Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_19C-15-2017.pdf
PDF · 79.99 KB
Case nature
Subarea
19C/15/2017
Uznesenie
Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Táňou Šefčíkovou, v právnej veci žalobcov: 1./ W. Q., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. E. XXX, 2./ E.. I. Q., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. E. XXX, zast.: JUDr. Nadežda Boľová, IČO: 42 155 088, advokátka so sídlom Šafárikova 1522, Galanta, proti žalovanému: A. Q., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. E. XXXX/XX, G., zast.: Advokátska kancelária Mihalda, Valach, Kišac, s.r.o., IČO: 36 663 051, so sídlom Gogoľova 18, Bratislava, o zaplatenie 4.673,22 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie zastavuje.
II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa svojim návrhom doručeným súdu dňa 7.2.2017 domáhali vydania platobného rozkazu proti žalovanému na zaplatenie istiny vo výške 4.673,22 Eur spolu s prísl. a náhrady trov konania. Právny nárok žalobcovia odvodzovali z nájomného vzťahu na základe nájomnej zmluvy zo dňa 17.2.2011 ohľadne nájmu poľnohospodárskych pozemkov zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX ako orná pôda, vedená Okresným úradom G., katastrálny odborom, okres G., obec E., k.ú. E., parc. č. XXXX/X, do ktorého žalobcovia vstúpili ako prenajímateľa z titulu zámennej zmluvy zo dňa 15.11.2011 namiesto Obce E.. Žalovaný je v postavení nájomcu pozemkov a je zaviazaný k povinnosti platiť nájomné, ktoré si týmto uplatňujú žalobcovia v tomto konaní.
2. Súd vydal platobný rozkaz č.k. XXC/XX/XXXX-20 dňa 21.2.2017, voči ktorému podal žalovaný odpor (podaním doručeným dňa 4.4.2017), na základe ktorého súd zrušil platobný rozkaz uznesením č.k. XXC/XX/XXXX-30, ppl. dňa 15.6.2017. Žalovaný namietal, že by parcela č. XXXX/X bola predmetom nájmu podľa nájomnej zmluvy zo dňa 17.2.2011, a teda, že by žalovaný mal povinnosť za jej užívanie platiť žalobcom nájomné. Žalovaný namietal aj aktívnu legitimáciu žalobcov v tomto konaní, nakoľko žalovanému nebola preukázaná zmena vlastníctva k prenajatej veci. V neposlednom rade žalovaný uviedol, že pôvodne zapísané parcely na liste vlastníctva č. XXXX č. parc. XXXX/X, XXXX a XXXX ako pozemky reg. „E“ v okrese E., k.ú. E. obhospodaruje už niekoľko rokov Poľnohospodárske družstvo Q.F., a teda žalovanému ako nájomcovi nebolo umožnené nerušené užívanie predmetu nájmu.
3. Žalobcovia predložili v konaní geometrický na preukázanie totožnosti pozemkov, a teda, že pozemok parcela č. XXXX/X je totožná s pôvodne označenými pozemkami ako parcely č. XXXX/X, XXXX I. XXXX (špec. v bodoch 1 a 2). Žalobcovia ďalej predložili potvrdenie Obce E. zo dňa 8.9.2016 adresované žalobcom, kde sa uvádza, že dňa 14.10.2013 bolo žalovanému obcou oznámené, že došlo k zmene vlastníctva pôvodných pozemkov. V zázname Obecného úradu v E. zo dňa 14.10.2013 sa uvádza skutočnosť, že došlo k prevodu časti predmetu nájmu z obce na žalobcov na základe zámennej zmluvy zo dňa 15.11.2011, pričom na stretnutí mal byť aj žalovaný. Žalobca 1/ na pojednávaní 11.9.2017 uviedol, že zmena vlastníka pozemkov bola žalovanému oznámená na osobnom stretnutí dňa 14.10.2013. Žalovaný na pojednávaní dňa 22.2.2018 potvrdil, že o novom vlastníkovi sa dozvedel niekedy v 2013,
2014. Žalobcovia sa bránili, že žalovaný neoznámil prenajímateľovi nemožnosť užívať predmet nájmu. Žalovaný podľa žalobcov platil nájomné predchádzajúcemu prenajímateľovi až do roku 2015, pritom už vtedy mal užívať iné pozemky z titulu pozemkových úprav v obci E. realizovaných podľa zákona č. 330/1991 Zb. a č. 229/1991 Zb. Žalobca 1/ na pojednávaní dňa 11.9.2017 potvrdil, že predmet nájmu užíva Poľnohospodárske družstvo Q., a to na základe dohody medzi jednotlivými poľnohospodárskymi podnikmi. O uvedenej skutočnosti sa žalobca 1/ dozvedel v 2016. Žalovaný nepredložil žalobcom žiadnu podnájomnú zmluvu. V čestnom vyhlásení Poľnohospodárskeho družstva Q.Ľ. zo dňa 14.9.2017 sa uvádza, že užíva pozemky parcela č. XXXX/X, pôvodne označené parcely č. XXXX/X, XXXX I. XXXX (špec. v bodoch 1 a 2). dlhodobo, t.j. aj v období od roku 2011 až do súčasnosti. Žalovaný namietal, že došlo k zmene žaloby zmenou v skutkových tvrdeniach na strane žalobcov. Žalovanému zanikla povinnosť platiť nájomné priamo zo zákona podľa § 5 zákona č. 504/2003 Z.z., keďže z dôvodu mimoriadnej okolnosti nájomca nemohol užívať prenajatý pozemok na poľnohospodárske účely. Žalovaný ďalej poukázal na to, že rozhodnutie Pozemkového úradu v G. zo dňa 29.1.1996, na základe ktorého mal žalovaný užívať náhradné pozemky stratilo platnosť z dôvodov bližšie konkretizovaných žalovaným. Žalobcovia trvali na tom, že nedošlo k zmene skutkových tvrdení, ale k obrane voči námietkam žalovaného s poukazom na to, že vlastníci pozemkov nemajú dosah ani dôvod na sledovanie a kontrolu či parcelu, ktorá je predmetom nájmu užíva subjekt, ktorý má platne uzatvorenú nájomnú zmluvu alebo tretia osoba. Žalovaný žalobcom nikdy neoznámil nemožnosť užívania predmetu nájmu a hradil nájomné Obci E. až do 2015.
4. Podaním doručeným súdu dňa 11.5.2018 žalobcovia zobrali žalobu späť v celom rozsahu z dôvodu, že Poľnohospodárske družstvo Q. na základe rokovaní uhradilo finančnú kompenzáciu za užívanie pozemkov, ktoré tvoria predmet nájmu strán sporu. Žalobcovia žiadali zastaviť konanie a pri rozhodovaní o náhrade trov konania žiadali, aby súd zohľadnil dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP), a to najmä v tom, že z doteraz predložených dôkazov a vyjadrení strán sporu žaloba nebola zjavne bezvýznamná. Predmetom konania je zaplatenie istiny z titulu nájomného za užívanie poľnohospodárskeho pozemku za roky 2014 až 2016 na základe písomnej zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov zo dňa 17.11.2011. Podaniu žaloby predchádzali pokusy o mimosúdne vymoženie pohľadávky, a to formou písomného uplatnenia nároku na zaplatenie sumy - pokus o mimosúdny zmier (zo dňa 30.09.2016), ako aj osobnej konzultácie uskutočnenej so žalovaným dňa 11.10.2016. V tom čase žalovaný na svoju obranu neuviedol, že parcely, ktoré tvorili predmet užívania podľa nájomnej zmluvy mal užívať niekto iný. Žalovaný až počas súdneho konania uviedol skutočnosti, že parcely, ktoré boli predmetom nájomného vzťahu strán sporu v rokoch 2014 až 2016 neužíval z dôvodu, že sme mu nezabezpečili ich nerušené užívanie nakoľko na predmetných parcelách vykonáva poľnohospodársku činnosť PD Q.. Svoje tvrdenie podložil až čestným prehlásením PD Q. zo dňa 14.09.2017. Z výpovede žalovaného uskutočneného dňa 22.02.2018 na pojednávaní vyplýva, že žalovaný, ako nájomca parciel, ktoré boli predmetom nájomnej zmluvy platnej medzi stranami sporu tieto parcely hneď v roku 2011 dal do užívania subjektu I. E.P.. Taktiež sa vyjadril, že tieto parcely on nikdy neužíval, preto mu z našej strany nemohlo byť bránené v ich užívaní. Takisto uviedol, že skutočnosť, že predmetné parcely užíva I. E. určite neoznamoval žalobcom. Na základe uvedeného žalobcovia žiadali, aby súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Žalovaný vyjadril súhlas so späťvzatím žaloby podaním doručeným súdu dňa 12.5.2018, ale trval na tom, aby súd rozhodol tak, že žalovaný má právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. Žalovaný poukázal na to, že už pri prvom úkone, t.j. v odpore poukázal na to, že žalobcovia bránili žalovanému v užívaní pozemkov. Žalobcovia si uvedomili nedôvodnosť žaloby, preto sa snažili navodiť dojem, že predmetom nájmu boli iné pozemky. Žalovaný sa bránil aj voči tomuto námietkou, že rozhodnutie, na základe ktorého malo dôjsť k užívaniu iných pozemkov stratilo platnosť. Žalobcovia sa na následne vrátili k pôvodným skutkovým tvrdeniam. Až po nariadení výsluchu predsedu PD Q. si žalobcovia uvedomili, že bude preukázané, že žalovanému bolo bránené v užívaní pozemkov čím boli naplnené podmienky v § 5 zákona č. 504/2003 Z.z. Dňa 4.6.2018 súd konanie zastavil a rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
5. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
6. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
7. Podaním doručeným súdu dňa 11.5.2018 žalobcovia zobrali žalobu späť v celom rozsahu Žalovaný súhlasil so späťvzatím žaloby podaním doručeným súdu dňa 12.5.2018. Súd teda konanie zastavil.
8. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
9. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
10. Žalobcovia zobrali žalobu späť, čím mali zaviniť zastavenie konania, avšak súd vyhodnotil, že žaloba nebola zjavne nedôvodná. Žalobcovia preukázali, že žalobe predchádzali pokusy o mimosúdne urovnanie (bod 4). Žalovaný uplatnil obranu spočívajúcu v tom, že mu bolo bránené v užívaní pozemkov až v priebehu konania s dôvetkom „v neposlednom rade“, kedy sa bránil najprv tým, že žalobcovia nepreukázali „totožnosť parcely“, a tým, že žalovanému nebolo oznámené, že došlo k zmene vlastníctva parciel. V konaní bolo preukázané, že o zmene vlastníctva vedel žalovaný už od r. 2013. Rovnako sám žalovaný priznal, že dal pozemky, ktoré tvorili predmet nájmu do užívania inému subjektu (I. E.) už v r. 2011, pričom túto skutočnosť neoznámil žalobcom. Taktiež sa vyjadril, že parcely on nikdy neužíval, preto mu zo strany žalobcov nemohlo byť bránené v ich užívaní. Ďalej, žalovaný Obci E. hradil nájomné až do r. 2015. Pred súdnym konaním neoznámil žalobcom, že by mu bolo bránené v užívaní pozemkov. Žalobcovia si uplatnili nárok z titulu nájomného na základe platnej nájomnej zmluvy. To, že v priebehu konania žalobcovia boli úspešní v získaní kompenzácie od iného subjektu nemôže byť podľa súdu vyhodnotené ako späťvzatie žaloby z ich zavinenia bez toho, aby súd vyhodnotil aj dôvody hodné osobitného zreteľa uvádzané vyššie. Súd má za to, že obe strany sporu zavinili súdne konanie, preto súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.