Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4Csp-38-2016.pdf
PDF · 128.5 KB
Case nature
Area
Subarea
4Csp/38/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Janou Srokovou v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČO: 247 85 199, právne zastúpený: Advokátska kancelária Gallo s.r.o., Jimenického 30, 036 01 Martin, IČO: 367 15 352, proti žalovanej: I. Z., nar. XX.X.XXXX, A. XX, XXX XX H., občan SR, právne zastúpený: JUDr. Marta Konkoľová, advokátka Advokátskej kancelárie, Jarmočná 79, 064 01 Stará Ľubovňa, v konaní o zaplatenie 1792,87 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanej priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.11.2016 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 1792,87 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1769,21 eur od 24.06.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 30.8.2013 uzavreli právny predchodca žalobcu - Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaná Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „úverovú zmluvu“). Na základe tejto bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 1.200 eur, ktorý sa zaviazala splatiť v 84 mesačných splátkach od 25.10.2013 v sume po 30,53 eur. Neoddeliteľnú súčasť zmluvy tvoria Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s.. Žalovaná sa touto zmluvou okrem iného zaviazala splácať poskytnutý úver vo vyššie uvedených mesačných splátkach, ďalej sa zaviazala vrátiť poskytnuté finančné prostriedky spolu s úrokmi z úveru ako aj uhradiť celkové náklady spojené s poskytnutím úveru. Zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzavretá dňa 29.9.2015 podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom a spoločnosťou KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o. so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČO: 247 85 199 ako postupníkom, postúpila spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. pohľadávku voči žalovanému vrátane príslušenstva na KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., o čom bola žalovaná upovedomená oznámením o postúpení pohľadávky. Vzhľadom nato, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutý úver resp. jednotlivé povinné splátky úveru riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a všeobecnými obchodnými podmienkami, právny predchodca žalobcu po predchádzajúcej výzve žalovanej dňa 4.6.2015 písomne oznámil, že v súlade s ustanoveniami zmluvy a všeobecných obchodných podmienok vyhlasuje predčasnú splatnosť úveru a žiada o okamžité splatenie úveru. Žalobca listom zo dňa 14.9.2016 - výzva pred podaním žaloby, vyzval žalovanú k úhrade celej dlžnej sumy. Do dnešného dňa žalovaná dlžnú sumu neuhradila. Celkový dlh žalovanej ku dňu podania návrhu je vo výške 1792,87 eur a predstavuje celkovú pohľadávku postúpenú na žalobcu pozostávajúcu
z istiny vo výške 1200 eur, úrokov vo výške 490,38 eur, úroku z omeškania vo výške 23,66 eur a poplatkov vo výške 78,83 eur.
3. Súd doručil žalovanej poučenia o procesných právach a povinnostiach spolu so žalobou na vyjadrenie. Žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení uviedla, že predmetná úverová zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej ako „Občiansky zákonník“), nakoľko právny predchodca žalobcu vystupuje v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, vždy sa prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. Nie je pravdou, že v konaní žalobca predložil relevantné oznámenie postupcu žalovaného o postúpení pohľadávky. Žalobca predložil len samotnú listinu, na ktorej je uvedené oznámenie o postúpení pohľadávky údajne adresovaný žalovanému, nepredložil však žiaden dôkaz o tom, že to bolo žalovanému aj odoslané, nie to ešte v zmysle § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, skutočne oznámené. Prejav vôle vrátane písomnosti je účinný voči adresátovi od okamihu, keď sa dostane do jeho sféry dispozície. Samotný dokument bez skutočnej možnosti verifikácie, či sa dostal, resp. objektívne vôbec mohol dostať do sféry dispozície žalovaného, založená len na konštatovaní žalobcu o jej odoslaní, nemôže obstáť. Keďže v predmetnom konaní ako postupca pohľadávky vystupuje Slovenská sporiteľňa, ktorá je v zmysle § 2 ods. 1 zákona o bankách bankou, je nevyhnutné aplikovať aj zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej ako „zákon o bankách“) ako lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými, a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Žalobca nepreukázal, že došlo k doručeniu písomnej výzvy žalovanému zo strany právneho predchodcu žalobcu. Ten predložil len samotné listiny, označené ako „výzva“ adresovaná žalovanému na zaplatenie, bez toho, aby predložil dôkaz o tom, že tá bola žalovanému aj skutočne doručená, resp. aby mal vôbec objektívnu možnosť sa s predmetným dokumentom oboznámiť. Je pritom notorietou právnej teórie a praxe, že preukázať doručenie písomnosti musí ten účastník konania, ktorý z doručenia písomnosti pre seba vyvodzuje priaznivý následok. V danom prípade preukázanie doručenia písomnosti, z ktorej žalobca vyvodzuje pre seba priaznivé účinky v podobe platného postúpenia pohľadávky je práve na žalobcovi. Žalobca však nie len že nepreukázal, že by sa takáto listina vôbec do dispozičnej sféry žalovaného objektívne mohla dostať, ale nepreukázal ani jej odoslanie. Ani samotný dokument označený ako oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti nespĺňa podmienky stanovené v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, keďže toto právo možno uplatniť iba za podmienky, že naň dodávateľ spotrebiteľa upozornil v lehote nie kratšej ako 15 dní. V tomto oznámení je iba konštatované, že právny predchodca žalobcu ku dňu 3.6.2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru, čím sa pohľadávka zo zmluvy stala splatnou v celom rozsahu. Postúpiť tak možno bankovú pohľadávku v tej časti, ktorá je po splatnosti, iba po výzve na splatenie pričom výzva musí byť písomná a musí byť zo strany banky a omeškanie trvá viac ako 90 dní. Žiadnym spôsobom nie je spochybnené právo banky postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu, avšak pre takéto postúpenie je nevyhnutné pristúpiť v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru. Pokiaľ teda Slovenská sporiteľňa postúpila zmluvou predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu, postupovala v rozpore s § 92 ods. 8 zákona o bankách. Totiž, keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti), Slovenská sporiteľňa nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávky je preto v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatným právnym úkonom.
4. Žalobca v replike poukázal na to, že k splneniu oznamovacej povinnosti v zmysle § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, jazykový ani logický výklad daného ustanovenia nehovorí nič o aktívnej vecnej legitimácií, dané ustanovenie chráni dobromyseľnosť pôvodného dlžníka, ktorý sa v prípade neoznámenia postúpenia pohľadávky zbaví dlhu plnením postupcovi ako pôvodnému veriteľovi. Ak by s poukazom na expanzívny výklad daného ustanovenia pripustili, že aktívnu vecnú legitimáciu získa postupník až potom, keď sa oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky dostane do dispozičnej sféry dlžníka, keďže Občiansky zákonník neustanovuje žiadne obligatórne náležitosti tohto oznámenia, už samotné doručenie žalobného návrhu možno považovať za oznámenie o postúpení pohľadávky
a teda moment nadobudnutia aktívnej vecnej legitimácie postupníka ako nového žalobcu. V zmysle Všeobecných obchodných podmienok /VOP/ právneho predchodcu žalobcu bod 10.3. „Pri doručovali písomnosti v poštovom styku sa zásielka považuje za doručenú v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní a v cudzine siedmy deň po jej odoslaní, a to aj vtedy, ak sa adresát o tejto skutočnosti nedozvie, alebo sa zásielka vráti ako nedoručená. Pokiaľ nie je dohodnuté inak. Banka zasiela písomnosti v poštovom styku vo forme obyčajnej listovej zásielky.“ Napriek uvedenému žalobca zastáva názor, že ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Zo systematického zaradenia tohto ustanovenia je zrejmé, že účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Žalobca zastáva názor, že aj prípadné porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 92 ods. 8 ZoB nemožno spojiť s občianskoprávnym následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže norma obsiahnutá v § 92 ods. 8 ZoB, nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, v tomto prípade žalovanej, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska podľa § 50 ods. 1 ZoB. Keďže právny predchodca žalobcu nezasielal výzvu zo dňa 14.05.2015 doporučene, podľa bodu 10.3 VOP sa v danom prípade uplatnila fikcia doručenia, a to aj vtedy ak sa adresát o tejto skutočnosti nedozvedel. Následne právny predchodca žalobcu pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti a to Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 04.06.2015, ktoré žalovaná prevzala 08.06.2015. Čiže v danom prípade boli splnené podmienky v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
5. Žalovaná v duplike uviedla, že podmienka je v zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľná z dôvodu, že sa v neprospech spotrebiteľa odchyľuje od § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podmienka je neprijateľná z dôvodu, že v rozpore s požiadavkami dobrej viery zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že mu upiera právo na riadne doručenie písomnosti. Fikciu doručenia, mimo iného riešil aj Okresný súd v Trenčíne rozsudkom č. 17C/5/2011 zo dňa 12.4.2011, pričom túto v zmluvách o úvere zakázal používať z dôvodu jej neprijateľnosti, keďže stavia dlžníka do pozície, keď sa nemôže účinne brániť a veriteľ nie je povinný preukazovať odoslanie takejto zásielky, a teda mu neurčuje, akým spôsobom sa má zásielka doručiť. Vzniká možnosť, že takáto zásielka nebude nikdy dlžníkovi doručená, napr. pri jej zaslaní ako obyčajnej zásielky. Fikcia doručenia v prípade neprevzatej zásielky v odbernej lehote, či obyčajnej zásielky bez skutočnej možnosti verifikácie, či sa vôbec dostala do sféry dispozície prijímateľa, založená len na konštatovaní veriteľa o jej odoslaní, nezabezpečuje podmienku objektívnej možnosti oboznámenia sa s obsahom zaslaného prejavu. Zmluvná podmienka vystavuje spotrebiteľa neprijateľnej fikcii doručenia zásielky v prípade, ak sa so zásielkou nemohol oboznámiť. Obdobný právny záver urobila aj Komisia na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich zo dňa 2.4.2012. Ak je pre platnosť postúpenia potrebné splniť určité podmienky, napr. tie uvedené v § 92 ods. 8 zákona o bankách, je nevyhnutné, aby žalobca v konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, tvrdil a dokázal predpoklady svojej aktívnej vecnej legitimácie, o čom v predmetnom prípade hovoriť nemožno. Na nesplnení danej podmienky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nič nemení ani znenie bodu 19.16 VOP, ktoré pokiaľ malo umožňovať dispozície postupcu jeho pohľadávkami voči jednotlivým dlžníkom nad prípustný rámec stanovený § 92 ods. 8 zákona o bankách, je ustanovením vzhľadom na § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným pre jeho rozpor so zákonom. Právny predchodca žalobcu mal. ako bankový subjekt, povinnosť pri postúpení pohľadávky predovšetkým postupovať v zmysle kogentného ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách. Z uvedeného ustanovenia však nemožno vyvodiť, že v prípade, keď dlžník na takýto postup súhlas dá, nemusí postupovať podľa daného ustanovenia. Z uvedeného je možné vyvodiť iba to, že na postúpenie pohľadávky banky v zmysle § 92 ods. 8 nie je potrebný súhlas klienta, a teda pre postup v zmysle predmetného ustanovenia je irelevantné, čí klient takýto súhlas dal alebo nedal.
6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 06.06.2018, ktorého sa právny zástupca žalobcu nezúčastnil, svoju neúčasť písomne ospravedlnil, a preto v súlade s § 180 CSP vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. 7. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že žalobný návrh je v celom rozsahu nedôvodný a navrhol súdu, aby tento zamietol a priznal žalovanej náhradu trov konania. Nedôvodnosť predmetného návrhu odôvodňuje nesplnením podmienok podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách a teda z neho vyplývajúci nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu v tomto spore, kedy žalobca nepreukázal jednak aby právny predchodca žalobcu písomne vyzval žalovanú na úhradu nesplácaného dlhu, resp. nepreukázal, aby sa predmetná písomná výzva dostala do dispozičnej sféry žalovanej. Poukázal na skutočnosť,
že v danej veci taktiež nedošlo k splneniu podmienok podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a teda k platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti, keďže právny predchodca žalobcu pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti neupozornil žalovanú na možnosť uplatnenia tohto práva. Z týchto dôvodov odôvodňuje to, že neboli splnené zákonné podmienky pre postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Pokiaľ žalobca argumentuje tým, že § 92 ods. 8 nie je podstatným ustanovením pre platné postúpenie pohľadávok a v zmysle § 89 ods. 1 Zákona o bankách sa zmluvné strany dohodli inak, v tejto súvislosti dával do pozornosti súdu rozsudok OS Žilina sp. zn. 6C/280/2013, ktorým bola táto presne doslovná textácia, táto zmluvná podmienka vyhlásená za neprijateľnú. Následne bola Krajským súdom v Žiline, sp. zn. 7Co/270/2016 potvrdená. Z uvedeného vyplýva zjavná nedôvodnosť nároku žalobcu. Taktiež poukazal na rozsudok KS Prešov 17Co/142/2017. V danom konaní žalobca nepreukázal ani skutočnosť, aby jeho právny predchodca s odbornou spôsobilosťou posúdil schopnosť žalovanej splácať predmetný úver. Na základe týchto uvedených skutočnosti sa domnieva, že predmetná žaloba je nedôvodná. Navrhol, aby súd žalobu zamietol a zaviazal žalobcu uhradiť žalovanej trovy konania.
8. Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX z 30.8.2013 (čl. 4), štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere (čl. 7), výzvou na zaplatenie z 18.03.2014 a 14.5.2015, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti z 04.06.2015, Zmluvou o postúpení pohľadávok z 29.09.2015, oznámením o postúpení pohľadávky na žalobcu z 08.10.2015, predžalobnou výzvou z 20.4.2016, poštovým podacím arch., všeobecnými obchodnými podmienkami, špecifikáciou žalovanej pohľadávky (čl. 49) a ďalšími listinami, ktoré tvoria obsah súdneho spisu a zistil tento skutkový stav veci.
9. Právny predchodca žalobcu - Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaná uzavreli dňa 30.08.2013 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „úverovú zmluvu“). Na základe tejto bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 1.200 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v 84 mesačných splátkach po 30,53 eur od 25.10.2013, k 25.dňu v kalendárnom mesiaci. Úroková sadzba bola dohodnutá fixná do splatnosti 22,90 % ročne. Celkové náklady spojené s úverom predstavovali 2.565,62 eur. Úver bol poskytnutý jednorazovo.
10. Žalovaná úver nesplácala podľa zmluvy a dostala sa do omeškania. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že Slovenská sporiteľňa, a.s. vyzvala žalovanú dňa 30.08.2013 a 14.5.2015 na zaplatenie omeškaných splátok a upozornila ju na možnosť mimoriadneho zosplatnenia úveru. Žalobca však súdu nepreukázal doručenie tejto výzvy žalovanej. Nebolo preukázané ani aspoň odoslanie tejto výzvy zo strany práv. predchodcu žalobcu. Keďže žalovaná dlh nezaplatila, preto Slovenská sporiteľňa, a.s. v zmysle Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“) úver zosplatnila k 03.06.2015. Túto skutočnosť oznámila žalovanej listom zo dňa 4.6.2015, ktorý jej doručila 8.6.2015. Následne na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 29.9.2015 postúpila pohľadávku terajšiemu žalobcovi, čo žalovanej oznámila listom zo dňa 8.10.2015. Doručenie tohto oznámenie súdu nebolo preukázané. Žalovaná uhradila iba jednu splátku vo výške 30,82 eur. Žalobou uplatnená pohľadávka žalobcu pozostáva z istiny 1.200 eur, riadneho úroku v sume 490,38 eur, poplatkov vo výške 78,83 eur, úroku z omeškania k dátumu postúpenia v sume 23,66 eur.
Právny stav:
11. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. Z cit. právnej úpravy vyplýva, že banka je oprávnená postúpiť inému subjektu vtedy, ak napriek písomnej výzve je klient v omeškaní so splnením čo len časti peňažného záväzku nepretržite dlhšie, ako 90 kalendárnych dní. Postúpenie pohľadávky predpokladá kumulatívne spojenie dvoch podmienok, a to splatnosť postúpenej pohľadávky a predchádzajúcu písomnú výzvu banky dlžníkovi po tom, čo bol dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením záväzku. V predmetnej veci Slovenská sporiteľňa nepostupovala v súlade s cit. právnou úpravou, nakoľko nepreukázala doručenie výzvy dlžníkovi - žalovanej na úhradu dlhu.
12. Podľa § 1 ods. 2 z.č. 129/2010 Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
13. Podľa § 9 ods. 1 Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví zreteľne označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová „spotrebiteľský úver“ v príslušnom gramatickom tvare.
14. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 102/2014 Z.z., ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
15. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
17. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
18. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
19. Podľa § 2 ods. 2 Obč. zákonníka, v občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie.
20. Podľa § 219 odsek 2 CSP, rozsudok sa vyhlasuje spravidla hneď po skončení pojednávania, ktoré vyhláseniu predchádzalo. Ak to nie je možné, súd na vyhlásenie rozsudku odročí pojednávanie najdlhšie na 30 dní; v takom prípade súd doručí rozsudok prítomným stranám na pojednávaní, na ktorom bol rozsudok vyhlásený; neprítomným stranám ho odošle najneskôr do troch dní. Ustanovenia o odročení pojednávania sa v tomto prípade použijú. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitosti podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúci h skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
21. Podľa § 219 odsek 4 CSP, len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný.
22. Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34). Ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny obchod“, však v čase vzniku daného
záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Preto bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou. Treba pritom podotknúť, že v tomto prípade sa jedná o spotrebiteľský vzťah, a teda podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa na takýto vzťah použije ustanovenie zákona, ktoré je pre spotrebiteľa výhodnejšie, čo sa použije aj na posudzovanie platnosti právnych úkonov, a to z dôvodu, že na strane žalovaného je spotrebiteľ, ktorý má stále slabšie postavenie oproti druhej strane, na ktorej vystupuje dodávateľ, ktorý vykonáva svoju činnosť v rámci svojho podnikania a má k dispozícii okrem finančných prostriedkov aj ľudí s právnickým a ekonomickým vzdelaním. Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
23. Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj Rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98,C-241/98,C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quinteround Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroanea Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl.6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl.7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.
24. Súd má za to, že na spotrebiteľské zmluvy, ktoré boli uzavreté podľa Obchodného zákonníka, treba aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka a osobitného zákona. Právna úprava obsiahnutá v zákone č. 102/2014 Z.z. zmenila a doplnila niekoľko právnych predpisov, ktorými sa má zabezpečiť vyššia úroveň právnej ochrany spotrebiteľov ako slabšej strany v spotrebiteľských právnych vzťahoch. Ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovuje prioritu aplikácie Občianskeho zákonníka pred Obchodným zákonníkom. Uvedená právna úprava je systematicky zaradená v hmotnoprávnom predpise, ale z hľadiska svojho obsahu má procesný charakter, pretože určuje, ktorý predpis treba aplikovať v prípade, že posudzovaný právny vzťah je spotrebiteľský. Súd aplikuje procesný predpis, ktorý je platný a účinný v čase prejednávania a rozhodovania veci. Súd bol povinný na posudzovaný právny vzťah aplikovať kogentné ustanovenia špeciálneho predpisu, zákona č. 129/2010 Z.z.
25. Zmluva o splátkovom úvere uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými má teda charakter spotrebiteľského úveru.
26. Nakoľko aktívnu vecnú legitimáciu v danom spore mal žalobca nadobudnúť podľa svojho tvrdenia na základe zmluvy o postúpení pohľadávok od pôvodného veriteľa, ktorým bola banka, okrem všeobecnej právnej úpravy postúpenia pohľadávky vyplývajúcej z ustanovenia § 524 a násl. Občianskeho zákonníka, bolo nevyhnutné skúmať platnosť postúpenia pohľadávky aj podľa osobitnej právnej normy upravujúcej pôvodný zmluvný vzťah medzi pôvodným veriteľom - Slovenskou sporiteľnou , ktorý je bankový subjekt a žalobcom, pričom vzhľadom na právny status pôvodného veriteľa sa právne vzťahy vyplývajúce z úverových zmluvných vzťahov medzi bankou a klientami banky spravujú osobitnou právnou úpravou - zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách. Pokiaľ osobitná právna norma ako lex specialis upravuje osobitne zákonné podmienky a predpoklady pre platné postúpenie pohľadávky z bankových úverov - konkrétne ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách, súd aplikoval a vyložil predmetné zákonné ustanovenie ako zákonné podmienky, ktoré banka, ako pôvodný veriteľ, bola povinná splniť na to, aby došlo z jej strany k platnému postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej z bankového úveru voči dlžníkom na ďalší subjekt. 27. Súd dospel k záveru, že žalobca nie je v danom spore aktívne legitimovaným a nositeľom práv z predmetnej pohľadávky, pretože súdu nepreukázal, že by na neho právne relevantným a zákonným spôsobom prešiel nárok uplatňovaný žalobou. Súd s poukazom na citáciu ustanovenia § 92 ods. 8
zákona o bankách zdôrazňuje, že zákon o bankách, ako osobitná právna úprava, pre platné postúpenie pohľadávky banky vyžaduje súčasné splnenie oboch podmienok v zmysle tohto zákonného ustanovenia (osobitná písomná výzva banky klientovi a relevantná doba omeškania dlžníka aj napriek písomnej výzve banky), pričom súd nemal v konaní preukázané splnenie jednej z uvedených zákonných podmienok - a to hodnoverne preukázané zaslanie písomnej výzvy banky žalovanej ako dlžníkovi tak, ako to predpokladá uvedené zákonné ustanovenie.
28. Pokiaľ ide o stanovenie podmienok pre platné a zákonné postúpenie pohľadávok banky alebo pobočky zahraničnej banky na tretiu osobu, ustanovenie § 92 ods. 8 zákona číslo 483/2001 Z.z. o bankách je ustanovením špeciálnym vo vzťahu k ustanoveniam § 524 a nasl. lex generalis Občianskeho zákonníka, upravujúceho postúpenie pohľadávok, banka alebo pobočka zahraničnej banky má právo postúpiť postupníkovi pohľadávku, avšak len za podmienok, ktoré vyplývajú z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, teda pokiaľ klient nesplní riadne a včas čo i len jednu splátku istiny úveru, jeho omeškanie trvá nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a súčasne na zaplatenie omeškanej časti peňažného záväzku bol preukázateľne písomne bankou vyzvaný.
29. Súd konštatuje, že neboli naplnené zákonné podmienky pre platné postúpenie pohľadávky z pôvodného veriteľa - banky na následného postupníka, a to z dôvodu nepreukázania naplnenia zákonných predpokladov vyplývajúcich z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno, pretože nepreukázal hodnoverným dôkazom zaslanie tejto písomnej výzvy pôvodného veriteľa - banky žalovanej. Žalobca nepreukázal súdu ani odoslanie tejto písomnosti banky žalovanej, ako ani prevzatie tejto písomnosti žalovanou. Taktiež nebolo preukázané doručenie oznámenia žalovanej o postúpení pohľadávky na žalobcu. Podanie zo dňa 20.4.2016 súvisí s doručovaním predžalobnej výzvy zo strany žalobcu žalovanej zo dňa 20.4.2016.
30. Vzhľadom na zásadu kontradiktórnosti konania, ktorá je nosnou zásadou v sporovom konaní a povinnosti tvrdenia a preukázania tvrdenia, ako aj povinnosti znášať a uniesť dôkazné bremeno o tom, že žalobcovi skutočne náleží v spore uplatnené právo či nárok, súd nie je povinný vyzývať žalobcu na splnenie povinnosti, ktorá je jeho elementárnou povinnosťou, pokiaľ má záujem v konaní uspieť a uniesť dôkazné bremeno (s poukazom na čl. 8 Civilného sporového poriadku, § 132 ods. 1 CSP).
31. Súd musel absenciu tohto nevyhnutného dôkazu vyhodnotiť v neprospech žalobcu, nakoľko nemal v konaní preukázané hodnoverne naplnenie zákonných podmienok platného postúpenia pohľadávky v zmysle osobitnej právnej normy a teda nemal preukázané platné nadobudnutie aktívnej vecnej legitimácie súčasného žalobcu.
32. Súd tak konštatuje, že v prípade pohľadávky banky je spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách iba pohľadávka alebo časť pohľadávky z bankového úveru len za predpokladu, že preukázateľne banka ešte pred postúpením pohľadávky zaslala písomnú výzvu dlžníkovi na splnenie dlhu po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle hmotného práva a musia byť splnené už v čase postúpenia pohľadávky. Tieto podmienky postúpenia stanovuje priamo zákon o bankách a aj keby boli zákonodarcom stanovené za účelom ochrany bankového tajomstva (uvedenú skutočnosť súd konštatuje len pre úplnosť vzhľadom na označenie 14. Časti zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách OCHRANA KLIENTOV A BANKOVÉ TAJOMSTVO, v ktorej je obsiahnuté aj zákonného ustanovenia § 92 ods. 8), ide o zákonné podmienky postúpenia pohľadávky upravené osobitnou právnou normou, pri porušení ktorých právny úkon postúpenia pohľadávky porušuje zákon, a preto s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka, v spojení s ustanovením § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, je neplatný. Taktiež ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách neupravuje len administratívne povinnosti banky pri ochrane bankového tajomstva, ale priamo stanovuje hmotnoprávne podmienky platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky bankou, ide teda o lex specialis vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam Občianskeho zákonníka o postúpení pohľadávok (§ 524 a nasl.. Občianskeho zákonníka). Takémuto záveru nasvedčuje jednak znenie citovaného ustanovenia („môže banka alebo pobočka zahraničnej banky pohľadávku postúpiť“), ako aj jeho zaradenie do časti zákona o bankách, ktorej nadpis znie “Ochrana klientov a bankové tajomstvo“. Účelom tohto ustanovenia teda nie je len ochrana bankového tajomstva, ale aj ochrana klientov banky. Citované ustanovenie stanovuje osobitné podmienky, za ktorých môže banka a to aj bez súhlasu klienta postúpiť pohľadávku na inú osobu, čo výkladom a
contrario znamená, že ak podmienky uvedené v tomto ustanovení splnené nie sú, banka platne postúpiť pohľadávku bez súhlasu klienta nemôže.
33. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle ust § 2 ods. 2 Zákona o bankách / ZoB/ podlieha bankovému povoleniu na činnosť bánk, zároveň podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Bez bankového povolenia nemôže nikto vykonávať bankovú činnosť.
34. Z ust. § 92 ods. 8 ZoB je možné vyvodiť, že spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky zo strany banky môže byť len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktoré sú už splatné. Teba banka má oprávnenie postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník aktuálne po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Teda pohľadávka zodpovedajúca takémuto peňažnému záväzku je nesplácaný určitú dobu dlh. Bolo by teda v rozpore s účelom zákona o bankách a viedlo by k neúnosnému právnemu stavu, ak by banky postupovali „živý úver“ na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá v zmysle zákona o bankách pod dohľad NBS.
35. Banka má právo postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu, avšak pre takýto postup banky je nevyhnutné, aby pristúpila v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru, čo je jej výlučným oprávnením, ktoré môže banka realizovať pred postúpením pohľadávky. Žalobca ale takéto oprávnenie nemá, nakoľko spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými, a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky.
36. V danom prípade neboli splnené zákonom stanovené náležitosti na platné postúpenie pohľadávky. Pokiaľ bola postúpená pohľadávka bankou bez splnenia podmienok uvedených v uvedenom zákonnom ustanovení, je potrebné takéto konanie a úkon považovať za konanie v rozpore so zákonom a takýto úkon je absolútne neplatný podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, pričom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu má súd povinnosť prihliadať ex offo. Žalobca v konaní nepreukázal naplnenie jednej zo zákonných podmienok na platné postúpenie pohľadávky - odoslanie a doručenie predchádzajúcej písomnej výzvy banky dlžníčke - žalovanej, pričom ani oznámenie banky klientke o postúpení pohľadávky, respektíve následné oznámenie postupníka o postúpení pohľadávky nebolo súdu preukázané, a ani toto nenahrádza takúto osobitnú výzvu vyžadovanú zákonom a teda potom zmluva o postúpení pohľadávky, ktorou mal pôvodný žalobca pohľadávku voči žalovanej od banky nadobudnúť, je v rozpore so zákonom a je neplatná a tak postupník - žalobca nemá v konaní aktívnu vecnú legitimáciu na vymáhanie žalovanej pohľadávky.
37. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti sa súd už ďalšími tvrdeniami nezaoberal, vychádzajúc zo zistenej nesprávnej aktívnej legitimácie, a preto žalobu zamietol.
38. Podľa § 255 odsek 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
39. Podľa § 262 odsek 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
40. Žalovanej ako úspešnej strane sporu, ktorá bola v konaní aj právne zastúpená, preto priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 357 písm. a) CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
1/ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2/ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3/ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.