Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-5Csp/53/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca, sudkyňou JUDr. Luciou Prčovou, v právnej veci žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom 821 08 Bratislava, Mýtna č. 48, IČO: 35 831 154, právne zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom 810 00 Bratislava, Mýtna č. 48 proti žalovanému U. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., F. Č.. XXX, v konaní o zaplatenie 4 058,26 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Konanie sa v sume 349,64 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne od 09.11.2013 do zaplatenia, zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 395,20 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne od 09.11.2013 do zaplatenia v splátkach po 30,- € mesačne, splatných vždy do 27. dňa v mesiaci, počnúc mesiacom júl 2018.

III. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

IV. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému 80 % trov konania do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o výške trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.09.2016 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 4 058,26 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne od 10.11.2013, titulom neuhradenej sumy zo zmluvy o pôžičke č. 5018680. V odôvodnení uviedol, že žalobca, pôvodne Consumer Finance Holding, a.s. uzatvoril so žalovaným dňa 21.02.2013 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalovanému celkovú sumu pôžičky 6 617,60 €. Podľa zmluvy o pôžičke ju mal žalovaný splácať v pravidelných 44 mesačných splátkach po 150,40 €. Do dňa podania žaloby uhradil žalovaný z tejto pôžičky len sumu 1 262,40 €.

2. K žalobe pripojil listinné dôkazy: zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky č. 5018680, všeobecné podmienky k zmluve, predžalobnú upomienku, doručenku k predžalobnej upomienke, prehľad splátok a úhrad.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že nesúhlasí so sumou, ktorú má žalobcovi zaplatiť, uviedol, že spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. mu "redukovala úver", ktorý pôvodne činil 2 600,- €. Spracoval to ich vysunutý pracovník v Revúcej, pracovník elektro obchodu a z tohto pôvodného úveru spravil sumu 5 200,- € a splátky 150,- € mesačne. Žalovaný splácal splátky po 150,- € kým ešte pracoval, potom už z dôchodku, ktorý predstavuje sumu približne 260,- € toto splácať nevedel. Požiadal súd o prešetrenie, či mu nebola nezákonne vyrubená čiastka za príslušenstvo a úroky. K vyjadreniu pripojil potvrdenia banky o vykonaných úhradách vkladom v hotovosti, ústrižky poštových poukážok,

rozhodnutie sociálnej poisťovne o zvýšení starobného dôchodku, štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere týkajúce sa úverovej zmluvy a kópiu úverovej zmluvy uzavretej s právnym predchodcom žalobcu.

4. Vo vyjadrení zo dňa 17.05.2017 žalobca uviedol, že v časti nákladov na vymáhanie pohľadávky v sume 28,84 €, berie žalobu späť, taktiež ju berie späť v časti premlčaných splátok splatných od 20.08.2013 do 20.09.2013 vo výške 300,80 €. Z dôvodu čiastočnej úhrady, ku ktorej došlo zo strany žalovaného po začatí súdneho konania, dňa 26.04.2017, zobral žalobu späť aj v časti 20,- € spolu s prislúchajúcim úrokom. Zároveň uskutočnil zmenu žaloby tak, že úrok z omeškania žiadal priznať nie od pôvodne uplatňovaného dátumu 10.11.2013, ale od 09.11.2013 z dôvodu, že výzvu na zaplatenie dlhu si žalovaný prevzal 05.11.2013, pričom mu žalobca na úhradu dlžnej sumy poskytol lehotu 3 dní od doručenia výzvy. Do omeškania sa teda žalovaný dostal 09.11.2013.

5. Na pojednávaní žalovaný opätovne uviedol, že zmluva o poskytnutí pôžičky bola za účelom prefinancovania jeho skorších úverov. Pritom úvery, ktoré mali byť prefinancované sú iba prvé 4 uvedené v zmluve o poskytnutí účelovej pôžičky, piaty úver vo výške 5 858,23 € nie je jeho, teda táto suma nemohla byť prefinancovaná a tieto peniaze mu neboli vyplatené ani v hotovosti. Uviedol, že túto sumu sprostredkovateľ úveru uviedol do zmluvy len z dôvodu, aby mohol splátky úveru rozložiť na sumu 150,- € mesačne.

6. K tomuto vyjadreniu žalovaného sa žalobca nevyjadril, na základe výzvy súdu len súdu zaslal zmluvy o pôžičke č. 1946794 zo dňa 30.04.2010, 6080693 zo dňa 19.10.2010, 6088044 zo dňa 22.02.2011, 6101699 zo dňa 06.09.2011 a 7104984 zo dňa 10.02.2012, nesplatené zostatky ktorých, mali byť zmluvou o pôžičke č. 5018680 zo dňa 21.02.2013 prefinancované.

7. Podľa §144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ako „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť.

8. Podľa § 145 ods. 1 až 3 ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

9. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení súd na základe dispozitívneho úkonu žalobcu, ktorý zobral žalobu späť v sume 349,64 €, konanie v tejto časti zastavil.

10. Dokazovanie súd vykonal listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a zistil nasledujúci skutkový stav veci:

11. Právny predchodca žalobcu, spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s., uzatvoril dňa 22.01.2013 so žalovaným zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky č. 5018680, ktorou mal žalovanému poskytnúť pôžičku vo výške 4 535,83 € za účelom uhradenia, teda prefinancovania záväzkov voči spoločnosti CFH, a.s. ako aj záväzkov voči VUB, a.s., kde spoločnosť CFH vystupuje ako správca. Malo sa jednať o zmluvy č. 1946794 zo dňa 30.04.2010 so zostatkom záväzku 340,64 €, 6080693 zo dňa 19.10.2010 so zostatkom záväzku 486,36 €, 6088044 zo dňa 22.02.2011 so zostatkom záväzku 529,73 €, 6101699 zo dňa 06.09.2011 so zostatkom záväzku 320,87 € a 7104984 zo dňa 10.02.2012 so zostatkom záväzku 2 858,23 €. Pôžičku mal žalovaný splácať v 44 mesačných splátkach vo výške 150,40 €. Pôžička bola žalovanému poskytnutá v ročnej úrokovej sadzbe 24,01 %. Ďalšie náležitosti, ktoré boli uvedené v zmluve sú: celková suma pôžičky - 6 617,60 €, termín konečnej splatnosti pôžičky - október 2016, RPMN

- 24,01 %, priemerná hodnota RPMN - 20,9 %, celkové náklady spotrebiteľa - 2 081,77 €.

12. Z prehľadu splátok a úhrad mal súd preukázané, že do začatia konania žalovaný splatil z poskytnutej pôžičky sumu 1 262,40 €. Žalovaný predloženými poštovými poukážkami nepreukázal, že by na splatenie pôžičky č. 5018680 vykonal viac platieb alebo v inej výške, než bolo zo strany právneho predchodcu žalobcu na splatenie pôžičky započítané. Z nepochybného tvrdenia žalobcu mal súd preukázané, že po podaní žaloby a to dňa 26.04.2017 uhradil žalovaný na pôžičke sumu 20,- €. Celkovo tak žalovaný vykonal úhrady vo výške 1 282,40 €.

13. Z predžalobnej upomienky mal súd preukázané, že ňou právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy z pôžičky v lehote 3 dní od jej doručenia. Z doručenky mal súd preukázané, že upomienka bola žalovanému doručená 05.11.2013.

14. Z jednotlivých zmlúv o pôžičke (úvere), ktoré mali byť predmetom prefinancovania zmluvou o úvere uzavretou dňa 22.1.2013 mal súd preukázané nasledujúce skutočnosti: Dňa 30.04.2010 uzavrela spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s. so žalovaným zmluvu o pôžičke č. 1946794, ktorou bola žalovanému poskytnutá suma 572,- € na kúpu televízora Panasonic tw-p42c, ktorú mal žalovaný splácať v 50 mesačných splátkach po 15,- € mesačne. Zmluva bola podpísaná oboma zmluvnými stranami. Dňa 19.10.2010 uzavrela spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s. so žalovaným zmluvu o pôžičke č. 6080693, ktorou bola žalovanému poskytnutá suma 600,- €, ktorú mal žalovaný splácať v 48 mesačných splátkach po 20,79 € mesačne. Zmluva bola podpísaná oboma zmluvnými stranami. Dňa 22.02.2011 uzavrela spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s. so žalovaným zmluvu o pôžičke č. 6088044, ktorou bola žalovanému poskytnutá suma 600,- €, ktorú mal žalovaný splácať v 48 mesačných splátkach po 20,20 € mesačne. Zmluva bola podpísaná oboma zmluvnými stranami. Dňa 06.09.2011 uzavrela spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s. so žalovaným zmluvu o pôžičke č. 6101699, ktorou bola žalovanému poskytnutá suma 350,- €, ktorú mal žalovaný splácať v 24 mesačných splátkach po 22,90 € mesačne. Zmluva bola podpísaná oboma zmluvnými stranami. Uzavretie vyššie uvedených úverových zmlúv žalovaný nepopieral.

15. Žalobca v konaní tvrdil, že zmluvou o pôžičke (úvere) č.5018680 bola prefinancovaná aj pôžička, ktorá mala byť žalovanému poskytnutá na základe zmluvy o pôžičke č. 7104984 a to v zostatkovej výške 2 858,23 €. Uzavretie tejto zmluvy a poskytnutie pôžičky, resp. úveru v takejto výške žalovaný popieral. Na preukázanie žalobcom uvádzaného tvrdenia o uzavretí zmluvy o pôžičke č. 7104984 žalobca súdu predložil kópiu zmluvy o poskytnutí pôžičky č. 7104984. Zo zmluvy vyplynulo, že na tejto sa nenachádza podpis žalovaného. V časti kde mal byť uvedený jeho podpis je uvedené „viď žiadosť“. Žalobca však súdu žiadnu žiadosť, na ktorej by sa mal nachádzať podpis žalovaného týkajúci sa predmetnej zmluvy nepredložil. Preto súd nemal v konaní preukázané, že k uzavretiu zmluvy č. 7104984 medzi žalobcom a spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s. došlo, ako ani tvrdenie, že z tejto zmluvy bola žalovanému poskytnutá pôžička vo výške 2 700,- €. Následne potom súd nepovažoval za preukázané ani tvrdenie žalobcu, že zmluvou o poskytnutí pôžičky č. 5018680 bola prefinancovaná aj suma 2 858,23 €.

16. Žalovaný tvrdil, že mu zo zmluvy o poskytnutí pôžičky č. 5018680 neboli vyplatené žiadne peniaze v hotovosti, resp. na účet. Toto tvrdenie žalobca nespochybňoval, ani on sám nikdy v priebehu konania, netvrdil, že by zo zmluvy o poskytnutí pôžičky boli žalovanému vyplatené peniaze v hotovosti, resp. na účet.

17. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v konaní bolo preukázané, že zo zmluvou o pôžičke č. 5018680 bola v prospech žalovaného prefinancovaná len suma 1 677,60, nie suma 4 535,83 €, ako je tam uvedené.

18. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

19. Podľa § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

20. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

21. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

22. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

23. Podľa § 457 občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

24. Na základe právneho posúdenia zisteného skutkového stavu podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení mal súd za to, že zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky č. 5018680 predstavuje zmluvu o úvere v zmysle § 497 až 506 Obchodného zákonníka.

25. Súd zmluvu preskúmal ako právny úkon z hľadiska jej platnosti a neplatnosti okrem iného aj v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Právny úkon je platný len vtedy, ak spĺňa predpísané náležitosti vôle a prejavu vôle. Vôľa subjektu uskutočňujúceho právny úkon musí byť slobodná a vážna. Prejav, ktorým je vôľa subjektu uskutočňujúceho právny úkon vyjadrená musí byť dostatočne určitý a zrozumiteľný. Preskúmaním zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky č. 5018680 z hľadiska náležitostí vôle a prejavu zmluvných strán súd dospel k záveru, že sa vôľa zmluvných strán nezhoduje s jej prejavom. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že vôľou zmluvných strán bolo poskytnúť žalovanému pôžičku nie vo výške 4 535,83 €, ale len vo výške 1 677,60 € a to na prefinancovanie existujúcich dlhov žalovaného voči žalobcovi zo zmlúv o pôžičke č. 1946794, 6080693, 6088044 a 6101699. Nebolo a nemohlo byť vôľou zmluvných strán poskytnúť žalovanému úver aj na prefinancovanie dlhu vo výške 2 858,23 € zo zmluvy č. 7104984, keďže takúto zmluvu žalovaný so žalobcom nikdy neuzavrel (resp. jej uzavretie nebolo v konaní preukázané). Je preto zrejmé, že vôľa zmluvných strán na uzavretie zmluvy o úvere na sumu 4 535,83 € nebola daná. Keďže dohoda o výške poskytnutých peňažných prostriedkov je základnou podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere, má nedostatok vôle zmluvných strán ohľadne nej, za následok neplatnosť celej zmluvy. Preto je zmluva o úvere označená ako zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky č. 5018680 absolútne neplatná.

26. Súd zároveň skúmal, či zmluva o úvere nie je zastretým právnym úkonom, teda či skutočnou vôľou zmluvných strán nebolo uzavrieť zmluvu o úvere len na sumu 1 677,60 €, na prefinancovanie skutočne existujúceho dlhu žalovaného voči žalobcovi iných úverových zmlúv. Na platnosť takéhoto zastretého právneho úkonu by však bola potrebná dohoda zmluvných strán minimálne o podstatných náležitostiach úverovej zmluvy. Ak by súd vychádzal z toho, že vôľou zmluvných strán bolo poskytnutie úveru vo výške 1 677,60 €, nemá k dispozícii dohodu zmluvných strán o výške úroku za úver ani o dobe, v ktorej má žalovaný povinnosť túto sumu vrátiť. Keďže je všeobecne známe, že sa výška úroku za úver odvíja najmä od výšky poskytnutého úveru ako aj od doby splácania úveru, súd nemohol vychádzať z toho, že ostatné podstatné náležitosti úverovej zmluvy, teda dohoda o výške úroku ako aj dohoda o dobe splácania úveru by boli rovnaké pri sume poskytnutého úveru 1 677,60 € ako pri sume 4 535,83 €. Zmluva o poskytnutí pôžičky č. 5018680 preto nemôže byť zastretým právnym úkonom - zmluvou o poskytnutí úveru vo výške 1 677,60 €. Takáto zmluva o úvere nikdy nevznikla, pretože neexistovala dohoda zmluvných strán o podstatných náležitostiach takejto úverovej zmluvy.

27. Keďže je zmluva o úvere v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná, ale na jej základe právny predchodca žalobcu, spoločnosť Consumer Finance Holdnig, a. s. uskutočnila plnenie v prospech žalovaného, keď za neho uhradila dlh z iných úverových zmlúv, je žalovaný povinný v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka vrátiť to, čo bolo v jeho prospech plnené. V prospech žalovaného bolo plnené vo výške 1 677,60 €. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný uskutočnil v prospech právneho predchodcu žalobcu úhrady v celkovej výške 1 282,40 €, preto mu zostáva vrátiť žalobcovi sumu 395,20 €. Vo zvyšnej časti istiny, v ktorej žalobca nezobral žalobcu späť a súd žalobe nevyhovel, súd žalobcu zamietol, nakoľko na ňu žalobca nemal právny nárok.

28. V zmysle § 563 Občianskeho zákonníka bol žalovaný povinný plniť dlh vo či žalobcovi vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia prvý deň po tom, čo ho žalobca, resp. jeho právny predchodca na plnenie vyzval. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na plnenie dňa výzvou zo dňa 30.10.2013, ktorá bola žalovanému doručená dňa 05.11.2013. Na plnenie mu právny predchodca žalobcu poskytol dodatočnú lehotu 3 dni, ktorá uplynula 08.11.2013. Keďže si žalovaný svoju povinnosť vrátiť právnemu predchodcovi žalobcu bezdôvodné obohatenie nesplnil

včas, dostal sa deň nasledujúci po uplynutí lehoty na plnenie, teda 09.11.2013 do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu voči právnemu predchodcovi žalobcu a od tohto dňa je povinný platiť úrok z omeškania. Výška úroku z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. bola o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. K 09.11.2013 bola výška základnej úrokovej sadzby ECB 0,5 % ročne, preto je žalovaný povinný platiť úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne.

29. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1, 2 Zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku a žalovanému, ktorý bol v konaní pomerne úspešnejší priznal nárok na náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu a neúspechu vo veci. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 4 058,26 €. Žalobu zobral späť v sume 20,- € z dôvodu, že žalovaný po podaní žaloby uskutočnil čiastočnú úhradu v tejto výške. Túto časť je potrebné považovať za úspech žalobcu. V konaní, v časti 329,64 € ,žalobca zobral späť žalobu bez toho, aby dôvod na späťvzatie bolo plnenie žalovaného po podaní žaloby. Táto časť predstavuje neúspech žalobcu v konaní. Žalobca bol tak v konaní úspešný v sume 415,20 €, čo predstavuje 10 % uplatneného nároku. Neúspešný bol v 90 % uplatneného nároku, čo zároveň predstavuje úspech žalovaného v konaní. Pomer úspechu a neúspechu žalovaného je 80 %, v ktorom rozsahu má od žalobcu nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresnom súde Revúca.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 ) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§364 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§365 ods. 1 )

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení).