Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41CoE/149/2018

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v exekučnej veci oprávneného: SR - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, zast. Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: V. B., nar. XX.XX.XXXX, E., XXX XX P., o vymoženie pohľadávky vo výške 99,58,- Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad so sídlom Borovianska 17, 960 01 Zvolen, pod sp. zn. EX 4135/2009, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec, č.k. 9Er/682/2009-13 zo dňa 31. januára 2018, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Lučenec, č.k. 9Er/682/2009-13 zo dňa 31. januára 2018, p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvým výrokom zastavil exekúciu a druhým výrokom zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi vo výške 39,83,- Eur. V odôvodnení uviedol, že exekúcia začala dňa 06.05.2009 spísaním návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice pred súdnym exekútorom. Podaním zo dňa 06.12.2017 dal súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na pokrytie nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky. Zo správy súdneho exekútora o majetkových pomeroch povinného súd zistil, že tento nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou, preto súd exekúciu zastavil. O trovách exekúcie rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku tak, že na ich úhradu zaviazal oprávneného.

2. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože v zmysle § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení platnom do 31.08.2008, t.j. v čase vydania exekučného titulu, bolo rozhodnutie možné vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na jej zaplatenie. V zmysle uvedeného zákona uplynula lehota na vykonanie exekučného titulu dňa 10.07.2011 a dňa 09.07.2011. Na základe uvedeného namietal postup súdu prvej inštancie, ktorý mal zastaviť exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Z uvedeného dôvodu namietal aj výrok súdu o trovách exekúcie a navrhol, aby súd vyhovel podanému odvolaniu.

3. K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 a v zmysle § 387 ods. 1 uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.

5. Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 06.05.2009 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie a týmto dňom začalo exekučné konanie. Dňa 29.07.2009 doručil súdu prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom sú bloky na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA XXXXXXX zo dňa 25.06.2008, vykonateľným dňa 10.07.2008, a č. AA XXXXXXX zo dňa 24.06.2008, vykonateľným dňa 09.07.2008. Súdny exekútor bol poverený vykonaním exekúcie dňa 30.07.2009. Dňa 06.12.2017 doručil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie, pretože lustráciou majetkových pomerov povinného zistil, že tento nemá vedené účty v peňažných ústavoch, je nezamestnaný, nepoberá žiadne dávky a nedisponuje žiadnym hnuteľným ani nehnuteľným majetkom. Je vlastníkom starého nepredajného motorového vozidla a má vedených viac exekučných konaní, preto navrhol, aby súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil. Odvolací súd preskúmal aj priložené doklady od súdneho exekútora preukazujúce neexistenciu majetku u povinného.

6. Podľa § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

7. Podľa § 51 zákona o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.

8. Podľa § 71 ods. 3 zákona o správnom konaní (ďalej len „“), výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti (ods. 1).

9. Ustanovenie § 51 zákona o priestupkoch vymedzuje vzťah medzi všeobecným právnym predpisom o správnom konaní, ktorým je a osobitným zákonom - zákonom o priestupkoch.

10. Odvolací súd uvádza, že počas plynutia zákonom predpokladanej trojročnej prekluzívnej lehoty na vymáhanie pohľadávky, ktorá by uplynula dňa 10.07.2011 a dňa 09.07.2011, došlo novelizáciou zákona o priestupkoch vykonanou zákonom č. 298/2008 Z.z., účinnou od 01.09.2008, k vypusteniu ustanovenia § 88 ods. 1, ktoré upravovalo prekluzívnu lehotu, v ktorej bolo možné rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok vykonať. V novele nie sú uvedené žiadne prechodné ustanovenia účinné od 01.09.2008, ktoré by upravovali prípady, keď exekučný titul bol vydaný do 31.08.2008 a trojročná prekluzívna lehota by uplynula po 01.09.2008.

11. V súvislosti s lehotou na výkon rozhodnutia považuje odvolací súd za potrebné poukázať na ustanovenie § 51 zákona o priestupkoch v spojení s § 71 ods. 3 správneho poriadku. Citované zákonné ustanovenie umožňuje, pre prípad, že v zákone o priestupkoch absentuje úprava ohľadne výkonu rozhodnutia, použiť právnu úpravu uvedenú v správnom poriadku. Podľa nej možno výkon rozhodnutia nariadiť najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti. V danom prípade už teda nie je potrebné, aby v stanovenej trojročnej lehote došlo k vymoženiu uloženej pokuty, ale postačí, aby v lehote troch rokov po uplynutí lehoty určenej na splnenie povinnosti došlo k nariadeniu výkonu rozhodnutia. Relevantný je teda dátum začatia exekučného konania, ktoré začalo dňa 06.05.2009, a teda výkon rozhodnutia bol nariadený do 3 rokov po uplynutí lehoty na dobrovoľné splnenie povinnosti. Avšak, v žiadnom zákonnom ustanovení nie je uvedené, že exekúcia sa má v tejto lehote aj skončiť.

12. Účelom novely zákona o priestupkoch, vykonanej zákonom č. 298/2008 Z.z. v súvislosti so zmenou v ustanovení § 88 ods. 1 formou jeho vypustenia, bolo zosúladenie právnej úpravy zákona o priestupkoch s právnou úpravou v správnom poriadku. Uvedené vyplýva aj z dôvodovej správy predmetnej novely k tomuto ustanoveniu, v ktorej sa uvádza, že „vypustením odseku 1 sa právna úprava výkonu rozhodnutí na peňažné plnenie dostane do súladu s právnou úpravou v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (). Nie je vecný dôvod, aby vymáhanie pokút za priestupky bolo iné, ako vymáhanie iných pokút.“ Z uvedeného je zrejmé, že vypustením § 88 ods. 1 zo zákona o priestupkoch sa sledoval cieľ, aby vymáhanie pokút za priestupky z hľadiska lehoty, do ktorej je možné rozhodnutie vydané správnym orgánom nútene vymáhať, spadalo pod režim právnej úpravy správneho poriadku.

13. V závere odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 6MCdo/12/2012 zo dňa 26.06.2013, v ktorom najvyšší súd uviedol, že „pre procesné právo vo všeobecnosti platí, že nové ustanovenia zákona sa aplikujú nielen v konaniach, ktoré boli začaté po

účinnosti novely, ale aj v konaniach, ktoré boli začaté podľa starších právnych predpisov. Táto zásada sa neuplatní v tých prípadoch, ak zákon z nej ustanoví výnimky. Pokiaľ ide o lehoty, platí všeobecná zásada, podľa ktorej pre tie lehoty, ktoré sa v deň, keď novela zákona nadobudla účinnosť ešte neskončili, platia ustanovenia nového zákona. Len v prípade, ak by zákon doteraz ustanovoval dlhšiu lehotu, skončí sa až v tomto neskoršom čase.“

14. Súd prvej inštancie zastavil exekúciu pre nemajetnosť povinného v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, a teda postupoval správne a zároveň aj správne zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie, pretože táto povinnosť súdu plynie z ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.

15. Z vyššie uvedeného vyplýva, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto odvolací súd toto rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1 potvrdil.

Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .