Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/44/2017

Uznesenie

Krajský súd Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Mária Šuleja, na verejnom zasadnutí dňa 6. júna 2018, prejednal odvolania Generálnej prokuratúry SR a obžalovaného S. C., proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica z 26.10.2015 sp.zn. 4T/66/2012 a takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. por. odvolania prokurátora Generálnej prokuratúry SR a obžalovaného S. C. z a m i e t a.

odôvodnenie:

Krajský súd Banská Bystrica v rámci odvolacieho konania na podklade odvolania obžalovaného S. C. a Generálnej prokuratúry SR, pracovisko Krajská prokuratúra Prešov, rozhodoval v skupinovej veci obžalovaných S. D. a spol. po tom, čo konanie voči obžalovanému S. C., pôvodne vedenej veci na krajskom súde pod sp.zn. 4To/22/2016 (3To) bolo uznesením zo 06.04.2017 (č.l. 4031 až 4032) podľa § 21 ods. 1 Tr. por. vylúčené na samostatné konanie a následne vec voči obžalovanému S. C. bola vedená na krajskom súde pod sp.zn. 3To/44/2017. K takémuto postupu došlo v dôsledku toho, že obžalovaný S. C. sa nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody na území Rakúskej republiky v inej veci, pretože po prepustení z väzby na slobodu sa zjavil mimo územia SR a tam sa dopustil majetkovej trestnej činnosti, za ktorú bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere troch rokov a až po vykonaní dvoch rokov boli ochotné justičné orgány Rakúskej republiky vydať obžalovaného na konanie v tejto veci súdnym orgánom SR. Stalo sa tak až 17.04.2018, v dôsledku čoho odvolací súd rozhodol uzneseniami o prerušení trestného stíhania vo vzťahu k obžalovanému S. C. a následne o pokračovaní pred jeho vydaním na územie SR 17.04.2018. Medzičasom odvolací súd uznesením z 08.11.2017 rozhodol o odvolaniach obžalovaných S. D., O. S., K. N., K. X., A. D., S. K., K. N., T. K., ako aj Generálnej prokuratúry SR proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica z 26.10.2015 sp.zn. 4T/66/2012 tak, že podľa § 319 Tr. por. odvolania všetkých odvolateľov zamietol.

Ďalej odvolací súd vo vzťahu k obžalovanému S. C. a spoluobžalovaným, už odsúdeným, zistil nasledovné skutočnosti: Generálny prokurátor SR, pracovisko Krajská prokuratúra Prešov, podal obžalobu 22.06.2012 na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. XIX Gv 5/10 na obžalovaných: 1/ S. D. 2/ S. C. 3/ O. S. 4/ K. N. 5/ K. X. 6/ A. D. 7/ S. K. 8/ K. N. 9/ T. K.

preto, že

obvinení S. D., S. C., O. S., K. N., A. D., S. K. a K. N. ako členovia organizovanej skupiny (§ 129 ods. 2 Trestného zákona ), ktorú riadili obvinení S. D. a S. C., od presnejšie nezistenej doby minimálne od mesiaca marec 2010 až do apríla 2011, páchali na území Slovenskej republiky majetkovú trestnú činnosť spočívajúcu predovšetkým v poškodzovaní a krádežiach bankomatov a finančných hotovostí z nich takým spôsobom, že plánovane a koordinovane zabezpečovali osoby, ktoré sa zúčastňovali krádeží, rozdeľovali medzi sebou úlohy a to tipovanie bankomatov, ich rezanie, nákupy odevných zvrškov používaných pri krádežiach, zabezpečovanie rôzneho náradia, nástrojov a pomôcok, rušičiek signálu a vysielačiek, rozdeľovali medzi sebou zisky, zabezpečovali likvidáciu nepotrebného materiálu, pričom v rámci konkrétneho rozdelenia úloh v rámci činnosti skupiny obvinení S. D. a S. C. organizovali stretnutia, zabezpečovali osoby do skupiny, rozdeľovali úlohy a peniaze, obvinený O. S. zabezpečoval náradie a rezanie bankomatov, obvinení A. D. a K. I. boli priamo prítomní pri rezaní bankomatov, obvinený K. N., obvinený K. X., obvinený S. K. a svedkovia W. K. a K. J. plnili úlohu „stojky", čiže zabezpečovali bezpečnosť tak, že stáli na vopred určených stanovištiach a prostredníctvom vysielačiek oznamovali akýkoľvek podozrivý pohyb, resp. policajnú hliadku, pričom boli uvedenou organizovanou skupinou spáchané jednotlivé skutky tak, že: 1.) obvinení S. D., S. C., O. S., a K. X. ako členovia organizovanej skupiny spolu s W. K. dňa 24.03.2010 vo večerných hodinách prišli do obce N., kde sa rozdelili tak, že W. K. a obv. K. X. ako tzv. „stojky" zabezpečovali bezpečnosť a obvinení S. D., S. C. a O. S. išli k miestu, kde sa nachádzal bankomat, pričom v presnejšie nezistenom čase medzi 01.00 až 02.00 hod. dňa 25.03.2010, po preskočení brány rodinného domu na R. N. H.. XX a odtrhnutí visiacej zámky na humne odcudzili tam odložený rebrík, za pomoci ktorého z budovy Domu služieb na Námestí SNP v obci Pliešovce najprv odstránili sirénu alarmu, zastriekali objektív bezpečnostnej kamery, poškodili 3 ks obecného osvetlenia v blízkosti objektu, následne mechanicky prerušili telekomunikačné vedenie umiestnené na vonkajšej strane budovy vrátane obecnej káblovej televízie, čím došlo k prerušeniu telekomunikačného spojenia šiestich účastníckych staníc a televíznej stanice, potom pejsrom vypáčili vchodové dvere budovy, ktorými sa dostali ku zadnej strane bankomatu zn. PREMS mod. P87G106, série 038 5003, part. no.: 445-0680092-B, na ktorom rozbrusovačkou rozpílili jeho zadnú časť a tak odcudzili finančnú hotovosť vo výške 61.010 €, pričom poškodili a odstránili aj záznamové a zabezpečovacie zariadenie bankomatu, čím spôsobili spoločnosti Dexia banka Slovensko a.s., so sídlom na ul. Hodžova č. 11, Bratislava, škodu krádežou hotovosti vo výške 61.010 €, škodu poškodením zariadenia vo výške 2.500 €, Obecnému úradu obce Pliešovce, škodu poškodením vchodových dverí vo výške 33 € a poškodením 3 ks verejného osvetlenia a káblovej obecnej televízie škodu vo výške 300 €, spoločnosti Printec Slovakia spol. s.r.o., so sídlom na ul. Šustekova č. 49, Bratislava, škodu poškodením bankomatu vo výške 8.182,22 €, spoločnosti Slovák Telekom a.s., so sídlom na ul. Karadžičova č. 10, Bratislava, škodu poškodením telekomunikačného vedenia vo výške 588,05 € a majiteľovi rodinného domu na R.. N. H.. XX, N. -A. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom na ul. J. č. XX, J. - A. H.J. krádežou rebríka vo výške 39,83 € a škodu poškodením visiaceho zámku vo výške 4,78 €, 2. obvinení S. D., S. C. a O. S. ako členovia organizovanej skupiny spolu s W. K. a doposiaľ nestotožnenou osobou dňa 31.03.2010 vo večerných hodinách prišli k obci C. na motorových vozidlách zn. BMW a ďalšom nestotožnenom vozidle, kde sa rozdelili, pričom W. K. zabezpečoval ako „stojka" bezpečnosť a obvinení S. D., S. C. a O. S. išli k miestu, kde sa nachádzal bankomat, pričom v čase od 02.00 hod. do 02.40 hod. dňa 01.04.2010 na Hlavnej ulici č. 11/6 vylámali vchodové dvere na predajni Praktik- zmiešaný tovar, majiteľa K. R. a z vnútra predajne odmontovali a odcudzili bankomatový trezor z bankomatu typu NCR 5887 patriaci Poštovej banke a.s. s hotovosťou vo výške 38.540 €, čím spôsobili Poštovej banke, a.s., Prievozská 2/B, Bratislava škodu krádežou hotovosti vo výške 38.540 € a krádežou bankomatového trezoru vo výške 22.334 €, K. R. poškodením dverí žiadna škoda nevznikla, 3. obvinení S. D., S. C., O. S., a K. N. spolu s W. K. dňa 18.04.2010 vo večerných hodinách prišli k obci Čierny Balog na motorových vozidlách zn. BMW a ďalšom nestotožnenom vozidle, kde sa rozdelili tak, že W. K. a obvinený K. N. ako „stojky" zabezpečovali bezpečnosť a obvinení S. D., S. C. a O. S. išli k miestu kde sa nachádzal bankomat, pričom v čase od 00.30 hod. do 03.45 hod. dňa 19.04.2010 odstrihli prívodný telekomunikačný kábel vedúci do rozvádzača na stene Obecného úradu v Čiernom Balogu, Závodie č. 2, následne vošli cez okno na prízemí na dámskej toalete v budove Obecného úradu v Čiernom Balogu, kde po vojdení na toaletu vykopli uzamknuté dvere vedúce do chodby obecného úradu, kde vyradili z prevádzky signalizačné zariadenie, ktoré bolo

vyvedené na mobilný telefón starostu obce Čierny Balog, vykopli drevené dvere vedúce do miestnosti, kde sa nachádzala zadná časť bankomatu Dexia banky, znefunkčnili bezpečnostné zariadenie, ktoré bolo vyvedené na mobilný telefón riaditeľky a zástupkyne pobočky Dexia banky v Brezne a vyrezali na zadnej strane bankomatu na dverách výrez v pravej strane o rozmeroch 3 x 59 cm, otvorili bankomat a vybrali štyri boxy, v ktorých sa nachádzali bankovky a to v nominálnych hodnotách 50 €, 20 € a 10 € v celkovej výške 29.260 €, týmto konaním na obecnom úrade celkovo poškodil 5 dverí v oblasti zámkov a jedny vchodové dvere taktiež v oblasti zámku, po tom vo všetkých miestnostiach vystriekali po dlážke práškový hasiaci prístroj a následne odišli smerom ku cintorínu, kde otvorili boxy s peniazmi, peniaze si zobrali a boxy tu nechali, čím spôsobili škodu Obecnému úradu Čierny Balog Závodie č. 2 poškodením vo výške 703,25 €, spoločnosti Slovak Telekom a.s. Karadžičova č. 10 Bratislava, vo výške najmenej 302,40 €, spoločnosti Dexia banka, Hodžova č. 11, Žilina, vo výške 29.260 €, spoločnosti Printec Slovakia, s.r.o. Šustekova č. 49, Bratislava škodu poškodením bankomatu vo výške 7.605 €, 4. obvinení S. D. s K. I. ako členovia organizovanej skupiny spolu s W. K. a K. J. dňa 15.08.2010 vo večerných hodinách prišli k obci Lehota pod Vtáčnikom na motorových vozidlách zn. BMV a zn. Nissan kde sa rozdelili, pričom W. K. a K. J. ako „stojky" zabezpečovali bezpečnosť a obvinený S. D. a K. I. išli ku miestu, kde sa nachádzal bankomat a v čase okolo 04.00 hod. dňa 16.08.2010 prišli na Námestie SNP 37/9, kde poškodili plastové dvere na objekte, ktorého majiteľom je S. C., cez tieto dvere vošli do miestnosti do ktorej zasahuje bankomat, vykopli vnútorné interiérové dvere a prešli na chodbu, kde z neuzamknutej miestnosti odcudzili dve kladivá a s týmito kladivami poškodili bezpečnostné dvere SHERLOCK na bankomatovej miestnosti, čím spôsobili majiteľovi objektu S. C. škodu poškodením vchodových plastových dverí a drevenej rúčky na kladive vo výške 1.358,39 € a Všeobecnej úverovej banke a. s., Bratislava, Mlynské Nivy č. 1, škodu poškodením bezpečnostných dverí vo výške 1.587,01 €, pričom v bankomate sa v tom čase nachádzala hotovosť vo výške 32.320 €, ktorú sa im nepodarilo odcudziť a k dokonaniu skutku nedošlo, 5. obvinení S. D., A. D., S. K. spolu s K. I., W. K. a K. J. dňa 23.08.2010 vo večerných hodinách prišli k obci Príbovce na 3 motorových vozidlách, kde sa rozdelili tak, že W. K. a K. J. spolu s obvineným S. K. zabezpečovali ako „stojky" bezpečnosť a obvinený S. D., obvinení A. D. a K. I. išli ku miestu, kde sa nachádzal bankomat, v čase okolo 02.00 hod. dňa 24.08.2010 prišli k pohostinstvu č.71 - 613, kde montážnou penou zastriekali poplašné zariadenie umiestnené na hornom pravom rohu budovy z východnej strany, vylomili vchodové dvere na pohostinstve v oblasti zámku ako aj visiaci zámok na dverách, vnikli do pohostinstva, kde poškodili skrinky poplašnej signalizácie umiestnené za barovým pultom ako aj vedľa bankomatu Poštovej banky a.s., následne sa pokúšali vypáčiť bankomat, čo sa im však nepodarilo, nakoľko sa spustila signalizácia a z miesta činu ušli, čím svojím konaním spôsobili škodu na zariadení poškodením poplašného zariadenia vo výške 30,77 € ku škode T. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., M. S. č. X/XX, škodu na bankomate pre spoločnosť First Data Slovakia s.r.o. so sídlom Bratislava ul. Rőntgenová č. 1 vo výške 6.640,20 €, pričom v bankomate sa v tom čase nachádzala hotovosť vo výške 13.270 €, ktorú sa im nepodarilo odcudziť, 6. obvinení S. C., O. S., K. N., a K. N. ako členovia organizovanej skupiny spolu s W. K. pripravovali dňa XX.XX.XXXX krádež do bankomatu Dexia banky v Jelšave a to takým spôsobom, že W. K. uvedeného dňa na svojom osobnom motorovom vozidle za. BMW ev.č. U.-XXX E. v čase okolo 16.00 hod. odišiel z miesta trvalého bydliska smerom na Martin, kde na parkovisko pri obci Strečno za ním prišiel obvinený S. C. a spoločne odišli smerom na Liptovský Mikuláš, v Liptovskom Hrádku sa stretli s obvinenými K. N., O. S. a K. N., ktorý prišiel svojim vlastným osobným motorovým vozidlom, všetci odišli smerom do Jelšavy a zaujali miesta tak, aby mali pod kontrolou všetky prístupové cesty, takže W. K. s vozidlom zastavil pred Jelšavou smerom od Revúcej na pravej strane od cesty cca 2-3 minúty jazdy motorovým vozidlom, obv. K. N. s vozidlom zastavil smerom od Rimavskej Soboty na Jelšavu, obv. K. N. mal za úlohu sledovať hliadku OO PZ Jelšava, pričom stál tak, aby mal výhľad na budovu OO PZ, po odchode hliadky sa pripojil k obvineným S. C. a O. S., ktorí sa v čase medzi 23.00 hod. dňa 18.04.2011 až 03.10 hod. dňa 19.04.2011 opakovane pokúsili narušiť signalizáciu a vykonávať krádež do bankomatu pričom pred prípravou krádeže do bankomatu sa obvinení S. C. a O. S. prezliekli do tzv. pracovného odevu, mali kukly a obuv na prezutie, pri komunikácii členovia skupiny používali vysielačky, mali so sebou rušičku GSM pásma a náradie potrebné k vykonaniu krádeže bankomatu, avšak od svojho konania upustili, pretože v odstavenom motorovom vozidle jeden z obvinených videl príslušníka polície, čo si oznámili cez vysielačky a z miesta odišli, pričom v bankomate patriacom Dexia banka Slovensko a.s., Hodžova 11, Žilina bolo v tom čase 11.730 €, 7. obvinení S. C., A. D., T. K. spolu s K. I. spolu po predchádzajúcej vzájomnej dohode spoločným konaním dňa 21.1.2011 v nočných hodinách vykonali krádež vlámaním do čerpacej stanice Slovnaft v

obci Terchová, časť Vyšné Kamence takým spôsobom, že vytrhli signalizáciu z vonkajšej strany stanice, nezisteným predmetom vylámali bočné vchodové dvere do objektu v hornej časti a v oblasti zámku, tak sa dostali do vnútorných priestorov, vytrhli dve skrinky signalizácie, prešli do priestorov kancelárie, tam nezisteným predmetom vylámali dvere na drevenej skrini, rozrezali dvere na ohňovzdornej skrini značky Sherlock a odcudzili tak finančnú hotovosť vo výške 5.025 €, 10 kusov mesačných diaľničných známok pre vozidlá do 3,5 ton v celkovej hodnote 140 €, 70 kusov ročných diaľničných známok pre vozidlá do 3,5 ton v celkovej hodnote 3.500 € a 40 kusov týždňových diaľničných známok pre vozidlá do 3,5 ton v celkovej hodnote 280 € a taktiež odcudzili finančnú hotovosť, ktorá sa nachádzala v mikroténovýeh vrecúškach na polici nad ohňovzdornou skriňou. Následne vypáčili nezisteným spôsobom dvere do predajne a odcudzili tam 40 kusov krabíc cigariet zn. Marlboro, 30 kusov krabičiek cigariet značky Marlboro light, telefónne karty Easy kredit 12 v počte 10 kusov a Prima kredit 10 v počte 20 kusov, finančnú hotovosť zo zásuvky registračnej pokladnice a následne v priestoroch predajne vystriekali práškový hasiaci prístroj, čím spôsobili škodu odcudzením finančnej hotovosti v celkovej výške 7.335 €, škodu na odcudzených veciach vo výške 4.459,37 €, poškodením tovaru škodu vo výške 6.571,37 € a poškodením zariadenia čerpacej stanice spôsobili škodu vo výške 1000 €. Na základe uvedenej obžaloby senát okresného súdu vykonal rozsiahle dokazovanie a rozhodol tak, že obžalovaných uznal vinnými zo skutkov označených v obžalobe číslami 1,5,6 a 7. Za skutky označené pod bodmi 2,3 a 4 obžalovaných spod obžaloby oslobodil v podstate s odôvodnením, že pri týchto skutkoch sú obžalovaní usvedčovaní len výpoveďou spolupracujúceho obvineného. Súd v rozsudku konštatuje, že podľa zaužívanej súdnej praxe nie je vhodné, aby takýto dôkaz bol jediným usvedčujúcim dôkazom. Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa boli obžalovaní S. D., S. C., O. S. a K. X. uznaní za vinných v bode 1/ obžaloby, obžalovaní S. D., A. D. a S. K. v bode 5/ obžaloby, obžalovaní S. C., O. S., K. N. a K. N. v bode 6/ obžaloby, obžalovaní S. C., A. D., T. K. v bode 7/ obžaloby z trestných činov nasledovne: Obžalovaný 1/ S. D. v jednočinnom súbehu z pokračovacieho zločinu krádeže z časti dokonaného z časti v štádiu pokusu podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. a), ods. 4 písm. b) Tr. zák. (s poukazom na § 138 písm. i) Tr. zák., ods. 4 písm. e) Tr. zák., z pokračovacieho prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., zločinu poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 286 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Tr. zák. a z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1,2 písm. a) Tr. zák., obžalovaný 2/ S. C. v jednočinnom súbehu z pokračovacieho zločinu krádeže z časti dokonaného, z časti v štádiu prípravy podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. a), ods. 4 písm. b) Tr. zák. (s poukazom na § 138 písm. i) Tr. zák.), ods. 4 písm. e) Tr. zák., § 13 ods. 1 Tr. zák. z časti vo forme spolupáchateľstva, z pokračovacieho prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., zo zločinu poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 286 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Tr. zák. a z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., obžalovaný 3/ O. S. v jednočinnom súbehu z pokračovacieho zločinu krádeže z časti dokonaný z časti v štádiu prípravy podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. a), ods. 4 písm. b) Tr. zák. (s poukazom na § 138 písm. i) Tr. zák.) § 13 ods. 1 Tr. zák., z pokračovacieho prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., zo zločinu poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 286 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Tr. zák. a z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., obžalovaný 4/ K. N. zo zločinu krádeže v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 k § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zák. (s poukazom na § 138 písm. i) Tr. zák.), obžalovaný 5/ K. X. v jednočinnom súbehu zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. a), ods. 4 písm. b) Tr. zák. (s poukazom na § 138 písm. i) Tr. zák.) a z prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., obžalovaný 6/ A. D. v jednočinnom súbehu zo zločinu krádeže z časti dokonaného z časti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 212 ods. 1, ods. 4 písm. a), ods. 4 písm. b) Tr. zák. (s poukazom na § 138 písm. i) Tr. zák.), z časti vo forme spolupáchateľstva a z prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., obžalovaný 7/ S. K. zo zločinu krádeže v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zák. (s poukazom na § 138 písm. i) Tr. zák.) a z prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák.,

obžalovaný 8/ K. N. zo zločinu krádeže v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 k § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zák. (s poukazom na § 138 písm. i) Tr. zák.), obžalovaný 9/ T. K. formou pomoci podľa § 21 ods. 1 písm. d) Tr. zák. k jednočinnému súbehu za zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4b Tr. zák. a z prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. spáchané formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., a to na tom skutkovom základe, že obžalovaní 1/ S. D. 2/ S. C. 3/ O. S. 5/ K. X. v bode 1.) obžaloby ako členovia organizovanej skupiny (§ 129 ods. 2 Tr. zák.), spolu s W. K. dňa 24.03.2010 vo večerných hodinách prišli do obce Pliešovce, kde sa rozdelili tak, že svedok W. K. a obžalovaný K. X. ako tzv. "stojky" zabezpečovali bezpečnosť a obžalovaní S. D., S. C. a O. S. išli k miestu, kde sa nachádzal bankomat, pričom v presnejšie nezistenom čase medzi 01.00 až 02.00 hod. dňa 25.03.2010, po preskočení brány rodinného domu na R. N. H.. XX a odtrhnutí visiacej zámky na humne, odcudzili tam odložený rebrík, za pomoci ktorého z budovy Domu služieb na Námestí SNP v obci Pliešovce najprv odstránili sirénu alarmu, zastriekali objektív bezpečnostnej kamery, poškodili 3 ks obecného osvetlenia v blízkosti objektu, následne mechanicky prerušili telekomunikačné vedenie umiestnené na vonkajšej strane budovy vrátane obecnej káblovej televízie, čím došlo k prerušeniu telekomunikačného spojenia šiestich účastníckych staníc a televíznej stanice, potom pejsrom vypáčili vchodové dvere budovy, ktorými sa dostali ku zadnej strane bankomatu zn. PREMS mod. P87G106, série 038 5003, part. no.: 445-0680092-B, na ktorom rozbrusovačkou rozpílili jeho zadnú časť a tak odcudzili finančnú hotovosť vo výške 61.010 €. pričom poškodili a odstránili aj záznamové a zabezpečovacie zariadenie bankomatu, čím spôsobili spoločnosti Príma banka Slovensko, a.s. (Dexia banka Slovensko a.s. do 31.12.2011), so sídlom ul. Hodžova č. 11, Žilina, IČO: 31 575 951, škodu krádežou hotovosti vo výške 61.010 €, škodu poškodením zariadenia vo výške 2.500 €; Obci Pliešovce, škodu poškodením vchodových dverí vo výške 33 € a poškodením 3 ks verejného osvetlenia a káblovej obecnej televízie škodu vo výške 300 €; spoločnosti PPRINTEC SLOVAKIA spol. s.r.o., so sídlom ul. Šustekova č. 49, Bratislava, IČO: 35 702 044, škodu poškodením bankomatu vo výške 8.182,22 €; spoločnosti Slovák Telekom a.s., so sídlom ul. Karadžičova č. 10, Bratislava, IČO: 35 763 469 škodu poškodením telekomunikačného vedenia vo výške 588,05 € a majiteľovi rodinného domu na R.. N. H.. XX, N. A. N., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom na ul. J. č. XX, J. - A. H., škodu krádežou rebríka vo výške 39,83 € a škodu poškodením visiaceho zámku vo výške 4,78 €,

obžalovaní 1/ S. D.

6/ A. D.

7/ S. K.

v bode 5/ obžaloby

ako členovia organizovanej skupiny (§ 129 ods. 2 Trestného zákona ), spolu s K. I., W. K. a K. J. dňa 23.08.2010 vo večerných hodinách prišli k obci Príbovce na 3 motorových vozidlách, kde sa rozdelili tak, že W. K. a K. J. spolu s obžalovaným S. K. zabezpečovali ako "stojky" bezpečnosť a obžalovaní S. D. a A. D. spolu s K. I. išli ku miestu, kde sa nachádzal bankomat, v čase okolo 02.00 hod. dňa 24.08.2010 prišli k pohostinstvu č.71-613, kde montážnou penou zastriekali poplašné zariadenie umiestnené na hornom pravom rohu budovy z východnej strany, vylomili vchodové dvere na pohostinstve v oblasti zámku, ako aj visiaci zámok na dverách, vnikli do pohostinstva, kde poškodili skrinky poplašnej signalizácie umiestnené za barovým pultom, ako aj vedľa bankomatu Poštovej banky a.s., následne sa pokúšali vypáčiť bankomat, čo sa im však nepodarilo, nakoľko sa spustila signalizácia a z miesta činu ušli, čím svojím konaním spôsobili škodu na zariadení poškodením poplašného zariadenia vo výške 30,77 € ku škode T. N., nar. XX,XX.XXXX, bytom K., M. S. č. XXXX/X a škodu na bankomate pre spoločnosť First Data Slovakia s.r.o. so sídlom Bratislava ul. Rőntgenova č. 1, IČO: 31 372 074 vo výške 6.640,20 €, pričom v bankomate sa v tom čase nachádzala hotovosť vo výške 13.270 €, ktorú sa im nepodarilo odcudziť, obžalovaní 2/ S. C. 3/ O. S. 4/ K. N. 8/ K. N.

v bode 6/ obžaloby

ako členovia organizovanej skupiny (§ 129 ods. 2 Tr. zák.), spolu s W. K. pripravovali dňa 18.04.2011 krádež do bankomatu Prima banky Slovensko, a.s. (Dexia banka Slovensko a.s. do 31.12.2011), v Jelšave a to takým spôsobom, že W. K. uvedeného dňa na svojom osobnom motorovom vozidle zn. BMW ev.č. B. E. v čase okolo 16.00 hod. odišiel z miesta trvalého bydliska smerom na Martin, kde na parkovisko pri obci Strečno za ním prišiel obžalovaný S. C. a spoločne odišli smerom na Liptovský Mikuláš, v Liptovskom Hrádku sa stretli s obžalovanými K. N., O. S. a K. N., ktorý prišiel svojim vlastným osobným motorovým vozidlom, všetci odišli smerom do Jelšavy a zaujali miesta tak, aby mali pod kontrolou všetky prístupové cesty, takže W. K. s vozidlom zastavil pred Jelšavou smerom od Revúcej na pravej strane od cesty cca 2-3 minúty jazdy motorovým vozidlom, obžalovaný K. N. s vozidlom zastavil smerom od Rimavskej Soboty na Jelšavu, obžalovaný K. N. mal za úlohu sledovať hliadku OO PZ Jelšava, pričom stál tak, aby mal výhľad na budovu OO PZ, po odchode hliadky sa pripojil k obžalovaným S. C. a O. S., ktorí sa v čase medzi 23.00 hod. dňa 18.04.2011 až 03.10 hod. dňa 19.04.2011 opakovane pokúsili narušiť signalizáciu a vykonávať krádež do bankomatu pričom pred prípravou krádeže do bankomatu sa obžalovaný S. C. a O. S. prezliekli do tzv. pracovného odevu, mali kukly a obuv na prezutie, pri komunikácii členovia skupiny používali vysielačky, mali so sebou rušičku GSM pásma a náradie potrebné k vykonaniu krádeže bankomatu, avšak od svojho konania upustili, pretože v odstavenom motorovom vozidle jeden z obžalovaných videl príslušníka polície, čo si oznámili cez vysielačky a z miesta odišli, pričom v bankomate patriacom Príma banke Slovensko, a.s. (Dexia banka Slovensko a.s. do 31.12.2011), Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951 bolo v tom čase 11.730 €,

obžalovaní 2/ S. C.

6/ A. D.

9/ T. K.

v bode 7/ obžaloby

obžalovaní S. C. a A. D., spolu s K. I. po predchádzajúcej vzájomnej dohode spoločným konaním dňa 21.1.2011 v nočných hodinách vykonali krádež vlámaním do čerpacej stanice Slovnaft v obci Terchová, časť Vyšné Kamence takým spôsobom, že vytrhli signalizáciu z vonkajšej strany stanice, nezisteným predmetom vylámali bočné vchodové dvere do objektu v hornej časti a v oblasti zámku, tak sa dostali do vnútorných priestorov, vytrhli dve skrinky signalizácie, prešli do priestorov kancelárie, tam nezisteným predmetom vylámali dvere na drevenej skrini, rozrezali dvere na ohňovzdornej skrini značky Sherlock a odcudzili tak finančnú hotovosť vo výške 5.025 €, 10 kusov mesačných diaľničných známok pre vozidlá do 3,5 ton v celkovej hodnote 140 €, 70 kusov ročných diaľničných známok pre vozidlá do 3,5 ton v celkovej hodnote 3.500 € a 40 kusov týždňových diaľničných známok pre vozidlá do 3,5 ton v celkovej hodnote 280 € a taktiež odcudzili finančnú hotovosť, ktorá sa nachádzala v mikroténových vrecúškach na polici nad ohňovzdornou skriňou. Následne vypáčili nezisteným spôsobom dvere do predajne a odcudzili tam 40 kusov krabíc cigariet zn. Marlboro, 30 kusov krabičiek cigariet značky Marlboro light, telefónne karty Easy kredit 12 v počte 10 kusov a Príma kredit 10 v počte 20 kusov, finančnú hotovosť zo zásuvky registračnej pokladnice a následne v priestoroch predajne vystriekali práškový hasiaci prístroj, ktoré veci im následne uschoval obžalovaný T. K. na povale domu Č. XXX, na ulici W., v obci D., okres U., čím spôsobili spoločnosti SLOVNAFT, a.s. so sídlom Vlčie hrdlo 1, Bratislava, IČO: 31 322 832 škodu odcudzením finančnej hotovosti v celkovej výške 7.335 €, škodu na odcudzených veciach vo výške 4.459,37 €, poškodením tovaru škodu vo výške 6.571,37€ a poškodením zariadenia čerpacej stanice spôsobili škodu vo výške 1000 €. Za to boli odsúdení: Obžalovaný 1/ S. D. podľa § 212 ods. 4 Tr. zák.. s použitím § 38 ods. 2, 4 Tr. zák.5 § 37 písm. h) Tr. zák., § 41 ods. l Tr. zák., § 42 ods. l Tr. zák., § 46 Tr. zák. na úhrnný, súhrnný trest odňatia slobody v trvaní sedem rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody ho súd zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste z trestného rozkazu Okresného súdu Čadca sp. zn. 3T/83/2014 zo dňa 03.09.2014, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Obžalovaný 2/ S. C. podľa § 212 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, 4 Tr. zák., § 37 písm. h), m) Tr. zák., § 41 ods. l Tr. zák., § 46 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní osem rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody ho súd zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Obžalovaný 3/ O. S. podľa § 212 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, 4 Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 41 ods. l Tr. zák.3 § 46 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní šesť rokov šesť mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody ho súd zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Obžalovaný 4/ K. N. podľa § 212 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., § 46 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní tri roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody ho súd zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Obžalovaný 5/ K. X. podľa § 212 ods, 4 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., § 46 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní tri roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody ho súd zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Obžalovaný 6/ A. D. podľa § 212 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, 4 Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 41 ods.l Tr. zák., § 46 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní šesť rokov šesť mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody ho súd zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia Obžalovaný 7/ S. K. podľa § 212 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, 4 Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 42 ods. l Tr. zák., § 46 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní päť rokov šesť mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody ho súd zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste z trestného rozkazu Okresného súdu Žilina sp. zn. 0T/12/2015 zo dňa 20.08.2015, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Obžalovaný 8/ K. N. podľa § 212 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., § 46 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní tri roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody ho súd zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Obžalovaný 9/ T. K. podľa § 212 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., § 46 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní tri roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody ho súd zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovaným 1/ S. D., 2/ S. C., 3/ O. S. a 5/ K. X. povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť poškodeným: spoločnosti Prima banka Slovensko, a.s. (Dexia banka Slovensko a.s. do 31.12.2011), ul. Hodžova č. 11, Žilina, IČO: 31 575 951, náhradu škody vo výške 63.510 €, Obci Pliešovce náhradu škody vo výške 333 €, spoločnosti PRINTEC SLOVAKIA spol. s.r.o., ul. Šustekova č. 49, Bratislava, IČO: 35 702 044 náhradu škody vo výške 8.182,22 €, spoločnosti Slovák Telekom a.s., ul. Karadžičova č. 10, Bratislava, IČO: 35 763 469 náhradu škody vo výške 588,05 €. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovaným 2/ S. C., 6/ A. D. a 9/ T. K. povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenej spoločnosti SLOVNAFT, a.s., Vlčie hrdlo 1, Bratislava, IČO: 31 322 832, náhradu škody v celkovej výške 19.365,74 €. Naproti tomu boli obžalovaní oslobodení spod obžaloby Generálneho prokurátora SR nasledovne: Obžalovaní 1/ S. D. 2/ S. C. 3/ O. S.

podľa § 285 písm. c) Tr. por. spod bodu 2/ obžaloby prokurátorky Generálnej prokuratúry SR sp. zn. CIV Gv 16/11 zo dňa 21.06.2012, doručenej tunajšiemu súdu dňa 22.06.2014, pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 4 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, že ako členovia organizovanej skupiny spolu s W. K. a doposiaľ nestotožnenou osobou dňa 31.03.2010 vo večerných hodinách prišli k obci Šúrovce na motorových vozidlách zn. D. a ďalšom nestotožnenom vozidle, kde sa rozdelili, pričom W. A. zabezpečoval ako "stojka" bezpečnosť a obžalovaní S. D., S. C. a O. S. išli k miestu kde sa nachádzal bankomat, pričom v čase od 02.00 hod. do 02.40 hod. dňa 01.04.2010 na Hlavnej ulici č. 11/6 vylámali vchodové dvere na predajni Praktik-zmiešaný tovar, majiteľa K. R. a z vnútra predajne odmontovali a odcudzili bankomatový trezor z bankomatu typu NCR 5887 patriaci Poštovej banke a.s. s hotovosťou vo výške 38.540 €, čím spôsobili Poštovej banke, a.s., so sídlom Prievozská 2/B, Bratislava, IČO: 31 340 890 škodu krádežou hotovosti vo výške 38.540 € a krádežou bankomatového trezoru vo výške 22.334 €, K. R. poškodením dverí žiadna škoda nevznikla, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchali obžalovaní.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. bola poškodená Poštová banka, a.s., so sídlom Prievozská 2/B, Bratislava, IČO: 31340 890 so svojim nárokom na náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie. Obžalovaní 1/ S. D. 2/ S. C. 3/ O. S. 4/ K. N.

podľa § 285 písm. c) Tr. por. spod bodu 3/ obžaloby prokurátorky Generálnej prokuratúry SR sp. zn. CIV Gv 16/11 zo dňa 21.06.2012, doručenej tunajšiemu súdu dňa 22.06.2014, pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 4 písm. a) Trestného zákona (s poukazom na § 138 písm. i) Trestného zákona), prečin poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 286 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, že spolu s W. K. dňa 18.04.2010 vo večerných hodinách prišli k obci Čierny D. na motorových vozidlách zn. BMW a ďalšom nestotožnenom vozidle, kde sa rozdelili tak, že W. K. a obvinený K. N. ako "stojky" zabezpečovali bezpečnosť a obvinení S. D., S. C. a O. S. išli k miestu kde sa nachádzal bankomat, pričom v Čase od 00.30 hod. do 03.45 hod. dňa 19.04.2010 odstrihli prívodný telekomunikačný kábel vedúci do rozvádzača na stene Obecného úradu v Čiernom Balogu, Závodie č. 2, následne vošli cez okno na prízemí na dámskej toalete v budove Obecného úradu v Čiernom Balogu, kde po vojdení na toaletu vykopli uzamknuté dvere vedúce do chodby obecného úradu, kde vyradili z prevádzky signalizačné zariadenie, ktoré bolo vyvedené na mobilný telefón starostu obce Čierny Balog, vykopli drevené dvere vedúce do miestnosti, kde sa nachádzala zadná časť bankomatu Dexia banky, znefunkčnili bezpečnostné zariadenie, ktoré bolo vyvedené na mobilný telefón riaditeľky a zástupkyne pobočky Dexia banky v Brezne a vyrezali na zadnej strane bankomatu na dverách výrez v pravej strane o rozmeroch 3 x 59 cm, otvorili bankomat a vybrali štyri boxy, v ktorých sa nachádzali bankovky a to v nominálnych hodnotách 50 €, 20 € a 10 € v celkovej výške 29.260 €, týmto konaním na obecnom úrade celkovo poškodil 5 dverí v oblasti zámkov a jedny vchodové dvere taktiež v oblasti zámku, po tom vo všetkých miestnostiach vystriekali po dlážke práškový hasiaci prístroj a následne odišli smerom ku cintorínu, kde otvorili boxy s peniazmi, peniaze si zobrali a boxy tu nechali, čím spôsobili škodu Obecnému úradu Čierny Balog Závodie č. 2 poškodením vo výške 703,25 €, spoločnosti Slovák Telekom a.s. Karadžičova č. 10 Bratislava, vo výške najmenej 302,40 €, spoločnosti Dexia banky Slovensko, a.s.. Hodžova 11, Žilina, vo výške 29.260 €, spoločnosti PPRINTEC SLOVAKIA spol. s.r.o., so sídlom ul. Šustekova č. 49, Bratislava, škodu poškodením bankomatu vo výške 7.605 €, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchali obžalovaní. Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku boli poškodení:

- Obec Čierny Balog Závodie č. 2,

- Spoločnosť Slovak Telekom a.s., so sídlom ul. Karadžičova č. 10, Bratislava, IČO: 35 763 469,

- Prima banka Slovensko, a.s. (Dexia banka Slovensko a.s. do 31.12.2011), Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951 a Spoločnosť PRINTEC SLOVAKIA spol. s.r.o., so sídlom ul. Šustekova č. 49, Bratislava, IČO: 35 702 044, so svojimi nárokmi na náhradu škody odkázaní na občianske súdne konanie.

Obžalovaný 1/ S. D.

podľa § 285 písm. c) Tr. por. spod bodu 4/ obžaloby prokurátorky Generálnej prokuratúry SR sp. zn. CIV Gv 16/11 zo dňa 21.06.2012, doručenej tunajšiemu súdu dňa 22.06.2014, pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona a prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, že s K. I. ako členovia organizovanej skupiny spolu s W. K. a K. J. dňa 15.08.2010 vo večerných hodinách prišli k obci Lehota pod Vtáčnikom na motorových vozidlách zn. BMV a zn. Nissan kde sa rozdelili, pričom W. K. a K. J. ako "stojky" zabezpečovali bezpečnosť a obvinený S. D. a K. I. išli ku miestu, kde sa nachádzal bankomat a v čase okolo 04.00 hod. dňa 16.08.2010 prišli na Námestie SNP 37/9, kde poškodili plastové dvere na objekte, ktorého majiteľom je S. C., cez tieto dvere vošli do miestnosti do ktorej zasahuje bankomat, vykopli vnútorné interiérové dvere a prešli na chodbu, kde z neuzamknutej miestnosti odcudzili dve kladivá a s týmito kladivami poškodili bezpečnostné dvere SHERLOCK na bankomatovej miestnosti, čím spôsobili majiteľovi objektu S. C. škodu poškodením vchodových plastových dverí a drevenej rúčky na kladive vo výške 1.358,39 € a Všeobecnej úverovej banke a. s., Bratislava, Mlynské Nivy č. 1, škodu poškodením bezpečnostných dverí vo výške 1.587,01

€, pričom v bankomate sa v tom čase nachádzala hotovosť vo výške 32.320 €, ktorú sa im nepodarilo odcudziť a k dokonaniu skutku nedošlo, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. boli poškodení:

- S. C., nar. XX,XX.XXXX, bytom Q. N. C. - K. Q., V. K. XXX/XX a

- Všeobecná úverová banka a. s., Bratislava, Mlynské Nivy č. 1, IČO: 31 320 155,

so svojimi nárokmi na náhradu škody odkázaní na občianske súdne konanie. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podali v zákonnej lehote všetci obžalovaní, ako aj zástupca Generálnej prokuratúry SR, odvolania. Obžalovaný S. C. v odôvodnení odvolania uviedol, že hlavným usvedčujúcim dôkazom v neprospech jeho osoby má byť svedok W. K.. Podľa názoru okresného súdu svedok W. K. bol vypočutý v pozícii svedka opakovane a usvedčuje obžalovaných zo spáchania skutkov, popisuje ich priebeh, použitie nástrojov, ako aj konkrétnu účasť jednotlivých obžalovaných. Súd ďalej uvádzal, že je pravdou, že na niektorých okolnostiach svoju výpoveď zmenil, resp. dopĺňal, dôvodiac, že sa zúčastnil na viacerých skutkoch, aj na takých, ktoré nie sú predmetom tejto obžaloby, preto si niektoré okolnosti nepamätal, resp. si ich musel dodatočne vybaviť. Aj podľa súdu je však dôležité, že v podstatných okolnostiach a teda o zásadných otázkach svedok vypovedal rovnako. Takto presadzovaný názor súdu prvého stupňa však dôrazne namieta. Nie je pravdivé konštatovanie súdu v rámci tejto úvahy, že v podstatných okolnostiach vypovedal svedok W. K. rovnako, a preto je možné označiť jeho výpoveď ako vieryhodnú a súladnú so skutočnosťou. Rozpory vo výpovediach W. K. boli od samého počiatku trestného konania podstatné a týkali sa zásadných skutočností, ktoré tvoria podstatu samotného skutku a formujú súčasne skutkovú vetu samotnej obžaloby, ako aj predmet a rozsah dokazovania. Svedok vypovedal k zásadným skutočnostiam takmer v každej svojej výpovedi iným spôsobom. Opakovane menil mená osôb, ktoré sa spolu s ním mali podieľať na trestnej činnosti pri jednotlivých skutkoch, pozmeňoval priebeh samotných skutkov, pričom fakty nezabúdal, ale s nimi manipuloval. V každej ďalšej výpovedi svedok uisťoval, že tá aktuálna verzia je tá pravdivá, aj keď neskôr sa zase ukázal opak, keď bol nespochybniteľnými faktami usvedčený z klamstva či zvádzania. Nie je možné dovoliť, aby výpovede takejto osoby boli používané na usvedčovanie z trestnej činnosti, kde len stav ľudsky dosiahnuteľnej istoty, jednoznačnosť a nespochybniteľnosť záverov v rovine skutkovej a právnej, môže viesť k odsudzujúcemu rozsudku v neprospech obžalovaného. Ak súd prvého stupňa dôkazné zistenia vo vzťahu k vine obžalovaných premieta do svojich úvah na str. 38 - 42 napadnutého rozsudku, tieto považuje za neúplné, ktoré nevyčerpali námietky vo všetkých podstatných okolnostiach. Ide pritom o námietky, ktoré sa týkajú zásadných skutočností, ktoré sú bezprostredne naviazané na hlavné usvedčujúce dôkazy, na ktoré samotný napadnutý rozsudok odkazuje. Súd prvého stupňa má potom povinnosť na takúto obranu reagovať vyčerpávajúcim spôsobom, čo však vo svojom rozhodnutí neučinil dostatočne. Súdom uznané závery obžaloby nie je možné prijať z dôvodov, ktoré už boli prejednávané a v trestných veciach v pôsobnosti Krajského súdu v Banskej Bystrici v minulosti Je totiž neprijateľné na jednej strane tvrdiť, že výpovede svedka sú pravdivé a logické a na druhej strane pripustiť, že vzhľadom na prítomnosť svedka pri rôznych skutkoch je možný omyl na jeho strane a bagatelizovať vzniknuté rozpory. Nielen čas spôsobuje odchýlky vo výpovediach svedkov, odchýlky vznikajú aj tak, že svedok klame a nie je schopný si všetky podrobnosti svojho klamstva zapamätať a potom svoje výpovede mení, prípadne dopĺňa o nové skutočnosti, aby sa jeho výpoveď dostala do súladu s už zistenými skutočnosťami, alebo účelovo vypovedá tak, aby sám seba vždy vyvinil, prípadne vyvinil inú osobu a zavinenie na skutku prenáša na iného. Podľa názoru obhajoby dôkazy nedali jasnú a presvedčivú odpoveď na to, ako sa žalovaný skutok stal a kto ho spáchal. Súd nemôže vyberať z rozporných výpovedí svedka to, čo sa mu hodí a bez riadneho odôvodnenia pominúť iné rozporné údaje. Súd ďalej rovnako nemôže nekriticky prevziať vlastné záujmy a vlastný záujem na tom, ako vypovedať, či už ide o získanie beztrestnosti v tomto, alebo v iných prípadoch. Na to, aby výpovede W. K. mohli poslúžiť ako zdroj usvedčujúcich poznatkov v neprospech obžalovaných, musí byť tento dôkazný prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý, vieryhodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný či dokonca vyvrátený. Po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov neboli spoľahlivo preukázané všetky okolnosti žalovaných skutkov, a teda nebola vylúčená možnosť akéhokoľvek iného záveru, než ako je uvedené v obžalobe. Presadzuje názor, že na výpovede W. K. je nevyhnutné nahliadať ako na celok, kedy porovnaním jednotlivých čiastkových výpovedí navzájom je možné dospieť k jedinému možnému záveru, a to, že tohto svedka je nutné vylúčiť zo zdrojov usvedčujúcich dôkazov pre jeho nevieryhodnosť.

Je presvedčený, že W. K. voči jeho osobe vypovedá z pomsty. Motív pomsty spočíva v tom, že W. K. označil ako páchateľa podpálenia auta jeho bratranca T. C., ktoré on v danom čase užíval. On a S. D. sa však dozvedeli, že za skutkom má stáť W. K. a o týchto skutočnostiach následne v konaní pred súdom ako svedkovia aj vypovedali a W. K. označili za páchateľa. Aj preto došlo následne k oslobodeniu obžalovaného W. J. spod obžaloby, o čom je k dnešnému dňu už právoplatne rozhodnuté. W. K. falošne obvinil ostatných obžalovaných v tejto trestnej veci z takej trestnej činnosti, u ktorej bolo neskôr preukázané, že sa jej dopustili iné osoby. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že obvinenie nebolo všeobecné, ale išlo zo strany W. K. o detailné popísanie skutočností, s uvedením konkrétnych mien osôb, ktoré sa na trestnej činnosti mali zúčastniť, konkrétnych úloh, ktoré jednotlivé osoby mali plniť, s uvedením podrobných miestnych, časových a vecných súvislostí. Bolo tak preukázané, že W. K. je ochotný za účelom dosiahnutia výhody pre seba samého falošne a krivo obviniť iné osoby. Týmto je nutné jeho osobu diskvalifikovať ako prameň dôkazu vo všetkých skutkoch, ktoré tvoria predmet tohto trestného konania, nielen u skutku Čierne pri Čadci. K obdobnej manipulácie s faktami došlo napríklad aj pri skutku Šúrovce, pri ktorom svedok W. K. vypovedal, že bankomat sa mal narezať a peniaze z neho sa mali vybrať von a odniesť. Na č.l. 3571 sa však nachádza úradný záznam zo dňa 19.08.2010, označený č.p.KRP-60/OVK-11-2010, KR PZ Trnava, Úrad justičnej a kriminálnej polície, spísaný N.. D.. N. J., z ktorého obsahu je možné zistiť, že bankomat mali naložiť páchatelia na prívesný vozík za auto a odviesť preč. Opäť, pravdepodobne v snahe zamlčať túto skutočnosť, sa zo spisu stráca kamerový záznam a jeho prepis ku skutku v Šúrovciach. W. K. obvinil zo spáchania jedného zo skutkov A. D., napriek tomu ten ho nemohol spáchať, keďže fotokópiou cestovného dokladu preukázal, že sa v tom čase nachádzal preukázateľne mimo územia SR. Vyššie uvedené skutočnosti len názorne demonštrujú ukážku kvalifikovaných okolností, na základe ktorých je nevyhnutné diskvalifikovať hodnovernosť tvrdení svedka K.. V konaní bolo nepochybne preukázané a listinami podložené, že došlo k manipulácii s dôkazmi, čo napokon priznala aj samotná prokurátorka, ktorá však situáciu zľahčovala argumentáciou, že predmetné listinné dôkazy nie sú hlavným dôkazom obžaloby vo vzťahu k tomuto skutku a na tieto dôkazy sa obžaloba neodvoláva. Naopak, táto situácia je závažná a dokazuje nezákonnú iniciatívu prispôsobiť obsah spisu záujmom obžaloby a preukazuje manipuláciu faktorov v neprospech obžalovaných. Nesprávny a nezákonný postup pri žurnalizácii spisu v prípravnom konaní bol pritom preukázateľne namietaný aj pri preštudovaní spisu. Izolovaná a identifikovaná DNA jeho osoby na kukle a na rukaviciach však nepostačuje na jeho usvedčenie z trestnej činnosti, ktorá sa mu kladie vo vzťahu ku skutku Terchová za vinu. Chýba totiž preukázanie, že nájdené veci, na ktorých bola zistená jeho DNA boli použité na trestnú činnosť v zmysle obžaloby. Záverom navrhol, aby odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a rozhodol tak, že napadnutý rozsudok s poukazom na § 321 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c) Tr. por. zruší a rozhodne podľa § 322 ods. 3 Tr. por. o veci sám tak, že ho oslobodí spod obžaloby podľa § 285 písm. c) Tr. por., a to vo všetkých skutkoch obžaloby, alternatívne napadnutý rozsudok s poukazom na § 321 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c) Tr. por. zruší a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vráti vec súdu prvého stupňa, aby ju tento v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Odvolanie prokurátorky navrhol podľa § 319 Tr. por. zamietnuť na podklade zistenia, že nie je dôvodné. Generálny prokurátor SR v odôvodnení odvolania uviedol, že s názorom súdu sa nestotožňuje. Obžalovaní sú stíhaní za pokračujúci trestný čin, pričom jednotlivých čiastkových útokov sa zúčastňovali nie vždy tí istí obžalovaní. Bolo preukázané, že pri niektorých skutkoch boli prítomní aj svedkovia K. a J., ktorí v podstate zhodne opísali priebeh skutkov v bode 1 a 2 obžaloby. Skutok v bode 1/ potvrdil v podstate aj obžalovaný X.. Pri skutkoch v bodoch 2,3,4 sa zúčastnil aj svedok K., avšak J. prítomný nebol. Súd v podstate vyhodnotil dôkazy tak, že o týchto skutkoch vypovedá len K. ako spolupracujúca osoba, obžalovaní spáchanie skutkov popierajú, preto v zmysle zásady „in dubio pro reo" obžalovaných oslobodil. Takéto hodnotenie dôkazov súdom nepovažuje za správne. Obžalovaných totiž zo spáchania skutkov usvedčujú aj ďalšie dôkazy, a to predovšetkým veci nájdené pri domových prehliadkach. Obidvaja svedkovia uvádzajú, že sa používali pri trestnej činnosti vysielačky, rezačky, kukly, čierne korenie na zahladenie stôp. Dokonca pri domovej prehliadke sa našlo čierne korenie vo vrecku vesty. Tak svedok J., ako aj svedok K. zhodne uviedli, že pri trestnej činnosti obžalovaní používali vysielačky, rezačky, rušičky signálu, kukly, pajsre a tieto červené, lebo sú vraj najsilnejšie, policajtov volali pri vzájomnej komunikácii na stojkách rumburaci, obidvaja svedkovia vypovedajú, že skupine jednu rušičku pri kontrole zhabala colná správa,

obidvaja vypovedajú, že X. mal konflikt v skupine kvôli peniazom, obidvaja vypovedajú o tom, že pri jednej z krádeží zobrali platňu, aby doma vyskúšali rezanie , J. tu platňu videl u S., obidvaja svedkovia vypovedajú, že boli prítomní aj pri iných skutkoch, ktoré ale nie sú predmetom tohto konania. Jednotlivé skutky sú samostatnými útokmi pokračujúceho trestného činu. Dôkazy zaistené pri domových prehliadkach sa týkajú všetkých skutkov. Nemožno preto konštatovať, že výpoveď svedka K. je jediný usvedčujúci dôkaz pri skutkoch v bodoch 2, 3 a 4, pretože obžalovaných neusvedčuje len výpoveď svedka K., ale usvedčujú aj veci nájdené pri domových prehliadkach. Zároveň dôveryhodnosť výpovede svedka K. zvyšuje aj skutočnosť, že zo skutkov číslo 1,5 a 6 usvedčujú obžalovaných aj ďalšie dôkazy, predovšetkým výpoveď svedka J., obž. X. a ďalších svedkov. Teda pri týchto skutkoch je výpoveď svedka zhodná s ďalšími vykonanými dôkazmi. Preto je možné predpokladať s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, že svedok K. vypovedá pravdu aj pri skutkoch, za ktoré súd obžalovaných oslobodil. Uvedené dôkazy tvoria ucelenú reťaz a navzájom do seba zapadajú a sú v súlade. Nestotožňuje sa s názorom súdu ani pokiaľ ide o neuloženie trestu prepadnutia veci podľa § 60 ods. l písm. b/ Tr. zák. Súd v rozsudku konštatuje, že uvedený trest neuložil, pretože veci zaistené pri domových prehliadkach neboli predložené súdu s obžalobou a že tento návrh nebol podaný už v obžalobe. Je pravdou, že fyzicky boli zaistené veci súdu predložené neskôr, avšak súčasťou spisu boli zápisnice z domových prehliadok, z ktorých vyplývalo, aké veci bolí pri uvedených úkonoch zaistené. Návrh na oboznámenie so zápisnicami o domových prehliadkach bol daný v obžalobe a bol na hlavnom pojednávaní aj vykonaný. Navrhnutie trestu prepadnutia veci až na hlavnom pojednávaní neznamená, že takýto trest nemôže byť uložený. Z uvedených dôvodov navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. Krajský súd na základe odvolaní Generálnej prokuratúry SR a obžalovaného S. C. preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1,2,3 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým podali odvolatelia odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku v časti týkajúcej sa obžalovaného C., s prihliadnutím i na chyby, ktoré odvolaniami neboli vytýkané, a zistil, že odvolania odvolateľov nie sú dôvodné. V rámci preskúmania veci na verejnom zasadnutí odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazné prostriedky v záujme ustálenia skutočného stavu veci, a to pri plnom rešpektovaní všetkých základných zásad trestného konania pri vykonávaní dôkazov. V dôvodovej časti písomného vyhotovenia rozsudku v zmysle § 168 ods. 1 Tr. por. vysvetlil, ktoré skutočnosti mal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové a právne závery vo vzťahu k jednotlivým skutkom obžalovaného S. C., akými sa úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov jednotlivo i v ich súhrne. Súhrn priamych dôkazov, spočívajúcich v podstate len vo výpovediach spolupracujúcich obvinených v postavení svedkov W. K. a K. J., ako aj obžalovaného K. X., v spojení s nepriamymi dôkazmi, bol súdom prvého stupňa vyhodnotený v súlade s ust. § 2 ods. 12 Tr. por. na základe zásad správneho myslenia a vnútorného presvedčenia a vedie aj odvolací súd k záveru, že obžalovaný S. C., spolu už odsúdenými spolupáchateľmi sa dopustili trestnej činnosti tak, ako bola ustálená súdom prvého stupňa, diferencovane podľa účasti pri jednotlivých skutkoch a správne potom aj konanie podradil pod príslušné ustanovenia Trestného zákona, v zmysle výrokovej časti napadnutého rozsudku. Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa dostatočne zrozumiteľne, erudovane a obsiahlo zákonným spôsobom vyhodnotil všetky dôkazy vo vzťahu k všetkým výrokom a tieto postupy deklaroval v dôvodovej časti písomného vyhotovenia rozsudku, tieto si odvolací súd osvojil, stotožňuje sa s nimi, a preto v ďalšom na ne iba poukazuje. Nad rámec toho na odvolanie obžalovaného S. C. a Generálnej prokuratúry SR musí odvolací súd konštatovať, že odvolanie obžalovaného nespočíva na žiadnych nových skutočnostiach, ktoré by boli súdu prvého stupňa už neznáme v rámci obhajoby pri dokazovaní na hlavnom pojednávaní, resp. z dokazovania v prípravnom konaní do podania obžaloby Generálnou prokuratúrou SR. Samotné odôvodnenie odvolania v zmysle písomných dôvodov Generálnej prokuratúry SR nie je spôsobilé ani u odvolacieho súdu vyvolať zmenu spôsobu hodnotenia doteraz zabezpečených dôkazov a v dôsledku toho zmeny ktorejkoľvek časti výroku napadnutého rozsudku. V rámci dokazovania vykonaného na verejnom zasadnutí odvolací súd nezistil ani u jedného čiastkového skutku takú zmenu dôkaznej situácie alebo takú argumentáciu, ktorá by sa vymykala záverom súdu prvého stupňa pri jeho ohodnotení dôkazov a v konečnom dôsledku uznanej viny pri jednotlivých skutkoch, ako aj v súhrne tejto časti

skutkov, tiež vo vzťahu k odvolaniu Generálneho prokurátora SR, hlavne vo vzťahu týkajúcej sa oslobodenia spod obžaloby obžalovaných pre predmetné skutky v zmysle výrokovej časti napadnutého rozsudku. Obžalovaný S. C. rovnako, ako už odsúdení spolupáchatelia sa zamerali v obhajobe hlavne na spochybnenie vieryhodnosti, resp. nevieryhodnosti svedkov, ktorí obžalovaných usvedčujú z jednotlivých skutkov spáchania trestnej činnosti. Ide o pôvodne obvinených, resp. podozrivých zo spáchania predmetnej trestnej činnosti v postavení obvinených a následne spolupracujúcich obvinených a v ďalšom konaní vystupujúcich v procesnom postavení svedkov. Ide o W. K. a K. J. a tiež potom obvineného, už odsúdeného K. X.. S vieryhodnosťou týchto svedkov z pohľadu námietok o snahe prilepšiť samým sebe usvedčovaním obžalovaných aj z tej trestnej činnosti, pri ktorej buď neboli prítomní uvedení svedkovia alebo nebol prítomný obžalovaný S. C., vo svojej podstate nemá logiku a z tohto pohľadu postupu orgánov činných v prípravnom konaní niet dôvodu vyčítať im nezákonnosť postupu, pokiaľ bola využitá v určitej dôkaznej núdzi možnosť verifikovať dôkaznú situáciu pred výpoveďami pôvodne obvinených, resp. spolupracujúcich obvinených a následne svedkov a aj spolupracujúceho obvineného a z trestnej činnosti usvedčujúceho spolupáchateľa K. X.. Z tohto pohľadu je úplne logické využitie tejto zákonom dovolenej možnosti, a preto vlastne pristúpili až postupom času na zrejmú ponuku spolupracovať s orgánmi činnými v predprípravnom, resp. prípravnom konaní zo strany obvinených. Takýto prístup k vlastnej vine a k celému dokazovaniu a spolupráci s orgánmi činnými v trestnom konaní pri objasňovaní trestnej činnosti svojej i svojich spolupáchateľov má určité výhody, a to nie len preto, že im boli prisľúbené akousi svojvôľou alebo nátlakom zo strany príslušníkov vyšetrovacích útvarov alebo prokurátorom. Takáto spolupráca a úľavy majú význam len pre prípad, že k takejto spolupráci dôjde zo strany spolupracujúcich podozrivých, resp. obvinených dobrovoľne, pritom jednoznačne prípadnými krivými výpoveďami aj v takomto postavení, pokiaľ by sa malo dať za pravdu tvrdeniam obvinených v zmysle ich obhajoby a odvolaní, by si zjavne privodili závažné trestnoprávne následky pre krivé obvinenie a krivé výpovede vo vzťahu k jednotlivým skutkom a osobám, ktorým by takýmito nezákonnými postupmi privodili trestné stíhanie, prípadne iné nezákonné sťaženie postavenia obvinených. Pri takto závažnej trestnej činnosti, z akej usvedčujú spolupáchateľov uvedení svedkovia a obvinený X., by postihnutie za krivé obvinenie alebo krivú svedeckú výpoveď bolo pre takýchto spolupracujúcich obvinených značne citeľné a závažné. Aj odsúdený X. usvedčuje spoluobžalovaných z tej trestnej činnosti, ktorú sám znáša v rámci trestného konania a tomuto obžalovanému v rámci tohto trestného konania v podstate prinieslo len prilepšenie o jednu poľahčujúcu okolnosť. Na druhej strane jednoznačne za nevieryhodné možno považovať práve výpovede obžalovaného vo vzťahu k tým skutkom, kde bol uznaný za vinného súdom prvého stupňa, keďže z trestnej činnosti nie je usvedčovaný len spomínanými spolupáchateľmi a svedkami, ale súd prvého stupňa v dôsledku hodnotenia dôkazov mal na zreteli, že samotný jediný dôkaz v zmysle výpovede spolupáchateľa nie je postačujúci, pokiaľ samotný páchateľ, ktorý je usvedčovaný takouto výpoveďou, popiera spáchanie trestnej činnosti tak, ako je tomu v tomto prípade u všetkých obžalovaných, s výnimkou odsúdeného K. X.. Súd prvého stupňa logicky, a odvolací súd sa k takémuto názoru pripája, bral v úvahu vo výpovediach spolupracujúcich obvinených v tej časti, kde nesporne vzťah, teda obžalovaného S. C. k spáchaniu konkrétneho skutku, je preukázaný aj ďalšími dôkazmi, ktoré v dôvodoch rozsudku prvostupňový súd uvádza, ako ďalšie dôkazy svedčiace o tom, že vieryhodnosť výpovedí usvedčujúcich svedkov a spolupáchateľov možno potvrdiť a odobriť aj týmito dôkazmi. V rámci tejto logiky postupnosti hodnotenia dôkazov okresný súd oslobodil obžalovaného spod obžaloby pri jednotlivých skutkoch, kde práve chýbali dôkazy tohto druhu, teda ktoré by podporovali účasť obžalovaného na spáchaní jednotlivých skutkov bez ďalších dôkazov. Ide hlavne o výsledky zabezpečenia dôkazov z domových prehliadok u obžalovaných, resp. priestorov ich príbuzných, kde boli nájdené veci a dôkazy súvisiace so spáchaním konkrétnych skutkov, vrátane ojedinelých aj osobných stôp v zmysle biologických a daktyloskopických stôp, ktorých bolo zaistené pomerne malé množstvo s prihliadnutím na značný sofistikovaný spôsob páchania trestnej činnosti obžalovanými, preukázaný jednak usvedčujúcimi svedkami a obvineným, ale aj stopami priamo z miesta činu, resp. zachytených telefonických rozhovorov v rámci zákonného odpočúvania obžalovaných v prípravnom konaní, ktoré pri spochybňovaní obžalovanými z hľadiska ich vieryhodnosti bez verifikovania cez znalecké dokazovanie o pravosti, znaku hlasu toho - ktorého obvineného k telefónu údajne nie sú použiteľné. Odposluchy nie sú zásadnými dôkazmi pre uznanie viny ani v zmysle hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa, tak ako to vyplýva z dôvodovej časti napadnutého rozsudku. Tieto dôkazy sú len okrajovým potvrdením skutočností, že obžalovaný páchal trestnú činnosť sofistikovaným spôsobom, keď priamo pri páchaní trestnej činnosti už nedošlo ku komunikácii cez telefónne siete mobilných telefónov, ale cez vysielačky, ktoré si obžalovaní zabezpečili na priame výkony jednotlivých skutkov po

predchádzajúcich ústnych dohovoroch a rozdelení úloh z hľadiska postavenia jednotlivých páchateľov pri konkrétnych skutkoch, a potom následnej aj kvality a stupňa organizovanosti v zmysle konečného právneho posúdenia jednotlivých skutkov obžalovaných spáchaných ako organizovanou skupinou. Je nesporné z vykonaného dokazovania, že páchatelia zahladzovali stopy sofistikovaným spôsobom použitím rôznych korenín, chemických prostriedkov a podobne, prezliekali sa do špeciálnych oblečení na spáchanie trestnej činnosti a opätovného prezlečenia po spáchaní trestnej činnosti, v dôsledku čoho znížili na minimum mieru zanechania použiteľných biologických, daktyloskopických a iných stôp, ktoré by mohli dodatočne obžalovaného S. C. a spolupáchateľov usvedčiť zo spáchania trestnej činnosti iným spôsobom, ako to bolo popísané výpoveďami spolupracujúcich obvinených a ďalšími dôkazmi v zmysle ich hodnotenia súdom prvého stupňa. Pokiaľ ide o podieľanie sa na trestnej činnosti inými páchateľmi, resp. spáchanie skutkov inými páchateľmi v zmysle poznatkov obžalovaných a orgánov činných v trestnom konaní a návrhy na ich trestné stíhanie alebo vypočutie ako svedkov, tu odvolací súd musí konštatovať, že obstojí názor súdu prvého stupňa a jeho procesný postup, že tieto osoby neboli vypočúvané ako svedkovia, keď v počiatkoch trestného konania využili svoje práva a nevypovedali a k výpovediam nie je možné ich donútiť v postavení obvinených, rozhodne zo zákonných dôvodov aj ako svedkov, k výpovediam, ktorými by si privodili trestné stíhanie pri tých skutkoch, kde by bola ich vina preukázaná. Je zrejmé, že obžalovaný S. C. využil možnosť spolupracovať s orgánmi činnými v prípravnom konaní pri objasňovaní trestnej činnosti, teda niet žiadneho zákonného dôvodu alebo prostriedku prinútiť týchto potencionálnych svedkov vypovedať na hlavnom pojednávaní tak, ako to bolo navrhované obhajcami, resp. obžalovanými. Obžalovaný S. C. na rozdiel od spolupracujúcich spolupáchateľov volil počas celého dokazovania taktiku popierania a následne napádanie len spolupracujúcich svedkov, ale aj súdov a sudcov činných v jeho veci. Pokiaľ ide o návrhy v zmysle podrobenia usvedčujúcich svedkov znaleckému dokazovaniu z odboru psychológie na vieryhodnosť ich výpovedí, v tomto štádiu dokazovania zjavne by už nešlo o znaleckú činnosť z odboru psychológie alebo iných psychiatrických posudkov k týmto otázkam, išlo by vlastne o nahrádzanie dostatku dôkazov existujúcich, hodnotenia dôkaznej situácie z pohľadu takým orgánom, ktorý nie je oprávnený v rámci trestného konania dôkazy v tomto smere hodnotiť. Pri rozpornosti výpovedí a množstve dôkazov je tu možný postup v zmysle postupu súdu prvého stupňa len citlivo vyhodnotiť dôkazy jednotlivo i v ich súhrne a podľa toho pripočítať tej - ktorej výpovedi obžalovaného či svedka, resp. spolupracujúceho žalovaného, z pohľadu vieryhodnosti a použiteľnosti ako dôkazu, či už ako celku, alebo v podstatnej časti výpovedí. V tomto prípade tomu bolo tak, kde podstatná časť výpovedí spolupracujúcich páchateľov predmetných skutkov bola základným spôsobom náležite vyhodnotená. Nemožno očakávať, že zmeny vo výpovediach svedkov, obžalovaných, ktorí usvedčovali obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti pri jednotlivých skutkoch, sú nevieryhodné pre ich zmenu, s poukazom na podrobnosti alebo drobnosti aj v odvolaniach odvolateľa, neschopnosti odpovedať obžalovaným na položené otázky, že predmetné skutky sa stali alebo mali stať v roku 2010 a k výsluchu obžalovaných došlo na hlavnom pojednávaní s odstupom šiestich až siedmich rokov. Skôr by bola podozrivá jednoznačná namemorovaná presnosť výpovedí týchto usvedčujúcich svedkov, čo by skôr zodpovedalo tvrdeniam obžalovaných, že svoje výpovede sa vlastne naučili na podnet orgánov činných v prípravnom konaní a vzhľadom k tomu, že neboli pri skutkoch alebo neboli tam tí obžalovaní, o ktorých tvrdili, že spáchali skutky, neboli schopní odpovedať na všetky otázky, ktoré im boli do detailov kladené. Tieto rozpory na hlavnom pojednávaní súd prvého stupňa odstraňoval priebežne a ich výsledky zakomponoval potom do hodnotenia dôkazov v zmysle dôvodovej časti napadnutého rozsudku. Opätovne je dôvod konštatovať z hľadiska uznanej viny pri jednotlivých skutkoch aj správnosť právneho posúdenia konania obžalovaného z pokračovacej trestnej činnosti v súbehu jednotlivých trestných činov a následného podradenia pod príslušné ustanovenia Trestného zákona, diferencovane podľa miery účasti pri jednotlivých skutkoch. Tu odvolací súd nezistil tiež žiadne pochybenie, preto v ďalšom poukazuje na názor súdu prvého stupňa vyjadrený v dôvodovej časti napadnutého rozsudku. Pri hodnotení dôkaznej situácie vo vzťahu k oslobodeným častiam, ktoré boli napadnuté odvolaním Generálneho prokurátora SR, treba len nadviazať na uvedené, že tam, kde vznikla núdzna dôkazná situácia, pochybnosti, obžalovaný spáchal predmetné skutky, resp. sa zúčastnil na spáchaní trestnej činnosti bez toho, aby okrem usvedčujúcich výpovedí spolupracujúcich obvinených bol zabezpečený dôkaz ďalší, ktorý by vieryhodne duplicitne potvrdil použiteľnosť týchto dôkazov k jednotlivým skutkom, súd prvého stupňa správne postupoval v pochybnostiach v prospech obžalovaného a dôkaznú situáciu vyhodnotil v prospech obžalovaného a tohoto spod obžaloby pri jednotlivých skutkoch oslobodil vo všeobecnosti preto, že nebolo dokázané pri týchto skutkoch, že by ich spáchal obžalovaný S. C..

Vo vzťahu k výroku o treste u obžalovaného S. C. odvolací súd nezistil pochybenie v zmysle nezákonnosti postupu súdu prvého stupňa, či už použitia príslušných zákonných ustanovení významných pre rozhodnutie o druhu a výmere trestu jednotlivých obžalovaných, alebo z pohľadu správnosti aplikácie ostatných ustanovení Trestného zákona, ktoré boli aplikované a mali vplyv na druh a výmeru trestu. Tu treba zdôrazniť zákonnosť aplikácie ust. § 34 Tr. zák. z hľadiska druhu a výmery trestu, kde tieto boli ovplyvnené jednak rozsahom páchania trestnej činnosti, miery účasti a následkov spáchania trestnej činnosti, rozsahu a závažnosti, nepriaznivý pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností 2:0, ktoré u obžalovaného vzhľadom na predchádzajúci spôsob života s prihliadnutím na možnosť nápravy a tiež prihliadajúc aj na význam generálnej prevencie ukladaných trestov. Potom možno hodnotiť uložený trest, resp. výrok o treste za zákonné a nebol zistený dôvod pre zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku v tejto časti u ktoréhokoľvek obžalovaného. Skôr od vynesenia prvostupňového rozsudku pribudla priťažujúca okolnosť, že ušiel do Rakúska, kde sa dopustil úmyselnej majetkovej trestnej činnosti a bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere tri roky, z výkonu ktorého bol prepustený po dvoch rokoch a vydaný na územie Slovenskej republiky v tejto veci po vydaní európskeho zatýkacieho rozkazu. Pokiaľ sa obžalovaný domáhal aplikácie zmierňujúcich ustanovení v zmysle § 39 Tr. zák. a ďalších, tu odvolací súd tiež nezistil také podmienky, kde by bolo aplikovateľné akékoľvek zmierňujúce ustanovenie v zmysle ukladania trestu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby. Obžalovaný bol správne pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia s prihliadnutím na ust. § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák., ktorý výrok súd prvého stupňa aj dostatočne zrozumiteľne a zákonným spôsobom odôvodnil. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nezistil pochybenia ani vo výroku o náhrade škody, vrátane oslobodzujúcej časti, nemal dôvod zmeniť alebo rušiť rozsudok okresného súdu ani v tejto časti, keď uložil obžalovanému solidárne povinnosti nahradiť škodu poškodeným stranám, ktoré si uplatnili svoje nároky riadne a včas, a to v tej časti, kde škoda bola nesporne preukázaná a nevznikli o opodstatnenosti nároku pochybnosti, resp. v tej časti, kde oslobodil obžalovaného spod obžaloby, resp. vznikli pochybnosti o nárokoch poškodených strán, tieto boli odkázané na civilný proces. Vychádzajúc z uvedených skutočností, dôkazov a postupov odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie tak obžalovaného, ako aj Generálneho prokurátora SR, nie sú dôvodné, a preto ich zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.