Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/122/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členiek senátu JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci žalobcov: 1/ L.. P. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y. 2, N. N. a 2/ S. B., rod. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y. 2, N. N., v konaní obaja právne zastúpení Mgr. Robertom Antalom, advokátom, so sídlom ul. Kláry Jarunkovej 2, Banská Bystrica, proti žalovaným: 1/ U. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. S. R. XXX/XX, A. a 2/ I. T. FRL. - Y., so sídlom S. P. 7, R., IČO: 35 123 508, v konaní obaja právne zastúpení JUDr. Ľubomírom Hrežďovičom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie Rudlovská 2, Banská Bystrica, v konaní o zaplatenie 8 112,94 € s prísl., o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 8C/82/2006-435 zo dňa 13. 08. 2013, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcom 1/ a 2/ istinu vo výške 8 112,94 € s úrokom z omeškania vo výške 7 % ročne z priznanej sumy od 06. 05. 2006 (do zaplatenia), a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (prvý výrok rozsudku), vo výroku o trovách konania, ktorým okresný súd uložil povinnosť žalovaním 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcom 1/ a 2/ trovy právneho zastúpenia vo výške 5 298,25 € na účet právneho zástupcu žalobcov 1/ a 2/, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (tretí výrok rozsudku) a vo výroku, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť na účet Okresného súdu Banská Bystrica súdny poplatok vo výške 486,72 € v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (piaty výrok rozsudku), p o t v r d z u j e.

II. Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej tiež „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový súd“) zaviazal žalovaných 1/ a 2/ zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcom 1/ a 2/ istinu vo výške 8 112,94 € s úrokom z omeškania vo výške 7 % ročne z priznanej sumy od 06. 05. 2006 (do zaplatenia), do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia; návrh žalobcov 1/ a 2/ v časti úroku z omeškania od 28. 04. 2006 do 06. 05. 2006 zamietol. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa ust. § 142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len OSP) tak, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcom 1/ a 2/ trovy právneho zastúpenia vo výške 5 298,25 € na účet právneho zástupcu žalobcov 1/ a 2/, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň rozhodol, že žalovaní 1ú a 2/ sú povinní zaplatiť na účet Okresného súdu Banská Bystrica trovy štátu za znalecký posudok vo výške 528,57 € v lehote 3 dní od dňa právoplatnosti rozsudku a tiež, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť na účet Okresného súdu Banská Bystrica súdny poplatok vo výške 486,72 € v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že pôvodne sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali, aby súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcom istinu vo výške 28 539,06 €. V priebehu konania zobrali žalobcovia 1/ a 2/ návrh na začatie konania čiastočne späť. Okresný súd uznesením zo dňa 26. 06. 2012 konanie v časti dotknutej čiastočným späťvzatím návrhu zastavil. Po čiastočnom zastavení konania zostala predmetom sporu istina vo výške 8 112,94 € s úrokom z omeškania vo výške 7 % ročne z priznanej sumy od 28. 04. 2006 až do zaplatenia.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom žalobcov, čiastočným späťvzatím návrhu, výsluchom účastníkov konania, rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13C/167/2000, LV č. XXXX, výpisom zo živnostenského registra žalovaných 1/ a 2/, rozsudkom NS ČR č. k. 25Cdo/2422/1990 a č. k. 25Cdo/1618/1999, vyjadrením zo dňa 20. 04. 2006, uznesením Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 12Co/187/2003, výzvou na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 27. 04. 2006, poštovým podacím hárkom zo dňa 27. 04. 2006, písomnými vyjadreniami účastníkov konania, fotokópiou stavebného povolenia, fotokópiou katastrálnej mapy, geometrickým plánom, vyjadrením realitných kancelárií, príslušnou fotodokumentáciu, kolaudačným rozhodnutím zo dňa 24. 01. 2007, čestnými prehláseniami, opisom zápisnice o ohliadke zo dňa 08. 12. 1997, listom Mesta Banská Bystrica zo dňa 03. 05. 2007, výsluchom svedkov: V. B., M.. A. A., N. B., F. B., L.. M. B., O. S., M. S., F. A., F. G., výsluchom svedkov A. G., O. G., listom Krajského stavebného úradu zo dňa 08. 06. 2007, kópiou rozsudku OS BB č. k. 14C/112/2007-476 zo dňa 25. 03. 2010 v spojení s rozsudkom KS BB č. k. 17Co/122/2010-526 zo dňa 26. 01. 2011, písomným vyjadrením žalovaných zo dňa 22. 02. 2012, rozsudkom OS BB č. k. 14C/130/2005-211 zo dňa 17. 04. 2012, výsluchom svedka O. T. na pojednávaní dňa 22. 11. 2011 v konaní sp. zn. 14C/130/2005, fotodokumentáciou, písomným vyjadrením žalobcov zo dňa 07. 09. 2012, výzvou zo dňa 18. 05. 2006, vyjadrením žalovaného zo dňa 14. 08. 2006, zápisnicou o výsluchu žalovaného 1/ ČVS:ORP-2300/OZ-BB-2011, návrhom vo veci 14C/233/2011, znaleckým posudkom č. 41/2013.

4. Konštatoval, že žalobcovia 1/ a 2/ sa podanou žalobou domáhali svojho nároku podľa ust. § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 456 Občianskeho zákonníka nakoľko mali za to, že žalovaní na ich úkor získali bezdôvodné obohatenie, keďže ich nehnuteľnosti užívali bez akéhokoľvek právneho titulu. Predmetné nehnuteľnosti žalobcovia žalovaným nikdy do užívania neodovzdali, ani s užívaním z ich strany nesúhlasili. Neuzatvorili nájomnú zmluvu, ani žiadnu inú zmluvu, ktorá by ich oprávňovala k užívaniu. Poukázali na rozsudok NS ČR 25Cdo/2422/1990, v zmysle ktorého plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, ku ktorému dochádza tým, že jeden z účastníkov získal majetkovú hodnotu plnením, ku ktorému v dobe jeho poskytnutia neexistoval žiadny právom stanovený dôvod. Tvrdili, že žalovaní získali majetkový prospech tým, že ich majetok sa nezmenšil, hoci by sa tak za bežných okolností stalo. Zároveň poukázali aj na rozsudok NS ČR 25Cdo/1618/1999. Žalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení k návrhu žalobcov tvrdili, že predmetné nehnuteľnosti neužívali v takom rozsahu a takým spôsobom ako to tvrdia žalobcovia. V súčasnej dobe sú úplne iného rozsahu a stavebnotechnického charakteru oproti tomu ako sú popisované v návrhu a zapísané na LV. Na LV je zapísaný rodinný dom a záhrada, ktorý bol úplne prebudovaný s tým, že na parcele č. 2936

- záhrada bola vybudovaná prístavba k pôvodnému starému rodinnému domu, ktorý je zapísaný na parc. č. A.. Rovnako aj pôvodná stavba bola prebudovaná a pôvodný rodinný dom, ktorý tvoril predmet daru a jeho následné vrátenie na základe rozsudku č. k. 13C/167/2000 v spojení s rozsudkom č. k. 12Co/87/2003 zo dňa 07. 10. 2004 ani neexistuje. Nehnuteľnosť bola rekonštruovaná, prestavaná z prostriedkov patriacich do BSM žalovaného 1/ a jeho bývalej manželky L.. V. T., ktorá užíva nehnuteľnosť na bývanie s deťmi pochádzajúcimi z manželstva. Prístavba tvorí stavebno-technicky integrálnu súčasť parcely č.XX zastavaná plocha o výmere 402 m2 s tým, že v podstate došlo k splynutiu parciel č. XXXX a č. XXXX do jednej nehnuteľnosti. Režim užívania je taký, že žalovaný 1/ využíva len prístavbu rodinného domu, ktorá nemôže byť predmetom vrátenia daru a ani vlastníctva od žalobcov 1/ a 2/ a novovybudovanú podkrovnú časť starého rodinného domu. Možno teda pripustiť, že žalovaný 1/ užíva 10 % z celkovej výmery nehnuteľností opisovaných žalobcami. Čo sa týka parkovacej plochy ide o dvor, ktorý tvorí súčasť nehnuteľnosti a je prístupom k novovybudovanej časti rodinného domu. Je vydláždený zámkovou dlažbou, ktorú vybudoval žalovaný 1/ z vlastných prostriedkov. Motorovým vozidlom tam žalovaný parkuje sporadicky, najmä v čase, keď ide navštíviť deti, ktoré tam bývajú alebo vybaviť si veci do kancelárskych priestorov nachádzajúcich sa v prístavbe rodinného domu. Nejedná sa o súvislé parkovanie alebo státie motorového vozidla, pričom parkuje „tak povediac“ na svojom.

5. Prvostupňový súd ďalej uviedol, že v priebehu konania o vydanie bezdôvodného obohatenia okresný súd rozhodol rozsudkom č. k. 14C/112/2007-476 zo dňa 25. 03. 2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 17Co/122/2010-526 zo dňa 26. 01. 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21. 02. 2011, tak, že určil, že U. T., t. j. žalovaný 1/ v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia, je ideálnym podielovým spoluvlastníkom k stavbe v 1 bez pozemku, ktorá je postavená na parc. registra C-KN č.P., zastavané plochy o výmere 163 m2 kat. úz. F., ktorá bola odčlenená geometrickým plánom č. 17801591-084/2006 z pôvodných parciel C-KN č. XXXX, zastavaná plocha o výmere 402 m2 a C- KN č. XXXX záhrada o výmere 478 m2, vedených na LV č. XXXX. Uvedené rozhodnutie vyriešilo spornú otázku medzi účastníkmi konania ohľadne vlastníctva pôvodného rodinného domu a prístavby. Obvodný úrad životného prostredia Banská Bystrica dňa 12. 10. 1995 vydal stavebné povolenie na prístavbu k rodinnému domu pre žalovaného 1/ na jednopodlažný objekt s podkrovím na obytné a prevádzkové účely (sklad drobného tovaru, vzorkovňa, tri pracovne, garáže, sklad, hala, obývacia izba s príslušenstvom) postavené na parcele č. XXXX a č. XXXX. Na základe rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica v konaní č. k. 13C/167/2000 sa stali opätovne vlastníkmi nehnuteľností L.. P. B. a S. B., ktorí novou darovacou zmluvou zo dňa 19. 07. 2005 darovali uvedené nehnuteľnosti L.. M. B.. Darovacia zmluva bola zavkladovaná pod V 2041/2005 dňa 19. 07. 2005. Mesto Banská Bystrica dňa 11. 01. 2007 vydalo kolaudačné rozhodnutie, ktorým povolilo užívanie predmetnej prístavby. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 24. 01. 2007. Predmetné rozhodnutie bolo zrušené rozhodnutím Krajského stavebného úradu zo dňa 27. 06. 2007 a rozhodnutím Mesta Banská Bystrica zo dňa 12. 02. 2009 bolo zastavené kolaudačné rozhodnutie na predmetnú prístavbu, keďže návrh podala neoprávnená osoba a stavebníci sa nepreukázali vlastníctvom. Predmetné rozhodnutie bolo zrušené rozhodnutím Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 06. 11. 2009. Z predmetného rozhodnutia vyplynula skutočnosť, že prístavba k rodinnému domu sa začala na základe stavebného povolenia zo dňa 12. 10. 1995 a stavba v rozsahu hrubej stavby zastrešenia spolu s krytinou zariadenia podlažia bola zhotovená už v roku 1998. Uvedené potvrdil vo svojom rozhodnutí aj odvolací súd, ktorý zároveň konštatoval, že predmetom daru podľa R11331/91 nebola prístavba k pôvodnému rodinnému domu a preto rozhodnutím súdu vo veci 13C/167/2000 nemohla byť manželom T. ako obdarovaným uložená povinnosť vrátiť prístavbu darcom.

6. Okresný súd uviedol, že na základe uvedeného rozhodnutia zameral potom dokazovanie ohľadne sporného základu žalovanej istiny, a to na žalované obdobie, či v uvedenom období žalovaní 1/ a 2/ predmetnú nehnuteľnosť užívali, a to priestory, za ktoré sa navrhovatelia domáhajú vydania bezdôvodného obohatenia a či za celé žalované obdobie. Predmetom konania bolo obdobie od 28. 05. 2003 do 19. 07. 2005 kedy žalovaní 1/ a 2/ užívali nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov 1/ a 2/ a to podkrovie pôvodného rodinného domu o výmere 60 m2, pivnice pôvodného rodinného domu o výmere 37 m2, parkovacie miesta pôvodného rodinného domu o výmere 19,5 m2 a pozemok pod prístavbou pôvodného rodinného domu o výmere 81,5 m2. Okresný súd považoval nárok žalobcov za uplatnený včas, v zákonom stanovenej premlčacej lehote podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13C/167/2000 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 12Co/177/2003 zo dňa 07. 10. 2004 uložil súd žalovaným 1/ a 2/ povinnosť vrátiť dar. Premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia začala plynúť od 07. 10. 2004 kedy sa žalobcovia dozvedeli o bezdôvodnom obohatení, ktoré na ich úkor získali žalovaní 1/ a 2/. Návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia bol podaný dňa 22. 05. 2006, teda v zákonom stanovenej premlčacej lehote.

7. Prvostupňový súd uviedol, že žalovaní základ pohľadávky neuznávali tvrdiac, že žalobcovia základ pohľadávky nepreukázali, t. j., že nepreukázali, že žalovaní v danom období predmetné priestory užívali, ďalej nepreukázali na aké účely ich užívali a v akom rozsahu, s čím žalobcovia nesúhlasili a mali za to, že základ pohľadávky preukázali a to listinnými dôkazmi a výsluchom svedkov. Okresný súd mal za to, že základ pohľadávky je daný a že žalobcovia uniesli dôkazné bremeno a preukázali, že žalovaní 1/ a 2/ užívali predmetné priestory pôvodného rodinného domu o výmere, ku ktorej žiadali priznať bezdôvodné obohatenie. Pokiaľ obrana žalovaných spočívala v tom, že ide o prístavbu k rodinnému domu, ktorú z výlučných finančných prostriedkov alebo z prostriedkov BSM vybudoval žalovaný 1/ ešte za trvania manželstva a že má súd prihliadnuť na ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka vzhľadom na nadobudnutie uvedenej nehnuteľnosti, okresný súd poukázal na rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica vydané v konaniach sp. zn. 14C/130/2005 a sp. zn. 14C/112/2007, ktorými došlo jednak k určeniu ideálneho podielového spoluvlastníctva k stavbe vo vzťahu k žalovanému 1/ a zároveň k uloženiu

povinnosti žalovaných 1/ a 2/ vypratať rodinný dom tak ako je vyššie uvádzané. V týchto konaniach bol preukazovaný užívací stav, na základe ktorého potom aj došlo k daným rozhodnutiam, pričom predmetom nárokov žalobcov nie je prístavba rodinného domu ani priestory v prístavbe rodinného domu, ale priestory pôvodného rodinného domu, a to podkrovie, pivnica, parkovacie miesto a pozemok pod prístavbou. Okresný súd ďalej uviedol, že pokiaľ žalovaní navrhovali vykonať ďalšie dôkazy tvrdiac, že žalovaný 1/ dal peniaze na kúpu pôvodného rodinného domu, že z vlastných prostriedkov vystaval prístavbu, v ktorej sa nachádzali kancelárske priestory, pričom navrhli, aby súd zistil, či v žalovanom období bola prístavba dokončená, skolaudovaná a užívaniaschopná, bolo podľa okresného súdu v danej veci právne irelevantné doplniť dokazovanie v navrhovanom rozsahu a to vzhľadom na rozhodnutia súdov, keď na ich základe došlo k vráteniu daru a vlastníkom sa stali žalobcovia 1/ a 2/ rade, ktorí následne darovacou zmluvou previedli vlastníctvo na syna Ing. M. B.. Ideálne spoluvlastníctvo k prístavbe bolo určené žalovanému 1/ a zároveň žalovaným 1/ a 2/ bola uložená povinnosť vypratať priestory pôvodného rodinného domu.

8. Okresný súd uviedol, že základ pohľadávky mal preukázaný listinnými dôkazmi, ktoré označil v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku, pričom uviedol, že z týchto listinných dôkazov vyplynula skutočnosť, že v uvedenej nehnuteľnosti žalovaná 2/ prevádzkovala svoju živnosť prostredníctvom žalovaného 1/. Výsluchom svedkov bolo zistené, že chodievali po tovar do uvedenej nehnuteľnosti motorovými vozidlami, kde parkovali, tovar bol uskladnený v garážach a teda v priestoroch nehnuteľnosti. Skutočnosť, že tam bola prevádzkovaná živnosť pre súd nebola sporná, pretože vyplynula z výsluchu svedkov v konaní. Uvedené potvrdila aj svedkyňa L.. V. T. a svedok O. T.. Táto skutočnosť vyplynula aj z výsluchu žalovaných a z vyjadrenia ich právneho zástupcu, taktiež z výsluchu svedka O. T., L.. F. G. a U. T.. Zo všetkých svedeckých výpovedí podľa okresného súdu vyplynulo, že na Y. X sa nachádzala firma, ktorá bola riadne prevádzkovaná, parkovisko bolo využívané, pretože do práce chodili motorovými vozidlami jednak zamestnanci firmy a jednak tam parkovali autá, ktoré vykladali a nakladali tovar. V konaní sp. zn. 14C/130/2005 bolo preukazované užívanie nehnuteľnosti žalovanými 1/ a 2/. V danom konaní bol na základe skutkového stavu, že žalovaní nehnuteľnosť užívajú, rozhodnuté o ich povinnosti nehnuteľnosť vypratať. Pokiaľ ide o užívanie pivničných priestorov, okresný súd uviedol, že ich užívanie bolo preukázané v konaní vedenom pred okresným súdom pod sp. zn. 14C/130/2005, keď bola žalovaným 1/ a 2/ uložená povinnosť vypratať aj predmetné priestory, keďže sa tam nachádzali kozmetické výrobky a teda slúžili ako sklad. Na základe uvedeného mal okresný súd nárok za nesporný. V konaní bola sporná výška bezdôvodného obohatenia. Znalec vypracoval znalecký posudok č. 41/2013, zo záveru ktorého súd zistil všeobecné hodnoty nájmu pre roky 2003, 2004 a 2005. Námietky navrhovateľov považoval okresný súd za neopodstatnené, vychádzal preto zo všeobecnej ceny určenej znaleckým posudkom.

9. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, okresný súd uviedol, že priznal žalobcom úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. keďže ide o sankciu zo zákona za nesplnenie povinnosti plniť riadne a včas a to zo sumy 8 112,94 € od 06. 05. 2006 t. j. odo dňa kedy uplynula lehota na plnenie určená vo výzve zo dňa 27. 04. 2006, kde žalobcovia žiadali, aby žalovaní splnili ich nároky najneskôr do 05. 05. 2006. Okresný súd nepriznal žalobcom úrok z omeškania od 28. 04. 2006 ako požadovali v návrhu a to dňom nasledujúcim od doručenia výzvy, keďže vo výzve uviedli lehotu na plnenie. V uvedenom rozsahu okresný súd nárok na úrok z omeškania zamietol.

10. Proti predmetnému rozsudku okresného súdu podali odvolanie žalovaní 1/ a 2/. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že napádajú rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd zaviazal žalovaných 1/ a 2/ zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcom 1/ a 2/ istinu vo výške 8 112,94 € s úrokom z omeškania vo výške 7 % ročne z priznanej sumy od 06. 05. 2006, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (prvý výrok rozsudku). V súvisiacom výroku o trovách konania, ktorým okresný súd uložil povinnosť že žalovaní 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcom 1/ a 2/ trovy právneho zastúpenia vo výške 5 298,25 € na účet právneho zástupcu žalobcov 1/ a 2/, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (tretí výrok rozsudku). A tiež vo výroku, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť na účet Okresného súdu Banská Bystrica súdny poplatok vo výške 486,72 € v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (piaty výrok rozsudku).

11. Žalovaní 1/ a 2/ v odvolaní uviedli, že okresný súd sa nesprávne vysporiadal s námietkou premlčania, ktorú v konaní vzniesli. Zdôraznili, že žalobcovia 1/ a 2/ si uplatnili svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 28. 05. 2003 do 19. 07. 2005 t. j. od právoplatnosti rozsudku Okresného

súdu Banská Bystrica č. k. 13C/167/02 do právoplatného rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam na ich právneho nástupcu, ktoré vydala Správa katastra XXX. Sami žalobcovia 1/ a 2/ vo svojej žalobe, ktorú podali 22. 05. 2006 a niekoľkokrát v priebehu konania uviedli, že vlastníkmi predmetných nehnuteľností sa stali 28. 05. 2003. V uvedenej súvislosti poukázali žalovaní 1/ a 2/ v odvolaní na ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Keďže sa žalobcovia 1/ a 2/ stali vlastníkmi predmetných nehnuteľností 28. 05. 2003, premlčacia doba v danom prípade podľa žalovaných uplynula 28. 05. 2005. Z uvedeného je podľa žalovaných zrejmé, že okresný súd nesprávne viaže počiatok plynutia premlčacej doby na dátum 07. 10. 2004, kedy bolo vydané uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 12Co 187/03, ktorým krajský súd odvolacie konanie vedené na základe odvolania žalovaných v dôsledku späťvzatia odvolania proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13C/167/00 z 10. 02. 2003 zastavil. Žalobcovia 1/ a 2/ sa stali teda vlastníkmi predmetných nehnuteľností dňa 28. 05. 2003, čo podľa názoru žalovaných znamená, že nárok žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia je premlčaný za obdobie od 28. 05. 2003 do 28. 05. 2005. Okrem námietky týkajúcej sa nesprávneho posúdenia námietky premlčania, žalovaní 1/ a 2/ v odvolaní namietali aj posúdenie rozsahu a spôsobu užívania predmetných nehnuteľností žalovanými 1/ a 2/ a v nadväznosti na to priznanú výšku bezdôvodného obohatenia. Nesúhlasili s tým, že predmetné nehnuteľnosti užívajú na podnikateľské účely žalovanej 2/, čo odôvodnili tým, že žalovaná 2/ podniká pod obchodným menom I. T. FRIEDERY-COSMETICS, so sídlom Veľká Okružná 7, Žilina, IČO: 35123508, pričom v N. N. na Y. ulici X sa nachádza jej prevádzka, zapísaná v živnostenskom registri s tým, že žalovaný 1/ je uvedený ako zodpovedný zástupca pri výkone podnikateľskej činnosti žalovanej 2/ v prevádzkarni zriadenej v predmetných nehnuteľnostiach. Žalobcovia 1/ a 2/ sa teda podľa žalovaných domáhajú vydania bezdôvodného obohatenia na základe existencie zápisu prevádzkarne žalovanej 2/ v živnostenskom registri, napriek tomu, že vzťah živnostník a poverený zástupca nemôže zakladať vznik solidárnej zodpovednosti týchto subjektov za porušenie povinnosti vyplývajúcej z občianskoprávnych vzťahov. S uvedenými skutočnosťami sa okresný súd podľa názoru žalovaných 1/ a 2/ nevysporiadal a v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku nevysvetlil, z akého dôvodu zaviazal žalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom priznanú sumu. V uvedenej súvislosti žalovaní ďalej v odvolaní uviedli, že žalobcovia 1/ a 2/ v podanej žalobe a ani v priebehu konania nešpecifikovali akým spôsobom z hľadiska času a rozsahu mali žalovaní 1/ a 2/ predmetné nehnuteľnosti užívať a len vo všeobecnej rovine tvrdili, že žalovaní 1/ a 2/ predmetné nehnuteľnosti užívali, pričom sa dopustili vo svojich tvrdeniach rozporu, keď na jednej strane tvrdili, že pivnica a parkovacie miesta slúžili na výkon živnosti žalovanej 2/ a podkrovie starého rodinného domu užíval na súkromné účely žalovaný 1/. Pokiaľ ide o žalovanými namietaný rozsah a spôsob užívania predmetných nehnuteľností, žalovaní 1/ a 2/ v odvolaní ďalej uviedli, že okresný súd nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, konkrétne svedecké výpovede svedkov O. G., A. G., O. T. a U. T., z ktorých podľa žalovaných vyplynulo, že podkrovie tzv. starého rodinného domu bolo využívané blízkymi rodinnými príslušníkmi tak žalobcov ako aj žalovaných. Pivnica tzv. starého rodinného domu tiež slúžila pre potreby bývalej manželky žalovaného 1/ L.. V. T. a detí U. a O. T.. V tejto pivnici sa tiež nachádza spoločný uzáver vody pre prístavbu a tzv. starý rodinný dom. Rovnaké skutočnosti možno podľa žalovaných 1/ a 2/ konštatovať aj vo vzťahu k dvoru rodinného domu, nakoľko nebolo ustálené, či sa tieto plochy využívali v súvislosti s podnikaním žalovanej 2/ a zároveň na súkromné parkovanie žalovaného 1/, keď prichádzal na adresu Y. X v N. N. za svojimi deťmi pochádzajúcimi z predchádzajúceho manželstva. V uvedenej súvislosti poukázali žalovaní 1/ a 2/ v odvolaní na svedeckú výpoveď svedkyne N. B., ktorá uviedla, že vo dvore parkovali súkromné autá obyvateľov domu a ich návštev a služobné auto žalovaného 1/. Okresný súd sa podľa názoru žalovaných 1/ a 2/ s uvedenými skutočnosťami dostatočným spôsobom nevysporiadal a teda nesprávne zistil skutkový stav, čo v konečnom dôsledku podľa žalovaných 1/ a 2/ viedlo k jeho nesprávnym právnym záverom. Vo vzťahu k ustáleniu výšky bezdôvodného obohatenia žalovaní 1/ a 2/ v odvolaní uviedli, že podľa odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku vychádzal okresný súd zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom L.. O. Z. č. 41/2013, ktorý v závere Znaleckého posudku určil všeobecnú cenu nájmu za obdobie od 28. 05. 2003 do 19. 07. 2005 na m2 a rok samostatne k podkroviu rodinného domu o výmere 60 m2, pivnici pôvodného rodinného domu o výmere 37 m2, parkovaciemu miestu pôvodného rodinného domu o výmere 19,5 m2 a pozemku pod prístavbou pôvodného rodinného domu o výmere 81,50 m2. Znalec neriešil otázku, či by išlo o rovnakú cenu nájmu, keby išlo o neskolaudovanú stavbu. Touto otázkou sa nezaoberal ani okresný súd, keď konštatoval, že podkrovie tzv. starého domu nebolo potrebné skolaudovať, keďže k nemu nebolo vydané samostatné stavebné povolenie. Tento záver okresného súdu nie je podľa tvrdenia žalovaných v odvolaní v súlade so skutočnosťou, keďže

na pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 04. 12. 2012 predložili listinný dôkaz, z ktorého je zrejmé, že ide o dodatok k projektovej dokumentácii na vybudovanie podkrovia k pôvodnému rodinnému domu, ktoré nebolo skolaudované a teda nebolo vydané povolenie na užívanie tejto časti domu. Táto skutočnosť má podľa žalovaných 1/ a 2/ vplyv na stanovenie výšky bezdôvodného obohatenia, keď navyše podkrovie starého rodinného domu „prebudoval“ žalovaný 1/ výlučne zo svojich prostriedkov. V závere odvolania žalovaní 1/ a 2/ uviedli, že podľa ich názoru je žalobcami uplatnený nárok v rozpore s dobrými mravmi podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na čo v priebehu konania poukazovali, no okresný súd sa s uvedenou argumentáciou žalovaných nevysporiadal. V uvedenej súvislosti žalovaní 1/ a 2/ v odvolaní uviedli, že výstavba a rekonštrukcia predmetných nehnuteľností sa realizovala výlučne z prostriedkov žalovaného 1/, prípadne jeho bývalej manželky L.. V. T.. Žalobcovia 1/ a 2/ ešte dňa 30. 09. 2004 uzavreli zmluvu o budúcej zmluve, ktorou sa zaviazali predmetné nehnuteľnosti darovať svojim vnúčatám teda O. T. a U. T.. Tento svoj záväzok nedodržali a nehnuteľnosti previedli darovacou zmluvou na svojho syna L.. M. B., ktorý je ich zástupcom v tomto konaní a on sám sa voči žalovaným 1/ a 2/ domáha vydania bezdôvodného obohatenia v inom konaní. Okrem uvedených skutočností žalovaní 1/ a 2/ v odvolaní namietali, že súd im uložil povinnosť zaplatiť na účet okresného súdu súdny poplatok vo výške 486,72 € a to na tom základe, že priznal žalobcom 1/ a 2/ oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu, čo namietali už v priebehu konania, nakoľko žalobcovia 1/ a 2/ sú poberateľmi starobného dôchodku, teda nie sú osobami v hmotnej či materiálnej núdzi. Na základe uvedených skutočností navrhovatelia navrhli, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

12. Žalobcovia 1/ a 2/ sa vyjadrili k obsahu odvolania žalovaných 1/ a 2/ a vo vyjadrení uviedli, že odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu považujú za vecne správny. Argumenty žalovaných 1/ a 2/ uvedené v odvolaní týkajúce sa počiatku plynutia premlčacej doby označili za nesprávne. Poukázali na svoje argumenty týkajúce sa počiatku plynutia premlčacej doby uvedené už v žalobe, pričom uviedli, že hoci bola doložka právoplatnosti vyznačená na rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 13C/167/00-135 zo dňa 10. 02. 2003 spätne k 28. 05. 2003, v skutočnosti mohli navrhovatelia svoje právo uplatniť na súde až na základe právoplatného uznesenia o zastavení odvolacieho konania.

13. Žalobcovia 1/ a 2/ zaujali vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných 1/ a 2/ ďalej stanovisko k argumentácii žalovaných 1/ a 2/ týkajúcej sa užívania predmetných nehnuteľností žalovanými 1/ a 2/ z hľadiska rozsahu a času, pričom uviedli, že uvedená obrana žalovaných 1/ a 2/ je účelová. Zároveň uviedli, že Znalecký posudok vypracovaný znalcom L.. O. Z. považujú za správny, hoci znalec „znížil nimi uplatňované nároky za užívanie nehnuteľností“. V závere vyjadrenia k odvolaniu žalovaných 1/ a 2/ žalobcovia uviedli, že nimi uplatnený nárok považujú za plne legitímny, v súlade s právom, pričom podľa ich názoru niet žiadneho argumentu, ktorý by mohol odôvodniť záver, že by konali v rozpore s dobrými mravmi. Navrhli, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil a zároveň si uplatnili náhradu trov odvolacieho konania vo výške 294, 18 €, ktoré žiadali uhradiť na účet ich právneho zástupcu.

14. O podanom odvolaní žalovaných Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol rozsudkom č. k. 13Co/776/2013-477 zo dňa 16.12.2014 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 13Co/776/2013-491 zo dňa 27.01.2015 tak, že rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd zaviazal žalovaných 1/ a 2/ zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne istinu vo výške 8 112,94 € spolu s úrokom z omeškania 7 % ročne z priznanej sumy od 06. 05. 2006, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia zmenil tak, že žalobu v uvedenom rozsahu žalobu zamietol. Žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Dopĺňacím rozsudkom doplnil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 13Co/776/2013-477 zo dňa 16. 12. 2014, tak, že rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd zaviazal odporcov 1/ a 2/ zaplatiť navrhovateľom spoločne a nerozdielne trovy právneho zastúpenia vo výške 5 298,25 € na účet právneho zástupcu navrhovateľov v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia zmenil, pričom žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov prvostupňového konania nepriznáva. Vo výroku, ktorým okresný súd zaviazal žalovaných 1/ a 2/ zaplatiť na účet Okresného súdu Banská Bystrica súdny poplatok vo výške 486,72 € v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, rozsudok okresného súdu potvrdil.

15. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe podaného dovolania žalobcami 1/ a 2/ uznesením z 28.02.2017 sp. zn. 1Cdo 61/2015 rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 13Co/776/2013-477

zo dňa 16.12.2014 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 13Co/776/2013-491 zo dňa 27.01.2015 zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

16. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , opätovne preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) len v rozsahu odvolania žalovaných 1/ a 2/ podľa § 379 a z dôvodov vymedzených odvolaním podľa § 380 ods. 1 a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 vo výroku, ktorým okresný súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcom 1/ a 2/ istinu vo výške 8 112,94 € s úrokom z omeškania vo výške 7 % ročne z priznanej sumy od 06. 05. 2006 (do zaplatenia), a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (prvý výrok rozsudku), vo výroku o trovách konania, ktorým okresný súd uložil povinnosť žalovaním 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcom 1/ a 2/ trovy právneho zastúpenia vo výške 5 298,25 € na účet právneho zástupcu žalobcov 1/ a 2/, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (tretí výrok rozsudku) a vo výroku, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť na účet Okresného súdu Banská Bystrica súdny poplatok vo výške 486,72 € v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (piaty výrok rozsudku), ako vecne správny potvrdil.

17. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

18. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

19. Odvolací súd preskúmal všetky odvolacie námietky žalovaných, ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie uvádza, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej. V tomto smere si o svoje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 na tieto v celom rozsahu poukazuje.

20. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, reagujúc na odvolacie námietky žalovaných, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenia právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaných viazaný (§ 379 CSP, § 380 , pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalovaných uvádzanými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či nedošlo k vadám, ktoré by sa týkali procesných podmienok (§ 380 ods. 2 .

21. Žalovaní 1/ a 2/ svoje odvolanie ťažiskovo odôvodnila tým, že prvostupňový súd sa nesprávne vysporiadal z námietkou premlčania, ktorú žalovaný 1/ a 2/ v konaní vzniesli.

22. Odvolanie žalovaných 1/ a 2/ nie je dôvodné. Žalovaní žiadnym spôsobom argumentmi uvádzanými v odvolaní nespochybnili správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Na doplnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôraznenie jeho správnosti v tomto smere odvolací súd uvádza:

23. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

24. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

25. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

26. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

27. Premlčanie je uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané, v dôsledku čoho môže povinný subjekt čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Účelom inštitútu premlčania je na jednej strane viesť oprávneného (veriteľa) k tomu, aby v prípade nesplnenia záväzku povinným (dlžníkom) zbytočne neodkladal uplatnenie svojho práva, na druhej strane poskytnúť dlžníkovi nástroj na obranu proti veriteľovi, ktorý svoje právo neuplatnil v ustanovenej lehote. Premlčacou dobou sa rozumie doba, v ktorej musí byt' vykonané právo, aby nedošlo k jeho premlčaniu. Vznesenie tejto námietky nemá za následok zánik samotného práva; dlžníkom účinne vznesená námietka premlčania bráni súdnej vymáhateľnosti premlčaného práva.

28. Právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia sa môže premlčať tak v subjektívnej dobe, ako aj v objektívnej dobe. Ak sa povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt. Začiatok plynutia premlčacích dôb je určený okamihom, keď došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia, t.j. kedy ide o okamih splnenia všetkých predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Subjektívna premlčacia doba môže začať plynúť najskôr od začiatku objektívnej premlčacej doby. V desaťročnej premlčacej dobe sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí vtedy, keď bezdôvodné obohatenie bolo získané úmyselne. Úmysel, či už priamy alebo nepriamy, musí smerovať k bezdôvodnému obohacovaniu sa, a musí existovať už v čase získania bezdôvodného obohatenia. Ak nie sú splnené podmienky na desaťročnú premlčaciu dobu, platí trojročná objektívna premlčacia doba, a to aj v prípade, keď povinný získanie bezdôvodného obohatenia vôbec nezavinil; zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je zodpovednosťou objektívnou. Začiatok plynutia subjektívnej a objektívnej lehoty je stanovený odlišne a na sebe nezávislý je aj priebeh plynutia ako aj ich skončenie. Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený skutočne dozvedel (bez ohľadu na to, že pri vynaložení všetkého úsilia sa mohol dozvedieť skôr), že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto bezdôvodné obohatenie získal. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby, je rozhodujúci okamih, keď k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne došlo. V prípade absolútne neplatného právneho úkonu, bezdôvodné obohatenie, získané z tohto úkonu, vzniká od samého vzniku právneho úkonu.

29. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že v prípade práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, t.j. subjektívna a objektívna premlčacia doba. Jej začiatok je upravený odlišne s tým, že tieto dve premlčacie doby začínajú, plynú a končia nezávisle na sebe. Subjektívna premlčacia doba je kratšia - dvojročná, objektívna premlčacia doba je buď trojročná v prípade bezdôvodného obohatenia vzniknutého z nedbanlivosti alebo desaťročná, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie. Podľa názoru odvolacieho súdu v posudzovanom prípade je rozhodujúcou otázka, kedy začala plynúť subjektívna dvojročná premlčacia doba. Za rozhodujúci pre začiatok jej plynutia treba považovať deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohatenia a kto ho získal. Nie je pritom rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť sa potrebné skutočnosti dozvedieť už skôr. V danom prípade teda nie je podstatná a rozhodujúca okolnosť, kedy sa žalobcovia pri riadnej starostlivosti museli alebo mohli dozvedieť, že na ich úkor došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, ale je rozhodujúce, kedy sa o tejto okolnosti skutočne dozvedeli (k uvedenému porovnaj napr. R 1/1979; rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 6Co/220/2015 zo dňa 27.01.2016 a tiež rozsudok NS ČR sp. zn. 30Cdo 3093/2012 zo dňa 28.03.2013). V danom prípade tak pri posudzovaní vedomosti žalobcov o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom v prospech koho k obohatenie došlo, treba z hľadiska § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka vychádzať zo dňa (dní), kedy došlo Krajským súdom v Banskej Bystrici v konaní sp. zn. 12Co/187/2003 k vydaniu uznesenia o zastavení odvolacieho konania, to znamená dňom 07.10.2004. Až týmto momentom si žalobcovia mohli byť istí, že žalovaný 1/ a jeho bývalá manželka L.. V. T., po tom ako žalovaný 1/ vzal odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13C/167/2000-135 zo dňa 10.02.2003 späť, sú povinný vrátiť predmetné nehnuteľnosti žalobcom, v dôsledku čoho žalovaný 1/ a pravdepodobne z jeho súhlasom žalovaná 2/ (žalovaný 1/ bol vedený ako zodpovedný zástupca pri výkone podnikateľskej činnosti žalovanej 2/, pričom v N. N. na Y. ulici X sa nachádzala prevádzka žalovanej 2/) užívali predmetné nehnuteľnosti bez právneho dôvodu. To že predmetný rozsudok v dôsledku späťvzatie odvolania a rozhodnutia o zastavení odvolacieho konania nadobudol právoplatnosť spätne ku dňu 28.05.2003, je dôležitý moment pre začatie plynutia trojročnej objektívnej lehoty.

30. Ak teda okresný súd v tomto konkrétnom prípade dospel k záveru, že nárok žalobcov bol uplatnený včas, v zákonom stanovenej premlčacej lehote podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka je jeho konštatovanie správne, a to aj vo vzťahu k plynutiu objektívnej premlčacej lehoty. Odvolacia námietka žalovaných týkajúca sa premlčania je teda nedôvodná.

31. Ani ďalšie odvolacie námietky žalovaných neboli spôsobilé privodiť zrušenie, či zmenu odvolaním napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu, a ako také sú nedôvodné.

32. Odvolací súd ako nedôvodnú vyhodnotil odvolaciu námietku žalovaných týkajúcu sa rozsahu a spôsobu užívania predmetných nehnuteľností žalovanými 1/ a 2/ a v nadväznosti na to priznanú výšku bezdôvodného obohatenia, keď nesúhlasili s tým, že predmetné nehnuteľnosti užívajú na podnikateľské účely žalovanej 2/, čo odôvodnili tým, že žalovaná 2/ podniká pod obchodným menom I. T. FRIEDERY- COSMETICS, so sídlom Veľká Okružná X, Žilina, IČO: 35123508, pričom v N. N. na Y. ulici 7 sa nachádza jej prevádzka, zapísaná v živnostenskom registri s tým, že žalovaný 1/ je uvedený ako zodpovedný zástupca pri výkone podnikateľskej činnosti žalovanej 2/ v prevádzkarni zriadenej v predmetných nehnuteľnostiach. Žalobcovia 1/ a 2/ sa teda podľa žalovaných domáhajú vydania bezdôvodného obohatenia na základe existencie zápisu prevádzkarne žalovanej 2/ v živnostenskom registri, napriek tomu, že vzťah živnostník a poverený zástupca nemôže zakladať vznik solidárnej zodpovednosti týchto subjektov za porušenie povinnosti vyplývajúcej z občianskoprávnych vzťahov.

33. Vykonaným dokazovaním, predovšetkým zo svedeckej výpovede O. T. (syna žalovaného 1/ a vnuka žalovanej 2/) vyplýva, že v predmetných obytných priestoroch býval žalovaný 1/ v rokoch 2003 až 2004 a že v podkroví boli (v čase svedeckej výpovede) uložené veci, ktoré patrili žalovanému 1/ a v pivničných priestoroch bol uložený tovar žalovanej 2/. Zároveň svedok potvrdil, že veci žalovaného 1/ boli v podkroví v rokoch 2003 až 2005. Uvedené svedok uviedol po nahliadnutí do fotografií z predmetných priestorov. Taktiež svedkyňa U. T. (manželka žalovaného 1/) pri výpovedi uviedla, že v podkrovných priestoroch bývala so žalovaným 1/, občas uvedené priestory užívali deti žalovaného 1/ a príležitostne tam prespali synovci žalovaného 1/. Žalovaná 2/ okrem iného pri výsluchu uviedla, že jej firma mala prevádzku v predmetných priestoroch do konca roku 2011. Z uvedeného teda vyplýva, že predmetné priestory (nehnuteľnosti) využívali zároveň v rozhodnom období žalovaný 1/ a žalovaná 2/.

34. Z vyššie uvedených dôvodov je preto nedôvodná aj odvolacia námietka, týkajúca sa zaviazania žalovaných 1/ a 2/ na spoločné a nerozdielne zaplatenie žalobcom priznanej sumy a tiež námietka týkajúca sa nešpecifikovania času a rozsahu užívania predmetných nehnuteľností (priestorov) žalovanými 1/ a 2/.

35. Ako nedôvodná je tiež odvolacia námietka žalovaných, že nebolo ustálené, či dvor rodinného domu bol využívaný v súvislosti s podnikaním žalovanej 2/ a zároveň na súkromné parkovania žalovaného 1/.

36. Z výpovede svedkyne U. T. (manželky žalovaného 1/) vyplynulo, že parkovisko (dvor) bolo využívané tak, že do práce chodili autom z manželom a zároveň tam parkovali autá, ktoré vykladali tovar. Táto výpoveď len potvrdzuje zistenie prvostupňového súdu o rozsahu a intenzite využívania predmetného pozemku (dvora), keď žalovaný 1/ odôvodňoval návrh na predbežné opatrenie zo dňa 05.12.2011 tak, že „vstup do tejto stavby je potrebný každodenne“ a požadoval strpieť okrem iného aj právo prechodu peši a motorovým vozidlom a tiež parkovanie motorového vozidla. Tiež svedok O. T. (syn žalovaného 1/ a vnuk žalovanej 2/) pri výsluchu uviedol, že v rokoch 2003 až 2005 na dvore parkoval jeho otec (žalovaný1/) a zamestnanci firmy alebo klienti firmy. Je teda zrejmé, že predmetný dvor využívali zároveň v rozhodnom období na parkovanie jednak žalovaný 1/ a zamestnanci žalovanej 2/ resp. klienti žalovanej 2/.

37. Nedôvodná je taktiež odvolacia námietka žalovaných týkajúca sa výšky bezdôvodného obohatenia, keď okresný súd vychádzal zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom L.. O. Z. č. 41/2013, pričom podľa ich názoru znalec neriešil otázku, či by išlo o rovnakú cenu nájmu, keby išlo o neskolaudovanú stavbu a táto skutočnosť má podľa žalovaných 1/ a 2/ vplyv na stanovenie výšky bezdôvodného obohatenia, keď navyše podkrovie starého rodinného domu „prebudoval“ žalovaný 1/ výlučne zo svojich prostriedkov.

38. Odvolací súd v súvislosti s touto odvolacou námietkou dospel k rovnakému záveru, ako súd prvostupňový, teda že skolaudovanie sa viaže k prístavbe a nie k pôvodnému (starému domu), ktorý

už musel byť skolaudovaný v minulosti a na ktorý sa viaže predmet konania (žalobcami uplatňované bezdôvodné obohatenie). Naviac žalovaní nijako nepreukázali, že by cena nájmu mala byť iná (nižšia) v prípade neskolaudovanej stavby. Ide teda iba o ich názor, ktorý ničím nepodložili.

39. Pokiaľ žalovaný 1/ a 2/ v odvolaní namietali, že žalobcami uplatnený nárok je v rozpore s dobrými mravmi, ani táto námietka nie je dôvodná.

40. Žalobcami požadovaný nárok nie je výkonom práv vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov v rozpore s dobrými mravmi. Práve naopak žalovaní 1/ a 2/ bez právneho dôvodu zasahovali do práv a oprávnených záujmov žalobcov, čo sa prejavilo tým, že bez právneho dôvodu užívali predmetné nehnuteľnosti a teda sa na úkor žalobcov bezdôvodne obohatili.

41. Napokon ako nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil i odvolaciu námietku týkajúcu sa povinnosti žalovaných 1/ a 2/ zaplatiť na účet okresného súdu súdny poplatok vo výške 486,72 €.

42. Je nesporné, že žalobcom 1/ a 2/ bolo v konaní právoplatne priznané oslobodenie od platenie súdnych poplatkov v celom rozsahu. V zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov prešla povinnosť zaplatiť súdny poplatok na žalovaných 1/ a 2/, keďže žalobe žalobcov bolo vyhovené. V tomto smere je irelevantný názor žalovaných, že žalobcovia sú poberateľmi starobného dôchodku a teda, že nie sú osobami v hmotnej či materiálnej núdzi. Právne významné je len to, že súdom bolo žalobcom priznané oslobodenie od súdnych poplatkov a že žalobcovia boli v konaní úspešní.

43. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil vo výroku, ktorým okresný súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcom 1/ a 2/ istinu vo výške 8 112,94 € s úrokom z omeškania vo výške 7 % ročne z priznanej sumy od 06. 05. 2006 (do zaplatenia), a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (prvý výrok rozsudku), vo výroku, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť na účet Okresného súdu Banská Bystrica súdny poplatok vo výške 486,72 € v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (piaty výrok rozsudku), vrátane výroku o trovách konania, ktorým okresný súd uložil povinnosť žalovaním 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcom 1/ a 2/ trovy právneho zastúpenia vo výške 5 298,25 € na účet právneho zástupcu žalobcov 1/ a 2/, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (tretí výrok rozsudku), ktorý bol odôvodnený plným úspechom žalobcov v spore a ktorý žalovaní ani nenapadli konkrétnymi dôvodmi.

44. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobcovia 1/ a 2/ boli v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešní preto im odvolací súd priznal proti žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 okresný súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

45. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 .

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .