Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21T/66/2017

Uznesenie

Okresný súd Nitra, samosudcom Mgr. Pamelou Záleskou, v trestnej veci proti obžalovanému O. V., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona a § 127 odsek 5 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 06. júna 2018, takto

rozhodol:

Podľa § 280 odsek 2 Trestného poriadku sa trestná vec obžalovaného O. V., narodeného XX.XX.XXXX v B. Z., trvale bytom L., kpt. Y. B. XXXX/XX, pre skutok uvedený v obžalobe Okresného prokurátora v Nitre sp. zn. X Pv XX/XX/XXXX, podanej na C. súd Nitra dňa 19.07.2017, ktorý mal spáchať tak, že:

„dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX.XX hodiny v B., na ulici L. XX, v byte na štvrtom poschodí sa po predchádzajúcich dlhotrvajúcich partnerských nezhodách vyhrážal svojej priateľke T.. Y. T., s ktorou žil v spoločnej domácnosti vyše dvoch rokov, že nemá problém zájsť za jej matkou do O., priložiť jej pištoľ k hlave a oddrbať ju, on bude sedieť a jej mama bude skapatá, ďalej povedal, že nemá ani problém priložiť pištoľ k jej hlave, že keď ho niekto naserie, tak nepozná medze, toto oznámil aj do telefónu priateľkinej matke Y. D., v rámci telefonického rozhovoru so svojou dcérou a oplzlo jej aj vynadal, tieto vyhrážky vzbudili u poškodenej T.. Y. T. dôvodnú obavu o svoj a matkin život, nakoľko jej priateľ mal v tom čase u seba doma služobnú pištoľ zn. R. aj so strelivom“,

p o s t u p u j e Okresnému úradu v Nitre, odboru všeobecnej a vnútornej správy, priestupkovému oddeleniu, ktorý by mal žalovaný skutok prejednať ako priestupok.

odôvodnenie:

Okresný prokurátor v B. podľa § 234 odsek X O. poriadku podal dňa XX.XX.XXXX na C. súd B. obžalobu pod sp. zn. X Pv XX/XX/XXXX na obžalovaného O. V. (ďalej v texte len „obžalovaný“), pretože mal za to, že výsledky vyšetrovania v dostatočnej miere odôvodňujú jeho postavenie pred súd. C. sa mal podľa uvedenej obžaloby dopustiť spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek X písmeno b) O. zákona s poukazom na § 139 odsek X písmeno c) O. zákona a § 127 odsek X O. zákona na tom skutkovom základe, že: „dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX.XX hodiny v B., na ulici L. XX, v byte na štvrtom poschodí sa po predchádzajúcich dlhotrvajúcich partnerských nezhodách vyhrážal svojej priateľke T.. Y. T., s ktorou žil v spoločnej domácnosti vyše dvoch rokov, že nemá problém zájsť za jej matkou do O., priložiť jej pištoľ k hlave a oddrbať ju, on bude sedieť a jej mama bude skapatá, ďalej povedal, že nemá ani problém priložiť pištoľ k jej hlave, že keď ho niekto naserie, tak nepozná medze, toto oznámil aj do telefónu priateľkinej matke Y. D., v rámci telefonického rozhovoru so svojou dcérou a oplzlo jej aj vynadal, tieto vyhrážky vzbudili u poškodenej T.. Y. T. dôvodnú obavu o svoj a matkin život, nakoľko jej priateľ mal v tom čase u seba doma služobnú pištoľ zn. R. aj so strelivom“.

Po oboznámení sa s obžalobou a celým spisovým materiálom samosudca nariadil vo veci hlavné pojednávania a v dňoch XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX vykonal dokazovanie výsluchom

obžalovaného, poškodenej T.. Y. T. a svedkov Y. D., B. V., B. P. a prečítaním výpovedí svedkov z prípravného konania Y. V., T. B. a L. O., ako aj prečítaním znaleckého posudku W. a expertízneho ústavu L. zboru v X. a prečítaním na vec sa vzťahujúcich listinných dôkazov.

Po takto vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že bolo nado všetky pochybnosti preukázané, že medzi obžalovaným a poškodenou T.. Y. T. (ďalej v texte len „poškodená“) došlo v kritickom čase výlučne len k verbálnemu konfliktu, v rámci ktorého dal obžalovaný nevyberavým, resp. vulgárnym spôsobom poškodenej najavo svoje rozhorčenie po zistení, že mu táto z bankového účtu odcudzila finančné prostriedky a zároveň obžalovaný verbalizoval toto rozhorčenie aj v podobe vyjadrení, čo si myslí o poškodenej, o jej konaní ako aj čo si myslí o jej matke.

L. odôvodnením samotných úvah, ktorými sa súd spravoval, keď dospel k vyššie uvedenému záveru, považuje za potrebné zdôrazniť, že pre nepochybné a bezpečné vytvorenie úsudku, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zažalovaného prečinu, je nevyhnutné dôsledne sa zaoberať všetkými okolnosťami skutku a následne teda vyhodnotiť nielen spôsob a následok konania obžalovaného, ale zisťovať aj zavinenie, pohnútku a okolnosti, ktoré konaniu obžalovaného predchádzali.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi obžalovaným a poškodenou bol dlhodobo a intenzívne narušený partnerský vzťah a pravidelne sa medzi nimi opakovali nezhody z dôvodu ich neschopnosti alebo nemožnosti vyrovnať sa s tragédiou, ktorá ich vzťah postihla a ktorá ho významne negatívne poznačila (abortus), v dôsledku čoho bolo ich ďalšie spolužitie problematické a po vzájomnej dohode malo prísť k jeho ukončeniu. O týchto skutočnostiach vypovedali zhodne obžalovaný ako aj poškodená a súčasne tieto skutočnosti potvrdila aj matka poškodenej, svedkyňa Y. D..

U. ďalej z dokazovania zistil, že v dôsledku toho, že obžalovaný a poškodená si museli na účely plánovaného ukončenia vzťahu vysporiadať aj svoje majetkové záležitosti, predovšetkým vlastnícke právo k bytu, ktorí obaja užívali a v ktorom obaja spolu žili, prišlo zo strany poškodenej k provokácii a k schválnosti, spočívajúcej v konaní, ktoré malo obžalovaného „prinútiť“ k zvýšeniu, respektíve k dôslednému vykonaniu aktivity smerujúcej k predaju tohto bytu a následnému majetkovému vysporiadaniu, pretože podľa výpovede poškodenej ako aj svedkyne Y. D. obžalovaný po dlhší čas túto záležitosť odkladal, alebo svojou nečinnosťou hatil. W., ku ktorému prišlo dňa XX.XX.XXXX, tak vyvolala poškodená tým, že bez akéhokoľvek právneho titulu (bez oprávnenia a bez súhlasu obžalovaného) vybrala z bankového účtu obžalovaného peniaze s úmyslom primäť obžalovaného ku konaniu, výsledkom ktorého by bol predaj ich spoločného bytu, pričom z výpovede samotnej poškodenej ako aj svedkyne B. V. súd zistil, že poškodená konflikt priamo predpokladala a bola si ihneď po zmocnení sa uvedených finančných prostriedkov vedomá, že u obžalovaného sa takéto jej konanie nestretne s pochopením, ergo že tým môže vyvolať v spoločnej domácnosti ďalší konflikt. C. sa v kritický deň od poškodenej domáhal vysvetlenia a mal v úmysle zistiť nielen dôvod v texte vyššie opísaného konania poškodenej, ale chcel sa tiež dozvedieť kedy a ako mu poškodená peniaze vráti, pričom v tejto súvislosti neprimerane a nevhodne reagoval na postoj poškodenej a jej matky - svedkyne Y. D., ktorá bola pôvodcom myšlienky odcudzenia peňazí z účtu obžalovaného a ktorá vo svojej výpovedi potvrdila, že to bol podľa nej jediný možný spôsob, ako donútiť obžalovaného k predaju spoločného bytu a k následnému definitívnemu ukončeniu vzťahu obžalovaného a jej dcéry. Z dokazovania ďalej vyplynulo, že obžalovaný sa po zistení motívu konania poškodenej a jej matky, ktorý mu poškodená objasnila, cítil podvedený a okradnutý, týmto pocitom podľahol a v dôsledku všetkých predchádzajúcich negatívnych skúseností plynúcich zo vzťahu s poškodenou a jej matkou, dopustil sa na adresu poškodenej a jej matky vyslovenia vyhrážok, ktorými poukazoval na možnosť použitia jeho služobnej strelnej zbrane jej priložením k hlave svedkyne Y. D. ako aj k hlave poškodenej a súčasne vyslovil, že nemá problém svedkyňu Y. D. „oddrbať“ a „ísť si to odsedieť“. H. súd ďalej zistil, medzi obžalovaným a poškodenou prebiehal tento verbálny konflikt v dvoch fázach, o čom obaja vypovedali zhodne a čo potvrdila svojou výpoveďou aj svedkyňa Y. D.. L. sa po prvej konfrontácii s obžalovaným a po prvej vlne jeho rozčúlenia vzdialila z ich spoločného bytu a pred obytným domom následne telefonicky informovala o reakcii obžalovaného svedkyňu Y. D., ktorá jej poradila, aby sa do bytu k obžalovanému vrátila, nechala zapnutý mobilný telefón (teda aby neprerušila prebiehajúci hovor) a pokúsila sa tak zistiť, či bol tento konflikt medzi obžalovaným a poškodenou skutočne vážny,

alebo či sa jednalo len o štandardnú výmenu názorov medzi partnermi, bez reálne hroziacej obavy z naplnenia vyhrážok vyslovených obžalovaným. Z výpovede obžalovaného ako aj poškodenej bolo zrejmé, že poškodená sa do bytu k obžalovanému vrátila, pričom obžalovaný po zistení, že poškodená telefonuje so svedkyňou Y. D., požiadal poškodenú o jej mobilný telefón a bezprostredne v hovore so svedkyňou Y. D. sa domáhal podania vysvetlenia k odcudzeniu peňazí z jeho účtu, pričom počas tohto hovoru prišlo medzi nimi k vzájomným vulgárnym vyjadreniam a obžalovaný v rozčúlení následne hovor ukončil, poškodená potom z bytu od obžalovaného odišla k svedkyni B. V. a svedkyňa Y. D. telefonicky oznámila skutok na polícii. Vo veci tiež nebolo sporné, že obžalovaný ako príslušník L. zboru bol oprávneným držiteľom a nositeľom služobnej strelnej zbrane značky R., ktorú v čase mimo výkonu služobných povinností zvykol mať uloženú v spoločnej domácnosti s poškodenou medzi svojimi osobnými vecami, čo obžalovaný vo výpovedi priznal a čo potvrdila vo svojej výpovedi aj poškodená.

C. súd tak po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že pri dôslednom skúmaní konania obžalovaného jednak z hľadiska konkrétneho stupňa závažnosti žalovaného prečinu a jednak z hľadiska naplnenia jeho objektívnej stránky nie je možné ustáliť, že by tento konal spôsobom, aký predpokladá a upravuje O. zákon v ustanovení § 360.

L. § 8 O. zákona, trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak.

L. § 10 odsek X O. zákon, nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.

Na naplnenie znakov trestného činu musia byť splnené dve zákonné podmienky. T. ísť o protiprávny čin a jeho znaky musia byť uvedené v O. zákone. O. zákon v ustanovení § 10 odsek X upravuje výnimku z formálneho chápania kategórie trestného činu, keď pri protiprávnom čine, ktorý formálne napĺňa znaky prečinu, nepôjde o prečin, ak je jeho závažnosť v prípade plnoletých páchateľov nepatrná.

Z. činu je určovaná spôsobom vykonania činu a jeho následkami, okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný, mierou zavinenia a pohnútkou páchateľa.

C. súd zistil, že prejednávaný skutok sa stal, že tento skutok spáchal obžalovaný a tiež, že skutok vykazuje formálne znaky prečinu nebezpečného vyhrážania, ale z hľadiska skúmania závažnosti tohto prečinu a naplnenia znaku vyvolania dôvodnej obavy z uskutočnenia vyslovených vyhrážok, je v posudzovanom prípade podľa názoru okresného súdu konkrétny stupeň závažnosti nižší než nepatrný, a to predovšetkým s poukazom na: · spôsob vykonania činu - neprimeraná reakcia obžalovaného na konanie poškodenej a svedkyne Y. D., ktoré sa v čase pred zažalovaným skutkom nedovoleným spôsobom spoločne zmocnili peňažných prostriedkov na jeho bankovom účte, pričom konanie obžalovaného sa vyznačovalo zvýšeným stupňom rozčúlenia a bolo tiež poznačené dlhší čas trvajúcimi partnerskými nezhodami, v dôsledku čoho prišlo k vysloveniu vyhrážok, na obsah ktorých mala významný vplyv silná emócia, ktorá toto ich vyslovenie sprevádzala, avšak v priebehu dokazovania nebol produkovaný žiadny taký dôkaz, ktorý by nasvedčoval dôvodnosti obavy z ich reálneho uskutočnenia, teda zo skutočného použitia strelnej zbrane voči poškodenej alebo jej matke; · okolnosti, za ktorých bol vykonaný - pretrvávajúce partnerské nezhody a bezprostredná reakcia obžalovaného na postoj poškodenej a jej matky k dôvodnosti „vybielenia“ bankového účtu obžalovaného, ako aj pretrvávajúce vzájomné presvedčenie (ako na strane obžalovaného tak na strane poškodenej a jej matky), že vinu za rozpad partnerského vzťahu nesie druhá strana, prípadne tiež presvedčenie poškodenej, že obžalovaný sa cielene vyhýba predaju ich spoločného bytu; tieto okolnosti sú podľa názoru súdu pre posúdenie konania obžalovaného rozhodujúce, pretože bez ich zohľadnenia by boli vyhrážky vyslovené obžalovaným len slovami vytrhnutými z kontextu, kde práve kontext, v ktorom boli vyslovené, umožnil súdu vyhodnotiť tieto slová ako nespôsobilé vzbudiť takú obavu o život alebo zdravie poškodenej, ktorá by bola dôvodná; · následok - u poškodenej neprišlo k ohrozeniu jej E. zaručeného práva na ochranu života a zdravia, pretože táto sa napriek už vysloveným vyhrážkam zo strany obžalovaného vrátila do ich spoločného bytu, teda na miesto činu k páchateľovi a hoci na to mala možnosť, príležitosť aj prostriedky, nepožiadala

o pomoc políciu a neoznámila konanie obžalovaného, z ktorého mala pociťovať obavu o svoj a matkin život, pretože ako sama uviedla, nechcela, aby prišli vec riešiť príslušníci polície, ktorí by mohli byť kolegovia obžalovaného alebo tiež jej kolegovia, v dôsledku čoho uprednostnila svoju povesť a postavenie v L. zbore pred hrozbou ujmy na vlastnom živote alebo zdraví, keď napriek deklarovanej dôvodnosti obavy o svoj a matkin život neurobila úkony smerujúce k odstráneniu tejto hrozby, hoci tak urobiť mohla (neexistovala relevantná prekážka, ktorá by jej v oznámení konania obžalovaného a v privolaní polície bránila) a hoci tak urobiť mala, pretože ako príslušníčka L. zboru mala a mohla vedieť, akú činnosť má poškodený realizovať v prípade, že pociťuje alebo prežíva dôvodnú obavu o svoj život alebo zdravie; · objektívna stránka - ktorá pri prečine nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek X O. zákona musí spočívať vo vyslovení vyhrážok smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a naplnenie tohto zákonného znaku skutkovej podstaty trestného činu u obžalovaného absentovalo, pretože vzhľadom na vyššie zistené skutočnosti zo žiadneho vykonaného a zadováženého dôkazu nevyplynulo, že by vyhrážky vyslovené obžalovaným u poškodenej vzbudili obavu, ktorú by bolo možné definovať ako obavu dôvodnú, a to s poukazom na správanie a konanie poškodenej v čase, kedy mal obžalovaný skutok spáchať.

W. dostatočné odôvodnenie postavenia obžalovaného pred súd závisí od toho, či v prípravnom konaní orgány činné v trestnom konaní vykonali dokazovanie o všetkých okolnostiach, ktoré treba pred súdom dokazovať, týka sa to bez výnimky aj okolností, ktoré majú vplyv na závažnosť činu (R XX/XXXX per analogiam, keďže z obsahu definície trestného činu sa spoločenská nebezpečnosť úplne nevytratila). H. v konaní pred súdom sa na základe vykonaného dokazovania a po objasnení všetkých pre meritórne rozhodnutie rozhodujúcich a dôležitých skutočností nepotvrdilo, že by protiprávne konanie obžalovaného, ktoré formálne vykazovalo naplnenie znakov trestného činu nebezpečného vyhrážania, dosiahlo z hľadiska jeho závažnosti takú hranicu intenzity, ktorá by umožnila súdu konštatovať, že už ide o trestný čin.

Aj na podklade vyššie podrobne rozpísaných dôvodov dospel súd k záveru, že konanie obžalovaného by vzhľadom na jeho nepatrnú závažnosť bolo možné podradiť pod priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 odsek X zákona č. XXX/XXXX Zb. o priestupkoch v znení neskorších zmien a doplnkov, a preto postupom podľa § X80 odsek 2 O. poriadku predmetnú trestnú vec postúpil C. úradu v B., odboru všeobecnej vnútornej správy, oddeleniu priestupkovému ako orgánu príslušnému na prejednanie zažalovaného skutku ako priestupku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor podať sťažnosť do 3 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd Nitra. O sťažnosti rozhoduje Krajský súd v Nitre. Sťažnosť má odkladný účinok.