Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoP/23/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa R. Z., nar. X.XX.XXXX, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, dieťa matky K. E., rod. M., nar. XX.X.XXXX, bytom G., Družstevná XXX/XX, zastúpenej L.. Ivanom Pillárom, bytom Topoľčany, Družby 1711/44, za účasti starých rodičov maloletého dieťaťa R. Z., nar. XX.X.XXXX a B. Z., nar. X.X.XXXX, obaja bytom O., J.C. B. XXX/X, obaja zastúpení JUDr. Stanislavou Čagalovou, advokátkou, so sídlom Prievidza, Bojnická cesta 5,7, o zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 14P/33/2013-329 zo dňa 12. januára 2018, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol, že maloletý R. Z. sa zveruje do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov R. Z. a B. Z. s účinnosťou odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku / výrok I./, starí rodičia sú oprávnení a povinní sa o maloletého R. starať, vychovávať ho, zabezpečovať jeho každodenné potreby, preberať výživné a použiť ho na prospech maloletého, prípadne podať návrh na určenie alebo vymáhanie výživného, spravovať majetok maloletého a zastupovať ho v bežných veciach, spravovať jeho veci tak, aby neutrpel žiadnu ujmu na svojich majetkových právach, pričom úkony presahujúce rámec bežnej veci podliehajú schváleniu súdom /výrok II./, matka maloletého R. je povinná odo dňa 26.9.2013 platiť výživné na maloletého v sume 150,- eur mesačne, ktoré je povinná poukazovať počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza vopred, vždy do 15. dňa predchádzajúceho kalendárneho mesiaca /výrok III./, zameškané výživné na maloletého R. za obdobie od 26.9.2013 do 12.1.2018 vo výške 7.283,- eur súd povolil matke zaplatiť v 72 mesačných splátkach po 100,- eur a poslednej mesačnej splátke vo výške 83,- eur pričom prvá splátka je splatná do 15. dňa mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku a ďalšie splátky spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania dlhu, pričom neuhradením čo aj jednej splátky sa stáva zročným celý dlh / výrok IV./ a splátky zameškaného výživného bude matka poukazovať na osobitný účet maloletého, ktorý pre neho zriadia starí rodičia, na nakladenie s prostriedkami na účte je potrebný súhlas súdu a starým rodičom sa ukladá aby v lehote 7 dní od doručenia rozsudku zriadili tento účet maloletému a oznámili matke jeho číslo a názov banky, kde je vedený /výrok V./, čím sa zmenil rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 13NcP/314/2003-18 zo dňa 3.6.2003 /výrok VI./. Nakoniec súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom matke uložil povinnosť nahradiť starým rodičom trovy konania v sume 153,68 eur, na účet právnej zástupkyne starých rodičov JUDr. Stanislavy Čagalovej, advokátky, do troch dní odo

dňa právoplatnosti rozsudku /výrok VII./ a nahradiť Slovenskej republike odmenu, ktorá bude vyplatená prekladateľke z nemeckého jazyka Ing. Nadji Seman Bailleul /výrok VIII./.

2. Na odôvodnenie tohto rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že uznesením tamojšieho súdu č.k. 13P/33/2013-11 zo dňa 23.7.2013 bolo nariadené predbežné opatrenie, ktorým bol dočasne maloletý R. zverený do osobnej starostlivosti starých rodičov a zároveň bolo začaté konanie vo veci zverenia maloletého R. Z., nar. X.XX.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov. Súd v konaní zistil, že maloletý R. sa narodil X.XX.XXXX svojej matke ako slobodnej. Otcovstvo k nemu dobrovoľne uznal Ing. R. Z., nar. XX.XX.XXXX. Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 13NcP/314/2003-18 zo dňa 3.6.2003 bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný platiť na výživu maloletého sumou 1.000,-SK (33,19 eur) mesačne. Otec maloletého dňa 11.11.2007 tragicky zahynul. Starí rodičia maloletého zo strany otca zabezpečovali starostlivosť o maloletého už od jeho útleho veku. Od jeho troch rokov sa o maloletého starali prevažne oni. Matka v tom čase navštevovala maloletého u starých rodičov. Matka si zvykla prenášať zodpovednosť za starostlivosť a výchovu maloletého na starých rodičov. V septembri 2012 sa matka rozhodla odísť pracovať do Švajčiarska, kam zobrala aj maloletého. Starí rodičia jej v tom nebránili. Matka s maloletým a priateľom matky (ktorého si neskôr vzala za manžela) bývali v spoločnej domácnosti a žili v meste F.. Maloletý sa podľa vyjadrení jeho triednej učiteľky vo Švajčiarsku dobre adaptoval a jeho znalosť nemeckého jazyka sa vyvíjala rýchlo a správne. Dobre bol prijatý aj v triednom kolektíve. Matka sa s maloletým učila a so školu spolupracovala. Začiatkom júla 2013 matka prostredníctvom svojich známych poslala maloletého na prázdniny k starým rodičom. Maloletý po návrate na Slovensko začal tvrdiť, že sa do Švajčiarska v žiadnom prípade nevráti. Vyjadroval sa v tom zmysle, že si radšej niečo urobí, ak by sa musel do zahraničia vrátiť, že chce zostať na Slovensku. Dokonca sa vyhrážal samovražedným konaním v prípade, že bude prinútený sa vrátiť s matkou do Švajčiarska. V nasledujúcom období podstúpil maloletý psychologické vyšetrenia, zo záverov ktorých vyplynulo, že pobyt v zahraničí bol pre neho stresujúci, matkin postoj k nemu bol chladný a maloletý si k matke nedokázal vytvoriť potrebnú citovú väzbu. Psychologička dospela k záveru, že návrat maloletého do zahraničia by mohol výrazne ohroziť jeho citový vývin. Ide o detskú osobnosť s výraznými prejavmi anxióznej poruchy na báze strachu z kontaktov s matkou. Psychologička odporúčala zákaz stretávania maloletého s matkou až do súdneho rozhodnutia, aby sa zabránilo zhoršovaniu vzťahu maloletého k matke i prehlbovaniu jeho strachu z jej osobnosti. V konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica, pod sp.zn. 31P/368/2013 bolo nariadené znalecké dokazovanie z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria. Za znalkyňu bola ustanovená MUDr. Renáta Lóšková, ktorá si pribrala konzultantku z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých Mgr. Oľgu Dianiškovú. Znalecký posudok bol vypracovaný dňa 18.4.2016. Z jeho záverov vyplýva, že maloletý odmieta kontakty s matkou. Pri starých rodičoch sú jeho emocionálne potreby primerane uspokojované. Pri matke s vysokou pravdepodobnosťou citov strádal, matka nebola schopná uspokojiť jeho emocionálne potreby. Vzájomné citové vzťahy medzi maloletým a jeho matkou sú narušené. Maloletý matku odmieta, nechce sa s ňou stretávať, nechce s ňou telefonovať. Rovnaký postoj u maloletého pretrváva od roku 2013, keď sa vrátil k starým rodičom zo Švajčiarska. Matka mu z jeho pohľadu dostatočne neprejavovala svoju lásku, pozornosť a porozumenie. Rozumová vyspelosť maloletého je kvalitná, jeho intelektové schopnosti zodpovedajú pásmu nadpriemeru. Vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť je maloletý schopný formulovať vlastný názor a motív odmietania matky a spolužitia s ňou. Je málo pravdepodobné, že by bol maloletý okolím zvýšene ovplyvňovaný a manipulovaný. Je schopný vypovedať pravdivo a objektívne. Nebol u neho zistený sklon k skresľovaniu udalostí. Odlúčenie od starých rodičov by (v prípade nariadeného návratu maloletého do Švajčiarska), ublížilo maloletému v emocionálnej oblasti, mohlo by viesť k zintenzívneniu úzkostnej symptomatiky a nie je možné vylúčiť ani suicidálne konanie. Bol by ohrozený jeho zdravý fyzický, psychický a osobnostný vývin, mohlo by u neho dôjsť k duševnej ujme, fixácii neurotickej symptomatiky. Maloletý R. v pohovoroch s pracovníčkami ÚPSVaR v Prievidzi vykonanými počas šetrení pomerov maloletého (v dňoch 3.3.2017, 15.11.2017 a 10.1.2018) uviedol, že so starými rodičmi sa mu dobre býva, cíti sa u nich bezpečne a je spokojný. Svoj vzťah k matke označil ako zlý. Nepáčila sa mu ani gratulácia od matky k narodeninám zo dňa 16.11.2016 prostredníctvom sociálnej siete. Neprijal žiadosť matky o priateľstvo na Facebooku. S matkou sa stretávať vôbec nechce, bojí sa, že by ho uniesla. Nechce, aby ho matka žiadnym spôsobom kontaktovala. Chce zostať u starých rodičov, kde sa cíti bezpečne. Nesúhlasí ani s prípadným nariadením výchovného opatrenia. Keď v poslednom čase dvakrát stretol svoju matku, vždy sa jej radšej vyhol. Medzi matkou maloletého a starými rodičmi maloletého sú taktiež narušené vzťahy. Konflikty sa začali v roku 2013, po návrate maloletého k na Slovensko, keď začal opäť bývať u starých rodičov a matka sa opakovane domáhala stretnutia s ním a to či už v škole, ktorú maloletý navštevuje, alebo v domácnosti starých

rodičov. Konflikty boli prevažne verbálne, pričom matka tvrdí, že bola starým otcom aj napadnutá. Na vyžiadanie súdu boli Okresným úradom Prievidza predložené tri rozhodnutia z priestupkových konaní, v ktorých bol starý otec maloletého obvinený. V dvoch prípadoch bolo konanie zastavené, pretože sa spáchanie skutku nepreukázalo. V jednom prípade bol starý otec uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustil tým, že dňa 19.11.2013, v priestoroch ZŠ na Pribinovej ulici v Novákoch chytil matku maloletého za obe ramená a začal ňou opakovane triasť. Za spáchanie priestupku bola starému otcovi uložená sankcia: pokarhanie. Súd v priebehu konania nariadil starým rodičom a matke maloletého, aby sa podrobili psychologicko-poradenskému procesu na Referáte poradensko-psychologických služieb na ÚSPVaR Prievidza. Poradenský proces nedopadol úspešne, starí rodičia odmietli spoluprácu, podľa ich tvrdenia to bolo na zákale želania maloletého, s tým že plne rešpektujú jeho názor. Maloletý v súčasnosti navštevuje Základnú školu na Pribinovej ulici v Novákoch, deviaty ročník. Jeho výchovnovzdelávacie výsledky sú dobré, v predchádzajúcom školskom roku skončil s vyznamenaním. Jeho správanie je slušné. Všetky vymeškané hodiny má riadne ospravedlnené. Školské povinnosti si plní, do školy chodí riadne pripravený. Stará matka sa pravidelne zúčastňuje stretnutí ZRPŠ. Maloletý vo voľnom čase športuje, hráva súťažne futbal, je registrovaným hráčom FK Iskra Nováky a hráva aj floorbal, v ktorom reprezentuje školu a zapája sa do turnajov organizovaných školou. Náklady na maloletého, ktoré vynakladajú mesačne starí rodičia, spočívajú v bežných nákladoch na stravovanie, školské potreby, školské výlety, ošatenie, prípadne lieky počas ochorenia, spolu v sume 150,- eur. Za stravu v školskej jedálni a za desiatu v škole hradia maloletému 60,- eur mesačne. Kompletná výbava na futbal pre maloletého stojí približne 200-300 eur. Starí rodičia dobíjajú maloletému kredit na mobilnom telefóne za sumu 12,- eur mesačne a platia internetové pripojenie v sume 33,- eur mesačne. Maloletému uhrádzajú aj výdavky na iné športy, keďže je športovo nadaný. Matka maloletého sa v mesiaci máj 2016 vrátila zo Švajčiarska na Slovensko. Od jej návratu na Slovensko je stále nezamestnaná. Vlastní nehnuteľnosť - rodinný dom s priľahlými pozemkami o výmere 4952m2. Tieto nehnuteľnosti nadobudla kúpou v roku 2015. Podľa jej vyjadrenia chce na týchto nehnuteľnostiach v budúcnosti podnikať. Ku dňu vyhlásenia rozsudku však matka ešte nebola držiteľkou živnostenského oprávnenia, resp. iného oprávnenia na podnikanie. Uviedla, že si platí zdravotné poistenie a jej mesačné výdavky sú 500,- eur, najmä na energie a stravu. Vo Švajčiarsku aj naďalej pracuje jej manžel. Podľa vyjadrenia matky na pojednávaní, ktoré sa konalo vo veci Okresného súdu Banský Bystrica 31P/368/2013 dňa 29.1.2014, vo Švajčiarsku bývala matka spolu so svojim priateľom v trojizbovom byte. Mala čistý príjem okolo 3.200 CHF (podľa kurzu NBS ku dňu podania návrhu na predbežné opatrenie 1 euro = 1,24 CHF, podľa kurzu NBS ku dňu vyhlásenia rozsudku 1 euro = 1,18 CHF). Vo Švajčiarsku platila nájomné 950,-CHF, 20-30 CHF za elektrinu a platila si zdravotné poistenie 320,-CHF. Do mesiaca október 2015 poberala matka vo Švajčiarsku prídavok na dieťa vo výške 200,-CHF. Starí rodičia maloletého sú už dôchodcovia. Ich príjmom je len starobný dôchodok. Starý otec poberá dôchodok vo výške 756,20 eur a stará matka vo výške 416,80 eur. Starí rodičia spolu s maloletým obývajú rodinný dom, ktorý je vo vlastníctve starých rodičov. Maloletý má v dome vlastnú izbu, ktorá je prispôsobená uspokojovaniu jeho potrieb. Starí rodičia zabezpečujú maloletému po každej stránke riadnu starostlivosť. Starí rodičia maloletého neboli nikdy trestaní. V Meste Nováky požívajú povesť serióznych a svedomitých občanov. Podľa potvrdení všeobecných lekárov oboch starých rodičov, ich zdravotný stav je v súčasnosti dobrý, primeraný veku a obaja sú schopní postarať sa maloletého. Starý otec sa v minulosti síce liečil na psychické ochorenie, no podľa správy jeho psychiatra je jeho aktuálny stav dlhodobo dobre stabilizovaný. Podľa vyjadrenia detskej lekárky maloletého, je starostlivosť o maloletého zo strany starých rodičov dobrá a má priaznivý vplyv na pokles chorobnosti maloletého.

3. Uvedené skutočnosti súd posúdil podľa § 43 ods. 1, § 44 ods. 1, § 45 ods. 1 až 4, ods. 6 až 9, § 62 ods. 1 a 5, § 63 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine /ďalej len Zákon o rodine/. Uviedol, že náhradná osobná starostlivosť je jednou z foriem náhradnej starostlivosti, upravených Zákonom o rodine. Náhradná starostlivosť nahrádza osobnú starostlivosť rodiča vtedy, ak ju rodič nezabezpečuje, alebo nemôže zabezpečiť. Zákonná konštrukcia teda v zmysle uvedeného vychádza z toho, že dieťa môže byť zverené do náhradnej starostlivosti vtedy, ak na strane rodiča existujú prekážky subjektívne (rodič nezabezpečuje starostlivosť) alebo objektívne (rodič nemôže zabezpečiť starostlivosť). Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že tu nejde o prípad, že by sa matka nechcela starať o maloletého resp., že by nemala na starostlivosť o maloletého vytvorené vhodné podmienky. Matka sa o kontakt s maloletým preukázateľne snaží resp. sa oň aspoň na začiatku konania intenzívne snažila, čo dokonca viedlo ku konfliktným situáciám medzi ňou a starými rodičmi maloletého. V danom prípade však ide o situáciu, keď matku odmieta maloleté dieťa. Matke sa vyhýba a jej prítomnosť mu spôsobuje stres. Maloletý svoj postoj nezmenil v priebehu celého súdneho konania. Dokonca hrozí suicidálnym konaním, v prípade, že by bol

prinútený s matkou zostať. V rámci znaleckého dokazovania bola u maloletého konštatovaná prítomnosť úzkostnej symptomatiky a hrozba suicidálneho konania maloletého bola viacerými psychológmi a psychiatrom, ktorí maloletého vyšetrili opakovane v priebehu dlhšieho obdobia vyhodnotená ako vážna. Tento stav je podľa názoru súdu zapríčinený kombináciou subjektívnych a objektívnych okolností, ktoré majú svoj pôvod v minulosti, v zložitej situácii, v ktorej sa matka nachádzala v prvých rokoch života maloletého a to z dôvodu nestability pretrvávajúcej vo vzťahu s otcom maloletého a následne tým, že sa po jeho smrti sama ocitla ekonomickej neistote. Osobnú starostlivosť o maloletého vtedy prevzali starí rodičia, čo v tom čase mohlo matke aj vyhovovať. U starých rodičov vtedy maloletý našiel potrebnú emocionálnu oporu, čo medzi ním a starými rodičmi vytvorilo intenzívne puto. Vzájomné puto medzi maloletým a matkou sa naopak oslabilo. Aj napriek tomu, že maloletý spolu s matkou strávili v spoločnej domácnosti bo Švajčiarsku deväť mesiacov, nestačilo to na obnovenie ich vzájomnej citovej väzby. Hoci matka v tom období mohla nadobudnúť dojem, že je medzi nimi všetko v poriadku, maloletý to vnímal inak a evidentne citovo strádal. Mal pocit, že si matka k nemu nedokázala nájsť cestu. Následne po návrate k starým rodičom už maloletý matku trvale odmieta a tento jeho postoj pretrváva až doposiaľ. Prvoradým hľadiskom, ktoré musí brať súd do úvahy pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa maloletého týkajú je záujem maloletého dieťaťa (Čl. 5 Zákona o rodine a Čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa - oznámenie FMZV č. 104/1991 Zb.). Zohľadňovanie záujmu maloletého dieťaťa za každých okolností, obsiahnuté v Základných zásadách Zákona o rodine, možno považovať aj za základné výkladové pravidlo v tom zmysle, že výklad žiadneho ustanovenia Zákona o rodine nesmie byť v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa. Súd pri posudzovaní záujmu maloletého zohľadňuje okrem iného aj bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilitu prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava a zachovanie jeho duševnej, telesnej a citovej integrity. Aj vzhľadom na uvedené preto súd aj napriek tomu, že záujem matky o starostlivosť o maloletého pokladá za úprimný, nebolo možné ignorovať názor maloletého a odborné závery psychológov a psychiatra. Preto nebolo možné brať na ľahkú váhu ani hrozby maloletého, že si ublíži, v prípade ak bude ku kontaktu s matkou prinútený. Vzhľadom na uvedené závery, ktoré vyplynuli z dokazovania súd dospel názoru, že v najlepšom záujme maloletého bude jeho zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov. Súd zároveň vo výroku rozhodnutia vymedzil rozsah práv a povinností rodičov k maloletému. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd konštatoval, že starí rodičia spĺňajú predpoklady na vykonávanie náhradnej osobnej starostlivosti podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine. Zároveň svoju schopnosť riadne sa postarať o maloletého preukázali aj faktickým výkonom osobnej starostlivosti o maloletého, ktorú nepretržite vykonávajú už od nariadenia predbežného opatrenia. Súd zároveň dodal, že aktuálnu situáciu nepovažuje za ideálnu a zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti by rád pokladal len za dočasné riešenie a považuje za dôležité, aby sa čo najskôr začali obnovovať citové väzby medzi matkou a maloletým. Súd tiež kriticky hodnotil postoj starých rodičov, ktorí dlhodobo odmietajú komunikáciu s matkou maloletého a neprejavili snahu zmeniť tento svoj prístup ani počas poradensko-psychologického procesu nariadeného súdom. Súd v priebehu konania zvažoval aj nariadenie výchovného opatrenia v zmysle § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine. Napokon sa priklonil k názoru kolíznej opatrovníčky maloletého, ktorá poukázala na nesúhlas maloletého s takýmto opatrením a navrhla možnosť zaradiť rodinu do odobreného tímu pre náhradnú osobnú starostlivosť na ÚPSVaR Prievidza s tým, že tento tým by sa následne pokúsil o obnovu vzťahu medzi matkou a maloletým. Ďalej súd uviedol, že vyživovacia povinnosť matky k maloletému nezanikla jeho zverením do náhradnej osobnej starostlivosti. Súd bol preto povinný rozhodnúť aj o rozsahu jej vyživovacej povinnosti. Starí rodičia sa domáhali určenia výživného od 26.9.2013, t.j. dňom právoplatnosti predbežného opatrenia, ktorým bol maloletý zverený do starostlivosti starým rodičom, a ktorým súd začal konanie o zverenie maloletého do náhradnej starostlivosti. Starí rodičia sa teda domáhajú výživného odo dňa začatia konania vo veci samej. Z výsledkov dokazovania vyplynulo, že matka v súčasnosti nevykonáva žiadnu zárobkovú činnosť, nemá žiaden oficiálny príjem ani nepoberá žiadne sociálne dávky. Súd opakovane vyzýval matku na preukázanie jej príjmov a výdavkov (výzvy z dní 17.3.2017, 2.10.2017), matka na tieto výzvy nereagovala, na pojednávaní len uviedla, že si platí zdravotné poistenie, ktoré ho výšku nešpecifikovala a že jej výdavky najmä na energie a stravu sú 500,- eur mesačne. Súd má preukázané príjmy a výdavky matky ku dňu, keď svoje pomery opísala na pojednávaní v konaní vedenom na Okresnom súde Banský Bystrica pod sp.zn. 31P/368/2013. Z jej tvrdení vyplynulo, že vtedy mala čistý príjem okolo 3.200,-CHF a výdavky spolu v sume 1.300,-CHF. Pri posudzovaní príjmovej situácie matky je však potrebné vziať do úvahy aj okolnosť, že matka poberala prídavok na maloletého vo Švajčiarsku v sume 200,-CHF ešte dva roky po tom, čo bol maloletý predbežným opatrením zverený do starostlivosti starých rodičov. A do marca roku 2014 poberala aj sirotský dôchodok maloletého. Uvedené sociálne dávky sú však spojené s výkonom osobnej starostlivosti o maloletého. Keďže matka maloletého súdu riadne nepreukázala svoje

aktuálne pomery a keďže nebolo preukázané ani to, že by mala v súčasnosti nejaký príjem, súd dospel k záveru, že má aj v súčasnosti, teda po návrate na Slovensko naakumulovaných dosť prostriedkov na uhrádzanie svojich nákladov na živobytie. Vzhľadom na oprávnené výdavky vynakladané starými rodičmi na maloletého považuje súd za primerané výživné v sume 150,- eur, tak ako ho navrhli určiť starí rodičia. Príjmy matky, ktoré dosahovala počas jej pobytu vo Švajčiarsku nepochybne postačovali na takéto výživné. Keďže matka nepreukázala súdu zmenu svojich pomerov po návrate na Slovensko, súd považoval za primerané určiť výživné na maloletého v sume 150,- eur nielen od začatia konania ale aj do budúcnosti. Bežné výživné od právoplatnosti rozsudku, t.j. počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti až do dovŕšenia plnoletosti maloletého, bude matka poukazovať v zmysle § 45 ods. 8 Zákona o rodine na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza. Starí rodičia budú mať následne nárok na príspevok podľa § 6 zákona č. 627/2005 Z.z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa. Zameškané výživné za obdobie od 26.9.2013 do vyhlásenia rozsudku dňa 12.1.2018 určil súd v sume 7.283 eur, ktoré potom umožnil matke splácať v 72 mesačných splátkach po 100,- eur a poslednej mesačnej splátke vo výške 83,- eur. Podľa názoru súdu, na bezprostredné uspokojovanie potrieb maloletého postačuje suma bežného výživného, ktoré bude v danom prípade nahradené príspevkom na podporu náhradnej starostlivosti. Súd preto určil, že splátky zameškaného výživného bude matka poukazovať na účel tvorby úspor, na osobitný účet maloletého, ktorý pre neho zriadia starí rodičia. Maloletý bude oprávnený disponovať prostriedkami na tomto účte až po dosiahnutí plnoletosti. Dovtedy je na nakladanie s prostriedkami na účte potrebný súhlas súdu.

4. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil súd podľa § 54 a § 55 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok /ďalej len CMP/. Matka maloletého neospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 17.3.2017 a na ktoré bola riadne predvolaná, pričom súd musel toto pojednávanie odročiť za účelom jej výsluchu. Matka ani dodatočne na výzvu súdu dôvod svojej neprítomnosti neoznámila. Rovnako pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 21.11.2017 muselo byť odročené z dôvodu návrhov na vykonanie dokazovania, podaných splnomocneným zástupcom matky, pričom aj podľa názoru súdu mohli byť uvedené dôkazné návrhy uplatnené už skôr. Súd preto v zmysle ustanovenia § 54 považoval trovy, ktoré museli vynaložiť starí rodičia na ich právne zastúpenie na uvedených pojednávaniach za zavinené matkou a priznal starým rodičom náhradu trov právneho zastúpenia spolu v sume 153,68 eur. Matka v konaní predložila ako listinné dôkazy aj listiny v nemeckom jazyku. Aby ich bolo možné v konaní vykonať ako dôkaz, museli byť preto tieto listiny preložené. Súd preto uznesením zo dňa 13.8.2017 ustanovil v konaní prekladateľku z nemeckého jazyka. Keďže odmena bude prekladateľke uhradená z rozpočtových prostriedkov súdu, súd v zmysle ustanovenia § 54 uložil matke, aby Slovenskej republike túto odmenu nahradila.

5. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie matka maloletého Antona. Podľa nej napadnutým rozsudkom bolo vážne zasiahnuté do jej ústavou garantovaných práv. Súd prvej inštancie vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie ale toto vyhodnotil v jej neprospech. Z vykonaného dokazovania a ani z rozhodnutia súdu nevyplýva, že by matka niečo porušila, že by zanedbala výchovu svojho syna, ohrozila jeho zdravý duševný a psychický vývoj. Nebolo teda preukázané, že by nezabezpečovala alebo nemohla zabezpečiť starostlivosť o svojho syna. Matka považuje správanie starých rodičov maloletého za účelové s úmyslom dosiahnuť určité výhody v správaní sa maloletého voči nej ako matke. Podľa nej nie je ťažké ovplyvniť psychiku dieťaťa zo strany starej matky, ktorá až nenávistným spôsobom reagovala na možnosť styku matky s jej synom v rámci poradenstva za pomoci kolízneho opatrovníka, a takúto možnosť odmietla, úplne vylúčila. Súd v rozhodnutí poukazuje na záujme maloletého dieťaťa ale na druhej strane tu absentuje právo rodiča, ktorý v ničom neporušil zákon, resp. nepochybil vo výchove dieťaťa. Starým rodičom nebolo uložené, aby viedli maloletého k úcte voči matke a k tomu, že sa musí s matkou stretávať, a ani im nebola uložená povinnosť umožniť matke styk s dieťaťom. Matka tiež nesúhlasí s uloženou vyživovacou povinnosťou ako aj s určeným zročným výživným. Súd tu vychádzal len z domnienky a rozhodol o výživnom nad rámec zákona. Matka z týchto dôvodov navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh starých rodičov na zverenie maloletého R. do náhradnej osobnej starostlivosti zamietne.

6. K odvolaniu matky sa písomne vyjadrili starí rodičia maloletého R. ako aj jeho kolízny opatrovník.

7. Starí rodičia maloletého uviedli, že s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie súhlasia a navrhujú ho potvrdiť. Už samotná skutočnosť, že dňa 23.07.2013 bolo súdom nariadené predbežné opatrenie, ktorým bol maloletý R. dočasne zverený do starostlivosti starých rodičov naznačuje, že starostlivosť

matky o maloleté dieťa nebola dostatočná a starostlivosť matky viedla k narušeniu psychiky maloletého. Počas konania maloletý podstúpil viacero vyšetrení u psychológov a psychiatrov, ktorý negatívny zásah do psychiky maloletého hodnotili ako jednoznačný a návrat k matke pre nevytvorenú citovú väzbu maloletého hodnotili ako nevhodný. Odmietavý postoj maloletého R. k matke možno zaradiť pod dôvod neschopnosti rodiča postarať sa o svoje dieťa. Tento odmietavý postoj trvá od začiatku konania a súd preto túto skutočnosť správne vyhodnotil a vzal do úvahy záujem maloletého dieťaťa ako prvoradé hľadisko pri rozhodovaní. Námietky matky proti určenej vyživovacej povinnosti pokladajú starí rodičia maloletého za nedôvodné, keď matka počas celého konania nedoložila jediný dôkaz o tom, že by jej majetkové pomery neumožňovali platenie určeného výživného. Počas pobytu maloletého u starých rodičov matka na jeho výživu vôbec neprispela, pričom do konca októbra 2015 poberala na neho sirotský dôchodok a do konca marca 2014 aj rodinné prídavky.

8. Kolízny opatrovník maloletého k odvolaniu matky uviedol, že zotrváva na svojich vyjadreniach z konania pred súdom prvej inštancie a navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť.

9. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len CSP/ a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP. 10. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 a k odvolacím námietkam matky maloletého R. dodáva nasledovné: 11. Podľa § 44 ods. 1 Zákona o rodine náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. 12. Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa. 13. V určitých prípadoch, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, môže súd zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti (§ 44 ods. 1 v spojení s § 45 ods. 1 Zákona o rodine). Ide o výnimku zo zásady, že starostlivosť o výchovu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa je predovšetkým právom a povinnosťou jeho rodičov. Inštitút náhradnej osobnej starostlivosti má dočasný charakter, kým rodičia dieťaťa z rôznych dôvodov nie sú schopní vykonávať osobnú starostlivosť o dieťa. Týmto výchovným opatrením dochádza k faktickému obmedzeniu rodičovských práv. 14. Imperatívom v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti, teda aj v konaní o návrhu na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, je záujem dieťaťa (čl. 3 bod 1. Dohovoru o právach dieťaťa - oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 104/1991 Zb.; čl. 5 Zákona o rodine a v tomto prípade i § 45 ods. 1 Zákona o rodine). Vychádzajúc z judikatúry ESĽP platí zásada proporcionality medzi právami dieťaťa a rodičov, pričom prioritou je najlepší záujem dieťaťa. 15. Zároveň platí, že pri rozhodovaní súdu o maloletých deťoch súd prihliada aj na názor dieťaťa, pokiaľ toto je schopné na svoj vek a rozumové schopnosti formulovať svoj názor / čl. 12 bod 1. Dohovoru o právach dieťaťa - oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 104/1991 Zb.; čl. 5 a § 43 ods. 1 Zákona o rodine/. 16. V posudzovanej veci sa súd prvej inštancie pri rozhodovaní uvedenými predpismi a zásadami dôsledne riadil.

17. V konaní bolo nepochybne preukázané, že od začiatku júla 2013, kedy matka poslala maloletého R. zo Švajčiarska na prázdniny k starým rodičom, je maloletý až doposiaľ v nepretržitej starostlivosti starých rodičov. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 14P/33/2013-11 zo dňa 23. júla 2013 nariadil predbežné opatrenie, ktorým maloletého R. dočasne zveril do osobnej starostlivosti starých rodičov. Maloletý sa nechcel za matkou do Švajčiarska vrátiť a dokonca sa vyjadroval v tom zmysle, že si radšej niečo urobí, ak by sa musel do zahraničia vrátiť. Z psychologických vyšetrení, ktoré maloletý R. absolvoval vyplynulo, že maloletý si k matke nedokázal vytvoriť potrebnú citovú väzbu, odmietal kontakty s matkou, pretože pri matke s vysokou pravdepodobnosťou citovo strádal, matka nebola schopná uspokojiť jeho emocionálne potreby, zatiaľ čo pri starých rodičoch boli jeho emocionálne potreby primerane uspokojované. Vzájomné citové vzťahy medzi maloletým a jeho matkou boli narušené. Maloletý matku odmietal, nechcel sa s ňou stretávať, nechcel s ňou telefonovať. V pohovoroch s pracovníčkami ÚPSVaR v Prievidzi (v dňoch 3.3.2017, 15.11.2017 a 10.1.2018) maloletý uviedol, že so starými rodičmi sa mu dobre býva, cíti sa u nich bezpečne a je spokojný. Svoj vzťah k matke označil ako zlý, nechce sa s ňou vôbec stretávať, bojí sa, že by ho uniesla. Nechce, aby ho matka žiadnym spôsobom kontaktovala. Chce zostať u starých rodičov, kde sa cíti bezpečne. 18. Odvolací súd je rovnako ako súd prvej inštancie toho názoru, že uvedené skutočnosti odôvodňujú zverenie maloletého R. do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov v zmysle § 44 ods. 1 v spojení s § 45 ods. 1 Zákona o rodine, keď matka maloletého R. nemôže zabezpečiť sama osobnú starostlivosť o toto maloleté dieťa. Maloletý R. nemá k matke vytvorené citové väzby, ich vzájomný vzťah je narušený a maloletý kontakt s matkou odmieta. Na druhej strane chce maloletý zostať u starých rodičov, ktorí primerane uspokojujú jeho emocionálne potreby, starajú sa o neho už skoro päť rokov a u ktorých sa cíti bezpečne. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o zverení maloletého R. do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov tak rešpektuje najlepší záujem maloletého R. ako aj jeho názor vyjadrení v konaní, ktorému názoru musel súd vzhľadom na vek a rozumové schopnosti maloletého prihliadnuť. 19. Zverenie maloletého R. do náhradnej osobnej starostlivosti maloletých rodičov nie je výsledkom nejakého zlyhania alebo chýb matky pri výchove maloletého, ale ako uviedol súd prvej inštancie ide o výsledok, ktorý je zapríčinený kombináciou subjektívnych a objektívnych okolností, ktoré majú svoj pôvod v minulosti, v zložitej situácii, v ktorej sa matka nachádzala v prvých rokoch života maloletého. Vtedy starostlivosť o maloletého prevzali starí rodičia, u ktorých našiel potrebnú emocionálnu oporu a vytvoril si s nimi intenzívne puto. Vzájomné puto medzi maloletým a matkou sa naopak oslabilo, a hoci matke nemožno uprieť snahu o jeho obnovenie, k obnovenie vzájomnej citovej väzby medzi maloletým R. a matkou nedošlo a maloletý matku až doposiaľ odmieta. 20. S ohľadom na dlhodobý postoj maloletého R. k matke je potom tiež zrejmé, že nebolo vhodné v napadnutom rozsudku upraviť bez ďalšieho styk maloletého s matkou. Ako je uvedené v samotnom rozsudku, súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní zvažoval aj nariadenie výchovného opatrenia v zmysle § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, teda výchovného opatrenia, ktorým by sa maloletému R. uložila povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu za účelom obnovenia vzťahu k matke. Napokon sa však súd prvej inštancie priklonil k názoru kolízneho opatrovníka maloletého, ktorý poukázal na nesúhlas maloletého s takýmto opatrením a navrhol možnosť zaradiť rodinu do odobreného tímu pre náhradnú osobnú starostlivosť na ÚPSVaR Prievidza s tým, že tento tým by sa následne pokúsil o obnovu vzťahu medzi matkou a maloletým. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že takýto postup súdu prvej inštancie je správny. Nariadenie stretávania sa s matkou a prípadné vynucovanie tohto styku, ako aj autoritatívne rozhodnutie súdu ukladajúce maloletému povinnosť podrobiť sa a spolupracovať na odborných vyšetreniach s cieľom obnovenia vzťahu k matke, by tomuto vzťahu maloletého k matke neprospelo a bolo by kontraproduktívne. Ak ale bude postup ÚPSVaR Prievidza úspešný, možno na návrh matky upraviť jej styk s maloletým, prípadne sa bude môcť matka stýkať s maloletým aj bez súdnej úpravy, pričom maloletý R. takýto styk s matkou nebude vnímať ako jemu nanútenú povinnosť. 21. Nakoniec odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že aj rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci určenie vyživovacej povinnosti matky na maloletého R., určenia zameškaného výživného ako aj povolenia jeho splácania matke maloletého, je vecne správne. Súd prvej inštancie sa dôsledne riadil zákonnými ustanoveniami § 62 a § 75 Zákona o rodine, dostatočne zistil skutkový stav, ktorý po právnej stránke správne posúdil a správne rozhodol o vyživovacej povinnosti matky na maloletého R.. Výživné určené matke na maloletého Antona zodpovedá nevyhnutným potrebám maloletého ako boli v konaní preukázané a zodpovedá aj preukázaným schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom jeho matky. V podrobnostiach odvolací súd odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd v plnej miere stotožňuje.

22. Na základe uvedených záverov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 ako vecne správny potvrdil. 23. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „CMP“).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa CMP.

Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.