Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/376/2017

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu: Mesto Košice, Trieda SNP 48/ A, Košice, IČO: 00 691 135, proti žalovanému: N. V., nar. X.X.XXXX, bytom D. 8, Y., zastúpený: Juhás, Marják & Ferenci s. r. o., so sídlom Mojmírova 15, Košice, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo 16. mája 2017, č. k. 12C/207/2016-77

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti žaloby o určenie vlastníckeho práva žalobcu k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 1/4 k celku na pozemku registra „E“ parc. č. XXX/X - B. pôda o výmere XXXX m2, evidovanom v katastri nehnuteľností na LV č. XX pre kat. úz. Y. (I), určil vlastnícke právo žalobcu k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti X/XXX k celku na pozemku registra „E“ parc. č. XXX - B. pôda o výmere XXXXX m2, evidovanom v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX pre kat. úz. Y. (II) a rozhodol o trovách konania vyslovením, že žiadna zo strán právo na ich náhradu nemá.

2. V konaní sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva k obom pozemkom na podklade tvrdenia, že ich od právneho predchodcu žalovaného nadobudol na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 17.5.1984 Československý štát, z ktorého vlastníctvo prešlo na žalobcu na základe zák. č. 138/1991 Zb., eventuálne (pre prípad neposúdenia tejto kúpnej zmluvy ako platného nadobúdacieho titulu) žalobca tvrdil, že vlastnícke právo k pozemkom nadobudol vydržaním. Žalovaný vlastnícke právo žalobcu k spoluvlastníckemu podielu na parc. č. 236 bez výhrad uznal; nesúhlasil však s určením vlastníckeho práva žalobcu tiež k parc. č. 196/1, argumentujúc, že z tejto parcely mal podľa kúpnej zmluvy Československý štát nadobudnúť len jej časť o výmere 4,2 m2.

3. Podaním zo dňa 2.5.2017 vzal žalobca žalobu v časti o určenie vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu na parc. č. 196/1 späť a zotrval na žalobe len v časti o určenie vlastníckeho práva k ostatnej parcele.

4. V späťvzatej časti žaloby súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom konanie zastavil a o ostatnej časti uplatneného nároku rozhodol rozsudkom pre uznanie. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil s použitím ust. § 255 ods. 2 C.s.p. čiastočným procesným úspechom oboch strán. Vyšiel pritom z úvahy, že nakoľko sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva k dvom nehnuteľnostiam, predmetom konania boli dva samostatné nároky; v jednom z nich bol úspešný žalobca a v tom druhom zase žalovaný. Procesný úspech oboch strán súd prvej inštancie ustálil v rovnakom rozsahu, s

konštatovaním, že hodnota parciel nemala na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania vplyv, a že významnou by bola len pri výpočte trov právneho zastúpenia.

5. Len proti výroku napadnutého rozsudku o trovách konania podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie s návrhom, aby ho odvolací súd zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní žalovaný nesúhlasili so záverom súdu prvej inštancie, že hodnota spoluvlastníckych podielov na pozemkoch, o určenie vlastníckeho práva ku ktorým v konaní šlo, bola pre rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania bezvýznamná. Zastával názor, že hodnota spoluvlastníckych podielov determinovala mieru procesného úspechu strán v spore. Poukázal na to, že situovanie oboch pozemkov v rovnakej lokalite odôvodňuje predpoklad ich rovnakej jednotkovej ceny. Z toho ďalej vyvodzoval, že z celkovej výmery pozemkov s ohľadom na veľkosť žalovaných spoluvlastníckych podielov, bol žalovaný úspešný k výmere 305,88 m2, a čo do výmery 1.877,5 m2 zodpovedá za trovy zastavenie konania žalobca, keďže ho čiastočným späťvzatím žaloby zavinil. Z porovnania týchto výmer podľa názoru odvolateľa vyplýva, že procesný úspech žalovaného v konaní bol väčší ako procesný úspech žalobcu a v pomere týchto hodnôt preto patrí nárok na náhradu trov konania jemu. Žalovaný vo svojej odvolacej argumentácii upriamil pozornosť na judikatúru Ústavného súdu SR, ktorá v prípadoch, ak je predmetom konania určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, hodnotu sporu odvíja od hodnoty nehnuteľností (I. ÚS 119/2012, II. ÚS 478/2014). Žalovaný týmito výhradami k spôsobu právneho posúdenia skutočností, majúcich význam pre rozhodnutie o trovách konania, uplatnil podľa posúdenia odvolacieho súdu odvolací dôvod podľa ust. 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.

6. Výroky rozsudku o zastavení konania vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu na parc. č. 196/1 (I) a o určení vlastníckeho práva žalobcu k spoluvlastníckemu podielu na parc. č. 236 (II) neboli odvolaním napadnuté; v tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť v zmysle ust. § 367 ods. 2 a ods. 3 C.s.p. a preto nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.

7. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas (§ 362 C.s.p. ), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario C.s.p., v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p., z hľadiska odvolaním uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

9. Žalovaný svojimi odvolacími námietkami v intenciách odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. učinil predmetom odvolacieho prieskumu správnosť právneho posúdenia nároku na náhradu trov konania, predmetom ktorého bolo určenie vlastníckeho práva k dvom hodnotovo odlišným nehnuteľnostiam za situácie, keď bol žalobca v konaní sčasti úspešný a vo zvyšku bol úspešný žalovaný, keďže žalobca späťvzatím žaloby bez toho, aby tento procesný úkon vyvolal žalovaný, zavinil zastavenie konania. Vo všeobecnosti právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav vyvodzuje zo skutkových zistení aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý tiež správne interpretoval, avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav aplikoval, teda v skutkových okolnostiach z právnej normy vodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.

10. Súd prvej inštancie v rozhodnutí o trovách konania aplikoval správnu právnu normu a celkom správne tiež usúdil, že pre účely posúdenia vzniku nároku na náhradu trov konania niektorej z procesných strán je treba vyjsť z toho, že predmetom konania boli dva samostatné nároky, vo vzťahu k jednému z ktorých bol úspešný žalobca a vo vzťahu k druhému je potrebné za procesne úspešného považovať žalovaného. Súd prvej inštancie vo svojej podstate nijak nespochybnil ani to, že hodnota nehnuteľností (spoluvlastníckych podielov) určuje hodnotu sporu pre účely výpočtu tarifnej odmeny advokáta podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, a teda jej význam pre rozhodnutie o výške náhrady trov konania, tak, ako správne argumentoval v odvolaní tiež žalovaný. Názor

prvostupňového súdu, podľa ktorého hodnota nehnuteľností nemá význam pre posúdenie nároku na náhradu trov konania, však už správny nie je. Logicky totiž pokiaľ hodnota predmetu sporu, ako už bolo zmienené, je v danom prípade daná hodnotou dvoch nehnuteľností, procesný výsledok k jednej z nich je daný pomerom jej hodnoty k hodnote predmetu sporu a pomer procesného úspechu strán zodpovedá rozdielu ich procesnej úspešnosti. Prirodzene hodnota sporných nehnuteľností bude mať význam i pre rozhodnutie o výške nároku na náhradu trov konania, jeho základom však je ustálenie rozsahu tohto nároku, ktorý v prípade, ak v spore ide o hodnotovo vyjadriteľné práva, spočíva na porovnaní procesného výsledku oboch sporových strán. Rozhodnutie o trovách konania súdu prvej inštancie teda spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Táto nesprávnosť pri právnom posudzovaní mala za následok, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania už neskúmal ďalšie rozhodujúce skutočnosti, a preto odvolaciemu súdu neostávalo iné ako napadnuté uznesenie vo výroku o trovách konania zrušiť a v rozsahu zrušenia vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p.

11. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie zabezpečiť si dostatočný skutkový podklad pre rozhodnutie o trovách konania; k tomu predovšetkým umožní stranám vyjadriť sa k hodnote oboch nehnuteľností a v prípade spornosti tejto skutkovej otázky prípadne predložiť alebo označiť dôkazy na jej objektivizovanie. Na tomto mieste odvolací súd na margo odvolacej argumentácie žalovaného k spôsobu určenia miery úspechu strán konaní poznamenáva, že základom tohto prepočtu má byť na prvom mieste pomer hodnôt pozemkov nie ich výmery, ktoré údaje môžu, avšak nemusia vždy korešpondovať. Len v prípade, ak by k preukázaniu spornej hodnoty pozemkov na základe návrhov sporových strán nedošlo, a len pre účely rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania prichádza do úvahy ustálenie pomeru úspechu strán na podklade výmery pripadajúcej na žiadané spoluvlastnícke podiely analogickým použitím ust. § 264 ods. 2 C.s.p. Po prípadnom doplnení dokazovania, a to len na základe návrhov sporových strán, súd prvej inštancie o trovách konania opätovne rozhodne s tým, že v novom rozhodnutí vezme do úvahy len tie skutočností, ktoré vyšli (vyjdú) v konaní najavo (Čl. 11 ods. 4 C.s.p.)., a to len procesne správnym postupom. Nové rozhodnutie súd prvej inštancie náležite odôvodní tak, aby sa dôsledne a presvedčivo vysporiadal so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými v konaní a argumentmi sporových strán a zároveň, aby odôvodnenie nielen formálne spĺňalo náležitosti požadované ust. § 220 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 234 ods. 2 C.s.p., ale aby i materiálne zodpovedalo kritériám spravodlivého odôvodnenia.

12. V ďalšom konaní a v novom rozhodnutí je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 C.s.p.).

13. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie tiež o všetkých trovách, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p).

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné (§ 355 C.s.p.). Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.