Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/59/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Kataríny Beniačovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, právne zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovaným 1/: N. B., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XX/XX, XXX XX V., 2/ H. B., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XX/XX, XXX XX V., obaja zastúpení zákonnou zástupkyňou matkou M. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom N.., obaja právne zastúpení: JUDr. Martin Olos, advokát so sídlom U. S., XXX XX Z. X., o neúčinnosti darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena, na odvolanie žalovaných v rade 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 15C/197/2016-257 zo dňa 20. októbra 2017, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovaných v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že Darovacia zmluva a Zmluva o zriadení vecného bremena zo dňa 24.10.2012, ktorou boli prevedené nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v k.ú. J., obec J., okres D., zapísané na LV č. XXX ako parcely registra "C" pod parc. č. 123 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 800 m2, parc. č. 124 - záhrady o výmere 304 m2, parc. č. 125 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 126 m2, ďalej stavba - rodinný dom s.č. XXX, postavený na parcele registra "C" pod parc. č. 123 z M.. O. B., nar. XX.XX.XXXX na žalovaných v rade 1/ a 2/ ako obdarovaných; a ktorou bolo zriadené vecné bremeno práva doživotného užívania v prospech M.. O. B. a ktorých vklad bol povolený pod číslom V 1510/13, sú voči žalobcovi neúčinné. Vyslovil, že žalobca má právo na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovaným v rade 1/ a 2/ v plnom rozsahu.

2. Vychádzal zo zistenia, že dňa 03.08.2012 medzi žalobcom ako veriteľom a spoločnosťou PB Power Trade, a.s. (ďalej len „PBPT“) ako dlžníkom došlo k uzavretiu Zmluvy o financovaní č. 4260130707 v znení dodatkov č. 1 až 4. Na základe tejto zmluvy bol poskytnutý dlžníkovi, a to spoločnosti PBPT zo strany žalobcu ako veriteľa finančný rámec až do výšky 1.800.000 Eur. Na základe toho bol spoločnosti PBPT poskytnutý úver vo výške 1.800.000 Eur. Dodatkom č. 1 bol tento navýšený na sumu 4.000.000 Eur, dodatkom č. 2 na sumu 4.700.000 Eur. Predmetná zmluva spolu s dodatkami bola zo strany dlžníka podpísaná aj M.. O. B., ako podpredsedom predstavenstva dlžníka. K predmetnému záväzku zo zmluvy o financovaní pristúpil ako ďalší dlžník spoločnosť PBPT holding, a.s., ktorá dohoda bola spísaná 21.12.2012 a podpisovala ju aj M.. O. B. ako predseda predstavenstva pristupujúceho dlžníka. Uvedená pohľadávka žalobcu bola zabezpečená okrem dohody o pristúpení k záväzku aj ručením, a to v súlade s § 303 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), a to ručením M.. O. B., nar.

XX.XX.XXXX. Vyhlásenie ručiteľky bolo podpísané 03.08.2012. V súvislosti so zmenou výšky úveru boli k predmetnému vyhláseniu ručiteľa spísané dodatky dňa 21.12.2012 a 09.07.2013.

3. Dňa 23.06.2014 notárom JUDr. Ľubomírom Spodniakom bola spísaná notárska zápisnica, ktorá obsahovala záväzok pristupujúceho dlžníka vrátiť žalobcovi úver najneskôr do 20.09.2014, resp. v prípade vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru ku dňu určenému v písomnom oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru. Notárska zápisnica obsahovala aj záväzok ručiteľov 1/, 2/ a 3/. Ručiteľkou 1/ sa myslí M.. O. B., ktorá sa spolu s ručiteľmi 2/ a 3/ zaviazala v notárskej zápisnici uspokojiť pohľadávku oprávneného vyplývajúcu zo zmluvy o úvere, ak ju riadne a včas neuspokojí dlžník. M.. O. B. do notárskej zápisnice vyhlásila, že dňa 03.08.2012 spísala vyhlásenie ručiteľa, dňa 21.12.2012 spísala dodatok č. 1 k tomuto vyhláseniu a 09.07.2013 dodatok č. 2, ktorým vyhlásila, že uspokojí pohľadávky veriteľa. Pohľadávky boli riadne špecifikované a týkali sa Zmluvy o financovaní. Zároveň ručiteľka vyhlásila, že uznáva svoj záväzok z tohto vyhlásenia s tým, že bude ručiť za záväzky zo zmluvy o financovaní a vyhlásenia a súhlasí s tým, aby notárska zápisnica bola titulom pre exekúciu, a to na celý jej majetok do výšky nesplatného dlhu. Podaním zo dňa 22.09.2014 žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru, ktorý bol poskytnutý vo finančom rámci až do výšky 4.700.000 Eur, a to z dôvodu, že spoločnosť PBPT porušila dohodnuté podmienky. Pohľadávka ku dňu 22.09.2014 bola vyčíslená v celkovej sume 4.653.759,05 Eur. Predmetné vyhlásenie bolo zasielané aj M.. O. B., ktorá vystupovala v pozícii ručiteľky a bolo jej doručené 29.09.2014. Žalobca podal návrh na vykonanie exekúcie v súvislosti s nezaplatením pohľadávky a ako povinní boli všetci traja ručitelia, medzi nimi aj M.. O. B.. Ručiteľka M.. O. B. uzavrela darovaciu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena, kde vystupovala v pozícii darcu a obdarovanými boli žalovaní v rade 1/ a 2/, čiže jej maloleté deti a predmetná darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena bola rozhodnutím Správy katastra Martin č. vkladu V 1510/13 povolená 30.05.2013. Ručiteľka M.. O. B. vykonávala funkciu podpredsedu predstavenstva dlžníka - spoločnosti PBPT od 14.01.2011 do 16.12.2014, teda v čase, keď prevádzala uvedené nehnuteľnosti na svoje maloleté deti a tak mala plnú vedomosť o záväzku dlžníka spoločnosti PBPT voči žalobcovi.

4. Voči právnym úkonom dlžníka je možné úspešne odporovať v 3-ročnej lehote a ide o prepadnú (prekluzívnu) lehotu, súd na ňu prihliada z úradnej moci. Lehota v trvaní troch rokov plynie od urobenia právneho úkonu a v prípade prevodu práva k nehnuteľnosti dlžníka, ktoré sa zapisuje do katastra nehnuteľností, začína plynúť dňom nasledujúcom po dni, ku ktorému vznikli právne účinky vkladu práva do katastra nehnuteľností. Darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena bola odvkladovaná zo strany katastra a vklad bol povolený 29.05.2013 a nasledujúci deň 30.05.2013 začala plynúť prekluzívna lehota. Žaloba bola podaná žalobcom na súd 30.05.2016 o 16:24 hod. faxovým podaním, a teda žaloba bola podaná včas. Námietku žalovaných, že žaloba bola podaná faxom, síce bola doplnená v lehote písomným podaním, avšak toto nie je totožné s faxovým podaním, je nedôvodná, nakoľko bolo preukázané, že faxom podaná odporovacia žaloba, podpísaná zo strany zástupcu žalobcu a táto bola doplnená v zákonnej lehote originálom s rovnakým obsahom, podpísaním zo strany zástupcu žalobcu. Ak neprešlo cez fax razítko, tak uvedené nezakladá nesplnenie povinnosti podať písomne predmetnú žalobu v zákonnej 3-dňovej lehote. Prvým predpokladom uplatnenia subjektívneho odporovaného práva veriteľa je existencia veriteľsko-dlžníckeho záväzkového vzťahu, v rámci ktorého existuje subjektívna povinnosť dlžníka plniť veriteľovi dlh a oprávnenie veriteľa požadovať splnenie tohto dlhu. M.. O. B. bola v pozícii ručiteľa s tým, že podpísala aj vyhlásenie ručiteľa o tom, že uspokojí predmetnú pohľadávku, ktorá vznikla na základe Zmluvy o financovaní medzi žalobcom a dlžníkom, spoločnosť PBPT. Aj v rámci notárskej zápisnice sa zaviazala uspokojiť pohľadávku žalobcu, vyplývajúcu zo zmluvy o úvere, ak ju riadne a včas neuspokojí dlžník. Bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru a dokonca sa vedie exekučné konanie aj vo vzťahu k ručiteľke M.. O. B.. Preto žalobca ako veriteľ za podmienok uvedených v ust. § 42a Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) je oprávnený odporovať nielen právnym úkonom dlžníka, ale aj právnym úkonom ručiteľa a ďalších osôb, ktoré sú z dôvodu, či už akcesorickej a subsidiárnej povinnosti zákonom, resp. zmluvou zaviazané, najmä z titulu zabezpečenia záväzkov, uspokojiť pohľadávku veriteľa. Druhým predpokladom odporovať predstavuje tzv. ukracujúci právny úkon medzi dlžníkom a kvalifikovanou treťou osobu. V danej veci týmto právnym úkonom je darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena z 24.10.2012 medzi M. B. a žalovanými v rade 1/ a 2/, ktorý právny úkon možno považovať za platný. Bola splnená aj ďalšia podmienka, a to vymáhateľnosť pohľadávky veriteľa, teda žalobcu, keď bolo preukázané, že prebieha exekúcia na predmetnú pohľadávku, kde jedným z povinných je aj M.. O. B. v pozícii ručiteľa. Vymáha sa pohľadávka v celkovej výške 4.631,476,81 Eur s príslušenstvom a exekučným titulom je notárska zápisnica.

5. Žalobca sa domáha odporovateľnosti právnych úkonov, ktoré mala M.. O. B. ako dlžník realizovať s osobami jej blízkymi, t.j. maloletými deťmi, a preto sa na daný právny úkon vzťahuje vyvrátiteľná zákonná domnienka o vedomosti blízkej osoby o ukracujúcom úmysle dlžníka. Úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa sa v týchto prípadoch prezumuje ex lege a jeho skutočný úmysel nie je na účely procesného úspechu odporujúceho veriteľa relevantný. Žalovaní sú maloleté deti dlžníka a v takom prípade konštatuje vyvrátiteľnú domnienku, že úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa poznali. Za účelom vyvrátenia zákonnej domnienky musí žalovaný hodnoverne preukázať, že v súvislosti s uzavretím sporného právneho úkonu vynaložil takú relevantnú aktivitu, aby ukracujúci úmysel dlžníka rozpoznal, alebo sa o ňom dozvedel. Na preukázanie týchto skutočností žalovaní navrhli pripojiť spisový materiál týkajúci sa vkladu darovacej zmluvy a vypočuť ako svedka kolízneho opatrovníka, ktorý konal za maloletých v čase, keď sa schvaľoval predmetný právny úkon. Tieto návrhy na doplnenie dokazovania zamietol. Ak je osoba blízka dlžníkovi, v prospech ktorej bol urobený odporovaný právny úkon maloletá a vzhľadom na jej vek nemožno od nej požadovať rozpoznanie úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, je z hľadiska splnenia náležitej starostlivosti pri rozpoznaní prípadného úmyslu ukrátiť veriteľa potrebné hodnotiť činnosť opatrovníka, ktorý bol ustanovený maloletému súdom pre urobenie dotknutého právneho úkonu. Opatrovník koná ako zástupca v danej veci za osobu blízku dlžníkovi a zo zastúpenia vyplýva aj povinnosť opatrovníka vynaložiť náležitú starostlivosť pri urobení odporovaného právneho úkonu za túto osobu blízku dlžníkovi v rovnakom rozsahu, ako keby táto osoba konala sama. Pre posúdenie „náležitej starostlivosti“ nie je v takomto prípade ani rozhodujúce, že žiadne skutočnosti, ktoré by boli v rozpore so záujmami maloletého, nezistí ani opatrovnícky súd, ktorý schvaľoval odporovaný úkon. V takomto prípade musí súd prihliadať na záujmy maloletého, čo však neznamená, že by musel tiež posudzovať, či urobený právny úkon ukracuje vymáhateľné pohľadávky tretích osôb. Preto vykonanie dôkazu výsluchom kolízneho opatrovníka a pripojením si spisu by bolo nehospodárne a nepreukazovalo by žiadne skutočnosti relevantné v rámci rozhodovania v danej veci.

6. Žalovaní nepreukázali, že z majetku dlžníka PBPT, na ktorý bol vyhlásený konkurz, je možné uspokojiť pohľadávku žalobcu v celom rozsahu. Dôkazné bremeno vo vzťahu o dostatočnej solventnosti dlžníka zaťažuje žalovaných a žalovaní neuniesli vlastne dôkazné bremeno vo vzťahu k tejto tvrdenej skutočnosti. Iba konštatovali, ale žiadne dôkazy nepreukázali, nepredložili súdu. Naopak, žalobca tieto skutočnosti vyvrátil listinnými dôkazmi o tom, že nedôjde v rámci konkurzu k uspokojeniu jeho pohľadávky a zvyšný majetok dlžníka nebude objektívne postačovať v čase odporu na uspokojenie žalobcu ako veriteľa.

7. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

8. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podali odvolanie žalovaní v rade 1/ a 2/. Majú za to, že žaloba mala formálne vady, keď táto bola podaná faxom a podanie doplnené originálom do 3 dní sa nezhoduje s faxovým podaním, teda nejde o originál. Síce tieto podania sú obsahovo zhodné, avšak na poslednej strane žaloby je iný podpis právneho zástupcu žalobcu ako v telefaxovom podaní a v telefaxovom podaní súčasne nie je viditeľná pečiatka. Občiansky súdny poriadok účinný v čase podania žaloby výslovne vyžadoval predloženie originálu do 3 dní odo dňa doručenia faxového podania a nie iba obsahovo zhodného rovnopisu podania, ktorý však nie je originálom faxového podania. Preto mal okresný súd konanie zastaviť. Majú za to, že žalobca podal žalobu po uplynutí 3-ročnej doby ustanovenej v § 42a OZ. Súd deklaroval, že žalobný návrh bol doručený súdu 31.05.2016, darovacia zmluva bola datovaná 24.10.2012, rozsudok súdu o schválení právneho úkonu v mene maloletých nadobudol právoplatnosť 19.03.2013 a vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 29.05.2013, kedy nadobudli účinky vkladu. Teda žalobca podal odporovaciu žalobu 31.05.2016, až 2 dni po uplynutí 3 rokov. V danej veci ide o preklúziu práva v dôsledku jeho neuplatnenia v zákonom určenom čase - dobe (nie lehote). Dobou sa rozumie časové obdobie, v rámci ktorého práva a povinnosti vznikajú a trvajú, alebo na uplynutie ktorého zákon viaže ich zánik. Platí zásada, že začína plynúť prvým dňom a končí sa posledným dňom časového úseku bez ohľadu na to, či ide o pracovný deň alebo o deň pracovného pokoja. Doba plynie už od toho dňa, v ktorom nastala skutočnosť rozhodujúca pre jej plynutie. V danom prípade posledným možným dňom na podanie žaloby bol deň 29.05.2016. Lehotou sa rozumie istý časový úsek ohraničený začiatkom a skončením plynutia a platí zásada, že u lehôt určených podľa rokov koniec lehoty pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, o ktorej sa lehota začína. Je tak zrejmé, že doba, ako ani lehota určená podľa rokov, nikdy nezačína plynúť až nasledujúcim dňom po udalosti, ale prvým dňom, kedy nastala rozhodná udalosť pre plynutie. Ďalej poukázali na to, že podľa znaleckého posudku, ako i potvrdenia realitnej kancelárie, ide o starú, vyše 100-ročnú kúriu z kameninového muriva bez izolácií, ktorá je vlhká a vyžadujúca nákladné opravy, navyše s azbestovou strechou, čím je prakticky nepredajná. Vytýkajú vady konania, a to nevykonania navrhovaných dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností. Navrhovali výsluch kolízneho opatrovníka, ktorý zastupoval oboch maloletých žalovaných pri schválení právneho úkonu ohľadne preukázania povinnosti opatrovníka vynaložiť náležitú starostlivosť pri urobení odporovaného právneho úkonu za túto osobu dlžníkovi blízku v rovnakom rozsahu, ako by táto osoba konala sama. Odmietnutie vykonania dôkazu je možné iba v prípade, že ide o preukázanie irelevantnej skutočnosti alebo skutočnosti, ktorá je už nepochybne v konaní preukázaná, resp. nesporná. Rovnako výrok o trovách neobstojí, nakoľko obaja žalovaní sú maloletí, nezaopatrení, nemajú žiaden príjem a nemajú ani z čoho trovy uhradiť. Preto sú tu objektívne dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalobcovi. Navrhujú napadnuté rozhodnutie zrušiť a konanie zastaviť, eventuálne rozsudok zmeniť a žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.

9. K odvolaniu žalovaných sa vyjadril žalobca a nesúhlasí, že žalobu podal po uplynutí prekluzívnej lehoty. Podľa ustálenej právnej doktríny a súdnej praxe je totiž časový úsek na uplatnenie odporovaného práva jednoznačne lehotou. Doba je totiž ohraničeným časovým úsekom, ktorého uplynutím nastávajú právne následky eo ipso. Lehota je proti tomu časovým úsekom ustanoveným objektívnym právom na vykonanie subjektívneho práva. Vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 29.5.2013, a preto posledným dňom na podanie odporovacej žaloby bol pondelok 30.05.2016. Žaloba bola podaná prostredníctvom telefaxu 30.05.2016 o 16:23 hod., a teda bola podaná v zákonom stanovenej 3- ročnej lehote. Riadne a včas doplnil telefaxové podanie, pričom listinná podoba žaloby sa v celom rozsahu zhoduje s podaným realizovaným telefaxom a je riadne opatrená odtlačkom pečiatky a podpisom právneho zástupcu žalobcu. Výsluch kolízneho opatrovníka by bol nadbytočný, nakoľko v konaní o schválení úkonov maloletých súd skúmal iba to, či je právny úkon v prospech maloletých a nie to, či schvaľovaný právny úkon spĺňa predpoklady odporovateľnosti. Vedomosť o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa sa pri odporovateľných právnych úkonoch skúma výlučne vo vzťahu k osobe, ktorá mala z odporovateľného právneho úkonu prospech (a teda nie osobe, ktorá tento právny úkon v jej mene dojednala). V opačnom prípade by bolo odporovanie právnemu úkonu dlžníka, ktorý dojednal s maloletou osobou, vylúčené in genere. Navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť.

10. Žalovaní v replike uviedli, že tvrdenia žalobcu ohľadne riadneho podania žaloby sú nepravdivé a zavádzajúce. Opäť poukázali na to, že faxové podanie nie je totožné s listinným podaním, a preto sa nejedná o predloženie originálu žaloby. Zákon hovorí jasne o origináli a nie o nejakom rovnopise. Ohľadne podania žaloby v prekluzívnej dobe poukázali na rovnaké tvrdenia ako vo svojom odvolaní. Majú za to, že žalobca mohol žalobu účinne podať už dňa 29.05.2013, nakoľko mu v tom nič nebránilo. Niet vysvetliteľného právneho dôvodu, prečo by čas na podanie žaloby nemal plynúť od 29.05.2013, ale až od 30.05.2013. Súd, ako aj kolízny opatrovník, sú v poručenskej veci povinní vždy ex offo skúmať, či právny úkon je v prospech maloletého. Preto vypočutie kolízneho opatrovníka je plne namieste.

11. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v zmysle ustanovenia § 34 CSP, po zistení, že odvolanie podali včas sporové strany proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 , bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách ustanovenia § 379 a § 380 ods. 1 a napadnutý rozsudok v zmysle ust. § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom ohľadne faxového podania žaloby a doručenia originálu tejto žaloby, ako aj hmotnoprávneho posúdenia lehoty na odporovanie právneho úkonu a napokon, náležite odôvodnil i nevykonanie navrhovaných dôkazov žalovanými (výsluch kolízneho opatrovníka) a prejednávanú vec ako vecne správnu posúdil. Nakoľko odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje. Na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje iba na niektoré ďalšie skutočnosti (§ 387 ods. 2 .

13. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej veci sa zaoberal len námietkami žalovaných uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie predchádzajúcom vydaniu rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

14. Pokiaľ sa týka odvolacej námietky, že žalobca nedoplnil žalobu (podanú telefaxom) o originál žaloby, odvolací súd považuje túto námietku za nedôvodnú. Podanie telefaxom v zmysle Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania žaloby si vyžadovalo doplnenie, pokiaľ obsahovalo návrh vo veci samej do troch dní predložením originálu listiny, resp. písomným podaním rovnakého znenia, inak k takémuto podaniu súd neprihliadal ( § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Porovnaním žaloby podanej telefaxom a žalobou predloženou v listinnej podobe je zrejmé, že sa jedná o obsahovo totožné listiny, podpísané právnym zástupcom žalobcu (pravosť tohto podpisu na faxovom podaní a originály nebola nikým namietaná). To že na telefaxovom podaní nebolo viditeľné razítko právneho zástupcu žalobcu a že podpis právneho zástupcu žalobcu na originály je na inom mieste, ako na faxovom podaní nie je možné vyhodnotiť, ako nesplnenie si povinnosti žalobcu doplniť o jeho originál. Jedná sa len o formálne rozdielnosti, ktoré nezakladajú vadu podania a žalobca v 3-dňovej lehote predložil písomné podanie rovnakého znenia.

15. Odvolatelia namietali, že žaloba bola podaná po uplynutí 3-ročnej prekluzívnej lehoty. Odvolací súd poukazuje, že stanovená 3-ročná prekluzívna lehota (hmotnoprávna), v ktorej sa možno úspešne domáhať odporovateľnosti právneho úkonu, začína plynúť pri právach, ktoré vznikajú vkladom do katastra nehnuteľnosti, dňom kedy vznikli účinky vkladu práva do katastra nehnuteľností. V danom prípade k povoleniu vkladu príslušnou správou katastra došlo rozhodnutím zo dňa 29.05.2013, ktorého právne účinky nastali dňa 29.05.2013 (č.l. 52). Prekluzívna lehota na podanie odporovacej žaloby tak uplynula dňa 29.05.2016. Podľa § 122 ods. 2 OZ, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Deň 29.05.2016 pripadol na nedeľu, preto v zmysle citovaného ustanovenia posledný deň lehoty na podanie odporovacej žaloby pripadol na deň 30.05.2016. Žalobca podal žalobu telefaxom dňa 30.05.2016 o 16:24 hod., ktorú v zmysle ust. § 42 ods. Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania žaloby riadne doplnil originálom žaloby (viď bod 13. odôvodnenia tohto rozhodnutia) v lehote troch dní, keď zásielka bola právnym zástupcom žalobcu daná na poštovú prepravu dňa 31.05.2016 a doručená súdu dňa 03.03.2016 (č.l. 66). Vychádzajúc z uvedeného odporovacia žaloba bola žalobcom podaná včas, v rámci plynutia prekluzívnej lehoty.

16. K odvolacej námietky žalovaných, že sa v danom prípade jedná o dobu a nie lehotu, pri ktorých sa rozdielne počíta plynutie času, odvolací súd poukazuje na to, že ust. § 122 obsahuje výkladové pravidlá na počítanie hmotnoprávnych lehôt obsiahnutých najmä v Občianskom zákonníku, ale aj v ostatných občianskoprávnych predpisoch patriacich do systému súkromného práva. Ide predovšetkým o premlčacie lehoty, prekluzívne lehoty a lehoty určené na vydržanie. Lehota na podanie odporovacej žaloby je upravená v ust. § 42a ods. 2 OZ, teda aj na daný prípad sa použije ust. § 122 na počítanie času. Podstatou hmotnoprávnych lehôt, najmä tých, ktoré sú ustanovené na uplatnenie práv, je to, že na zachovanie práva treba úkon urobiť tak, aby došiel adresátovi alebo aby bol posledný deň lehoty podaný na súde. Soboty, nedele a sviatky nemožno považovať za posledné dni lehôt predovšetkým z praktických dôvodov, ktoré súvisia s hmotnoprávnou povahou lehôt (adresát musí úkon prevziať). Preto sa posledný deň lehoty, ktorý by mal pripadnúť na sobotu, nedeľu alebo sviatok posúva na najbližší nasledujúci pracovný deň (ako to bolo aj v posudzovanom prípade).

17. Poslednou odvolacou námietkou bolo, že súd nevykonal navrhovaný dôkaz - výsluch kolízneho opatrovníka, ktorý zastupoval maloletých pred súdom pri schvaľovaní právneho úkonu. Podľa ust. § 42a ods. 2 je potrebné vychádzať z prezumovaného (predpokladaného) úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa i vedomosť blízkej osoby o existencii tohto úmyslu. Ak je osoba blízka dlžníkovi, v prospech ktorej bol urobený odporovaný právny úkon, maloletá a vzhľadom na jej vek nemožno od nej požadovať rozpoznanie úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa, je z hľadiska splnenia „náležitej starostlivosti pri rozpoznaní prípadného úmyslu ukrátiť veriteľa“ potrebné hodnotiť činnosť opatrovníka, ktorý za maloletého učinil dotknutý právny úkon. Zo samotnej darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena vyplýva, že za maloletých žalovaných tieto právne úkony vykonal zákonný zástupca - otec M.. U. B., ktorého žalovaní v konaní nenavrhovali vypočuť ako svedka na preukázanie toho, či vynaložil náležitú starostlivosť na rozpoznanie úmyslu dlžníka (matka maloletých) ukrátiť veriteľa. Žalovaní navrhli ako svedka vypočuť kolízneho opatrovníka, ktorý už zastupoval oboch maloletých žalovaných pri schvaľovaní právneho úkonu súdom. Súd musel v súdnom konaní o schválenie právneho úkonu za maloletých podľa § 179 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase schvaľovania darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena, prihliadať na záujmy maloletých detí, čo však neznamená, že by musel tiež posudzovať, či urobený právny úkon ukracuje vymáhateľné pohľadávky tretích osôb. Preto súd prvej inštancie správne postupoval, keď nevykonal navrhovaný dôkaz (výsluch kolízneho opatrníka, ktorý zastupoval maloletých žalovaných pri schválení dotknutého právneho úkonu), nakoľko takýmto dôkazom by nebolo preukázané, či zákonný zástupca maloletých (otec) pri vykonaní právneho úkonu za maloletých žalovaných vynaložil náležitú starostlivosť na rozpoznanie úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa.

18. Napokon žalovaní namietali aj výrok o náhrade trov konania, keď mali za to, že v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, nakoľko sú maloletí, nezaopatrení a nemajú žiaden príjem. Podľa § 257 výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

19. V citovanom ustanovení je ustanovené moderačné právo súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania. Dáva súdu možnosť, aby za splnenia predpokladov v tomto ustanovení uvedených nepriznal náhradu trov konania úspešnému účastníkovi konania, u ktorého sú inak splnené predpoklady pre priznanie náhrady celkom alebo sčasti. Avšak musí ísť o výnimočný prípad v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane obidvoch účastníkov. Predmetné ustanovenie neslúži k zmierňovaniu majetkových rozdielov medzi účastníkmi konania, ale k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, získal náhradu trov, ktoré pri tomto konaní dôvodne vynaložil. Rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten, kto v konaní napokon uspel, znášal svoje náklady, sa preto bude javiť spravodlivým predovšetkým vzhľadom na existenciu okolností súvisiacich so stavom pred začatím sporu, so správaním sa účastníkov v priebehu sporu, s okolnosťami uplatnenia nároku a pod. Aplikácia tohto ustanovenia musí preto zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a použije sa iba výnimočne.

20. Ako už bolo vyššie konštatované žalobca dôvodne bránil svoje právo a obrana žalovaných bola nedôvodná . Z uvedených dôvodov v danom prípade nie je možné použiť ust. § 257 pri rozhodovaní o náhrade trov konania.

21. Vzhľadom na nedôvodnosť odvolacích námietok žalovaných odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, a to vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že žalobcovi proti žalovaným priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, nakoľko mal v odvolacom konaní plný úspech. Pri ich rozhodovaní vychádzal z ust. § 396 ods. 1 (ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú primerane aj na odvolacie konanie), § 255 ods. 1 (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci) a § 262 ods. 1 (o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí).

23. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430