Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31Cb-87-2017.pdf
PDF · 96.62 KB
Case nature
Area
Subarea
31Cb/87/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I. v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Ondriašovou v právnej veci žalobcu: Ing.G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, XXX XX J., občan SR, proti žalovanému : T. poisťovňa a.s. Vienna Insurance Group, Šefanovičova ul.4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpený JUDr. Soňa Pohovejová, advokát, Záhradnícka 37,811 07 Bratislava o zaplatenie 180.04eur
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Súd p r i z n á v a žalovanému plnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. V konaní 27Cb/139/2007 sa žalobca v terajšom postavení žalovaný domáhal zaplatenia istiny XXX,XX eur titulom nezaplatenia poistného plnenia, žalovaný v terajšom procesnom postavení žalobca v predmetnom konaní podal vzájomnú žalobu vo výške XXX,XX eur, ktorú súd vylúčil na samostatné konanie a uznesením zo dňa XX.XX.XXXX súd konanie zastavil vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom v terajšom postavení žalovaný.
X. Žalobca( v konaní XXCb/XXX/XXXX) svoju žalobu(vzájomný návrh uplatnený v konaní XXCb/XXX/ XXXX) odôvodnil tým, že čiastka, ktorá bol uhradená poisťovni mala byť vrátená, nakoľko táto čiastka bola uhradená z opatrnosti pretože v tom čase bol žalobca vo výkone trestu a nepotreboval aby manželka žalobcu mala ďalšie problémy ,či je nárok oprávnený alebo neoprávnený si vzhľadom na uvedené overiť nemohol. G. žalobcu nárok poisťovne na zaplatenie poistného nie je dôvodný, predmetným vzájomným návrhom si žiadal aby mu bola uvedená čiastka vrátená, pričom nevedel žalobu právne kvalifikovať.
X. Súd vo veci nariadil pojednávanie za účasti žalobcu a právnej zástupkyne žalovaného.
X. Súd vykonal dokazovanie prednesom žalobcu, právnej zástupkyne žalovaného pripojeným spisom XXCb/XXX/XXXX a dospel k nasledovnému skutkovému a právnemu posúdeniu.
X. Žalobca trval na podanej žalobe ktorá bola vedená ako vzájomný návrh v konaní sp. zn. XXCb/XXX/ XXXX a viac k veci nemá čo dodať uviedol na pojednávaní ktoré sa konalo dňa XX.XX.XXXX.
6. G. zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť. G., že už v konaní XXCb/XXX/XXXX žiadala aby žalobca právne kvalifikoval akým titulom si uplatňuje nárok na zaplatenie XXX.XX eur, pričom žalobca to do dnešného dňa nekvalifikoval. G. zástupkyňa ďalej uviedol :“ D. toho názoru, že poistná zmluva bola riadne uzavretá v ktorej žalobca vystupoval ako poistník -platiteľ. Na pojednávaní v konaní XXCb/XXX/XXXX potvrdil, že poistnú zmluvu podpísal, že
je to jeho vlastnoručný podpis. G. výpisu inkasného účtu je zrejmé že žalobca dlžné poistné vo výške XXX.XX eur zaplatil. C. zato, že poistné plnenie vo výške XXX.XX eur, si uplatnila poisťovňa v súlade so zákonom. G. sa týka obrany žalobcu, že predmet poistenia nebol v jeho vlastníctve, poukazujem na ust.§8X5 ods.1 M. zákonníka z ktorého vyplýva, že poistenie sa môže vzťahovať i na majetok iného než toho kto poistnú zmluvu.“
7. Z pripojeného spisu XXCb/XXX/XXXX súd zistil nasledovné žalobca (v terajšom procesnom postavení žalovaný) sa svojou žalobou domáhal voči žalovanému (v terajšom procesnom postavení žalobca) zaplatenia XXXX,-Sk po prepočte konv. kurzom XXX,XX eur. D. žalobu odôvodnil nasledovne. X. so žalovaným uzatvoril G. zmluvu pre poistenie majetku a zodpovednosti za škodu podnikateľov č.XXXXXXXXXX s účinnosťou od XX.XX.XXXX na dobu neurčitú. X. strany dohodli výšku ročného poistného vo výške XX.XXX,-Skk.Žalovaný zaplatil poistné plnenie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. E. na zaplatenie zo dňa XX.XX.XXXX bol žalovaný vyzvaný na úhradu dlžného poistného po tomto termíne s upozornením, že ak poistné nebude zaplatené v lehote jedného mesiaca od doručenia výzvy ,tak poistenie zaniká v zmysle §801 ods.X OZ. X. napriek v tejto výzve žalovaný dlžné poistenie neuhradil a dňa XX.XX.XXXX zanikla predmetná poistná zmluva v zmysle §801 ods.X OZ z titulu nezaplatenia poistného do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie. K žalobe žalobca pripojil predmetnú poistnú zmluvu. K. XX.XX.XXXX súd vydal G. rozkaz č.k. XXCb/XXX/XXXX, voči ktorému žalovaný podal odpor .A. zo dňa XX.XX.XXXX súd zrušil G. rozkaz. A. súdu zo dňa XX.XX.XXXX súd vyzval žalovaného na vyjadrenie v súlade s príslušnými ustanoveniami M. platného v rozhodujúcom čase. X. zobral žalobu čiastočne späť nakoľko bola zaplatená istina ,pričom zostali neuhradené úroky z omeškania a trovy konania. X. žiadal aby súd zaviazal žalovaného na ich úhradu. Na pojednávaní nariadenom XX.XX.XXXX súd konanie čiastočne zastavil, voči predmetnému zastaveniu konania sa priamo na pojednávaní žalovaný odvolal. X. nesúhlasil s uplatneným nárokom žalobcu. E. na odvolanie žalovaného súd predložil predmetnú vec na rozhodnutie T. súdu v J. dňa XX.XX.XXXX. A. Krajského súdu v J. č.k. XCob/XXX/XXXX-XX odmietol odvolanie žalovaného. G. žalovaného ,ktoré bolo súdu doručené dňa XX.XX.XXXX podal žalovaný voči uzneseniu T. súdu v J. dovolanie. O. Q. právnej pomoci zo dňa XX.XX.XXXX bol žalovanému priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci a určil advokáta C.. C. Babčaníka na zastupovanie W.. G. C. v dovolacom konaní. K. XX.XX.XXXX bol L. súdu D. republiky predložený predmetný spis na rozhodnutie. A. L. súdu D. republiky č. k. X obdo/XX/XXXX bolo zrušené uznesenie T. súdu v J. č.k. XCob/XXX/XXXX-XX a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. A. T. súdu v J. č.k. XCob/XXX/XXXX-XXX bolo uznesenie M. súdu V J. č.k. XXCb/ XXX/XXXX -XX zo dňa XX.XX.XXXX potvrdené. G. ,ktoré bolo súdu doručené dňa XX.XX.XXXX zobral právny zástupca žalobcu žalobu späť ( úroky z omeškania a trovy) a žiadal aby súd konanie zastavil. Na naradenom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX v ktorom súd rozhodoval o úrokoch z omeškania a trovách konania žalovaný so späťvzatím nesúhlasil a vzniesol vzájomný návrh. Na predmetnom pojednávaní žalovaný uviedol prečo podal odpor čo ho k tomu viedlo, a žiadal vrátenie žalovanej sumy. A.: „ G. presne tak, ako postupujú všetky poisťovne, ako náhle si poistený uplatnil voči nim nárok zo škodovej udalosti spochybňujú tento nárok zo všetkých možných pohľadov a dôvodov často alebo takmer vždy za hranicou správania. Je takmer isté z mojej skúsenosti, že ak by z danej konkrétnej zmluvy vznikol poistenému nárok na plnenie, poisťovňa by spochybnila predmetný zmluvný vzťah ,práve z uvedeného dôvodu aj ja spochybňujem účinné doručenie výzvy, nakoľko som v tom čase bol vo väzbe v ktorej som bol od XX.XX.XXXX do XX. alebo XX.XX.XXXX, to bol aj inak dôvod prečo nebolo poistené v auguste zaplatené .“ C. uviedol, že dal pokyn manželke aby sumu uhradila z dôvodu aby predišiel šikanovaniu manželky poisťovňou, ďalej uviedol, že bráni sa takým spôsobom ako sa bránia poisťovne .D. poistnú zmluvu, nakoľko nebol vlastníkom nehnuteľnosti ,ktorá bola predmetom poistenia v poistnej zmluve. Má zato, že ani konkludentne nemohlo prísť k vzniku poistnej zmluvy a zdôraznil, že tento postup si uplatňuje jedine z dôvodu negatívnej skúsenosti s postupom poisťovní pri úhradách škôd z poistných zmlúv. D. podpis uvedený na poistnej zmluve nespochybnil. X. na otázku právneho zástupcu žalobcu či eviduje nejaký finančný nárok z poistnej udalosti uviedol, že nie a taktiež uviedol ,že chce poukázať ,že ak by došlo ku škode a žalovaný by si to uplatnil z poistnej zmluvy prvým argumentom by bola neexistencia poistnej zmluvy. G. použil obdobnú obranu a napadá neexistenciu uvedeného zmluvného vzťahu. X. ďalej doplnil svoje vyjadrenie, že v čase uzatvorenia poistnej zmluvy bol vlastníkom predmetnej budovy. V roku XXXX bol podaný návrh na M. súd Bratislava IV o súhlas o schválenie právneho úkonu jednalo sa o prevod nehnuteľnosti na maloletú. G. vkladu do katastra sa žalovaný dozvedel, že vklad je povolený so spätnou platnosťou k určitému dátumu tým pádom sa dozvedel, že uzatvoril zmluvu na nehnuteľnosť, ktorej nebol vlastníkom. G. zástupca žalobcu poukázal, že bolo povinnosťou žalovaného ako to ukladajú E. nahlásiť žalobcovi akékoľvek zmeny, týkajúce sa poistenia. D., že v zmluve nie je uvedený vlastník
v prípade ak došlo k zmene vlastníckych vzťahov však nie je právne významné tvrdenie pre existenciu platného zmluvného vzťahu, právne významnou skutočnosťou by bolo keby zanikla nehnuteľnosť čím by došlo k zániku poistnej zmluvy ako takej. Na nariadenom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa XX.XX.XXXX bol vzájomný návrh žalovaného vylúčený na samostatné konanie a bolo vyhlásené uznesenie ktorým súd konanie zastavil. G. uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. A. právoplatným dňa XX.XX.XXXXX bolo konanie o vzájomnom návrhu o vrátenie sumy XXX.XX eur s príslušenstvom vylúčené na samostatné konanie.
X. Spornou bolo či poistná zmluva bola platná, či žalobcovi vznikol nárok na vrátenie sumy XXX.XX eur žalovaným.
X D. posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:
G. ustanovenia § X32 ods. 1 Q. sporového poriadku (ďalej len Q.) v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
G. ustanovenia § 182 Q. ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.“
G. ustanovenia § 191 Q. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
G. ustanovenia § 192 Q. skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak. G. § 470 ods. XCSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
G. § 470 ods. X Q. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. XX. L. žalobca právne nekvalifikoval svoj nárok z obsahu žaloby má súd zato, že žalobca si predmetnou žalobou o vrátenie XXX.XX eur žalovaným uplatnil nárok titulom bezdôvodného obohatenia. D. preto posudzoval nárok žalobcu na zaplatenie náhrady škody podľa príslušných ustanovení M. zákonníka (ďalej OZ). XX. Žalobca v čase vzniku zmluvného vzťahu bol podnikateľ ,ktoré bolo ukončené XX.XX.XXXX.
XX. G. ust.§803 ods.XPoistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia. OZ /M. zákonník/
G. ust.§8X5 ods.1 OZ G. sa môže vzťahovať na majetok iného než toho, kto poistnú zmluvu s poistiteľom uzavrel. G. podmienky určujú kedy v tomto prípade nevzniká právo na poistné plnenie z poistnej udalosti poistenému ,ale inej osobe.
G. ust.§34 OZ G. úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku ,zmene alebo zániku týchto práv alebo povinností ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
G. ust.§37 ods.X OZ G. úkon sa musí urobiť slobodne vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
G. ust.§43 OZ Z. sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.
G. § 44ods.X veta prvá OZ X. je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť.
G. §50 ods.X OZ Z. môžu uzavrieť zmluvu aj v prospech tretej osoby.
G. ust. § 451 ods.X,X M. zákonníka(ďalej OZ) T. sa na úkor iného bezdôvodne obohatí ,musí obohatenie vydať.
G. odseku X cit. ust,. J. obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu ,ktorý odpadol ,ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
XX. K námietke žalobcu , ohľadne neplatnosti poistnej zmluvy, vzhľadom k tomu ,že poistená nehnuteľnosť bola prevedené na maloletú dcéru žalobcu. D. z vykonaného dokazovania má zato, že predmetná námietka je nedôvodná. X. a žalovaný uzatvorili dňa XX.XX.XXXX G. zmluvu na dobu neurčitú, predmetom ktorej bolo poistenie nehnuteľnosti J. L. - reštaurácia, pričom žalobca podľa výpisu z inkasného účtu poistnej zmluvy za obdobie o XX.XX.XXXX až do obdobia XX.XX.XXXX žalobca poistné riadne plnil. D. že žalobca previedol nehnuteľnosť na svoju maloletú dcéru na základe rozhodnutia súd podľa názoru súdu nespôsobuje neplatnosť zmluvy s poukazom na ust. §815 OZ. G. bolo žalobcovou povinnosťou oznámiť žalovanému akúkoľvek zmenu týkajúcu sa poistnej zmluvy čo však žalobca neurobil. D. mal jednoznačne preukázané, že poistná zmluva bola uzatvorená v súlade s príslušnými ust. OZ, dôkazom čoho je skutočnosť, že žalobca XX rokov riadne platil poistné.
XX. X. nepredložil súdu žiaden dôkaz ,ktorým by preukázal svoj nárok na vrátenie ním zaplatenej sumy XXX.XX eur.
XX. Bezdôvodné obohatenie je právny inštitút, ktorý vznik obohatenia viaže na to, že na takéto obohatenie nie je právny dôvod, žiadna zmluva resp. dohoda alebo zákonné ustanovenie, čiže ide o obohatenie neoprávnené, v minulosti sa tiež nazývalo neoprávnený majetkový prospech. J. obohatenie teda nie je každé obohatenie sa dlžníka, napríklad z dôvodu prevzatia dodaného tovaru a následného nevyplatenia faktúry. J. obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu ,ktorý odpadol ,ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. G. názoru súdu o plnenie bez právneho dôvodu (pod slovom plnenie treba rozumieť najčastejšie peňažné plnenie) ide tam, kde právny dôvod od samého začiatku neexistoval, ale aj vtedy, ak dodatočne odpadol. L. právneho dôvodu od začiatku znamená, že vôbec nenastala právna skutočnosť, ktorá by mala za následok vznik právneho vzťahu, obsahom ktorého by bola povinnosť a zároveň právo na poskytnuté plnenie. V prípade plnenia z neplatného právneho úkonu, právna skutočnosť, ktorou je spravidla zmluva, síce nastala, ale tento právny úkon je postihnutý neplatnosťou (je vadný). To znamená, že právny úkon nemal za následok vznik práva ani povinnosti na poskytnuté plnenie. G. posudzovaní vzniku nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia treba uvedené skutkové podstaty dôsledne rozlišovať. V prípade vzniku bezdôvodného obohatenia z neplatnej zmluvy M. zákonník v ustanovení § 457 totiž upravuje jeho dôsledky tak, že stanovuje vzájomnú povinnosť účastníkov zmluvy vrátiť si poskytnuté plnenia (viď rozsudok L. súdu D. republiky , sp. zn. X Q. XXX/XXXX).
XX. G. názoru súdu žalobca nepreukázal skutočnosť žeby sa žalovaný bezdôvodne obohatil na úrok žalobcu. L. žeby žalovaný získal majetkový prospech plnením z neplatného právneho úkonu. X. nepreukázal, žeby právny úkon nebol urobený slobodne vážne, určite a zrozumiteľne..
XX. D. vyhodnotil dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a to z dôvodov neunesenia dôkazného bremena.
XX. K. je jeden zo základných inštitútov civilného procesu. S. súd vedel spor riadne prejednať a rozhodnúť, musí mať zabezpečený dostatok skutkových poznatkov významných pre rozhodnutie vo veci samej.
XX. Podľa § 185 Q. môže súd vykonať len tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, pričom sám rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. W. celkom výnimočne môže súd vykonať aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli strany sporu.
XX. V tejto súvislosti súd ďalej uvádza, že každého z účastníkov sporového konania zaťažuje dôkazné bremeno, teda povinnosť preukázať svoje tvrdenia. X. je povinný uviesť skutočnosti o ktoré sa opiera jeho právo, pričom podstatou tejto jeho povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. D. dôkaznej povinnosti ešte neznamená unesenie dôkazného bremena, ak splnenie tejto povinnosti nevedie k preukázaniu jeho tvrdení. Ak teda účastník konania, ktorý splnil povinnosť tvrdenia i povinnosť dôkaznú navrhnutými i vykonanými dôkazmi nepreukázal nepochybne skutočnosti ním tvrdené, znáša procesnú zodpovednosť za nedokázanie tvrdených skutočností, t j. neunesenie dôkazného bremena. T. a v akom rozsahu má dôkazné bremeno určujú normy hmotného práva. V zásade ho má ten, v koho záujme je dokazovanie určenej skutočnosti. G. neúspech v spore postihuje v sporovom konaní toho, kto neuniesol dôkazné bremeno, teda neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými tvrdeniami nebolo jeho tvrdenie dokázané. K. bremeno postihuje zásadne vždy toho, kto niečo tvrdí. D. preto postihuje najskôr žalobcu, pokiaľ sa mu nepodarilo navrhnutými dôkazmi preukázať ním tvrdený nárok.
XX. Súd má za to, že dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. X. dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. K. bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (uznesenie L. súdu SR z XX. júna XXXX, sp. zn. XObo/XX/XXXX).
XX. Podľa rozhodnutia Z. súdu V. republiky, sp. zn. II ÚS XXXX/XXXX : „ D. musí nielen rešpektovať právo, ale aj jeho výklad a aplikáciu musí smerovať k spravodlivému výsledku. G. musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho ktorého záujmu chráneného príslušnou normou.
XX. S poukazom na uvedené súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
XX. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. X Q. v spojení s § 255 ods. X Q., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
XX. S poukazom na citované ustanovenie súd priznal žalovanému plnú náhradu trov konania.
XX. Z týchto dôvodov súd rozhodol o trovách konania, ako je to uvedené vo výroku toho rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).