozná pod prezývkou "ujo Golem") vybral svoj pohlavný úd, dal jej ho do ruky a chcel od nej, aby sa s ním hrala. Poškodená ale nepotvrdila, že by obžalovaného dráždila aj ústami (orálne).

Svedok N. O. vypovedal, že asi zo vzdialenosti 1 - 1,5m videl, ako poškodená v altánku obžalovaného orálne uspokojovala (fajčila) a potom utiekla preč. Svedok uviedol, že sa lieči na psychiatrii pre panickú poruchu, má strach z ľudí, pričom ale v čase skutku ešte problémy nemal.

Svedkyňa M. O. vypovedala, že videla obžalovaného ako sedí v altánku, nepotvrdila ale, že by videla samotný skutok. V ten deň maloletá poškodená (jej vnučka) plakala a nechcela nič hovoriť, no na druhý deň jej povedala, že "mu ho držala" a že ho mal veľmi tvrdý, že od nej chcel, aby mu ho držala, aby mu ho chytala.

Svedok F. O. ako syn obžalovaného na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať, a preto bola podľa § 263 ods. 4 Tr. por. prečítaná zápisnica o jeho výsluchu z prípravného konania (výsluch bol vykonaný po vznesení obvinenia kontradiktórnym spôsobom). Svedok F. O. v prípravnom konaní vypovedal, že bol v predmetný deň na návšteve u N. O. a okolo pol piatej alebo piatej poobede išiel na WC, svietil si baterkou na cestu a keď prechádzal popri altánku, videl obžalovaného (svojho otca) ako tam sedí s maloletou F. G., ktorú akosi podozrivo odstrčil bokom od seba. Svedok uviedol, že vzhľadom na minulosť svojho otca mal podozrenie, že otec s ňou robí niečo zlé, a tak zhasol baterku a čakal, čo sa bude diať. Nič sa nedialo a keďže svedok potreboval ísť na WC, tak na WC išiel. Cestou naspäť stretol N. O., ktorý mu povedal, že videl, ako F. orálne uspokojovala obžalovaného. N. O. sa bál to ísť povedať G., a preto im to išiel povedať on (svedok F. O.). Matka maloletej potom vyšla pred dom a vzala maloletú, ktorá bola medzi domami.

PhDr. Dezider Koľaj, znalec v odbore psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že vypracoval znalecký posudok č. 11/2016 na maloletú poškodenú F. G., na ktorého záveroch trvá. Psychologickými metódami zistil, že poškodená je neprimerane ľahkoverná a ovplyvniteľná, je nepokojným, slabšie sa ovládajúcim cholerickým typom detskej osobnosti. Na jej vierohodnosť vplývali: jej vek, nezvyčajná situácia, do ktorej sa v čase činu dostala, nutnosť pri výpovedi používať málo známe pojmy a skutočnosť, že vystresovaným členom rodiny musela udalosť pred výpoveďou na polícii viackrát opisovať. Jej sekundárnu vierohodnosť znalec vyhodnotil ako dobrú s tým, že sa mohla mýliť pri popise rôznych detailov, časových postupností udalostí a pri odhade motivácie konania obžalovaného. Spoľahlivo ale vedela označiť zúčastnenú osobu, popísať jej konania, resp. vlastné konanie. Znalec nespozoroval snahu poškodiť osobu obžalovaného. Pokiaľ ide o následky, ktoré predpokladaný skutok zanechal na psychike maloletej, tak tie boli mierne s ohľadom na to, že obžalovaný v čase činu nepoužil voči nej fyzické násilie, no v budúcnosti to s vysokou pravdepodobnosťou ovplyvní jej prirodzený psychosexuálny vývin - v období pohlavného dospievania môžu byť v psychike poškodenej spracované doteraz neviditeľné ale potom nežiaduce súvislosti.

MUDr. Danica Caisová - Škultétyová, znalkyňa v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a sexuológia vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že podala znalecký posudok č. 16/2016 na ktorého záveroch trvá. Vyšetrila duševný stav obžalovaného a zistila, že obžalovaný netrpí žiadnou duševnou poruchou a netrpel ani prechodnou duševnou poruchou. Ak spáchal skutok, nekonal pod vplyvom psychického ochorenia, iba prostej opitosti mierneho až stredného stupňa. Sexuologické vyšetrenie nepotvrdilo sexuálnu deviáciu, obžalovaný je heterosexuálne orientovaný a jeho sexuálny systém bol pôvodne integrovaný. V dôsledku zlého spôsobu života, kam rátame najmä nadmerné pitie, sa sexuálny systém stal priepustným aj pre niektoré menšinové sexuálne aktivity - v minulosti mal expozíciu genitálu na verejnosti, čo bagatelizoval, ale aj pre niektoré iné sexuálne aktivity, prípadne k deťom. Svedčí to o vyššej sexuálnej priepustnosti sexuálneho systému a k oslabeniu zábran voči istým formám sexuálneho správania. Obžalovaný je nevyrovnaný, emočne nestabilný človek , býva často konfliktný, obťažujúci vo svojom správaní, má túlavý spôsob života, takmer bezdomovecký a nadmerné požívanie alkoholu ovplyvňuje aj jeho sexuálne správanie. Ak spáchal predmetný skutok, jeho rozpoznávacie schopnosti ovplyvnené neboli žiadnym spôsobom a ovládacie schopnosti boli znížené nepodstatne požitým alkoholom. Ochranné liečenie znalkyňa nenavrhla, pretože by zrejme nemalo zmysel, lebo nemožno očakávať, aby obžalovaný zmenil svoj spôsob života.

Súd nevykonal navrhovaný výsluch svedkyne F. G. (matky poškodenej), pretože tá sa osobne zúčastnila výsluchu poškodenej maloletej v prípravnom konaní, a preto následný výsluch svedkyne nebol možný. Rovnako nebolo možné prečítať ani zápisnicu o jej výsluchu po vznesení obvinenia, pretože tento výsluch bol vykonaný po tom, ako sa zúčastnila výsluchu poškodenej maloletej (a tak bola táto zápisnica procesne nepoužiteľná).

Obhajoba žiadala zopakovať výsluch poškodenej na hlavnom pojednávaní. Súd ale vykonanie tohto dôkazu odmietol. Poškodená bola v čase spáchania skutku osobou mladšou ako 15 rokov (mala len 6 rokov), pričom na nej bol páchaný zločin sexuálneho charakteru (sexuálne zneužívanie) zasahujúce do jej ľudskej dôstojnosti (2. hlava, 2. diel osobitnej časti Trestného zákona). Poškodená je obzvlášť zraniteľná obeť a opätovné oživovanie týchto spomienok pri výsluchu na súde by mohlo nepriaznivo ovplyvňovať jej duševný a mravný vývoj aj s ohľadom na to, že maloletá je stále (aj ku dňu rozhodnutia) vo veku 8 rokov. Výsluch poškodenej v prípravnom konaní bol vykonaný podľa § 134 ods. 4 Tr. por. a to kontradiktórne - aj za prítomnosti obhajcu obžalovaného tak, aby sa v ďalšom konaní už nemusel opakovať.

Podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona kto vykoná súlož s osobou mladšou ako pätnásť rokov alebo kto takú osobu iným spôsobom sexuálne zneužije, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.

Pri trestnom čine sexuálneho zneužívania podľa § 201 Tr. zák. je bez významu, či bol spáchaný „dob- rovoľne“ (t.j. so súhlasom poškodeného), nakoľko takéto konanie je trestnoprávne postihované bez oh- ľadu na mienku maloletého poškodeného. Zločinu sexuálneho zneužívania sa môže páchateľ dopustiť dokonca aj v prípadoch, ak poškodená maloletá osoba súhlasí s jeho konaním, či ho dokonca na také- to konanie sama zvádza. týmto ustanovením zakazuje akékoľvek sexuálne styky (či iné obdobné konania) s osobami mladšími ako 15 rokov, pričom ani miera pohlavnej vyspelosti maloletej

poškodenej osoby nie je rozhodujúca. Ak jednotlivec realizuje svoje sexuálne aktivity s osobou mladšou ako 15 rokov, dostáva sa do rozporu s Trestným zákonom.

Zo spáchania skutku, ktorý je predmetom obžaloby, usvedčuje obžalovaného najmä výpoveď maloletej poškodenej. Tá pri svojom výsluchu potvrdila, že obžalovaný (ktorého pozná pod prezývkou "ujo Golem") jej dal do ruky svoj pohlavný úd a chcel od nej, aby sa s ním hrala. Obhajoba sa snažila spochybniť jej výpoveď tým, že poukázala na údajné kapciózne a sugestívne otázky osôb vykonávajúcich výsluch poškodenej. Tu je ale potrebné pripomenúť, že maloletá mala v čase výsluchu len 6 rokov, výsluch bol vykonávaný v pre ňu cudzom prostredí a pred pre ňu cudzími ľuďmi (s výnimkou matky) a týkal sa okolností jej sexuálneho zneužívania. Súd považuje za prirodzené, že poškodená v takejto situácia nebola ochotná spontánne sama vypovedať o predmetnom skutku a bolo potrebné jej postupne s výpoveďou pomôcť navodením atmosféry, opisom priestoru pri predmetnom skutku a to aj formou hry (prítomný znalec - psychológ to urobil formou hry s bábikami). Ak obhajoba poukázala na to, že poškodená odpovedala na rovnaké otázky rozdielne, tak súd považoval za prirodzené, že v počiatku výsluchu sa poškodená hanbila, odpovedala stroho a odmietavo, čo je nepochybne spojené aj s tým, že vypovedala v cudzom prostredí pred cudzími ľuďmi. Až postupne, keď si aj vďaka hre vybudovala otvorenejší vzťah k vypočúvajúcim osobám, odpovedala na otázky spontánnejšie a otvorenejšie. Jej výpoveď súd nehodnotí ako nevierohodnú nielen s ohľadom na závery znalca PhDr. Dezidera Koľaja, ktorý jej sekundárnu vierohodnosť vyhodnotil ako dobrú, ale aj vzhľadom na to, že vo svojej výpovedi nepotvrdila orálne dráždenie obžalovaného, ktoré bolo taktiež súčasťou opisu skutku (a predmetom otázok zo strany vypočúvajúcich). Ak by poškodená nevypovedala pravdivo o okolnostiach, ktoré zažila, ale vypovedala by spôsobom, aký sa od nej napr. zo strany vyšetrovateľa mohol očakávať (potvrdzovala by verziu skutku, v akej bolo obžalovanému v tom čase vznesené obvinenie), súd považoval za nepravdepodobné, že by vo vzťahu k jednému opísanému spôsobu konania klamala a vo vzťahu k druhému nie.

Verziu poškodenej potvrdzuje aj výpoveď svedkyne M. O. (starej matky poškodenej), ktorá síce nebola priamym svedkom skutku, no poškodená jej na druhý deň po skutku povedala, že obžalovaný od nej chcel, aby mu ho chytala, že mu držala a bol veľmi tvrdý. Aj keď je pravdou, že vo vzťahu k samotnému skutku je výpoveď svedkyne M. O. len tzv. "svedectvom z druhej ruky", vypovedá o dôveryhodnosti výpovede samotnej poškodenej. Svedkyňa je blízkou osobou poškodenej (starou mamou), a tak je možné predpokladať, že ak sa jej poškodená krátko po skutku zdôverila s tým, čo zažila, bolo toto zdôverenie sa úprimné (je prirodzené, že dieťa vo veku 6 rokov je schopná úprimne sa zdôveriť najmä jej blízkym osobám - rodine).

Svedok F. O. síce vo svojej výpovedi nepotvrdil, že by videl, ako obžalovaný akýmkoľvek spôsobom sexuálne zneužíva poškodenú, uviedol, že keď prechádzal popri altánku videl, ako obžalovaný podozrivo od seba odstrčil bokom poškodenú. Táto výpoveď nepriamo potvrdzuje verziu poškodenej (súd nevidí žiaden dôvod na to, aby obžalovaný poškodenú odstrkoval, ak nič zlé nerobil) a naopak vyvracia obhajobu obžalovaného, že s poškodenou nebol v altánku sám a že tam v tom čase boli viaceré dievčatá.

Obhajoba poukazovala na rozpory vo výpovediach svedkov, avšak súd zistil len drobné rozpory vo výpovediach vyššie uvedených svedkov, ktoré nemali vplyv na posúdenie ich vierohodnosti. Ide totiž o rozpory v nepodstatných detailoch (napr. či sa mala poškodená zdôveriť svedkyni M. O. v deň skutku alebo až nasledujúci deň, či svedok F. O. mal vidieť skutok cestou na WC alebo cestou z WC alebo či poškodená po ňom vbehla do domu alebo sa skryla medzi domami a pod.).

V neposlednom rade je potrebné pripomenúť aj minulosť obžalovaného. Ten bol v minulosti 22 krát odsúdený za rôznu úmyselnú trestnú činnosť, čo svedčí o tom, že je schopný úmyselne porušovať právne normy a aj to opakovane urobil. Jeho posledné 2 odsúdenia boli za prečiny výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. e/ Tr. zákona, keď: 1/ dňa 17.04.2012 na voľnom priestranstve v rómskej osade po rozopnutí nohavíc obnažil svoj pohlavný úd s ktorým onanoval, nad čím sa pohoršovali tam prítomné osoby (za čo bol uznaný vinným trestným rozkazom Okresného súdu Svidník sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX právoplatným XX.XX.XXXX) a 2/ dňa 10.11.2014 pod vplyvom alkoholu sediac na lavičke za stolom na terase pred pohostinstvom si rozopol nohavice a po obnažení pohlavného údu pred obsluhujúcou čašníčkou a ďalšími 4 návštevníkmi

pohostinstva masturboval (za čo bol uznaný vinným trestným rozkazom Okresného súdu Svidník sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX právoplatným 05.12.2014).

Obhajoba namietala oboznamovanie spisov z vyššie uvedených konaní s poukazom na to, že predošlé odsúdenia nesúvisia s touto vecou a že obžalovaný už tresty za predošlé odsúdenia vykonal. Súd nespochybňuje skutočnosť, že tresty za predošlé odsúdenia obžalovaný vykonal a pochopiteľne ani predošlé odsúdenia nepreukazujú to, že obžalovaný spáchal aj tento predmetný trestný čin. To ale neznamená, že na ne súd nemá prihliadať pri hodnotení osoby obžalovaného. Uvedené predošlé odsúdenia z hľadiska hodnotenia osoby obžalovaného naznačujú, že obžalovaný je schopný strácať zábrany v záujme uspokojovania svojich sexuálnych potrieb (opakovane sa dopustil masturbácie pred inými osobami, čím vzbudil ich pohoršenie) a strata zábran pri uspokojovaní sexuálnych potrieb je evidentná aj v tejto prejednávanej veci. Aj znalkyňa MUDr. Danica Caisová-Škultétyová dospela k záveru, že sexuálny systém obžalovaného sa v dôsledku zlého spôsobu života stal priepustným aj pre menšinové sexuálne aktivity (expozícia genitálu na verejnosti, či erotické aktivity k deťom). Nakoniec oboznámenie uvedených spisov a prečítanie ich podstatných častí súd vykonal aj preto, že to bolo potrebné pre posúdenie poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a pre rozhodnutie o zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody.

Vyššie uvedené dôkazy vo svojom súhrne preukazujú, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti (skutkovej vete) tohto rozsudku.

Svedok N. O. vo svojej výpovedi uviedol, že videl, ako poškodená v altánku orálne uspokojovala obžalovaného. Tento svedok ale podľa vlastného vyjadrenia navštevuje psychiatrickú ambulanciu, kde sa lieči a hoci uviedol, že v čase skutku problémy nemal a jeho súčasná diagnóza je panická porucha - strach z ľudí a netrpí vidinami, spochybňuje to vierohodnosť jeho výpovedí, ktorú by bolo možné odstrániť len vyšetrením jeho duševného stavu. Súd však takéto dokazovanie považoval za neúčelné, pretože aj v prípade preukázania, že psychický stav svedka nemal žiaden vplyv na jeho schopnosť správne vnímať a interpretovať prežité udalosti, jeho verzia je v rozpore s ostatnými vykonanými dôkazmi, najmä s výpoveďou poškodenej a svedkyne M. O., ktorej sa poškodená po skutku zdôverila. V jeho výpovediach súd navyše zistil rozpory, ktoré nedokázal hodnoverne vysvetliť, čo znižuje ich vierohodnosť (napr. kým v prípravnom konaní vypovedal, že konanie obžalovaného a poškodenej sledoval z tmy a keď urobil krok k nim, F. utiekla, na hlavnom pojednávaní vypovedal, že počas toho, ako poškodená orálne uspokojovala obžalovaného, on sa s obžalovaným rozprával a poškodená pokračovala). Iný dôkaz o orálnom dráždení obžalovaného poškodenou nevyplynul z vykonaných dôkazných prostriedkov, a preto súd v zmysle zásady "in dubio pro reo" (v pochybnostiach v prospech obžalovaného) túto časť konania (orálne dráždenie) v rozsudku zo skutkovej vety vypustil. Rovnako vypustil súd aj časť konania týkajúcu sa dráždenia (okrem obnaženého pohlavného údu) časti genitálií, pretože to tiež nevyplynulo z vykonaných dôkazných prostriedkov.

Aj po vypustení uvedených konaní zo skutkovej vety ale je konanie obžalovaného možné kvalifikovať ako zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona, pretože za formy sexuálneho zneu- žívania sa považuje akékoľvek neprístojné vystavovanie dieťaťa sexuálnemu kontaktu, pričom môže ísť o tzv. kontaktné zneužívanie (sem patrí zneužívanie a to buď aktívnym konaním páchateľa, ktorý vyko- náva súlož s dieťaťom, dotýka sa jeho pohlavných orgánov a podobne alebo aktívnym konaním dieťa- ťa, t. j. dieťa sa dotýka pohlavných orgánov páchateľa a podobne) ako aj o tzv. bezkontaktné zneužíva- nie (ide o sexuálne aktivity, pri ktorých nedochádza k žiadnemu sexuálnemu kontaktu, napríklad vysta- vovanie dieťaťa pornografickým záznamom, opakované bezkontaktné útoky exibicionistu a podobne).

Znalkyňa MUDr. Danica Caisová-Škultétyová, ktorá vykonala vyšetrenie duševného stavu obžalovaného, konštatovala, že ak sa obžalovaný skutku dopustil, neboli jeho rozpoznávacie schopnosti zmenené alebo znížené a ovládacie schopnosti boli nepodstatnou znížené vplyvom alkoholu, keď išlo o opitosť mierneho až stredne ťažkého stupňa. Súd tak dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil trestného činu ako trestne zodpovedný páchateľ, pričom konal v priamom úmysle, pretože vedel, že svojím konaním môže ohroziť záujem chránený trestným zákonom a aj ho ohroziť chcel.

Preto súd uznal obžalovaného vinným zo zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona.

Trest

Pri určovaní druhu a výmery trestu uloženého obžalovanému sa súd riadil základnými zásadami uvedenými v ustanovení § 34 Tr. zákona a bral teda do úvahy konkrétne okolnosti spojené so spôsobom spáchania trestného činu a jeho následku, zavinením, poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami, osobu páchateľa, jeho pomermi a možnosťou jeho nápravy.

U obžalovaného súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť a zistil jednu priťažujúcu okolnosť a to podľa § 37 písm. m/ Tr. zák., že bol už za trestný čin odsúdený (obžalovaný bol naposledy odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Svidník sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX). Pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností bol tak u obžalovaného 1:0 v prospech priťažujúcich okolností, a preto súd aplikujúc ustanovenie § 38 ods. 4 Tr. zákona ukladal trest odňatia slobody pri trestnej sadzbe 5 rokov a 4 mesiace až 10 rokov (pri trestnej sadzbe 3 až 10 rokov pri zločine sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona sa pri prevahe priťažujúcich okolností zvýšila dolná hranica trestnej sadzby 3 roky o 1/3 z rozdielu hornej a dolnej hranice, t.j. 1/3 zo 7 rokov (10 mínus 3), t.j. 28 mesiacov. 3 roky + 28 mesiacov = 64 mesiacov = 5 rokov a 4 mesiace). Podľa druhej vety § 34 ods. 6 Tr. zákona súd musel ukladať trest odňatia slobody.

Za primeraný trest súd u obžalovaného považoval trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov. Tento trest je spôsobilý naplniť tak svoju výchovnú, represívnu ako aj preventívnu funkciu. Je taktiež primeraný okolnostiam spáchaného zločinu. Súd považoval za primeraný trest odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby (tá bola 5 rokov a 4 mesiace) s ohľadom na to, že aj keď sa obžalovaný dopustil sexuálneho zneužívania osoby mladšej ako 15 rokov, nešlo o sexuálne zneužitie súložou, orálnym stykom (ten nebol bez pochybností preukázaný), či análnym stykom, čo by nepochybne spôsobilo väčšiu traumu poškodenej. Na druhej strane ale je potrebné pripomenúť, že sexuálne zneužil dieťa vo veku 6 rokov, pričom aj zo záverov znalca PhDr. Dezidera Koľaja aj keď v súčasnosti zanechal skutok na psychike poškodenej len mierne následky, v budúcnosti to s vysokou pravdepodobnosťou ovplyvní jej prirodzený psychosexuálny vývin. Rovnako súd prihliadal aj na to, že obžalovaný bol doposiaľ 22 krát odsúdený, pričom bol aj opakovane vo výkone trestu odňatia slobody a v podľa správy obce Breznica v obci požíva zlú povesť, a teda ani predošlé odsúdenia a ani výkon trestu u neho nesplnili prevýchovný účel. Preto súd neuložil obžalovanému trest úplne na dolnej hranici trestnej sadzby. Na skutočnosť, že obžalovaný nepoužil násilie voči poškodenej súd pri ukladaní trestu za zločin sexuálneho zneužívania nemohol prihliadať, pretože ak by násilie (či hrozbu bezprostredného násilia) použil, dopustil by sa iného zločinu - zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 Tr. zákona.

Obžalovaný bol v posledných 10 rokoch vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin (naposledy vykonal trest odňatia slobody za úmyselný prečin výtržníctva dňa 19.10.2013), a preto ho súd zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Svidník.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať. Rozsudok možno napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

Za obžalovaného môže podať odvolanie aj jeho zákonný zástupca a obhajca a u mladistvého tiež orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.