Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Csp/148/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, sudcom Mgr. Ing. Ladislavom Burdom, v právnej veci žalobcu: S. stavebná sporiteľňa, a. s., P.: XX XXX XXX, C. XX, XXX XX C. proti žalovanému: P.. S. E., nar. XX.XX.XXXX, E. XXXX/XX, XXX XX R. o zaplatenie 6.356,44 Eur s príslušenstvom, t a k t o

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 5 552,88 Eur, 5,00 % úrok z omeškania ročne zo sumy 5 552,88 Eur od 16.01.2022 do zaplatenia, a to všetko v mesačných splátkach po 350,-- Eur, vždy k 15. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc prvou splátkou po právoplatnosti tohto rozsudku, kde v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky stane sa splatným celý zvyšok dlžnej sumy.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 61,92 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou konajúcemu súdu dňa 27.03.2017 domáhal toho, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 6.356,44 Eur spolu s príslušenstvom a trovami konania. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.01.2015 poskytol žalovanému spotrebiteľský úver č. XXXXXXXXXX vo výške 6.860,-- Eur, kde v zmysle článku 8, bod 8.1 úverovej zmluvy žalobca za spracovanie úveru žalovanému účtoval poplatok vo výške 140,-- Eur. V zmysle článku 5, bod 5.12 úverovej zmluvy sa tento stavebný úver žalovaný zaviazal splatiť vrátane 4,7% ročného úroku za úver pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 78,-- Eur splatnými v 15. deň v mesiaci. V zmysle článku II. a článku V. úverovej zmluvy sa žalovaný zaviazal splácať úver vrátane 7,9 % úroku ročne za úver pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 107,13 Eur a v zmysle článku V. úverovej zmluvy boli splátky splatné v 15. deň v mesiaci. Zo zaplatených splátok za rok 2015 v celkovej výške 1.178,43 Eur bola časť splátok vo výške 712,38 Eur určená na úhradu istiny a zvyšná časť vo výške 466,05 Eur na úroky. Nakoľko súčet splátok uskutočnených v roku 2016 nedosahoval výšku alikvótnej splátky istiny prislúchajúcej na rok 2016 v zmysle amortizačnej tabuľky, boli všetky splátky za rok 2016 v celkovej výške 535,65 Eur určené na úhradu istiny. Z dôvodu, že úrokovým obdobím bol kalendárny rok a splátky uhradené v priebehu roku 2016 nepostačovali ani na úhradu predpísanej časti istiny, na konci roku 2016 bola na konto úveru naúčtovaná suma úrokov, ktoré neboli zaplatené. Žalovaný porušil zmluvne dohodnuté podmienky a dostal sa do omeškania so splácaním splátok úveru, na základe čoho žalobca žalovaného upomínal na doplatenie omeškaných splátok. Listom zo dňa 05.12.2016 doručeným žalovanému dňa 08.12.2016 žalobca upozornil žalovaného, že je v omeškaní so splácaním splátok úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace a vyzval ho na doplnenie omeškaných splátok, pričom žalovaného informoval, že v prípade nedoplatenia omeškaných splátok má žalobca právo požadovať zaplatenie zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti. Nakoľko žalovaný omeškané splátky nedoplatil, vyhlásil dňa 25.01.2017 žalobca mimoriadnu splatnosť úveru. Žalovaná

suma 6.356,44 Eur predstavuje výšku dlhu žalovaného voči žalobcovi ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti a to 25.01.2017 pričom pozostáva z istiny úveru vo výške 5.611,97 Eur a nezaplatených 7,9 % úroku z omeškania ročne vo výške 484,47 Eur a nezaplatených poplatkov vo výške 260,-- Eur. V súlade s článkom 9, bod 9.2 úverovej zmluvy odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania z celkového dlhu žalovaného ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti v sadzbe 5% ročne. Príslušenstvo pohľadávky tak tvorí 7,9 % úrok z omeškania za úver zo sumy 5.611,97 Eur od 26.01.2017 do zaplatenia a 5 % úrok z omeškania zo sumy 6.356,44 Eur od 26.01.2017 do zaplatenia. Na základe vyššie uvedeného si preto žalobca uplatňoval zaplatenie sumy 6.356,44 Eur spolu s príslušenstvom a trovami konania.

2. O nároku žalobcu rozhodol súd rozsudkom sp. zn. -99 zo dňa 14.09.2018.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonnej lehote podal žalovaný odvolanie. Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. -150 zo dňa 17.06.2020 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Podľa , ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

5. Súd prvej inštancie vec prejednal zohľadňujúc závery rozhodnutia a právny názor odvolacieho súdu a vo veci opätovne rozhodol.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie žalobou, zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.01.2015, všeobecnými obchodnými podmienkami PSS, a. s., amortizačnou tabuľkou pre spotrebiteľský úver na vybavenie domácností, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 25.01.2017, upozornením na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 05.12.2016, výpisom z účtu spotrebiteľského úveru, písomnými podaniami žalobcu a žalovaného.

7. Žalobca vo vyjadrení doručenom konajúcemu súdu dňa 16.02.2021 uviedol, že v rozhodnutí odvolacieho súdu nie je konkretizované, v čom spočíva nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že je toho názoru, že pre právne postavenie žalovanej ako spotrebiteľa nemôže mať za následok vylúčenie ustanovení . Zmluva o úvere, ktorú uzavrel žalobca so žalovanou je spotrebiteľskou zmluvou podliehajúcou o spotrebiteľských úveroch, kde podľa názoru žalobcu, tento zákon nepokrýva všetky otázky vzniku úverového zmluvného vzťahu, práv a povinností strán, ktoré zo zmluvného vzťahu vyplývajú, riešenia otázok na akú dobu je dlžník povinný platiť úroky z poskytnutého úveru, vzťah úrokov z úveru a úrokov z omeškania, výšku úrokov z omeškania, ktoré sú predmetom úpravy . Ďalej uviedol, že zmluva o úvere je v zmysle v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere tzv. absolútnym obchodom, a preto bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy o úvere je potrebné pri posudzovaní tohto právneho vzťahu vychádzať aj z ustanovení . Z ustanovení a 502 ods. 1 vyplýva, že zmluva o úvere nemôže byť dohodnutá ako bezúročná. U spotrebiteľských úverov je jednou z náležitostí, ktoré musí zmluva obsahovať, uvedenie doby trvania zmluvy. V závere svojho vyjadrenia žalobca poukázal na to, že žalovaná poslednú splátku úveru zaplatila v máji 2016.

8. Žalovaná vo vyjadrení doručenom konajúcemu súdu dňa 13.10.2021 uviedla, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 2459167604, ktorú uzavrela so žalobcom v zmysle o spotrebiteľských úveroch sa má posudzovať podľa o stavebnom sporení. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na ustanovenia , , , , a k tomuto uviedla, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa spravuje v režime , nie . V ďalšom žalovaná zotrvala na všetkých vyjadreniach, ktoré uviedla v doterajšom priebehu konania a ďalej uviedla, že spotrebiteľský úver, ktorý jej bol poskytnutý formou zmluvy o spotrebiteľskom úvere dňa 20.01.2015 bol podľa obsahu zmluvy poskytnutý vo výške 7 000,-- Eur a v tejto výške jej mal byť aj vyplatený. Na rozdiel od uvedeného preto uviedla, že hoci bol formou zmluvy zazmluvnený úver vo výške 7 000,-- Eur, fakticky jej bola vyplatená suma vo výške 6 860,-- Eur, nakoľko z uvedeného úveru bola v prospech žalobcu zrazená platba na poplatok za poskytnutie úveru vo výške 140,-- Eur.

V zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 2459167604 v bode II. je uvedená výška spotrebiteľského úveru 7 000,-- Eur, kde podľa žalovanej tento údaj je nesprávny a mal tam byť uvedený správny údaj vo výške 6 860,-- Eur, kde ide o sumu, ktorá jej bola aj skutočne vyplatená. S poukazom na vyššie uvedené a s ohľadom na ustanovenie Zákona o spotrebiteľských úveroch má žalovaná za to, že uvedené údaje ako nesprávne uvedené majú za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. V ďalšom žalovaná poukázala na ustanovenie a a uviedla, že žalobca jej zaslal upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 05.12.2016, kde jej oznámil, že dňa 20.12.2016 vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru. Následne žalobca zaslal žalovanej oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 25.01.2017 a úver zosplatnil k dátumu 25.01.2017. Vzhľadom na uvedené ustanovenia mala žalovaná za to, že žalobca svoje právo neuplatnil včas, keďže mimoriadnu splatnosť mal vyhlásiť ku dňu 20.12.2016 a vyhlásil ju až k 25.01.2017 a teda toto právo si neuplatnil najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky, t. j. 15.01.2017. Žalovaná má preto za to, že ide o neplatné zosplatnenie úveru. Na základe uvedeného preto žalovaná žiadala, aby súd určil, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov a zároveň požiadala konajúci súd, aby ju zaviazal na úhradu dlžnej sumy v splátkach.

9. Žalobca vo vyjadrení doručenom konajúcemu súdu dňa 02.11.2021 (reakcia na vyjadrenie žalovanej doručené súdu dňa 13.10.2021) uviedol, že v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 2459167604 zo dňa 20.01.2015 poskytol dlžníkovi úverové prostriedky celkovo vo výške 7 000,-- Eur. V súlade s čl. VIII bod 8.1 si poplatok za spracovanie medziúveru vrátane zmluvnej dokumentácie zúčtoval pri prvom čerpaní peňažných prostriedkov tak, že celková suma poukazovaných peňažných prostriedkov bola znížená o výšku tohto poplatku. Nárok žalobcu ako veriteľa na poplatok za spracovanie medziúveru predstavuje nárok vyplývajúci priamo zo zákona, konkrétne ide o odplatu, ktorú je banka oprávnená od dlžníka požadovať v zmysle ustanovenia . Na základe uvedeného je preto podľa názoru žalobcu zrejmé, že zmluvné dojednanie odráža obsah zákonného ustanovenia. Vyplatená suma bola znížená o sumu poplatku za spracovanie medziúveru, aby žalovaná nebola osobitne zaťažená povinnosťou uhradiť tento poplatok. Žalobca žalovanej peňažné prostriedky na úhradu tohto poplatku požičal, čím jej de facto vyšiel v ústrety, aby nemusela poplatky hradiť z vlastných prostriedkov. V tejto súvislosti žalobca poukázal na ustanovenie , na rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. zo dňa 26.04.2018 a rozsudok Súdneho dvora z 03.10.2019 vo veci Gyula E. proti L. C. T., G. E., O. E., C-621/17, EU:C:2019:820. Podľa zmluvy celková doba trvania úveru bola vedená na 7 rokov a v prípade dodržania zmluvne dohodnutých podmienok by konečná splatnosť úveru nastala 15.01.2022 s počtom splátok 84 mesiacov, s výškou splátky 107,13 Eur. Poplatok za spracovanie medziúveru vrátane zmluvnej dokumentácie zúčtoval žalobca v súlade s bodom 8.1 zmluvy pri prvom čerpaní peňažných prostriedkov a je toho názoru, že poplatok za spracovanie medziúveru predstavuje nárok vyplývajúci priamo zo zákona, kde ide o odplatu, ktorú je banka oprávnená od dlžníka požadovať v zmysle . V danom prípade je nesporné, že žalovanej bol zo strany žalobcu poskytnutý spotrebiteľský úver, ktorý žalovaná riadne nesplácala, z ktorého dôvodu žalobca listom zo dňa 05.12.2016 upozornil žalovanú na zaplatenie zročných splátok do 20.12.2016. Vzhľadom k tomu, že ani vo výzve určenej lehote nedoplatila zročné splátky, žalobca úver oprávnene zosplatnil.

10. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovné:

11. Medzi stranami konania nie je sporné, že uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX dňa 20.01.2015 v zmysle o spotrebiteľských úveroch na vybavenie domácností fyzickým osobám.

12. Z bodu II. zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvoril žalobca so žalovanou, konajúci súd zistil, že výška spotrebiteľského úveru bola vo výške 7 000,-- Eur, pri výške úrokovej sadzby 7,90 % ročne, s výškou pravidelnej mesačnej anuitnej splátky spotrebiteľského úveru 107,13 Eur, so splatnosťou mesačných anuitných splátok spotrebiteľského úveru k 15. dňu v mesiaci, s počtom pravidelných mesačných anuitných splátok 84, s dobou trvania spotrebiteľského úveru 7 rokov a konečnou splatnosťou spotrebiteľského úveru do 15.01.2022.

13. Z bodu III. bod 3.1 konajúci súd zistil, že účelom tohto úveru je financovanie vybavenia domácnosti dlžníka v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami.

14. Z bodu III. bod 3.2 konajúci súd zistil, že žalovaná čestne prehlásila, že peňažné prostriedky z úveru použije na financovanie vybavenia domácnosti v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami.

15. Z bodu V. bod 5.3 konajúci súd zistil, že prvá splátka spotrebiteľského úveru je splatná v 15. deň v mesiaci, nasledujúcom po čerpaní, resp. po mesiaci, v ktorom bolo vykonané prvé čerpanie spotrebiteľského úveru v prípade, že sa spotrebiteľský úver čerpá po častiach.

16. Z bodu V. bod 5.4 súd zistil, že ďalšie splátky spotrebiteľského úveru sú splatné k 15. dňu každého mesiaca.

17. Z výpisu z účtu spotrebiteľského úveru konajúci súd zistil, že poslednú splátku žalovaná uhradila 09.05.2016 (čo potvrdil aj žalobca vo svojom vyjadrení doručenom konajúcemu súdu dňa 16.02.2021).

18. Z upozornenia na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 05.12.2016, ktoré bolo žalovanej doručené dňa 08.12.2016 (č. l. 14, ako to vyplýva aj z doručenky), konajúci súd zistil, že žalobca žalovanej s konečnou platnosťou oznámil, že dňa 20.12.2016 vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru, nakoľko v zmysle žalobcových výziev žalovaná neuhradila dlžné splátky vrátane splátky za mesiac december 2016 spolu vo výške 749,91 Eur. Ďalej žalobca v tomto upozornení uviedol, že v prípade ak do dátumu 20.12.2016 žalovaná dlžné splátky neuhradí, obdrží písomnú informáciu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru s vyčíslenou výškou dlhu.

19. Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 25.01.2017 konajúci súd zistil, že žalobca v zmysle zmluvy o úvere, resp. všeobecných obchodných podmienok PSS, a. s. na poskytovanie spotrebiteľských úverov na vybavenie domácnosti fyzickým osobám jednostranne vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požadoval splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere pred termínom konečnej splatnosti úveru, ak nastala niektorá zo skutočností uvedených v zmluve o úvere. Touto skutočnosť bol dôvod porušenia povinnosti splácať úver zo strany žalovanej riadne a včas, na čo ju žalobca niekoľkokrát písomne upozornil a vyzval k pravidelnému splácaniu úveru. Týmto oznámením žalovanej oznámil, že ku dňu 25.01.2017 nastáva mimoriadna splatnosť celého úveru na základe zmluvy o úvere, resp. VOP. Na základe toho požiadal žalovanú vrátiť celú dlžnú sumu vrátane príslušenstva, ktorá k 25.01.2017 predstavovala sumu 6 356,44 Eur.

20. Po vykonaní dokazovania súd dospel k tomuto právnemu záveru:

21. Predmetom sporu je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 6.356,44 Eur spolu s príslušenstvom, titulom neplnenia zmluvnej povinnosti žalovanou vyplývajúcej zo zmluvy o úvere.

22. Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

23. Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

24. Podľa § 2 písm. a) ZoSÚ, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

25. Podľa § 2 písm. b) ZoSÚ, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

26. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

27. Podľa § 2 písm. g) ZoSÚ, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok.

28. Podľa § 2 písm. h) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

29. Podľa § 2 písm. l) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

30. Podľa , , ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie; ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov; výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

31. Podľa , v znení neskorších predpisov - o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „“), nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti.

32. Podľa § 11 ods. 1 písm. b), d) ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p) a ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

33. Podľa § 11 ods. 4 ZoSÚ, spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.

34. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

35. Podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

36. Podľa § 7 ods. 16 ZoSÚ, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov a s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

37. Podľa § 7 ods. 17 ZoSÚ, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5 a posúdi

schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

38. Podľa , ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

39. Podľa , ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

40. Zásadný význam v ochrane spotrebiteľa v úverových zmluvných vzťahoch má dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Cieľom ustanovení ZoSÚ je chrániť spotrebiteľa ako slabšiu stranu pred nekalými praktikami veľkých silných subjektov vykonávajúcich podnikateľskú činnosť formou poskytovania úverov a to tým spôsobom, že ustanovuje povinnosť poskytovateľovi spotrebiteľského úveru uvádzať v zmluve o spotrebiteľskom úvere všetky potrebné základne informácie o poskytovanom úvere a vyhnúť sa tým možnosti zavádzania, či klamania spotrebiteľa prípadne opomenutia podania informácií, ktoré by mali pre spotrebiteľa rozhodujúci význam z hľadiska rozhodovania sa, či ponuku vziať.

41. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že žalobca pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere vystupoval ako veriteľ, t. j. ako osoba, ktorá konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, t. j. ako osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa o spotrebiteľských úveroch je spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej právnej formy. S poukazom na uvedené je predmetnú zmluvu o úvere potrebné považovať svojou povahou za zmluvu spotrebiteľskú.

42. V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva absolútnym obchodným vzťahom, ktorá sa v zmysle spravuje úpravou podľa ( a nasl.), pričom túto úpravu možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu. Zároveň však podľa charakteru zmluvy (t.j. formulárová predtlač a podnikateľ - fyzická osoba) ide jednoznačne o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje špeciálna úprava obsiahnutá v , posledná veta a v osobitnom o spotrebiteľských úveroch.

43. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je názor, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a lepšiu dostupnosť právnych služieb a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle.

44. Práve z vyššie uvedeného dôvodu bol prijatý a ustanovil osobitné náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak, aby za účelom odstránenia vyššie uvedenej faktickej nerovnováhy bol spotrebiteľ účinným spôsobom informovaný o podmienkach spotrebiteľského úveru a vedel lepšie ako pri nespotrebiteľskej úverovej zmluve posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúce pre neho z uzatvorenej úverovej zmluvy. Niektoré ustanovené náležitosti zákonodarca v prospech ochrany spotrebiteľa preferoval až do takej miery, že ich neuvedenie v písomnej forme sankcionoval bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru ako sankciou pre dodávateľa, ktorý nerešpektuje zákon a tým spotrebiteľa vystavuje nerovnému postaveniu.

45. Pokiaľ ide o žalovanou namietané neplatné zosplatnenie úveru, súd k tomuto uvádza, že neplatnosť zosplatnenia úveru súd vidí v tom, že neboli splnené podmienky zosplatnenia predpokladané v a v . Súd je toho názoru, na ktorý poukázala žalovaná vo svojom vyjadrení (č. l. 188), že mimoriadne zosplatnenie úveru je neplatné pre nesplnené zákonné hmotno-právne podmienky nevyhnutné pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Zmluva o úvere bola uzavretá dňa 20.01.2015 na dobu 84 mesiacov, pričom konečná splatnosť úveru mala nastať 15.01.2022. Žalovaná poslednú splátku uhradila, ako to vyplýva z výpisu z účtu spotrebiteľského úveru dňa 09.05.2016. Nasledujúca splátka bola splatná do 15.06.2016. Splatnosť celého úveru bola podľa zmluvy k 15.01.2022. Žalobca listom zo dňa 05.12.2016 doručeným žalovanej dňa 08.12.2016 upozornil žalovanú, že je v omeškaní so splácaním splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace a vyzval ju na zaplatenie splátok a zároveň ju informoval, že ak ich neuhradí do 20.12.2016, obdrží písomnú informáciu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Nakoľko si žalovaná uvedenú povinnosť nesplnila, žalobca vyhlásil dňa 25.01.2017 mimoriadnu splatnosť úveru a tu nastala chyba, nakoľko si ju neuplatnil do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky, t. j. do 15.01.2017, kde z uvedeného vyplýva, že ide o neplatné zosplatnenie úveru. Preto je potrebné posudzovať zročnosť každej splátky samostatne od poslednej nezaplatenej splátky, t. j. od 16.06.2016. Tieto splátky nie sú premlčané, preto má žalobca nárok na úhradu splátok splatných od 16.06.2016 do konečnej splatnosti úveru, teda 68 mesačných splátok úveru (splátky od 16.06.2016 do 15.01.2022). Vzhľadom na to, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov, keďže výška odplaty je v rozpore so zákonom, súd vypočítal výšku mesačnej splátky očistenú od úrokov tak, že výšku úveru - sumu 6 860,-- Eur (ktorá bola po odpočítaní sumy 140,-- Eur fyzicky žalovanej uhradená), vydelil počtom splátok - 84 a dospel k výške mesačnej splátky 81,66 Eur, potom túto mesačnú splátku vynásobil počtom 68 splátok a dospel k sume 5 552,88 Eur. Vzhľadom na predložené listinné dôkazy žalobcom z vyššie uvedených dôvodov, súd posudzoval žalobu za čiastočne dôvodnú a priznal žalobcovi sumu 5 552,88 Eur a v prevyšujúcom rozsahu z dôvodov vyššie a nižšie uvedených žalobu zamietol.

46. Zvýšenú ochranu spotrebiteľa zákonodarca uzákonil aj v osobitných právnych predpisoch, ktoré majú k špeciálny vzťah (lex specialis derogat lex generalis), lebo konkretizujú a dopĺňajú ochranu spotrebiteľa pri rôznych záväzkoch, v ktorých vystupuje spotrebiteľ ako zmluvná strana. Jedným z takýchto právnych predpisov je aj ZoSÚ, ktorý upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Okrem vyššie spomenutých upravuje aj rôzne porušenia povinnosti dodávateľom s dôsledkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru ( ZoSÚ).

47. ZoSÚ v § 9 vymenúva jednotlivé náležitosti, ktoré musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať. Medzi podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patrí v zmysle § 9 ods. 2 písm. e) ZoSÚ aj uvedenie celkovej výšky spotrebiteľského úveru. Súd je toho názoru, že celková výška úveru uvedená v zmluve vo výške 7 000,-- Eur nie je uvedená správne. Medzi stranami je nesporné, že žalobca si jednostranne pred poskytnutím úveru započítal poplatok za poskytnutie úveru vo výške 140,-- Eur a žalovanému spotrebiteľovi tak reálne poskytol sumu 6 860,-- Eur. Sporné však v tejto časti je, či dané konanie žalobcu a či zmluvne uvedená celková výška úveru v spojení sa daným jednostranným zápočtom spôsobuje právne následky a teda či zo strany žalobcu šlo o konanie v súlade so zákonom. Súd je toho názoru, že takéto konanie zo strany žalobcu je neprijateľné, nakoľko klamlivo pôsobí na spotrebiteľa tým spôsobom, že v zmluve mu deklaruje poskytnutie vyššej sumy (v danom prípade takej ako žalovaný spotrebiteľ požadoval), avšak reálne mu poskytne sumu nižšiu (v danom prípade o 140,-- Eur nižšiu). Konanie žalobcu takto výrazne obmedzuje vôľu spotrebiteľa disponovať s úverom tak ako chce alebo potrebuje. Neobstojí v danom prípade ani argument žalobcu, ktorý v súvislosti s tým uvádza, že žalovaný o tom vedel, že bol o tom poučený a rozhodol sa takýto úver za takýchto podmienok vziať. Ak by mal byť použitý výklad tvrdený žalobcom, úplne by stratila význam celá právna úprava tykajúca sa ochrany spotrebiteľa, ktorá má v súčasnej dobe svoj význam a to práve z dôvodu vzniku zmluvných vzťahov, v ktorých ako zmluvné strany vystupujú úplne iné subjekty s neporovnateľne odlišnými vedomosťami a skúsenosťami v problematike toho, čo je predmetom zmluvy napr. poskytovanie úverov. Konanie žalobcu spočívajúce v automatickom jednostrannom započítaní poplatku z poskytnutej sumy je potrebné hodnotiť ako nekalé a zároveň ako porušenie povinnosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. e) ZoSÚ, lebo žalobca žalovanému spotrebiteľovi

poskytol reálne nižšiu sumu ako je stanovená v zmluve, teda v zmluve mala byť podľa názoru súdu uvedená suma 6 860,-- Eur alebo mal žalobca poskytnúť žalovanému sumu 7 000,-- Eur a poplatok za poskytnutie úveru vo výške 140,-- Eur nechať žalobcu splácať v rámci pravidelných mesačných splátok, ktorými bola splácaná istina a úroky. Nesprávne uvedená celková výška úveru má za následok, že poskytnutý úver je potrebné považovať v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov.

48. Žalovaná sa s plnením svojho peňažného záväzku dostala do omeškania, preto ju súd zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania, ktorý bol vyčíslený v súlade s príslušnými ustanoveniami v spojení s nariadením a to vo výške 5 % ročne zo sumy 5 552,88 Eur od 16.01.2022 do zaplatenia a to všetko v mesačných splátkach po 350,-- Eur mesačne, vždy k 15. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc splátkou po právoplatnosti tohto rozsudku, kde v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky, stane sa splatným celý zvyšok dlžnej sumy. Súd priznal zákonné úroky z omeškania od konečnej splatnosti úveru.

49. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, súd určil, že úver je bezúročný a bez poplatkov a súd preto žalobe žalobcu v časti vyhovel a zaviazal žalovanú, aby žalobcovi zaplatila sumu 5 552,88 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5 552,88 Eur od 16.01.2022 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti nad sumu 5 552,88 Eur s príslušenstvom, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

50. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

51. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu, súd rozhodnutím, ktorým sa konanie končí.

52. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

53. O nároku na náhradu trov celého (vrátane odvolacieho) konania, súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Žalobca bol úspešný len čiastočne a to v rozsahu 80,95 %, žalovaná v rozsahu 19,04 %, preto súd zaviazal žalovanú na náhradu trov konania v prospech žalobcu vo výške 61,92 %, čo robí rozdiel medzi úspechom žalobcu a žalovanou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znova od doručenia opravného uznesenia, len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť podľa , , len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného o súdnych exekútoroch v exekučnom konaní.