Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Cb-215-2017.pdf
PDF · 138.45 KB
Case nature
Area
Subarea
23Cb/215/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v právnej veci žalobcu: JK
- REZOSTAV s.r.o., Matúškova 2575, Dolný Kubín, IČO: 36 662 461, zastúpeného JUDr. Ľubomírom Kaščákom, advokátom, Horná 35, Banská Bystrica, proti žalovanému: FUN TIME s.r.o., Nobelova 18/A, Bratislava, IČO: 44 539 622, zastúpeného JUDr. Martinom Klačanským, advokátom, Cesta na Kamzík 17, Bratislava, o zaplatenie 2 850,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2 850,- eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 20. 09. 2016 až do zaplatenia v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd z a m i e t a žalobu žalobcu v časti úroku z omeškania vo výške 1,05 % ročne zo sumy 2 850,- eur od 20. 09. 2016 až do zaplatenia.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi jednorazovú paušálnu náhradu vo výške 40,- eur v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania, pričom o výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14. 07. 2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2 850,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne od 20. 09. 2016 až do zaplatenia.
2. Túto žalobu odôvodnil žalobca tým, že na základe zmluvy o dielo uzavretej so žalovaným realizoval vybudovanie LIDL ihriska ŽIHADIELKO v Dolnom Kubíne (subdodávateľské dielo). Medzi účastníkmi zmluvy o dielo bola dohodnutá cena diela v sume 5 502,06 eur. Žalobca vyúčtoval cenu vykonaných prác faktúrou č. 0522016 zo dňa 05. 09. 2016, splatnou dňa 19. 09. 2016. Žalovaný cenu diela nezaplatil, dielo reklamoval listom zo dňa 05. 12. 2016. V rámci reklamácie žiadal v lehote do dňa 25. 03. 2017 odstrániť vady diela spočívajúce v prepadnutí podkladu na ihrisku pod umelým povrchom ohrozujúce bezpečnosť detí, resp. alternatívne navrhol zľavu z ceny dial o sumu 2 850,- eur. Žalobca neuznal vady diela, pretože písomne emailom upozornil objednávateľa - stavbyvedúceho p. V., že v priestore budúceho ihriska sa nachádza voda, čo mu bolo zaslané vo fotodokumentácii. Objednávateľ rozhodol, že mimo schválenú projektovú dokumentáciu bude vybudovaný priečny výkop s osadením flexibilu. Zhotoviteľ rešpektoval pokyny objednávateľa a vybudoval priečny výkop a osadil flexibil. Zhotoviteľ pri vybudovaní diela postupoval podľa projektovej dokumentácie a pokynov objednávateľa. Objednávateľ jednostranne pristúpil k zníženiu plnenia z ceny diela titulom zľavy z ceny dielo o sumu 2 850,- eur, čo žalobca ako zhotoviteľ považoval za nedôvodné.
3. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne vyjadril, pričom navrhol predmetnú žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaný uviedol, že dňa 04. 08. 2016, t.j. bezprostredne po zrealizovaní diela prišlo k vytknutiu niektorých vád diela zo strany objednávateľa - Mesta Dolný Kubín. Jednou z vytknutých vád bol aj „prepadnutý podklad na ihrisku pod umelým povrchom“ (farebná zelená plocha ihriska vo viacerých miestach, je ohrozená bezpečnosť detí, vzniká možnosť pádu, zakopnutia a nebezpečenstva úrazu detí, hrozí možnosť pretrhnutia umelého povrchu). Nakoľko sa bezprostredne po zrealizovaní celkového diela (detského ihriska) prejavili tieto vady subdodávateľského diela dodaného žalobcom, je zrejmé, že predmetné subdodávateľské dielo nebolo riadne ukončené (bez vád a nedorobkov), v dôsledku čoho žalobca nesplnil svoju zákonnú povinnosť podmieňujúcu vznik nároku na zaplatenie ceny diela. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 29Obo/11/2001 zo dňa 12. 03. 2002, v zmysle ktorého: „dielo, ktoré je vadné, nemožno považovať za dielo riadne vykonané, a to ani vtedy, keď ho objednávateľ prevezme.“ Vyššie uvádzané skutočnosti boli žalobcovi oznámené listom žalovaného zo dňa 29. 09. 2016, v ktorom bol žalobca vyzvaný na odstránenie vád ním dodaného diela a upovedomený o zadržaní platby ceny diela do doby, kedy bude dielo dodané riadne. Listom zo dňa 11. 10. 2016 žalobca žalovanému oznámil, že vytýkané vady diela neodstráni s odôvodnením, že zamestnanec žalovaného mal byť „o výskyte podzemnej vody“ na stavenisku upovedomený. Z obsahu žalobného návrhu je zrejmé, že žalobca svoj tvrdený nárok na zaplatenie žalovanej časti ceny za subdodávateľské dielo odôvodňuje de facto výlučne s poukazom na ust. § 561 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého zhotoviteľ nezodpovedá za vady diela spôsobené dodržaním nevhodných pokynov daných mu objednávateľom, ak zhotoviteľ na nevhodnosť týchto pokynov upozornil a objednávateľ na ich dodržaní trval. Vzhľadom na preukázateľný skutkový stav je nesporné, že zákonné podmienky zakladajúce liberáciu zhotoviteľa od jeho zákonom prezumovanej zodpovednosti za vady diela v danom prípade splnené neboli. Dňa 15. 07. 2016 bola zamestnancovi žalovaného F.. V. zo strany zamestnanca žalobcu p. L. doručená e-mailová správa pozostávajúca výlučne z jedinej fotografie povrchu s vodnou „mlákou“ bez akéhokoľvek popisu alebo sprievodného textu. Dňa 18. 07. 2016 odoslal p. V. p. L. SMS správu v ktorej konštatoval, že v prípade výskytu nepriaznivého stavu podzemnej vody bude na stavenisku potrebné spraviť trativod. Vyššie uvedená komunikácia je jedinou materiálne zachytenou komunikáciou medzi stranami sporu, týkajúcou sa zhotovovania subdodávateľského diela počas trvania samotnej jeho realizácie, pričom z uvedenej komunikácie žiadnym spôsobom nemožno vyvodiť, že by žalobca žalovaného na nevhodnosť jeho pokynov upozornil, alebo že by akékoľvek jeho pokyny rozporoval. Obchodný zákonník v zmysle ust. § 551 zakladá zákonnú zodpovednosť za vady diela zhotoviteľovi, pričom tejto zodpovednosti sa zhotoviteľ môže úspešne zbaviť jedine náležitým preukázaním splnenia podmienky liberácie, ktorou je práve dodržanie postupu v zmysle citovaného ustanovenia. Odhliadnuc od skutočnosti, že zo strany žalobcu k faktickému upozorneniu na akúkoľvek nevhodnosť jeho pokynov nikdy preukázateľne nedošlo, je nesporné, že k existencii zodpovednosti za vady na strane žalovaného je potrebné dospieť už z dôvodu absencie zákonom predpísanej písomnej formy akéhokoľvek „trvania“ na vopred vytknutých nesprávnych pokynov. Nakoľko žalobca nepreukázal dodržanie postupu stanoveného v ust. § 551 Obchodného zákonníka, nedošlo k naplneniu podmienok jeho liberácie, v dôsledku čoho je jeho zodpovednosť za vady diela vyplývajúca mu z ust. 551 ods. 3 Obchodného zákonníka naďalej platná. Podľa ust. § 564 Obchodného zákonníka platí pri vadách diela primerane aj ust. § 436 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého ak predávajúci neodstráni vady tovaru v primeranej dodatočnej lehote alebo ak oznámi pred jej uplynutím, že vady neodstráni, môže kupujúci odstúpiť od zmluvy alebo požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny. Nakoľko žalobca vytknuté vady v dodatočne poskytnutej lehote neodstránil a zároveň svojím listom zo dňa 11. 10. 2016 oznámil, že vady neodstráni, využil žalovaný svoje právo požadovať od žalobcu primeranú zľavu z ceny diela zodpovedajúcej nákladom vynaloženým na odstránenie vzniknutých vád, pričom časť ceny diela prevyšujúca hodnotu uplatnenej zľavy bola žalobcovi následne bezodkladne uhradená. Nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej časti ceny za dielo nikdy fakticky nevznikol, nakoľko žalobca svoje dielo nikdy riadne neukončil, pričom dodávame, že túto skutočnosť žalobca ani nikdy nerozporoval, preto sa nemohol žalovaný v súvislosti s týmto neexistujúcim nárokom ani dostať do omeškania. Žalobca (odôvodňujúc svoj tvrdený nárok výlučne údajným zbavením sa zodpovednosti za nesporné vady diela) nepreukázal naplnenie podmienok liberácie od jeho zákonom založenej zodpovednosti za vady diela. Nakoľko by úspešné preukázanie splnenia týchto podmienok nevyhnutne zahŕňalo predloženie písomnosti, ktorou by žalovaný výslovne trval na vykonaní diela použitím pokynov vopred riadne vytknutých žalobcom, je už z dôvodu neexistencie tejto písomnosti riadne splnenie uvedených podmienok fakticky vylúčené. Nepreukázanie dodržania postupu stanoveného v ust. § 551 ods. 1 Obchodného zákonníka a nepredloženie zákonom vyžadovaného listinného dôkazu zo
strany žalobcu predstavuje vo vzťahu k tomuto konaniu neunesenie dôkazného bremena, pričom tento nedostatok povinného materiálneho dôkazu nemôže byť zhojený ani žalobcom navrhovanými svedeckými výpoveďami jeho zamestnancov.
4. Žalobca v ďalšom priebehu konania k veci ešte uviedol, že tomu, že bol objednávateľ upozornený, že sa v priestore budúceho ihriska nachádza voda nasvedčuje predovšetkým to, že bol vybudovaný priečny výkop s osadením flexibilu, ktorý v pôvodnej projektovej dokumentácii nebol. Zhotoviteľ v súčasnosti už nedisponuje stavebným denníkom ani projektovou dokumentáciou, pretože tieto dokumenty boli odovzdané objednávateľovi. Z uvedených dokladov je možné zistiť, že zhotoviteľ nielen že upozornil objednávateľa na popísanú skutočnosť, ale objednávateľ prostredníctvom p. V. aj na upozornenie reagoval, keď súhlasil s priečnym výkopom a osadením flexibilu.
5. Žalovaný v ďalšom priebehu konania k veci ešte uviedol, že žalovaný sa na základe fotografie žalobcu zobrazujúcej vodnú mláku na stavenisku rozhodol na tento stav reagovať osadením flexibilu (t.j. dodatočným vybudovaním trativodu). Žalobca toto rozhodnutie (pokyn) o vybudovaní trativodu nikdy nerozporoval a tento pokyn nikdy neoznačil za nevhodný. Z uvedeného dôvodu ani nikdy nenastala situácia, kedy by žalovaný musel na uvedenom pokyne trvať písomne (ako to zákon pre úspešnú liberáciu žalobcu výslovne vyžaduje). Žalobca správu (fotografiu) konštatujúcu prítomnosť vody na stavenisku prezentuje ako naplnenie zákonnej podmienky upozornenia na nevhodnosť (hoci neznámeho) pokynu žalovaného, pričom žalovaného následný pokyn na vybudovanie trativodu žalobca interpretuje ako dôkaz o predmetom upozornení. Konštatovanie stavu vody na stavenisku v žiadnom prípade nemôže byť považované za upozornenie na akýkoľvek nevhodný pokyn. Zákon v súvislosti s upozorňovaním na nevhodný pokyn objednávateľa dáva zhotoviteľovi možnosť zbaviť sa svojej zodpovednosti za vady diela tým, že objednávateľa na nevhodnosť jeho pokynu vopred upozorní s tým, že ak objednávateľ bude na takomto pokyne písomne trvať, zbaví sa zhotoviteľ zodpovednosti za takto vzniknuté vady diela. Odhliadnuc od zjavnej skutočnosti, že poslanie fotografie zobrazujúcej mláku už z podstaty veci nemôže byť považované za upozornenie na nevhodnosť pokynu, nemohlo by v tomto prípade ísť o splnenie liberačnej požiadavky už z dôvodu nedodržania časovej následnosti (upozornenie má predchádzať realizácii nevhodného pokynu, a nie až dodatočne konštatovať jeho prípadnú nevhodnosť), nehovoriac o tom, že v danom prípade by z uvedeného „oznámenia“ fakticky ani nebolo možné ustáliť, ktorý z pokynov žalovaného by žalobca mal považovať za nevhodný. Skutočnosť, že predmetný trativod nebol súčasťou pôvodnej stavebnej dokumentácie je pritom pre posudzovanie splnenia liberačných dôvodov žalobcu absolútne irelevantná, nakoľko žalobca žalovaného na akúkoľvek nevhodnosť predmetného pokynu nikdy riadne neupozornil. Projektová dokumentácia k predmetnému ihrisku bola vypracovaná na vzorové ihrisko v čase, než bolo internetovým hlasovaním na internetovej doméne zihadielko.sk rozhodnuté, kde sa bude vysúťažené detské ihrisko realizovať. Identickú projektovú dokumentáciu preto dostali všetky mestá, v ktorých sa projekt Žihadielko realizoval. Žalobca žalovaného nikdy na nevhodnosť jeho pokynov neupozornil a jeho pokyny nerozporoval, pričom túto skutočnosť de facto potvrdil aj sám žalobca vo svojej žalobe keď uviedol, že „objednávateľ rozhodol, že mimo schválenú projektov dokumentáciu bude vybudovaný priečny výkop s osadením flexibilu. Zhotoviteľ rešpektoval pokyny objednávateľa a vybudoval priečny výkop a osadil flexibil. Zhotoviteľ pri vybudovaní diela postupoval podľa projektovej dokumentácie a pokynov objednávateľa.“ Z vyššie uvedeného je zjavné, že žalobca žalovaného na nevhodnosť pokynov nikdy neupozornil a to napriek skutočnosti, že žalobca, resp. jeho zamestnanci už v čase pred realizáciou ihriska vykonávali v tesnej blízkosti staveniska iné stavebné úpravy okolitého terénu, t.j. mali o lokálnych pôdnych podmienkach väčšie praktické vedomosti. Odoslanie fotografie vodnej mláky na stavenisku pritom z vecného aj časového hľadiska nikdy nemožno považovať za oznámenie nevhodnosti pokynu v zmysle liberačných podmienok, ale za oznámenie skutkového stavu, resp. nanajvýš za poukázanie na možný následok niektorého z predchádzajúcich (a zhotoviteľom bez rozporovania splnených) pokynov. Nakoľko zákon v súvislosti s úkonom „trvania na nevhodnom pokyne“ predpisuje písomnú formu, bol by predmetný úkon vykonaný v ústnej forme v zmysle ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný, t.j. nemohol by vyvolať zákonom definované právne následky.
6. Konateľ žalobcu k veci uviedol, že z ich strany bola stavba pripravená a povrch zhutnený včas, čo preukazuje aj to, že museli na základe požiadaviek žalovaného rozoberať už realizované obrubníky. Keďže prišlo k zatopeniu ihriska, p. L. musel čakať na rozhodnutie žalovaného, pričom pôvodné stanovisko p. V. bolo, že voda nevadí a až neskôr sa rozhodol pre jej odvedenie. Nebola zo strany p. V. požiadavka na chráničky, ani žalobcu na ne neupozornil. V povrchu si jamy vykopal žalovaný sám,
žalobca pre neho iba objednali príslušné stroje na výkop, pričom aj tieto stroje zaplatil žalobca, rovnako ako vybavil štrk a jeho splátku. Vedel o reklamáciách z mesta, pričom problémom sú petky, ale tieto betónoval žalovaný sám. Podložie bolo žalobcom zhutnené dobre a ak sa aj výkopmi narušilo, jeho ďalšie zhutnenie si robil žalovaný už sám.
7. Svedok F.. P. L. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že bol zamestnancom žalobcu a pracoval na predmetnej stavbe. Prišiel na ňu už keď bolo zrovnaná a navážali štrky, pričom následne prišiel p. V. ako stavbyvedúci zhotoviteľa a povedal, že je to vysoko, tak časť štrku stiahli a upravili to, a ďalej na stavbe fungovali podľa pokynov p. V.. Robili všetko, o čo ich požiadali. Raz po veľkej búrke sa v zadnej časti ihriska držala voda, čo svedok telefonoval p. V., ktorý povedal, že to nevadí, ale požiadal svedka o fotografiu a návrh riešenia. Svedkovým návrhom bolo ihrisko odvodniť ryhou krížom cez ihrisko a odvedením do neďalekého potoka, s čím p. V. súhlasil a povedal, že žalovaný to zaplatí, a tak to žalobca urobil. Vykopanie odvodňovacej ryhy odsúhlasili s p. V., ktorý s jej realizáciou súhlasil. Neskôr chceli vykopať základy na konštrukcie, a tak svedok zohnal príslušné stroje a základy vykopali a následne konštrukcie zabetónovali. Tak isto pokladali fólie na základe žiadosti žalovaného. Boli na stavbe do konca, dokonca svedok vybavil aj skladovanie štrku ako finalizačnú vrstvu. Svedok kompletnou projektovou dokumentáciou k stavbe nedisponoval. Svedok mal robiť len to, čo mu p. V. nariadil, ktorý bol na stavbe cca raz za dva dni. Kým bol svedok na stavbe, geologický prieskum sa nerobil a nevedel uviesť, či sa robil predtým, než na stavbu prišiel. Žalobca robil zemné práce, doviezol štrk, betón, zakladal obrubníky, žalovaný nakreslil miesta, kde bolo treba kopať a žalobca podľa požiadaviek žalovaného vykopali jamy a žalovaný si do nich osadil konštrukcie. Najprv sa povrch zhutnil, neskôr sa na základe pokynov p. V. výkopy pre patky rozbili. Problémom sú údajne preliačiny v gumovej časti ihriska pri konštrukciách, čo mohlo nastať podľa názoru svedka preto, že neskôr to nebolo okolo konštrukcie zhutnené.
8. Svedok F.. H. V. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že konateľ žalovaného mu povedal, že na podklad zohnal subdodávku a dal mu kontakt na p. L.. V pondelok mal byť podklad a oplotenie hotové a žalovaný mal začať s ich prácami, pričom týždeň pred týmto pondelkom p. L. svedka informoval, že je voda na ihrisku. Svedok povedal, že treba spraviť trativod a keď v pondelok prišiel, kedy mal začať s prácami žalovaný, ani podklad ani trativod neboli hotové, pričom p. L. povedal, že nevedel ako to má urobiť, takže mu svedok vysvetlil, ako sa to spraví. Potom sa urobil podklad, ale žalovaný sa od tohto pondelka z tohto dôvodu dostal do časového sklzu. Vedľa sa robil chodník pre mesto, pričom pracovníci žalobcu pracovali aj na tejto zákazke a povedali, že nestíhajú vykonávať z tohto dôvodu práce pre žalovaného. Žalovaný nevedel, že tam bude chodník, ktorý sťažil prístup áut s riečnym štrkom na ihrisko. Betónové petky betónoval žalovaný, pričom vždy sa najprv položí podklad a potom sa betónuje petka. Najprv sa kompletne pripraví podklad, potom sa na príslušných miestach vyvŕtajú diery, do ktorých sa betónuje určitá konštrukcia. V projekte bolo, že sa použijú chráničky čo znamená, že sa neurobí celý podklad, ale pri jeho realizácii sa do neho dávajú chráničky, čiže betónové skruže, v ktorých sú pripravené otvory na zabetónovanie konkrétnej konštrukcie. Na danej stavbe svedok spĺňal funkciu stavbyvedúceho. Projekt ihrísk Žihadielko je taký, že nevyžaduje účasť stavbyvedúceho pri realizácii subdodávok. Disponoval projektovou dokumentáciou aj technickou správou k stavbe. Nepamätal si, či na stavbe bol robený geologický prieskum. Bol prítomný pri výkopoch, pričom pri realizácii všetkých ihrísk Žihadielko petky žalovaný vykopával až po kompletnom položení podkladu a tak tomu bolo aj v tomto prípade. Za podklad zodpovedal žalobca, ktorý ho realizoval. Pri zakladaní staveniska a úvodných činnostiach, napr. prípadný geologický posudok, vystupoval za žalovaného konateľ. Nevedel uviesť kto vykopával petky na časti ihriska, kde nešiel štrk, na druhej časti ihriska, kde štrk bol, petky vždy vykopával žalovaný. Problémy na ihrisku boli poklesmi pri konštrukciách, ktoré boli podľa svedkovho názoru zapríčinené zle zhutneným povrchom, prípadne podložím. Svedok podpisoval dodacie listy, v ktorých bol žalovanému dovezený štrk a podobne, ale dodacie listy na firmu nepodpisoval.
9. Právny zástupca žalobcu titulom svojho záverečného vyjadrenia uviedol, že z výpovedí svedkov vyplynulo, že žalobca postupoval na základe pokynov stavbyvedúceho žalovaného Ing. V., pričom samotné výkopy patiek riadil Ing. V. sám. Z výsluchu svedkov tiež vyplynulo, že žalovaný zasahoval do prác vykonávaných žalobcom, pričom časť diela si podľa výpovede svedka V. vykonával sám žalovaný, ktorý navyše nikdy nenamietal práce žalobcu. S odkazom na ust. § 561 Obchodného zákonníka a skutočnosť, že žalobca sa riadil pokynmi žalovaného, ktorých vhodnosť žalobca nemohol posúdiť, žiadal žalobe vyhovieť.
10. Právny zástupca žalovaného titulom svojho záverečného vyjadrenia uviedol, že svedok L. vo svojej výpovedi potvrdil, že pracovníci žalobcu nerozporovali pokyny žalovaného a svedok V. potvrdil, že zamestnanci žalobcu sa okrem realizácie predmetného diela venovali aj prácam na výstavbe chodníka pre mesto. Hodnotenie dôvodov vzniku vád zo strany svedkov považoval za ich laické názory, pričom by na riešenie tejto otázky bolo potrebné znalecké dokazovanie, ktoré v konaní navrhnuté nebolo. Z Obchodného zákonníka vyplýva, že zodpovednosť za vady nesie zhotoviteľ, ktorým v danom prípade bol žalobca, ktorý nepreukázal dôvody liberácie svojej zodpovednosti za vady v zmysle ust. § 551 Obchodného zákonníka, pretože v konaní nepreukázal, že by žalovanému signalizoval nevhodnosť jeho pokynov. Z uvedených dôvodov žiadal žalobu zamietnuť.
11. Súd sa oboznámil s nasledovnými listinnými dôkazmi: faktúrou č. 0522016 zo dňa 05. 09. 2016, reklamáciou vád diela Mestom Dolný Kubín žalovanému zo dňa 04. 08. 2016, uplatnením nárokov z reklamácie diela žalovaným žalobcovi zo dňa 30. 09. 2016, odpoveďou žalobcu žalovanému zo dňa 11. 10. 2016, SMS správami písanými pracovníkom žalovaného Ing. V. pracovníkovi žalobcu p. L., návrhom právneho zástupcu žalovaného žalobcovi na vysporiadanie zo dňa 05. 12. 2016, výzvou právneho zástupcu žalobcu žalovanému na zaplatenie ceny diela zo dňa 17. 01. 2017, odpoveďou právneho zástupcu žalovaného žalobcovi zo dňa 27. 01. 2017, kópiou stavebného denníka, projektovou dokumentáciou. Ďalej súd vykonal dokazovanie výsluchom konateľa žalobcu a svedkov Ing. P. L. a Ing. H. V. a zistil nasledovný skutkový stav.
12. Strany sporu uzavreli medzi sebou zmluvu o dielo v ústnej forme, kde žalovaný bol objednávateľom a žalobca bol zhotoviteľom. Predmetom zmluvy o dielo boli určité stavebné práce, potrebné na vybudovanie LIDL ihriska ŽIHADIELKO v Dolnom Kubíne (žalobca bol subdodávateľom žalovaného). Žalobca písomne emailom upozornil stavbyvedúceho žalovaného p. V., že v priestore budúceho ihriska sa nachádza voda, čo mu bolo zaslané vo fotodokumentácii, pričom p. V. rozhodol, že mimo schválenú projektovú dokumentáciu bude vybudovaný priečny výkop s osadením flexibilu. Žalobca rešpektoval pokyny objednávateľa a vybudoval priečny výkop a osadil flexibil. Žalobca vyúčtoval cenu vykonaných prác faktúrou č. 0522016 zo dňa 05. 09. 2016, splatnou dňa 19. 09. 2016. Žalovaný cenu diela nezaplatil, pričom žalobcom zhotovené dielo reklamoval listom zo dňa 05. 12. 2016. V rámci reklamácie žiadal v lehote do dňa 25. 03. 2017 odstrániť vady diela spočívajúce v prepadnutí podkladu na ihrisku pod umelým povrchom ohrozujúce bezpečnosť detí, resp. alternatívne navrhol zľavu z ceny dial o sumu 2 850,- eur. Žalobca vady diela neuznal, avšak žalovaný jednostranne pristúpil k zníženiu plnenia z ceny diela titulom zľavy z ceny dielo o sumu 2 850,- eur.
13. Podľa ust. § 1 ods. 1 Obchodného Zákonníka (ďalej len „Obch. Z.“) tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
14. Podľa ust. § 1 ods. 2 Obch. Z. právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí , a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
15. Podľa ust. § 261 ods. 1 Obch. Z. táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
16. Podľa ust. § 272 ods. 1 Obch. Z. zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana je pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej podobe.
17. Podľa ust. § 536 ods. 1 Obch. Z. zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
18. Podľa ust. § 536 ods. 2 veta prvá Obch. Z. dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti.
19. Podľa ust. § 536 ods. 3 Obch. Z. cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany, v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
20. Podľa ust. § 537 ods. 1 veta prvá Obch. Z. zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady či na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela.
21. Podľa ust. § 537 ods. 2 Obch. Z. objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať.
22. Podľa ust. § 538 Obch. Z. zhotoviteľ diela môže poveriť jeho vykonaním inú osobu, ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva nič iné. Pri vykonávaní diela inou osobou má zhotoviteľ zodpovednosť, akoby dielo vykonával sám.
23. Podľa ust. § 546 ods. 1 veta prvá Obch. Z. objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve.
24. Podľa ust. § 548 ods. 1 Obch. Z. objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.
25. Podľa ust. § 551 ods. 1 Obch. Z. zhotoviteľ je povinný upozorniť objednávateľa bez zbytočného odkladu na nevhodnú povahu vecí prevzatých od objednávateľa alebo pokynov daných mu objednávateľom na vykonanie diela, ak zhotoviteľ mohol túto nevhodnosť zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti. Ak nevhodné veci alebo pokyny prekážajú v riadnom vykonávaní diela, je zhotoviteľ povinný jeho vykonávanie v nevyhnutnom rozsahu prerušiť do doby výmeny vecí alebo zmeny pokynov objednávateľa alebo písomného oznámenia, že objednávateľ trvá na vykonávaní diela s použitím odovzdaných vecí a daných pokynov. O dobu, po ktorú bolo potrebné vykonávanie diela prerušiť, sa predlžuje lehota určená na jeho dokončenie. Zhotoviteľ má takisto nárok na úhradu nákladov spojených s prerušením vykonávania diela alebo s použitím nevhodných vecí do doby, keď sa ich nevhodnosť mohla zistiť.
26. Podľa ust. § 551 ods. 3 Obch. Z. zhotoviteľ, ktorý nesplnil povinnosť uvedenú v odseku 1, zodpovedá za vady diela spôsobené použitím nevhodných vecí odovzdaných objednávateľom alebo pokynov daných mu objednávateľom.
27. Podľa ust. § 554 ods. 1 Obch. Z. zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.
28. Podľa ust. § 560 ods. 1 Obch. Z. dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve.
29. Podľa ust. § 561 Obch. Z. zhotoviteľ nezodpovedá za vady diela, ak tieto vady spôsobilo použitie vecí odovzdaných mu na spracovanie objednávateľom v prípade, že zhotoviteľ ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nevhodnosť týchto vecí nemohol zistiť alebo na ne objednávateľa upozornil a objednávateľ na ich použití trval. Zhotoviteľ takisto nezodpovedá za vady spôsobené dodržaním nevhodných pokynov daných mu objednávateľom, ak zhotoviteľ na nevhodnosť týchto pokynov upozornil a objednávateľ na ich dodržaní trval alebo ak zhotoviteľ túto nevhodnosť nemohol zistiť.
30. Podľa ust. § 562 ods. 2 písm. c/ veta prvá Obch. Z. súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu diela.
31. Podľa ust. § 564 veta prvá Obch. Z. pri vadách diela platia primerane § 436 a 441.
32. Podľa ust. § 436 ods. 1 písm. d/ Obch. Z. ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom, môže kupujúci odstúpiť od zmluvy.
33. Podľa ust. § 436 ods. 2 Obch. Z. voľba medzi nárokmi uvedenými v odseku 1 kupujúcemu patrí, len ak ju oznámi predávajúcemu po včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu po tomto oznámení.
34. Podľa ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.
35. Podľa ust. § 34 OZ právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
36. Podľa ust. § 35 ods. 1 OZ prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím, môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
37. Podľa ust. § 43a ods. 1 OZ prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
38. Podľa ust. § 43a ods. 2 OZ návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Návrh, aj keď je neodvolateľný, môže navrhovateľ zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej je určený, skôr alebo aspoň súčasne s návrhom.
39. Podľa ust. § 43c ods. 1 OZ včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
40. Podľa ust. § 43c ods. 2 OZ včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.
41. Podľa ust. § 44 ods. 1 OZ zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy osebe neznamenajú prijatie návrhu.
42. Podľa ust. § 40 ods. 1 OZ ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
43. Podľa ust. § 340a ods. 1 Obch. Z. zmluvne určená lehota na splnenie peňažného záväzku dlžníka z dodania tovaru alebo poskytnutia služby nesmie presiahnuť 60 dní odo dňa doručenia faktúry alebo inej výzvy veriteľa podobnej povahy, ktorou požaduje splnenie peňažného záväzku (ďalej len „doklad“), alebo 60 dní odo dňa, keď veriteľ plnil, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr. To neplatí, ak sa strany o dlhšej lehote splatnosti dohodnú a takáto dohoda nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa podľa § 369d. Ustanovenia prvej a druhej vety sa nepoužijú, ak osobitný zákon ustanovuje kratšiu lehotu splatnosti.
44. Podľa ust. § 365 ods. 1 Obch. Z. dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
45. Podľa ust. § 365 ods. 2 Obch. Z. dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
46. Podľa ust. § 365 ods. 3 Obch. Z. dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia prehliadky plnenia veriteľa, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti a ak sa po plnení veriteľa má uskutočniť jeho prehliadka na účel zistenia,
či veriteľ plnil riadne. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
47. Podľa ust. § 369 ods. 1 Obch. Z. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
48. Podľa ust. § 369 ods. 2 Obch. Z. ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
49. Podľa ust. § 369c ods. 1 Obch. Z. omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
50. Prechodné ustanovenie účinné od 15. januára 2009 Podľa ust. § 768f Obch. Z. ustanovenia účinné od 15. januára 2009 sa nevzťahujú na omeškanie, ktoré vzniklo pred 15. januárom 2009.
51. Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. februára 2013 Podľa ust. § 768k ods. 2 Obch. Z. práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.
52. Podľa ust. § 768k ods. 3 Obch. Z. ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a), osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva (§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred 1. februárom 2013.
53. Podľa ust. § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (po 01.02.2013) sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky1) platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.
54. Podľa ust. § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (po 01.02.2013) výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky (k § 369c ods. 1 zákona). Výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
55. Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (po 01.02.2013) ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
56. Civilné sporové konanie, ktoré sa spravuje prejednacím princípom a s ním spojenou primárnou zodpovednosťou strán sporu za výsledok konania, kladie pri dokazovaní dôraz na aktivitu strán sporu, a zároveň eliminuje aktivitu súdu pri zisťovaní, zhromažďovaní alebo zabezpečovaní dôkazov z vlastnej iniciatívy. Predpokladom úspechu strany v konaní je riadne splnenie si povinnosti tvrdenia ako aj dôkaznej povinnosti, ktorou strana preukáže hodnovernosť svojich skutkových tvrdení, resp. tvrdení, ktorými popiera skutkové tvrdenia protistrany. Súd, ktorý nesmie v sporovom konaní nahrádzať procesnú aktivitu strán sporu (pokiaľ mu táto povinnosť pre konkrétny druh konania nevyplýva priamo zo zákona), vychádzal pri zisťovaní skutkového stavu v prejednávanej veci z tvrdení strán, ktoré neboli žiadnou zo sporových strán popreté, ako aj z tých tvrdení, ktoré boli pred súdom preukázané vykonanými dôkazmi. Za účelom odstránenia vyššie vedených sporných okolností v prejednávanej veci vykonal súd dokazovanie v rozsahu, v akom strany konania navrhli vykonanie dôkazov. Na základe takto vykonaného
dokazovania a s ohľadom procesnú taktiku a argumentáciu strán v konaní dospel súd k nasledujúcim záverom.
57. V konaní nebolo sporné, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo, pričom táto zmluva bola uzavretá ústne, čo mal súd preukázané zhodnými tvrdeniami strán sporu, preto s odkazom na ust. § 43a a § 43c Občianskeho zákonníka bola táto zmluva uzavretá faktickým akceptovaním návrhu na uzavretie zmluvy, pričom návrhom na uzavretie zmluvy bola žiadosť žalovaného ako objednávateľa na zhotovenie určitých stavebných prác žalobcom (išlo o ofertu podľa ust. § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka) a prijatím tohto návrhu, a teda okamihom uzavretia zmluvy bolo začatie vykonávania týchto prác žalobcom ako zhotoviteľom (išlo o akceptáciu návrhu podľa ust. § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka). Keďže v zmysle ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka bolo pri uzavretí tejto zmluvy s prihliadnutím na všetky okolnosti zrejmé, že sa predmet zmluvy týkal podnikateľskej činnosti strán sporu, súd na tento záväzkový vzťah strán sporu použil ustanovenia Obchodného zákonníka okrem tých, ktoré v ňom riešené nie sú a podporne sú riešené v Občianskom zákonníku s odkazom na ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka a ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
58. Nakoľko išlo o záväzkový vzťah vzniknutý ústne, nebolo možné v konaní preukázať listinnými dôkazmi jeho obsah a dohodnuté povinnosti zmluvných strán, pričom v tomto prípade súd vychádzal so zhodných tvrdení strán sporu preukazujúcich výšku dohodnutej odmeny vo výške 5 502,06 eur a predmet zmluvy, ktorým bolo „vykonanie prác zameraných na úpravu podložia v priestore výstavby detského ihriska do stavu, ktoré by umožňovalo jeho riadne osadenie a následné užívanie“ žalobcom (žalovaný uvedené skutočnosti potvrdil písomne v návrhu právneho zástupcu žalovaného žalobcovi na vysporiadanie zo dňa 05. 12. 2016). Z uvedeného je zrejmé, že typom zmluvy, uzavretej medzi zmluvnými stranami, bola zmluva o dielo podľa ust. § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka.
59. Žalobca sa v konaní domáhal doplatenia ceny diela vo výške žalovanej istiny, pričom žalovaný nedoplatenie ceny diela odôvodňoval vznikom vád na diele (prácach), vykonanom žalobcom, pričom vzhľadom na tieto vady si žalovaný uplatnil zľavu z ceny diela, zodpovedajúcu žalovanej istine. Súd pri riešení tejto otázky vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a svedeckými výpoveďami Ing. L. a Ing. V., pričom zistil, že sa nedá jednoznačne uviesť, ktorá zo zmluvných strán (strán sporu) zodpovedá za existujúce vady. O existencii vád súd nemal pochybnosť vzhľadom na zhodné tvrdenia strán sporu, pričom v konaní ako základnú otázku riešil zodpovednosť za tieto vady.
60. Vadami, ktoré mal súd nepochybne preukázané nielen zhodnými tvrdeniami strán sporu, ale aj zhodnými tvrdeniami vypočutých svedkov Ing. L. a Ing. V., bolo „sadnutie podložia ihriska pri petkách konštrukcií“, teda nesprávne zrealizovaná povrchová vrstva predmetného ihriska. I keď bolo v konaní preukázané, že povrchovú úpravu ihriska „Žihadielko“ vykonával v zmysle vyššie uvedenej ústnej kúpnej zmluvy pre žalovaného žalobca, tak isto bolo v konaní nepochybne preukázané, že žalovaný (ktorý bol mimochodom zhotoviteľom tohto ihriska a predmetnou zmluvou uzavrel so žalobcom subdodávku na realizáciu povrchovej časti tohto ihriska) vykopával petky konštrukcií s už realizovaného povrchu žalovaným a po osadení konštrukcií do týchto petiek tieto petky aj zabetónoval sám žalovaný vo vlastnej réžii. Ak teda vznikli vady, týkajúce sa stability týchto petiek konštrukcií, na ich realizácii sa nepodieľal iba žalobca, ale aj sám žalovaný, ktorý práve svojou činnosťou vyrezávaním petiek, osadením konštrukcií a ich zabetónovaním narušil žalobcom zhotovený súvislý povrch predmetného detského ihriska. Z uvedeného je zrejmé, že sa nedalo jednoznačne a s istotou uviesť, že za vady uvedených petiek zodpovedá žalobca, preto žalovaný nemal nárok na uplatnenie si týchto vád diela voči žalobcovi, pretože za tieto vady jednak nezodpovedal žalobca (resp. nedalo sa jednoznačne uviesť, že by za ne výslovne zodpovedal) a jednak za tieto vady nemohol podľa názoru súdu zodpovedať žalobca ani s odkazom na ust. § 561 ods. 1 veta druhá Obchodného zákonníka, pretože žalobca vykonával práce na predmetnom ihrisku podľa pokynov pracovníka žalovaného Ing. V., a teda vyrezávenie petiek so žalobcom zhotoveného spevneného povrchu ihriska sa vykonalo tiež na pokyn žalovaného ako objednávateľa, pričom žalobca ako zhotoviteľ nemohol byť schopný z technického hľadiska nevhodnosť takéhoto technologického postupu zistiť, a to vzhľadom na špecifickosť celého projektu, pretože žalovaný je generálnym zhotoviteľom ihrísk „Žihadielko“ po celom území SR, na základe čoho má vypracovanú na ich zhotovovanie konštantnú projektovú dokumentáciu, takže žalobca nemohol predpokladať, že žalovaný ako generálny zhotoviteľ predmetného diela (ihriska) bude z technologického hľadiska postupovať tak, žeby na ihrisku mohli vzniknúť predmetné vady.
61. V tejto súvislosti súd poukazuje na tú skutočnosť, že procesná zodpovednosť strany sporu za preukázanie svojich tvrdení nezaťažuje v konaní len žalobcu, ale aj žalovaného. Dôkazné bremeno v konaní pred súdom má totiž každá strana, ktorá z existencie tvrdených skutočností odvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. To platí obzvlášť v prípadoch, ak má súd rozhodnúť vo veci samej, keď určitá skutočnosť významná pre rozhodnutie podľa hmotného práva nebola prípadne nemohla byť pred súdom preukázaná a keď výsledky hodnotenia predložených dôkazov neumožňujú súdu prijať jednoznačný záver o pravdivosti tvrdení tej - ktorej sporovej strany, najmä pokiaľ sú tieto tvrdenia celkom protichodné.
62. Takisto otázka výskytu vody na predmetnom ihrisku spadá pod zodpovednosť žalovaného ako generálneho zhotoviteľa, nakoľko tento nevykonal geologický prieskum a nezabezpečil tak dielo (ihrisko) pred prípadným výskytom spodnej vody, prípadne nedostatočného odtekania dažďovej vody, čo rovnako s odkazom na argumentáciu v predchádzajúcom odseku tohto odseku žalobca ani s prihliadnutím na osobitný zreteľ nemohol poznať.
63. Žalovaný v konaní tvrdil, že žalobca písomne neupozornil žalovaného na nesprávne riešenie zabezpečenia odtekania vody z ihriska, a teda týmto nemohol liberovať svoju zodpovednosť za vzniknuté vady. Súd tejto obrane žalovaného neprisvedčil, nakoľko ako už bolo vyššie uvedené, za vady vzniknuté na predmetnom ihrisku nenesie zodpovednosť žalobca, resp. žalobcovi táto zodpovednosť nebola v konaní jednoznačne preukázaná, a ďalej žalovaný, resp. jeho stavbyvedúci Ing. Rebro navrhol spôsob zabezpečenia odtekania vody z ihriska, takže by sa žalovaný ani v prípade, ak by za zatekanie ihriska zodpovedal žalobca, nemohol na uvedené skutočnosti vo svojej obrane odvolávať, nakoľko žalobca iba realizoval pokyny žalovaného, o prípadnej nevhodnosti ktorých žalobca nemohol mať objektívne vedomosť.
64. V komparácii s nedostatočne preukázanými skutkovými tvrdeniami žalovaného pôsobia skutkové tvrdenia žalobcu v spojení s predloženými listinnými dôkazmi dôveryhodne. Na základe toho možno konštatovať, že v prejednávanej veci malo nedostatočné splnenie si dôkaznej povinnosti za následok neúspech v spore na strane žalovaného. Súd preto považoval žalobcov nárok na doplatenie ceny diela vo výške 2 850,- eur odôvodnený, preto žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
65. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu doplatiť cenu diela žalobcovi, v dôsledku čoho vzniklo žalobcovi okrem práva na uhradenie doplatku ceny diela aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania podľa ust. § 365 a § 369 Obchodného zákonníka. Žalobca si v konaní uplatnil úroky z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo žalovanej sumy za obdobie od 20. 09. 2016 (deň nasledujúci po dni splatnosti faktúry č. 0522016) až do zaplatenia. K prvému dňu omeškania žalovaného (tzn. ku dňu 20. 09. 2016) bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0 %, takže žalobcovi patrili úroky z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššie ako je uvedená základná úroková sadzba, teda 8 % ročne, na základe čoho súd zamietol žalobu žalobcu v časti úrokov z omeškania, prevyšujúcich takto vypočítanú výšku úroku z omeškania, teda žalobu žalobcu zamietol v časti úroku z omeškania vo výške 1,05 % ročne (prevyšujúcej najvyššie možných 8 % ročne) zo sumy 2 850,- eu od 20. 09. 2016 až do zaplatenia. Súd preto priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania z priznanej sumy až do dňa reálneho zaplatenia tejto sumy žalovaným žalobcovi.
66. Rovnako žalobcovi vzniklo právo na náhradu jednorazovej paušálnej náhrady vo výške 40,- eur podľa ust. § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka a ust. § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktoré súd žalobcovi priznal.
67. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
68. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
69. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
70. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s princípom úspechu žalobcu v konaní podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p., pričom žalobcovi priznal plný nárok na náhradu trov konania, nakoľko mal žalobca neúspech iba v nepatrnej časti príslušenstva k istine podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 262 ods. 1 C.s.p., o výške ktorej súd rozhodne podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 362 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 364 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.